Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/29/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: EUBIRAC a.s., so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 3350/1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Jánom Páchnikom, advokátom, so sídlom E. námestie XX/X, XXX XX W., IČO: 37 909 843, v konaní o zaplatenie 10.714,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -355 zo dňa 9. októbra 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -355 zo dňa 9. októbra 2020 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Samostatným výrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10.714,80 Eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným Zmluvu o dielo č. 2114/2015, podľa ktorej žalobca zabezpečil pre žalovaného garančnú bankovú záruku platnú počas záručnej doby. Dňa 09.08.2019 banka oznámila výkon bankovej záruky na základe listu žalovaného zo dňa 30.07.2019. V zmysle bankovej záruky banková inštitúcia poskytla žalovanému plnenie za žalobcu vo výške 10.314,80 Eur a zároveň si zaúčtovala províziu 200,- Eur a poplatok 200,- Eur za oznámenie o uplatnení záruky. Žalovaný svoj nárok na plnenie bankovej záruky zadefinoval ako nárok z vád, ktorý mu vznikol tým, že si sám zabezpečil opravu reklamovaných vád, s čím mu vznikli náklady vo výške 10.314,80 Eur. Podľa žalobcu žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, z čoho pozostáva predmetná suma, kto a aké práce vykonal na predmetnom diele. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepreukázal splnenie náležitostí podľa zmluvy, išlo podľa žalobcu o plnenie bez právneho dôvodu a žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10.314,80 Eur a zvyšok istiny pozostáva ako škoda spôsobená žalovaným žalobcovi na základe nedôvodného uplatnenia bankovej záruky.

3. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na podania sporových strán a po vykonanom dokazovaní listinami, Znaleckým posudkom č. 46/2017, vyjadreniami sporových strán, svedeckými výpoveďami svedka pána S. G., E. T., za aplikácie ust. , , , , , , , , , , , dospel k záveru, že žaloba

žalobcu nie je dôvodná. Okresný súd uviedol, že pri vykonanom dokazovaní aplikoval ust. , Čl. 15 ods. 2, Čl. 11 ods. 4, , , .

4. Okresný súd mal preukázané, že žalobca ako zhotoviteľa a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 09.06.2015 Zmluvu o dielo č. 2114/2015, predmetom ktorej bola v súlade s projektovou dokumentáciou „Rekonštrukcia kultúrnej pamiatky Rosenfeldov palác v Žiline“, pričom predmet bol špecifikovaný v Článku III. zmluvy, cena za dielo bola dohodnutá v Článku V. zmluvy. Okresný súd poukázal na Článok VI. bod 6.6 zmluvy, v ktorom bolo dohodnuté, že v prípade, že sa vyskytnú počas záručnej doby vady diela a zhotoviteľ ich riadne a včas neodstráni, môže objednávateľ zabezpečiť ich odstránenie na náklady zhotoviteľa uspokojením z bankovej záruky garančnej zábezpeky (poznámka krajského súdu: konkrétne išlo o Článok VI. bod 6.6.3 zmluvy).

5. Okresný súd mal za preukázané, že Q., a.s. dňa 15.06.2015 vystavila bankovú záruku č. 617.160, z ktorej vyplynulo, že spoločnosť žalobcu uzavrela so žalovaným Zmluvu o dielo č. 2114/2015, predmetom ktorej je realizácia diela „Rekonštrukcia kultúrnej pamiatky - Rosenfeldov palác v Žiline“ a na zabezpečenie plnenia záväzkov zhotoviteľa v zmysle zmluvy bolo požadované vystavenie bankovej záruky v prospech žalovaného. V tejto súvislosti a z príkazu zhotoviteľa sa Q., a.s. zaväzuje žalovanému bez námietok zaplatiť požadovanú sumu maximálne 500.000,- Eur do 5 pracovných dní po obdržaní prvej písomnej výzvy na zaplatenie na účet v nej uvedený. Písomná výzva na zaplatenie musí obsahovať prehlásenie, že zhotoviteľ si nesplnil voči žalovanému svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o dielo č. 2114/2015 zo dňa 09.06.2015, pričom uvedie, v akom ohľade si záväzky nesplnil. Podpisy na výzve musia byť úradne overené (č.l. 61 spisu). Okresný súd vo vzťahu k bankovej záruke uviedol, že hoci v nej bolo uvedené, že táto záruka automaticky v celom rozsahu zanikne dňa 10.03.2016, medzi stranami nebolo sporné, že záruka bola naďalej v platnosti aj v období poskytnutého plnenia v roku 2019, čo bolo dohodnuté aj v zmluve, ak záruka bola dohodnutá aj počas plynutia záručnej doby po odovzdaní diela. Sporové strany nenamietali túto skutočnosť, medzi stranami bola platnosť bankovej záruky po uvedenom dátume nesporná, nebola táto okolnosť namietaná, či rozporovaná, preto okresný súd osobitne nedokazoval jej platnosť pre ďalšie obdobie, a to s poukazom na ust. a . Okresný súd ďalej dodal, že platnosť po tom dátume preukázalo aj samotné konanie banky, pretože bolo nepochybné, že aj banka považovala záruku po tom dátume za platnú, keď vykonala podľa nej výkon v roku 2019. Ak by aj v tom čase nebola banková záruka platná a banka vykonala jej výkon, tak v takomto prípade by žalovaný nebol pasívne legitimovaný, pretože škodu žalobcovi v takom prípade by nespôsobil žalovaný, ale banka.

6. Listom zo dňa 09.08.2019 Q., a.s. oznámila žalobcovi, že dňa 08.08.2019 obdržali od oprávnenej osoby výzvu na zaplatenie sumy 10.314,80 Eur zo záruky č. 617.160 a v zmysle obchodných podmienok žiada žalobcu, aby najneskôr do 13.08.2019 zabezpečili na bežnom účte peňažné prostriedky vo výške 10.714,80 Eur, t.j. uplatnená suma a platobné provízie vo výške 200,- Eur, 0,25 % z uplatnenej sumy minimálne 200,- Eur v zmysle platného sadzobníka poplatkov za služby obchodného financovania a poplatok vo výške 200,- Eur za oznámenie o uplatnení záruky v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Zároveň Q., a.s. listom zo dňa 14.08.2019 oznámila žalobcovi odpísanie sumy 10.714,80 Eur z jeho účtu za účelom splatenia celkovej pohľadávky banky, a to uplatnená suma a platobná provízia.

7. Žalovaný na list žalobcu zo dňa 12.08.2019, ktorým vyzval žalovaného na vrátenie danej sumy, reagoval listom zo dňa 27.08.2019, ktorým oznámil žalobcovi, že na diele žiadali opraviť práce realizované žalobcom na krytine strechy (oplechovanie atiky) a opravu farby na fasáde Rosenfeldovho paláca. Napriek znaleckému posudku, ktorý si nechal vypracovať žalovaný z titulu objektívneho a nestranného posúdenia požiadavky žalovaného na zjednanie nápravy, bol tento zaslaný žalobcovi, ktorý odmietavo pristupoval k odstráneniu vád. Z dôvodu tohto odmietavého postoja žalovaný pristúpil k procesu, ktorý viedol ku konečnej oprave vád, o čom žalobcu informovali listom zo dňa 17.05.2018. Žalovaný zotrval na tom, že bankovú záruku si uplatnil z titulu vád diela, ktoré odstránil na vlastné náklady.

8. Okresný súd poznamenal, že oproti žalovaným predloženému Znaleckému posudku č. 46/2017, vypracovaného znaleckým Slovenská technická univerzita v Bratislave, vo veci zistenia okolností súvisiacich s výskytom vád Rosenfeldovho paláca v Žiline, ktorý bol vypracovaný dňa 08.12.2017 na základe objednávky zo dňa 30.10.2017 (č.l. 193 spisu), žalobca nepredložil žiaden znalecký posudok.

9. K Znaleckému posudku č. 46/2017 predloženého žalovaným, okresný súd poznamenal, že tento mu bol predložený v celom rozsahu, pričom neobsahuje znaleckú doložku v zmysle ust. a tým nebolo možné tento znalecký posudok posúdiť ako znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Znalecký posudok si nechal vypracovať žalovaný pre účely zistenia okolností súvisiacich s výskytom vád, a teda posúdenia, či žalobca ako zhotoviteľ zodpovedá za dané vady. Vo vzťahu k tomuto znaleckému posudku okresný súd poukázal na Čl. 15 , z ktorého vyplýva, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Úlohou znalca bolo zistenie okolností súvisiacich s výskytom vád Rosenfeldovho paláca v Žiline, a to zatekanie západnej a východnej fasády stavby na viacerých miestach, ktoré spôsobujú okrem iného aj zafarbenie, farebné čiary a zatekanie východnej fasády stavby, ktoré spôsobuje okrem iného jej zafarbenie, farebné čiary. Prejav chýb na povrchovej úprave obvodových stien nie je zapríčinený konštrukciou steny, ale nekvalitným prekrytím atiky zakázaného odkvapu strechy. Realizácia klampiarskych stavebných prác súvisiacich so strechou má značné nedostatky, ktoré sú podrobne rozpracované v danom posudku. Určitá časť klampiarskych prác, oplechovanie atiky zakázaného odkvapu bola zabudovaná na nevyhovujúcom podklade. Na základe tejto skutočnosti vznikol odtok vody do steny fasády a nie na stranu strešnej roviny. V určitých častiach plechová krytina je kotvená k podkladu pomocou mechanického kotvenia ako klince a skrutky, čo je nežiaduce z hydroizolačného hľadiska, spoľahlivosti plechovej krytiny a jej detailov. Znalec zároveň v Znaleckom posudku č. 46/2017 uviedol, že prioritnou príčinou vzniku tejto vady, ktorá vykazuje nežiaduci jav na povrchovej úprave obvodových stien, je nespoľahlivé riešenie prekrytia zakázaného odkvapu v geometrii tvaru atiky pomocou oplechovania. Jednoznačné požiadavky na odvedenie vody z povrchu oplechovania pri tejto konštrukcii je dané STN, ktorá určuje spád jej povrchu smerom do strešnej roviny. Ďalšími príčinami vzniku tejto vady je nedostatočný presah oplechovania od skutočného povrchu steny, vzájomné spojenie oplechovania, ktoré je urobené pomocou stojatej drážky alebo len prekrytím a zasunutím plechov. Vo veľa prípadoch pri riešení detailov bol použitý izolačný tmel, ktorého cieľom bolo pravdepodobne zaistenie vodonepriepustnosti krytiny. Takéto riešenie z hľadiska dlhodobej spoľahlivosti je nevyhovujúce. Znalec uviedol, že zodpovednosť za prejavené nežiaduce javy nesie zhotoviteľ plechovej krytiny predmetného objektu a prejav chýb a porúch plechovej krytiny poukazujú na profesionálnu neodbornosť zhotoviteľa. Dostupná projektová dokumentácia predmetných klampiarskych stavebných prác, ktorá bola k dispozícii, nerieši podrobne všetky detaily. V princípe sú detaily v zásade správne, ale neboli dodržané zhotoviteľom. Konštrukcie, ktoré sú príčinou vzniku nepriaznivého javu, nie sú zhotovené podľa projektovej dokumentácie a nie sú v súlade s platnou normou STN. Projektová dokumentácia rieši zásadné detaily, ktoré neboli zhotoviteľom dodržané. V prípade dodržania projektom stanoveného riešenia by nevznikli nežiaduce javy.

10. Okresný súd po preskúmaní tohto znaleckého posudku mal za to, že žalovaný si jeho vypracovanie zabezpečil z dôvodu, aby objektívnym spôsobom zistil, kto zodpovedá za vady a čo bolo ich príčinou. Znalecký posudok bol vyhotovený Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, stavebná fakulta, Ústav súdneho znalectva, teda znaleckým na objednávku žalovaného. Hoci v znaleckom posudku absentuje doložka v zmysle ust. , a tým nie je možné daný znalecký posudok posudzovať ako znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, okresný súd s poukazom na Čl. 15 mal za to, že znalecký posudok vyhotovený organizáciou, ktorá je znaleckým , je listinou, vyhotovenou vysoko odborne spôsobilým subjektom v danej problematike, a preto okresný súd si závery z tohto znaleckého posudku ako listiny osvojil. V zmysle záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že žalobca skutočne pri zhotovovaní diela nepostupoval v zmysle projektovej dokumentácie. Ak aj žalobca trval na tom, že projektová dokumentácia je nesprávna, ničím toto svoje tvrdenie nepreukázal. Zo znaleckého posudku zároveň vyplynulo, že zo strany žalobcu došlo k nekvalitnému postupu prác, k nekvalitným prekrytiam atiky a neboli dodržané postupy zhotoviteľom, nie sú zhotovené podľa projektovej dokumentácie, nie sú v súlade s platnou normou STN. Projektová dokumentácia rieši zásadné detaily, ktoré neboli zhotoviteľom dodržané. Podľa záverov znaleckého posudku nepochybne vyplýva porušenie povinnosti pri zhotovovaní diela na strane žalobcu. Súd prvej inštancie zvýraznil, že znalec nie je oprávnený vyjadrovať sa a hodnotiť zodpovednosť, ale jednoznačne znalec uviedol, že žalobca nepostupoval v zmysle projektovej dokumentácie a porušil určité postupy. Okresný súd preto čo sa týkalo zodpovednosti, ku ktorej sa vyjadroval znalec, tak k týmto jeho záverom neprihliadal.

11. Okresný súd mal za to, že Znalecký posudok č. 46/2017 je posudkom, v ktorom boli dostatočne a podrobne vyjadrené odborné skutkové okolnosti, ktoré žalobca ničím relevantným nevyvrátil. Bol to žalovaný, ktorý preukázal to, že žalobca na vykonanom diele práce vykonal v rozpore či už s

projektovou dokumentáciou alebo so slovenskými technickými normami, v dôsledku čoho vznikli vady, ktoré neodstránil, hoci podľa ďalšieho vykonaného dokazovania boli podľa okresného súdu riadne a včas reklamované.

12. Okresný súd poukázal na listiny, z ktorých mu vyplynulo, že žalovaný reklamoval vady a vyzýval žalobcu na ich odstránenie. Poukázal na list z 31.01.2017, z 21.02.2017, z 13.03.2017, ktorými žalovaný uplatnil voči žalobcovi vady, vyzýval ho na odstránenie vád a následne listom zo dňa 17.05.2018 upozornil žalobcu o zámere postupovať podľa Článku VI. bodu 6.6.3 zmluvy o dielo, a teda zrealizovať odstránenie vád na náklady žalobcu prostredníctvom tretej osoby. Práve z dôvodu, že žalobca nereagoval, tak žalovaný pristúpil k postupu, a to k aktivácii Článku VI. bodu 6.6.3 Zmluvy o dielo a k požiadaniu banky o vyplatenie bankovej záruky. Okresný súd poukázal na list žalovaného zo dňa 13.03.2017, z ktorého vyplynula reakcia žalovaného k vyjadreniu žalobcu k reklamovaným vadám s tým, že žalovaný nesúhlasil s postojom žalobcu k reklamácii zatekania západnej štítovej steny. Oplechovanie atík nie je vyhotovené podľa projektovej dokumentácie, ktorá predpisuje sklon oplechovania minimálne 3 stupne, pričom toto tvrdenie podopiera žalovaný aj fotografiami skutkového stavu. Na riadne prevedenom oplechovaní, a to aj v sklone 3 stupne by nemalo dochádzať k hromadeniu sa vody na oplechovaní. Z týchto miest následne voda odteká, v niektorých miestach aj na stranu fasády, nielen na strechu a uvedený jav dokumentujú aj fotografie ako svetlé fľaky. Taktiež niektoré drážky, spoje a styky oplechovania sú nekvalitne realizované s rôznou výškovou úrovňou, tmelené a tieto taktiež spôsobujú nechcené zatekanie a zafarbovanie fasády paláca. Atiky neboli zrealizované podľa záväznej projektovej dokumentácie, a to aj v miestach, kde sa nachádzajú zvislé nežiaduce farebné pásy na fasáde, na ktoré sa poukazuje. Žalovaný z dôvodu presvedčenia o vzniku vady z titulu nevhodného a v rozpore s projektovou dokumentáciou a inými predpismi realizovaného oplechovania atík žiadal žalobcu o odstránenie nevhodného a v rozpore s projektovou dokumentáciou realizovaného oplechovania atík, o odstránenie príčiny vzniku farebných pásov na západnej fasáde a odstránenie farebných pásov na západnej fasáde. Zároveň upovedomil žalobcu, že lehota na odstránenie závady zatekania západnej štítovej steny západnej fasády plynie dňom jej uplatnenia, t.j. prelom januára a februára 2017 a záručná doba na časť stavby sa predlžuje o dobu odstraňovania.

13. Okresný súd okrem listu žalovaného zo dňa 13.03.2017 poukázal na listiny žalobcu zo dňa 24.03.2017, ako aj zo dňa 20.04.2017, ktorými odpovedal žalovanému na uplatnenú reklamáciu.

14. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd skonštatoval, že vady zo strany žalovaného boli žalobcovi oznámené písomnými listami z 31.01.2017, z 21.02.2017 a z 13.03.2017.

15. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí diela č. 080616 vyplynulo, že preberacie konanie začalo dňa 06.06.2016, ukončené bolo dňa 08.06.2016, pričom predmetom odovzdania a prevzatia bola stavba, „Rekonštrukcia kultúrnej pamiatky Rosenfeldov palác“.

16. Okresný súd z predložených listín zistil, že žalovaný reklamoval vady a vyzýval žalobcu na ich odstránenie. Žalobca tieto vady neodstránil s tým, že mal za to, že žalovaný neurčil v rozpore s ust. , akým spôsobom navrhuje túto vadu odstrániť a podľa názoru žalobcu si žalovaný neuplatnil nárok z tejto vady riadne a včas. Podľa žalobcu žalovaný neuplatnil vady riadne a zrozumiteľne. To, že si žalovaný uplatnil nárok z vád voči žalobcovi podľa okresného súdu vyplynulo aj zo samotných listín žalobcu zo dňa 24.03.2017, ako aj zo dňa 20.04.2017, keď odpovedal žalovanému k reklamácii. Uvedené vyplynulo aj z listu žalovaného zo dňa 13.03.2017, ktorým sa žalobcovi vyjadroval k vyjadreniu k reklamovaným vadám diela. Na požiadavku o presnú špecifikáciu vady zatekania južnej štítovej steny zaslal žalovaný žalobcovi fotografiu, z ktorej bolo zrejmé miesto vady s tým, že o tej vade informovali žalobcu na spoločnej obhliadke dňa 15.02.2017 (č.l. 128 spisu).

17. Okresný súd poukázal na účelové a špekulatívne tvrdenia žalobcu, keď na jednej strane nerozporoval existenciu listiny z 31.01.2017, dokonca ju potvrdil, avšak následne popieral uplatnenie reklamácie zo strany žalovaného. V priebehu konania okresnému súdu bola predložená táto listina, a to reklamácia zatekania západnej štítovej steny stavby - „Rekonštrukcia kultúrnej pamiatky Rosenfeldov palác v Žiline“ zo dňa 31.01.2017. Z obsahu tohto listu vyplynulo, že žalovaný reklamoval podľa Zmluvy o dielo č. 2114/2015 zo dňa 09.06.2015 pre stavbu - „Rekonštrukcia kultúrnej pamiatky Rosenfeldov palác v Žiline“ vadu diela tak, ako vyplynula z tejto listiny a z prílohy, ktorou bola fotodokumentácia podľa č.l. 335 spisu.

18. Ak žalobca namietal nezrozumiteľnosť reklamácie, keďže údajne mu nemalo byť zrejmé, čo žalovaný skutočne reklamoval, teda aké vady na východnej alebo južnej fasáde, tak okresný súd poukázal na to, že listom zo dňa 21.02.2017 žalovaný okrem iného žiadal odstrániť vadu zatekania južnej štítovej steny a uvedené si bol žalobca ohliadnuť dňa 15.02.2017. Následne listom zo dňa 13.03.2017 žalovaný zaslal na základe požiadavky žalobcu fotodokumentáciu zatekania južnej štítovej steny a zároveň mu oznámili, že túto vadu budú označovať ďalej ako zatekanie východnej fasády. Z tohto vyplynulo, že žalovaný označil vady. Okresný súd uviedol, že ak žalobca namietal, že žalovaný si neuplatnil včas v rámci reklamácie konkrétny nárok, tak okresný súd poukázal na ust. , , z ktorých vyplýva, že ak nie je voľba nároku oznámená včas, tak žalovaný má nároky z vád tak, ako pri nepodstatnom porušení zmluvy s poukazom na ust. , v zmysle ktorého je možné dodanie chýbajúceho tovaru, odstránenie ostatných vád tovaru alebo zľava z kúpnej ceny. A pokiaľ žalovaný neuplatnil v zmysle ust. nárok na zľavu alebo neodstúpil od zmluvy, žalobca bol povinný odstrániť vady tovaru, a to podľa svojej voľby. Žalobca ako zhotoviteľ vzhľadom na charakter vady bol povinný po oznámení vady tieto vady opraviť, čo však preukázateľne neurobil.

19. Okresný súd odkázal na Článok VII. bod 7.9 zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že na výzvu objednávateľa je zhotoviteľ povinný počas trvania záručnej doby odstrániť všetky vady, všetky nedostatky diela, či už vznikli chybou konštrukcie, prevedením opravy, montážou alebo použitím nevhodného materiálu alebo z iného dôvodu, za ktorý zhotoviteľ zodpovedá.

20. Okresný súd mal za to, že ak žalobca uvádza neúplnosť oznámenia vád zo strany žalovaného, tzn. keď neuviedol voľbu nároku, uvedená skutočnosť nespôsobila zánik nároku, pričom zo samotnej povahy vady ani neprichádza do úvahy iný spôsob jej odstránenia ako oprava alebo požadovanie zľavy. Zľavu žalovaný nežiadal, tak jediná možnosť bola oprava. Požiadavka žalovaného na opravu bola deklarovaná v liste zo dňa 21.02.2017 a zopakovaná bola v liste zo dňa 13.03.2017. Na základe týchto dôkazov nebolo možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že nevedel o tom, čo konkrétne žiada žalovaný. Okresný súd vyhodnotil, že žalovaný vady riadne reklamoval a podľa žalobca bol povinný vady odstrániť.

21. Okresný súd ako na ďalšie dôkazy poukázal na výpovede svedkov pána S. G. a pána E. T..

22. Žalobca v rámci obrany, tvrdení uvádzal, že absentuje základná podmienka na uplatnenie bankovej záruky, a to preukázanie vady. Podľa žalobcu žalovaný ani nedisponoval reálnym súhlasom krajského pamiatkového úradu na akékoľvek rekonštrukčné práce na tejto fasáde a streche a zároveň tieto opravy boli vykonané odborne nespôsobilými osobami, ktoré nemali oprávnenie zasahovať do národnej kultúrnej pamiatky.

23. Právny zástupca žalobcu spochybňoval svedkov, ktorí sa vopred dohadovali so žalovaným ako majú odpovedať. Okresný súd uviedol, že svedkovia síce uviedli, že komunikovali so žalovaným, ale je nepochybné, že svedok G. je bývalý zamestnanec žalovaného, a následne ďalší svedok E. T. bol a stále je v súčasnosti zamestnaný u žalovaného a pracujú, resp. pracovali na investičnom odbore, ktorý má na starosti aj predmetné dielo. Podľa okresného súdu bolo prirodzené, že komunikovali so žalovaným, t.j. jeho zamestnávateľom a s právnym zástupcom a informovali právneho zástupcu o skutočnostiach. Okresný súd nezistil dôvod spochybňovať výpovede týchto svedkov. Svedok S. G. uviedol okrem iného, že dochádzalo k zatekaniu fasády zo západnej a južnej časti Rosenfeldovho paláca, tvorili sa tam fľaky, ktoré vznikali stekaním odpadovej a dažďovej vody zo strechy, ktorá mala však stekať po vnútornej strane a nie po západnej a južnej. Podľa výpovede tohto svedka vady boli spôsobené tým, že bolo nesprávne oplechovanie, pretože strecha nebola správne vyspádovaná. Jedna časť strechy je oplechovaná atika, čo je múr nad rovinou strechy a toto oplechovanie nebolo po vzornej stránke správne vykonané, čo potvrdil aj znalecký posudok, ktorý si dali vyhotoviť pred opravou. Ďalej svedok G. uviedol, že začiatkom januára 2017 toto bolo u žalobcu reklamované, pričom znalecký posudok, ktorý si dali vyhotoviť, bol vyhotovený pred opravou a predložili ho žalobcovi a žalobca napriek tomu vady neodstránil. Nešpecifikovali, akým spôsobom sa majú tie vady odstrániť, ale požadovali odstraňovanie vád. Okresný súd v tejto súvislosti uviedol, že vždy je na zhotoviteľovi, aký spôsob zvolí pri odstraňovaní, pri oprave vád.

24. Z výpovede svedka E. T. vyplynulo, že bolo reklamované neodborné prevedenie prác pri strešnej krytine, dochádzalo k zatekaniu fasády a prejavovalo sa to fľakmi. Mal vedomosť o tom, že prebehli nejaké komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ale on nebol prítomný pri tých komunikáciách. Potom dostal od nadriadeného Ing. G. pokyn, aby našiel nejaké firmy, ktoré by mali uviesť dielo do riadneho stavu, teda vykonať opravu, pretože žalobca odmietol vykonať opravu a vady odstrániť, ale dôvod tohto odmietnutia svedok nevedel. Svedok E. T. ďalej uviedol, že zabezpečil klampiara H. A., ktorý je odborník na prácu s medeným plechom a odstránil teda plech, odstránil vady. Zároveň bola objednaná spoločnosť GMC Company za účelom lešenia k zatečeným stenám a na opravu zatečených stien. Svedok E. T. uviedol, že H. A. mal k dispozícii projekt, na základe ktorého odstraňoval vadu.

25. Okresný súd uviedol, že i napriek sumáru týchto dôkazov žalobca trval na tom, že žalovaný v rámci uplatnenia bankovej záruky nepreukázal, akým spôsobom a na základe čoho si túto bankovú záruku uplatnil. Nepredložil žiaden doklad alebo oznámenie, ktorým by vyzval na odstránenie vady, na základe čoho by si neskôr mohol uplatňovať nároky z bankovej záruky. Pokiaľ žalovaný uplatnil reklamáciu, tak neuviedol spôsob odstránenia vád, a to či už opravou, zľavou z ceny alebo výmenou, náhradou za iný tovar, resp. iné dielo. Žalobca s poukazom na ust. sa v tomto konaní domáhal nároku voči žalovanému nie z dôvodu, že banka porušila nejakú svoju povinnosť, ale z toho, že žalovaný nemal nárok na dané plnenie, pretože vady, za opravu ktorých vznikli náklady žalovanému, za ne nezodpovedá žalobca, a preto žalovanému podľa žalobcu nevzniklo právo na plnenie z bankovej záruky za náklady daných vád.

26. Toto tvrdenie žalobcu podľa okresného súdu na základe vykonaných dôkazov nebolo preukázané. V danej veci bolo žalovaným dokázané, že žalovaný uplatnil reklamáciu a následne potom ako žalobca reklamáciu neuznal, vady neodstránil, žalovaný sa tieto vady rozhodol odstrániť prostredníctvom osôb, ktoré zabezpečil. Súčasne okresný súd mal za to, že ak žalovaný nedisponoval súhlasom krajského pamiatkového úradu na rekonštrukčné práce ohľadom predmetnej opravy, tak tieto okolnosti nemali vplyv na predmet konania, keďže ak by žalovaný porušil nejakú povinnosť, uvedené nebolo predmetom sporu. Predmetom sporu bolo posúdenie, či banková záruka bola uplatnená opodstatnene alebo nie.

27. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal aj na rozhodné články uzavretej Zmluvy o dielo č. 2114/2015 zo dňa 09.06.2015 medzi žalobcom a žalovaným (ďalej len „Zmluva o dielo“).

28. Za aplikácie ust. v spojení s Čl. 15 ods. 1 okresný súd vyhodnotil dôkazy a dospel k záveru, že dôkazy predložené zo strany žalovaného neboli spochybnené žiadnymi relevantnými skutočnosťami. Žalovaný preukázal svoje tvrdenia, a to zmluvný vzťah so žalobcom, bankovú záruku, vznik vád, reklamáciu vád, ako aj to, že žalobca tieto vady neodstránil, na základe čoho žalovaný pristúpil k odstráneniu prostredníctvom iných osôb a náklady, ktoré s tým vznikli, si uplatnil žalovaný voči žalobcovi prostredníctvom bankovej záruky. Žalovaný riadne preukázal vznik týchto nákladov, ako aj výšku, a to faktúrou č. 2019/10 pre dodávateľa GMC Company, s.r.o. vo výške 6.396,- Eur s tým, že k úhrade 6.129,50 Eur došlo, krycí list rozpočtu súpisu prác a dodávok 6.396,- Eur spolu so súpisom prác a dodávok (č.l. 232-236 spisu) a zároveň predložením faktúry č. 7/2019, ktorá bola vystavená dodávateľom H. A., klampiarstvo, na sumu 2.773,80 Eur a predložením faktúry č. 14/2019 na sumu 1.145,- Eur, pričom žalovaný preukázal aj úhradu týchto faktúr výpisom z účtu podľa č.l. 156-158 spisu.

29. Okresný súd uzavrel, že žaloba žalobcu bola neopodstatnená, pretože vady skutočne boli spôsobené v dôsledku konania žalobcu, ktorý tieto vady neodstránil, hoci bol povinný ich odstrániť. Porušenie zo strany žalobcu vyplývalo aj zo Znaleckého posudku č. 46/2017. Žalovaný podľa uzavretej zmluvy o dielo pristúpil k odstráneniu týchto vád, pretože žalobca vady neodstránil, hoci bol na to podľa uzavretej Zmluvy o dielo ako aj rozhodných okresným súdom citovaných zákonných ustanovení povinný a náklady si riadne uplatnil z bankovej záruky. Banka tieto finančné prostriedky poskytla a následne ich požadovala od žalobcu. Žalobca podľa ust. požadoval vrátenie plnenia na základe bankovej záruky spolu s náhradou škody od žalovaného, avšak okresný súd posúdil, že tento nárok žalobcu nebol opodstatnený, keďže bolo nepochybne preukázané, že po prevzatí diela boli zistené vady spôsobené nesprávnymi postupmi žalobcu, žalovaný vady reklamoval, žalobca reklamáciu neuznal a vady neodstránil. Podľa okresného súdu žalovaný správne postupoval, keď dané náklady si uplatnil z bankovej záruky, ktorej platnosť a existencia bola nesporná, preto žalobu z týchto zhodnocujúcich záverov zamietol.

30. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. , . Žalovanému ako úspešnému v spore proti žalobcovi priznal nárok na 100 % náhradu trov prvoinštančného konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

31. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. , a . Žalobca uviedol, že predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Žilina boli nároky z vydania plnenia bez právneho dôvodu na základe sporného uplatnenia bankovej záruky zo strany žalovaného. V zmluve o dielo si žalobca so žalovaným dohodli bankovú záruku, z ktorej môže žalovaný na účet žalobcu čerpať za zmluvne dohodnutých podmienok. Jedinou podmienkou na čerpanie bankovej záruky bola iba žiadosť objednávateľa, t.j. žalovaného. Podmienka na čerpanie bankovej záruky však nie je to isté ako podmienka vzniku nároku žalovaného na zaplatenie určitej peňažnej sumy. Takouto podmienkou okrem iného bolo aj nahradenie nákladov na odstránenie reklamovaných vád podľa Článku VI. bodu 6.6.2 zmluvy o dielo.

32. Žalobca v konaní pred okresným súdom tvrdil, že žalovaný si reklamáciu vád neuplatnil riadne a včas, preto nemal nárok na uplatnenie bankovej záruky. Z tohto sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalovaný prezentoval svoj právny postoj tak, že nemá čo preukazovať vznik vady, ale práve žalobca má preukázať, že stavba bola dodaná bez vád, t.j. neexistenciu vád. Žalobca podľa žalovaného si mal uplatniť nárok voči banke a nie voči žalovanému, neprihliadajúc na ust. . Uvedené žalovaný podčiarkol dosť dehonestujúcim hodinu trvajúcim diktovaním ustanovení do zápisnice, ignorujúc zásadu iura novit curia, čo okresný súd z neznámych dôvodov nezarazil. Žalobca uviedol, že okresný súd porušil zásadu rovnosti strán a zásadu kontradiktórnosti, keď vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich uplatnenie záruky. Žalobca namietal spôsob dokazovania pred okresným súdom. Zo strany žalovaného došlo k tomu, že sa nenamáhal preukázať dôvod uplatnenia bankovej záruky. Nebolo možné, aby žalobca dokazoval, že dielo nemalo záručnú vadu. Ak by mal uvedené preukazovať, tak išlo by o nepochopenie tzv. negatívnej dôkaznej teórie. Bol to žalovaný, ktorý mal preukázať, že tu bola vada, túto odstránil a vznikli mu náklady, ktoré si uplatnil prostredníctvom bankovej záruky na účet žalobcu. Od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti, t.j. niečo čo sa nestalo. Hlavnou myšlienkou negatívnej dôkaznej teórie je skutočnosť, že negatívne skutočnosti sa nedokazujú. Nositeľom dôkazného bremena je vždy tá procesná strana, ktorá tvrdí pozitívne skutočnosti. Žalobca preto nebol povinný dokazovať, že nenastali podmienky na uplatnenie bankovej záruky, ale práve žalovaný mal preukázať, že nárok mu vznikol.

33. V rovine dokazovania vykonávaného pred okresným súdom došlo k porušeniu zásady rovnosti strán. Z nahrávky z pojednávania konaného dňa 04.06.2020 vyplýva, že žalovaný výsledne uviedol, že nepredloží do spisu dôkaz o uplatnení reklamácie. Až na naliehanie okresného súdu a siahodlhé presviedčanie zo strany konajúcej sudkyne, právny zástupca žalovaného urazene uviedol, že tento dôkaz predloží. Uvedené je v zápisnici z pojednávania, keď žalovaný mal povedať „taktiež poukazuje na list z 31.1.2017, ktorý ma preukazovať tú reklamáciu, ale napriek tomu listinu nechce súdu predložiť“. Až po ďalšej dôraznej argumentácii sudkyne je zaznamenané, že tento dôkaz predloží. Okresný súd nerešpektoval zásadu sudcovskej koncentrácie konania, kedy žalovaný mal a mohol tento dôkaz predložiť oveľa skôr, ale úmyselne tak neučinil. Žalovaný bol kvalifikovane právne zastúpený, a preto nebol dôvod na pripustenie takéhoto dôkazu. Išlo o porušenie rovnosti strán ako aj kontradiktórnosti konania, kedy okresný súd dôrazným pôsobením presvedčil procesnú stranu na predloženie dôkazu v jej prospech, aj keď pôvodne to žalovaný nechcel učiniť, čo výslovne uviedla do zápisnice. Týmto nesprávnym procesným postupom okresný súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a došlo aj k porušeniu rovnosti strán podľa Čl. 6 .

34. Žalobca v ďalšej časti odvolania poukázal na nezákonnosť dôkazov s poukazom na Čl. 13 ods. 2 . Okresný súd svoje odôvodnenie oprel aj o výpovede dvoch svedkov tak, ako je to vyjadrené v odsekoch 36. a 37. napadnutého rozsudku. Svedkovia boli so žalovaným v pracovnom pomere, pričom pán T. je aj doposiaľ zamestnancom žalovaného. Títo svedkovia tak, ako obaja zhodne uviedli na pojednávaní dňa 11.09.2020, pred týmto pojednávaním sa radili o spôsobe svojej výpovede s právnym zástupcom žalovaného. Je neprípustné, aby okresný súd akceptoval tak, ako to uviedol v odseku 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že sa z titulu pracovnoprávneho pomeru so žalovaným

mohli o predmete výpovede rozprávať. Okresný súd opomenul skutočnosť, že svedok pán G. nebol v zamestnaneckom pomere so žalovaným a je neprirodzené, pokiaľ pred pojednávaním sa radil so svojim bývalým zamestnávateľom, resp. jeho právnym zástupcom. Žalobca poukázal na ust. veta prvá . Ak má byť svedecká výpoveď vierohodná, nesmie byť svedok stranou informovaný o predmete sporu a vopred nachystané odpovede na otázky súdu. Je neprípustné, aby svedkovia disponovali listinami zo súdneho spisu ešte pred ich výsluchom, resp. s nimi disponovať nemôžu vôbec, pretože nie sú účastníkmi konania.

35. Žalobca poukázal na odsek 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 11.09.2020 je zreteľné a jasné, že svedkovia pred pojednávaním nie „informovali právneho zástupcu žalovaného o skutočnostiach“, ale oni sa s ním radili, ako majú na tomto pojednávaní vypovedať. Radiť svedkovi právnym zástupcom sporovej strany ako má vypovedať pred súdom je hrubým porušením procesných noriem, ale aj stavovských predpisov, konkrétne ust. § 7 ods. 1 Advokátskeho poriadku. Advokát nesmie svedkov ovplyvňovať a v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia, advokát nesmie ani na príkaz klienta oboznamovať svedkov s priebehom konania, ktoré sa udialo pred ich výsluchom. Podľa žalobcu v danom prípade nedošlo len k obvyklému a akceptovateľnému informovaniu sa svedkov o predmete sporu, teda kto je účastníkom konania, o akú stavbu ide, či je potrebné priniesť nejaké doklady, u žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, ale títo svedkovia boli ovplyvnení priamo právnym zástupcom žalovaného, ktorý im zjavne poskytol aj kópie listín zo súdneho spisu. Svedok pán T. výslovne uviedol, že sa s právnym zástupcom žalovaného radil, ako má vypovedať na položené otázky podľa strany 6 zápisnice z pojednávania konaného dňa 11.09.2020. Podľa žalobcu výpovede svedkov p. G. a p. T. bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôveryhodné. Okresný súd však na tieto dôkazy prihliadal, pričom poprel princíp legality uvedený v Čl. 16 ods. 2 a došlo k značnému zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, a preto podľa žalobcu je naplnený odvolací dôvod podľa ust. . Okresný súd podľa žalobcu mal zvážiť, či vo veci nebol spáchaný trestný čin marenia spravodlivosti podľa ust. alebo trestný čin krivej výpovede podľa ust. .

36. Žalobca ďalej mal za to, že došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nepredložil vo svojom odpore kompletný znalecký posudok, absentovali strany 2 až 15 a strany 19 až 39. Žalobca pritom poukázal na ust. o upomínacom konaní, v ktorom sa aplikujú ustanovenia , t.j. aj ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania. Okresný súd nemal prihliadať na tento znalecký posudok, pretože žalovaný ho mal predložiť v plnom znení už pri koncipovaní svojho odporu. Žalovaný bol od začiatku zastúpený odborne spôsobilou osobou z radov advokátov, a preto mal predpokladať a vedel, že všetky relevantné dôkazy je povinný predložiť v súlade so sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania. Na tomto nezmenila nič ani skutočnosť, že žalovaný predložil kompletný znalecký posudok s odstupom niekoľkých mesiacov. I napriek uvedenému okresný súd sa s touto námietku žalobcu nevysporiadal a na dôkaz znaleckého posudku prihliadol, čím podľa žalobcu zasiahol do jeho práva na spravodlivý súdny proces.

37. Okresný súd nepresvedčivo zdôvodnil skutočnosť, že tento znalecký posudok neobsahoval znaleckú doložku v zmysle ust. . Pri absencii znaleckej doložky podľa ust. , ako osobitnej náležitosti znaleckého posudku, nie je možné tento dôkaz hodnotiť ako znalecký posudok, ale len ako listinu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12.11.2012, sp. zn. . Znalecký posudok č. 46/2017 nie je možné ponímať ako súkromný znalecký posudok, ale len ako listinný dôkaz. Žalobca uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by došlo k vadám namietaným žalovaným, ich rozsahu a ustálenie zodpovedného subjektu za ich vznik. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pretože nenavrhol do konania zabezpečiť znalecký posudok v súlade s ust. alebo , aby došlo k objektívnemu a odbornému zisteniu, či vôbec na predmetnej stavbe, ktorú pre žalovaného zhotovoval žalobca, došlo k akýmkoľvek vadám, v akom rozsahu a kto za ne zodpovedá. Keďže žalovaný nebol v tomto smere procesne aktívny, podľa žalobcu je potrebné aplikovať na danú situáciu zásadu iura vigilantibus scripta sunt, t.j. právo patrí bdelým a vyhodnotiť obranu žalovaného za nedôvodnú, nepreukázanú v celom rozsahu. V tomto smere podľa žalobcu bol naplnený odvolací dôvod podľa ust. a .

38. Žalobca poukázal na odsek 67. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu a vo vzťahu k týmto záverom poukázal na ust. , . Okresný súd nezobral do úvahy tú skutočnosť, že dielo je národnou kultúrnou pamiatkou, chránenou podľa osobitných predpisov.

V kompetencii žalobcu nebolo „svojou voľbou“ opraviť vytknuté vady a ani to nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, pretože svojim konaním by sa mohol dopustiť trestného činu poškodzovania a znehodnocovania kultúrnej pamiatky podľa ust. , pretože nebol daný súhlas kompetentných orgánov na vykonanie zásahu do tejto kultúrnej pamiatky. Bol potrebný samotný písomný súhlas so spôsobom opravy, najmä keď ide o zásah do fasády. O takýto súhlas mohol požiadať jedine vlastník stavby, čiže žalovaný. Žalovanému takýto súhlas zo strany krajského pamiatkového úradu nebol daný. Žalovaný žalobcovi neposkytol potrebnú súčinnosť, pričom musel a mal vedieť, že žalobca si nemôže sám zvoliť spôsob opravy a túto opravu aj realizovať. Bez písomného súhlasu by sa žalobca ako aj žalovaný dopustili minimálne správneho deliktu.

39. Žalovaný mal podľa svojich tvrdení vady uplatniť dvoma listami, a to listom zo dňa 31.01.2017, kde „reklamoval“ „zatekanie západnej štítovej steny“ a listom zo dňa 21.02.2017, kde reklamoval aj „južnú štítovú stenu“, ako vyplynulo z jeho podania na pojednávaní zo dňa 04.06.2020. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nepreukázal doručenie listiny zo dňa 31.01.2017. Poukázal na odsek 71. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Podľa žalobcu bolo zjavné, že tak žalovaný, ako aj okresný súd, opomenuli zmätočnosť a nejasnosť opisu vytknutej vady, pretože prostou logikou možno dospieť k jednoduchému záveru, že južná stena nikdy nemôže byť súčasťou východnej fasády. Ide o vnútorný rozpor a nelogickosť pokynov žalovaného, podľa ktorých sa žalobca zjavne nemohol orientovať v tom, ktorú vadu mu vlastne žalovaný vytýka, či južnú stenu alebo východnú fasádu. I tieto zjavné nekonzistentnosti okresný súd nepochopiteľne považoval za jasné označenie vád. Podľa žalobcu v konaní nebolo preukázané, že by nepostupoval v súlade s STN a EN, a naopak bolo preukázané, že žalobca postupoval v súlade s projektovou dokumentáciou, čo žalovaný nerozporoval, ak dielo bolo možné prevziať iba ak boli dodržané všetky STN, bolo nevyhnutné vyvodiť jediný záver, a to, že ak sa na predmetnom diele vyskytli vady, nesie za ne zodpovednosť zhotoviteľ projektovej dokumentácie, čiže žalovaný. To, že by žalobca nepostupoval v súlade s STN a EN nemohlo byť preukázané, pokiaľ znalecký posudok mohol byť hodnotený len ako listinný dôkaz, nie ako znalecký posudok. Okresný súd v tomto kontexte opomenul vykonať predložený dôkaz, a to list krajského pamiatkového úradu. O riadnej realizácii predmetnej strešnej krytiny nasvedčuje aj list Krajského pamiatkového úradu Žilina sp. zn. KPUZA-2016/11914-2/39223/MAJ zo dňa 24.05.2016, ktorým úrad potvrdil, že rekonštrukcia paláca sa realizuje v súlade s podmienkami rozhodnutia o zámere obnovy, ako aj následných vyjadrení krajského pamiatkového úradu.

40. Žalobca namietal, že okresný súd v súvislosti s projektovou dokumentáciou diela neaplikoval ust. . Ak na toto zákonné ustanovenie okresný súd nereflektoval, tak podľa žalobcu je rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné a tým je naplnený odvolací dôvod podľa ust. a .

41. K absencii primeranej lehoty na odstránenie vád žalobca poukázal na ust. , . Žalovaný aj v prípade, že ide o nepodstatné porušenie zmluvy, mal povinnosť vykonať voľbu svojho nároku, čo neučinil. Žalovaný v celom konaní nepreukázal, že by požadoval odstránenie vád v určitej lehote, ani nepreukázal dohodu o takejto lehote. Absencia voľby nároku z vád, ako aj absencia dohody o termíne ich odstránenia, mala za následok porušenie zmluvy zo strany žalovaného a nemohol žalovanému vzniknúť nárok na náhradu nákladov. Bez určenia primeranej lehoty prostredníctvom vzájomnej dohody tak, ako to predpokladala zmluva o dielo, nebol žalovaný oprávnený dať si odstrániť domnelé vady treťou osobou, nakoľko žalobca sa nemohol dostať do omeškania s odstránením vád.

42. K nákladom na odstránenie vád žalobca uviedol, že žalovaný do spisu nedoložil zmluvu o dielo, ani objednávku, ktorá by preukazovala, čoho sa konkrétne práce týkali. Ani z iných dokumentov v spise obsiahnutých nemožno zistiť, čoho sa práce týkali a či išlo o odstránenie vád, ktoré mali byť predmetom domnelej reklamácie. Z dokladov nie je možné zistiť o aké práce išlo, na ktorej časti budovy sa robili, pričom neboli robené odborne spôsobilými osobami, ktoré nemali oprávnenie na reštaurovanie kultúrnych pamiatok. Podľa žalobcu nie je logické a ani pravdepodobne možné, aby národnú kultúrnu pamiatku opravovali bez súhlasu pamiatkového úradu, bez dozoru odborne spôsobilej osoby. Podľa žalobcu žalovaný nepredložil dôkazy o skutočných nákladoch na opravu domnelej vady a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

43. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Pokiaľ by bolo rozhodnuté o jeho odvolaní bez nariadenia pojednávania, žiadal podľa ust. , aby bol upovedomený o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu na jeho emailovú adresu a@b.c <mailto:a@b.c>.

44. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 11.12.2020. Žalovaný primárne namietal spôsob uplatneného nároku žalobcom. Mal za to, že žalobca mal svoj nárok právne kvalifikovať ako nárok podľa ust. a nie ako nárok podľa ust. a . Pokiaľ žalobca pred okresným súdom nepožiadal v zmysle ust. o pripustenie zmeny žaloby, tak potom už z tohto dôvodu mala byť žaloba žalobcu zamietnutá.

45. Žalovaný nesúhlasil s odvolacím dôvodom žalobcu v tom, že by došlo k porušeniu rovnosti strán okresným súdom. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že by okresný súd naliehal na žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu, aby z ich strany bol predložený dôkaz o uplatnení reklamácie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na výklad negatívnej dôkaznej teórie žalobcom a priebeh sporu, keď v návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca len všeobecne uvádza, že žalovaný nepreukázal splnenie náležitostí podľa zmluvy na čerpanie bankovej záruky. Vo vyjadrení k odporu žalobca tvrdí, že reagoval na listy žalovaného z 13.03.2017 a 12.04.2017 svojimi listami z 24.03.2017 a 20.04.2017, ktorými sa domáhal preskúmania údajných vád nezávislým znalcom, zúčastnil sa obhliadky spolu so znalcom, svoje povinnosti si však splnil „riadne“ a „v súlade s projektovou dokumentáciou“, a tým nie je daná zodpovednosť podľa ust. . Na pojednávaní dňa 04.06.2020 žalobca tvrdil, že žalovaný uplatnil reklamáciu listom zo dňa 31.01.2017, ktorý je založený v spise a kde žalovaný nenavrhol spôsob ako vadu odstrániť. Listom zo dňa 17.05.2018 žalovaný uviedol, že zateká západná a východná stena a opäť podľa žalobcu nemal uviesť, či žiada odstránenie vád, a teda vada nebola uplatnená zrozumiteľne. Žalobca sa bránil tým, že mu nebolo jasné, či ide o východnú alebo južnú stenu, ako aj, že žalovaný neposkytol súčinnosť pri odstraňovaní vád. Žalovaný na to uviedol, že má listinný dôkaz, a to reklamáciu z 31.01.2017, ale túto okresnému súdu nepredloží. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp zn. zo dňa 10.02.2010, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 26.02.2013. Dielo za žalobcu vykonávali konkrétni ľudia a títo mohli byť rovnako navrhnutí žalobcom a vypočutí ako svedkovia v konaní. To, že zo strany žalovaného nemala byť poskytnutá súčinnosť pri odstraňovaní vád je rovnako skutočnosť, ktorá sa dá preukázať.

46. Žalobca neprodukoval dôkazy, ktoré by vyvracali tvrdenie žalovaného, jeho listiny a dôkazy, ktorými reklamoval vady, závery znaleckého posudku neboli spochybnené a ani svedecké výpovede. Rovnako nebolo záujmom žalovaného uskutočniť prednes, ktorý mal pôsobiť na právneho zástupcu žalobcu ponižujúco, avšak postup právneho zástupcu žalovaného bol nevyhnutnou reakciou na to, že žalobca neustále menil svoje tvrdenia, tieto modifikoval podľa aktuálnej potreby. Žalobcove tvrdenia boli všeobecné, protirečiace, neustále sa meniace a najmä žalobca o týchto tvrdeniach odmietol produkovať dôkazy. Na jednej strane žalobca tvrdil, že dielo nemalo vady a na druhej strane sa obšírne venoval téme neexistencie jeho zodpovednosti za vady, čo je vo vážnom logickom konflikte. Následne žalobca prišiel s tvrdením, že žalovaný vady reklamoval nedostatočne, neurčito, s odvolaním sa na list z 31.01.2017, ktorý žalobca mal, ale napriek tomu ho odmietol predložiť súdu v zmysle zápisnice z pojednávania zo dňa 04.06.2020. Nepravdivé je tvrdenie žalobcu o okolnostiach nepredloženia listu z 31.01.2017 na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 04.06.2020 a údajného vyvíjania nátlaku zo strany sudkyne na právneho zástupcu žalovaného, aby tento list predložil, čím malo dôjsť k jeho znevýhodneniu v konaní. S takýmto odvolacím dôvodom žalobcu žalovaný nesúhlasil. Bol to žalobca, ktorý namietal, že listom zo dňa 31.01.2017 žalovaný neuplatnil reklamáciu riadne, pričom dôkazom o tomto tvrdení žalobcu bol práve list zo dňa 31.01.2017, ktorý na toto tvrdenie mal podľa žalovaného predložiť žalobca. Žalovaný potom nevidel žiaden dôvod preukazovať tvrdenia žalobcu predložením listu zo dňa 31.01.2017. Žalobca odmietol na toto tvrdenie predložiť dôkaz, a to list z 31.01.2017, a pokiaľ následne tento list bol predložený žalovaným, tak sa predložil dôkaz, na ktorý vo svojich tvrdeniach poukazoval žalobca. Predloženie listu z 31.01.2017 zo strany žalovaného nemohlo nijakým spôsobom ani hypoteticky ovplyvniť konanie v negatívnom zmysle v neprospech žalobcu.

47. K namietaniu zákonnosti dôkazu, a to výsluchu svedkov pána G. a T. žalovaný uviedol, že je pravdou to, že právny zástupca žalovaného s oboma svedkami pred pojednávaním a nielen pred ním sa stretol a komunikoval s nimi, čo je však vysvetliteľné a pochopiteľné. Svedok Ing. G. bol v čase realizácie diela a reklamačného konania zamestnancom žalovaného, ktorý bol poverený zabezpečením reklamácie

vád, ktoré sa stali predmetom konania. Pán G. bol osobou, ktorá sa za žalovaného zúčastňovala stretnutí so žalobcom, je autorom listov tvoriacich dôkazy v tomto konaní, preto bol logicky osobou, ktorá oboznamovala právneho zástupcu žalovaného so skutkovým stavom a so všetkými pre konanie rozhodujúcimi skutočnosťami. Keďže svedok G. bol autorom listov, ktoré boli predložené ako dôkazy, tak tieto mu boli poskytnuté zo strany žalovaného, čo je pochopiteľné a čo považuje žalovaný za normálne vzhľadom na odstup času od ich napísania. V takomto zmysle slova sa spolu so svedkom „radili“. Podobne svedok pán T. je zamestnancom žalovaného, ktorý bol činný najmä vo fáze obstarania náhradnej opravy vád namiesto žalobcu. Zabezpečoval pre právneho zástupcu žalovaného dôkazy - listiny, znalecký posudok a samozrejme ho informoval o skutkovom stave, ktorý mu bol z titulu jeho funkcie známy. Pán T. ako svedok bol predvolaný na okresný súd po prvý raz, preto sa pýtal právneho zástupcu žalovaného, ako to vyzerá pri výsluchu svedka a tento ho vo všeobecnej rovine oboznámil, ako to na súde prebieha, akým spôsobom z hľadiska formálneho má odpovedať, teda že má odpovedať slušne a len na položené otázky, kde pri výsluchu bude stáť, že na pojednávanie si má priniesť občiansky preukaz a pod.. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu poprel, že by jeho právny zástupca „naučil“ svedkov odpovede na ním položené otázky, ako to naznačuje žalobca. Čo sa týka otázok žalobcu, tak tieto právny zástupca žalovaného nepoznal, a teda ani hypoteticky nemohol svedkov v tomto smere pripravovať.

48. Podľa žalovaného žalobca len vyňal odpoveď svedka T.. Žalobca len z jedného lakonického „áno“ odpovedaného svedkom na otázku o spôsobe odpovedania na pojednávaní dedukuje, že svedok mal byť navádzaný na to, ako má tento odpovedať po obsahovej stránke. Takýto svojvoľný výklad rozhodne žalovaný poprel a považoval ho za účelový. Žalobca namiesto produkovania dôkazov o svojich tvrdeniach sa zameral na spochybňovanie dôkazov žalovaného.

49. Podľa žalovaného okresný súd sa dostatočne vysporiadal s dôkazmi, tieto zákonným spôsobom vyhodnotil. Pokiaľ ide o námietku nekompletného znaleckého posudku v rámci upomínacieho konania, tak žalovaný uviedol, že bola doručená pre konanie podstatná časť, a to vzhľadom k charakteru upomínacieho konania, ktoré v zmysle má charakter skráteného konania, v ktorom je dokazovanie upravené odlišne od , a to v tom smere, že je zjednodušené a obmedzené.

50. Žalovaný poukázal na ust. , o upomínacom konaní. Naviac, celý znalecký posudok bol do súdneho spisu doložený spolu s podaním zo dňa 07.01.2020. Znalecký posudok predložený žalovaným nebol zo strany žalobcu po jeho materiálnej a obsahovej stránke riadne spochybnený. Žalobca sa po celú dobu sústredil na procesné spochybňovanie znaleckého posudku, avšak z neznámych dôvodov neprodukoval dôkazy, ktoré by skutočnosti zachytené v znaleckom posudku spochybňovali po faktickej stránke.

51. Žalobca si bol vedomý nutnosti opráv vád diela, k ich odstraňovaniu nepristúpil. Pokiaľ sa žalobca bránil neposkytnutím súčinnosti zo strany žalovaného pri odstraňovaní vád a absenciou súhlasu krajského pamiatkového úradu, tak žalovaný zvýraznil to, že súhlas bol udelený pred samotnou rekonštrukciou a oprava vád spočívala len v riadnom vykonaní diela podľa projektu odsúhlaseného krajským pamiatkovým úradom. V prípade aj hypotetickej úvahy, za vykonanie opravy bez súhlasu by navyše neniesol zodpovednosť žalobca, ale žalovaný. Oprava vád, ktorá vznikla neodbornou prácou žalobcu v rozsahu reklamácie, si určite nevyžadovala súhlas krajského pamiatkového úradu.

52. Nie je namieste ani odvolací dôvod žalobcu, že nebolo preukázané doručenie listu z 31.01.2017. V podstate sám žalobca spochybňoval v rámci tvrdenia tento list ako riadnu reklamáciu a z tohto dôvodu ho musel mať k dispozícii právny zástupca od žalobcu. Žalobcovi preto musel byť tento list žalovaného doručený. Je nepochybné, pokiaľ žalobca namietal list žalovaného z 31.01.2017 po obsahovej stránke, tak ho musel mať k dispozícii.

53. V odvolacom dôvode žalobcu o neurčitosti označenia vady, okresný súd sa dostatočne vysporiadal s touto skutočnosťou, pričom z listu z 13.03.2017 a priloženej fotodokumentácie bolo úplne evidentné, akú vadu žalovaný reklamoval.

54. Žalobca pred okresným súdom tvrdil, že v konaní nebolo preukázané, že by postupoval v rozpore s STN, EN, ale bolo preukázané, že postupoval podľa projektu, tak za vady nesie zodpovednosť zhotoviteľ

projektovej dokumentácie a nie žalobca. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. a ust. .

55. Žalovaný uviedol, že žalobca sa snaží navodiť dojem, že jediným pre neho záväzným dokumentom pre vykonanie diela je projektová dokumentácia, podľa ktorej žalobca aj postupoval. Toto tvrdenie žalobcu, že postupoval podľa projektovej dokumentácie je nepravdivé, čo vyplývalo zo záverov znaleckého posudku. Žalovaný ďalej poukázal na ust. , ako aj, že podľa je zhotoviteľ povinný postupovať pri vykonávaní diela s odbornou starostlivosťou. Navyše žalovaný poukázal na zmluvu o dielo uzavretú medzi žalobcom a žalovaným, konkrétne na bod 3.3, bod 7.2, bod 8.1 zmluvy o dielo. Z týchto dojednaní zmluvy o dielo bola zrejmá povinnosť žalobcu postupovať pri vykonávaní diela podľa STN, resp. európskych noriem a zároveň podľa projektovej dokumentácie. Ak by zhotoviteľ zistil nesúlad medzi technickou normou a projektovou dokumentáciou, tak podľa ust. bol povinný žalovaného na túto disproporciu upozorniť, čo sa v tomto prípade nestalo. Len ak by k tomuto oznámeniu žalobca pristúpil a žalovaný by i napriek tomu trval na takomto nesúladnom postupe, nezodpovedal by žalobca za vady týmto postupom spôsobené v zmysle ust. , resp. ust. . Žalobca však žalovaného neupozornil na rozpor, pretože tento ani neexistoval a vady diela boli spôsobené výlučne neodborným postupom žalobcu.

56. Okresný súd dostatočne vykonal dokazovanie, z neho mal preukázanú existenciu vád, ako aj zodpovednosť žalobcu za tieto vady. K odvolaciemu dôvodu žalobcu, že absentovala primeraná lehota na odstránenie vád žalovaný uviedol, že okresný súd sa s touto otázkou dostatočne vysporiadal v odsekoch 29. a 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zatekanie stien je havarijný stav, ktorý podľa bodu 7.8 zmluvy o dielo bol žalobca povinný odstrániť obratom po jeho nahlásení. Tvrdenia žalobcu ohľadom absencie lehoty v zmysle bodu 7.8 zmluvy o dielo navyše pôsobia paradoxne vo svetle toho, že od uplatnenia reklamácie až do odstránenia vád náhradnými zhotoviteľmi uplynul rok a pol, a teda doba, počas ktorej mohol žalobca kedykoľvek odstrániť reklamované vady.

57. Žalovaný nesúhlasil ani s odvolacím dôvodom, v ktorom sa namieta, že žalovaný nepreukázal náklady na odstránenie vád. Žalovaný v potrebnom a dostatočnom rozsahu preukázal tieto náklady, čo vyplynulo aj z výsledkov vykonaného dokazovania. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť, s priznaním trov odvolacieho konania. V prípade, ak odvolací súd bude rozhodovať bez nariadenia pojednávania, právny zástupca žalovaného žiadal oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami na adresu a@b.c <mailto:a@b.c>.

58. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 28.12.2020. Žalobca uviedol, že nebolo sporné to, že dielo bolo odovzdané a dané do užívania bez vád a takto bolo aj skolaudované. V spore podľa žalobcu išlo o domnelú skrytú vadu, ktorej existenciu tvrdil žalovaný, nie žalobca, ktorá sa prejavila po prevzatí diela žalovaným. Už z tohto vyplýva, že žalovaný v prípade čerpania záruky mal preukázať, že vada existovala a že mu vznikli náklady, ktoré si môže podľa zmluvy o dielo uplatniť u žalobcu prostredníctvom bankovej záruky. Nebolo úlohou žalobcu preukazovať, že dielo nemá vady, ak ho bez vád odovzdal. Dielo bolo zaplatené v celosti a bolo skolaudované, čo nebolo sporné. Žiadať žalobcu aby preukázal, že dielo nemá skrytú vadu, o ktorej hovorí žalovaný, je rovnaké ako žiadať veriteľa aby preukázal, že nedostal od dlžníka peniaze.

59. Podľa žalobcu poukaz žalovaného na ust. , že si žalobca nesprávne uplatnil nárok z bezdôvodného obohatenia podľa ust. je zbytočný argument, pretože nie je úlohou žalobcu definovať svoj nárok po právnej stránke, je to úloha súdu. Právne uchopenie nároku či ide o bezdôvodné obohatenie podľa ust. alebo nárok v zmysle ust. je bez významu vo vzťahu k žalovanej sume alebo skutkovým okolnostiam. V podstate je to súd, ktorý pozná právo, a teda posudzuje nárok. Nebolo povinnosťou žalobcu poskytovať právne argumenty na podporu skutkových tvrdení. Žalobca mal za to, že z nahrávky z pojednávania nesporne vyplýva, že okresný súd neprimerane zvýhodnil žalovaného prostredníctvom dôrazného „odporúčania“ na zabezpečenie listiny, ktorá v spise absentovala a bez ktorej hrozila žalovanému strata sporu.

60. K výpovediam svedkov p. G. a p. T. žalobca uviedol, že nepopiera, že žalovaný si interne so svojimi zamestnancami, bez toho, aby ich navádzal na výpoveď, môže znovu prejsť dôkazy a pripraviť sa na

pojednávanie. Tu však bola situácia, keď svedkovia, z ktorých jeden už dlhodobo nie je zamestnancom žalovaného, sa radili priamo s advokátom žalovaného, t.j. išlo o prípravu na výpoveď pred súdom. Svedok Ing. G. sám priznal, že bol iniciátorom uplatnenia bankovej záruky, a preto aj napriek poučeniu o následkoch krivej výpovede je dôvod predpokladať, že bude obhajovať svoje kroky, aj keby to bolo v rozpore so skutočnosťou, inak by bol zodpovedný za škodu. Obdobne zamestnanec žalovaného svedok p. T., ktorý je v podriadenom vzťahu k žalovanému, na otázku „rozprávali ste sa s právnym zástupcom žalovaného o tom, akým spôsobom budete odpovedať na dnešnom pojednávaní o predmete sporu“ uviedol bez zaváhania, že áno. Oboch svedkov navrhol na pojednávanie žalovaný, ktorý ich zabezpečil, obidvaja svedkovia potvrdili, že o predmete sporu boli informovaní od právneho zástupcu žalovaného, svedok Ing. G. mal na pojednávaní k dispozícii listiny zo súdneho spisu a čerpal z nich počas svojej výpovede, aj keď už nie je zamestnanec žalovaného, svedok T. priamo potvrdil, že sa rozprával s právnym zástupcom žalovaného o spôsobe odpovedania na otázky položené na pojednávaní, pričom je v podriadenom pracovnoprávnom vzťahu k žalovanému. Podľa žalobcu nebolo možné vyhodnotiť svedecké výpovede ako dôveryhodné, a pokiaľ žalovaný sa priznal vo svojom stanovisku, že svedkov informoval vopred o predmete výsluchu, naďalej je daný podľa žalobcu odvolací dôvod podľa ust. a .

61. Ďalej žalobca zotrval na spochybnení záverov znaleckého posudku. Okresný súd nemal kompletný znalecký posudok, aj napriek tomu z neho čerpal odborné závery o existencii domnelej vady. Žalobca sa bránil voči tvrdeniu žalovaného, že by vykonal lajdácku prácu, keďže táto lajdácka práca získala ocenenie fasáda roka a dielo je žalovaným opakovane prezentované v médiách ako príkladne zrekonštruovaná kultúrna pamiatka.

62. Žalovaný sa snaží bagatelizovať povinnosti dané , keď žalobca mal domnelú vadu opraviť bez súhlasu pamiatkového úradu a že porušenie vyžiadať si predchádzajúci súhlas bolo problémom žalovaného a nie žalobcu. Skutočnosť, že pri oprave národnej kultúrnej pamiatky je potrebné si vyžiadať súhlas pamiatkového úradu nie je sporná, nakoľko ide o zákonnú povinnosť. Rovnako nie je sporné, že žalovaný tento súhlas nemal, ani oň nepožiadal. Vzhľadom k tomuto stavu nebolo možné nútiť žalobcu, aby konal v rozpore so zákonom v prípade, ak žalovaný vyžadoval vykonať predmetnú opravu odlišne od projektovej dokumentácie. Za súlad projektovej dokumentácie s STN zodpovedá projektant, nie zhotoviteľ. Ak je zistený rozpor medzi STN a projektovou dokumentáciou, pričom zmluva o dielo takúto situáciu nerieši, je potrebné zohľadniť v zmysle ust. kontext zmluvy o dielo a prejav vôle strán. Podľa zmluvy o dielo mal žalobca dielo zhotoviť podľa projektovej dokumentácie. Nebola sporná vôľa strán, že projektová dokumentácia schválená krajským pamiatkovým úradom má prioritu (prednosť). Postup v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou by bol porušením ustanovení o ochrane pamiatkového fondu. Inak povedané, žalobca mohol a mal postupovať podľa projektovej dokumentácie, za ktorej správnosť zodpovedal žalovaný ako verejný obstarávateľ a stavebník uvedený v stavebnom povolení. Žalovaný nepreukázal, že vady boli spôsobené tým, že žalobca porušil povinnosti ustanovené zmluvou o dielo zhotoviť dielo podľa projektu. Trvať na tom, že žalobca nepostupoval podľa STN pri obnove pamiatky postavenej v roku 1907 je nedostatočné a muselo by byť preukázané, že nepostupoval v súlade s projektovou dokumentáciou.

63. V prípade absencie primeranej lehoty na odstránenie vady žalobca uviedol, že ak žalovaný domnelú vadu odstránil skôr, ako to bolo umožnené žalobcovi, porušil zmluvu o dielo ako aj zákon a z tohto dôvodu neuplatnil nárok z vád diela riadne a včas. Nad rámec, ak žalovaný používa „havarijný stav“, tak tento mu nevadil viac ako rok a pol, pričom nijako neohrozoval stav pamiatky alebo účel jej užívania.

64. Ohľadom nákladov na opravu domnelej vady žalobca poukázal na to, že z dôkazov založených v spise nebolo zrejmé, čo bolo predmetom opravy. Jednoznačné je len, že prišla faktúra a že bola zaplatená. Svedecká výpoveď p. T. v tomto smere bola nedostatočná a nevierohodná, resp. z nej nevyplývali žiadne konkrétne zistenia, ktoré by preukazovali dôvodnosť a opodstatnenosť nákladov na opravu domnelej vady. V spise absentuje objednávka alebo zmluva, ktorá by sa vzťahovala k týmto platbám a definovala by predmet diela. Mohlo ísť aj o opravu inej vady, keďže na faktúre je uvedené iba, že ide o práce na Rosenfeldovom paláci, prípadne ide o „opravu časti fasády“. Podľa žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, za čo vlastne sú tieto faktúry. Žalobca zotrval na odvolacom návrhu, a to zrušení rozsudku okresného súdu a vrátení veci na ďalšie konanie.

65. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 03.02.2021. Ohľadom negatívnej dôkaznej teórie žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, ktoré prezentoval v predchádzajúcich podaniach a prednesoch. Obsahom žaloby je tvrdenie žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorého vydania sa žalobca domáha na základe ust. a , a to preto, že mala byť žalovanému vyplatená banková záruka dojednaná pre prípad, ak z dôvodu pasivity zhotoviteľa žalovaný bude nútený pristúpiť k odstráneniu vád diela, pričom žalobca tvrdí, že na vyplatenie bankovej záruky neexistoval právny dôvod, pretože jeho plnenie bolo bez vád, resp. za vady nezodpovedá, resp. tieto žalovaný nereklamoval správne, nemal dostatočnú lehotu na ich odstránenie, nebol udelený súhlas krajského pamiatkového úradu na ich odstránenie a podobne. Podľa skutkového stavu je nesporné, že žalovaný postupoval pri reklamovaní vád podľa zmluvy o dielo a podľa zákona. Žalobca mal vytvorený dostatočný priestor a čas na oboznámenie sa s vadami. Bol účastníkom reklamačného konania, mal možnosť si skutkový stav zdokumentovať, čo aj urobil. Žalobca mal k dispozícii všetky informácie a podklady týkajúce sa vád, zúčastnil sa ohliadky so znalcom, tieto svoje poznatky mohol žalobca použiť v súdnom konaní na preukázanie svojich tvrdení.

66. Podľa žalovaného je pravdou, že žalobca nemá povinnosť právne kvalifikovať vec, ale ak tak urobí a domáha sa priznania konkrétneho práva podľa konkrétnych ustanovení zákona, potom mu súd nemôže priznať právo iné, podľa iného ustanovenia zákona. Žalobca sa po celý čas domáhal práva v zmysle ust. a a nie podľa ust. , čo je právna norma obsahujúca právo, ktoré by mu po splnení skutkových okolností náležalo. V prípade, ak sa žalobca chcel domáhať iného práva, bol povinný využiť inštitút zmeny žaloby podľa ust. , ktorý je na to určený. K postupu žalobcu, ktorý zvolil v súvislosti s (ne)predložením listu z 31.01.2017, sa žalovaný dostatočne vyjadril. Je na odvolacom súde, aby vyhodnotil taktiku žalobcu, ktorý najprv vo svojich tvrdeniach vychádza z obsahu konkrétneho listu, ktorému vytýka určité nedostatky, a následne potom, ako sa dozvie, že tento list nie je súčasťou spisu, začne de facto jeho existenciu rozporovať. Žalovaný túto taktiku žalobcu považoval za neprípustnú, procesne neodôvodnenú. To, že žalobca odmietol predložiť dôkaz o svojom tvrdení, a to list z 31.01.2017, aj keď ním disponoval, opätovne podľa žalovaného potvrdzuje jeho neochotu plniť svoju dôkaznú povinnosť.

67. Žalobca sa opätovne snaží navodiť dojem nezákonnosti vykonaného dôkazu výsluchu svedkov. Žalobca tvrdí, že žalovaný nepoprel to, že právny zástupca žalovaného mal informovať svedkov o predmete konania, čo je v príkrom rozpore s jeho povinnosťami podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 Advokátskeho poriadku. Týmto spôsobom sa žalobca snaží navodiť dojem, že právny zástupca žalovaného ovplyvňoval svedkov, čo žalovaný rozhodne popiera. Toto tvrdenie žalobcu navyše nie je podporené žiadnym dôkazom. Právny zástupca žalovaného komunikoval so svedkami, avšak len v rozsahu nevyhnutnom na zistenie skutkového stavu a zabezpečenia listinných dôkazov. Bez tejto komunikácie by nebolo možné oboznámiť sa so skutkovým stavom, dôkaznou situáciou, prevziať a pripraviť zastupovanie, ako aj ďalej riadne postupovať v spore. Žalovaný poprel, že by svedok G. mal k dispozícii celý spisový materiál. Svedok mal k dispozícii listy, ktorých autorom bol on sám a reakcie na tieto listy zo strany žalobcu, ktoré sa priamo týkali reklamačného konania. Zároveň mal k dispozícii svoje poznámky, ktoré si vytvoril na základe uvedenej korešpondencie a svojich vlastných spomienok. Svedok určite nemal k dispozícii celý spis tak, ako to tvrdí žalobca. To, že svedok mal k dispozícii listy, ktorých je autorom a reakcie na ne, je vzhľadom na dlhší časový odstup od ich vytvorenia podľa názoru žalovaného úplne v poriadku. Je úplne normálne, že ak účastník nejakého právneho úkonu alebo nejakého právneho vzťahu navrhnutý ako svedok v súdnom konaní, sa najmä po uplynutí dlhšieho časového úseku oboznámi s obsahom listín, ktoré sa ho týkajú, a to za účelom vybavenia si konkrétnych spomienok a okolností potrebných pre konanie. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Spravidla tak robí aj súd na pojednávaní, keď necháva nahliadnuť svedkovi do spisu na listiny, ktoré mal tento svedok vyhotoviť, alebo na listiny, ktoré sú reakciou na ním vytvorenú listinu. K okolnostiam komunikácie právneho zástupcu žalovaného so svedkom T. sa žalovaný dostatočne vyjadril v predchádzajúcom podaní. Za účelové a špekulatívne žalovaný považoval tvrdenie žalobcu o tom, že svedok G., ktorý dal „pokyn“ na realizovanie bankovej záruky nehovorí pravdu, pretože mu hrozí zodpovednosť za škodu. Snaha žalobcu o spochybnenie svedka je motivovaná tým, že svedecká výpoveď Ing. G. je veľmi cenným prameňom informácií v konaní, keďže ide o človeka priamo sa podieľajúceho na celom procese reklamačného konania. Ak mal žalobca výhrady voči obsahu a pravdivosti výpovede svedka G., nič mu nebránilo predložiť svoje dôkazy, ktoré mal k dispozícii alebo položiť mu svoje otázky priamo na pojednávaní. Namiesto toho žalobca prichádza s nepodloženými konštrukciami, ktoré majú diskvalifikovať svedka v očiach súdu. Okresný súd pri vyhodnocovaní svedeckých výpovedí postupoval správne.

68. Pokiaľ ide o výhrady žalobcu, ktoré sa vzťahujú k Znaleckému posudku č. 46/2017 sa žalovaný v dostatočnom rozsahu už vyjadril. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu o tom, že by okresný súd nemal k dispozícii celý znalecký posudok, pretože tento mu bol v úplnom znení predložený spolu s podaním žalovaného zo dňa 07.01.2020. Argument žalobcu o udelení ocenenia „Fasáda roka“, ktorým chce zrejme preukázať bezvadnosť jeho plnenia, považoval za nepodstatný. Vôbec nie je zrejmé, aké hodnotiace kritéria mali byť posudzované v uvedenej súťaži. Určite však týmito kritériami nemohla byť kvalita prác, ktorá bola príčinou reklamovaných vád. Žalovaný zotrval na záveroch, ktoré konštatovala Slovenská technická univerzita v Bratislave vo svojom Znaleckom posudku č. 46/2017, že vady boli spôsobené neodbornou prácou zhotoviteľa.

69. Rovnako žalovaný sa už vyjadril k potrebe stanoviska krajského pamiatkového úradu. Odstraňovanie vád podľa žalovaného si nevyžadovalo zmenu projektu a takúto žiadnu zmenu projektu žalovaný ani nepožadoval. Podľa zisteného skutkového stavu odstránenie vád diela spočívalo v riadnom vykonaní prác, pretože pôvodne boli tieto práce vykonané neodborne. Nešlo o práce, ktoré by si vyžadovali zmenu projektu, ktorý by podliehal odsúhlaseniu zo strany pamiatkového úradu tak, ako to opakuje žalobca. Rovnako sa žalovaný v dostatočnom rozsahu vyjadril k tvrdeniam žalobcu ohľadom záväznosti projektovej dokumentácie a technických noriem. Žalovaný zdôraznil, že nikdy netvrdil, že projektová dokumentácia bola pre zhotoviteľa nezáväzná tak, ako to tvrdí žalobca v replike. Žalovaný konkrétne na základe ustanovení zmluvy o dielo tvrdil, že pre zhotoviteľa bola záväzná projektová dokumentácia a zároveň platné STN, resp. ETN. To, že povinnosť postupovať v súlade s technickými normami bola zmluvne implementovaná, je nesporné. Žalovaný nesúhlasil s ničím nepodloženým tvrdením žalobcu o tom, že rovnako nesporná bola vôľa strán, že projektová dokumentácia schválená krajským pamiatkovým úradom mala prioritu. Toto tvrdenie žalobcu je ničím nepodložené a nepravdivé. Z ustanovení zmluvy o dielo naopak vyplýva, že projektová dokumentácia nemala prednosť pred technickými normami.

70. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa neustále snaží navodiť dojem nesúladu medzi projektovou dokumentáciou a technickými normami, čím sa pokúša zbaviť zodpovednosti za vady a tvrdí, že mal postupovať len v súlade s projektom. Ani toto tvrdenie žalobcu nie je pravdivé. V znaleckom posudku sa konštatuje, že žalobca nepostupoval v súlade s projektovou dokumentáciou, vady boli spôsobené nedodržaním STN, ktorá určuje spád povrchu, nedostatočný presah oplechovania, vzájomné spojenie oplechovania, voľbou nespoľahlivých riešení, profesionálnou neodbornosťou zhotoviteľa a nie projektanta, projektová dokumentácia nerieši podrobne všetky detaily, ktoré sú v zásade správne, ale neboli dodržané zhotoviteľom, pričom konštrukcie ktoré sú príčinou vzniku nepriaznivého stavu nie sú zhotovené podľa projektovej dokumentácie a nie sú v súlade s platnou normou STN, v prípade dodržania projektom stanoveného riešenia by nevznikli nežiadúce javy, na analyzovanej strešnej krytine je značné množstvo principiálnych nedostatkov, ktoré sú spôsobené jej zhotoviteľom. Žalobca postupoval nielen v rozpore s platnými STN, ale aj projektovou dokumentáciou, ktorá bola správna a nie to, ako tvrdí žalobca, že postupoval v súlade s projektovou dokumentáciou, ktorá mala byť v rozpore s STN. Argumentáciu žalobcu o nepoužiteľnosti technických noriem 21. storočia pri rekonštrukcii stavby považoval žalovaný za absurdnú. Tvrdenia žalobcu o tom, že projekt má absolútnu prednosť pred stavebnými normami platnými v 21. storočí, vzhľadom na už vyjadrené žalovaným neobstálo, navyše, ak sa sám zmluvne zaviazal na ich dodržiavanie. Samotné žalobcove tvrdenie ho nezbavuje povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou, v zmysle platných právnych a technických noriem a podľa zmluvy o dielo.

71. K žalobcom namietanej údajnej absencii lehoty na odstránenie vád žalovaný naviac oproti doterajším tvrdeniam uviedol, že zatekanie fasády žalovanému vadilo, a to, že k odstráneniu vád došlo až po roku a pol bolo spôsobené z dôvodu obštrukcií zo strany žalobcu. Je tu paradox v tvrdení žalobcu, ktorý na jednej strane uvádza, že žiadne vady neexistovali, resp. že za ne nezodpovedá a na druhej strane tvrdí, že žalovaný neposkytol dostatočnú lehotu na ich odstránenie, resp. tým, že žalovaný zabezpečil odstránenie vád, znemožnil žalobcovi ich odstránenie. Rovnako k otázke preukázania oprávnenosti nákladov na opravu vád sa žalovaný vyjadril v predchádzajúcom podaní. Pokiaľ ide o spochybňovanie výpovede svedka p. T., tak žalobca mal na pojednávaní konanom pred okresným súdom možnosť položiť svedkovi konkrétne otázky týkajúce sa vykonaných prác, ak mal pochybnosti ohľadom charakteru a rozsahu prác vykonávaných p. A. a spol. GMC Company, čo však neurobil. To, čo bolo predmetom diela v prípade odstraňovania vád, vyplynulo z dokladov predložených okresnému súdu spolu s podaním žalovaného dňa 07.01.2020, a to konkrétne z faktúry č. 7/2019, č. 14/2019, dokladu o úhrade, faktúry

č. 2019/10, krycieho listu rozpočtu, súpisu prác, záznamu o prevzatí diela, dokladu o úhrade v kontexte s výpoveďou svedka p. T..

72. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 04.02.2021 (č.l. 416 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi prostredníctvom zvoleného zástupcu na vedomie.

73. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu za aplikácie ust. , a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

74. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -420 zo dňa 11.05.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 15.06.2021, na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, ako aj oznámením miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom zástupcovi žalobcu, právnemu zástupcovi žalovaného elektronickými prostriedkami, na nimi uvedenú e-mailovú adresu v súlade s ust. , na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

75. Krajský súd primárne uvádza, že podstatou sporu bola žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 10.714,80 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom tvrdení, že podľa uzavretej Zmluvy o dielo so žalovaným č. 2114/2015 zo dňa 09.06.2015 (ďalej len „Zmluva o dielo“) žalovanému nevznikol nárok na plnenie z bankovej záruky garančnej zábezpeky, pretože podľa žalobcu žalovaný nepreukázal splnenie podmienok tak zmluvných ako aj zákonných k tomu, aby sa uspokojil z bankovej záruky garančnej zábezpeky. Od vymedzenia skutkových tvrdení žalobcu, skutkových tvrdení žalovaného sa odvíjala aj dôkazná povinnosť sporových strán, pričom rozsah dokazovania vykonaný pred okresným súdom rešpektoval dôkaznú povinnosť sporových strán, ako aj zistenie najvýznamnejších, podstatných skutkových okolností potrebných pre rozhodnutie sporu a ich následné podradenie pod tomu zodpovedajúcu príslušnú právnu normu. Krajský súd poukazuje na to, že základom jeho konania boli odvolacie dôvody žalobcu. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, a to v podaní zo dňa 11.12.2020 okrem iného namietol, že žalobca, ktorý je zastúpený zástupcom, po celú dobu konania uplatňoval právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. a nie podľa príslušného ust. , pričom ak žalobca nepožiadal okresný súd o pripustenie zmeny žaloby podľa ust. , tak okresný súd mu ani nemohol uplatňované právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať a už z tohto dôvodu mal žalobu zamietnuť. Krajský súd uvádza, že ide o vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, toto vyjadrenie nie je v rovine odvolacieho dôvodu, aby mohlo byť posudzované krajským súdom ako odvolacím súdom. I napriek uvedenému krajský súd upriamuje pozornosť na podstatu sporovej veci vyjadrenú žalobcom, okresným súdom, ako aj vo vyššom zdôvodnení krajským súdom, keď žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy s príslušenstvom, ak podľa ním poskytnutého sumáru tvrdení mal za to, že na strane žalovaného nevzniklo právo na takéto plnenie z bankovej záruky, vydania ktorého plnenia sa žalobca podanou žalobou voči žalovanému domáhal. Pre takto vymedzenú sporovú vec bolo zo strany okresného súdu v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, ktoré následne bolo právne vyhodnotené, čo tvorilo aj spôsobilý predmet posudzovania v odvolacom konaní.

76. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku sa v dostatočnom rozsahu vyjadril ku zistenému skutkovému stavu, vyjadril právne závery a jeho odôvodnenie spĺňalo zákonné náležitosti vyžadované ust. , pretože jasným a zrozumiteľným spôsobom boli vyjadrené skutkové ako aj právne závery. Nemožno sa stotožniť s odvolacím dôvodom žalobcu v tom, že okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku nereagoval na všetky okolnosti predostreté žalobcom, keď sa nevysporiadal s námietkou žalobcu o neprípustnosti dôkazu znaleckého posudku, nereflektoval vo svojom rozhodnutí na skutkové okolnosti žalobcu viažuce sa k projektovej dokumentácii diela, neaplikoval ust. . Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku vyjadril k podstatným skutkovým ako aj právnym okolnostiam, ktorého závery boli vyjadrené v rozsahu potrebnom k tomu, aby išlo o preskúmateľné súdne rozhodnutie. Je už súdnou praxou Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR ustálené, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na každý argument sporovej strany, ale len na

tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, k čomu zo strany okresného súdu došlo. Uvedené rovnako platí aj v odvolacom konaní, keď krajský súd ako odvolací súd nemá dávať odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16. marca 2005 ...„Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.“ Krajský súd v súlade aj s týmto rozhodnutím Ústavného súdu SR v konaní o odvolaní žalobcu postupoval. Krajský súd dodáva, že v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné, právne významné okolnosti danej sporovej veci, čím bolo nevyhnutné zo strany krajského súdu konštatovať riadne odôvodnenie rozsudku okresného súdu. Rozsudok okresného súdu tak netrpí nepreskúmateľnosťou ani zmätočnosťou, ako to namietal žalobca v odvolaní.

77. Pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalobcu sa vychádzalo zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorým bol krajský súd viazaný za aplikácie ust. , pretože nebol zistený dôvod na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania vykonaného okresným súdom. Rovnako z dôvodu realizovanej sudcovskej ako aj zákonnej koncentrácie konania pred okresným súdom nebol zákonný priestor k tomu, aby až v odvolacom konaní žalobcom doložená listina datovaná z 28.02.2018 bola vykonaná ako dôkaz, keďže nebol preukázaný a krajským súdom zistený ani jeden z taxatívnych zákonných dôvodov vyjadrený v ust. až d) , aby bolo na túto listinu prihliadané. Mimo akúkoľvek pochybnosť, list datovaný 28.02.2018, doložený až v odvolacom konaní, je opätovným zdôraznením tvrdenia obrany žalobcu, že nezodpovedá za vady, z titulu odstránenia ktorých náklady vzniknuté žalovanému boli uspokojené z výkonu bankovej záruky.

78. Žalobca v podanom odvolaní zo dňa 19.10.2020 uviedol odvolacie dôvody v zmysle ust. , , . Namietal, že postupom okresného súdu boli porušené práva žalobcu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že došlo k porušeniu práva na rovnosť strán v zmysle Čl. 6 , k porušeniu sudcovskej koncentrácie konania.

79. Krajský súd sa oboznámil s priebehom konania pred okresným súdom a konštatuje, že obidve sporové strany, t.j. tak žalobca ako aj žalovaný mali v rovnakej miere vytvorené podmienky k uplatňovaniu a napĺňaniu práv a oprávnených záujmov, ako aj pri predkladaní prostriedkov procesného útoku, resp. procesnej obrany. Ani jednej zo sporových strán zo strany okresného súdu nebola poskytnutá výhoda pri napĺňaní práv. V zmysle odvolacích dôvodov žalobcu v procesnej rovine nebolo zistené, že by boli okresným súdom porušované základné princípy. V súlade s Čl. 6 ods. 1 žalobca ako aj žalovaný mali zabezpečené v sporovom konaní rovné postavenie, ktoré spočívalo v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Súhrn odvolacích dôvodov žalobcu, ktoré sa vzťahovali na tvrdený nesprávny postup okresného súdu vo vedení konania a vo vykonávaní dokazovania je namieste podľa názoru krajského súdu zhrnúť pod záver, že postup okresného súdu zaručoval obidvom sporovým stranám rovnaké podmienky pri uplatňovaní tvrdení, resp. použitej obrany. Krajský súd dodáva, že tak žalobca, ako aj žalovaný, mali v konaní pred okresným súdom zabezpečené rovné postavenie, svoje procesné práva a povinnosti uplatňovali a plnili za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Žalobca ako aj žalovaný mali pred okresným súdom rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy, tvrdenia a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Vedením konania a priebehom dokazovania pred okresným súdom nedošlo k porušeniu práv žalobcu, nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces.

80. Pre spôsob vedenia konania, dokazovania pred okresným súdom boli podstatné tvrdenia žalobcu, žalovaného v spojení s Čl. 8 , podľa ktorého „Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.“ Je nepochybné, že s povinnosťou tvrdenia je spojená dôkazná povinnosť. Je preto namieste, ak súd v priebehu dokazovania vyzve tú sporovú stranu, ktorá poskytuje tvrdenie, aby toto tvrdenie doložila dôkazom, čo je v súlade aj s Čl. 8 , ktorý je zaradený do základných princípov . Žalobca podanou žalobou tvrdil, že žalovaný si uplatnil plnenie z bankovej záruky, pričom k uvedenému neboli splnené zmluvné ani zákonné podmienky, ak žalobca popieral, že by zodpovedal za vady realizovaného diela. Oproti tomu žalovaný uvádzal, že

k plneniu z bankovej záruky pristúpil práve z titulu nárokov z vád, ktoré žalobca neodstránil i napriek tomu, že žalobca za tieto vady zodpovedá.

81. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 04.06.2020 vyplynulo, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v rámci svojho prednesu poukázal na to, že žalovaný uplatnil reklamáciu vád listom zo dňa 31.01.2017, ktorý je založený v spise, v ktorom sa reklamuje vada spočívajúca v zatekaní západnej štítovej steny a podľa žalobcu v tomto liste nebolo určené, akým spôsobom žalovaný navrhuje vadu odstrániť, a preto podľa žalobcu si žalovaný neuplatnil nárok z tejto vady riadne a včas. Krajský súd uvádza, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v rámci tvrdení, že nezodpovedá za vady, poukázal na reklamáciu listom zo dňa 31.01.2017, ktorý list žalobca nepovažoval za riadne a včasné uplatnenie vád žalovaným. V podstatnosti tvrdenie žalobcu bolo v tom, že žiada od žalovaného zaplatiť sumu 10.714,80 Eur s príslušenstvom z dôvodu, že neboli splnené podmienky na plnenie z bankovej záruky, ak žalobca nezodpovedá za vady vykonaného diela. Pokiaľ žalobca na túto obranu použil okrem iného aj tvrdenie s odkazom na reklamáciu listom zo dňa 31.01.2017, ktorú reklamáciu mal uskutočniť žalovaný, tak v súlade s povinnosťou tvrdenia, ako aj v súlade s Čl. 8 žalobca mal povinnosť takýto dôkaz okresnému súdu predložiť. K uvedenému zo strany žalobcu nedošlo, pričom právny zástupca žalovaného uviedol, že list z 31.01.2017 ako reklamáciu žalovaného, ako aj ďalšiu korešpondenciu a faktúry, ktoré preukazujú odstránenie vád predloží vzhľadom na skutočnosti, ktoré nastali. Ak v súvislosti s vývojom tvrdení žalobcu, v označovaní dôkazu, a to reklamácie žalovaného zo dňa 31.01.2017, postoja žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu, že túto listinu nepredloží, na základe „pokynu“ súdu, ktorý pokyn vyplýva aj z Čl. 8 , tento dôkaz reklamácie žalovaného z 31.01.2017 bol predložený zo strany žalovaného, potom nebol zistený zásah do práv žalobcu. Podľa názoru krajského súdu nie je potrebné siahodlho sa vyjadrovať k negatívnej dôkaznej teórii, pretože tá strana sporu, ktorá z určitého dôkazu vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, je povinná takýto dôkaz označiť a súčasne predložiť. Ak strana žalobcu z dôkazu, a to z reklamácie žalovaného listom zo dňa 31.01.2017 vyvodzovala pre seba priaznivé právne dôsledky, a to v tvrdení, že týmto listom žalovaný neuplatnil reklamáciu riadne a včas, a tým si nemohol uplatniť plnenie z bankovej záruky, tak v tomto smere dôkaznú povinnosť mal žalobca. Neobstál preto odvolací dôvod žalobcu vo vzťahu k reklamácii žalovaného zo dňa 31.01.2017, že nebol povinný dokazovať, že nenastali podmienky na uplatnenie bankovej záruky.

82. Predložením listiny, a to reklamácie žalovaného zo dňa 31.01.2017 žalovaným nedošlo ani k porušeniu zásady sudcovskej koncentrácie konania. Vyplýva to z priebehu a postupu konania, pojednávania zo dňa 04.06.2020 a v konečnom dôsledku aj zo samotného charakteru, obsahu sudcovskej koncentrácie konania, keď v zmysle ust. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Krajský súd upriamuje pozornosť na tento procesno-právny inštitút sudcovskej koncentrácie konania v zmysle ust. . Z tohto procesno-právneho inštitútu vyplýva, že ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí na ne prihliadať, t.j. ide o fakultatívnu možnosť súdu, nie o zákonom uloženú povinnosť, a to že by súd nesmel prihliadať na takéto prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nepredložené včas. v ust. len demonštratívnym spôsobom, za použitia termínu „najmä“ uvádza, že na tieto prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nepredložené sporovou stranou včas nemusí prihliadať, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Vzhľadom k obsahu a zmyslu inštitútu sudcovskej koncentrácie konania tak, ako je vymedzený v ust. , keď ide o fakultatívnu možnosť danú súdu neprihliadať na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany neuplatnené včas, nie o zákonnú povinnosť súdu, potom, ak súd prvej inštancie vykonal dôkazy predložené žalovaným, nebolo možné takýto postup vyhodnotiť ako postup, ktorým by došlo k vade konania, prípadne k porušeniu zásady rovnosti strán sporu, v spojení aj s Čl. 6 ods. 1 . Krajský súd konštatuje, že v konaní pred okresným súdom mali obidve sporové strany, a to tak žalobca, ako aj žalovaný vytvorené rovnaké podmienky, možnosti k uplatňovaniu prostriedkov procesného útoku, ako aj prostriedkov procesnej obrany bez zvýhodnenia, prípadne diskriminácie niektorej zo sporových strán. Ani jedna zo strán sporu nemala oproti druhej strane sporu možnosť podstatnej výhody, prípadne nevýhody, preto nedošlo k vade konania pred okresným súdom, ani k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu.

83. Krajský súd dodáva, že vzhľadom k priebehu a vývoju celého dokazovania, tvrdení žalobcu, vykonaním dôkazov, ktoré označil žalovaný, nedošlo k popretiu procesnoprávneho inštitútu sudcovskej koncentrácie konania, ani k porušeniu zásady rovnosti sporových strán, ani k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, pretože aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15. novembra 2018 vyplýva ...„Keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať.“

84. Podľa uzavretej Zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným z Článku VI. bodu 6.6.3 vyplýva ... „V prípade, že sa vyskytnú počas záručnej doby vady diela a zhotoviteľ ich riadne a včas neodstráni, môže objednávateľ zabezpečiť ich odstránenie na náklady zhotoviteľa uspokojením z bankovej záruky garančnej zábezpeky.“

85. Ako bolo už vyjadrené v dôvodoch tohto rozhodnutia krajského súdu, žalobca tvrdil, že žalovaný neuplatnil vady riadne a včas a za tieto ani nenesie zodpovednosť žalobca ako zhotoviteľ, preto podľa neho žalovaný ako objednávateľ nebol oprávnený vady odstrániť na náklady žalobcu ako zhotoviteľa a tieto uspokojiť z bankovej záruky garančnej zábezpeky. Práve pre skutkové posúdenie, či žalobca nesie zodpovednosť za žalovaným reklamované vady a či tieto žalovaný uplatnil voči žalobcovi riadne a včas, bolo pred okresným súdom vykonané dokazovanie. Krajský súd z titulu aj aplikácie ust. poukazuje na skutkové zistenia a právne závery okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje. Žalovaný predložil sumár dôkazov, ktorými preukázal, že riadnym, včasným, určitým a kvalifikovaným spôsobom uplatnil voči žalobcovi vady listinami - reklamáciami zo dňa 31.01.2017, z 21.02.2017, z 13.03.2017. Žalobca bol upozornený listom žalovaného zo dňa 17.05.2018 o zámere žalovaného postupovať v zmysle Článku VI. bodu 6.6.3 Zmluvy o dielo, a to odstránením vád na náklady žalobcu prostredníctvom tretej osoby, pretože žalobca odmietal zodpovednosť za žalovaným reklamované vady. Nemožno akceptovať odvolací dôvod žalobcu v tom, že nebolo preukázané doručenie listiny, a to reklamácie z 31.01.2017, pretože sám žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na tento dôkaz poukazoval, čo vyplýva z obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 04.06.2020, poukazoval na obsah tohto dôkazu. Vzhľadom k tejto znalosti žalobcu aj o obsahovej stránke tohto listu zo dňa 31.01.2017 bolo zrejmé a nepochybné, že žalobca touto listinou zákonite disponoval. Nemožno sa stotožniť ani s odvolacím dôvodom žalobcu o neurčitosti uplatnenia zodpovednostného nároku, keďže reklamačnými listami v spojení aj s fotodokumentáciou bola zreteľným spôsobom vyjadrená vada žalovaným, odstránenie ktorej požadoval od žalobcu.

86. Predmetom Zmluvy o dielo podľa Článku III. bodu 3.1 bolo zrealizovať žalobcom dielo v súlade s projektovou dokumentáciou - „Rekonštrukcia kultúrnej pamiatky Rosenfeldov palác v Žiline“ za podmienok dohodnutých v Zmluve o dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť pre žalovaného ako objednávateľa. K odovzdaniu tohto diela žalobcom ako zhotoviteľom žalovanému ako objednávateľovi podľa Protokolu o odovzdaní a prevzatí diela došlo dňa 08.06.2016. V záručnej dobe vzniknuté vady žalovaný reklamoval, a to zatekanie západnej štítovej steny stavby „Rekonštrukcia kultúrnej pamiatky Rosenfeldov palác v Žiline“ listom zo dňa 31.01.2017, spolu s doložením fotodokumentácie. Reklamáciou žalovaného zo dňa 21.02.2017 opätovne bolo poukázané na reklamovanú vadu zatekanie západnej štítovej steny stavby „Rekonštrukcia kultúrnej pamiatky Rosenfeldov palác v Žiline“ ako aj uvedením vady, ktorá sa vyskytuje na južnej štítovej stene. Z titulu odmietavého stanoviska žalobcu, ktorý tvrdil, že za vady nezodpovedá, žalovaný listom zo dňa 13.03.2017 nesúhlasil so stanoviskom žalobcu a svoje skutkové dôvody vyjadril v tomto liste s tým, že pre spresnenie pomenovania vady zatekania južnej štítovej steny, sa bude označovať ako zatekanie východnej fasády. Práve pre odbornosť posudzovanej otázky, keď žalovaný voči žalobcovi reklamoval zatekanie fasády stavby „Rekonštrukcia kultúrnej pamiatky Rosenfeldov palác v Žiline“, bol vypracovaný Znalecký posudok č. 46/2017, ktorý z titulu absencie doložky v zmysle ust. správne vyhodnotil okresný súd ako listinný dôkaz. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu, ktorý popieral dôkaznú silu tohto Znaleckého posudku č. 46/2017. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vyhodnotil dôkaznú silu tohto znaleckého posudku. Krajský súd zvýrazňuje, že práve pre odbornosť posudzovania otázky zodpovednosti za žalovaným reklamované vady má žalovaným zabezpečený listinný dôkaz, a to Znalecký posudok č. 46/2017 svoju výpovednú hodnotu, z ktorej bolo namieste vychádzať pri prijatých záveroch, že za žalovaným reklamované vady zodpovedá žalobca ako zhotoviteľ.

87. Okresný súd v odseku 77. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na závery znaleckého posudku. V znaleckom posudku je poukázané na to, že realizácia klampiarskych stavebných prác, súvisiacich so strechou, má značné nedostatky, určitá časť klampiarskych prác (oplechovanie atiky zakázaného odkvapu) bola zabudovaná na nevyhovujúcom podklade a na základe tejto skutočnosti vznikol odtok vody do steny fasády a nie na stenu strešnej roviny. V určitých častiach plechová krytina je kotvená k podkladu pomocou mechanického kotvenia (klince, skrutky), čo je nežiaduce z hydroizolačného hľadiska spoľahlivosti plechovej krytiny a jej detailov. Príčinou vady je nespoľahlivé riešenie prekrytia zakázaného odkvapu v geometrii tvaru atiky pomocou oplechovania. Ďalšími príčinami vzniku tejto vady je nedostatočný presah oplechovania od skutočného povrchu steny, vzájomné spojenie oplechovania, ktoré je urobené pomocou stojatej drážky alebo len prekrytím a zasunutím plechov. Vo veľa prípadoch pri riešení detailov bol použitý izolačný tmel, ktorého cieľom bolo pravdepodobne zaistenie vodonepriepustnosti krytiny. Takéto riešenie z hľadiska dlhodobej spoľahlivosti je podľa záverov znaleckého posudku nevyhovujúce. Prejavy chýb a porúch plechovej krytiny poukazujú na profesionálnu neodbornosť zhotoviteľa. Konštrukcie, ktoré sú príčinou vzniku nepriaznivého javu, nie sú zhotovené podľa projektovej dokumentácie a nie sú v súlade s platnou normou STN. Projektová dokumentácia rieši zásadné detaily, ktoré neboli zhotoviteľom dodržané. Išlo o závery Znaleckého posudku č. 46/2017 vypracovaného znaleckým - Slovenská technická univerzita v Bratislave, Vazovova 5, 812 43 Bratislava, ktorý tak ako uviedol okresný súd má svoju dôkaznú silu a výpovednú hodnotu. Bolo namieste z tohto znaleckého posudku ako listinného dôkazu vychádzať. Znalecký posudok č. 46/2017 bol v súdnom konaní predložený kompletný a bolo na žalobcovi, ktorý ak chcel z neho vyplývajúce odborné závery vyvrátiť, spochybniť, resp. poprieť, aby predložil dôkaz, k čomu však zo strany žalobcu nedošlo. Ak v priebehu súdneho konania, dokazovania žalovaný predložil kompletný znalecký posudok, ktorého obsahovú, odbornú stránku žalobca nevyvrátil tomu zodpovedajúcim dôkazom, tak sa tento znalecký dôkaz ako relevantná odborná listina stala v sumáre s ďalšími dôkazmi relevantným základom pre konštatovanie, že žalobca zodpovedá za žalovaným reklamované vady. Inými slovami povedané, pri takomto zhodnotení odbornej otázky Znaleckým posudkom č. 46/2017, predloženým žalovaným, ktorý bol hodnotený ako listinný dôkaz, bol to následne žalobca, ktorý mal dôkazmi preukázať, že tieto odborné závery nie sú správne a že ako zhotoviteľ nenesie zodpovednosť za vzniknuté vady. Ak takto v dôkaznom stave žalobca nepostupoval, tak okresný súd správne vychádzal z týchto odborných záverov Znaleckého posudku č. 46/2017 ako listinného dôkazu, jedného z ďalších dôkazov predložených žalovaným.

88. Nebola namieste ani námietka žalobcu, že pre absenciu primeranej lehoty na odstránenie vád, neuvedenie voľby nároku z vád, nemal podľa žalobcu vzniknúť žalovanému nárok na náhradu nákladov. Krajský súd poukazuje na reklamácie žalovaného, ktorý viacerými listami vyzýval žalobcu na odstránenie vád, pričom žalobca od samotného začiatku mal zamietavý prístup k uplatnenej reklamácii žalovaným, inými slovami popieral svoju zodpovednosť, preto nie je možné, aby sa s úspešnosťou bránil absenciou voľby nároku z vád a neposkytnutím primeranej lehoty. Naviac voľba nároku zo zodpovednosti za vady bola zrejmá, keď sa žalovaný dožadoval odstránenia týchto vád a i napriek tomu, že žalobca popieral svoju zodpovednosť, žalovaný viacerými reklamáciami poskytol žalobcovi lehotu - časový priestor k odstraňovaniu týchto vád. Nie je preto možné len formalisticky sa brániť zo strany žalobcu, že nemal poskytnutú primeranú lehotu k odstraňovaniu vád, ktorý nárok žalovaného od samotného počiatku popieral. Podľa názoru krajského súdu účelovo vyznieva odvolací dôvod žalobcu o nedostatku súčinnosti žalovaného, o absencii súhlasu krajského pamiatkového úradu na vykonanie opravy, ak od samotného začiatku uplatnenia reklamácie žalovaným, žalobca odmietal zodpovednosť za vady, odmietal nárok žalovaného na odstránenie popísaných vád. Zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplývalo, že žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal vykonať dielo v súlade s projektovou dokumentáciou, za podmienok dohodnutých v zmluve, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, pri realizácii diela postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, v súlade s právom Európskeho spoločenstva a Slovenskými technickými normami, ako aj zahraničnými normami. Vzhľadom aj na takto vymienené povinnosti žalobcu s dôrazom na jeho profesionálnu odbornosť nebolo namieste, aby sa priorizoval niektorý z týchto záväzkov, povinností žalobcu ako zhotoviteľa, tak ako sa dožadoval žalobca, že prioritu mala projektová dokumentácia.

89. Na základe zisteného skutkového stavu, pokiaľ žalobca i napriek odborným záverom vyplývajúcim zo Znaleckého posudku č. 46/2017, v konaní pred okresným súdom vyhodnoteným ako listinný dôkaz, neakceptoval zodpovednostný nárok žalovaného na odstránenie vád, žalovaný bol oprávnený využiť postup dohodnutý v Zmluve o dielo, a to konkrétne v Článku VI. bodu 6.6.3, t.j. zabezpečiť odstránenie vád, pokiaľ ich neodstránil žalobca ako zhotoviteľ riadne a včas, na náklady zhotoviteľa - žalobcu

uspokojením z bankovej záruky garančnej zábezpeky. Takto vzniknuté náklady z titulu odstránenia vád treťou osobou žalovaný v rozsahu svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Nebol preto relevantný odvolací dôvod žalobcu, že by tieto náklady neboli preukázané. Krajský súd poukazuje na odsek 80. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, keď v súhrnnosti listinné dôkazy spoľahlivo preukázali rozsah a výšku nákladov vynaložených žalovaným pri odstraňovaní vád treťou osobou, ak súčasne žalovaný preukázal aj ich úhradu. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom žalobcu, že by z týchto listinných dôkazov nebolo možné zistiť o aké práce išlo a ktorej časti budovy sa týkali. Z faktúry č. 2019/10 (č.l. 232 spisu) bolo preukázané, že v súvislosti s dodávkou a montážou stavebných prác na objekte „Rosenfeldov palác - oprava časti fasády“ podľa súpisu prác a dodávok bola vyúčtovaná suma 6.396,- Eur. Z krycieho listu rozpočtu - súpisu prác a dodávok bolo zrejmé, že práce boli vykonávané na stavbe „Rosenfeldov palác“ s popisom stavebné práce - oprava časti fasády, zhotoviteľom bol GMC Company, s.r.o., kde presne boli rozpísané jednotlivé nákladové položky, vedľajšie rozpočtové náklady, popis prác a dodávok. Z ďalších listín, a to z faktúry č. 7/2019, č. 14/2019 vyplynulo účtovanie prác vykonávaných H. A., klampiarstvo, podľa ktorých práce a materiál účtované v sume 2.773,80 Eur a 1.145,- Eur boli na objekte „Rosenfeldov palác“. Tieto listiny, ktorými žalovaný v spojení aj s výpisom z účtu preukazoval vynaloženie nákladov na opravu vád treťou osobou, dokazovali ich vynaloženie vo väzbe so zabezpečením odstraňovania vád, ktoré reklamoval žalovaný u žalobcu, k odstráneniu ktorých žalobca nepristúpil i napriek záverom, ktoré vyplynuli zo Znaleckého posudku č. 46/2017 ako listinného dôkazu.

90. Krajský súd nezistil dôvod, pre ktorý by mali byť vykonané dôkazy, a to výpovede svedkov S. G. a E. T., hodnotené ako nevierohodné. Podľa Zápisnice z pojednávania konaného pred okresným súdom, a to dňa 11.09.2020 bolo zistené, že obidvaja svedkovia pred výpoveďou boli poučení podľa ust. o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede, aj o práve odoprieť výpoveď. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nebolo preukázané, že by svedkovia nevypovedali pravdivo, preto aj z týchto dôkazov ako relevantných popri ostatných bolo potrebné vychádzať. Žalobca v odvolaní namietal, že zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 11.09.2020 je zreteľné a jasné, že svedkovia pred pojednávaním nie informovali právneho zástupcu žalovaného o skutočnostiach, ale oni sa s ním radili, ako majú na tomto pojednávaní vypovedať. Podľa žalobcu radením svedkovi právnym zástupcom sporovej strany ako vypovedať pred súdom je hrubým porušením nielen procesných noriem, ale aj stavovských predpisov, a to konkrétne Advokátskeho poriadku. Žalobca zdôraznil, že svedok pán T. výslovne uviedol, že sa s právnym zástupcom žalovaného radil, ako má vypovedať na položené otázky.

91. Krajský súd podľa Zápisnice o pojednávaní konanom pred okresným súdom zo dňa 11.09.2020 zistil, že na otázku právneho zástupcu žalobcu voči svedkovi E. T., či sa rozprávali o tom, akým spôsobom bude odpovedať na dnešnom pojednávaní na otázky o predmete sporu svedok uviedol: „Áno“. Krajský súd uvádza, že z tejto odpovede svedka p. E. T. nemožno bez ďalšieho vyvodiť, resp. bez preukázania odvolacieho dôvodu žalobcom, že by svedok p. E. T. bol „navádzaný“ ako má odpovedať. Krajský súd upriamuje pozornosť na tento dôkazný prostriedok, ktorý sa v podmienkach nového Civilno- sporového poriadku dáva do roviny dôkazu, u ktorého je aktivita na tej sporovej strane, ktorá v súdnom spore poskytnuté skutkové tvrdenia chce preukázať aj týmto dôkazom. Táto aktivita vyplýva z ust. , podľa ktorého súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka a podľa ust. , ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu. Tejto aktivite sporovej strany pri návrhu na výsluch svedka zodpovedá tomu v primeranej miere, zákonnej intenzite to, že sporová strana pri označení tohto dôkazu - výpovede svedka vychádza zo znalosti, že tento svedok (svedkovia) má (majú) vedomosti o podstatných okolnostiach týkajúcich sa sporovej veci. Predsa ak má sporová strana, resp. jej právny zástupca nadobudnúť takúto znalosť, tak musí dôjsť ku komunikácii, pokiaľ v danej veci svedok S. G. a pán E. T. boli osobami znalými práve s riešením reklamačných nárokov žalovaného voči žalobcovi. Z dôvodu, že títo svedkovia boli účastní v uplatňovaných zodpovednostných nárokov žalovaným, tak je logické, že žalovaný tieto dôkazy zabezpečil, aby tieto osoby ako svedkovia boli v konaní vypočutí. Ak títo svedkovia vystupovali za žalovaného v čase uplatňovania zodpovednostných nárokov, riešenia a zabezpečenia opravy vád treťou osobou, pričom u svedka S. G. išlo o bývalého zamestnanca, u svedka E. T. zamestnanca žalovaného, tak bolo namieste pokiaľ žalovaný žiadal tieto dôkazy - výpovede svedkov vykonať. V podstate aj zo o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta, je povinný postupovať s

odbornou starostlivosťou, konať čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa jeho presvedčenia považuje za prospešné (§ 18 ods. 1, 2 citovaného zákona). Pokiaľ právny zástupca žalovaného v rámci výkonu právnych služieb, právneho zastúpenia žalovaného komunikoval s uvedenými svedkami, tak za účelom získania informácií o skutočnostiach, ktoré sa týkali okolností uplatňovaných vád, ich odstraňovania, ktorá komunikácia podľa krajského súdu, čo je v zhode aj s názorom okresného súdu, neviedla k spochybneniu vierohodnosti týchto svedeckých výpovedí. Zdôrazňuje sa zo strany krajského súdu to, že svedecké výpovede boli len jedným z viacerých dôkazov, ktorými žalovaný preukázal splnenie zmluvných a zákonných podmienok k tomu, aby uplatňoval náhradu nákladov z bankovej záruky, ktorá bola dohodnutá v Zmluve o dielo so žalobcom.

92. Je prirodzené, že právny zástupca sporovej strany pri zhromažďovaní prostriedkov procesného útoku (obrany) zabezpečuje dôkazy, medzi nimi aj svedkov, ktorí sú informovaní, resp. majú znalosti o skutočnostiach zisťovaných (dokazovaných) v sporovej veci. Tomuto zodpovedal aj postup právneho zástupcu, ktorý pri preukazovaní tvrdení žalovaného žiadal aj výsluch svedkov, ktorí vystupovali za žalovaného vo veci reklamácie vád a zabezpečenia opravy vady (vád) na diele „Rekonštrukcia kultúrnej pamiatky Rosenfeldov palác v Žiline“, vykonávanom v zmysle uzavretej Zmluvy o dielo so žalobcom. V tomto smere výsluchu svedkov p. S. G. a p. E. T. nebolo krajským súdom zistené, že by svedkovia mali byť „naučení“ právnym zástupcom žalovaného ako vypovedať. Krajský súd nezistil okolnosti neprípustnosti týchto svedkov. Bolo nepochybne preukázané, že svedok G. tak, ako uviedol okresný súd v odseku 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku, je bývalý zamestnanec žalovaného a ďalší svedok p. E. T. je zamestnaný u žalovaného, ktorí svedkovia pracovali na odbore, ktorý mal na starosti aj predmetné dielo, na ktorom sa vyskytli vady a boli činní v súvislosti s reklamáciou vád, ako aj zabezpečovaním ich opravy. Krajský súd poukazuje na Čl. 47 ods. 2 z ktorého vyplýva, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Ide o všeobecné právo každej jednej osoby, ktorá príde do styku so štátnymi orgánmi, ako aj v prípade, ak ide o súdne konanie. Pokiaľ právny zástupca žalovaného tvrdil osobitne vo vzťahu k výpovedi svedka T., že všeobecne oboznamoval svedka s výkonom jeho práv a povinností v súvislosti s jeho výpoveďou pred okresným súdom, tak išlo o poskytnutie právnej pomoci právnym zástupcom žalovaného v tom, ako uplatňovať svoje práva a povinnosti pred súdom a ako dbať na ich dodržanie. Ak nebolo preukázané, že došlo k prekročeniu rámca v konaní právneho zástupcu žalovaného v súvislosti s výpoveďou svedkov v rozsahu zodpovedajúcej právnej úpravy, tak bolo nevyhnutné z týchto svedeckých výpovedí ako z jedných v sumáre vykonaných dôkazov vychádzať.

93. Okresný súd vykonané dôkazy posúdil v komplexnosti, ako aj komunikáciu medzi žalobcom a žalovaným podľa doložených listín, ktoré sa týkali popisu vád, ich prejavenia na diele, ich uplatnenie žalovaným voči žalobcovi. Žalovaný vo svojej komunikácii so žalobcom nepochybným (určitým) spôsobom prejavil vôľu, a to uplatnenie zodpovednostného nároku voči žalobcovi z titulu vzniku vád. Nedošlo k nesprávnym skutkovým záverom. Okresným súdom prijaté skutkové závery mali základ v logickej úvahe konajúceho súdu a jeho zhodnotenia mali racionálny základ, pretože vychádzali z výsledkov vykonaného dokazovania. Krajský súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov.“

94. Krajský súd nezistil relevantnosť žiadneho z odvolacích dôvodov žalobcu, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok potvrdený, ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. Krajský súd poukazuje na to, že je rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR ustálené, že ak krajský súd pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu ako vecne správneho rozvedie svoju vlastnú argumentáciu na potvrdenie tejto vecnej správnosti, neporušuje týmto postupom zákon, ani práva sporových strán (NS SR sp. zn. , NS SR sp. zn. , NS SR sp. zn. ).

95. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.