Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-106-2020.pdf
PDF · 148.16 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/106/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: H. U., nar. XX. XX. XXXX, G. XXX, T., zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o., Zelinárska 8, Bratislava, proti žalovanému: Obec Pukanec, Námestie mieru 11, Pukanec, zastúpeného doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., advokátom, Južná trieda 1, Košice, o správnej žalobe zo dňa 03. 07. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 2020/560-3 zo dňa 23. 06. 2020, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že podaním zo dňa 18. 05. 2020, doručeným Obecnému úradu v Pukanci dňa 21. 05. 2020, sa žalobca obrátil na Obecný úrad v Pukanci so žiadosťou o poskytnutie informácií podľa ustanovenia § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Vo svojej žiadosti uviedol, že v zmysle uznesenia Obecného zastupiteľstva v Pukanci zo dňa 01. 07. 2019 zastupiteľstvo schválilo zmluvu o poskytovaní právnych služieb (ďalej len „zmluva“) s doc. JUDR. Sotolářom, PhD. zapísaným v zozname advokátov vedenom SAK pod č. 0183 so sídlom Južná trieda č. 1 v Košiciach (ďalej len „advokát“), ktorej predmetom mal byť právny rozbor veci - posúdenie nárokov obce Pukanec s vlastníctvom pozemkov a spracovanie odborného právneho stanoviska.
Žalobca žiadal o poskytnutie nasledovných informácií:
- 1/ špecifikácia pozemkov, ktoré boli predmetom posudzovania advokáta podľa zmluvy. Špecifikáciu pozemkov žiadal zaslať v rozsahu podľa § 7 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,
- 2/ špecifikáciu úkonov právnej služby, ktoré vykonal advokát podľa zmluvy. Špecifikáciu úkonov žiadal zaslať v rozsahu podľa § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov s popisom obsahujúcim obsahovú náplň každého úkonu,
- 3/ špecifikáciu odmeny uhradenej advokátovi podľa zmluvy z rozpočtu obce vzhľadom na to, že na internetovej stránke obce sú zverejnené iba faktúry do februára 2020,
- 4/ bol advokát vybraný postupom podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“)? Ak obec nepostupovala podľa zákona o verejnom obstarávaní, akým spôsobom bol vybratý advokát ako poskytovateľ spracovateľ odborného právneho stanoviska? Koľko advokátov bolo oslovených v rámci konania? Aké boli hodnotiace kritéria pre výber spracovateľa právneho stanoviska?
- 5/ žiadal o sprístupnenie odborného právneho stanoviska, ktoré malo byť výstupom podľa zmluvy v súlade s ustanovením § 12 zákona o slobode informácií po vylúčení výhradne tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon o slobode informácií.
2. Podaním zo dňa 29. 05. 2020 Obec Pukanec zaslala žalobcovi odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácií, v rámci ktorej uviedla:
- k bodu 1 - jedná sa o všetky pozemky, ktoré boli na liste vlastníctva obce Pukanec a špecifikácia pozemkov je predmetom zmluvy, ktorú Vám ako prílohu zasielame,
- k bodu 2 - špecifikácia právnych úkonov je obsiahnutá v zmluve o poskytnutí právnych služieb, predmetnú zmluvu ako kópiu Vám zasielame,
- k bodu 3 - odmena advokátovi za predmetné právne úkony bola uhradená na základe prijatej faktúry zo dňa 06. 08. 2019, zároveň pripájame kópiu faktúry a doklady o úhrade tejto faktúry,
- k bodu 4 - pokiaľ ide o výber advokáta - uplatňuje sa to, že zmluva bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 2 písm. n) bod 1, 2, 5 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/24/EÚ z 26. 02. 2014) a zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov.
- k bodu 5 - po dohode zmluvných strán ešte odborné právne stanovisko nebolo ku dnešnému dňu odovzdané a sumarizujú sa ďalšie písomné podklady a listiny v danej veci.
Súčasťou podania bola zmluva o poskytovaní právnych služieb (fotokópia) a tiež vo fotokópii faktúra č. 20190810, platobný príkaz na hradu, výpis z účtu.
3. Dňa 02. 06. 2020 bola na Obecný úrad v Pukanci doručená ďalšia žiadosť o poskytnutie informácie zo strany žalobcu, datovaná zo dňa 29. 05. 2020, v rámci ktorej žalobca uviedol, že v odpovedi na jeho prvú otázku ohľadom špecifikácie pozemkov, ktoré boli predmetom posudzovania advokáta, obec ako povinná osoba uviedla odkaz na pripojenú zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Uvedená zmluva však neobsahuje špecifikáciu požadovaných pozemkov v ním požadovanom formáte, lepšie povedané neobsahuje vôbec špecifikáciu pozemkov, ktoré sú predmetom posudzovania.
Žalobca preto požiadal o poskytnutie nasledovných informácií:
- 1/ špecifikáciu pozemkov, ktoré sú predmetom posudzovania advokáta podľa zmluvy. Špecifikáciu pozemkov žiadal zaslať v rozsahu podľa § 7 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,
- 2/ zaslanie dohody medzi obcou Pukanec a advokátom, na základe ktorej došlo k predĺženiu termínu na odovzdanie právneho stanoviska z dôvodu sumarizácie písomných podkladov a listín v zmysle bodu 4 odpovede obce zo dňa 29. 05. 2020 na žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 18. 05. 2020.
4. Podaním zo dňa 10. 06. 2020 Obec Pukanec zaslala žalobcovi odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácie, v rámci ktorej uviedla:
- K bodu 1 - predmet zmluvy je nastavený na posúdenie naplnenia zákonných podmienok prechodu vlastníckeho práva - a nie na parcely,
- K bodu 2 - predĺženie termínu na odovzdanie právneho stanoviska je na základe osobného rokovania na obecnom úrade s poslancami Obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo dňa 06. 02. 2020. Na tomto stretnutí bolo dohodnuté, že obec Pukanec ešte doloží relevantné podklady na zapracovanie do právneho stanoviska a po ich finalizácii bude dokončené právne stanovisko a následne zaslané obci Pukanec.
5. Voči rozhodnutiu, ktorým Obec Pukanec nesprístupnila požadované informácie, žalobca dňa 15. 06. 2020 podal odvolanie, majúc pritom za to, že došlo k fikcii vydania rozhodnutia, ktorým Obecný úrad v Pukanci odmietol sprístupniť informácie v ním požadovanej forme.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
6. Žalovaný, prostredníctvom starostu obce, vydal dňa 23. 06. 2020 rozhodnutie č. 2020/560-3 o zamietnutí odvolania žalobcu v zmysle § 19 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dôvodil tým, že Obec Pukanec poskytla žalobcovi relevantné informácie a to všetky, ktoré má k dispozícii. Žalobca požiadal o špecifikáciu pozemkov, ktoré majú byť predmetom zmluvy o poskytnutí právnych služieb advokátom Doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD. V uvedenej zmluve však nie je zadefinovaná špecifikácia pozemkov, ale v čl. II v bode 2 a písmene A) právny rozpor veci - posúdenie nárokov obce Pukanec v súvislosti:
- s existenciou pozemkov potenciálne prichádzajúcich do úvahy ako vlastníctvo obce (lesy a lesný majetok),
- posúdenie možností obce ohľadom skutkového stavu a nárokovateľnosti majetku v kontexte nepremlčateľnosti vlastníckeho práva obce,
- právne posúdenie postupu obce v tejto veci ohľadom na existujúce listiny a dokumenty všetko v nadväznosti na platnú právnu úpravu.
V tomto prípade sa jedná o všetky pozemky, ktoré boli na liste vlastníctva obce Pukanec. O danej skutočnosti už žiadateľ bol upovedomený listom zo dňa 29. 05. 2020 a v prílohe č. 1 bola zaslaná kópia zmluvy o poskytovaní právnych služieb.
Obec Pukanec mala za to, že požiadavkám žalobcu vyhovela v plnom rozsahu a v stanovených lehotách.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
7. V podanej žalobe zo dňa 03. 07. 2020 (ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 06. 07. 2020) žalobca žiadal preskúmať a zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 2020/560-3 zo dňa 23. 06. 2020 v celom rozsahu a vec vrátiť na ďalšie konanie žalovanému.
V prvom rade žalobca opísal skutkový priebeh, v rámci ktorého zhrnul, že informácia poskytnutá žalovaným nespĺňa parametre požadované žalobcom, ktorý žiadal o špecifikáciu pozemkov v rozsahu podľa § 7 písm. b) katastrálneho zákona.
Vo vzťahu k žiadosti žalobcu možno konštatovať, že ide zjavne o pozemky, ktoré v súčasnosti nie sú na liste vlastníctva obce Pukanec, ale nimi boli v minulosti a žalovaný má a musí mať presnú vedomosť o tom, o ktoré pozemky sa jedná, odmieta však žalobcovi túto informáciu sprístupniť bez toho, aby existovali dôvody uvedené v § 8 a nasl. Zákona o slobode informácií.
Aj keď žalobca nemusí preukazovať právny záujem na poskytnutí informácie, poukazuje na skutočnosť, že hodlá nadobudnúť pozemky, ktoré v minulosti mohol vlastniť žalovaný, pričom vlastnícke právo súčasného vlastníka môže byť žalovaným spochybnené. Ak by žalobca mal informáciu, ku ktorým pozemkom môže byť potencionálne spochybnené vlastnícke právo, žalobca by mohol prehodnotiť svoj zámer nadobudnúť tú časť pozemkov, ku ktorým môže byť spochybnené vlastnícke právo. Poskytnutie informácie tak je aj v záujme žalovaného, pretože tým môže prispieť k zvýšeniu právnej istoty vo svojom eventuálnom spore o vlastníctvo s ohľadom na znenie § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. Žalobca preto nerozumel, z akého dôvodu žalovaný utajuje informácie, ku ktorým pozemkom hodlá spochybniť vlastnícke právo.
Ako žalobný dôvod žalobca uviedol nesprávne právne posúdenie veci a skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise.
Mal pritom za to, že v prípade žalobcom vyžiadaných informácií sa nejedná o žiaden zo zákonných dôvodov vymedzených v § 8 až 13 zákona o slobode informácií, pre ktoré by žalovaný mohol odmietnuť
sprístupniť požadovanú informáciu. S poukazom na článok II. ods. 2 časť A zmluvy o poskytovaní právnych služieb mal za to, že z takto zadefinovaného predmetu zmluvy o poskytovaní právnych služieb nepochybne vyplýva, že predmetom posudzovania advokáta je potenciálne vlastníctvo obce Pukanec ku konkrétnym pozemkom. Žalovaný preto nemôže odmietnuť poskytnúť informáciu s odôvodnením, že predmet zmluvy o poskytovaní právnych služieb je nastavený na posúdenie naplnenia zákonných podmienok prechodu vlastníckeho práva a nie na parcely, keď priamo z textu zmluvy vyplýva, že predmetom posudzovania sú pozemky. Okrem toho aj pri posúdení naplnenia zákonných podmienok prechodu vlastníckeho práva musí byť predmetom posudzovania prechod vlastníctva ku konkrétnym pozemkom. Nejestvuje teda žiaden dôvod na to, aby obec odmietla sprístupniť túto informáciu.
Všetky pozemky sú podľa platnej právnej úpravy Slovenskej republiky evidované v súbore popisných a geodetických informácií katastra nehnuteľností a žalobca žiadal od žalovaného o poskytnutie informácií v rozsahu, ktorá je mu známa a ktorej poskytnutie nie je zákonom o slobode informácií obmedzené alebo vylúčené.
IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
8. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 14. 09. 2020 uviedol, že nesúhlasí s názormi a konštatovaniami žalobcu, pričom mal za to, že napadnutým rozhodnutím starosta žalovaného rozhodol tak, že odvolanie voči rozhodnutiu obecného úradu zamietol. Poukázal pri tom na to, že v danom prípade sa žiadateľovi poskytli všetky údaje a informácie, ktorými disponovala obec Pukanec v tejto veci, pričom ním požadované informácie nemá obec k dispozícii a neboli ani predmetom zmluvy o právnych službách (špecifikácia pozemkov nebola nikdy predmetom zmluvy o právnych službách).
Následne poukázal na jednotlivé články Ústavy SR, ako aj nálezy a rozhodnutia Ústavného súdu SR a ČR a tiež rozsudky Najvyššieho súdu SR, dospejúc k záveru, že žiadosť žalobcu ako žiadateľa je smerovaná výlučne k uspokojeniu jeho predstáv a vôbec nesúvisí s judikovanými požiadavkami, najmä požiadavkou prispieť k diskusii o veciach verejného záujmu a tiež s požiadavkou dohľadu verejnosti nad vecami verejného záujmu. O to viac, že z obsahu zmluvy vyplýva, že konkrétna špecifikácia pozemkov
- ako si to predstavuje žalobca - nikdy nebola predmetom zmluvy a ani sa v texte zmluvy neobjavuje. Pokiaľ ide o celý text zmluvy - tak táto bola žalobcovi poskytnutá. V okolnostiach veci sa to javí tak, že žalobca svoju predstavu o obsahu zmluvy sa snaží vnútiť žalovanej obci a to tak, aby do jej obsahu vložila - prípadne vysvetlila to, čo tam nikdy nebolo. Už len z tohto pohľadu žaloba právne neobstojí a nespĺňa základné zákonné podmienky.
Naviac, podotkol, že Ústavný súd SR vo svojej judikatúre viackrát zaujal stanovisko, že obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa. Rovnako tak zdôraznil, že žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov má slúžiť iba ako nástroj spoločenskej kontroly a nie ako prostriedok na zneužitie práva. V tomto kontexte namietal, že v danom prípade ide o takýto stav, keď žiadateľ požaduje informácie, resp. vytvorenie informácie podľa jeho predstáv.
Zároveň žalovaný mal za to, že celkovo doručená žiadosť žiadateľa jednoznačne vykazuje znaky tzv. informačného filibusteringu - teda obštrukčnej metódy, pri ktorej nie je dôležitý obsah žiadosti, ale snaha o zahltenie a zamestnanie orgánov verejnej správy - obec Pukanec - novo vytváranou činnosťou na spracovanie podkladov, ktoré nikdy neboli a nie sú predmetom listiny, na ktorú sa žiadateľ odvoláva.
Považoval za potrebné zdôrazniť, že verejná správa nemá byť samoúčelná, ale jej cieľom je služba občanom, vrátane poskytovania informácií, s ktorými verejná správa pri výkone svojej pôsobnosti pracuje a ktorými disponuje - nie s tými, ktoré má vytvárať pre žiadateľa a to za stavu, keď neboli a nie sú predmetom a obsahom požadovanej zmluvy.
Obec Pukanec pritom zvýraznila, že nepopiera podstatu žiadateľovho práva na informácie, avšak vzhľadom na jeho požiadavku o vytvorenie resp. dotvorenie niečoho čo neexistuje a nie je obsahom zmluvných dojednaní nie je možné a nie je povinnosťou vyhovieť takejto žiadosti (a to o to viac, že ide
o dvojstranný vzťah a teda nie je možné jednou stranou zmluvy - obcou Pukanec - dotvárať zmluvu a dopĺňať ju podľa predstáv žiadateľa, v rozsahu, v ktorom to nebolo ani vôľou obce Pukanec).
Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť.
V. Ďalší priebeh konania
9. Právny zástupca žalobcu sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 01. 03. 2021, v ktorom zotrval na svojom názore prezentovanom v podanej žalobe. Uviedol, že vyjadrenie žalovaného obsahuje iba citácie zákonov, rozhodnutí súdov a všeobecné hodnotenia, s ktorými možno v takejto všeobecnej rovine súhlasiť. Vytýkal, že žalovaný však neuviedol, resp. len vo veľmi abstraktnej rovine, v čom konkrétne je jeho žiadosť o identifikáciu pozemkov vo vlastníctve obce, ktoré hodlá žalovaný spochybniť, v rozpore s uvedenými zákonmi a judikatúrou, prípadne doktrínou. Následne sa vyjadril aj k zneužitiu práva a informačnému filibusteringu.
Vo vzťahu k štruktúre požadovaných informácií žalobca uviedol, že ich požiadal v rozsahu, ako sú tieto upravené v zákone č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
Mal za to, že presne v tejto štruktúre musí žalovaný tieto informácie uplatniť v petite žaloby, ktorou sa žalovaný bude domáhať určenia vlastníckeho práva k sporným pozemkom. Okrem toho žalovaný ako obec a súčasnej aj správca dane z nehnuteľností má prístup k informačným systémom katastra nehnuteľností, a to nielen vo vlastnom katastrálnom území, a tak žalobcom požadovanú informáciu vie získať veľmi jednoducho elektronickým prístupom do príslušnej evidencie vyfiltrovaním podľa čísla parciel. Rovnako tak žalobca vyfiltroval prílohy č. 1 a 2 k tomuto vyjadreniu v ním používanom komerčnom informačnom systéme taktiež prepojenom s informačným systémom verejnej správy. Poskytnutie informácií tak nie je časovo a ani administratívne náročné. Tvrdenia žalovaného, žeby tieto informácie musel pracne tvoriť, prípadne meniť zmluvu o poskytovaní právnej pomoci so svojím právnym zástupcom sa tak nezakladajú na pravde.
Súčasťou vyjadrenia bol zoznam parciel vlastníka v k. ú. G., výpis z listu vlastníctva č. 1 k. ú. G..
10. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 10. 04. 2021 opakovane poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR vo veci pod sp. zn. IV.ÚS 1200/16 a mal pritom za to, že ani jedna z týchto podmienok definovaná ústavným súdom nie je splnená a samotný žalobca vo svojom vyjadrení dokonca zvýrazňuje nesplnenie týchto podmienok.
A na úplný záver uviedol, že obec Pukanec od septembra 2020 ku dnešnému dňu disponuje odborným právnym stanoviskom, na ktoré sa odvoláva žalobca v tomto konaní, z ktorého je zrejmé, že predmetom neboli žalobcom požadované informácie - paradoxne ale toto stanovisko si žalobca do dnešného dňa nevyžiadal (a zrejme ho teda nepovažuje za dôležité a potrebné pre jeho činnosť), ale podal žalobu na súd.
Z vyjadrenia žalobcu žalovaný zvýraznil ešte tú skutočnosť, že žalobca sa nedomáha nárokov s ohľadom na verejný záujem, ale naopak využíva tento právny nástroj na svoje podnikateľské zámery. Okrem toho podotkol, že predmetom právnej služby nebolo identifikovanie nehnuteľností a ani popisovať ich parcelné čísla - v konečnom dôsledku celé odborné právne stanovisko - ako to správne uvádza aj žalobca bolo riadne odovzdané obci - a teda z neho vyplývajú aj všetky okolnosti. Opakovane zdôraznil, že predmetom stanoviska je popísanie právneho stavu a zhodnotenie úkonov a postupov príslušných orgánov (a nie žaloba o určenie vlastníckeho práva), ako aj vytkol zmiešavanie daňového konanie s konaním o prístup k informáciám.
11. Podaním zo dňa 27. 04. 2021 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podotkol, že o stanovisko požiadal vo svojej prvej žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa 18. 05. 2020 (konkrétne v bode 5 žiadosti).
VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
12. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. 06. 2020, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. 06. 2021 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
13. Podľa § 177 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, (ďalej len „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 180 ods. 1 prvá veta SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
14. Podľa § 3 ods. 1, 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného (ďalej len „zákon o slobode informácií“ resp. „zákona č. 211/2000 Z.z.“), každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií, žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.
Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
Podľa § 16 ods. 1, 9, 10 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
Povinná osoba umožní každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie.
Povinná osoba pritom urobí opatrenia, aby nazretím do dokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až 12.
Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje
informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).
Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17).
Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
15. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
16. Podľa čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 26 ods. 1, 4 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou
17. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia správny súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje, či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.
18. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2020/560-3 zo dňa 23. 06. 2020 o zamietnutí odvolania žalobcu v zmysle § 19 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rámci ktorého žalovaný dôvodil tým, že Obec Pukanec poskytla žalobcovi relevantné informácie a to všetky, ktoré má k dispozícii. Žalobca požiadal o špecifikáciu pozemkov, ktoré majú byť predmetom zmluvy o poskytnutí právnych služieb advokátom Doc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD. V uvedenej zmluve však nie je zadefinovaná špecifikácia pozemkov, ale v čl. II v bode 2 a písmene A) právny rozbor veci - posúdenie nárokov obce Pukanec v súvislosti s existenciou pozemkov potenciálne prichádzajúcich do úvahy ako vlastníctvo obce (lesy a lesný majetok), posúdenie možností obce ohľadom skutkového stavu a nárokovateľnosti majetku v kontexte nepremlčateľnosti vlastníckeho práva obce a právne posúdenie postupu obce v tejto veci ohľadom na existujúce listiny a dokumenty všetko v nadväznosti na platnú právnu úpravu. V tomto prípade sa jedná o všetky pozemky, ktoré boli na liste vlastníctva obce Pukanec. O danej skutočnosti už žiadateľ bol upovedomený listom zo dňa 29. 05. 2020 a v prílohe č. 1 bola zaslaná kópia zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Obec Pukanec mala za to, že požiadavkám žalobcu vyhovela v plnom rozsahu a v stanovených lehotách.
19. Preskúmavajúc formu predmetného rozhodnutia, správny súd v prvom rade poukazuje na to, že ide o neformálne rozhodnutie, nazývané wilfling, ktorým sa poukazuje v súvislosti s rozhodnutiami na veľmi častú prax povinných osôb, ktoré vybavia vec listom. Ide o prípady, keď povinná osoba len oznámi žiadateľovi listom, že mu informáciu nesprístupní, resp. ako v danom prípade vydá rozhodnutie o zamietnutí odvolania. Takáto listina je tiež fakticky rozhodnutím, aj keď nemá niektoré formálne či materiálne náležitosti. Písomne vyhotovený list, resp. prípis povinnej osoby podpísaný osobou oprávnenou rozhodovať, ktorý nie je označený ako rozhodnutie alebo neobsahuje náležitosti rozhodnutia, sa považuje za rozhodnutie, ak z obsahu takého listu vyplýva, že žiadosť o informácie bola zamietnutá, resp. odvolanie bolo zamietnuté. Pri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie, je potrebné vždy vychádzať z obsahu písomnosti, a nie z jej názvu, označenia či formy. Nie je teda rozhodujúce, ako je akt správneho orgánu označený, alebo či je vôbec nejako označený. Podstatné je, či správny orgán takýmto aktom autoritatívne zasiahol do právnej sféry fyzickej alebo právnickej osoby. Rozhodnutie je pojmom právne technickým. Preto správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané oprávnenou osobou, ako aj je predmetom súdneho prieskumu.
20. Následne preskúmavajúc obsah administratívneho spisu, tak ako je opísaný v čl. I. tohto odôvodnenia, správny súd dospel k záveru, že žalobca sa svojou žiadosťou domáhal: 1/ špecifikácie pozemkov, ktoré boli predmetom posudzovania advokáta podľa zmluvy. Špecifikáciu pozemkov žiadal zaslať v rozsahu podľa § 7 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, 2/ špecifikácie úkonov právnej služby, ktoré vykonal advokát podľa zmluvy. Špecifikáciu úkonov žiadal zaslať v rozsahu podľa § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov s popisom obsahujúcim obsahovú náplň každého úkonu, 3/ špecifikácie odmeny uhradenej advokátovi podľa zmluvy z rozpočtu obce vzhľadom na to, že na internetovej stránke obce sú zverejnené iba faktúry do februára 2020, 4/ bol advokát vybraný postupom podľa zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“)? Ak obec nepostupovala podľa zákona o verejnom obstarávaní, akým spôsobom bol vybratý advokát ako poskytovateľ spracovateľ odborného právneho stanoviska? Koľko advokátov bolo oslovených v rámci konania? Aké boli hodnotiace kritériá pre výber spracovateľa právneho stanoviska?, 5/ žiadal o sprístupnenie odborného právneho stanoviska, ktoré malo byť výstupom podľa zmluvy v súlade s ustanovením § 12 zákona o slobode informácií po vylúčení výhradne tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon o slobode informácií. Obec Pukanec v zákonom stanovenej lehote zaslala žalobcovi odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácií, v rámci ktorej uviedla: k bodu 1 - jedná sa o všetky pozemky, ktoré boli na liste vlastníctva obce Pukanec a špecifikácia pozemkov je predmetom zmluvy, ktorú Vám ako prílohu zasielame, k bodu 2 - špecifikácia právnych úkonov je obsiahnutá v zmluve o poskytnutí právnych služieb, predmetnú zmluvu ako kópiu Vám zasielame, k bodu 3 - odmena advokátovi za predmetné právne úkony bola uhradená na základe prijatej faktúry zo dňa 06. 08. 2019, zároveň pripájame kópiu faktúry a doklady o úhrade tejto faktúry, k bodu 4 - pokiaľ ide o výber advokáta - uplatňuje sa to, že zmluva bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 2 písm. n) bod 1, 2, 5 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/24/EÚ z 26. 02. 2014) a zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov, k bodu 5 - po dohode zmluvných strán ešte odborné právne stanovisko nebolo ku dnešnému dňu odovzdané a sumarizujú sa ďalšie písomné podklady a listiny v danej veci. Súčasťou podania bola zmluva o poskytovaní právnych služieb (fotokópia) a tiež vo fotokópii faktúra č. 20190810, platobný príkaz na hradu, výpis z účtu. Následne žalobca požiadal o poskytnutie ďalších informácií a to: 1/ špecifikáciu pozemkov, ktoré sú predmetom posudzovania advokáta podľa zmluvy. Špecifikáciu pozemkov žiadal zaslať v rozsahu podľa § 7 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, 2/ zaslanie dohody medzi obcou Pukanec a advokátom, na základe ktorej došlo k predĺženiu termínu na odovzdanie právneho stanoviska z dôvodu sumarizácie písomných podkladov a listín v zmysle bodu 4 odpovede obce zo dňa 29. 05. 2020 na žiadosť o poskytnutie informácie zo dňa 18. 05. 2020. Aj k tejto žiadosti Obec Pukanec v zákonnej lehote poskytla informácie v rozsahu, a to k bodu 1 - predmet zmluvy je nastavený na posúdenie naplnenia zákonných podmienok prechodu vlastníckeho práva - a nie na parcely a k bodu 2 uviedla, že predĺženie termínu na odovzdanie právneho stanoviska je na základe osobného rokovania na obecnom úrade s poslancami Obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo dňa 06. 02. 2020. Na tomto stretnutí bolo dohodnuté, že obec Pukanec ešte doloží relevantné podklady na zapracovanie do právneho stanoviska a po ich finalizácii bude dokončené právne stanovisko a následne zaslané obci Pukanec.
Takto poskytnuté informácie žalobca hodnotil za neúplné a to najmä s poukazom na to, že mu nebola poskytnutá špecifikácia pozemkov, ktoré sú predmetom posudzovania advokáta podľa zmluvy, pričom špecifikáciu pozemkov žiadal zaslať v rozsahu podľa § 7 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
21. Vychádzajúc z článku II. zmluvy o poskytovaní právnych služieb, správny súd mal za to, že predmetom zmluvy bolo: 1. Predmetom tejto zmluvy je poskytovanie právnych služieb klientovi zo strany advokáta v zmysle príslušných právnych predpisov a ustanovení tejto zmluvy. Advokát je povinný poskytovať právne služby podľa čl. II. tejto zmluvy a klient je povinný zaplatiť advokátovi odmenu dohodnutú v čl. V. tejto zmluvy. Vychádza z nevyhnutnej potreby právneho zastupovania a právneho poradenstva pre klienta s cieľom predchádzania a minimalizovania rizík. 2. Predmetom zmluvy je poskytovanie právnych služieb advokátom vo veciach:
- štúdium predložených a zapožičaných materiálov a podkladov,
- štúdium historických dokumentov a listín viažucich sa na predmet právnej pomoci,
- štúdium právnych noriem k predmetu právnej pomoci,
- prípadné právne konzultácie a poradenstvo k veci,
- štúdium judikatúry a odbornej literatúry.
- A/ právny rozbor veci - posúdenie nárokov obce Pukanec v súvislosti
- s existenciou pozemkov potenciálne prichádzajúcich do úvahy ako vlastníctvo obce (lesy a lesný majetok),
- posúdenie možností obce ohľadne skutkového stavu a nárokovateľnosti majetku v kontexte nepremlčateľnosti vlastníckeho práva obce,
- právne posúdenie postupu obce v tejto veci s ohľadom na existujúce listiny a dokumenty, Všetko v nadväznosti na platnú právnu úpravu
- B/ spracovanie odborného právneho stanoviska pre potreby klienta v zhora uvedenom rozsahu, Všetko pre potreby príslušných orgánov.
Predmetom tejto zmluvy nie je zastupovanie na súdoch alebo pred orgánmi verejnej správy. Tie možno dohodnúť v závislosti od výsledku odborného právneho stanoviska.
22. Správny súd z citovaného predmetu zmluvy v spojení s otázkou č. 1/ uvedenou v žiadosti, dospel k záveru, že žalobcom požadovaná špecifikácia pozemkov, ktoré sú predmetom posudzovania advokáta podľa zmluvy, pričom špecifikáciu pozemkov žiadal zaslať v rozsahu podľa § 7 písm. b) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, nebola predmetom spornej zmluvy o poskytovaní právnych služieb.
S poukazom na uvedené správny súd musel dospieť k záveru, že žalobcovi bola poskytnutá informácia v zmysle § 18 ods. 1 v spojení s § 16 zákona o slobode informácií a to tým spôsobom, keď žalovaný žalobcovi uviedol, že sa jedná o všetky pozemky, ktoré boli na liste vlastníctva obce Pukanec a špecifikácia pozemkov je predmetom zmluvy, ktorú ako prílohu zaslal. Z predmetu zmluvy je následne zrejmé, že jej predmetom bolo okrem iného aj štúdium predložených a zapožičaných materiálov a podkladov, ktoré však žalobca nežiadal, preto žalovaný nebol ani povinný mu ich poskytnúť. Žalobca žiadal špecifikáciu pozemkov, ktoré sú predmetom posudzovania advokáta podľa zmluvy, avšak takáto špecifikácia nebola predmetom zmluvy o poskytovaní právnych služieb, preto žalovaný nebol ani povinný takúto informáciu vypracovať a sprístupniť žalobcovi, hoc aj by to bol podľa žalobcu akokoľvek jednoduchý proces a žalovaný by mal k nemu technické vybavenie. Z toho jednoznačne, použijúc jazykový a logický výklad vyplýva, že špecifikácia pozemkov, ktoré sú predmetom posudzovania advokáta podľa zmluvy, nebola súčasťou predmetu zmluvy, preto ju žalovaný nemohol žalobcovi ani poskytnúť.
Zároveň je potrebné konštatovať, že k bodu 1/ bola žalobcovi poskytnutá požadovaná informácia, aj keď v inej forme a rozsahu, aký žiadal.
V prípade, ak žalobcovi bola poskytnutá požadovaná informácia i v inej forme a rozsahu, akú žiadal, nemožno hovoriť o vydaní fiktívneho rozhodnutia, pretože nejde o rozhodnutie uvedené v § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, v ktorom by: 1. povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, alebo 2. povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti nevydala rozhodnutie, alebo 3. povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti informáciu nesprístupnila.
Fikcia rozhodnutia podľa citovaného ustanovenia nastáva až vtedy, keď je povinná osoba v zákonnej lehote nečinná. V predmetnej právnej veci však povinná osoba - žalovaný - nebola nečinná, v zákonnej lehote poskytla informácie, vydala rozhodnutie a informáciu sprístupnila, aj keď v inom ako žalobcom požadovanom rozsahu.
Obsahom základného práva na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žalobcu (napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 184/03 z 1. októbra 2003, publikované v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 334/2003, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/5/2011 zo dňa 16. novembra 2011).
23. Zákon č. 211/2000 Z. z. pri sprístupňovaní informácií rozlišuje tri spôsoby vybavenia žiadosti, a to keď:
- povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 (ústne, písomne, odpis, výpis, kópia informácií, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou) a v zákonom stanovenej lehote; v tomto prípade sa rozhodnutie urobí záznamom v spise a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok - § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.
- povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti; v tom prípade vydá v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok - § 18 ods. 2 , § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.
- povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu a je proti nemu prípustný opravný prostriedok - § 18 ods. 3, § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.
24. Keďže nedošlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií zo strany obecného úradu Obce Pukanec, ale k sprístupneniu informácie v zmysle § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, žalovaný síce nadbytočne, ale správne zamietol odvolanie žalobcu, dôvodiac tým, že Obec Pukanec žiadosti žalobcu v plnom rozsahu vyhovela a to v stanovených lehotách. Skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s obsahom zverejnenej informácie, bez ďalšieho nepredstavuje porušenie ustanovení zákona o slobode informácií, ani porušenie práva žalobcu na prijímanie informácií v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Správny súd považuje postup a rozhodnutie žalovaného za súladný so zákonom o slobode informácií a čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
25. V tomto ohľade správny súd dodáva, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo 6. októbra 2015).
26. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že postup žalovaného pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia nebol zásahom do subjektívnych práv žalobcu, ale práve nad rozsah zákonom stanovených povinností, žalovaný napadnutým rozhodnutím žalobcovi potvrdil, že ním požadované informácie mu poskytol v plnom rozsahu a včas.
Čo sa týkalo žalovaným namietaného zneužitia práva a informačného filibusteringu s týmto tvrdením správny súd nemôže súhlasiť, nakoľko z obsahu administratívneho spisu vyplýva snaha žalobcu získať ním požadované informácie, pričom nie je povinný uvádzať dôvod, a teda ani žalovaným namietané skutočnosti ohľadom účelu získavania informácií, sú v tomto kontexte irelevantné.
Ohľadom nespočetnej judikatúry, na ktorú poukázali účastníci konania, a túto aj pre účely tohto súdneho konania v určitých, príhodných častiach citovali, správny súd uvádza, že v globále je možné s touto judikatúrou súhlasiť, čo nespochybnil ani žalobca, ako ani žalovaný, avšak v danom prípade bolo podstatné to, že informácia požadovaná žalobcom sprístupnená bola, aj keď nie v takej podobe a rozsahu, ako si žalobca predstavoval. V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä na to, že predmetnú otázku Ústavný súd Slovenskej republiky už viackrát judikoval a zaujal k nej stanovisko, v rámci ktorého uviedol, že obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa (II. ÚS 184/2003).
S uvedeným súvisí aj názor správneho súdu, že žalobca na svoju otázku vymedzenú v bode 1 svojej žiadosti dostal odpoveď, pričom však niet sporu o tom, že táto odpoveď nebola podľa jeho predstáv.
Zároveň pozornosti správneho súdu neušlo, že v prvej žiadosti o informáciu (bod 1 tohto odôvodenia) je zadaná požiadavka na sprístupnenie odborného právneho stanoviska, avšak v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že týmto odborným právnym stanoviskom žalovaný disponuje podľa jeho vyjadrenia od septembra 2020, teda súd rozhodujúc podľa stavu v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, má za to, že žalobca sa môže opätovnou žiadosťou domáhať poskytnutia odborného právneho stanoviska.
27. Správny súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na to, že v procese súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je súdom skutkovým. Úlohou správneho súdu pred začiatkom súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je skúmať splnenie zákonných podmienok a to predovšetkým svoju právomoc v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 6 a nasl. SSP. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti Správneho súdneho poriadku správny súd posudzuje, či správny orgán bol príslušný na konanie a následne, či si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
28. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak
poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.
Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutia.
29. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
30. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo.
31. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.