Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-36-2021.pdf
PDF · 123.42 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/36/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávnenej: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti povinnej: T. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, o vymoženie 615,53 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 8. apríla 2020, č. k. 11Er/123/2015-24, v spojení s opravným uznesením zo dňa 26. februára 2021, č. k. 11Er/123/2015-58, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením, v spojení s opravným uznesením (ďalej v texte spolu len „napadnuté uznesenie“, „napadnuté rozhodnutie“), súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 1, § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
- Exekučný poriadok (ďalej aj „EP“), § 2 ods. 1, § 23a ods. 1 a 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom k 27. 09. 2005), § 52 ods. 2 a 3, § 53 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 27. 09. 2005 (ďalej aj ako „OZ“), § 53 ods. 1 - 3 OZ účinného ku dňu uzavretia Dohody o uznaní záväzku a rozhodcovskej zmluvy, ako aj zisteným skutkovým stavom. Argumentoval, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávnenej, Slovenskou sporiteľňou, a. s., a povinnou vznikol na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 09. 2005, ktorú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú. Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vydaný spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno sp. zn. SR 00836/14 zo dňa 23. 05. 2014. Preskúmaním Zmluvy o splátkovom úvere zistil, že jej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky, ktoré v článku 18, bod 18. uvádzajú: „Banka a klient sa v zmysle § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní dohodli na uzavretí tejto rozhodcovskej zmluvy, a to formoou rozhodcovskej doložky k Zmluve v nasledovnom znení: 18.1. Banka a Klient sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri nasledovných bankových produktov a/alebo v súvislosti s nimi: a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b) pri vydávaní a používaní platobných kariet, pri poskytovaní a používaní elektronických služieb, prípadne iných elektronických platobných prostriedkov určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto Bankové produkty a/alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. 18. 2. Ak nadobudnú účinnosť tie ustanovenia Štatútu, ktoré upravujú príslušnosť Rozhodcovského súdu rozhodovať aj iné spory než sú uvedené v bode 18.1. tejto rozhodcovskej doložky, tak Banka a Klient sa dohodli, že všetky ostatné spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov pri ostatných Bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi, ďalej spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto Bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, ďalej spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv upravujúcich tieto Bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich
platnosť, výklad alebo zrušenie, s výnimkou tých sporov, ktoré podľa osobitného zákona nie je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. 18.3. Banka a Klient sa ďalej dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym predpisom Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania pred Rozhodcovským súdom. 18.4. Banka a Klient sa ďalej dohodli, že sa podriadia rozhodnutiu Rozhodcovského súdu, ktoré bude pre obidve zmluvné strany záväzné. 18.5. Banka a Klient sa dohodli, že táto rozhodcovská doložka je súčasťou Zmluvy uzavretej medzi Bankou a Klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom uvedeným v bode 18.1. a 18.2. tejto rozhodcovskej doložky, bez ohľadu na to, či je tento Bankový produkt vo VOP upravený. 18.6. Banka a Klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. 18.7 Banka a Klient sa ďalej dohodli, že odstúpenie od Zmluvy uzavretej medzi Bankou a Klientom uvedenej v bode 18.5. tejto rozhodcovskej doložky sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou.“ Uviedol, že pre konanie bola však podstatná rozhodcovská zmluva, uzavretá dňa 22. 04. 2013 už medzi povinnou a oprávneným, keďže, ako to vyplývalo z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, práve z nej odvodil rozhodcovský súd svoju právomoc. V bode 2. predmetnej rozhodcovskej zmluvy, nazvanom základné ustanovenia, bolo uvedené, ktoré súdy sa rozumejú pod pojmom rozhodcovský súd na účel zmluvy a čo pod rozhodcovským konaním. V bode 4. zmluvy nazvanom „Poučenie o rozhodcovskom konaní“, bol vysvetlený priebeh rozhodcovského konania. Bod 3. nazvaný „Predmet zmluvy“ obsahoval vymedzenie súdov, pred ktorými sa môžu riešiť prípadné spory, vzniknuté z predmetnej zmluvy nasledovne: „3.1.Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto Dohody o uznaní záväzku pod zhodným číslom spisu (ACC) ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 3.2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov právnych vzťahov uvedených v bode 3.1. tohto článku zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto Rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto Rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. 3.3. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde. Pre platné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje písomná forma a jeho včasné doručenie druhej zmluvnej strane.“ Ďalej zistil, že predmetná rozhodcovská zmluva bola uzavretá súčasne s dohodou o uznaní záväzku, pričom povinná taktiež vyplnila formulárový dotazník k Dohode o uznaní záväzku a Rozhodcovskej zmluve. V dotazníku povinná kladne odpovedala na všetky jeho body, pričom pre posúdenie rozhodcovskej zmluvy boli podstatné najmä dve jej kladné „vyhlásenia“ a to: „Vyhlasujem, že mi boli vysvetlené podmienky rozhodcovského konania, najmä výška súdneho poplatku, zásada písomnosti konania, možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku, možnosť od Rozhodcovskej zmluvy odstúpiť a som ochotný v prípade nesplnenia svojho záväzku podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.“ a „Vyhlasujem, že Rozhodcovskú zmluvu chcem uzavrieť.“
2. Pri svojom rozhodovaní poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné, napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/5/2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011, sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 6 Cdo/179/2011 zo dňa 30.12. 2012. Podrobil aj bez návrhu, v súlade s požiadavkou Európskej únie na „ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok“, kontrole zmluvu spolu s VOP, zmluvu o uznaní záväzku, a rozhodcovskú zmluvu. Argumentoval, že rozhodcovská zmluva je samostatná listina, pričom zmluvným stranám dávala na výber riešenie prípadného sporu pred rozhodcovským súdom alebo pred štátnym súdom. Obsahuje poučenie o rozhodcovskom konaní, jeho opis. Napriek týmto skutočnostiam mal za to, že bola uzavretá v rozpore s ustanovenia Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy. Rozhodcovská zmluva mala klasickú predpripravenú formu, kde boli iba rukou dopísané osobné údaje
povinnej. Zastal názor, že nešlo o individuálne dojednanú zmluvu, tak ako to vyžadujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď sa nachádzala na samostatnom papieri, dávala na výber druh súdu, avšak povinná nemohla ovplyvniť jej obsah. Mohla ju iba ako celok podpísať, alebo odmietnuť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 21XECdo/8/2016 zo dňa 22. 02. 2017, kde tento v odôvodnení uviedol: „V preskúmavanej veci odvolací súd nesprávne vyhodnotil zákonnosť prijatej rozhodcovskej zmluvy, pričom sa obmedzil len na konštatovanie, že je podpísaná, čím došlo k jej individuálnemu dojednaniu, preto podľa jeho názoru nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už v deň podpisu zmluvy, i keď na samostatnej, individuálnej listine, avšak formou predtlačeného formulára. Dovolací súd priznáva žalovanej ak poukazuje na nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, nakoľko jej obsah nemohla ovplyvniť, nakoľko spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Ak sa spotrebiteľ vzdáva svojho ústavného práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom (alebo iným štátnym orgánom Slovenskej republiky) potom vôľa spotrebiteľa v takomto prípade musí byť jasne preukázaná a nespochybniteľná.“ Na základe uvedeného, keďže rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná tak, ako to vyžadujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, konštatoval, že predložený exekučný titul bol materiálne nevykonateľný, a bolo potrebné zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že sa podrobila všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou postupovala prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Zvýraznila, že v zmysle § 3 ZoSRK bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, čím bola obsahovo ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie splátkového kalendára. Listina s názvom Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Povinná mala možnosť si rozhodcovskú zmluvu v pokoji prečítať, porozumieť jej obsahu a v prípade, ak mala záujem uzatvoriť zmluvu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou súhlas svojím podpisom a odovzdať oprávnenej, čo aj urobila. Dodala, že ak si povinná nebola vedomá všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie, mala možnosť sa s posúdením predmetnej zmluvy obrátiť na advokáta, resp. požiadať o pomoc Centrum právnej pomoci, alebo sa obrátiť na občianske združenia na ochranu spotrebiteľa. Zastala názor, že závery o nedostatku vedomosti a vôle povinnej urobiť vyhlásenia obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve boli bez náležitého preskúmania vôle zmluvných strán a okolností uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy vylúčené a nepreskúmateľné. Uviedla tiež, že ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. V súvislosti s úvahami súdu o tom, že rozhodcovská zmluva nútila spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, poukázala na ust. § 3 ods. 6 ZoSRK, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Rezultovala, že splnila všetky podmienky stanovené zákonodarcom, preto nie je dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zastala názor, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodnutia iných slovenských súdov v obdobných veciach. Uviedla, že má v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Zastala názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu.
4. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
8. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.
10. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená svojím návrhom zo dňa 21. 01. 2015 požiadala súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 615,53 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označila Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn. SR 00836/14 zo dňa 23. 05. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 07. 2014 a vykonateľnosť dňa 24. 07. 2014. Dňa 05. 02. 2015 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, Rozhodcovský rozsudok tvoriaci exekučný titul a Dohodu o uznaní záväzku zo dňa 24. 03. 2013. Na žiadosť súdu prvej inštancie oprávnená doložila Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27. 09. 2005, Všeobecné obchodné podmienky, Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 22. 04. 2013 a Dotazník zo dňa 22. 04. 2013. Následne súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
11. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18. 01. 2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011).
12. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.
13. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).
14. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
15. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
16. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/ a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
17. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
18. Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. S účinnosťou od 01. 01. 2015 je rozhodcovské konanie upravené v dvoch právnych predpisoch, a to v závislosti od strán sporu (účastníkov konania). Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 336/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov zakotvili novú koncepciu právnej úpravy rozhodcovského konania v slovenskom právnom poriadku. Predmetom úpravy zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je prioritne spotrebiteľské rozhodcovské konanie ako aj s ním súvisiace hmotnoprávne a procesnoprávne inštitúty, zatiaľ čo predmetom zákona o rozhodcovskom konaní je nespotrebiteľské rozhodcovské konanie, tzv. "obchodná" arbitráž. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, cieľom novej právnej úpravy bolo vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa, a to predovšetkým vymedzením spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzením a sprísnením podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd a rozhodca, zavedením „licencovania“ rozhodcov a stálych
rozhodcovských súdov, kogentnou reguláciou procesu spotrebiteľskej arbitráže, mechanizmom súdnej ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a vyrovnaním informačnej asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov. V dôsledku prijatia novej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania, prišlo nevyhnutne aj k relevantným zmenám Exekučného poriadku. Vychádzajúc z prechodných ustanovení Exekučného poriadku (§ 243d ods. 1, 2), pokiaľ išlo o rozhodcovské rozsudky v spotrebiteľských veciach, ktoré boli vydané do 31. 12. 2014, na ich podklade bolo možné začať exekučné konania len do troch mesiacov od účinnosti zákona, pričom uplynutie tejto lehoty spôsobilo nemožnosť udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a následný zánik materiálnej stránky právoplatnosti, ktorou je záväznosť rozhodnutia medzi sporovými stranami. V prípade splnenia zákonných podmienok § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, a teda začatia exekučného konania do 31. 03. 2015, vznikla povinnosť súdu, preskúmavať rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach podľa právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2014. Po tomto dátume sa všetky rozhodcovské konania, v ktorých je prítomný spotrebiteľský prvok, resp. spĺňajú náležitosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spravujú zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
20. V nadväznosti na novoprijatú právnu úpravu došlo k diverzifikácii tzv. všeobecného režimu prieskumu exekučných titulov v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a tzv. osobitného režimu prieskumu rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je príslušný exekučný súd povinný skúmať okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok, obsahuje náležitosti požadované zákonom (§ 3 ZoSRK), ďalej či bol rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory (§ 17 ods. 3 ZoSRK), či bolo rozhodnutie vydané rozhodcovským súdom disponujúcim povolením rozhodovať spotrebiteľské spory (§ 18 ods. 3 ZoSRK), rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti požadované zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (§ 40 ZoSRK) a je vykonateľné. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne, v opačnom prípade príslušný exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, zamietne. V komparácii s § 44 ods. 2 je tak zrejmé, že súd rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľských veciach ako exekučný titul z hľadiska jeho súladu so zákonom už nepreskúmava.
21. Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu
- zmluvnej strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Je nutné zvýrazniť, že každý jednotlivec musí znášať dôsledky svojich rozhodnutí, preto nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. V prípade pasívneho až ľahostajného spotrebiteľa ale nemožno neposkytnúť súdnu ochranu, pretože táto jeho ochrana je založená a rozsahom upravená zákonom, preto je nutné chrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je tiež najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu, ktorý vec prejedná patrí tiež do množiny neprijateľnej praktiky, podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odstavcoch tohto rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na to, že prijateľnou rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v rozhodcovskej zmluve môže byť taká, ktorá bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v čase a spôsobom (bez pridaných "motivačných" podmienok) kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd poznamenáva, že predmetná rozhodcovská zmluva znemožňuje spotrebiteľovi individuálne ovplyvniť
obsah rozhodcovskej ako i úverovej zmluvy, pričom v tomto prípade je potrebné dodať s cieľom vyvrátiť akékoľvek pochybnosti s poukazom na obsah ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že pri výklade spotrebiteľských zmlúv sa postupuje podľa výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, nakoľko správne zistil skutkový stav a správne vec posúdil po právnej stránke. K dôvodu odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd v závere uvádza, že súd prvej inštancie správne právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a s osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu súd odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam oprávnenej a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné.
23. Poukazujúc na vyššie uvedený právny výklad súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že je primárne potrebné preskúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi. Exekučný súd vykonaným dokazovaním uzavrel, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá platne, pretože nebola individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho nemohla byť, a teda ani nebola založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. V súvislosti s argumentáciou oprávnenej odvolací súd poznamenáva, že rozhodujúca je i skutočnosť, že Rozhodcovská zmluva bola podpísaná v rovnaký deň ako Dohoda o uznaní záväzku, t. j. dňa 22. 04. 2013, od ktorej ďalej oprávnená odvodzovala svoj nárok voči povinnej, a od ktorej aj odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd. Uvedená dohoda je tlačivo, ktoré obsahuje uznanie záväzku, čo je nejasné a súd to považoval za zavádzajúce a nezrozumiteľné pre spotrebiteľa a podpísaním takéhoto tlačiva si zhoršuje spotrebiteľ svoje postavenie a uzatvorenie takejto dohody privodí spotrebiteľovi značnú ujmu. Text uznania záväzku a údaje, ktoré sú uvádzané v dohode boli tiež vopred pripravené, napísané a oprávnenému išlo predovšetkým o to, aby povinný podpísal uznanie záväzku. Text Dohody o uznaní záväzku oprávnený ako veriteľ vopred pripravil pre povinnú ako dlžníka a povinná nemala žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jej obsah s výnimkou dopísania osobných údajov, dlžnej sumy a úrokov z omeškania za konkrétne obdobie. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi, keď neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti. Oprávnenou boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku. Samotné umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu a o vedomosti jeho následkov v článku 2 Dohody svedčí tomu, že zo strany oprávnenej došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k povinnej ako spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno očakávať od dodávateľa, pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúc čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon uznania dlhu. V danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, keď nebola zo strany oprávnenej riadna odborná starostlivosť a došlo k narušeniu ekonomického správania spotrebiteľa.
24. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že pokiaľ ide o argumentáciu oprávnenej, že povinná mohla od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť (čl. 3, bod 3.3 rozhodcovskej zmluvy), avšak tak neurobila, že od Zmluvy možno odstúpiť len v prípade, ak je platná. Od absolútne neplatnej Zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je Zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Uvedené nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v danom prípade bola spotrebiteľke v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľka podá voči nej žalobu na rozhodcovskom súde. Dodávateľka núti spotrebiteľku spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinná vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka chrániacich spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Možnosť povinnej neprijať návrh na pristúpenie k rozhodcovskej zmluve ako aj možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy aj bez uvedenia dôvodu najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom rozhodcovskom súde je podľa názoru odvolacieho súdu len formálnou možnosťou, pretože je nepochybné, že povinná rozhodcovskú zmluvu dostala spoločne s dohodou, obe boli vopred pripravené, s predtlačeným textom a ručne boli následne len dopísané údaje o povinnej. Takto vypísané tlačivá nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani v prípade rozhodcovskej zmluvy.
25. Odvolací súd sa tiež zaoberal ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy bod 4., z ktorého vyplýva, že veriteľka poučila dlžníčku o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, teda že dôsledkom jej uzatvorenia je možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Spory ďalej môžu byť riešené aj v súdnom konaní a výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Možnosť výberu je podľa názoru súdu len zdanlivá. Spotrebiteľka nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Takéto poučenie však podľa názoru súdu nepreukazuje, či bolo povinnej skutočne poskytnuté poučenie obsahujúce jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalobu podá dodávateľka. Je nutné dodať, že samotné poučenie o rozhodcovskom konaní je pre priemerného a právne nevzdelaného spotrebiteľa značne zavádzajúce, pretože v poučení sa rozhodcovský súd označuje ako obdoba všeobecného súdu a tak spotrebiteľ nemusí vedieť, že v prípadnom spore na návrh oprávnenej bude rozhodovať súkromný subjekt a nie štátny súd. 26. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, a preto odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).