Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/11/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa odsek 1 , o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 05.11.2025 pod sp. zn. 14T/16/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa 12.03.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa /, ods. 2 z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe sa

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., Ukrajina, prechodne bytom: C. -A., D. E. XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV Nitra v inej trestnej veci,

u k l a d á :

Podľa s poukazom na , , trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa , ods. 2 obžalovanému ukladá i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného A. B. vinného pre spáchanie prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa odsek 1 , na tom skutkovom základe, že

dňa 08.03.2025 v čase približne o 17.06 hod., v meste C., D. E. F. v smere od mestskej časti C. smerom na mesto C., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo značky Kia Carens, evidenčného čísla G. XXX H., kde bol na E. D. predpísaným spôsobom zastavený hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Šali, a bol vyzvaný na

predloženie dokladov potrebných na vedenie a prevádzku motorového vozidla, ako i k dychovej skúške prístrojom, a pri podrobení sa dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov s prístrojom Drager 7510, evidenčného čísla I., mu dňa 08.03.2025 v čase o 17.07 hod. bola nameraná hodnota 1,40 mg/l etanolu v dychu, a pri opakovanej skúške dňa 08.03.2025 mu v čase o 17.23 hod. bola nameraná hodnota 1,35 mg/l etanolu v dychu.

Za túto trestnú činnosť uložil okresný súd obžalovanému podľa s použitím , trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa odsek 1 písm. a) mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa odsek 1 mu určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

Podľa , ods. 2 mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 2 (dva) roky.

Okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu č.l. 99-101 spisu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovej lehote a to ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta, a to výlučne proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.

V písomnom zdôvodnení odvolania po citácii výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu, jeho odôvodnenia ako i zákonných ustanovení §, 61 s poukazom na výsledky publikácie znaleckého inštitútu forenzných medicínskych expertíz k stupňom opitosti uviedla, že stupeň opitosti páchateľa je potrebné vždy zohľadňovať v rámci skúmania závažnosti spáchaného prečinu, a mal by byť zohľadnený aj pri individualizácii trestnej sankcie.

Je potrebné si uvedomiť, že za daných okolností sa motorové vozidlo v rukách takto alkoholom ovplyvneného páchateľa mení na zbraň a táto je v zásade neovládateľná, resp. neovládateľná v dostatočnom rozsahu. Riziko spôsobenia škody či ublíženia na zdraví, resp. ešte ďaleko horšieho následku je potom v takom prípade mimoriadne vysoké a pokiaľ obvinený vedomí si takéhoto rizika, sa toto rozhodol dobrovoľne podstúpiť, je povinný znášať následky z toho plynúce.

Má za to, že podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov so skúšobnou dobou 1 rok, za daných vyššie uvedených okolností je trestom, ktorý nie je v súlade so zásadami ukladania trestov definovaných v ustanovení a nasl.

Podmienečný trest v trvaní 4 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok, pri ťažkom stupni opitosti a vedení vozidla za daného stavu požiadavku zákonného a primeraného trestu nepochybne nespĺňa, a to tak z pohľadu individuálnej, ako i generálnej prevencie.

Uvedené platí rovnako i o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Má zato, že nepodmienečný trest odňatia slobody, by vyššie uvedené požiadavky jednotlivých zásad ukladania trestov nepochybne napĺňal, rovnako tak súbežné prípadné uloženie dlhšieho trestu zákazu činnosti.

Nie je namieste ukladať prísne sankcie iba pri poruchovom následku trestného činu, pretože v prípade dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu s tragickými následkami sú tieto už nezvratné a žiadny, teda ani prísny trest vodičovi nenahradí ujmu, ktorú už spôsobil poškodeným pozostalým. Pri prísnejších trestoch v prípade ohrozovacieho trestného činu podľa tieto naopak môžu viesť k tomu, aby si vodič svoju chybu dostatočne uvedomil a už ju nikdy nezopakoval, teda môže byť naplnená preventívna funkcia trestu vo vzťahu k ďalšej trestnej činnosti s nezvratnými následkami.

Taktiež poukazovala aj na potrebu generálnej prevencie, pričom tá spočíva vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných členov spoločnosti a uskutočňuje sa prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa trestom zabráni páchateľovi v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým nepochybne najavo i ostatným členom spoločnosti, aké správanie je nežiaduce, proti čomu je zameraný , a tak možno ovplyvňovať ich pozitívnu hodnotovú orientáciu.

Trest má pôsobiť na spoločenské okolie páchateľa, pretože i páchateľ pôsobí trestným činom na svoje okolie. V rámci generálnej prevencie pôsobí trest len svojimi psychickými účinkami. Disproporcie vo vzájomnom vzťahu medzi generálnou a individuálnou prevenciou môžu viesť k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, keď uložený trest nepovažuje za spravodlivý ani spoločnosť, či páchateľ, a to či už ide o trest príliš zhovievavý alebo prehnane prísny (viď. str. 294, Mencerová, I. a kol. Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. 2. aktualizované a prepracované vydanie. Šamorín: Heuréka, 2015).

Okrajovo je potom možné poukázať tiež na pretrvávajúci trend v náraste počtu trestných činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa odsek 1 , kde napriek ich dostatočnej medializácii nedochádza k poklesu páchania daného trestného činu (možno poukázať aj na Zhodnotenie stavu zákonnosti a dokazovania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa a trestného činu usmrtenia podľa odsek 4, odsek 5 , ktoré je zverejnené na webovom sídle Generálnej prokuratúry SR (J.- XXXX.XXXX), z ktorého je okrem iného zrejmé, že účinným prostriedkom na zníženie uvedených trestných činov by mohlo byť tiež sprísnenie návrhových opatrení trestov zo strany prokurátorov.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného okrajovo poukázala za súčasného rešpektovania zásady prezumpcie neviny na tú skutočnosť, že obžalovaný je v súčasnosti trestne väzobne stíhaný za trestný čin usmrtenia podľa odsek 4 , ktorý spočíval vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, v spôsobení nehody a usmrtení spolujazdca.

Taktiež poukázala aj na to, že obžalovaný sa v minulosti dopustil viacerých priestupkov na úseku cestnej dopravy, z toho 1x aj za dopravnú nehodu, teda možno vysloviť záver, že na obžalovaného doposiaľ nemali pozitívny vplyv uložené pokuty, nakoľko aj napriek nim sa dopustil činu, spadajúceho do trestnoprávnej roviny. Súdom uložený trest považuje vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody za neprimerane mierny, v rozpore s ustanovením odsek 1, ods. 4 .

Z uvedených dôvodov preto navrhla, aby Krajský súd Tmava v zmysle ustanovenia odsek 1 písmeno d), písmeno e), odsek 2 zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta vo výroku o treste a aby v zmysle ustanovenia odsek 3 obžalovanému uložil primeraný a zákonný trest.

Obžalovaný odvolanie proti rozsudku nepodal, k odvolaniu prokurátorky sa písomne vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu osobitným písomným podaním zo dňa 21.01.2026.

Obžalovaný považuje odvolanie OP Galanta proti Rozsudku OS Galanta v časti výroku o treste za nedôvodné a navrhol ho zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Rozsudok OS Galanta vo výroku o treste riadne a správne zohľadnil okolnosti konkrétneho prípadu a zásady ukladania trestu podľa § 33a ods. 3, § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák., keď uložil obžalovanému súbežne kombináciu trestu odňatia slobody 4 mesiace s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a trestu zákazu činnosti v trvaní 2 roky.

Pokiaľ prokuratúra poukazuje v odvolaní na stupne opitosti, tak uvedené je procesne irelevantné, žiaden takýto dôkaz a takéto okolnosti neboli prebraté na hlavnom pojednávaní, preto na uvedené nemožno prihliadať podľa § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods. 2 Tr. por.

Súd nemôže prihliadať na prokuratúrou odkazovaný zdroj na internete o stupňoch opitosti, keď nie je zrejmé, aký je presný zdroj takýchto informácií, kto je jeho autorom, keď jeho autor nebol pribratý ako znalec v predmetnom konaní, keďže ide o odborné poznatky, nebol v tejto súvislosti ohľadom stupňov opitosti vypracovaný žiaden znalecký posudok ani odborné vyjadrenie, žiadne odborné vyjadrenie v takomto predmete nebolo žiadané opatrením a žiaden znalec pribratý uznesením a prokuratúrou citované stupne opitosti neboli prebraté na hlavnom pojednávaní, ale evidentne ide o odkaz na údajný zdroj na internete, čo je absolútne nepoužiteľné v trestnom konaní ako dôkaz, nie je ani zahrnutý medzi dôkazmi (dôkaznými prostriedkami) podľa § 119 ods. 3 Tr. por.

Stupeň opitosti má význam v podstate predovšetkým pre kvalifikáciu protiprávneho konania v zmysle, či ide trestný čin podľa § 289 Tr. zák. alebo o priestupok, kde je rozhodujúcou okolnosťou hladina alkoholu v dychu na hranici 1 promile, preto tiež po právnej stránke nesúhlasí s jeho zohľadňovaním pri ukladaní trestu.

Prokuratúra nenáležite poukazuje na rozdiel medzi poruchovým následkom a (predmetným) ohrozovacím trestným činom, čo do úvahy o prísnosti trestu, pretože samotné ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. vyslovene ukladá súdu o.i. prihliadnuť na následok trestného činu a nie na možný, či potenciálny následok trestného činu, a preto pri (predmetnom) ohrozovacom trestnom čine pri ukladaní trestu je potrebné zvažovať a ukladať miernejšie sankcie ako pri poruchových trestných činoch a preto je tiež argumentácia prokuratúry možnými „nezvratnými následkami" nenáležitá, keď žiadne takéto následky nenastali.

Prokuratúra vo svojej argumentácii podľa názoru obhajoby používa iba všeobecné argumenty, ktoré zrejme kopíruje z iných podaní bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu a bez ohľadu na kritériá podľa § 33a ods. 3. § 34 ods. 3. ods. 4 Tr. zák. a doterajší život obžalovaného. Súd v súlade s § 34 ods. 4 Tr. zák. riadne prihliadol na okolnosti konkrétneho prípadu, na osobu obžalovaného, jeho pomery, skutočnosť, že nebol doposiaľ (do vedenia predmetného trestného stíhania) súdne trestaný.

Obžalovaný sa nikdy predtým nedopustil trestného činu a ani iného úmyselného protiprávneho konania, resp. takého, ktoré by súviselo s požitím alkoholu, resp. inej návykovej látky, oboznámené dopravné priestupky nesúviseli s požitím alkoholu, išlo o menej závažné priestupky a súd ich už nezohľadnil pri nepriznaní poľahčujúcej okolnosti vedenia riadneho života, preto nie je dôvod použiť ich opakovane na zmenu, sprísnenie rozsudku OS Galanta vo výroku o treste ako to ich zdôrazňuje prokurátor.

Navyše, poukazuje na to, že obžalovaný si od príchodu na Slovensko otvoril živnosť, pracuje ako SZČO, riadne odvádza odvody, teda začlenil sa do spoločnosti svojou prácou, je ženatý, s manželkou býva v byte, ktoré je z dôvodu hypotéky zaťažený záložným právom. Uloženie prísnejšie trestu navrhovaného prokuratúrou by tak zasiahlo neprimerane aj rodinu obžalovaného (nepodmienečným výkonom trestu odňatia slobody, dlhším zákazom činností).

Pokiaľ prokuratúra poukazuje na dokument uverejnený na internetovej stránke Generálnej prokuratúry SR, tak takýto dokument nie je žiadnym dôkazom a nebol na hlavnom pojednávaní nijako prejednaný, resp. vykonaný, preto na neho nemožno prihliadať. Sprísnenie návrhových opatrení trestov zo strany prokurátorov hoci aj na základe ich interných inštančných pravidiel vôbec neznamená, že by takéto návrhové opatrenia mali byť súdnou praxou akceptované.

Prokurátor síce podčiarkuje, že obžalovaný je v súčasnosti tresne stíhaný, ale zároveň poukazuje na zásadu prezumpcie neviny, ktorú je potrebné rešpektovať.

Prokurátor neuvádza, že by obžalovaný bol za skutok, za ktorý je trestne stíhaný v inej veci, už právoplatne odsúdený (resp. že by bol skôr vydaný odsudzujúci rozsudok), že by bol spáchaný skôr ako predmetný stíhaný skutok a nepoukazuje ani konkrétne na to, aký vplyv na trest za stíhaný trestný čin v predmetnom konaní by mal mať skutok, za ktorý je obžalovaný stíhaný v inej veci, preto je jeho argumentácia irelevantná.

Prokuratúrou navrhované trestanie považuje za neprimerane a nedôvodne prísne, nezohľadňujúce konkrétne okolnosti prípadu a pomery obžalovaného a v rozpore so zásadami ukladania trestu podľa § 33a ods. 3. § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák.

Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby aby Krajský súd v Trnave odvolanie Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Konanie na odvolacom súde:

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie za účasti zástupkyne KP Trnava, obžalovaného, jeho obhajcu a tlmočníka z ukrajinského jazyka.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolaniu okresnej prokuratúry vyhovieť s poukazom na písomné odôvodnenie odvolania a jeho právne závery.

Obžalovaný spolu s obhajcom navrhli odvolanie prokurátorky s poukazom na ich písomné vyjadrenie ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku Okresného súdu Galanta proti obžalovanému v napadnutej časti výroku o treste odňatia slobody a dospel k záveru, že podané odvolanie prokurátorky okresnej prokuratúry je dôvodné len čiastočne.

Podľa účelom trestu je ochrana spoločnosti pred páchateľom, jeho náprava, ako aj pôsobenie na ostatných členov spoločnosti, aby sa zdržali páchania trestnej činnosti, pričom trest má zároveň vyjadrovať morálne odsúdenie protiprávneho konania.

Ukladanie trestu musí rešpektovať zásadu jeho individualizácie a primeranosti, pričom neprimerane mierny trest je rovnako v rozpore so zákonom ako trest neprimerane prísny.

V súlade s ustálenou judikatúrou je potrebné prihliadať na povahu a závažnosť činu, mieru zavinenia, spôsob jeho spáchania, následky, ako aj na osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou argumentáciou prokurátorky v tom, že trest uložený okresným súdom nezodpovedá dostatočne všetkým relevantným okolnostiam prípadu a je neprimerane mierny.

Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pri hladine alkoholu dosahujúcej takmer 3 promile, čo predstavuje veľmi vysoký stupeň opitosti. Takáto miera intoxikácie výrazne znižuje psychomotorické schopnosti vodiča, jeho schopnosť reagovať na dopravnú situáciu a zásadne zvyšuje riziko vzniku závažných následkov.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri trestných činoch ohrozenia pod vplyvom návykovej látky je práve intenzita ovplyvnenia páchateľa alkoholom jedným z kľúčových kritérií pre určenie druhu a výmery trestu.

Analogicky ako pri majetkových trestných činoch zohráva významnú úlohu výška spôsobenej škody, keď rozdiel medzi jej dolnou a hornou hranicou zásadne ovplyvňuje závažnosť skutku, aj v tomto prípade je potrebné diferencovať medzi nižšími a extrémnymi hodnotami alkoholu v krvi páchateľa.

Pokiaľ obhajoba namietala, že súd nemôže prihliadať na poznatky vedeckých výskumov o účinkoch alkoholu, odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú.

Účinky alkoholu na ľudský organizmus, najmä na schopnosť viesť motorové vozidlo, patria medzi všeobecne známe skutočnosti vyplývajúce z vedeckého poznania a praktickej skúsenosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Súd je oprávnený tieto poznatky zohľadniť pri hodnotení závažnosti konania a pri úvahe o primeranosti trestu, osobitne v prípadoch značne vysokej miery opitosti, aká bola zistená v tejto veci.

Na druhej strane však v súlade s názorom prvostupňového súdu ani odvolací súd neprijal záver, že by bolo nevyhnutné uložiť obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom si je plne vedomý závažných, často tragických následkov, ktoré sú v aplikačnej praxi opakovane spojené s vedením motorových vozidiel pod vplyvom alkoholu, a tieto okolnosti v žiadnom prípade nezľahčuje ani nebagatelizuje.

Práve naopak, odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jednu z najrizikovejších foriem protiprávneho konania v cestnej premávke, ktorá v mnohých prípadoch vedie k zásahom do najvyšších chránených hodnôt, akými sú život a zdravie osôb, a preto vyžaduje dôslednú trestnoprávnu reakciu.

Uvedené však samo osebe neznamená, že v každom jednotlivom prípade musí byť bez ďalšieho uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.

V súlade s princípom individualizácie trestu a zásadou subsidiarity represie je nevyhnutné vždy posudzovať konkrétne okolnosti prípadu a osobu páchateľa, pričom aj pri vedomí všeobecnej nebezpečnosti tohto druhu trestnej činnosti môže byť účel trestu dosiahnutý aj miernejšími prostriedkami.

Odvolací súd preto vyhodnotil, že napriek vysokej miere spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, determinovanej najmä extrémnou hladinou alkoholu, nie je za daných okolností nevyhnutné pristúpiť k jeho izolácii od spoločnosti, keďže nápravu možno dosiahnuť aj prostredníctvom podmienečného odsúdenia spojeného s ďalšími obmedzeniami, ktoré zabezpečia dostatočný preventívny a výchovný účinok trestu.

Pri hodnotení osoby obžalovaného vychádzal z princípu individualizácie trestu ako jedného zo základných pilierov trestného práva, ktorý vyžaduje, aby trest reflektoval nielen závažnosť skutku, ale aj konkrétnu osobnosť páchateľa, jeho doterajší spôsob života (doposiaľ netrestaný), osobné a rodinné pomery, ako aj reálnu prognózu jeho nápravy.

V tejto súvislosti odvolací súd prihliadol najmä na to, že obžalovaný nevykazuje znaky takej osobnostnej deviácie či recidivistickej tendencie (napriek predchádzajúcim priestupkom na úseku dopravy), ktorá by bez ďalšieho odôvodňovala potrebu jeho izolácie od spoločnosti.

Odvolací súd v tejto súvislosti akcentuje na doktrinálne ustálený princíp subsidiarity represie (ultima ratio), podľa ktorého má byť trest odňatia slobody, najmä vo svojej nepodmienečnej forme, využívaný len v prípadoch, keď iné, miernejšie trestné prostriedky nie sú spôsobilé zabezpečiť splnenie účelu trestu. Tento princíp je pevne zakotvený aj v judikatúre všeobecných súdov, podľa ktorej nepodmienečný trest odňatia slobody predstavuje najzávažnejší zásah do osobnej slobody jednotlivca a musí byť preto ukladaný s maximálnou zdržanlivosťou a len vtedy, ak nepostačuje podmienečný trest alebo iný druh sankcie.

Z hľadiska teórie trestania odvolací súd prihliadal aj na požiadavku proporcionality trestu, ktorá vyžaduje spravodlivú rovnováhu medzi závažnosťou spáchaného činu ( v danom prípade ohrozovacieho) a intenzitou zásahu do základných práv páchateľa. V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že účel individuálnej prevencie možno dosiahnuť aj prostredníctvom podmienečného odsúdenia spolu s uložením čiastočne dlhšieho zákazu činnosti viesť motorové vozidlá , ktoré spája represívny prvok s výrazným výchovným aspektom spočívajúcim v hrozbe premeny trestu na nepodmienečný v prípade, ak sa páchateľ v skúšobnej dobe neosvedčí.

Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pri hodnotení osoby obžalovaného neprihliadal na skutočnosť, že voči nemu je vedené iné trestné stíhanie, keďže takýto postup by bol v rozpore so zásadou prezumpcie neviny.

Táto zásada, zakotvená v ústavnom poriadku aj v medzinárodných záväzkoch Slovenskej republiky, vyžaduje, aby sa na osobu hľadelo ako na nevinnú, pokiaľ jej vina nebola právoplatne vyslovená zákonným spôsobom. Z toho vyplýva, že prebiehajúce trestné stíhanie v inej veci nemožno považovať za relevantnú „priťažujúcu“ okolnosť ani za faktor zhoršujúci prognózu nápravy páchateľa.

V posudzovanom prípade preto odvolací súd dospel k záveru, že nápravu obžalovaného je možné dosiahnuť aj bez jeho izolácie od spoločnosti, avšak za súčasného sprísnenia trestu oproti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, a to tak, aby bol zachovaný jeho preventívny účinok a zároveň rešpektované základné zásady trestania.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti považuje odvolací súd za zákonný a primeraný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dvoch rokov s modifikovaným trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu troch rokov.

Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho súdu primerane reflektuje stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného, ktorý je determinovaný najmä mimoriadne vysokou hladinou alkoholu v jeho organizme, výrazne presahujúcou trestnoprávne relevantnú hranicu.

Intenzita ovplyvnenia návykovou látkou predstavuje podľa názoru odvolacieho súdu ( na rozdiel od názoru obhajoby) v rámci tejto skutkovej podstaty kľúčový kvalitatívny aj kvantitatívny ukazovateľ závažnosti konania, keďže s narastajúcou hladinou alkoholu dochádza nielen k znižovaniu schopnosti bezpečne viesť motorové vozidlo, ale aj k exponenciálnemu nárastu rizika ohrozenia chránených spoločenských hodnôt, predovšetkým života a zdravia osôb.

V tomto smere odvolací súd vychádza z teoretického východiska, podľa ktorého sa závažnosť ohrozovacích trestných činov neodvíja len od následku, ale už od miery vytvoreného rizika, pričom práve extrémna miera opitosti toto riziko podstatne zvyšuje.

Z pohľadu teórie trestania ide o situáciu, v ktorej je potrebné adekvátne vyvážiť represívnu a preventívnu funkciu trestu. Vysoká hladina alkoholu, nachádzajúca sa na úrovni blízkej stavu ťažkej intoxikácie, objektívne odôvodňuje prísnejší postih, keďže ide o konanie vykazujúce zvýšenú mieru bezohľadnosti a ľahostajnosti voči právom chráneným záujmom.

Odvolací súd preto považuje za nevyhnutné, aby sa táto skutočnosť premietla do výmery trestu, a to nielen z hľadiska individuálnej prevencie, ale aj z hľadiska generálnej prevencie, keďže práve dôsledné postihovanie takéhoto konania prispieva k posilňovaniu právneho vedomia spoločnosti a k odrádzaniu iných osôb od obdobného protiprávneho konania.

Zároveň však odvolací súd rešpektuje zásadu individualizácie trestu, ktorá vyžaduje, aby trest nebol ukladaný mechanicky len na základe závažnosti skutku, ale aby zohľadňoval aj konkrétnu osobu páchateľa a jeho reálne možnosti nápravy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že trestné právo neplní len represívnu funkciu, ale sleduje aj cieľ resocializácie páchateľa, pričom tento cieľ možno v mnohých prípadoch efektívne dosiahnuť aj bez výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podmienečné odsúdenie predstavuje v tomto smere významný prostriedok, ktorý kombinuje hrozbu reálneho výkonu trestu s možnosťou preukázať riadny spôsob života v skúšobnej dobe.

Z hľadiska princípu proporcionality, ktorý je imanentnou súčasťou spravodlivého trestania, odvolací súd tiež uvádza, že uložený trest vytvára primeranú rovnováhu medzi závažnosťou skutku a intenzitou zásahu do osobnej slobody obžalovaného.

Nepodmienečný trest odňatia slobody by za daných okolností predstavoval neprimerane tvrdý zásah, ktorý by nebol v súlade so zásadou subsidiarity represie, keďže účel trestu možno dosiahnuť aj miernejšími prostriedkami.

Takto uložený trest preto podľa názoru odvolacieho súdu nielen adekvátne reaguje na vysoký stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného vyplývajúci z vysokej hladiny alkoholu, ale zároveň zachováva priestor pre jeho nápravu bez potreby jeho izolácie od spoločnosti, čím napĺňa všetky základné funkcie trestu v zmysle hmotného trestného práva.

Odvolací súd preto uzavrel, že odvolanie prokurátorky je dôvodné len v časti týkajúcej sa neprimeranej miernosti uloženého trestu, keďže trest uložený súdom prvého stupňa nezodpovedal štandardom rozhodovacej praxe v porovnateľných veciach, v ktorých sa ukladajú prísnejšie sankcie aj pri podstatne nižších hladinách alkoholu v krvi, spravidla pohybujúcich sa v pásme blízkom dolnej hranici trestnoprávnej zodpovednosti, teda približne okolo 1 promile. Takýto nepomer medzi závažnosťou konkrétneho konania a mierou represie by v konečnom dôsledku narúšal požiadavku rovnosti v rozhodovaní a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá je imanentnou súčasťou princípu právneho štátu.

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že hoci súd nie je viazaný formalizovanými sadzbami vytvorenými judikatúrou, je povinný rešpektovať zásadu konzistentnosti a vnútorného súladu rozhodovacej činnosti, aby nedochádzalo k neodôvodneným rozdielom v ukladaní trestov za skutkovo obdobné konania. Práve komparácia s inými rozhodnutiami v obdobných veciach predstavuje významné interpretačné vodidlo pri posudzovaní primeranosti trestu, pričom odchýlka v prospech obžalovaného musí byť racionálne a presvedčivo odôvodnená, čo v danom prípade nebolo splnené.

Z teoretického hľadiska ide o aplikáciu princípu proporcionality v jeho širšom, systémovom rozmere, ktorý vyžaduje nielen primeranosť trestu vo vzťahu ku konkrétnemu skutku, ale aj jeho primeranosť vo vzťahu k sankciám ukladaným v porovnateľných prípadoch. Uloženie zjavne miernejšieho trestu pri podstatne vyššej hladine alkoholu by bolo v rozpore aj s požiadavkou spravodlivosti trestania a mohlo by viesť k oslabeniu dôvery verejnosti v súdnu moc.

Z uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého rozsudku vo výroku o treste tak, aby uložený trest zodpovedal jednak individuálnym okolnostiam prípadu, najmä vysokej hladine alkoholu, a zároveň aby bol v súlade s kritériami zákonnosti, proporcionality a jednotnosti rozhodovacej praxe, ktoré sú nevyhnutné pre zachovanie spravodlivého a predvídateľného výkonu súdnictva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.