Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Spa/1/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. D. E., trvale bytom: C. D. E., bez cestovného dokladu, t.č. umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov C., F. XX, XXX XX C., C. E., právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Bratislava, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, Kancelária Košice, so sídlom: Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Banská Bystrica, Skuteckého 19, 974 01 Banská Bystrica, vo veci zaistenie, o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB4-61-018/2026-AV zo dňa 17.06.2026, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB4-61-018/2026-AV zo dňa 17.06.2026 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“) o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia, pričom stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 16.09.2026 a podľa umiestnil žalobcu do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov.

2. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil na tom skutkovom základe, že dňa 17.06.2026 v čase o 13.00 hod. hliadka Mobilnej jednotky Policajného zboru Banská Bystrica počas kontroly oprávnenosti pobytu vykonanej v zmysle ustanovenia 75 ods. 1 písm. a) kontrolovala pred pre výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica na Sládkovičovej ulici totožnosť a oprávnenosť pobytu žalobcu, ktorý bol z tohto ústavu prepustený na slobodu po skončení výkonu trestu odňatia slobody, na ktorý bol odsúdený Rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn.: zo dňa 02.11.2023 podľa na výkon trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov a bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia sloboda s minimálnym stupňom stráženia. Vykonanými lustráciami v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že žalobca nedisponuje oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky alebo schengenského priestoru. Dňa 17.06.2026 začal správny orgán konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu podľa . Žalobca v zápisnici zo dňa 17.06.2026 uviedol, že zo Sýrie vycestoval v septembri 2022 letecky do Líbie a odtiaľ po mori do Talianska. Z Talianska išiel autobusom do Nemecka do Frankfurtu, kde mal v tom čase brata. Celá cesta mu trvala asi 3 mesiace. V

Nemecku v novembri 2022 požiadal o azyl a čakal na rozhodnutie. Potom v júni v roku 2023 sa zoznámil s jedným Sýrčanom, ktorý mu ponúkol možnosť odviezť nejakých ľudí zo Srbskej republiky na Slovensko za finančnú odmenu 2500,- eur. Dohodli sa a potom išiel autobusom do Maďarska, kde ho malo čakať auto, na ktorom mal odviezť ľudí. Potom išiel autom na hranice do Srbska, kde ho už čakala skupina ľudí na dohodnutom mieste. Bolo ich tam veľa, zobral ich 19. Z hranice cestovali cez Maďarsko až na Slovensko, kde ho chytili v Komárne policajti a potom ho zatvorili do väzenia za prevádzačstvo.

3. Bolo potvrdené, že na žalobcu existuje v databáze EURODAC záznam číslo DE1200821NUR00109, ktorý indikoval, že voči žalobcovi by malo byť začaté konanie vedené na účel zabezpečenia prípravy a výkonu prevozu účastníka konania do Nemeckej spolkovej republiky, avšak odovzdanie žalobcu sa neuskutočnilo v lehote jedného roka, stanovenej v čl. 29 ods. 2 Dublinského nariadenia, zodpovedný členský štát, teda Nemecká spolková republika, bola podľa citovaného nariadenia zbavená svojej povinnosti prevziať žalobcu a táto zodpovednosť sa presunula na žiadajúci členský štát, teda na Slovenskú republiku. Vykonanými lustráciami v Schengenskom informačnom systéme bolo tiež zistené, že žalobcu je zaradený v schengenskom pátraní vložení Nemeckom z dôvodu návratu občanov tretích krajín zo schengenského priestoru. V konaní bolo teda preukázané, že žalobca je nežiaducou osobou, v zmysle ustanovenia 2 ods. 8 , s poukázaním na ustanovenie Kódexu Schengenských hraníc, nakoľko na neho bolo vydané upozornenie na návrat občanov tretích krajín zo schengenského priestoru. Správny orgán neurčil lehotu na vycestovanie z dôvodu, že v zmysle ustanovení sa na výkon administratívneho vyhostenia vyžaduje vycestovanie žalobcu do krajiny pôvodu, teda do Sýrskej arabskej republiky.

4. Žalovaný skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, avšak dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa 89 ods. 1 písm. a) a b) , nakoľko ako sám do zápisnice uviedol, že nemá na území Slovenskej republiky žiadnu rodinu, ani žiadne zázemie. Nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami, nevie si ich ani zaobstarať. Nedisponuje ani platnými identifikačnými a cestovnými dokladmi. Nevie si zabezpečiť ubytovanie. Tiež uviedol, že ak by bol prepustený na slobodu, vycestoval by do Nemecka. Z uvedených dôvodov pristúpil žalovaný k tomu, že rozhodol o zaistení žalobcu.

5. Žalovaný stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 16.09.2026. Počas uvedenej doby sa bude zabezpečovať technicko-personálne zabezpečenie návratu žalobcu do domovskej krajiny, tým že pristúpi k preštudovaniu spisového materiálu, vykoná sa pohovor so žalobcom za účelom získania osobných údajov potrebných pre podanie žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu, následne sa zašlú predpísané žiadosti o lustráciu osoby cez zastupiteľský úrad prostredníctvom Konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ako aj žiadosť o lustráciu cez Interpol a napokon sa rozhodne o realizácii návratu buď pozemnou cestou, alebo letecky vrátane administratívnych úkonov s tým spojených, pričom bude taktiež nevyhnutná osobná prítomnosť, súčinnosť a spolupráca žalobcu s orgánmi polície Slovenskej republiky.

6. Žalovaný si zaobstaral informácie o bezpečnostnej situácii v Sýrii, a na základe dostupných informácií nezistil žiadne dôvody a skutočnosti brániace vyhosteniu žalobcu do tejto krajiny. Aj samotný žalobca v konaní uviedol, že v domovskej krajine mu nič nehrozí. Správny orgán sa dôkladne oboznámil s bezpečnostnou situáciou v uvádzanej domovskej krajine žalobcu, a nezistil dôvody a skutočnosti brániace návratu žalobcu do jeho domovskej krajiny. Verejne dostupné informácie o bezpečnostnej situácii v Sýrskej arabskej republike uvádzajú, že situácia v krajine sa po páde bývalého režimu v tejto krajine v roku 2024 začala meniť a uvoľňovať. Európska únia dokonca vo februári 2025 pozastavila niekoľko sankcií, a to aj v oblasti energetiky, dopravy a finančných transakcií, s cieľom uľahčiť spoluprácu s krajinou, jej obyvateľmi a podnikmi. V máji 2025 Európska únia zrušila všetky hospodárske sankcie voči Sýrii s výnimkou tých, ktoré sú založené na bezpečnostných dôvodoch. V oblasti návratov do Sýrskej arabskej republiky začala pôsobiť aj UNHCR, ktorý zriadil pre potreby návratov do Sýrie internetovú stránku syriaishome.org, na ktorej ponúka utečencom a vnútorne vysídleným Sýrčanom jasné informácie o ich právach, odpovede na bežné otázky týkajúce sa dobrovoľného návratu a poskytuje usmernenia, ako získať prístup k podpore a službám dostupným v Sýrii. Sýrčania vracajúci sa do krajiny musia na vstup do Sýrie predložiť platné doklady totožnosti, ako napríklad sýrsky pas alebo sýrsky občiansky preukaz. Pre osoby bez dokladov totožnosti, ktoré sú zaznamenané v sýrskych matrikách obyvateľstva, úradníci na hraniciach uviedli, že vstup môže byť stále povolený po overení totožnosti prostredníctvom

databázy občianskych záležitostí, ktorá je prístupná na hraniciach. V takýchto prípadoch môžu jednotlivci vydať výpisy z matriky obyvateľstva na uľahčenie vstupu. Sýrske diplomatické misie v zahraničí sú tiež oprávnené vydávať dočasné cestovné doklady pre sýrskych štátnych príslušníkov. Niektoré štáty Európskej únie, ako napríklad Francúzsko, Nemecko alebo Rakúsko, už v roku 2025 a 2026 realizovali do Sýrskej arabskej republiky aj niekoľko nútených návratov sýrskych štátnych príslušníkov.

7. Žalovaný bral pri vydávaní rozhodnutia o zaistení bral do úvahy aj skutočnosť, že žalobca bol v minulosti žiadateľom o udelenie medzinárodnej ochrany v Nemecku. Žalovaný sa preto na základe uvedenej skutočnosti zaoberal bezpečnostnou situáciou nielen v deklarovanej domovskej krajine účastníka konania, ale posudzoval bezpečnostnú situáciu aj v európskej krajine predchádzajúceho pobytu žalobcu v Nemecku, pričom zistil, že ide o bezpečnú krajinu a nezistil žiadne dôvody a skutočnosti brániace vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky.

8. Žalovaný mal za to, že existuje reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon administratívneho vyhostenia v rámci maximálnej zákonnej lehoty zaistenia, a to aj z pohľadu spomínanej reálnej možnosti vystavenia náhradného cestovného dokladu. Z verejne prístupných štatistík vyplýva, že v roku 2021 bol zo strany Slovenskej republiky realizovaný výkon 6 administratívnych vyhostení štátnych príslušníkov Sýrskej arabskej republiky a v roku 2022 to bolo 13 administratívnych vyhostení a v prvom polroku 2024 boli vykonané 2 takéto vyhostenia. V roku 2022 bolo zo Slovenskej republiky do iného členského štátu vykonaných v súlade s readmisnou dohodou 9 administratívnych vyhostení štátnych príslušníkov Sýrskej arabskej republiky a v prvom polroku roku 2023 ich bolo 96. V roku 2025 a 2026 bolo vykonaných aj niekoľko vyhostení do Nemeckej spolkovej republiky.

9. Po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov žalovaný uviedol, že vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o vyhostení, ktoré stále trvá, je zaistenie účastníka konania v súlade s článkom 5 ods. I písm. f) Dohovoru, čoho dôkazom je nespochybniteľná existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení vydaného pod číslom PPZ-HCP-BB4-61-013/2026-AV zo dňa 17.06.2026 Mobilnou jednotkou Policajného zboru Banská Bystrica, v ktorom bol účastníkovi konania určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na dobu dvoch rokov. Na výkon administratívneho vyhostenia priamo slúži inštitút zaistenia cudzinca. S ohľadom na predchádzajúci neoprávnený pobyt žalobcu v štátoch schengenského priestoru existuje dôvodná obava, že nezaistením žalobcu by mohlo dôjsť k pokračovaniu jeho neoprávneného pobytu v krajinách schengenského priestoru, ako aj k zmareniu úkonov smerujúcich k vystaveniu náhradného cestovného dokladu.

II.

Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov konania

10. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 29.06.2026 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.06.2026, ktorým žalovaný podľa rozhodol o zaistení žalobcu na účel jeho administratívneho vyhostenia a zároveň v zmysle stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 16.09.2026. Žalobca zároveň žiadal, aby správny súd nariadil žalovanému, aby bol žalobca bezodkladne prepustený zo zaistenia a taktiež si uplatnil voči žalovanému náhradu trov konania.

11. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, pričom z tohto dôvodu je aj jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

12. Žalobca argumentoval tým, že žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodol administratívne vyhostiť žalobou z územia Slovenskej republiky a z územia všetkých členských štátov na územie krajiny, ktorá bola dlhé roky postihnutá vážnym ozbrojeným konfliktom a ešte stále trpí zlou bezpečnostnou situáciou. Napriek tomu žalovaný prijal záver, že nezistil prekážky, ktoré by bránili administratívnemu vyhosteniu žalobcu do Sýrie a že ani samotný žalobca neuviedol v konaní, že by mu v prípade návratu niečo hrozilo. S týmto záverom žalovaného žalobca nesúhlasil, pretože je v rozpore s všeobecne dostupnými informáciami o Sýrii a aj obsahom zápisnice v konaní o administratívnom vyhostení, kde žalobca vyslovene namietal zlú bezpečnostnú situáciu v oblasti A., z ktorej pochádza. Nedá sa spochybniť

tvrdenie žalovaného, že situácia v Sýrii sa po páde bývalej vlády F. D. postupne mení a že svetové spoločenstvo sa snaží podporovať Sýriu na ceste k demokracii a k obnove. Avšak, napriek tomu aktuálna bezpečnostná situácia v Sýrii ešte stále nepripúšťa spustenie nútených návratov štátnych príslušníkov Sýrie na jej územie z dôvodu hrozby porušenia a 2 Európskeho dohovoru a a 16 SR a už vôbec nie vzhľadom na situáciu v oblasti A., odkiaľ bezprostredne pochádza žalobca. Ani po páde vlády F. D. nemožno bezpečnostnú situáciu na území Sýrie považovať za stabilizovanú a najmä bezpečnú, tak aby žalobca v prípade jeho návratu nebol ohrozený na jeho živote a zdraví či vystavený zaobchádzaniu nezlučiteľnému s a Európskeho dohovoru. V tejto súvislosti žalobca poukázal na vyhlásenie eurokomisára pre migráciu G. F. zo dňa 01.02.2026 a na Spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Európskej komisie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku B. B. a komisáriek H. a I. pri príležitosti prvého výročia pádu D. režimu zo dňa 08.12.2025 a vyhlásenie B. B. zo dňa 24.07.2025 a na denné spravodajstvo v roku 2025 až 2026, ktoré informovalo o zlej bezpečnostnej situácii v Sýrii, a to už nielen v južných oblastiach, ale dokonca aj v pobrežnej oblasti Letakie (Lázikíja) a taktiež v Homse a Aleppe. Žalobca navyše v priebehu konania o administratívnom vyhostení pred žalovaným na otázku, či mu v prípade návratu niečo hrozí, odpovedal, že z mesta odkiaľ pochádza, má informácie, že to tam nie je bezpečné, pretože je tam veľa teroristov a ľudia tam prichádzajú o život, pričom všeobecné informácie o oblasti A.´D. v Sýrii jeho tvrdenia potvrdzujú. Posledná aktualizovaná Správa Európskej agentúry pre azyl (EUAA) k situácii v Sýrii (Country Guidance, December 2025) poukazuje na nestálu bezpečnostnú situáciu a zlé životné a humanitárne podmienky navrátilcov, z ktorého okrem iného vyplýva, že bezpečnostná situácia v gubernii A.´D. sa síce zlepšila a počty bezpečnostných incidentov postupne klesajú po vrchole v marci a apríli 2025, a priemer civilných obeti na 100 000 obyvateľov klesá a je pomerne nízky, dá sa stále konštatovať, že v gubernii A.´D. dochádza k neselektívnemu násiliu, hoci už nie vo veľkej miere ako predtým. Taktiež UNHCR zatiaľ nenavrhuje veľkoplošnú dobrovoľnú repatriáciu do Sýrie, nakoľko s ohľadom na mnohé výzvy, ktorým čelí obyvateľstvo Sýrie, vrátane rozsiahlej humanitárnej krízy, pokračujúcich vysokých úrovni vnútorného presídlenia a rozsiahleho poškodenia domov a infraštruktúry.

13. Pokiaľ' ide o odkaz na prax iných krajín, aj z nej je po bližšom dohľadaní možné zistiť, že sa tieto krajiny rozhodli vyhosťovať iba tých sýrskych štátnych príslušníkov, ktorí sa na ich území dopustili alebo dopúšťali obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Nie je možné spochybniť skutočnosť, že žalobca bol odsúdený za trestný čin prevádzačstva, avšak aj súd v jeho veci zohľadnil poľahčujúce okolnosti. Žalobca sa dopustil trestného činu iba raz a svoje konanie oľutoval. Podľahol vidine rýchleho zárobku, keď ako šofér chcel previesť cudzincov. Nešlo teda o vysokopostaveného člena organizovanej skupiny, ani sa nedopúšťal násilnej trestnej činnosti. Skutok, ktorý spáchal, nie je takého charakteru, aby odôvodňoval výkon vyhostenia priamo do Sýrie, a to navyše s následkom porušenia čl. 3 Európskeho dohovoru. Z týchto dôvodov považoval žalobca jeho prípadné administratívne vyhostenie na územie Sýrie za neprípustné z dôvodu hrozby porušenia práva žalobcu nebyť vystavený riziku mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a riziku utrpenia vážnej ujmy na zdraví či živote z dôvodu pretrvávajúceho neselektívneho násilia v Sýrii. Z rovnakých dôvodov podal žalobca aj žalobu proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení, ktoré tiež nepovažuje za v súlade s a 2 Európskeho dohovoru ani a SR. Žalobcu nemožno vyhostiť do domovskej krajiny a rovnako ho nie je možné vyhostiť ani do inej tretej krajiny.

14. Žalobca napokon argumentoval aj tým, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného o zaistení žalobcu nebola splnená základná podmienka pre zaistenie žalobcu za účelom výkonu administratívneho vyhostenia podľa , a to existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení zaisteného cudzinca. Zákonodarca už uvedené napravil ďalšou novelou v účinnosťou od 15.07.2026, kedy budú rozhodnutia o administratívnom vyhostení bez určenej lehoty na vycestovanie právoplatné a vykonateľné ich doručením. Uvedené však nič nemení na tom, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia o zaistení žalobou nebolo v zmysle novely vykonateľné rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení a teda došlo k nezákonnému obmedzeniu jeho osobnej slobody za účelom núteného výkonu ešte v danom čase nevykonateľného rozhodnutia.

15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.07.2026, s tým, že navrhol správnu žalobu o prepustenie žalobcu zo zaistenia ako nedôvodnú zamietnuť.

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že pristúpil k zaisteniu žalobcu dňom 17.06.2026 z dôvodu, že je to potrebné na účel výkonu administratívneho vyhostenia, nakoľko v konaní vo veci neoprávneného pobytu bolo žalobcovi dňa 17.06.2026 jednoznačne preukázané, že sa nachádzal na území Slovenskej republiky a členských štátov schengenskej dohody neoprávnene, a to tým, že sa zdržiaval na území Slovenskej republiky a členských štátov bez platného cestovného dokladu a víza, resp. povolenia na pobyt. Žalobcovi bolo vydané dňa 17.06.2026 rozhodnutie o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu, v súlade s ustanovením , nakoľko mal neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Žalovaný z hľadiska začatého a ukončeného konania o administratívnom vyhostení, vzhľadom na existenciu rizika úteku žalobcu s cieľom zabezpečiť jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu a k realizácii výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu pristúpil k jeho zaisteniu podľa na čas podľa z dôvodov, a to vyjadrení žalobcu do zápisnice, existencie účinného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu zo dňa 17.06.2026, absencie cestovných dokladov alebo dokladov totožnosti. Žalobca bol zaistený na čas nevyhnutne potrebný, a to do doby zrealizovania výkonu administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky cez vonkajšiu hranicu, maximálne do 16.09.2026 s prihliadnutím na rozsah a potrebné časové obdobie pre realizáciu vystavenia náhradného cestovného dokladu.

17. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z objektívnych faktov zistených bezprostredne po predvedení žalobcu dňa 17.06.2026. Žalobca v čase konania nepreukázal žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by bránili jeho zaisteniu alebo vyhosteniu. Žalobca sa dopustil na území Slovenskej republiky úmyselného trestného činu podľa , za čo bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní troch rokov. Súčasťou spisového materiálu v predmetnej veci je aktuálna správa o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu pod č. PPZ-HCP-BB4-61-011/2026-AV, ako aj podklady k návratovej procedúre pod č. PPZ-HCP SE-2026/014059-040. Tieto dokumenty jasne analyzujú bezpečnostné riziká, možnosti administratívneho vyhostenia a taktiež mapujú úspešne zrealizované vyhostenia iných štátnych príslušníkov Sýrie v obdobných prípadoch. K veci je ďalej potrebné uviesť, že samotná existencia vojenského konfliktu automaticky neznamená plošný zákaz vyhostenia akéhokoľvek štátneho príslušníka Sýrie bez ohľadu na jeho individuálnu situáciu a región pôvodu. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z aktuálnych a objektívnych informácií o krajine pôvodu a individuálne posúdil osobné pomery žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca bol osobou, voči ktorej by sýrske orgány alebo iné subjekty prejavovali osobitný záujem ani, že by mu z dôvodu jeho rasy, národnosti, náboženstva, politického presvedčenia alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine hrozilo prenasledovanie alebo vážne bezprávie. Žalobca nepredložil žiadne konkrétne dôkazy preukazujúce existenciu reálneho a individuálneho rizika porušenia práv podľa alebo Európskeho dohovoru. Jeho tvrdenia ostali v rovine všeobecných obáv vyplývajúcich z celkovej situácie v krajine. Samotná existencia bezpečnostných incidentov v niektorých oblastiach Sýrie nepostačuje na záver, že každému sýrskemu štátnemu príslušníkovi hrozí pri návrate reálne riziko neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. Takýto záver musí byť podložený individuálnymi okolnosťami konkrétnej osoby, ktoré v predmetnom konaní preukázané neboli. Žalovaný sa v procese výsluchu explicitne a podrobne pýtal žalobcu na všetky relevantné okolnosti vrátane toho, či mu v krajine pôvodu hrozí nejaké nebezpečenstvo alebo či má dôvody, pre ktoré sa do Sýrie nechce alebo nemôže vrátiť. Žalobca do zápisnice uviedol, že má iba nejaké informácie, že to nie je bezpečné miesto na život, nakoľko je tam veľa teroristov a ľudia tam prichádzajú o život. Žalobca nikde neuviedol, že sa bojí o svoj život a že mu tam reálne hrozí nebezpečenstvo alebo smrť. Žalovaný správny orgán rozhodujúci o zaistení žalobcu sa zaoberal a bral do úvahy individuálne okolnosti týkajúce sa jeho konkrétneho prípadu a podľa dôkazov a zistených okolností dospel k záveru, že skutočne môže dôjsť k naplneniu účelu, ktorému má administratívne zaistenie slúžiť podľa .

18. Následne žalobca dňa 10.07.2026 doručil správnemu súdu podanie s označením „doplnenie dôkazov v konaní“, v ktorom poukázal na aktuálne zlú bezpečnostnú situácii v Sýrii, a to aj v hlavnom meste v Damasku, a poukázal na bombové útoky, ku ktorým došlo dňa 02.07.2026 a 07.07.2026, ktoré potvrdzujú, že bezpečnostná situácia v Sýrii je stále zlá a nepripúšťa vyhostenie žalobcu na jej územie, pretože by mohol byť ohrozený jeho život a zdravie. Mohol by byť zároveň vystavený krutému a neľudskému zaobchádzaniu.

III.

Konanie pred správnym súdom

19. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a na nariadenom pojednávaní dňa 20.07.2026 podľa a nasledujúce (ďalej len ) v spojení s postupujúc a zisťujúc neformálne všetko potrebné pre preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a dospel k záveru, že argumentácia žalobcu v správnej žalobe nie je dôvodná a je namieste žalobu podľa zamietnuť.

20. Na nariadenom pojednávaní súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neprítomnosť včas a riadne ospravedlnili a v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť taktiež ospravedlnil vo svojom písomnom vyjadrení k správnej žalobe.

IV.

Relevantná právna úprava

21. Podľa , zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

22. Podľa administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie podľa .

23. Podľa cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.

24. Podľa cudzinca nemožno administratívne vyhostiť ani do štátu, v ktorom mu hrozí nútený návrat do štátu podľa odseku 1 alebo odseku 2.

25. Podľa , policajný útvar administratívne vyhostí štátneho príslušníka tretej krajiny, ak má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

26. Podľa , proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení alebo rozhodnutiu o zákaze vstupu nie je možné podať odvolanie. Rozhodnutie podľa prvej vety je vykonateľné uplynutím lehoty 30 dní od jeho doručenia; to neplatí, ak policajný útvar v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčil lehotu na vycestovanie z dôvodu podľa odseku 2 alebo je rozhodnutie vydané podľa osobitného predpisu.

27. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

28. Podľa prvá veta , štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

29. Podľa , ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

30. Podľa , policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a. hlásenia pobytu alebo b. zložiť peňažnú záruku

31. Podľa , policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

32. Podľa Dohovoru č. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

33. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

34. Podľa bodu 16 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej „Návratová smernica“), využitie zaistenia na účely odsunu by malo byť s ohľadom na použité prostriedky a sledované ciele obmedzené a viazané na zásadu primeranosti. Zaistenie je oprávnené len na prípravu návratu alebo vykonanie procesu odsunu a ak by uplatnenie miernejších donucovacích opatrení nebolo dostatočné.

35. Podľa čl. 15 ods. 1, druhá veta Návratovej smernice, zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun, a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.

36. Podľa čl. 17 ods. 1 Návratovej smernice (Zaistenie maloletých osôb a rodín), v prípade maloletých osôb bez sprievodu a rodín s maloletými osobami sa zaistenie môže použiť len ako posledná možnosť a na čo najkratšie obdobie.

37. Podľa č. 460/1992 Zb, nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

38. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

39. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

40. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

41. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

42. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

43. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

44. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

45. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

46. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

47. Podľa . ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

48. Podľa správny súd rozhodne o správnej žalobe na pojednávaní do siedmich pracovných dní od jej predloženia podľa . Táto lehota sa neuplatní, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

V.

Právny názor správneho súdu

49. Predmetom konania v tejto veci je preskúmanie rozhodnutia č. PPZ-HCP-BB4-61-018/2026-AV zo dňa 17.06.2026, ktorým žalovaný podľa podľa rozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia s tým, že stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 16.09.2026.

50. Žalobca v tomto konaní namietal účelnosť a efektívnosť rozhodnutia, nakoľko sa žalovaný nezaoberal skúmaním a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia. Napadnuté rozhodnutie je formálne a bez predpokladu zrealizovania vyhostenia žalobcu. Žalobca považoval jeho prípadné administratívne vyhostenie na územie Sýrie za neprípustné z dôvodu hrozby porušenia práva žalobcu nebyť vystavený riziku mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a riziku utrpenia vážnej ujmy na zdraví či živote z dôvodu pretrvávajúceho neselektívneho násilia v Sýrii.

51. Správny súd zdôrazňuje, že podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa.

52. Na danú požiadavku reflektuje rozhodovacia prax Najvyššieho správneho súdu SR v zmysle ktorej logickým predpokladom zaistenia cudzinca je, že jeho účel bude môcť byť naplnený, a preto je potrebné

pri rozhodovaní o zaistení cudzinca zvážiť, či je výkon správneho vyhostenia aspoň potencionálne možný (napr. rozsudok sp. zn. zo dňa 27.04.2011). Najvyšší súd SR, ako aj Ústavný súd SR vo viacerých rozhodnutiach uviedli, že medzi zaistením a jeho účelom t.j. konaním o odsune, vyhostení a pod., je nepopierateľná nadväznosť a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o oddelených konaniach bez vzájomných súvislostí a dôsledkov.

53. V zmysle rozhodovacej praxe kasačného súdu povinnosťou správneho súdu zaoberajúceho sa rozhodnutím správneho orgánu o zaistení je preveriť, či žalovaný skúmal účel zaistenia - teda či realizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky, alebo či účel zaistenia naďalej trvá.

54. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 19.10.2010 je limitom zaistenia práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia, vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie o vyhostení musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo dohovor v texte čl. 5 ods. 1 písm. f) uvádza, že pozbaviť osobnú slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie. Prebiehaním konania nemožno rozumieť len formálne začatie či priebeh takého konania, ale aj reálnosť vyhostenia. Ako je ďalej v náleze uvedené, vzťahom medzi zaistením a jeho účelom sa viackrát zaoberal aj ESĽP napr. vo veci Samie Ali v. Suisse, Agnissan v. Denmark. (...) Obmedzenie osobnej slobody je viazané na účel zaistenia. Medzi zaistením a jeho účelom je úzka súvislosť. I keď definitívny záver týkajúci sa vyhostenia padne v inom konaní, súd nemôže ani pri rozhodovaní a zaistení ignorovať zjavné fakty, ktoré bránia vyhosteniu. Pri osobnej slobode je veľmi bezprostredne, priam na nerozlíšenie previazaný hmotnoprávny a procesnoprávny komponent. Nie je náhoda, že práve ochrana osobnej slobody je tak podrobne upravená v ústave a dohovore.

55. Rovnako v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. z 09.10.2013 správny orgán je pri rozhodovaní o zaistení cudzinca povinný prihliadať i na prekážky výkonu administratívneho vyhostenia, trestu vyhostenia, prevozu alebo vrátenia cudzinca, pokiaľ sú také prekážky v čase rozhodovania o zaistení zrejmé alebo sú správnemu orgánu známe, alebo vyšli v konaní najavo. V zmysle § 40 Správneho poriadku je povinnosťou správneho orgánu predbežne posúdiť, či ním zistené alebo najavo vyjdené skutočnosti zakladajú takúto prekážku a či je výkon administratívneho vyhostenia, trestu vyhostenia, prevozu alebo vrátenia aspoň potencionálne možný.

56. Z administratívneho konania vyplýva, že žalobca je štátnym príslušníkom C. D. E., pričom túto jeho štátnu príslušnosť uvádza žalovaný jednak v samotnom rozhodnutí o zaistení ako aj v rozhodnutí o jeho administratívnom vyhostení.

57. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu o jeho nevyhostiteľnosti do krajiny pôvodu z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie a neúčelnosti jeho zaistenia v rozpore s ) Dohovoru možno konštatovať, že námietky žalobcu sú založené iba na všeobecných konštatovaniach, pričom žalobca neuviedol jediný konkrétny dôvod, ktorý by zakladal prekážku jeho vyhostenia v zmysle a pre ktoré by bolo jeho zaistenie za účelom výkonu rozhodnutia o vyhostení neúčelné a samotné vyhostenie nevykonateľné. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, okrem všeobecného konštatovania o nepriaznivej bezpečnostnej situácii, bez konkretizácie o individuálnej okolnosti žalobcu, pre ktoré by bolo možné posúdiť možnú existenciu rizika mučenia, neľudského, ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania. Rovnako žalobca neuviedol ani jednu individuálnu okolnosť vo vzťahu k jeho osobe, ktorá by bola spôsobilá priznať úspech jeho tvrdeniu o zaobchádzaní v rozpore s Dohovoru, obmedzil sa na všeobecné konštatovanie o zlej bezpečnostnej situácii s poukazom na verejne dostupné informácie o zlej bezpečnostnej situácii v oblasti A., z ktorej pochádza žalobca, vyhlásení politických predstaviteľov Európskej únie z roku 2025 a 2026, poslednej aktualizovanej Správy Európskej agentúry pre azyl (EUAA) k situácii v Sýrii (Country Guidance, December 2025), ktorá poukazuje na nestálu bezpečnostnú situáciu a zlé životné a humanitárne podmienky navrátilcov a na jednotlivé bezpečnostné incidenty v krajine v rokoch 2025 a 2026. V tomto smere správny súd poukazuje aj na to, že žalobca neuviedol akým konkrétnym spôsobom sa ho zlá bezpečnostná situácia týka najmä vo vzťahu k zákonným požiadavkám, ktoré sú definované ako prekážky administratívneho vyhostenia. Zároveň počas konania nekonštatoval zlú bezpečnostnú situáciu v Sýrii, ako dôvod jeho odchodu z tejto krajiny. Naopak skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu a popísané žalovaným osvedčujú odhodlanie žalobcu cestovať bez dokladov a povolenia na pobyt s cieľom dostať sa späť do Nemecka, kde pôvodne požiadal v roku 2022 o azyl, avšak počas tohto konania za finančnú odmenu sa pokúsil previesť zo Srbska 19 nelegálnych migrantov, pričom na Slovensku bol zadržaný a následne Rozsudkom Okresného

súdu Komárno sp. zn.: zo dňa 02.11.2023 odsúdený za zločin prevádzačstva na výkon trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov.

58. Rovnako nemožno súhlasiť so žalobcom, že žalovaný nedostatočne skúmal prekážky vyhostenia vo vzťahu k bezpečnostnej situácií v krajine, s tým že skúmanie prekážok vyhostenia bolo nedostatočné a napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. V tomto smere správny súd poukazuje na jednak na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj na aktuálnu Správu Európskej agentúry pre azyl (EUAA) k situácii v Sýrii (Country Guidance, December 2025) v zmysle ktorej, žiadna oblasť v Sýrii momentálne nedosahuje takú výnimočne vysokú úroveň slepého násilia, aby na získanie ochrany stačila iba samotná prítomnosť civilistu (mere presence). V provinciách Aleppo, Dar'a, Deir Ez-Zor, Hama, Hasaka, Homs, Idlib, Latakia, Quneitra, Raqqa, Rural Damascus, Sweida a Tartous slepé násilie prebieha, ale nie na vysokej úrovni. Vyžaduje sa preto preukázanie vyššej úrovne individuálnych rizikových faktorov. V provincii a meste Damask sa vo všeobecnosti nateraz nepredpokladá reálne riziko vážnej ujmy. Mesto Damask môže byť v niektorých prípadoch považované za alternatívu vnútornej ochrany (bezpečné a dostupné útočisko), ak žiadateľovi nehrozí nebezpečenstvo priamo od Prechodnej vlády. Zároveň s prihliadnutím na napadnuté rozhodnutie možno mať za to, že žalovaný sa zaoberal osobou žalobcu a jeho individuálnymi pomermi vo vzťahu k pomerom v krajine do ktorej má byť administratívne vyhostený v dostatočnom rozsahu vzhľadom na tvrdenia žalobcu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že samotná existencia bezpečnostných incidentov v niektorých oblastiach Sýrie nepostačuje na záver, že každému sýrskemu štátnemu príslušníkovi hrozí pri návrate reálne riziko neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. Takýto záver musí byt podložený individuálnymi okolnosťami konkrétnej osoby, ktoré v predmetnom konaní preukázané neboli. Žalovaný sa v procese výsluchu explicitne a podrobne pýtal žalobcu na všetky relevantné okolnosti vrátane toho, či mu v krajine pôvodu hrozí nejaké nebezpečenstvo alebo či má dôvody, pre ktoré sa do Sýrie nechce alebo nemôže vrátiť, pričom žalobca len všeobecne konštatoval, že v meste odkiaľ pochádza, kde má rodinu nie je bezpečné miesto z dôvodu, že je tam veľa teroristov a ľudia tam prichádzajú o život, a tak nateraz nie je známy konkrétny dôvod výslovnej obavy žalobcu, ktorý by skutočne predstavoval jednu z prekážok administratívneho vyhostenia uvedenú v . Možno súhlasiť so žalovaným, že pri posudzovaní sa vždy vyžaduje individuálny prístup a nie všeobecné tvrdenia.

59. Zároveň správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.03.2022, kde súd obdobne konštatoval: „Pokiaľ teda sťažovateľ vytýkal správnym orgánom nedostatočne zistený skutkový stav, dokonca tvrdí, že žalovaný sa situáciou v Pakistane vôbec nezaoberal, Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky neostáva než konštatovať, že správne orgány (ani krajský súd) nemohli zohľadniť iné okolnosti, než tie, ktoré od sťažovateľa výsluchom získali; tieto zistenia pritom pre elementárnu úvahu o danej otázke postačovali. Najvyšší správny súd nemohol s poukazom na dôvody uvedené v bode 25 tohto rozsudku prisvedčiť dôvodnosti kasačnej sťažnosti, že zisťovanie skúmania prekážok vyhostenia a bezpečnostnej situácie v Pakistane sa v konaní pred žalovaným vôbec neudialo. Kasačný súd má za to, že udialo, avšak pokiaľ nebola v správnom konaní zistená existencia prekážok jeho administratívneho vyhostenia práve pre nedostatok takéhoto tvrdenia zo strany sťažovateľa, nebolo možné žalovanému vytknúť výsledok takéhoto posudzovania, pretože ten sa odvíjal od tvrdení sťažovateľa“.

60. Správny súd vo vzťahu k námietkam žalobcu taktiež poznamenáva, že žalobca bol zaistený v zmysle za účelom výkonu administratívneho vyhostenia. Zaistenie cudzinca na účely odsunu môže trvať len za predpokladu, že trvajú dôvody zaistenia a prebieha proces vyhostenia. Ak totiž nemožno vyhostenie vykonať, respektíve nie sú vykonávané kroky na vyhostenie cudzinca, stráca zaistenie svoj účel a tiež jediný účel dovolený Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný správny orgán je v rámci rozhodovania o zaistení alebo predĺžení zaistenia povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka, chránených inými právnymi predpismi.

61. K tomuto správny súd uvádza, že žalovaný doteraz v konaní postupoval s náležitou starostlivosťou a podnikal aktívne kroky smerujúce k naplneniu účelu zaistenia, ktorým je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Žalovaný predovšetkým vykonával aktívne kroky, ktoré viedli k stotožneniu žalobcu a násldne bude zabezpečovať technicko-personálne zabezpečenie návratu žalobcu do domovskej krajiny, tým že pristúpi k preštudovaniu spisového materiálu, vykoná sa pohovor so žalobcom

za účelom získania osobných údajov potrebných pre podanie žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu, následne sa zašlú predpísané žiadosti o lustráciu osoby cez zastupiteľský úrad prostredníctvom Konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ako aj žiadosť o lustráciu cez Interpol a napokon sa rozhodne o realizácii návratu žalobcu vrátene administratívnych úkonov s tým spojených, pričom bude taktiež nevyhnutná osobná prítomnosť, súčinnosť a spolupráca žalobcu s príslušnými správnymi orgánmi.

62. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného o zaistení žalobcu nebola splnená základná podmienka pre zaistenie žalobcu za účelom výkonu administratívneho vyhostenia podľa , a to existencia vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení zaisteného cudzinca. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že rozhodnutím č. PPZ-HCP- BB4-61-013/2026-AV zo dňa 17.06.2026 bol žalobca administratívne vyhostený z územia Slovenskej republiky a z územie členských štátov na územie Sýrskej arabskej republiky, pričom mu nebola určená lehota na vycestovanie. Žalobca rozhodnutie prevzal toho istého dňa, a tak podľa sa rozhodnutie stalo vykonateľným, a nie až uplynutím lehoty 30 dní, ako to uvádzal žalobca. Zároveň mal správny súd za preukázané, že proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku, o ktorom následne Správny súd v Košiciach rozhodol uznesením sp. zn. zo dňa 10.07.2026 tak, že priznal správnej žalobe odkladný účinok do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

63. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie o zaistení žalobcu je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd stotožnil. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia. Žalobcovi sa nepodarilo spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a jeho námietky neboli spôsobilé preukázať, že v jeho prípade neexistuje aspoň potenciálna možnosť vyhostenia, rovnako tak nepreukázal, že dôvody zaistenia, ktorým je výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení, neexistujú a nebolo možné ani spochybniť existenciu prebiehajúceho procesu vyhostenia.

64. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu žalobcu podľa ako nedôvodnú zamietol.

65. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne účelné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len “sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.