Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/59/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a členov senátu JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., C., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre prečin usmrtenia podľa , o odvolaniach obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 22.05.2026, č. k. -423, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.08.2026 v Trnave takto

r o z h o d o l :

I. Podľa , , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa sa

obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., C., trvale bytom D. XXXX/XX, E. - A., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov

o d s u d z u j e

podľa , , na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa , na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 7 (sedem) rokov.

III. Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 22.05.2026, č. k. -423 uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu usmrtenia podľa na tom skutkovom základe, že dňa 28.09.2025 v čase približne o 17.15 hod., ako vodič motorového vozidla značky Kia Carens, hnedej metalízy, evidenčného čísla F. XXX G., po predchádzajúcom požití alkoholu, po ceste III/1345 v smere jazdy od obce Váhovce do obce Kajal, kde v 5,000 km, katastri obce Váhovce sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v miernej ľavotočivej zákrute vyšiel s vozidlom mimo cestu vpravo, následne zmenil smer vľavo, a s vozidlom prešiel na ľavú stranu, kde vyšiel mimo cestu na pole, kde sa vozidlo viackrát prevrátilo, pričom po dopravnej nehode

bola obvinenému preukázaná hladina etanolu v krvi v hodnote 2,80 g/kg (promile), následkom čoho spolujazdec G. H. vypadol z vozidla, a došlo k jeho usmrteniu, pričom bezprostrednou príčinou smrti bol úrazovo - krvácavý šok v dôsledku početných zranení viacerých orgánových systémov - polytraumy.

Okresný súd za to uložil obžalovanému podľa s prihliadnutím na , trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 4 mesiace. Podľa ho súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa , uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 7 rokov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor a to do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Argumentoval nasledovne (bez citácie zákonných ustanovení):

„Uvedený rozsudok bol v písomnom vyhotovení zo dňa 22.05.2026 doručený tunajšej prokuratúre dňa 04.06.2026, pričom v uvedenom rozsudku nebolo vo výrokovej časti o treste uvedené ustanovenie .

S uvedeným postupom súdu - najmä čo do výšky uloženého trestu sa nestotožňujem, rovnako tak, so samotným odôvodnením uloženia predmetného trestu.

Okrem uvedeného poukazujem aj na nezákonnosť uloženého trestu.

Pri ukladaní trestu je namieste hodnotiť osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, a to najmä preto, aby trest, ktorý je páchateľovi ukladaný, odrážal v sebe najmä jeho minulosť z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, jeho povinností, ale najmä jeho vývoj z hľadiska páchania trestnej činnosti.

Okresný súd Galanta opravným uznesením zo dňa 22.05.2026, sp. zn. -427, podľa , opravil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 22.05.2026, sp. zn. , konkrétne v prvom odseku časti výroku o treste , a to z pôvodného : „ Podľa zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa písm. 1) , nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa , postupom podľa trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 4 (štyri) mesiace.“ na správne: „Podľa zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa písm. 1) , nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa , postupom podľa , s použitím trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 4 (štyri) mesiace."

Voči citovanému uzneseniu bola podaná tunajšou prokuratúrou sťažnosť, pričom okrem iného bolo poukázané na tú skutočnosť, že z obsahu vyhláseného rozsudku nevyplýva, že by súd pri jeho vyhlásení uviedol použitie , čo vyplýva aj zo zápisnice z hlavného pojednávania, kde sa v rozsudku uvedené ustanovenie nenachádza. Taktiež je potrebné uviesť, že predmetné ustanovenie absentovalo aj v písomnom vyhotovení rozsudku zo dňa 22.05.2026. Z uvedeného vyplýva, že nešlo teda o rozpor medzi vyhláseným rozsudkom a jeho písomným vyhotovením, ale o dodatočnú zmenu výroku o treste prostredníctvom opravného uznesenia. V danom prípade teda nedošlo k chybe, ev. k inej nesprávnosti pri vyhotovení rozsudku, nakoľko uvedené ustanovenie nebolo prítomné už ani pri vyhlásení rozsudku.

Z uvedeného je zrejmé, že nakoľko sa dané ustanovenie nenachádzalo vo výroku o treste pri vyhlásení rozsudku, a ani pri vyhotovení písomného znenia rozsudku, trest uložený pod dolnú hranicu vo výmere 3 roky a 4 mesiace bol uložený nezákonné, nakoľko základná trestná sadzba pre prečin usmrtenia podľa je 4 až 10 rokov.

Ďalej uvádzam, že aj napriek nezákonnosti uvedeného trestu, aj keby bola aplikácia uvedená vo výroku rozsudku, tento považujem za neprimerane nízky, a som názoru, že v danom prípade keďže je výmera trestnej sadzby prečinu 4 až 10 rokov, aj napriek vyhláseniu o vine automaticky uvedené neznamená, že súd má znížiť trestnú sadzbu pod dolnú hranicu trestnej

sadzby. Obžalovaný sa v rámci prípravného konania nepriznal k spáchaniu skutku až do záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu. Preto nepovažujem odôvodnenie súdu v tom, že „sa priznal k spáchaniu skutku tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom“, za preukazujúce úplnú relevanciu ľútosti obžalovaného, nakoľko tento sa počas prípravného konania aj v procesnom postavení obvineného ku skutku nepriznal, odmietol vypovedať.

Mám za to, že nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 4 mesiace, za daných vyššie uvedených okolností je trestom, ktorý nie je v súlade so zásadami ukladania trestov definovaných v ustanovení a nasl.

V danom prípade bolo preukázané, že v čase vedenia nákladného motorového vozidla obžalovaný A. B. mal hladinu alkoholu v dychu viac ako dve promile. V čase spáchania skutku bol obžalovaný v ťažkom stupni opitosti. Viď. napr. MUDr. B. I., znalecký ústav Inštitút forenzných medicínskych expertíz Bratislava

- FORENZNE - PSYCHIATRICKÁ ALKOHOLÓGIA:

„STUPEŇ OPITOSTI:

- Podnapitosť 0,15 až 0,47 mg/1 (0,30 až 0,99 promile) · Hovornosť, ľahká eufória, pocit uvoľnenia, zmiernenie úzkosti, útlmu, ľahšie nadväzovanie spoločenských kontaktov, predĺženie reakčného času, ovplyvnenie priestorového videnia, adaptácie na svetlo - tma, farbocitu,

- Mierna opitosť 0,48 až 0,71 mg/1 (1, 00 až 1, 49 promile) · Zvýšená hovornosť, stupňujúca sa eufória a uvoľnenosť, vtipkovanie, bezstarostnosť, "povznesenie sa nad bežné problémy", zvýšené sebavedomie a sebadôvera, vystatovačnosť, preceňovanie vlastných schopností (fyzických aj psychických), oslabovanie morálnych zábran, sexuálnych zábran, predlžovanie reakčného času, porucha koordinácie pohybov, začervenanie obličaja, narušenie sluchu,

- Stredná opitosť 0,72 až 0,95 mg/1 (1,50 až 1,99 promile) · Stupňujú sa doteraz uvedené príznaky (jemná motorika, hrubá motorika), zníženie pozornosti (nové javy, neočakávané situácie), schopnosti plánovania, predvídania nebezpečenstva, narušenie reči, znižovanie zábran, demaskujú sa skryté zložky osobnosti, pudová zložka osobnosti, afektemotivita labilná až inkontinentná, agresivita,

Ťažká opitosť 0,96 až 1,43 mq/1 (2,00 až 2,99 promile) · Ťažké poruchy reči, psychomotoriky, výrazné poruchy chovania, agresivita - typická u agresívnych osobností, zvracanie, únik moču, stolice.

Som toho názoru, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu, a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie.

Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 05.11.2025, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.03.2026, sp. zn. , právoplatným dňa 12.03.2026 uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa . Aj napriek tomu, že právoplatne odsúdený bol za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa až po spáchaní skutku, za ktorý je podaná obžaloba, je potrebné prihliadnuť k tomu z dôvodu, že po danom skutku sa opätovne dopustil obdobného konania - riadenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky, avšak s následkom usmrtenia inej osoby - spolujazdca.

Z uvedeného dôvodu považujem za neprijateľné v prípade obžalovaného A. B. aplikáciu ustanovenia , ktoré mimoriadne zníženie má byť akýmsi výnimočným inštitútom, ktorý zároveň zaručí, že jeho aplikáciou budú splnené aj podmienky predpokladané ustanovením ako aj ods. 4 v kontexte s prihliadnutím na osobu páchateľa, jeho trestnú minulosť a postoj k spáchanej trestnej činnosti počas celého trestného (teda aj prípravného) konania. Je pravdou, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, avšak ani takýto prejav vôle zo strany obžalovaného nemá byť automatickým predpokladom bez ďalšieho pre aplikovanie ustanovenia . Súd by v takýchto prípadoch nemal automaticky vždy pri vyhlásení viny (ako je

to aj zrejmé z rozhodovacej činnosti v poslednom období) aplikovať ustanovenie , a bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia rozhodnúť, že práve trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 4 mesiace splní svoj účel.

Súdom uložený trest považujem vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody za nezákonný, a v rozpore s ustanovením podľa v spojení s ustanovením , pričom nepodmienečný trest v trvaní 3 roky a 4 mesiace považujem aj za neprimerane mierny, a to v rozpore s ustanovením , .

Citovaný rozsudok považujem za nezákonný, čo do výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému A. B. a navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, a aby podľa rozhodol vo veci sám tak, že uloží obžalovanému podľa so zistením a určením poľahčujúcej okolnosti podľa , trest odňatia slobody na dolnej hranici takto určenej trestnej sadzby (t. j. minimálne vo výmere 4 roky) so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní minimálne 7 rokov.“

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu a uviedol, že v žiadnom prípade sa nestotožňuje s odôvodnením odvolania prokurátora, v zmysle ktorého uložený trest odňatia slobody považuje z formalistického hľadiska za nezákonný (chýbajúce ustanovenie vo výrokovej časti rozsudku na rozdiel od jeho odôvodnenia) a vzhľadom na jednotlivé okolnosti prípadu za neprimerane mierny, v rozpore so zásadami na ukladanie trestov v zmysle a nasl. s odôvodnením, že považuje za neprijateľné v jeho prípade aplikáciu , ktoré mimoriadne zníženie má byť akýmsi výnimočným inštitútom, ktorý zároveň zaručí, že jeho aplikáciou budú splnené aj podmienky predpokladané , ako aj ods. 4 v kontexte s prihliadnutím na osobu páchateľa, jeho trestnú minulosť a postoj k spáchanej trestnej činnosti. Mimoriadne zníženie v zmysle pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní umožňuje zákon od 06.08.2024 a keďže jeho vyhlásenie o vine podľa urobil na prvom hlavnom pojednávaní, čím prispel k tomu, že v konaní pred súdom nebolo nevyhnutné vykonávať dokazovanie v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu skutku uvedeného v obžalobe, prvostupňový súd toto zohľadnil a znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/6- inu, teda o 8 mesiacov, avšak trest nepodmienečný. Je toho názoru, že tento je neprimerane prísny. Obžalovaný tak považoval odvolanie prokurátora za nedôvodné sledujúc predovšetkým akýsi „revanš“

- odplatu za spáchaný skutok, pričom cieľom trestného konania, okrem odplaty za spáchaný skutok, je predovšetkým náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu životu.

Obžalovaný hneď na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku zahlásil odvolanie čo do výroku o treste a prostredníctvom obhajcu dôvodil, že súd mu vymeral neprimerane vysoký trest so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, s ktorým nesúhlasí. Mal za to, že okresný súd pochybil, ak v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby 4 až 10 rokov mu uložil trest vo výmere 3 roky a 4 mesiace, avšak trest nepodmienečný. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v tomto rozpätí je pre neho neprimerane prísne a účel trestu možno v jeho prípade dosiahnuť aj trestom odňatia slobody, ktorého výkon by súd podmienečne odložil, resp. primeraným nepodmienečným trestom odňatia slobody.

Podľa názoru obhajoby bolo pri výmere trestu potrebné zohľadniť, že neodvolateľné vyhlásenie viny obžalovaným bolo z hľadiska ďalšieho postupu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania obžalovaného sa nevykonalo kontradiktórne hlavné pojednávanie a z toho vyplývajúce celé dokazovanie, čo zakladalo v tomto prípade dôvod pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v súlade s ustanovením . Pred súdom obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku a zároveň svoje konanie oľutoval. Mal zato, že tento jeho postoj bude zohľadnený pri ukladaní trestu. Nestalo sa tak. Bol mu uložený trest, ktorý je neprimerane prísny.

V predmetnej veci sa nestotožňuje s uloženým nepodmienečným trestom odňatia slobody v trvaní 3 rokov a 4 mesiacov so zaradením obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, pretože v konečnom dôsledku ide o trest, ktorý nesleduje základné zásady pre ukladanie trestu a tiež samotný účel zákona.

Nemá najmenšiu pochybnosť o správnosti viny, ale nemôže súhlasiť s výškou trestu – uloženým trestom, ktorý je neprimeraný. Následok, ktorý spôsobil v podobe smrti svojho priateľa ho bude ťažiť a prenasledovať do konca jeho života.

Trest odňatia slobody ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princípy úmernosti represie trestu, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. K naplneniu účelu trestu prispieva aj jeho preventívne pôsobenie. Neprimerane prísne tresty pôsobia škodlivo nielen na páchateľa, ale i na spoločnosť. V tejto súvislosti právna veda pritom už v minulosti opakovane vyslovila, že odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť. Mal za to, že nedostatočným aplikovaním a neaplikovaním je uvedený trest neprimerane prísny a prekračuje mieru nevyhnutnú pre splnenie svojho účelu.

Jeho cesta k náprave, jeho cesta k riadnemu životu bez páchania trestnej činnosti je z jeho konania úplne zrejmá a preto má obhajoba za to, že vo veci konajúci súd mal zohľadniť tieto skutočnosti a to v kontexte mimoriadneho zníženia trestu podľa aj v spojení s a teda prísť k záveru, že v tomto prípade nie je nutné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaný a jeho obhajca. Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v tomto smere neboli. Prokurátor krajskej prokuratúry v konečnom návrhu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť a poukazujúc na písomne odôvodnené odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta navrhol obžalovanému uložiť zákonný trest a to po zrušení výroku o treste napadnutého rozsudku. Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu žiadal odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné a zároveň, aby krajský súd o odvolaní obžalovaného rozhodol tak ako je v ňom uvedené. Obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu a dopravnú nehodu oľutoval, pretože pri nej zomrel jeho dobrý kamarát.

Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal prokuratúr ako i obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré výroku o treste predchádzalo, prokurátor ani obžalovaný mu v odvolaní žiadne chyby nevytýkal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa , krajský súd vlastným prieskumom nezistil.

Skôr ako sa krajský súd bude venovať odvolacím námietkam prokurátora a obžalovaného, je potrebné, pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, pripomenúť, že pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.

Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. prihliadnuť (okrem iného) na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd správne obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, iný druh trestu s poukazom na závažnosť spáchanej trestnej činnosti ani neprichádzal do úvahy.

Okresný súd správne u obžalovaného ustálil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa , že sa priznal k spáchaniu stíhaného trestného činu a tento úprimne oľutoval a správne nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa .

Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresný súd pochybil, keď bez aplikácie ust. (potom sa však snažil túto chybu napraviť nezákonným spôsobom a to vydaním opravného uznesenia, ktoré bolo krajským súdom zrušené bez ďalšieho) obžalovanému uložil mimoriadne znížený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 4 mesiace. Krajský súd k tomu uvádza, že súd musí pri mimoriadnom znižovaní trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby zohľadňovať nielen zvýrazňované vyhlásenie o vine, ale aj iné rovnako významné skutočnosti, konkrétne, či by trest uložený v nezníženej výmere bol pre obžalovaného neprimerane prísny a či aj trest kratšieho trvania postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu.

Rovnako ako prokurátor, aj krajský súd je toho názoru, že trest uložený okresným súdom je nielen nezákonný, ale pre obžalovaného neprimerane mierny, ktorý nezohľadňuje nielen jeho osobu a možnosti nápravy, ale ani závažnosť a charakter ním spáchanej trestnej činnosti. Správne prokurátor v odvolaní poukázal aj na fakt, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 05.11.2025, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.03.2026, sp. zn. , právoplatným dňa 12.03.2026 uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej

látky podľa . Po tomto skutku (po doručení trestného rozkazu, voči ktorému nepodal odpor, odpor podal prokurátor) sa opätovne dopustil obdobného konania - vedenia motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky, a to s následkom usmrtenia inej osoby - spolujazdca. Krajský súd sa zároveň nestotožňuje ani s tvrdením okresného súdu, že obžalovaný prezentoval svoj kritický postoj k trestnej činnosti v prípravnom konaní, pretože v pozícii zadržaného ako i obvineného odmietol vypovedať.

Za daného stavu veci považuje aj krajský súd za aplikačne nesprávne, aby bol obžalovanému ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody s použitím mimoriadneho zmierňujúceho ustanovenia. Taký trest by ani podľa názoru krajského súdu nenaplnil zákonom predpokladaný účel vymedzený v ust. , ktorým je nielen zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky preto, aby v budúcnosti viedol riadny život, ale aj zabezpečiť generálnu prevenciu, t. j. odradiť iných od páchania trestnej činnosti. A v neposlednom rade chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti.

Podľa názoru krajského súdu nie je správne domnievať sa, že by v tomto prípade účel trestu sledovaný zákonom bol dosiahnuteľný výmerou 3 roky a 4 mesiace nepodmienečného trestu odňatia slobody v situácii, kedy obžalovaného od páchania trestnej činnosti zjavne neodradil ani doručený (už vyššie spomenutý) trestný rozkaz, keď opätovne pod vplyvom alkoholu viedol motorové vozidlo, tentokrát s fatálnym následkom.

Na páchateľa s takýmto osobnostným profilom je potrebné aj podľa názoru krajského súdu dôsledne pôsobiť trestom odňatia slobody ukladaným v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby a nie mimoriadne zníženej. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, krajský súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby s poukazom na to, že na hlavnom pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom krajský súd považoval odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, keď nezistil splnenie zákonných podmienok nielen na aplikáciu , ale ani na aplikáciu , ktorej sa obžalovaný vo svojom odvolaní domáhal, avšak na žiadne výnimočné okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa nepoukázal.

Krajský súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa odseku 1 , keď pod existenciou mimoriadnych skutkových okolností prípadu možno rozumieť existenciu takých okolností, ktoré majú podstatný vplyv na spáchanie trestného činu a ktoré majú objektívny súvis s konkrétnym trestným činom a osobnými pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti, ktoré vplývajú na osobnosť páchateľa trestného činu, no neprejavia sa v spôsobe spáchania konkrétneho skutku. Ide teda o súbor určitých okolností, ktoré pôsobia na páchateľa trestného činu a spravidla majú dlhotrvajúci charakter. Medzi osobné pomery tak možno kategoricky subsumovať intelektuálnu úroveň konkrétneho páchateľa, psychický stav páchateľa spočívajúci v slabomyseľnosti, dôveryhodnosti, ovplyvniteľnosti alebo emočnej nevyrovnanosti. Pod mimoriadne pomery páchateľa možno subsumovať taktiež skutočnosť, že páchateľ trestného činu má početnú rodinu, ktorá je na neho výživou odkázaná a pod. Žiadne takéto skutočnosti ani odvolací súd nezistil a ako už bolo uvedené obžalovaný na takéto skutočnosti v podstatne ani nepoukázal.

Pokiaľ ide o tzv. vonkajšiu diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody, tu krajský súd prevzal z napadnutého rozsudku stavu veci a zákonu zodpovedajúci výrok, ktorým bol obžalovaný podľa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti viesť motorového vozidlá akéhokoľvek druhu, okresný súd nepochybil, keď obžalovanému popri nepodmienečnom treste odňatia slobody uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu podľa , a to vo výmere 7 rokov a z pohľadu krajského súdu ide o trest primeraný, zákonný a spravodlivý a preto tento prevzal bez zmeny.

Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd odvolaniu prokurátora vyhovel (naopak odvolaniu obžalovaného nevyhovel) a postupom , , zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám podľa vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže to procesná situácia dovoľovala.

Takto vymeraný trest obžalovanému vo svojom súhrnne považuje krajský súd za zákonný, primeraný a spravodlivý, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a tiež morálne odsúdi konanie obžalovaného.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odvolanie, ktoré podal obžalovaný, bolo nedôvodné a preto krajský súd jeho odvolanie postupom podľa zamietol (výrok III.).

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.