Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoPr-2-2021.pdf
PDF · 205.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoPr/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: I. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., I. F. XXX/XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7, IČO: 36 868 876, proti žalovanej: U. B., so sídlom B., I. F. XXX/XXX, IČO: 00 308 056, zastúpenej JUDr. Tomášom Kozovským, advokátom so sídlom Bratislava, Björnsonova 8, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 8. decembra 2020, č. k. 11Cpr/35/2019-221, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru medzi žalobkyňou a žalovanou zo dňa 13. 09. 2019 je neplatné a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 68 ods. 1 a 2, § 70, § 77, § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., Zákonníka práce, (ďalej texte len „ZP“). Žalobkyňa sa žalobou domáhala neplatnosti Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 13. 09. 2019, ktorú odôvodnila tým, že dňa 28. 03. 2002 uzatvorila pracovný pomer so žalovanou. Dňa 13. 09. 2019 vydala a doručila žalovaná žalobkyni list s označením „Okamžité skončenie pracovného pomeru - 68 ods. 1 písm. b) ZP, sp. zn. OÚJR-S2019/00717 (ďalej v texte len „okamžité skončenie pracovného pomeru“) podpísaný starostom obce. Žalobkyňa si tento list prevzala priamo v deň jeho vydania v kancelárii starostu a v rozrušení svoj podpis nedopatrením umiestnila na kolónku „Zamestnanec odmietol prevziať“. Ako dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla žalovaná po právnej stránke § 68 ods. 1 písm. b) ZP, podľa ktorého zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Žalovaná závažnosť údajného konania žalobkyne uviedla: „-ste nesplnili termínovanú pracovnú úlohu, na základe priameho príkazu nadriadeného a neodstránili nedostatky zistené na Vašom úseku pri kontrole zo strany Inšpektorátu práce Nitra. Napriek výslovnému písomnému upozorneniu nadriadeného na závažnosť a nevyhnutnosť dodržania lehôt vyplývajúcich z protokolu a výsledku inšpekcie práce č.: INA -17-48-2.3/P-E22, E24, A25-189 zo dňa 11. 07. 2019 ste ani na opakovanom výslovnom pokyne nadriadeného a v dodatočnom termíne nevykonali jasne zadefinované úkony, ktorými ste mali zistené nedostatky odstrániť a nepredložili ste požadované doklady, ktorými by zamestnávateľ kontrolnému orgánu odstránenie predmetných nedostatkov na Vašom úseku riade a včas preukázal. Následne ste po termíne na splnenie pracovnej úlohy, no v bližšie neurčenom čase vložili do podpisovej knihy starostu 3 dokumenty - potvrdenia o tom, či sa vykonávali z odmeny zamestnanca
zrážky (za zamestnanca T. L., zamestnanca M. K. a zamestnankyne H. J.), ktoré mali preukazovať, že ste aspoň čiastočne danú úlohu splnili riadne a včas, avšak pri kontrole vášho pracovného počítača za Vašej účasti bolo preukázateľne zistené, že ste dokumenty vytvorili ex post a predmetné listiny boli z Vašej strany antedatované. Časť príkazu týkajúcej sa doplatenia mzdového znevýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu zamestnancom pracujúcim na dohodu sta nesplnili vôbec. Zároveň ste dňa 16. 07. 2019 bez ohlásenia vstúpili do kancelárie starostu obce, kde následne v prítomnosti starostu a za prítomnosti ďalších osôb na sekretariáte verejne, agresívne a dehonestujúco útočili na zmluvného partnera obce, ktorý si v danom čase na určenom mieste plnil svoje zmluvné povinnosti voči obci ako poskytovateľ poradenstva vo verejnom obstarávaní, pričom ste ho verejne opakovane urážajúco obviňovali z protiprávneho konania, porušovania zákonov a absencie právnického vzdelania. Priamy príkaz starostu po bezprostrednom zahájení incidentu, aby ste s daným konaním okamžite prestali, ste ignorovali. Taktiež ste výslovne odmietli splniť výzvu, aby ste za svoje neakceptovateľné agresívne správanie ospravedlnili“. Následne žalovaná poukazovala na platný pracovný poriadok obce B. účinný od 01. 04. 2002 v spojitosti s Etickým kódexom zamestnanca samosprávy, ktoré považujú vyššie uvedené správanie za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa dňa 17. 09. 2019 vyzvala žalovanú, aby jej bezodkladne pridelila prácu, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru považovala za neplatné. Žalovaná odpovedala listom zo dňa 07. 10. 2019 sp. zn. OÚJK-S2019/00723/2, v ktorom uviedla, že na okamžitom skončení pracovného pomeru trvá a považuje ho za zaniknutý ku dňu 13. 09. 2019.
3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 28. 03. 2002 pracovný pomer. Dňa 13. 09. 2019 doručila žalovaná žalobkyni Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa 68 ods. 1 písm. b) ZP. Z pracovnej náplne žalobkyne zo dňa 29. 05. 2015 vyplývalo, že jej náplňou bolo komplexné zabezpečenie účtovnej agendy, vrátane výkazníctva účtovných uzávierok, príprava podkladov pre daňové priznanie z daní z príjmov a jeho vypracovania, samostatná odborná práca mzdovej a personálnej oblasti, evidencia PN a príprava podkladov pre sociálnu poisťovňu, agenda verejnoprospešných pracovných miest, vedenie evidencie majetku obce a jeho účtovanie, fakturácia služieb spoločného školského úradu, fakturácia stočného a žúmp, zastupovanie matrikárky, osvedčovanie listín a podpisov na listinách a príprava podkladov vyplývajúcich z pracovnej náplne pre administrátora webovej stránky. Žalobkyňa dňa 17. 09. 2019 vyzvala žalovanú, aby jej bezodkladne pridelila prácu, nakoľko považovala okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné. Žalovaná odpovedala listom zo dňa 07. 10. 2019, v ktorom uviedla, že okamžité skončenie pracovného pomeru trvá a považuje ho za zaniknutý ku dňu 13. 09. 2019. Ďalej zistil, že dňa 24. 04., 13. 05. a 11. 07. 2019 pri kontrole vykonanej Inšpekciou práce v G. u žalovanej, zameranej na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov, boli zistené nedostatky na úseku mzdy, ktoré boli špecifikované v bodoch 32-34 tohto protokolu, pričom nedostatky uvedené v bodoch 33,34 protokolu bol potrebné odstrániť do 5 dní od prevzatia tohto protokolu, a k nedostatku v bode 32 sa malo prijať opatrenie, pričom zamestnávateľ uložil žalovanej do 10. 08. 2019 odstrániť tieto nedostatky vytknuté v protokole Inšpektorátu práce v Nitre. Zároveň Inšpektorát práce v Nitre v závere tohto protokolu uložil U. B. povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote do 5 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie. V závere sa zamestnávateľ vyjadril, že uvedené nedostatky nevznikli úmyselne a odstránené budú v určenej lehote a do budúcnosti budú prijaté opatrenia proti ich opakovaniu. Zo záznamu kontroly osobného počítača žalobkyne vykonanej dňa 15. 08. 2019 vyplývalo, že kontrola bola vykonaná na základe pokynu štatutárneho zástupcu - starostu obce, pričom kontrola sa dotýkala nasledovných dokumentov - potvrdenia o vykonaných zrážkach z odmeny dohodára - M. K. počas trvania dohody o vykonaní práce v období od 31. 05. 2018 do 31. 12. 2018, potvrdenia o vykonaných zrážkach z odmeny dohodára E. L. počas trvania dohody o vykonaní práce v období od 26. 05. 2018 do 31. 12. 2018 a potvrdenia o vykonaných zrážkach z odmeny dohodárky - I. J. počas trvania dohody o vykonaní práce v období od 9.6.2018 do 1.7.2018, pričom žalobkyňa uviedla, že všetky dokumenty vytvárala v rovnakom čase. Kontrolou počítača sa zistilo, že boli vytvorené printscreeny posledného dokumentu - potvrdenia týkajúce sa dohodárky I. J. a jednak printscreen metadát, ktoré osvedčujú dátumy vzniku a zmeny dokumentu. Z kontrolných zistení po preskúmaní skutkového stavu vyplynulo, že predmetný dokument bol žalobkyňou antedatovaný, pričom dátum jeho reálneho vyhotovenia je neskorší a nezhoduje sa s dátumom uvádzaným na predloženom listinnom vyhotovení. Z odpovede Inšpektorátu práce zo dňa 28. 05. 2020 zistil, že Inšpektorát práce Nitra začal kontrolu v obci B. dňa 24. 04. 2019, pričom inšpekcia bola ukončená dňa 11. 07. 2019 a to prerokovaním protokolu z výkonu inšpekcie práce. Obci B. nebola
doposiaľ uložená pokuta za porušenie zistené v protokole č. T.-XX-XX-X.X./P-EXX,EXX,AXX-XX zo dňa 11. 07. 2019. Inšpektorát je však oprávnený uložiť sankciu do dvoch rokov od prerokovania protokolu. Kontrolovaný subjekt - obec B. - zaslal Inšpektorátu práce v G. správu o odstránení nedostatkov na úseku pracovno-právnych vzťahov. V prípade bodov 33 a 34 protokolu tieto boli odstránené 10. 11. 2019, body 1 až 31 protokolu, zo strany inšpektora práce bolo v protokole nariadené tieto nedostatky odstrániť v lehote najneskôr do 60 dní. Doposiaľ zo strany obce B. nebola doručená správa o odstránení nedostatkov týkajúcich sa porušenia pracovnej disciplíny. Obecné zastupiteľstvo v B. svojim uznesením č. 240 zo dňa 15. 03. 2002 schválilo pracovný poriadok, ktorého súčasťou je etický kódex zamestnanca samosprávy. Dňa 28. 06. 2019 bola uzatvorená medzi obcou B. a firmou W., s.r.o. zmluva o poskytovaní poradenských služieb vo verejnom obstarávaní v zmysle § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb., pričom za spoločnosť W., s.r.o. bola oprávnená konať M. C. ako konateľ. Dňa 15. 03. 2019 bolo T.. I. M. uložené písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru a rozhodnutie o odobratí osobného príplatku a to z dôvodu, že bez vedomia a súhlasu štatutára obce z účtu obce dňa 22. 02. 2019 uhradila zamestnancom obce zálohy a mzdy, pričom predmetné platby neboli z hľadiska adresátov indentifikovateľné a následne preskúmaním bolo zistené, že jedným z adresátov bola aj ona osobne a teda tým nad rámec svojich pracovných kompetencií vymedzených v aktuálnej platnej náplni práce zo dňa 29. 05. 2015 disponovala s finančnými prostriedkami obce svojvoľne. Ďalej ako osoba zodpovedná za komplexné vedenie mzdovej agendy za mesiac február nezohľadnila pri výpočte mzdy kontrolórky obce M.. U. Z. zálohu na mzdu vo výške 300 eur, ktorú si táto podľa záznamu v pokladničnom denníku vybrala v hotovosti z pokladne dňa 20. 02. 2019 a zároveň dala 01. 03. 2019 príkaz na úhradu mzdy M.. U. Z. v plnej výške. Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 22. 03. 2019 mal preukázané, že sa vyjadrila k uloženému písomnému upozorneniu zamestnávateľa, pričom uviedla , že neporušila žiadne všeobecne záväzné práve predpisy vzťahujúce sa na jej prácu a ani žiadny interný predpis, či príkaz zamestnávateľa, preto považovala písomné upozornenie zo dňa 15. 03. 2019 za nedôvodné a odňatie osobného príplatku vzhľadom k jej doterajším pracovným výkonom vnímala ako prejav nerovnakého zaobchádzania vo vzťahu k ostatným zamestnancom. Ďalej uviedol, že správa o splnení opatrení a odstránení zistených porušení predpisov a ich príčin o odstránení nedostatkov uvedených v protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa 11. 11. 2019 preukázala, že na základe poskytnutej súčinnosti zo strany Inšpektorátu práce Nitra boli zamestnancom uvedeným v bode 33 a 34 vypočítané a doplatené nedoplatky v mzde za mesiac október 2019. Zo správ nezávislého audítora vyplynulo, že tento podal správy k 31. 12. 2015, 31. 12. 2018, pričom vo všetkých prípadoch na základe overenia dodržiavania povinnosti podľa požiadaviek zákona o rozpočtových pravidlách platných v Slovenskej republike pre územnú samosprávu v znení neskorších predpisov konštatoval, že Obec B. konala v súlade s požiadavkami Zákona o rozpočtových pravidlách. KRPZ Nitra v odpovedi na žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 18. 08. 2020 uviedla, že po prešetrení žiadosti žalobkyne jej oznamuje, že 18. 03. 2020 bolo vydané uznesenie v zmysle § 197 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, ktorým bola vec podozrenia z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona odovzdaná na Okresný úrad v Nitre, priestupkové oddelenie, na prejednanie priestupku, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukazovali, že nejde o prečin, ale môže ísť o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona č. 372/1990 Zb. Z obsahu mailovej komunikácie medzi pracovníkom Inšpektorátu práce v G. M.. Z. G. a žalobkyňou vyplývalo, že žalobkyňa požiadala pracovníka inšpektorátu práce o konzultáciu protokolu, konkrétne bodu 34. Z tejto mailovej komunikácie zo dňa 11. 07. 2019 zistil, že starosta obce žalobkyni v tento deň v prílohe preposlal prevzatý protokol z inšpektorátu práce, kde uviedol, že IP uvádza nápravu nedostatkov zistených aj na jej úseku, ktoré sú uvedené v protokole pod poradovým číslom 33, 34, 37, 39, ktoré požadujú odstrániť do 5 dní od prevzatia protokolu, kde v pondelok je posledným dňom lehoty. Následne sú povinní odoslať bezodkladne písomnú správu po odstránení, kde musia uviesť termín vykonania nápravy a spôsob ako bola náprava vykonaná a preto požiadal žalobkyňu, aby jej v pondelok v maily poslala relevantné informácie, aby mohol následne skompletizovať a odoslať na inšpektorát nimi vyžadovanú správu.
4. Takto vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyni bolo riadne doručené okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 13. 09. 2019 a žalobkyňa uplatnila žalobu v prekluzívnej lehote uvedenej v § 77 ZP. S poukazom na ust. § 70 ZP argumentoval, že v okamžitom skončení pracovného pomeru, resp. v jeho písomnom vyhotovení sa musia skutkovo vymedziť jeho dôvody tak, aby nebolo možné ho zameniť s iným dôvodom, čo preukázané nebolo. K vymedzenému dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru - nesplnenia termínovanej úlohy zastal názor, že z jeho obsahu vôbec nevyplývalo, kedy malo dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a nevyplývalo to ani z druhého odseku takto vymedzeného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré takisto
časovo nevymedzovalo porušenie pracovnej disciplíny a takto sformulovaný dôvod bol ako celok nepreskúmateľný z hľadiska kritérií uvedených v § 77 ZP. Dodal, že ak chýba v okamžitom skončení pracovného pomeru čas, kedy malo dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, je zrejmé, že nemohol ani preskúmať, či v tomto prípade bolo okamžité skončenie pracovného pomeru dané zamestnancovi v lehote uvedenej v § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Dodal, že pokiaľ by v konaní aj bol preukázaný a v písomnom vyhotovení uvedený čas závažného porušenia pracovnej disciplíny, mal za to, že listinným dôkazom - mailovou komunikáciou žalobkyne s pracovníkom Inšpektorátu Práce v Nitre na č. l. 10 bolo preukázané, že žalobkyňa aktívne pristúpila k riešeniu nedostatkov zistených a vytknutých Inšpektorátom práce v Nitre v predmetnom protokole a takéto konanie by neposudzoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. K druhému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, sformulovanému ako nesplnenie príkazu žalovanej na doplatenie mzdového zvýhodnenia zamestnancom pracujúcim na dohodu za prácu v sobotu a nedeľu, uviedol, že z obsahu takto sformulovaného porušenia pracovnej disciplíny nebolo možné vôbec zistiť, kedy sa mala žalobkyňa tohto porušenia pracovnej disciplíny dopustiť a teda takto vymedzené skončenie pracovného pomeru bolo rovnako nepreskúmateľné z hľadiska kritérií uvedených v § 70 ZP. K tomuto dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zdôraznil, že aj sám zamestnávateľ v závere protokolu Inšpektorátu práce v Nitre uviedol, že uvedené nedostatky nevznikli úmyselne, ako aj to, že listinnými dôkazmi bolo preukázané, že v prípade bodov 33 a 34 protokolu Inšpektorátu práce v Nitre obci B. doposiaľ nebola uložená pokuta za porušenie zistené v protokole č. T.-XX-XX-X.X/P-EXX,EXX,AXX-XX zo dňa 11. 07. 2019, a že v prípade nedostatkov - bodov 33 a 34 protokolu, tieto boli odstránené 10. 11. 2019. K dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru - k incidentu zo dňa 16. 07. 2019 rezultoval, že vykonanými ústnymi dôkazmi bolo preukázané, že k tomuto slovnému incidentu skutočne došlo a to v čase a na mieste, ktoré označili strany v konaní, čo v priebehu konania ani namietané nebolo. Vzhľadom na intenzitu tohto konania, okolnostiam, za ktorých k nemu došlo, najmä však s poukazom na osobu žalobkyne, ktorá počas dlhodobého pracovného pomeru u žalovaného sa takéhoto konania nikdy nedopustila, zaujal stanovisko, že konanie žalobkyne nebolo možné považovať za hrubé závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pri hodnotení stupňa závažnosti porušenia pracovnej disciplíny prihliadol najmä k výpovedi štatutárneho zástupcu žalovaného - starostu obce A.. na pojednávaní dňa 04. 06. 2020, ktorý uviedol, že pokiaľ by došlo zo strany žalobkyne k slovnému ospravedlneniu, neriešil by vec rozviazaním pracovného pomeru, t. j. je zrejmé, že tento incident na pracovisku vzhľadom na intenzitu a priebeh nemožno kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pri hodnotení stupňa závažnosti porušenia pracovnej disciplíny poukázal aj na skutočnosť, že vec bola predmetom konania orgánom činných v trestnom konaní, pričom však dňa 18. 03. 2020 bolo vydané uznesenie Obvodným oddelením PZ Veľké Zálužie, č. k. ČVS: ORP-276/VZ-NR-2020, podľa ktorého v zmysle § 197 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vec podozrenia z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona bola odovzdaná na Okresný úrad v Nitre, priestupkové oddelenie na prejednanie priestupku, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o prečin, ale mohlo ísť o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, a teda je zrejmé aj vzhľadom na túto skutočnosť, že v konaní žalobkyne nešlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny. V závere zvýraznil, že pokiaľ sa v okamžitom skončení pracovného pomeru konštatovalo, že pracovný poriadok obce B. v spojitosti s etickým kódexom považuje tieto skutky jednotlivo aj v súbehu za závažné porušenie pracovnej disciplíny, tak takéto konštatovanie, pokiaľ neuvádzalo, ktoré konkrétne ustanovenie pracovného poriadku a etického kódexu bolo porušené, nebolo preskúmateľné. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalobe žalobkyne vyhovel.
5. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania právne oprel o ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) a v konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby a titulom trov právneho zastúpenia, a to v plnom rozsahu, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná domáhajúc sa jeho zmeny a zamietnutia žaloby, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Zastala názor, že súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil, neprihliadol na relevantné okolnosti a špecifiká daného prípadu komplexne a nevysporiadal sa dostatočne so všetkými podstatnými skutočnosťami, ktoré v konaní namietala a preukázala. V súvislosti s odôvodnením napadnutého rozsudku v bode 11 poukázala najmä na prekvapivú a zásadnú zmenu v odôvodnení rozsudku po jeho vyhlásení a následne v jeho písomnom vyhotovení. Uviedla, že po vyhlásení rozsudku dňa 08. 12. 2020 súd prvej inštancie
na pojednávaní svoje rozhodnutie odôvodnil výlučne len tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru sa mu v podstate javilo ako neurčité z dôvodu nedostatočne stanoveného času skutkov, a preto bolo potrebné určiť ho za neplatné, čo oprela aj o doslovný prepis nahrávky z pojednávania. Avšak v písomnom odôvodnení rozsudku, ktoré jej bolo doručené dňa 07. 01. 2021, bol podľa súdu prvej inštancie primárnym dôvodom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru úplne iný dôvod, a to nedostatočná intenzita závažnosti porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, ktorým aj súd začína písomné odôvodnenie rozsudku v bode 10. Tento iný dôvod odôvodnenia svojho rozsudku však súd prvej inštancie po vyhlásení rozsudku ani len slovom nenaznačil. Mala za to, že v danom prípade však išlo o tak zásadnú zmenu odôvodnenia rozsudku po jeho vyhlásení oproti písomnému vyhotoveniu. Zvýraznila tiež, že súd prvej inštancie v podstate svojím konaním, rôznym odôvodnením rozsudku, jej znemožnil riadny výber odvolacích dôvodov. Zdôraznila ten podstatný fakt, a to, že žalobkyňa počas celého konania ani raz nepoprela vloženie antedatovanej listiny do podpisovej knihy starostu. Žalobkyňa v žalobe namietala len to, že podľa nej nie je zrejmé, kedy sa takéhoto konania mala dopustiť, pričom prihliadnuc na § 151 ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru považovala za uvedené jasne, zrozumiteľne a dostatočne určite. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo jednoznačne a nepochybne zrejmé, prečo a na základe akých skutočností prejavila vôľu pracovný pomer so žalobkyňou okamžite ukončiť, pričom všetky uvedené skutočnosti v konaní pred súdom aj predloženými dôkazmi riadne preukázala. Preto sa nestotožnila s tvrdením súdu v bode 11 rozsudku, že toto nebolo preukázané, resp. že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli v okamžitom skončení pracovného pomeru uvedené tak, že ich bolo možné zameniť s iným dôvodom. V tejto súvislosti poukázala aj na rozsudok NS SR 3 Cdo 12/2008 zo dňa 22. 02. 2008. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že v okamžitom skončení pracovného pomeru nebolo uvedené, kedy malo dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, a preto je okamžité skončenie neudržateľné z hľadiska kritérií uvedených v § 77 ZP. Zvýraznila, že lehota dvoch mesiacov na podanie žaloby podľa ustanovenia § 77 ZP, na ktoré sa súd v súvislosti s vyššie uvedeným odvolal, plynie od okamihu, kedy sa mal pracovný pomer skončiť (t. j. odo dňa kedy bolo zamestnancovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru od zamestnávateľa) a nie odo dňa, kedy došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny tak, ako sa to v rozsudku snaží dať do súvislosti súd prvej inštancie, avšak nesprávne. Z uvedeného dôvodu argumentáciu súdu prvej inštancie založenú na chybnom definovaní skutočnosti rozhodnej pre začiatok plynutia zákonnej lehoty považovala za svojvoľnú a právne nepodloženú. Zdôraznila, že Zákonník práce v žiadnom ustanovení neurčuje, že v okamžitom skončení pracovného pomeru musí byť uvedený čas, kedy došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Zákonník práce z hľadiska obsahovej stránky okamžitého skončenia pracovného pomeru ustanovuje to, že dôvod musí byť v okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzený tak, aby nebolo možné ho zameniť s iným dôvodom (§ 70 ZP). Zákonník práce nehovorí o vymedzení skutku, iba Trestný poriadok, tu však ide o pracovno-právny spor, a preto je potrebné právne posúdenie v rovine pracovného práva, nie trestného. V predmetnom okamžitom skončení pracovného pomeru dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru podrobne vyšpecifikovala tak, že ich nebolo je možné zameniť s iným dôvodom, a preto namietala správnosť argumentácie súdu uvedenú v napadnutom rozsudku. Prihliadnuc na všetky predložené písomné dôkazy a výpoveď starostu bolo zrejmé, že žalobkyňa mala zistené nedostatky na jej úseku odstrániť v lehote 5 dní, najneskôr však do 16. 07. 2019. Hrubého porušenia pracovnej disciplíny sa tak žalobkyňa dopustila dňa 16. 07. 2019, ktorý bol posledným dňom na odstránenie zistených nedostatkov, ktoré žalobkyňa neodstránila. Ako písomne doložili, okamžité skončenie pracovného pomeru si žalobkyňa prevzala dňa 13. 09. 2019, teda v lehote dvoch mesiacov od závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorá lehota uplynula až dňa 16. 09. 2019. Mala za to, že uvedené platí aj vo vzťahu k druhému dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, k predmetnému incidentu zo strany žalobkyne voči obchodnému partnerovi obce, ku ktorému došlo taktiež dňa 16. 07. 2019. Uviedla tiež, že podľa § 68 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol, pričom o začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 Zákonníka práce. Keďže konanie žalobkyne je predmetom aj iného (priestupkového konania), podľa § 63 ods. 5 Zákonníka práce, ktorý sa v danom prípade bude aplikovať primerane, zdôraznila, že zamestnávateľ v zmysle Zákonníka práce môže so žalobkyňou okamžite skončiť pracovný pomer ešte aj do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvie o výsledku tohto v danom prípade priestupkového konania. V danom prípade nemôže obstáť argumentácia súdu v tom smere, že pokiaľ chýba v okamžitom skončení pracovného pomeru čas, kedy malo dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, je zrejmé že súd nemá možnosť ani preskúmať, či v tomto prípade bolo okamžité skončenie pracovného
pomeru podané zamestnancovi v tomto prípade žalobkyni v lehote uvedenej v § 68 ods. 2 ZP. Čo sa týka nedostatočnej intenzity porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, namietala, že dôvod - nedostatočná intenzita závažného porušenia pracovnej disciplíny, pre ktorý mal súd určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, súd uviedol až v písomnom vyhotovení rozsudku, a to dokonca už ako dôvod prvoradý. S týmto názorom, že intenzita porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne nebola v danom prípade na okamžité skončenie dostatočná, súhlasila. Dôvodila, že v prípade prvého dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru išlo o nesplnenie termínovanej úlohy zo strany žalobkyne za účelom odstránenia zistených nedostatkov na jej úseku vyplývajúcich z protokolu Inšpektorátu práce (ďalej len “IP”), ktoré mala žalobkyňa podľa pokynu starostu vykonať v určenej lehote stanovenej IP. V tejto súvislosti zvýraznil, že žalobkyňa predmetnú úlohu v termíne vôbec nesplnila a svojvoľne si pozmenila termín plnenia úlohy, dodatočná komunikácia žalobkyne s pracovníkom inšpektorátu práce prebehla preukázateľne až po uplynutí tejto lehoty. Podotkla, že splnenie predmetnej úlohy bolo vo výlučnej kompetencii - v pracovnej náplni žalobkyne. Zvýraznila, že zároveň bolo v konaní pred súdom prvej inštancie, výpoveďou svedkyne Ing. J. Z. a starostu, preukázané aj to, že jednak žalobkyni v splnení zadanej pracovnej úlohy nebránili žiadne objektívne prekážky a taktiež aj to, že táto úloha sa dala splniť v požadovanom termíne na základe protokolu IP a v ňom citovaných právnych noriem bez ďalšieho. Tvrdila, že po skutočnom oboznámení sa so všetkými dôkazmi nemohlo obstáť tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa aktívne pristúpila k riešeniu nedostatkov zistených a vytknutých IP, čo mal mať súd údajne za preukázané e-mailovou komunikáciou žalobkyne s IP. Mala za to, že v konaní bolo evidentne preukázané, že žalobkyňa nielenže neuposlúchla príkaz svojho nadriadeného, ale ani nepostupovala v zmysle pokynov IP ako kontrolného orgánu obce tak, ako to tento nariadil v protokole, kde boli termíny na odstránenie zistených nedostatkov jasne dané. Podotkla, že v snahe vyhnúť sa negatívnym dôsledkom závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňa dodatočne vyhotovila antedatované dokumenty s dátumom 16. 07. 2020, ktorých cieľom bolo klamlivo vzbudiť dojem, že splnila časť pracovnej úlohy riadne a včas, pričom z kontrolného zisťovania žalovanej za účelom zistenia reálneho času, kedy žalobkyňa požadované dokumenty za účelom odstránenia zistených nedostatkov skutočne vyhotovila vyplynulo, že tieto žalobkyňa vytvorila až 18. 07. 2020. V prípade ďalšieho dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru sa jednalo o incident, ktorého sa žalobkyňa dopustila dňa 16. 07. 2019 v kancelárii starostu voči pani M.. C., konateľke spoločnosti W. s.r.o., ktorá žalovanej poskytovala služby verejného obstarávania, uviedla, že toto správanie žalobkyne bolo preukázané aj vykonaným dokazovaním a intenzitu výstupu žalobkyne potvrdili aj dve svedkyne, ktoré boli v čase tohto neprístojného správania žalobkyne prítomné na pracovisku. Mala za to, že takéto počínanie žalobkyne spočívajúce v agresívnom útoku na zmluvného partnera zamestnávateľa a zároveň v neuposlúchnutí príkazu nadriadeného, aby okamžite s takýmto konaním prestala, pričom sa žalobkyňa za tento svoj útok navyše odmietla následne aj ospravedlniť, a to napriek tomu, že ju o to starosta výslovne požiadal, nemožno hodnotiť inak ako arogantné a svojvoľné správanie zamestnanca absolútne nerešpektujúceho svojho nadriadeného, ktoré je v pracovno-právnych vzťahoch nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca neakceptovateľné. Zároveň poukázala aj na fakt, že žalobkyňa toto svoje konanie naďalej považuje za adekvátne a žiadúce, čo opakovane prezentovala aj v konaní pred súdom, teda skutočne svoje konanie ani neoľutovala, ani si neuvedomovala jeho závažnosť, a preto nie je skutočne objektívne možné, aby sa vrátila späť do práce. Toto správanie označila za oprávnený dôvod zamestnávateľa na okamžité skončenie pracovného pomeru. Zvýraznila, že orgány činné v trestnom konaní navyše správanie žalobkyne vyhodnotili ako priestupok, a preto vec postúpili na priestupkové konanie. Nejednalo o prvé závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne, naopak jej svojvôľa uvedenými konaniami zakladajúcimi dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru len eskalovala. Žalobkyňa už raz dostala písomné upozornenie za porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalovanej, a to cca 4 mesiace pred tým, ako došlo z jej strany k spomínanému slovnému útoku na obchodného partnera obce. Predmetné písomné upozornenie doložila aj do súdneho spisu, pričom ani týmto sa súd prvej inštancie v žiadnom rozsahu nezaoberal. Podotkla, že starosta na pojednávaní tiež vypovedal, že ešte pred skončením pracovného pomeru našiel žalobkyňu vo svojej kancelárii, ako sa mu: „hrabala na stole a že manipulovala s peniazmi obce bez jeho súhlasu“. Okrem toho starosta na pojednávaní tiež uviedol, že v minulosti už v dôsledku konania žalobkyne vznikla obci reálne škoda, a to 400 eur. V neposlednom rade uviedla aj ten podstatný fakt, na ktorý poukazovala aj v konaní pred súdom, a to, že podľa § 19 ods. 2 písm. b) bod 2 zák. č. 125/2006 Z. z., že IP uloží pokutu, nie že môže uložiť pokutu v prípade neodstránenia zistených nedostatkov, a to v rozsahu od 300 eur do 100 000 eur, ktorá skutočnosť a výška škody bola pre žalovanú smerodajná aj v čase okamžitého skončenia PP so žalobkyňou. Inšpektorát práva doposiaľ neuložil žalovanej sankciu za neodstránenie nedostatkov zistených na úseku pracovnej náplne žalobkyne len preto, že tieto zistené
nedostatky na úseku pracovnej náplne žalobkyne dodatočne odstránila až pani Ing. Z., ktorá žalobkyňu po odchode nahradila. Za nepravdivé označila tvrdenie, že by v závere protokolu IP uviedol, že uvedené nedostatky nevznikli úmyselne, pretože uvedené vyjadrenie v protokole IP nenašla. Poukázala na ust. § 81 ZP, ktoré stanovuje povinnosti zamestnanca pri výkone práce. Poukázala tiež na platný Pracovný poriadok obce B. účinný od 01. 04. 2002 v spojitosti s Etickým kódexom zamestnanca samosprávy, ktorý tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, ktoré uvedené skutky jednotlivo, tým skôr v ich súbehu, považujú za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom v okamžitom skončení pracovného pomeru záverom ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla aj odkaz na porušenie Pracovného poriadku a Etického kódexu zo strany žalobkyne. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že okamžité skončenie pracovného pomeru pokiaľ neuvádza, ktoré konkrétne ustanovenia pracovného poriadku a etického kódexu bolo porušené, je nepreskúmateľné, pretože odkaz na porušenie Pracovného poriadku a Etického kódexu považovala, aj s ohľadom na už spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, za postačujúci. Podotkla, že žalobkyňa svoje povinnosti v zmysle Etického kódexu a Pracovného poriadku musela poznať, pretože oboznámenie sa so svojimi povinnosťami v ňom stanovenými potvrdila aj svojím podpisom, ktorý dôkaz je taktiež založený v spise, avšak ani s ním sa súd nezaoberal. Namietala aj tvrdenie súdu prvej inštancie, že nakoľko bola vec v súvislosti s predmetným incidentom žalobkyne na pracovisku orgánmi činnými v trestnom konaní odovzdaná na priestupkové oddelenie na prerokovanie priestupku, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukázali že nejde o prečin, ale môže ísť o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, preto v konaní žalobkyne nešlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zvýraznila, že podľa § 2 Zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a orgány činné v trestnom konaní mohli predmetnú vec v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku aj odmietnuť, avšak vzhľadom k tomu, že predmetné konanie žalobkyne vyhodnotili ako priestupok, odovzdali vec na priestupkové konanie a neodmietli, čo bolo súdom vyhodnotené nesprávne.
7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa písomným podaním, v ktorom žiadala odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že skutky vymedzené v bodoch 1. a 2. okamžitého skončenia pracovného pomeru majú spoločnú jednu základnú skutočnosť, okrem toho, že ide o ten istý skutok, rozvedený do dvoch, že pri nich absentuje dátum, kedy sa mala tohto závažného porušenia pracovnej disciplíny dopustiť. Žiadnym spôsobom, ani dôkladným výkladom vôle konajúcej strany, bez ďalších dokumentov (protokol IP, mailová komunikácia), ktoré ale neboli k okamžitému skončeniu pracovného pomeru priložené, nebolo možné dátum porušenia zistiť. Uvedené považovala za v príkrom rozpore s § 70 ZP, čo aj zakladá nemožnosť posúdenia dodržania lehoty podľa § 68 ods. 2 ZP. Preto považovala okamžité skončenie pracovného pomeru pri týchto skutkoch z tohto dôvodu za neplatné. Poukázala aj na bližšie okolnosti tohto tzv. závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dňa 11. 07. 2019 jej zaslal štatutárny zástupca žalovanej mail, aby mu „zaslala mailom všetky relevantné informácie, aby mohol následne skompletizovať a odoslať na inšpektorát nimi požadovanú správu“. Zároveň určil lehotu - pondelok, čo bolo pravdepodobne 15. 07. 2019. Uvedenú citáciu mailu nepovažovala žalovaná za presné a konkrétne zadanie pracovnej úlohy. Do uvedeného termínu v zmysle zadania vypracovala vyjadrenie k protokolu a zaslala ho mailom štatutárovi žalovanej, pričom v dňoch 11. a 12. 07. 2019 čerpala riadnu dovolenku, čo potvrdil aj štatutár žalovanej na pojednávaní, a 13. a 14. 07. 2019 bola sobota a nedeľa, teda na splnenie úlohy a oboznámenie sa s protokolom IP mala len pondelok 15. 07. 2019. Ako odpoveď na jej vyjadrenie k protokolu, štatutár žalovanej zaslal mail, kde už konkretizoval, čo presne požaduje. Mail jej bol zaslaný dňa 16. 07. 2019 o 12:19 hod. a bol stanovený v ňom zároveň termín do 13:30 toho istého dňa, do kedy ich mala zaslať. Teda na vypracovanie podkladov podľa zadania mala 71 minút. Svedkyňa T.. J. Z., ktorá vybavovala na základe zmluvy personálnu a mzdová agendu pre žalovanú uviedla, že na vyčíslenie nedoplatkov potrebovala jeden a pol dňa a personálne nedostatky niekoľko minút. Preto jednoznačne splnenie zadania zo dňa 16. 07. 2019 nebolo v časovej lehote 71 minút možné a zo strany išlo o vyslovenú šikanu, ktorá sa realizovala aj v predchádzajúcom období. Uviedla tiež, že okrem týchto činností zabezpečovala komplexnú účtovnú agendu a správu miestnych daní, a preto nemala taký priestor sa venovať len mzdovej a personálnej agende ako to mala svedkyňa T.. Z., ktorá sa špecializuje na túto agendu. Na rozdiel od pani Z. vykonávala mzdovú a personálnu agendu len ako jednu z mnohých agend, preto aj čas na vybavenie potrebovala dlhší. Mala za to, že nedodržanie nesplniteľného termínu nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ani za neuspokojivé plnenie pracovných úloh, ale len za hrubú šikanu zo strany žalovanej. Nasvedčovala tomu aj skutočnosť, že podľa vyjadrenia IP NR, zo dňa 28. 05. 2020 žalovaná až dňa 14. 11. 2019, teda skoro po štyroch mesiacoch od uplynutia termínu, zaslala správu o odstránení nedostatkov na úseku pracovnoprávnych vzťahov. V
ohľade odstránenia nedostatkov 1 až 31, ktoré sa mali odstrániť v lehote 60 dní , tieto neboli doposiaľ (k termínu odoslania informácie) odstránené. Podľa vyjadrenia štatutára žalovanej, za nedodržanie termínov na odstránenie nedostatkov vyplývajúcich protokolu IP NR nebol nikto disciplinárne postihnutý, jedine ona okamžitým skončením pracovného pomeru. Pokiaľ ide tretí skutok, ktorým mala závažným spôsobom porušiť pracovnú disciplínu, mala za to, že bolo v prvom rade potrebné prihliadnuť na skutočnosti, ktoré mali tomu incidentu predchádzať. Vysvetlila, že v predchádzajúcom období z titulu svojho pracovného zaradenia poukazovala na nezákonné praktiky u žalovanej. Jedným z nich bolo aj preplácanie faktúr spoločnosti W. Napriek tomu, že táto spoločnosť nemala žiadny zmluvný vzťah so žalovanou, vystavovala faktúry za vykonané služby a tieto jej boli žalovanou preplácané. Žalovaná, ktorá bola zodpovedná za účtovnú agendu na tieto skutočnosti poukazovala, ale zo strany štatutárneho zástupcu žalovanej bol daný príkaz na ich preplatenie. V konaní žalovaná preukázala, že zmluva so spoločnosťou W. s.r.o., ktorého konateľkou je M.. C., a ktorá mala byť pravdepodobne tým zmluvným partnerom obce, bola uzavretá dňa 28.06.2019 a účinnosť nadobudla dňa 29. 06. 2019 zverejnením. Napriek tomu boli spoločnosti W. s.r.o. preplácané faktúry už za obdobie február 2019 až jún 2019. V dusnej atmosfére a šikane, ktorá panovala na úrade žalovanej, o čom svedčalo aj to, že štatutár žalovanej komunikoval s ňou len mailmi, nezákonné odobratie osobného príplatku, ako konštatoval IP NR, bolo možné, že zvýšila hlas, ale žiadnym spôsobom agresívne a dehonestujúco neútočila na zmluvného partnera žalovanej. Tieto skutočnosti nedosvedčili ani svedkovia Mgr. Z. a W.. Zvýraznila, že sám štatutárny zástupca žalovanej vyjadril na pojednávaní, že pokiaľ by sa žalovaná ospravedlnila, vôbec by to neriešil rozviazaním pracovného pomeru. Z uvedeného jednoznačne vyplývalo, že prejav žalobkyne pri tomto incidente nemohol mať takú intenzitu ani nemohol byť takého rázu aby napĺňal závažné porušenie pracovnej disciplíny. Uviedla tiež, že pracovala u žalovanej viac ako tridsať rokov a za celé toto obdobie neboli výhrady k jej práci a pri pravidelných ročných auditoch jej neboli zistené žiadne pochybenia. Poukázala na tvrdenie svedkyne M., ktorá potvrdila, že audity boli bez výhrad a s dôverou sa na ňu obracala v prípade riešenia pracovných problémov. K upozorneniu na porušenie pracovnej disciplíny v roku 2019 sa podrobne písomne aj vo svojej výpovedi vyjadrila, išlo o obvyklú prax , ktorá bola rokmi zaužívaná a bol to len dôsledok postoja štatutárneho zástupcu žalovanej voči nej, keď sa sám vyjadril vo svojej výpovedi, že „ štyri roky už stačilo“. O pomeroch u žalovanej vypovedala aj svedkyňa M., ktorá uviedla „tá atmosféra na úrade bola dusná a bolo tam napätie, keď tam pracovala“. Opätovne poukázala tiež na skutočnosť, že odstránenie nedostatkov na úseku pracovnoprávnom bolo oznámené IP NR skoro až po štyroch mesiacoch od uplynutia termínu na ich odstránenie a odstránenie ostatných nedostatkov nebolo oznámené ani po siedmych mesiacoch od uplynutia lehoty na ich odstránenie, a napriek tomu žalovanej nebola uložená žiadna sankcia, teda nevznikla jej žiadna škoda. Jedine ona bola v tejto veci postihnutá, napriek tomu, že termíny určené žalovanou nebolo možné objektívne v určených časových úsekoch stihnúť. Preto uzavrela, že aj prípadné porušenie z jej strany v žiadnom prípade nemohli mať intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny a išlo zo strany len o šikanu zo strany žalovanej za účelom sa jej zbavenia - ukončenia pracovného pomeru akýmkoľvek spôsobom.
8. Žalovaná vo svojej replike nesúhlasila s tvrdením žalobkyne v tom smere, že pri skutkoch 1 a 2 ani dôkladným výkladom vôle konajúcej strany, bez ďalších dokumentov (protokol IP, mailová komunikácia), ktoré neboli k okamžitému skončeniu pracovného pomeru priložené, nebolo možné dátum porušenia zistiť. Uviedla, že nešlo o absolútnu nevyhnutnosť, aby bol z okamžitého skončenia pracovného pomeru vyslovene zrejmý dátum závažného porušenia pracovnej disciplíny, ak skutok bol v okamžitom skončení pracovného pomeru dostatočne a vyčerpávajúco definovaný tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Podotkla, že žalobkyňa počas celého konania uvedené skutky ako také nenamietala a v konaní nenamietala že nevie, z akého dôvodu s ňou bol pracovný pomer okamžite skončený. Nesúhlasila s argumentom žalobkyne v tom rozsahu, že ak nie je možné zistiť dátum závažného porušenia pracovnej disciplíny je to v príkrom rozpore s ust. § 70 ZP, ako aj s § 68 ods. 2 ZP, pretože nie je možné posúdiť dodržanie lehoty v zmysle tohto ustanovenia. Zvýraznila, že prevzala protokol IP dňa 11. 07. 2019, starosta zadal predmetnú pracovnú úlohu žalobkyni, aby zistené nedostatky na jej úseku odstránila, e- mailom dňa 11. 07. 2019. Žalobkyňa teda bola povinná odstrániť zistené nedostatky na jej úseku určené v protokole IP najneskôr do 16. 07. 2019. Hrubého porušenia pracovnej disciplíny sa tak žalobkyňa dopustila dňa 16. 07. 2019, ktorý bol posledným dňom na odstránenie zistených nedostatkov, ktoré žalobkyňa neodstránila. Okamžité skončenie pracovného pomeru si žalobkyňa prevzala dňa 13. 09. 2019, teda v lehote dvoch mesiacov od závažného porušenia pracovnej disciplíny. Uvedené platí aj vo vzťahu k druhému dôvodu okamžitého skončenia PP, predmetnému incidentu zo strany žalobkyne voči obchodnému partnerovi obce, ku ktorému došlo taktiež dňa 16. 07. 2019. Starosta sa o tom, že žalobkyňa v ním, aj IP určenom termíne, zistené nedostatky na jej úseku neodstránila, dozvedel dňa
16. 07. 2019, keď mu žalobkyňa jednak požadované doklady pre IP nedodala a v termíne stanovenom starostom, resp. IP neuhradila ani doplatky jednotlivým zamestnancom. Keďže konanie žalobkyne bolo predmetom aj iného (priestupkového konania), v danom prípade sa eventuálne mohol aplikovať aj § 63 ods. 5 ZP, v ktorého zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer ešte aj do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvie o výsledku tohto iného konania. Zastala názor, že argumentácia žalobkyne ohľadne nemožnosti posúdenia dodržania lehoty v zmysle § 68 ods. 2 ZP a rozporu okamžitého skončenia pracovného pomeru s § 70 ZP, v danom prípade nemôže obstáť. Tvrdila, že je nepravdivé tvrdenie žalobkyne o e-maile starostu zo dňa 11. 07. 2019 o jeho nepresnosti a nekonkrétnosti, pričom bola oboznámení i s obsahom protokolu IP. Zvýraznila, že žalobkyňa svojím mailom zo dňa 15. 07. 2019 o 7:22 hod. ubezpečila svojho nadriadeného, cit.: “Pán starosta, ihneď na tom pracujem. I., teda ani náznakom neuviedla, že by jej niečo nebolo jasné, nezrozumiteľné, či že by mohla mať so splnením zadanej úlohy akýkoľvek problém. Z obsahu prílohy e-mailu žalobkyne zo dňa 15. 07. 2019 tiež vyplývalo, že žalobkyňa si vo svojom vyjadrení k protokolu IP sama nastavila termíny splnenia zistených nedostatkov na jej úseku, a to do 10. 08. 2019, pričom v zmysle protokolu IP mali byť tieto zistené nedostatky odstránené do 5 dní, teda do 16. 07. 2019. Žalobkyňa teda podľa pokynov starostu a vykonaného dokazovania výsluchom svedkyne Z. mala na odstránenie zistených nedostatkov dostatok času, a to v skutočnosti viac ako 1,5 pracovného dňa (t. j. celý pondelok 15. 07. 2019, ako aj väčšiu časť pracovného dňa v utorok 16. 07. 2019 do 13:30 hod.), za ktorý čas mohla žalobkyňa zistené nedostatky odstrániť, avšak tak neurobila. Preto tvrdenie žalobkyne, že mala na splnenie úlohy iba 71 min., označila za nepravdivé. Dodala, že žalobkyňa pracovisko dňa 15. 07. 2019 opustila po skončení pracovnej doby o 14:00 hod. a nekomunikovala s nadriadeným ani žiadnu potrebu práce nadčas. Podľa vyjadrenia žalobkyne mali útoku na pani C. predchádzať nezákonné praktiky žalovanej ohľadom poskytovania služieb verejného obstarávania bez uzatvorenia zmluvy, čo označila za nepravdivé a ničím nepodložené tvrdenie zo strany žalobkyne. K vystaveným faktúram spoločnosťou W. s.r.o. za poskytnutie poradenských služieb žalovanej v oblasti verejného obstarávania, uviedla, že zákon o verejnom obstarávaní č. 343/2015 Z. z. (ďalej v texte len „ZVO“) stanovuje minimálny finančný limit 5 000 eur v prípade prekročenia ktorého, je verejný obstarávateľ povinný obstarávať plnenia prostredníctvom výberového konania v zmysle § 117 predmetného zákona a teda plnenia v hodnote nižšej ako 5 000 eur nevyžadujú aplikáciu postupov obstarávania podľa ZVO a môžu byť zadané priamo. Rovnako tak pre vznik záväzku právny poriadok nevyžaduje písomnú formu a záväzok vznikne na základe ústnej objednávky, teda bez nutnosti uzavretia písomnej zmluvy, resp. písomnej objednávky. Keďže v danom prípade išlo o ceny poradenských služieb neprekračujúcich uvedený finančný limit, žalovaná ako verejný obstarávateľ konala v súlade so zákonom. Okrem toho uviedla, že v každej faktúre je nielen uvedené, za čo bola obci faktúra vystavená, ale taktiež ku každej faktúre prináleží aj jej dokladová časť, preto je ľahko preskúmateľné a overiteľné aj riadne poskytnuté plnenie zo strany predmetnej spoločnosti. Žalobkyňa si mala pravdivosť svojich domnienok pred tým, než hrubo a dehonestujúco verejne zaútočila nepravdami na obchodného partnera obce, preveriť. Útok žalobkyne voči Mgr. C., ako zástupkyne obchodného partnera žalovanej, bola z jej strany hrubým spôsobom porušená pracovná disciplína. Opätovne zvýraznila, že v zmysle protokolu IP hrozila a stále jej hrozí pokuta, a to až do výšky 100 000 eur, čo bola a je podľa jej názoru taktiež rozhodná skutočnosť pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou. Za nepravdivé označila tvrdenie, že počas obdobia, kedy žalobkyňa u žalovanej pracovala, neboli výhrady voči jej práci. Aj z vyjadrenia svedkyne, kontrolórky obce M.. Z. na pojednávaní dňa 08. 12. 2020 vyplývalo, že M.. Z. našla na úseku účtovnej agendy, ktorú vykonávala žalobkyňa, viaceré pochybenia. Uviedla, že žalobkyňa už raz spôsobila obci škodu, a to vo výške 400 eur. Uviedla na pravú mieru, že skutočnosť, že sa žalobkyňa za svoje správanie dokonca ani na výzvu starostu obchodnému partnerovi neospravedlnila, bolo už len tzv. „vrcholom ľadovca”, ktoré iba utvrdilo starostu vo svojom dlho zvažovanom rozhodnutí, že s takýmto zamestnancom, ktorý ho ako svojho nadriadeného vôbec nerešpektuje, nemôže predsa ďalej zotrvať v pracovnom pomere. K výpovedi pani M., uviedla, že je priateľkou žalobkyne, ktorá nie je v žiadnom vzťahu s obcou, na rozdiel od zvyšných troch svedkýň vypočutých na pojednávaní, t. j. pani M.. W., T.. Z. a M.. Z. a v čase, kedy sa žalobkyňa dopustila závažných porušení pracovnej disciplíny zakladajúcich dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru p. M. na úrade žalovanej nepracovala a ani tam nebola prítomná z iného dôvodu, a teda o celej veci má len informácie sprostredkované žalobkyňou.
9. Žalobkyňa vo svojej duplike poukázala na svoje doterajšie vyjadrenia podané v konaní, ktorých sa plnom rozsahu pridržiavala. Zvýraznila, že pracovala u žalovanej 30 rokov bez akéhokoľvek porušenia pracovnej disciplíny a s dobrými pracovnými výsledkami, o čom svedčia aj predložené správy nezávislého audítora predložené v konaní. Uviedla, že zlom nastal v roku 2019, ktorý sa zhoduje s
termínom začatia práce firmou W., s.r.o., po tom čo poukazovala na faktúry tejto firmy, s ktorou nebola zverejnená zmluva. Opätovne popísala priebeh skutočností, pre ktoré mal byť s ňou okamžite skončený pracovný pomer v nadväznosti na protokol inšpektorátu práce, v ktorom boli vytknuté zistené nedostatky. Tvrdenie žalovanej, že zistené nedostatky boli odstránené bez zbytočného odkladu v mesiaci október 2019 a v novembri bola poslaná správa o ich odstránení, považovala za nezodpovedajúce vykonanému dokazovaniu. Tvrdila, že na jej osobu bol vyvíjaný nátlak a bol jej stanovený termín na odstránenie nedostatkov v hodinách, pričom za jeho nedodržanie bola sankcionovaná okamžitým skončením pracovného pomeru a v prípade iných pracovníkov už tak na dodržaní termínov nezáležalo.
10. Žalovaná vo svojej duplike uviedla, že v konaní nebolo žalobkyňou preukázané, že existuje objektívna príčinná súvislosť medzi začatím poskytovania služieb spoločnosťou W. s.r.o. žalovanej a internými pracovnoprávnymi vzťahmi medzi žalobkyňou a žalovanou. Dala do pozornosti, že nad rámec svojich povinností v konaní jednoznačne preukázala, že služby poskytované spoločnosťou W., s.r.o. boli pre žalovanú odborným poradenstvom výlučne v oblasti verejného obstarávania a boli poskytované v súlade s platnými zákonmi na úseku, ktorý absolútne žiadnym spôsobom nesúvisel s pozíciou, na ktorej pracovala pre žalovanú žalobkyňa. Uviedla, že žalobkyňa dostala nielen písomné upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny v marci 2019 a následne o pár mesiacov neskôr, konkrétne v júli 2019, v požadovanej lehote zo strany IP a starostu nesplnila požadovanú úlohu na jej úseku určenú v O. IP, za čo obci v zmysle platného zákona dodnes stále hrozí pokuta, a to až vo výške 100 tisíc eur. Fakt, že žalobkyňa na danej pozícii zotrvala až 30 rokov napriek tomu, že na to nemala zodpovedajúce intelektuálne a etické predpoklady zamestnanca verejnej správy určené Platným pracovným poriadkom obce B. účinným od 01. 04. 2002 v spojitosti s Etickým kódexom zamestnanca samosprávy, je smutná skutočnosť, ktorá potvrdzuje nielen opodstatnenosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale aj ďalšie následné skutočnosti, ktoré vyšli komplexne najavo až v čase, keď po žalobkyni prebrali agendu T.. Z. a Ing. P., O.. Z odovzdanej agendy žalobkyňou napríklad po jej odchode z pozície vyplynulo, že žalobkyňa neovládala ani základné inštitúty Zákonníka práce (generovala úplne nezmyselné návrhy dokumentov), ignorovala platné zmluvy na základe čoho boli zamestnanci 20 rokov poškodzovaní nesprávnym odvádzaním príspevkov zamestnávateľa na dôchodkové pripoistenie, reálne 4 roky neimplementovala nový účtovný systém a manuálne vyrábala výstupy, ktoré neboli exportovateľné a fakticky postrádali vnútornú koherentnosť na základe čoho, muselo byť účtovníctvo obce kompletne zrekonštruované. Žalobkyňa tiež svojvoľne pozmeňovala účtovné doklady, nemala problém prečerpať sociálny fond, úplne ignorovala agendu pohľadávok, na základe čoho sa tieto stali nevymožiteľnými, ignorovala správne vedenie rezervného fondu a pod. za nepravdivé označila tvrdenie žalobkyne, že správy audítora potvrdzujú vzorné plnenie jej pracovných povinností žalobkyne, v tomto smere poukázala na vyjadrenie audítorky v konaní. Uzavrela, že v dokazovaní riadne a nespochybniteľne preukázala, že žalobkyňa mala poskytnutý dostatočný časový priestor a všetky informácie potrebné na riadne a včasné splnenie zadanej pracovnej úlohy, ako aj na ospravedlnenie sa za svoje vyčíňanie voči obchodnému partnerovi obce, čo však neuposlúchla. Dostatočný časový priestor jej bol poskytnutý i po zohľadnení čerpania dovolenky vo vzťahu k prvému výpovednému dôvodu. Čo sa týka určenia podstatných náležitostí okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré sú potrebné pre jeho platnosť a aj následné určenie všetkých naň nadväzujúcich lehôt v zmysle Zákonníka práce, tieto podľa jej názoru boli, resp. všetky sú riadne splnené a určiteľné, a preto žiadala rozhodnúť tak, ako uviedla vo svojom odvolaní.
11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.
12. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala určenia neplatnosti Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 13. 09. 2019 podľa 68 ods. 1 písm. b) ZP, Ako dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla žalovaná po právnej stránke § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Žalovaná závažnosť údajného konania žalobkyne uviedla: „-ste nesplnili termínovanú pracovnú úlohu, na základe priameho príkazu nadriadeného a neodstránili nedostatky zistené na Vašom úseku pri kontrole zo strany Inšpektorátu práce Nitra. Napriek výslovnému písomnému upozorneniu nadriadeného na závažnosť a nevyhnutnosť dodržania lehôt vyplývajúcich z protokolu a výsledku inšpekcie práce
č.: T. -XX-XX-X.X/P-EXX, N Q zo dňa 11. 07. 2019 ste ani na opakovanom výslovnom pokyne nadriadeného a v dodatočnom termíne nevykonali jasne zadefinované úkony, ktorými ste mali zistené nedostatky odstrániť a nepredložili ste požadované doklady, ktorými by zamestnávateľ kontrolného orgánu odstránenie predmetných nedostatkov na Vašom úseku riade a včas preukázal. Následne ste po termíne na splnenie pracovnej úlohy, no v bližšie neurčenom čase vložili do podpisovej knihy starostu 3 dokumenty - potvrdenia o tom, či sa vykonávali z odmeny zamestnanca zrážky (za zamestnanca T. L., zamestnanca M. K. a zamestnankyne H. J.), ktoré mali preukazovať, že ste aspoň čiastočne danú úlohu splnili riadne a včas, avšak pri kontrole vášho pracovného počítača za Vašej účasti bolo preukázateľne zistené, že ste dokumenty vytvorili ex post a predmetné listiny boli z Vašej strany antedatované. Časť príkazu týkajúcej sa doplatenia mzdového znevýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu zamestnancom pracujúcim na dohodu sta nesplnili vôbec. Zároveň ste dňa 16. 07. 2019 bez ohlásenia vstúpili do kancelárie starostu obce, kde následne v prítomnosti starostu a za prítomnosti ďalších osôb na sekretariáte verejne, agresívne a dehonestujúco útočili na zmluvného partnera obce, ktorý si v danom čase na určenom mieste plnil svoje zmluvné povinnosti voči obci ako poskytovateľ poradenstva vo verejnom obstarávaní, pričom ste ho verejne opakovane urážajúco obviňovali z protiprávneho konania, porušovania zákonov a absencie právnického vzdelania. Priamy príkaz starostu po bezprostrednom zahájení incidentu, aby ste s daným konaním okamžite prestali, ste ignorovali. Taktiež ste výslovne odmietli splniť výzvu, aby ste za svoje neakceptovateľné agresívne správanie ospravedlnili“. Následne žalovaná poukazovala na platný pracovný poriadok obce B. účinný od 01. 04. 2002 v spojitosti s Etickým kódexom zamestnanca samosprávy, ktoré považujú vyššie uvedené správanie za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa dňa 17. 09. 2019 vyzvala žalovanú, aby jej bezodkladne pridelila prácu, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru považovala za neplatné. Žalovaná odpovedala listom zo dňa 07. 10. 2019 sp. zn. OÚJK-S2019/00723/2, v ktorom uviedla, že na okamžitom skončení pracovného pomeru trvá a považuje ho za zaniknutý ku dňu 13. 09. 2019. Po vykonanom dokazovaní rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.
13. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
15. Odvolací súd považuje za potrebné úvodom sa vyjadriť k odvolacím námietkam žalovanej, konkrétne podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť
žalobou uplatneného nároku. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. Žalovaná namietala rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, kedy sa jedná o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia; ďalej uplatnila aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. K žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.
16. Žalovaná namietala i odôvodnenie vydaného rozsudku, jeho rozpornosť s jeho vyhláseným znením.
17. Podľa § 218 ods. 1 CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
18. Podľa § 219 ods. 1 - 4 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
19. Súd je povinný rozsudok vyhlásiť vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Súd je povinný verejne vyhlásiť rozsudok aj v prípade, ak na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie, a aj v prípade, ak súd vylúčil verejnosť podľa § 176 CSP. V takom prípade sa spisuje zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku (pozri § 52a vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy). Po tom, ako súd vyhlási znenie výroku rozsudku, uvedie stručné odôvodnenie a poučí strany o odvolaní, teda či je proti rozsudku prípustné odvolanie, v akej lehote, na ktorý súd sa podáva, a o možnosti exekúcie, teda že v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
20. Podľa § 220 ods. 1 - 3 CSP, v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
21. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len ústavy), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne SR.
22. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne aj o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
23. Obsah práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktorý je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/2008).
24. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.
25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedla vo svojom odvolaní žalovaná konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľka k veci samotnej neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Odvolací súd po preskúmaní veci zastáva názor, že súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní, i so skutočnosťami, ktoré tvrdila odvolateľka aj v priebehu prvoinštančného konania, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadísk, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd len konštatuje správnosť dôvodov jeho rozhodnutia a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia, vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej, odvolací súd ďalej uvádza nasledovné.
26. K odvolacej námietke žalovanej, že vyhlásené znenie odôvodnenia je v rozporné s jeho písomným vyhotovením, uvádza, že uvedenú vadu odvolací súd nezistil. Súd prvej inštancie pri vyhlasovaní
rozsudku postupoval v zmysle vyššie citovaných ustanovení, teda vyhlásil znenie výroku rozsudku, uviedol stručné odôvodnenie a poučil strany o odvolaní. Jeho písomné vyhotovenie v plnom rozsahu nadväzuje na vyhlásené znenie, pričom jednotlivé dôvody rozhodnutia sú podrobne rozvedené a podložené zodpovedajúcimi zákonnými ustanoveniami. Žalovaná v odvolaní namietala, že po vyhlásení rozsudku súd prvej inštancie na pojednávaní rozhodnutie odôvodnil výlučne len tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru sa mu v podstate javilo ako neurčité z dôvodu nedostatočne stanoveného času skutkov, a preto bolo potrebné určiť ho za neplatné, no v písomnom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie bol podľa súdu primárnym dôvodom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru úplne iný dôvod, a to nedostatočná intenzita závažnosti porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, ktorým aj súd začal písomné odôvodnenie rozsudku v bode 10 rozsudku. K uvedenému odvolací súd zvýrazňuje, že v bode 10 odôvodnenia súd prvej inštancie učinil teoreticko-právny výklad pojmu závažné porušenie pracovnej disciplíny ako dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Nemožno preto súhlasiť so žalovanou, že by sa jednalo o primárny dôvod, ktorý by robil predmetné rozhodnutie prekvapivým.
27. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
28. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
29. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Nedodržanie týchto náležitostí má za následok neplatnosť právneho úkonu.
30. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. 31. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Ide o jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t. j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí.
32. Jedným z taxatívne vymedzených dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru je závažné porušenie pracovnej disciplíny. Naplnenie tejto skutkovej podstaty najčastejšie súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v ust. § 81. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcich z pracovného pomeru a spočíva plnení povinností ustanovených právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Súd prvej inštancie správne argumentoval, že intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, Zákonník práce nezakotvuje. Vymedzenie
hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy súdu. Súd tak môže pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu a podobne. Možno zhrnúť, že sa jedná o porušenie právnych povinnosti zo strany zamestnanca, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z vnútorných predpisov zamestnávateľa, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej zmluvy.
33. Čo sa týka lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, je potrebné, aby zamestnávateľ dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvie o dôvode zakladajúcom možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, najneskôr v rámci objektívnej lehoty do jedného roka od vzniku dôvodu. Lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru sú hmotnoprávne a prekluzívne. Ich márnym uplynutím zaniká právo na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Objektívnu lehotu môže zamestnávateľ využiť len vtedy, ak sa v rámci subjektívnej lehoty oprávnený nedozvedel o dôvode, ktorý zakladá možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ak sa zamestnávateľ v priebehu dvojmesačnej prekluzívnej lehoty dozvedel o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru a svoje právo nevyužil, nemôže už okamžité skončenie pracovného pomeru uplatniť v rámci jednoročnej objektívnej lehoty.
34. S ohľadom na citovaný právny výklad, vo vzťahu k odvolací námietkam žalovanej, odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že zmysle § 70 Zákonníka práce sa v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru musia skutkovo vymedziť jeho dôvody tak, aby nebolo možné ho zameniť s iným dôvodom, pričom v prejednávanom prípade uvedené preukázané nebolo v prípade dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru - nesplnenia termínovanej úlohy. Z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyplývalo, kedy malo dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a v čom malo porušenie pracovnej disciplíny spočívať konkrétne. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že pokiaľ chýba v okamžitom skončení pracovného pomeru čas, kedy malo dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, je zrejmé že súd prvej inštancie nemal možnosť preskúmať, či v tomto prípade bolo okamžité skončenie pracovného pomeru podané zamestnancovi - žalobkyni v lehote uvedenej v § 68 ods. 2 Zákonníka práce. V prípade druhého dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, sformulovaného ako nesplnenie príkazu žalovanej na doplatenie mzdového zvýhodnenia zamestnancom pracujúcim na dohodu za prácu v sobotu a nedeľu, súd prvej inštancie rovnako správne konštatoval, že z obsahu takto sformulovaného porušenia pracovnej disciplíny nebolo možné zistiť, kedy sa mala žalobkyňa tohto porušenia pracovnej disciplíny dopustiť a takto vymedzené skončenie pracovného pomeru je tiež nepreskúmateľné, pretože nebolo ani bližšie konkretizované z hľadiska kritérií uvedených v § 70 Zákonníka práce. Čo sa týka posledného dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru - incident zo dňa 16. 07. 2019 odvolací súd mal preukázané, že k nemu skutočne došlo. Žalobkyňa v konaní prezentovala dusnú atmosféru u zamestnávateľa, ako aj to, že spochybňovala zákonnosť postupu žalovanej vo vzťahu k faktúram uhrádzaným žalovanou firme W.o., mohli viesť k rozrušeniu žalobkyne, avšak okrem zvýšeného hlasu zo strany žalobkyne nebolo preukázané iné dehonestujúce, či agresívne správanie, ktoré by mohlo byť vyhodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Je možné pripustiť, že k istému zlyhaniu žalobkyne došlo, uvedené by sa v pracovnoprávnych vzťahoch nemalo diať, avšak je nutné k vyhodnoteniu tejto situácie pristúpiť v kontexte všetkých zistených skutočností, najmä prihliadnuť na osobu žalobkyne, ktorá pracovala u žalovanej od roku 2002 a počas tohto obdobia takéto je správanie preukázané nebolo, za toto obdobie neboli preukázané výhrady k jej práci ani v pravidelných ročných auditoch - po profesijnej stránke. Súd prvej inštancie pri hodnotení stupňa závažnosti porušenia pracovnej disciplíny prihliadol správne aj k výpovedi štatutárneho zástupcu žalovanej, starostu obce A. A., na pojednávaní dňa 04. 06. 2020, kde uviedol, že pokiaľ by došlo zo strany žalobkyne k slovnému ospravedlneniu, neriešil by vec rozviazaním pracovného pomeru, čo potvrdzuje, že tento incident vzhľadom na intenzitu a priebeh nemožno kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
35. Na podporu svojich záverov odvolací súd cituje z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 63/2003 „Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na rozviazanie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť porušenie pracovných povinností zo strany
zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosiahnuť určitý stupeň intenzity. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k miere zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na spôsobenú škodu a pod.“
36. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnej žalobkyni v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).