Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_67Ek-1366-2020.pdf
PDF · 143.9 KB
No categories available
67Ek/1366/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42 185 190 proti povinnému: V. C., N.: X.X.XXXX, A. - C..Č.. S. W. M. V. V., XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Monika Marjanovič, advokát, so sídlom Urbánkova č. 1562/6, 040 01 Košice, IČO: 35 561 734 o vymoženie 1.127,11 Eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Lýdia Bujňáková, so sídlom Pražská 4, 040 01 Košice, IČO: 35 551 101, pod sp. zn.: 249 EX 3/2021 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na prerušenie exekučného konania z a m i e t a.
II. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
III. Súd trovy exekučného konania oprávnenému n e p r i z n á v a .
IV. Oprávnený je povinný n a h r a d i ť povinnému trovy konania v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 83,14 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
V. Oprávnený je povinný n a h r a d i ť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený (prostredníctvom právneho zástupcu) sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 27.08.2020, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.127,11 Eur a trov exekúcie, na základe vykonateľného exekučného titulu - Rozsudok sp. zn. SR 06891/13 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom dňa 23.09.2013 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 22.12.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Lýdia Bujňáková, so sídlom Pražská 4, 040 01 Košice, IČO: 35 551 101, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 249EX 3/2021 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Dňa 25.01.2021 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
4. Povinný uviedol, že podkladom na vydanie exekučného titulu bola Zmluva o úvere č. 900302202 zo dňa 08.06.2012 (ďalej len „zmluva“), Rozhodcovská zmluva zo dňa 08.06.2012 (ďalej len „rozhodcovská zmluva“) a zmenka zo dňa 08.06.2012. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu, tá má charakter zmluvného
formulára, v ktorom je povinný označený obchodným menom, miestom podnikania a identifikačným číslom, obsahuje vopred predtlačené vyhlásenie dlžníka o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania, pričom toto vyhlásenie nie je oddelené od zvyšného textu zmluvy. Miesto na podpis je umiestnené tak, že ľahko možno nadobudnúť dojem, že ide o vyjadrenie súhlasu ako s výškou poskytnutého úveru a splátkami, tak aj s účelom poskytnutia finančných prostriedkov. Povinný má za to, že má ísť o spotrebiteľský vzťah, nakoľko oprávnenému nikdy netvrdil, že finančné prostriedky budú použité na výkon podnikania, samotný oprávnený sa nedotazoval na účel úveru, ale sám označil povinného ako živnostníka, a zároveň formulár zmluvy neumožňuje vyznačenie inej možnosti účelu úveru ako na výkon podnikania. Podľa neho ide o spotrebiteľský vzťah, keďže nebolo bezpochyby preukázané, že povinný pri uzatváraní zmluvy konal v úmysle vziať si úver pre účely podnikateľskej činnosti, dokonca sa ani tento údaj v zmluve nenachádza. Ďalší nedostatok podľa povinného spočíva v rozhodcovskej zmluve, ktorá bola prijatá v ten istý deň ako zmluva, a rovnako ako ona bola vopred naformulovaná. Povinný tak nemal možnosť osobitne dojednať rozhodcu a miesto rozhodcovského konania. Jej neprijateľnosť videl aj v možnosti, že v prípade vyvolania rozhodcovského konania zo strany dodávateľa (oprávneného), povinný ako spotrebiteľ sa mu musí podrobiť a riešiť spor pred rozhodcom, o ktorom má pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti. Oprávnený ani nepoučil povinného ako spotrebiteľa o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Rovnako netransparentné sú aj pravidlá rozhodcovského konania. Povinný má za to, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, čo v tomto prípade absentuje, keďže povinný nemohol zasiahnuť do obsahu rozhodcovskej zmluvy, nebola mu poskytnutá možnosť voľby a informácie o význame tej - ktorej voľby. Pokiaľ ide o možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy, a to aj bez uvedenia dôvodu do 10 dní od jej uzavretia, povinný je toho názoru, že nakoľko rozhodcovská zmluva je absolútne neplatným úkonom, nemožno preto od nej odstúpiť. Bez platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovský súd nemal právomoc v spore rozhodovať a exekučný titul tak bol vydaný v rozpore so zákonom. Predložený exekučný titul vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, spotrebiteľa, čím nárok priznaný exekučným titulom je v rozpore so zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník”). Zmenkový dlh je samostatným nekauzálnym, k zmluve indiferentným dlhom, pričom v rozhodcovskej zmluve niet zmienky o tom, že spory zo zmenky sa budú rozhodovať na rozhodcovskom súde. V súvislosti s priznaným nárokom povinný poukázal aj na výšku úrokov z omeškania, kde najvyššia prípustná úroková sadzba je stanovená len pre banky, ktoré môžu dojednať úroky z omeškania len s týmto obmedzením. Plnenie odplaty za poskytnutie úveru vo výške 95 % z poskytnutého úveru a plnenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, t. j. 91,25 % ročne zo zmenkovej sumy je plnením v rozpore s dobrými mravmi. Návrhom na zastavenie exekúcie povinný zároveň oznámil, že na Okresnom súde Michalovce sa vedie konanie pod sp. zn. 25Csp/9/2021 iniciované povinným za účelom poskytnutia ochrany spotrebiteľa, a to posúdením uzavretej zmluvy a rozhodnutím o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Michalovce by tak došlo k vymáhaniu nejudikovanej pohľadávky. Na základe uvedeného povinný navrhol predmetnú exekúciu prerušiť do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Michalovce, a následne predmetnú exekúciu zastaviť a zaviazať oprávneného na úhradu trov konania povinného.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že s jej zastavením nesúhlasí, pričom poukázal na znenie zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“) upravujúce možnosť podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorá bola predmetom vymáhania v starej exekúciu ukončenej podľa uvedeného zákona. Ďalej uviedol, že stará exekúcia na vymoženie predmetnej pohľadávky bola v zmysle upovedomenia o zastavení starej exekúcie a oznámenia o ukončení exekučného konania, vydaných súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD, ukončená, v dôsledku čoho oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý Okresný súd Banská Bystrica posúdil tak, že vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Návrh povinného považuje za nedôvodný, a preto navrhol súdu ho zamietnuť.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené poštou do vlastných rúk dňa 13.01.2021 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený na exekútorský úrad dňa 22.01.2021.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
12. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.127,11 Eur a trov exekúcie a dospel k záveru, že je dôvodný.
13. Z predložených dokumentov od súdneho exekútora vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a má odkladný účinok.
14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie ju rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len „exekučné konanie“) a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len „opätovný návrh“).
17. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
18. Súd v prvom rade uvádza, že predmetná exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bola povinnému uložená povinnosť uhradiť pohľadávku vo výške 1.127,11 Eur s prísl. Na základe tohto exekučného titulu bola už vedená stará exekúcia medzi rovnakými účastníkmi konania pod sp. zn. súdu 8Er/314/2014, sp. zn. súdneho exekútora EX 17632/14 , ktorú viedol na základe vydaného poverenia na vykonanie exekúcie Okresným súdom Michalovce súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD.
19. Dňa 01.01.2020 nadobudol účinnosť zákon č. 233/2019 Z. z., ktorým došlo po splnení zákonom stanovených podmienok k ukončeniu niektorých exekučných konaní. Na základe § 2 ods. 1 psím. a) zákona č. 233/2019 Z. z. došlo k zastaveniu starej exekúcie pod sp. zn. súdu 8Er/314/2014, sp. zn. súdneho exekútora EX 17632/14, pretože uplynula rozhodná doba, ktorou podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 233/2019 Z. z. je doba 5 rokov a začína plynúť odo dňa doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, a v rámci ktorej nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, čím platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Zákon č. 233/2019 Z. z. síce ukončil niektoré staré exekúcie, avšak zároveň dal možnosť oprávnenému podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (repodaj), čo v tomto prípade oprávnený urobil a podal dňa 27.08.2020 návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia istiny vo výške 1.127.11 Eur a trov exekúcie pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur. Nakoľko návrh na vykonanie exekúcie obsahoval všetky náležitosti predpokladané Exekučným poriadkom, súd vydal dňa 22.12.2020 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Lýdiu Bujňákovú.
20. Exekučný súd má povinnosť počas celého exekučného konania skúmať, či sa vykonanie exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného exekučného titulu. Rovnaký názor zastáva aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom Uznesení sp. zn. I. ÚS 410/2012 zo dňa 22.08.2012 konštatoval, že: „záver krajského súdu o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a nielen pred vydaním poverenia, plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku“.
21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.09.2013) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.09.2013) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.09.2013) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.09.2013) spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Základnou námietkou povinného a jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie je neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa povinného sa jednalo o uzavretie formulárovej zmluvy, ktorou vznikol spotrebiteľský vzťah medzi ním a oprávneným, a ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nesprávne uvedené označenie dlžníka (v tomto konaní povinného), či uvedenie účelu poskytnutia finančných prostriedkov.
26. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že dňa 08.06.2012 došlo k uzavretiu Zmluvy o úvere č. 900302202 medzi veriteľom - oprávneným a dlžníkom - povinným označeným jednak obchodným menom, adresou a IČO-m, ale aj menom a priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a adresou pobytu. Na základe tejto zmluvy oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky vo výške 350,00 Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 271,00 Eur t. j celkovo zaplatiť čiastku 621,00 Eur v 9 mesačných splátkach po 69,00 Eur počnúc dňom 10.08.2012 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Formulárové vyhotovenie zmluvy podpísal povinný, vrátane osobitnej časti o uvedení účelu poskytnutia špecifikovaných finančných prostriedkov na výkon podnikania, ako fyzická osoba.
27. Súd sa tak najskôr zoberal otázkou charakteru uzavretej zmluvy medzi účastníkmi exekučného konania, ktorá je podľa názoru povinného spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva
(bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Za spotrebiteľa je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.09.2013) v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
29. Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.09.2013) v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
30. Nakoľko predložená zmluva obsahuje na jednej strane označenie dlžníka ako fyzickej osoby - podnikateľa s vyhlásením o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon podnikania, na strane druhej obsahuje aj označenie povinného ako fyzickej osoby - nepodnikateľa s podpisom ako fyzickej osoby, v dôsledku čoho vyvstáva dôvodná pochybnosť o charaktere uzavretej zmluvy, resp. či išlo skutočne o poskytnutie finančných prostriedkov na podnikateľské účely povinného.
31. Je nepochybné, že v danom prípade sa oprávnený - veriteľ - podnikateľ zaviazal poskytnúť povinnému - dlžníkovi finančné prostriedky vo forme úveru za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Povinný - dlžník sa v predmetnej zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka má súd za to, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ
- oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie. V opačnom prípade, je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
32. Nakoľko oprávnený nespochybniteľne nepreukázal vyššie uvedeným spôsobom, že povinný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti, súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným založený predmetnou zmluvou je vzťahom spotrebiteľským. Exekučný súd preto považoval zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto aplikoval aj na právne vzťahy vyplývajúce z predmetnej zmluvy ustanovenia spotrebiteľského práva.
33. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o SRK“) rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
34. Dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa povinného aj uzavretá rozhodcovská zmluva obsahujúca neprijateľné zmluvné podmienky, a teda je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý nemohol založiť právomoc rozhodcovského súdu na vedenie rozhodcovského konania a vydanie exekučného titulu, ktorý s poukazom na uvedené nie je tak spôsobilým exekučným titulom.
35. V súlade s citovanými právnymi predpismi súd konštatuje, že je oprávnený, a zároveň aj povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky).
36. Zároveň súd poukazuje aj na závery ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011, pozri aj sp. zn. 3Cdo 122/2011, sp. zn. 3Cdo 146/2011), v zmysle ktorej skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale
len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, (v aktuálnom znení podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku), t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v aktuálnom znení podľa § 53 Exekučného poriadku), vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
37. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na záver prijatý Súdnym dvorom Európskej únie pri výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) vo veci C-40/08, a síce: (smernica) „sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“.
38. Súd ďalej uvádza, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky zastaví, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu resp. zamietne žiadosť v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy.
39. Vychádzajúc z uvedeného, exekučný súd skúmal či spotrebiteľské rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá pomocou rôznych iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
40. Súdu bola predložená rozhodcovská zmluva ako samostatný, listinný, vopred predtlačený dokument uzavretý medzi oprávneným a povinným dňa 08.06.2012, teda v ten istý deň ako zmluva, v rámci ktorej bol povinný označený svojím menom a priezviskom, rodným číslom, adresou pobytu spolu s označením jeho obchodného mena a identifikačného čísla. V článku II bol špecifikovaný predmet uzavretej zmluvy, a síce úprava riešenia prípadných sporov medzi zmluvnými stranami, ktoré by vznikli na základe zmluvy. Podľa článku II bod 1 rozhodcovskej zmluvy mali byť spory riešené: „a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).“
Podľa článku II bodu 2: „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu“.
41. Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola predložená oprávneným, súd právne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je to, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná.
42. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predtlačené znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, prostredníctvom ktorého zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu. Súd má za to, že povinný podpísal zmluvu i rozhodcovskú zmluvu ako viacero spolu súvisiacich a vopred pripravených dokumentov, označených súvisiacim číslom (č. 900302202) a uzavretých v jeden a ten istý deň (08.06.2012). V danom prípade z rozhodcovskej zmluvy, (obdobne aj z uzavretej zmluvy) nevyplýva, že spotrebiteľ - povinný mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Skutočnosť, že bola rozhodcovská zmluva upravená na samostatnom listinnom dokumente ešte nepreukazuje jej individuálne dojednanie, keďže má formulárový charakter, ktorý spotrebiteľ - povinný nemohol nijako ovplyvniť. Jediné údaje, ktoré boli dopĺňané do formulárovej rozhodcovskej zmluvy boli identifikačné údaje povinného, číslo zmluvy, na ktorú sa rozhodcovská doložka viaže, dátum uzavretia a podpisy. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si želá rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je v konečnom dôsledku tento prípad.
43. Dôležitým kritériom preukazujúcim neprijateľnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorý má zásadný dopad na nerovnováhu postavenia zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - povinného je spomínaný predmet rozhodcovskej zmluvy, t. j. úprava riešenia prípadných sporov medzi zmluvnými stranami.
44. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
45. Povinnému bola predložená vopred predpísaná rozhodcovská zmluva s vopred určeným spôsobom prípadného riešenia sporov medzi zmluvnými stranami, a síce ich riešenia pred vopred určeným rozhodcovským súdom a ním určeným rozhodcom alebo pred všeobecným súdom, pričom voľba závisela od rozhodnutia žalobcu, ktorým je spravidla dodávateľ - oprávnený a predmetná rozhodcovská
doložka znemožňuje spotrebiteľovi - povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ - oprávnený podá žalobu na rozhodcovskom súde. Povinný sa tak musel podrobiť rozhodcovskému konaniu iniciovaného oprávneným, čím došlo k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť.
46. Súd preto konštatuje, že možnosť voľby spotrebiteľa - povinného je len iluzórna, a to aj z toho dôvodu že dlžníkovi - povinnému bolo odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Keďže povinný nemal možnosť zapracovať do rozhodcovskej zmluvy ním navrhnutého rozhodcu alebo rozhodcovský súd, a teda rozhodovať o jej obsahu, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy, mal tak jedine možnosť rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, čo nemožno považovať za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Výber rozhodcovského súdu mal tak reálne iba dodávateľ - oprávnený, čím je daná výhoda na strane oprávneného, čo vzhľadom na vyššie uvedené spôsobuje neprijateľnosť a absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu.
47. Súd videl nedostatok rozhodcovskej zmluvy aj v časti Vyhlásenia dlžníka - spotrebiteľa - povinného s jej uzavretím a aj jeho poučením. Podľa článku II bodu 3: „Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzavretia tejto zmluvy. Odstúpenie od tejto zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane“. Rozhodcovská zmluva síce obsahuje vyhlásenie dlžníka, že uzatvorením tejto zmluvy súhlasí a vyhlasuje, že bol pred jej uzavretím osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, a rovnako rozhodcovská zmluva, s poukazom na vyššie uvedené, obsahuje aj poučenie o možnosti odstúpenia od nej a následného postupu, no po preštudovaní rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o predtlačené formulárové znenie napísané malým písmom, ktoré dlžník - povinný zrejme nemohol odmietnuť, keďže rozhodcovská zmluva a zmluva boli uzatvorené v jeden a ten istý deň, čo vyvodzuje pochybnosť o zvýšenej bdelosti dlžníka - povinného pri jej uzatváraní a jeho uvedomení si dôsledkov jej uzavretia. Zároveň súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku („ex tunc“) neplatná, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Rozhodcovská zmluva sa navyše nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde.
48. Vzhľadom na uvedené súd poukazuje aj na Uznesenie Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24.02.2011, ktorým konštatoval, že: „na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaťažovali“.
49. S vyššie poukázanými nedostatkami rozhodcovskej zmluvy súvisí aj ďalší povinným uvádzaný dôvod na zastavenie exekúcie, a to nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, a tým aj nespôsobilosť ním vydaného exekučného titulu.
50. Exekučný súd je však oprávnený skúmať v rozhodcovských rozsudkoch formálnu a v prípade spotrebiteľských zmluvných vzťahov aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú
lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané, v tomto prípade zákon o SRK. Pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku súd postupuje v intenciách § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku a skúma či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné.
51. V zmysle rozhodcovskej zmluvy mohol byť spor prejednaný pred rozhodcovským súdom, čo v tomto prípade sa aj uskutočnilo, konkrétne exekučný titul bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom odvodzujúc svoju právomoc prejednať spor na základe rozhodcovskej zmluvy, u ktorej súd dospel k záveru, že je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže obsahuje viaceré nedostatky ako absencia vôle oboch zmluvných strán jednak k spôsobu riešenia sporu prostredníctvom rozhodcovského súdu, resp. rozhodcu, ale aj absencia vôle výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, resp. rozhodcu oboma zmluvnými stranami. Súd má za to, že ak je vôľa oboch dotknutých strán, môže ňou byť založená právomoc určitého orgánu riešiť a rozhodnúť spor medzi nimi, inak by mohol nastať stav, kedy by akýkoľvek orgán príp. jednotlivec mohol konať a vydať exekučný titul.
52. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol vo veci konať určený rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.
53. Súd preto konštatuje, že rozhodcovský súd síce konal a rozhodoval na základe článku II bod 1 uzavretej rozhodcovskej zmluvy, tú však súd považoval za absolútne neplatný právny úkon, v dôsledku čoho si nemohol platne odvodiť právomoc rozhodcovský súd vo veci konať a vydať exekučný titul. Exekučný súd tak nemôže akceptovať ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Exekučný titul, vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval. Takto exekučnému súdu predložený exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku a nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého má byť vymožená uplatnená pohľadávka.
54. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ďalej poukázal aj na výšku úrokov z omeškania, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. K danej námietke súd v prvom rade uvádza, nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady sa do exekučného konania neprenášajú, t. j. vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Zároveň pokiaľ ide o výšku nároku oprávneného súd dáva do pozornosti návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorým si uplatnil len nárok vo výške 1.127,11 Eur, t. j. len istinu priznanú exekučným titulom.
55. Súd má za to, že ak povinný nesúhlasil s výškou priznaného nároku je to skutočnosť, ktorú mal namietať v základnom konaní, resp. namietať v rámci preskúmania exekučného titulu v súlade s poučením alebo v rámci podanej žaloby o zrušenie exekučného titulu, keďže exekučný súd nemôže zasahovať do vecnej správnosti rozhodnutí iných orgánov. Zároveň si oprávnený ani neuplatnil vytýkané úroky z omeškania v návrhu na vykonanie exekúcie, čím súd považuje túto námietku povinného za neopodstatnenú.
56. Podľa § 48 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným, ak má byť exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou; to platí aj v prípade, ak sa preukazuje oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie nepretržitým radom indosamentov.
57. Dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa povinného aj nezákonná zmenka, ktorá bola podkladom na vydanie exekučného titulu. Opätovným preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že nárok priznaný exekučným titulom vyplýva zo zmenky. Oprávnený však v návrhu na vykonanie exekúcie v časti H) Vyhlásenia a návrh uviedol, že predmetný nárok zo zmenky nevyplýva, čím nepostupoval v súlade s citovaným ustanovením Exekučného poriadku, čím existovala prekážka vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.
58. Vo vzťahu k predmetnej námietke má súd za to, že rovnako ako v prípade námietky uplatnených úrokov z omeškania aj táto skutočnosť mala byť namietaná v rámci základného konania, keďže exekučný súd prihliada len na skutočnosti, ktoré vznikli po vzniku exekučného titulu a namietaná zmenka bola vystavená dňa 08.06.2012, teda v čase pred vydaním exekučného titulu
59. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom do 31.12.2012) (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
58. Súd nad rámec uvedeného zároveň poukazuje na citovaný § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a vystavenia zmenky (t. j. dňa 08.06.2012), ktorý ustanovil, že v prípade spotrebiteľských úverov nemožno zabezpečiť jeho plnenie zmenkou. Vzhľadom na uvedené tak v čase uzavretia zmluvy a vystavenia zmenky došlo k postupu v rozpore s citovaným ustanovením, a preto zabezpečenie záväzkového vzťahu zo spotrebiteľského úveru a plnenie zo spotrebiteľskej zmenky bolo neprípustné.
59. Návrhom na zastavenie exekúcie povinný navrhol aj prerušenie prebiehajúcej exekúcie, keďže z jeho strany bola podaná žaloba o ochranu spotrebiteľa na Okresnom súde Michalovce (súd prijal návrh dňa 20.01.2021). Hoci súd mal za preukázané, že povinný podal predmetnú žalobu na Okresný súd Michalovce (konanie pod sp. zn. 25 Csp/9/2021), nie je to skutočnosťou, ktorá by bránila v prebiehajúcej exekúcii. Exekučný poriadok v § 61h taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súdny exekútor vydá v prebiehajúcej exekúcií upovedomenie o odklade exekúcie, avšak ani jedným z nich nie je podaná žaloba na ochranu spotrebiteľa. Takýmto dôvodom na vydanie upovedomenia o odklade exekúcie je rozhodnutie o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré však súdu nebolo zo strany povinného predložené. Napriek tomu súd zistil dostatočné skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku, a aj preto návrhu povinného na prerušenie konania nevyhovel.
60. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že sú tu dané skutočnosti, ktoré bránia vo vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.
61. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
62. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
63. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
64. Súd ďalej konštatuje, že oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie berie na seba procesné riziko spočívajúce v možnosti neúspechu jeho podania, a preto musí brať do úvahy, že môžu nastať aj okolnosti, kedy nie je možné uplatňovaný nárok vymôcť. Preskúmaním podaného návrhu na zastavenie exekúcie a spisového materiálu zistil dôvody, pre ktoré nemožno pokračovať v exekúcií iniciovanej oprávneným a z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
65. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
66. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
67. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
68. Súd rozhodoval aj o trovách povinného, ktoré predstavujú v zmysle § 199a ods. 2 Exekučného poriadku výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
69. Povinný si v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, o ktorých súd rozhodol tak, že mu priznal v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. trovy právneho zastúpenia za úkony prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 83,14 Eur. Za tarifnú hodnotu, z ktorej sa určuje základná sadzba tarifnej odmeny advokáta podľa § 10 ods. 1 vyhlášky sa považuje v tomto konaní považuje istina vo výške 1.127,11 Eur. Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za 1 polovičný úkon právnej služby je 30,70 Eur. Celková výška trov právneho zastúpenia za 2 polovičné úkony právnej služby tak predstavuje 61,40 Eur (2 x 30,70 Eur + 2 x režijný paušál (za rok 2021 - t. j. 2 x 10,87 Eur bez DPH).
70. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov konania a trovy štátu.
71. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
72. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných nákladov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
73. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
74. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
75. Podľa § 21 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., (ďalej len „vyhláška“), náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončením iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a) náklady na vedenie spisu,
b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.
76. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
77. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
78. O náhrade trov exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku tak, že povinnosť ich nahradiť uložil oprávnenému, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, ktorý mu možno pričítať. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi nárok na trovy exekúcie vo výške 36,00 Eur.