Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Tos-100-2026.pdf
PDF · 70.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7Tos/100/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., C., t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 22.05.2026, č. k. 33T/13/2026-427, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09.07.2026 v Trnave, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Galanta (napadnutým) uznesením zo dňa 22.05.2026, č. k. 33T/13/2026-427 rozhodol nasledovne:
„Podľa § 174 ods. 1 Trestného poriadku opravuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 33T/13/2026 zo dňa 22.5.2026, konkrétne v prvom odseku časti výroku o treste, a to z pôvodného: „Podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 4 (štyri) mesiace.“, na správne: „Podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 4 (štyri) mesiace.“ Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok nezmenený.“
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd vo výroku rozsudku v časti uloženého trestu opomenul uviesť ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona, a to s poukazom na skutočnosť, že bol obžalovanému mimoriadne znížený trest, pričom predmetné ustanovenie pri ukladaní trestu zohľadnil, a pri vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní, ako aj v písomnom vyhotovení rozsudku odôvodnil. Vzhľadom k tomu, že v predmetnom rozsudku vo výroku o treste absentoval § 39 ods. 5 Trestného zákona bolo potrebné túto zrejmú nesprávnosť, ktorá vznikla pri vyhotovovaní rozsudku odstrániť. Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal v zákonnej lehote proti predmetnému uzneseniu sťažnosť (č. l. 445-446) a argumentoval nasledovne:
„S citovaným uznesením sa nestotožňujem, nakoľko mám za to, že neboli splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 174 ods. 1 Trestného poriadku. Účelom opravného uznesenia je odstránenie pisárskych chýb a iných zrejmých nesprávnosti, ku ktorým došlo pri vyhotovení rozsudku, a to tak, aby písomné vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený.
V uvedenom prípade však nešlo o odstránenie zrejmej nesprávnosti pri vyhotovení rozsudku, ale o dodatočné doplnenie zákonného ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona do výroku o treste. Z obsahu
vyhláseného rozsudku nevyplýva, že by súd pri jeho vyhlásení uviedol použitie § 39 ods. 5 Trestného zákona, čo vyplýva aj zo zápisnice z hlavného pojednávania, kde sa v rozsudku uvedené ustanovenie nenachádza. Taktiež je potrebné uviesť, že predmetné ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona absentovalo aj v písomnom vyhotovení rozsudku zo dňa 22.05.2026. Z uvedeného vyplýva, že nešlo teda o rozpor medzi vyhláseným rozsudkom a jeho písomným vyhotovením, ale o dodatočnú zmenu výroku o treste prostredníctvom opravného uznesenia. V danom prípade teda nedošlo k chybe, ev. k inej nesprávnosti pri vyhotovení rozsudku, nakoľko uvedené ustanovenie nebolo prítomné už ani pri vyhlásení rozsudku.
Aplikáciu ustanovenia § 174 ods. 1 Trestného poriadku v podobe opravy vyhotovenia rozsudku nemožno využiť na doplnenie chýbajúcich výrokových častí rozsudku najmä prostredníctvom doplnenia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. Taktiež nemožno opravným uznesením meniť obsah vyhláseného rozsudku, alebo najmä dodatočne dopĺňať zákonné ustanovenia, ktoré neboli súčasťou vyhláseného výroku. Zastávam názor, že takýto postup výrazne presahuje rámec opravy zrejmých nesprávností a predstavuje neprípustný zásah do meritórneho rozhodnutia súdu.
Ako vyplýva aj z literatúry, „účelom realizovanej opravy rozsudku je zabezpečenie zhody medzi obsahom vyhláseného a písomne vyhotoveného rozsudku“ (Čentéš, J., Kurilovská, L., Šimovček, 1., Burda, E., a kol. Trestný poriadok l. Bratislava : C. H. Beck, 2021, s. 1074). V danom prípade však ani vo vyhlásenom rozsudku uvedené ustanovenie nebolo sudcom uvedené, čím je preukázané, že nešlo o zabezpečenie zhody (nakoľko nebola nezhoda medzi vyhláseným rozsudkom a písomným rozsudkom), a tým je zrejmé, že k jeho doplneniu došlo až opravným uznesením.
Aj napriek tomu, že Okresný súd Galanta mimoriadne znížil predmetný trest pod dolnú hranicu, takýto trest považujeme za nezákonný, vzhľadom k absencii ustanovenia § 39 ods. 5 Trestného zákona, z dôvodu ktorého je aj voči rozsudku sp. zn. 33T/13/2026 zo dňa 22.05.2026, podané odvolanie (nejde o jediný dôvod podania odvolania voči výroku o treste).
Citované uznesenie Okresného súdu Galanta považujem za nezákonné, v rozpore s ustanovením § 174 ods. 1 Trestného poriadku, pričom vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhujem, aby Krajský súd v Trnave sťažnosťou napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako nezákonné zrušil.“
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, a) rozhodne vo veci sám, alebo b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave podľa § 462.
Na podklade sťažnosti podanej prokurátorom sťažnostný súd podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu a tak dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť, nakoľko bolo vydané nezákonne.
V prvom rade treba uviesť, že krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so sťažnostnými námietkami prokurátora a dopĺňa, že otázku, či išlo o zrejmú nesprávnosť vo vyhotovovaní rozsudku alebo jeho rovnopisu v tom smere, či vyhotovenie rozsudku bolo, alebo nebolo v zhode s obsahom vyhláseného rozsudku, okresný súd musí posúdiť ich vzájomným porovnaním. Keby takto okresný súd učinil, zistil by, že táto podmienka splnená nie.
Platí, že na základe ustanovenia § 174 ods. 1 Trestného poriadku nemožno opravovať chyby, ku ktorým došlo pri vyhlásení rozsudku, čo je tento posudzovaný prípad. Je evidentné, že konajúca sudkyňa okresného súdu pochybila pri vyhlásení rozhodnutia (rozsudku) a nie pri jeho vyhotovovaní, t. j. opravné uznesenie tak vydať nemohla.
Preskúmajúc obsah spisového materiálu sťažnostný súd teda dospel k záveru, že okresný súd nemal o oprave rozsudku vo výroku o treste vôbec rozhodnúť.
Vzhľadom k uvedenému potom sťažnostnému súdu nezostávalo nič iné ako v zmysle § 194 ods. 1 Trestného poriadku napadnuté uznesenie zrušiť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.