Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoP-123-2020.pdf
PDF · 112.63 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/123/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci navrhovateľa: P.. Q.É. G., narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom: S. XXXX/X, C. - H. Z., zastúpený: JUDr. Barbora Vrbová, advokátka, so sídlom: AK Wilsonova 6, Bratislava proti manželke: G. G., Q.. E., narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom: S. XXXX/X, C. - H. Z., zastúpená: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom: Hlavná 6, 927 01 Šaľa, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva voči maloletej K. G., narodená dňa XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. novembra 2019, č.k. 37P/354/2018-154, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 21. novembra 2019, č.k. 37P/354/2018-154 v napadnutých výrokoch II a VI o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti a o zamietnutí vzájomného návrhu matky, potvrdzuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 21.11.2019, č. k. 37P/354/2018 - 154 rozviedol manželstvo účastníkov P.. Q. G., narodeného dňa XX.XX.XXXX a G. G., rod. E., narodenej dňa XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v S., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu S., zväzok 4, ročník XXXX, strana XX, pod por. č. X. Zároveň rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. na čas po rozvode manželstva tak, že ju zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že v osobnej starostlivosti matky bude maloletá každý párny kalendárny týždeň od stredy od 12.00 hod. do piatka do 12.00 hod. a od nedele od 20.00 hod. do stredy nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 12.00 hod. každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 12.00 hod. do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 12.00 hod., s výnimku sviatkov a prázdnin vyhlásených MS SR, kedy bude maloletá v osobnej starostlivosti matky počas jarných prázdnin pre kraj obvyklého pobytu mal. každý párny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania od 12.00 hod do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 20.00 hod., počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok od 1.7.od 9.00 hod. do 15.7. do 9.00 hod. a od 1.8. od 20.00 hod. do 15.8. do 9.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 15.7. od 20.00 hod. do 1.8. do 9.00 hod. a od 15.8. od 20.00 hod. do 31.8. do 9.00 hod., počas zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod do 30.12. do 9.00 hod., pričom otec má právo osobnej starostlivosti o maloletú od 25.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 20.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 30.12. od 16.00 hod. do 6.1. do 16.00 hod. V striedavej osobnej starostlivosti otca
bude maloletá každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 12.00 hod. do stredy do 12.00 hod. a od piatka od 12.00 hod do nedele do 20.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 12.00 hod do piatka do 12.00 hod., s výnimkou sviatkov a prázdnin vyhlásených MŠ SR kedy bude maloletá v osobnej starostlivosti otca počas jarných prázdnin pre kraj obvyklého pobytu mal. každý nepárny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania od 12.00 hod do posledného dňa prázdnin do 16.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 20.00 hod., počas letných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 1.7. od 9.00 hod do 15.7. do 20.00 hod. a od 1.8. od 9.00 hod. do 15.8. do 20.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 15.7. od 9.00 hod. do 1.8. do 20.00 hod. a od 15.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 20.00 hod., počas zimných prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do 30,12. do 16.00 hod., pričom matka má právo osobnej starostlivosti o maloletú od 25.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 20.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 9.00 hod. do 6.1. do 16.00 hod., s tým, že rodičia sa zaväzujú maloleté dieťa na čas určený pre osobnú starostlivosť druhého rodiča riadne pripraviť. Odovzdávanie maloletej počas sviatkov a prázdnin budú rodičia realizovať tak, že rodič, ktorému začína osobná starostlivosť si prevezme maloletú od rodiča, ktorému osobná starostlivosť končí, v mieste jeho bydliska, v ostatných dňoch je miestom odovzdania do starostlivosti materská škôlka, základná škola, alebo školské zariadenie, ktoré maloletá aktuálne navštevuje, okrem prípadov, ak v deň odovzdania maloletá v materskej škole, alebo v školskom zariadení nebude. V takom prípade si rodič, ktorému začína osobná starostlivosť prevezme maloletú od rodiča, ktorému osobná starostlivosť končí, v mieste jeho bydliska. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletej bolo ponechané obom rodičom. Zároveň súd prvej inštancie otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej K. sumou 200.- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, rodinné prídavky a daňový bonus si bude uplatňovať matka. Súd prvej inštancie vo zvyšku vzájomný návrh matky zamietol. Trovy konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.12.2018 navrhovateľ žiadal o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej dcére na čas po rozvode manželstva vo forme striedavej osobnej starostlivosti s odôvodnením, že manželstvo neplní svoj spoločenský účel a je trvalo rozvrátené. Navrhoval výživné na maloletú v sume 200 eur mesačne. Manželka s rozvodom manželstva súhlasila. Nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou, vzhľadom na vek maloletej a doterajšiu výlučnú starostlivosť matky, ktorá je jediným biologickým rodičom maloletej. Žiadala zverenie maloletej do svojej výlučnej starostlivosti, zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, žiadala určiť výživné na maloletú v sume 250 eur mesačne a upraviť styk otca s maloletou. So striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila aj z dôvodu pracovnej vyťaženosti otca, pričom poukázala na svoju pohyblivú pracovnú dobu a svoju kompletnú starostlivosť o maloletú dcéru, keď manžel sa dcére venuje intenzívne len posledné dva mesiace. V priebehu konania po absolvovaní mediácie následne na pojednávaní uviedla, že s mediačnou dohodou nesúhlasí. Uviedla, že mediátorka bola naklonená otcovi maloletej. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že prešetrili pomery v rodine maloletej, zistili, že maloletá má rada oboch rodičov a jej želanie je, aby sa situácia v rodine ukľudnila. Dohoda uzatvorená pred mediátorom sa mu javila dobrá, obaja rodičia majú rovnocenné miesto, žiadal rodičovskú dohodu. Podľa kolízneho opatrovníka znalecké dokazovanie nič nové neprinesie, navrhol výživné na maloletú v sume 200,- eur mesačne pri tejto frekvencii styku.
3. Súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko dospel k záveru, že je nefunkčné, trvale rozvrátené, neplní ani jednu zo svojich spoločenských funkcií a ani jeden z účastníkov nemá záujem na jeho zachovaní.
4. V časti úpravy pomerov k maloletej na čas po rozvode rozhodol tak, že maloletú zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko bolo zistené, že rodičia sa v tejto otázke nevedia dohodnúť, pred mediátorom dospeli k rodičovskej dohode, ktorú však následne zrušili. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že maloletá K. má vytvorený vzťah k obom rodičom, ktorých má rovnako rada, s každým z nich trávi čas, rodičia sa jej venujú. S prihliadnutím na vyjadrenie maloletej a doporučenie kolízneho opatrovníka zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko bolo zistené, že obaja rodičia sú schopní sa riadne o maloletú postarať. Vzájomný návrh matky na zverenie maloletej do jej výlučnej osobnej starostlivosti zamietol ako nedôvodný. Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok ponechal súd prvej inštancie obom rodičom, keď nebola zistená žiadna prekážka, ktorá by niektorému z rodičov bránila toto právo vykonávať.
5. Pri rozhodovaní o výživnom na maloletú vychádzal súd prvej inštancie zo skutočného stavu, keď matka uviedla, že priemerné mesačné výdavky na maloletú predstavujú 482,- eur mesačne a ročné výdavky 1.150,- eur, z čoho vyplývajú priemerné mesačné výdavky na maloletú v sume 577,83,- eur. Matka prispieva otcovi maloletej za bývanie mesačne sumou 300 eur. Je zamestnaná v Slovenských elektrárňach s priemerným mesačným netto príjmom 1.300,- eur, poberá rodinné prídavky v sume 23,- eur mesačne. Súd prvej inštancie zaviazal otca maloletej na výživné v sume 200,- eur mesačne, nakoľko takto určené výživné považoval za primerané veku, odôvodneným potrebám maloletej, zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Prihliadol na skutočnosť, že otec je konateľom v 3 obchodných spoločnostiach, má príjem iba v jednej z nich, dve funkcie vykonáva bezodplatne, pričom v minulosti bol aj spoločníkom, z čoho vyplýva, že sa vzdal funkcie spoločníka. Právo poberať rodinné prídavky na maloletú dcéru uplatňovať si daňový bonus na maloletú dcéru ponechal súd prvej inštancie matke vzhľadom na jej príjem.
6. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o zverení maloletej do striedavej starostlivosti oboch rodičov a úprave styku a proti zamietnutiu vzájomného návrhu matky podala matka maloletej v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté výroky rozhodnutia zmenil a rozhodol tak, že na čas po rozvode rodičov sa maloletá K. zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou počas roka okrem sviatkov a školských prázdnin každý nepárny kalendárny týždeň od stredy 12.00 hod. do štvrtka 8.00 hod. každý párny kalendárny týždeň od štvrtka 12.00 hod do pondelka 8.00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od posledného dňa vyučovania od 12.00 hod do posledného dňa prázdnin do 16.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od Veľkonočnej soboty od 9.00 hod do Veľkonočného pondelka do 20.00 hod. a každý párny kalendárny rok od Zeleného štvrtka od 9.00 hod do Veľkonočnej soboty do 8.00 hod., počas letných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 1. 7. od 9.00 hod do 14. 7. do 20.00 hod. a zároveň od 1.8. od 9.00 hod. do 14.8. do 20.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 1. 7. od 9.00 hod do 14. 7. do 20.00 hod. a zároveň od 1.8. od 9.00 hod. do 14. 8. do 20.00 hod.. počas zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod do 25.12. do 20.00 hod. a zároveň od 3.1. od 9.00 hod. do 6.1. do 20.00 hod. a každý párny kalendárny rok od 25.12. od 9.00 hod. do 26.12. do 20.00 hod. a zároveň a od 31.12. od 8.00 hod do 2.1. do 20.00 hod. Matka maloletej v odvolaní vytýka, že súd prvej inštancie v priebehu konania nedostatočne zistil skutkový stav, najmä existenciu zákonom určených podmienok pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil neobjektívne a rozhodnutie vydal na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že súd prvej inštancie nedostatočne prihliadal na záujem maloletej tak, ako je uvedené v § 24 ods. 2 Zákona o rodine, pretože maloletá bola od svojho narodenia zvyknutá najmä na osobnú starostlivosť matky, ktorá predpokladá, že zverením do jej starostlivosti by boli podstatne lepšie zabezpečené potreby maloletej. Zároveň súd prvej inštancie mal prihliadať na stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, čo nerešpektoval. Matka má za to, že stabilita výchovného prostredia pre maloletú sa dosiahne zverením do jej osobnej starostlivosti s určením styku pre otca v rozšírenom rozsahu. Poukazuje na to, že v konaní je nevyhnutné zohľadniť, že v súčasnosti bývajú obaja rodičia spolu s maloletou v jednom rodinnom dome, avšak po rozvode manželstva obaja rodičia budú riešiť oddelené bývanie, a teda nová situácia, kedy by maloletá mala byť každý týždeň v inom prostredí, môže negatívne vplývať na jej vývoj. Matka maloletej sa od narodenia do veku dvoch rokov o maloletú starala takmer sama, po nástupe do práce otec s výchovou dieťaťa pomáhal iba tak, že ju ráno odviezol do škôlky, všetok čas venoval svojej práci, ako súkromný podnikateľ pracoval do večera, pravidelne aj cez víkendy. Pokiaľ nebol v práci, chodieval do posilňovne alebo hrať futbal. Nechodievali na spoločné dovolenky, pretože sa nemohol uvoľniť z práce, o domácnosť sa nestaral, ani o maloletú v čase jej choroby, nevykonával žiadne domáce práce a tieto ani nevie vykonávať. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že pokiaľ by bola maloletá v jeho osobnej starostlivosti po celý týždeň, nedokázal by sa o ňu riadne postarať (napr. pripraviť oblečenie, vyprať, vyžehliť, navariť a pod.). Matka poukázala tiež na to, že otec prejavil zvýšenú starostlivosť o maloletú iba krátko pred podaním návrhu na rozvod a ÚPP, pričom jeho konanie bolo účelové, pretože mal záujem na striedavej osobnej starostlivosti. Počas súdneho konania sa matke vyhrážal, že bude trvať na striedavej osobnej starostlivosti s dvojtýždenným intervalom, resp. na tom, aby maloletá bola zverená jemu. Matka pod takýmto nátlakom v konaní o mediácii podpísala dohodu, avšak s touto v skutočnosti nesúhlasila. Matka namieta postup súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol bez vykonania znaleckého dokazovania, ktoré matka navrhovala za účelom
posúdenie vhodnosti zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rovnako zdôraznila, že pri rozhodovaní o zverení dieťaťa je potrebné skúmať aj osobnostné predpoklady každého z rodičov. Poukázala na stav, kedy v poslednom období otec maloletej negatívne vplýva na jej vývoj, keď pred maloletou sa o matke vulgárne vyjadruje, správa sa arogantne, vyhadzuje matku z domu a ponižuje ju, v dôsledku čoho sa začína meniť aj správanie maloletej k matke. Matka má za to, že v ich prípade nie sú splnené podmienky pre zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, keď otec nie je schopný zabezpečiť každodennú starostlivosť o maloletú, striedava osobná starostlivosť nie je v záujme maloletej a rodičia sa nevedia dohodnúť na výchove a starostlivosti o maloletú.
7. Otec na odvolanie matky maloletej uviedol, že tvrdenia v odvolaní uvádzala matka už počas konania na súde prvej inštancie a ani v odvolaní ich nijakým spôsobom nepreukázala. Všetko sú to len jej subjektívne hodnotenia a postoje, ktoré sa nezakladajú na pravde. Otec maloletej má za to, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie v potrebnom rozsahu, aby mohol spravodlivo a v súlade so záujmami maloletej rozhodnúť. Matka požadovala znalecké dokazovanie, avšak nič jej nebránilo, aby si dala vyhotoviť súkromný znalecký posudok. So striedavou osobnou starostlivosťou po absolvovaní mediácie súhlasila, no potom to na pojednávaní bez racionálneho dôvodu odvolala. Otec navrhuje potvrdiť predmetný rozsudok ako vecne správny.
8. Na vyjadrenie otca maloletej matka opätovne uviedla, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov nie je v jej záujme a zdôraznila, že otec sa o maloletú nedokáže plnohodnotne postarať počas dlhšieho neprerušeného obdobia, na čo poukazovala tak počas konania, ako aj následne v odvolaní. Je nepochybné, že otec by sa nedokázal riadne postarať o maloletú počas dlhšieho obdobia, keďže na to vôbec nie je zvyknutý, z čoho vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletej. Prejavy zvýšeného záujmu otca o maloletú v krátkom čase pred súdnym konaním boli len účelovou snahou otca o navodenie dojmu starostlivého rodiča. Matka predložila prehľad dní, kedy otec zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú počas posledných mesiacov (počas mimoriadnej pandemickej situácie). Otec zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú len sporadicky (podľa jeho pracovných povinností), pričom nezabezpečoval o maloletú starostlivosť dokonca ani v dňoch, v ktorých mu bola súdom stanovená osobná starostlivosť o maloletú, čím sa len potvrdzujú tvrdenia matky o nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o námietky otca, že všetko, čo matka uvádza sú len subjektívne hodnotenia a postoje matky, matka poukazuje na to, že v rámci konania navrhovala nariadenie znaleckého dokazovania práve za účelom relevantného a odborne podloženého zistenia, či striedavá osobná starostlivosť bude alebo nebude v záujme maloletej. V rámci znaleckého skúmania by sa totiž riadne prešetrili okrem iného aj osobnostné predpoklady oboch rodičov maloletej. Matka má za to, že vyjadrenie kolízneho opatrovníka nemôže plnohodnotne nahradiť závery znaleckého skúmania a rovnako pri nariaďovaní striedavej osobnej starostlivosti sa nemožno uspokojiť iba s vyjadrením 6 - ročného dieťaťa, ale je nutné starostlivo a po odbornej stránke vyčerpávajúco preskúmať, či takáto forma starostlivosti bude v záujme maloletej alebo nie, čo sa dá jednoznačne určiť iba znaleckým skúmaním. V ostatnom sa matka pridržiava obsahu jej odvolania zo dňa 29.01.2020, a preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolacieho petitu matky uvedenom priamo v odvolaní zo dňa 29.01.2020, alternatívne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23.06.2021 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, právny zástupca matky, otec, právny zástupca otca a súčasne kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom.
10. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom a napadnutým rozhodnutím, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutočného stavu veci a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že je dôvodné zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie.
11. Matka v odvolaní namieta, že forma striedavej starostlivosti nie je vhodná pre maloletú, nakoľko otec sa o maloletú nevie riadne postarať a maloletá potrebuje jeden domov. Odvolací súd k námietkam matky uvedeným v odvolaní a na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie dopĺňa, že nie je dôvodné nezveriť maloleté dieťa do striedavej starostlivosti len preto, že jeden z rodičov neuznáva inštitút striedavej starostlivosti, ako taký. Z vyjadrení matky je zrejmé, že táto považuje striedavú starostlivosť za nevhodnú z dôvodu, že dieťa nemá jeden domov, čo mu neprináša stabilitu v jeho výchovnom prostredí. Takéto nazeranie na inštitút striedavej starostlivosti však nie je správny, tento inštitút bol zakotvený do zákona o rodine práve z dôvodu, že ho zákonodarca považuje za vhodnú formu starostlivosti. Zákon pripustil možnosť súdu nariadiť striedavú starostlivosť aj proti vôli jedného z rodičov. V danej veci z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že tu nie je žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by nebola striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletej. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa; bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava; ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa; podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami. Súd pri rozhodovaní prihliada na záujem maloletého dieťaťa a nie záujem rodičov, a musí vychádzať z toho, že obaja rodičia sú rovnoprávni a majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil záujem maloletej, keď forma striedavej starostlivosti najlepšie zabezpečí maloletej vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s oboma rodičmi. Obaja rodičia v prípade maloletej sú schopní výkonu riadnej starostlivosti. Matka síce udáva, že keď žili v spoločnej domácnosti, otec sa nestaral o maloletú, do dvoch rokov života maloletej bola matka s ňou doma a poskytovala jej osobnú celodennú starostlivosť. Odvolací súd má za to, že tieto matkou uvádzané skutočnosti žiadnym spôsobom nediskvalifikujú otca a jeho schopnosti riadneho výkonu osobnej starostlivosti o maloletú a je prirodzené, že keď je dieťa ešte menšie, vždy jeden z rodičov, ktorý ostane s dieťaťom doma sa javí, že viac vykonáva osobnú starostlivosť, čo však neznamená, že druhý rodič, by nebol schopný rovnako výkonu starostlivosti, ak by napríklad matka chodila do práce a na rodičovskej dovolenke by bol otec. Skutočnosť, že matka bola s maloletou na rodičovskej dovolenke neznamená automaticky, že toho času, keď je maloletá aj väčšia, by otec nebol schopný sa o maloletú riadne starať. Odvolací súd poukazuje i na to, že pre maloletú by najlepším riešením bolo, aby rodičia boli spolu. Súd však nemôže uložiť rodičom povinnosť bývať spolu, a preto musí hľadať riešenie starostlivosti také, ktoré najlepšie zabezpečí, aby mala maloletá rovnocenný kontakt ako s matkou, tak aj s otcom a aby obaja rodičia sa podieľali na jej starostlivosti a výchove. Rola, ako matky, tak aj otca je nenahraditeľná v živote dieťaťa. V danom prípade sú vytvorené vhodné podmienky ku striedavej starostlivosti, obaja rodičia sú schopní sa plnohodnotne osobne o maloletú postarať. Maloletá má k obom rodičom vybudovaný veľmi dobrý vzťah. Všetky tieto okolnosti svedčia v prospech striedavej starostlivosti. Rodičia by si mali uvedomiť, že pri ich rozchode maloletá potrebuje v prvom rade vidieť, že sa vedia dohodnúť ohľadom jej starostlivosti a nezaťahovať maloletú do svojich konfliktov, ktoré sú spôsobené rozvratom ich vzťahu. Nie je absolútne v záujme maloletej, aby o ňu rodičia súperili. Ku stabilite prostredia nepotrebuje maloletá, aby bola zverená len do starostlivosti matke, ale potrebuje, aby rodičia rešpektovali jeden druhého, rešpektovali súdne rozhodnutie o striedavej starostlivosti, k tomuto nepristupovali bez relevantného dôvodu negatívne. Dôvody nesúhlasu matky uvádzané v odvolaní so striedavou osobnou starostlivosťou odvolací súd nevyhodnotil ako vážne, pričom v tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu Českej republiky č. III. ÚS 1206/09, z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd nesmie rezignovať na takýto spôsob výchovy už vtedy, ak jeden z rodičov s týmto spôsobom pro forma nesúhlasí; ak je takýto nesúhlas čisto obštrukčný, ničím neodôvodnený, resp. ak vo vzťahu k výchove dieťaťa nemá relevanciu, nemôže oň súd oprieť svoje rozhodnutie. Matka žiadala nariadiť znalecké dokazovanie, keď len na základe takéhoto dokazovania je podľa matky možné posúdiť vhodnosť striedavej starostlivosti. Odvolací súd má za to, že nemožno prijať záver, že posúdiť, či je v záujme maloletej striedavá starostlivosť je možné len na základe znaleckého posudku. V danej veci nevyplynuli žiadne také skutočnosti, pre ktoré by bolo nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie. Nie sú tu pochybnosti o tom, či sú rodičia schopní výkonu osobnej starostlivosti o maloletú, matkou uvádzané dôvody, pre ktoré sa otec nevie podľa nej postarať o maloletú sú len jej subjektívnym názorom. Matka neuviedla relevantný dôvod, pre ktorý by boli oprávnené pochybnosti o schopnosti otca výkonu starostlivosti o dieťa. Nie sú tu ani pochybnosti, že by maloletá nemala zvládnuť takúto formu starostlivosti, pričom práve pri striedavej starostlivosti je zaručené, že maloletej právo na starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov bude naplnené.
12. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu teda správne rozhodol, keď na základe zisteného skutočného stavu veci pristúpil ku zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny v napadnutých výrokoch potvrdil (§ 387 ods.1, 2 CSP).
13. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).