Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-152-2019.pdf
PDF · 178.7 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/152/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v spore žalobcu: EUBIRAC a.s., IČO: 35 683 066, so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., IČO: 36 868 876, so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, so sídlom Námestie obetí komunizmu 3350/1, 011 31 Žilina, zastúpený Mgr. Ján Páchnik, advokát, IČO: 37 909 843, so sídlom Mariánske námestie 29/6, 010 01 Žilina, o zaplatenie 10 714,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10.714,80 Eur spolu s úrokom z omeškania a trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX, v zmysle ktorej žalobca zabezpečil pre žalovaného garančnú bankovú záruku platnú počas záručnej doby. Dňa 09.08.2019 banka oznámila výkon bankovej záruky na základe listu žalovaného zo dňa 30.07.2019. Na základe bankovej záruky banková inštitúcia poskytla žalovanému plnenie za žalobcu vo výške 10.314,80 Eur a zároveň si zaúčtovala províziu 200,- Eur a poplatok 200,- Eur za oznámenie o uplatnení záruky. Žalovaný svoj nárok na plnenie bankovej záruky zadefinoval ako nárok z vád, ktorý mu vznikol tým, že si sám zabezpečil opravu reklamovaných vád, s čím mu vznikli náklady vo výške 10.314,80 Eur. Žalovaný však žiadnym spôsobom nepreukázal, z čoho pozostáva predmetná suma, kto a aké práce vykonal na predmetnom diele. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepreukázal splnenie náležitostí podľa zmluvy, ide o plnenie bez právneho dôvodu a žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10.314,80 Eur a zvyšok istiny pozostáva ako škoda spôsobená žalovaným žalobcovi na základe nedôvodného uplatnenia bankovej záruky.
2. Súd v rámci upomínacieho konania vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu dňa 14.10.2019, voči ktorému však bol podaný odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že nárok žalobcu rozporuje. Žalovaný listami zo dňa 13.03.2017 a 12.04.2017 žalobcu podľa čl. VII. Zmluvy o dielo žiadali o odstránenie vád, pričom zaslal mu aj znalecký posudok, v ktorom bola konštatovaná zodpovednosť žalobcu za vady. Žalobca nereagoval na výzvy, nezúčastňoval sa stretnutí ohľadom odstránenia vád a z dôvodu nečinnosti žalobcu, žalovaný pristúpil k odstráneniu vád a náhradu si uspokojil z bankovej záruky. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu, lebo predmetná žalovaná suma bola poskytnutá bankou a nie žalobcom.
3. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa 19.11.2019 s tým, že na výzvy žalovaného reagoval listami zo dňa 24.03.2017 a 20.04.2017, ktorými sa domáhal preskúmania údajných vád nezávislým znalcom. Následne došlo k nedorozumeniu v dátume navrhovanej ohliadky, žalobca sa zúčastnil so znalcom, žalovaný svojvoľne odišiel pred jej začiatkom. Žalobca vytknuté vady popiera. Predložený znalecký posudok žalovaným bol súdu predložený nekompletný. Žalovaný v preberacom protokole potvrdil, že dielo prevzal bez vád alebo nedorobkov. Posudok nepovažuje za relevantný, nakoľko žalobca nebol prizvaný k ohliadke. Keďže posudok bol predložený nekompletne, nie je možné ho preskúmať. Žalobca má podozrenie, že projektová dokumentácia bola od počiatku zlá a nevyhovujúca STN, žalobca teda nezodpovedá za prípadné vady v zmysle § 551 ods.2 Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalobcu vytknuté vady boli len kozmetickými vadami, ktoré neovplyvňujú funkčnosť diela. Zdôraznil, že na diele bola realizovaná nová medená strecha, ktorá vplyvom poveternostných podmienok oxiduje a je úplne bežným javom, že vplyvom vody sa časť tejto oxidácie splavuje z povrchu krytiny. Žalovaný si vymienil tento typ krytiny sám, preto za všetky riziká a následky spojené s jej užívaním zodpovedá výlučne žalovaný. Krytina bola vyhotovená v súlade s projektom. Projektovú dokumentáciu zabezpečoval žalovaný. Žalovaný nepreukázal, že žalobca nepostupoval v súlade s projektovou dokumentáciou. Taktiež nepreukázal, že vytknuté vady skutočne opravil a nie je preukázaný ani rozsah nákladov.
4. Žalovaný sa podaním zo dňa 07.01.2020 vyjadril k vyjadreniu žalobcu tak, že zo strany žalobcu pri odstraňovaní vád robil obštrukcie. Na dohodnuté stretnutie žalobca neprišiel v dohodnutý čas a nebolo možné sa s nim skontaktovať, tak žalovaný po 29 minútach čakania odišiel, následne sa dozvedel, že žalobca prišiel neskôr aj so znalcom a vykonali ohliadku vád. Žalovaný nemá vedomosť o prípadnom vyhotovení znaleckého posudku. Dňa 15.02.2017 žalobca sa zúčastnil ohliadky za prítomnosti žalovaného, takže vady si obzrel, ako aj 30.03.2017. Vzhľadom na rozsiahlosť znaleckého posudku, tento predložili iba v podstatnej časti spolu s odporom a následne týmto podaním predložil kompletný znalecký posudok. Podľa znaleckého posudku žalobca nepostupoval s projektovou dokumentáciou a v rozpore s platnými STN. Žalobca na jednej strane namieta správnosť projektovej dokumentácie, ale na druhej strane vraj postupoval podľa tej dokumentácie, o ktorej nemal pochybnosť, že je v súlade s STN a EN. Pokiaľ v preberacom protokole žalovaný potvrdil, že dielo prevzal bez vád, tak vytknuté vady sa prejavili až neskôr v rámci záručnej doby. Nejde o vady kozmetické, ako tvrdí žalobca, a teda že ide o vady vyplývajúce z povahy použitého materiálu a spôsobené bežným opotrebením, nakoľko znalec jednoznačne uviedol, že reklamované vady boli spôsobené neodborným postupom žalobcu. Pokiaľ žalobca preukazuje správnosť svojho postupu listom Krajského pamiatkového úradu Žilina, daný list sa netýka správnosti postupu žalobcu. Keďže žalobca nepristúpil k odstráneniu riadne reklamovaných vád v lehotách a spôsobom podľa zmluvy o dielo, žalovaný pristúpil k postupu podľa bodu 7.5. k ich odstráneniu na náklady žalobcu.
5. Následne po vykonaní všetkých procesných úkonoch v zmysle CSP súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, a na ktoré predvolal strany konania a ich právnych zástupcov riadne a včas. Vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
6. Súd mal preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 09.06.2015 Zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX, predmetom ktorej bola v súlade s projektovou dokumentáciou „rekonštrukcia kultúrnej pamiatky S. H. v W.“, pričom predmet je špecifikovaný v čl. 3 danej zmluvy. Cena za dielo bola dohodnutá v čl. 5 zmluvy.
7. V zmysle čl. 6, bod 6.6 zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade, že sa vyskytnú počas záručnej doby vady diela a zhotoviteľ ich riadne a včas neodstráni, môže objednávateľ zabezpečiť ich odstránenie na náklady zhotoviteľa uspokojením z bankovej záruky garančnej zábezpeky.
8. Súd mal preukázané, že Q., a.s. dňa 15.06.2015 vystavila bankovú záruku č. XXX.XXX, z ktorej vyplýva, že spoločnosť žalobcu uzatvorila so žalovaným zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX, predmetom ktorej je realizácia diela „rekonštrukcia kultúrnej pamiatky - S. H.“ a na zabezpečenie plnenia záväzkov zhotoviteľa v zmysle zmluvy bolo požadované vystavenie bankovej záruky v prospech žalovaného. V tejto súvislosti a z príkazu zhotoviteľa sa Q., a.s. zaväzuje žalovanému bez námietok zaplatiť požadovanú sumu maximálne 500.000,- eur do 5 pracovných dní po obdržaní prvej písomnej výzvy na zaplatenie na účet v nej uvedený. Písomná výzva na zaplatenie musí obsahovať prehlásenie, že zhotoviteľ si nesplnil voči žalovanému svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX z
09.06.2015, pričom uvedie, v akom ohľade si záväzky nesplnil. Podpisy na výzve musia byť úradne overené. (čl. 61 obsahu spisu)
- súd v tejto súvislosti poznamenáva, že hoci v danej záruke bolo oznámené žalovanému, že táto záruka automaticky v celom rozsahu zanikne dňa 10.03.2016, a napriek tomu bolo zo záruky bankou poskytnuté plnenie v roku 2019, medzi stranami nebolo sporné, že záruka je aj v tom období naďalej v platnosti, čo bolo dohodnuté aj v zmluve, teda záruka bola dohodnutá aj počas plynutia záručnej doby po odovzdaní diela. Strany nenamietali túto skutočnosť, medzi stranami bola platnosť bankovej záruky po uvedenom dátume nesporná, nebola daná skutočnosť namietaná, či rozporovaná, preto súd osobitne nedokazoval jej platnosť pre ďalšie obdobie, a to s poukazom na § 150 a § 151 CSP. Súd zároveň poukazuje na to, že platnosť po tom dátume preukazuje aj konanie banky, nakoľko je nepochybné, že aj banka považovala záruku po tom dátume za platnú, nakoľko vykonala jej výkon v roku 2019 a pokiaľ by aj v tom čase nebola záruka platná a banka vykonala jej výkon, tak v takom prípade by žalovaný nebol pasívne legitimovaný, nakoľko škodu žalobcovi v takom prípade nespôsobil žalovaný, ale banka.
9. Listom zo dňa 09.08.2019 Q., a.s. oznámila žalobcovi, že dňa 08.08. obdržali od oprávnenej osoby výzvu na zaplatenie sumy 10.314,80 eur zo záruky č. XXX.XXX a v zmysle obchodných podmienok žiada žalobcu, aby najneskôr do 13.08.2019 zabezpečili na bežnom účte peňažné prostriedky vo výške 10.714,80 eur, t.j. uplatnená suma a platobné provízie vo výške 200,- eur, 0,25 % z uplatnenej sumy minimálne 200,- eur v zmysle platného sadzobníka poplatkov za služby obchodného financovania a poplatok vo výške 200,- eur za oznámenie o uplatnení záruky v zmysle platného sadzobníka poplatkov. (čl. 31 obsahu spisu), zároveň Q., a.s. listom zo dňa 14.08.2019 oznámila žalobcovi odpísanie sumy 10.714,80 eur z jeho účtu za účelom splatenia celkovej pohľadávky banky, a to uplatnená suma a platobná provízia. (čl. 32 spisu)
10. Žalobca listom z 12.08.2019 vyzval žalovaného na vrátenie danej sumy.
11. Žalovaný listom zo dňa 27.08.2019 oznámil žalobcovi, že na danom diele žiadali opraviť práce realizované žalobcom na krytine strechy (oplechovanie atiky) a opravu farby na fasáde S. H.. Napriek znaleckému posudku, ktorý si nechali vypracovať na objektívne a nestranné posúdenie ich požiadavky na zriadenie nápravy a poslali ho žalobcovi, opakovane odmietavo pristupoval k odstráneniu tejto vady. Na základe tohto odmietavého postoja pristúpili k procesu vedúceho ku konečnej oprave vád, o čom žalobcu informovali listom zo dňa 17.05.2018, pričom postupovali v zmysle zmluvy o dielo.
12. Žalovaný trval na tom, že bankovú záruku si uplatnil z titulu vád diela, ktoré odstránil na vlastné náklady.
13. Z predložených listín súd mal preukázané, že žalovaný skutočne reklamoval vady u žalobcu, čo vyplýva aj z listu žalobcu zo dňa 24.03.2017, v ktorom žalobca uvádza, že uvedenú problematiku ohľadom reklamovania vád konzultoval so znalcom v oblasti stavebníctva a v záujme objektívneho posúdenia a korektného doriešenia navrhol obhliadku diela znalcom v oblasti stavebníctva a premeranie dotknutých častí atík s následným posúdením príčin zatekania, a preto žiada o poskytnutie potrebnej súčinnosti, a to sprístupnenie dotknutých častí objektu dňa 30.04.2017. Taktiež aj z listu zo dňa 20.04.2017 vyplývajú dané skutočnosti, keď žalobca daným listom tiež reagoval na reklamáciu vád, v ktorej uvádza, že 30.03.2017 v záujme objektívneho posúdenia bola vykonaná ohliadka treťou osobou, znalcom v oblasti stavebníctva, ktorej výsledkom bude vypracovaný znalecký posudok. Ďalší postup žalobcu bude spresnený po jeho vypracovaní znalcom a doručený na adresu ich spoločnosti. O záveroch posudku ako aj ďalšom postupe budú informovaní okamžite po obdržaní (čl. 71-72 obsahu spisu).
- Súd poznamenáva, že žalobca nepredložil žiadny znalecký posudok a žalovaný uviedol, že nemá vedomosť o žiadnom znaleckom posudku zo strany žalobcu.
14. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí diela č. XXXXXX vyplýva, že preberacie konanie začalo 06.06.2016, ukončené 08.06.2016, pričom predmetom odovzdania a prevzatia je stavba, rekonštrukcia kultúrnej pamiatky S. H.. Z daného protokolu vyplýva, že začaté práce boli v júni 2015, ukončené práce v júni 2016 s tým, že boli drobné odchýlky, ktoré sú zaznačené v projekte skutočného vyhotovenia a čo sa týka súpisu nedorobkov a vád zistených pri odovzdaní a prevzatí diela, bolo uvedené, že nie sú (čl. 80 obsahu spisu).
15. Z listu žalovaného zo dňa 13.03.2017 vyplýva reakcia žalovaného k vyjadreniu žalobcu k reklamovaným vadám s tým, že nesúhlasí žalovaný s postojom žalobcu k reklamácii zatekania západnej štítovej steny. Argumenty, o ktoré sa jeho stanovisko opiera, nie sú pravdivé a skutočné. Oplechovanie atík nie je vyhotovené podľa projektovej dokumentácie, ktorá predpisuje sklon oplechovania minimálne 3 stupne, pričom toto tvrdenie podopiera fotografiami skutkového stavu. Na riadne prevedenom oplechovaní, a to aj v sklone 3 stupne by nemalo dochádzať k hromadeniu sa vody na oplechovaní. Z týchto miest následne voda odteká, v niektorých miestach aj na stranu fasády, nielen na strechu a uvedený jav dokumentujú aj fotografie ako svetlé fľaky. Taktiež niektoré drážky, spoje a styky oplechovania sú nekvalitne realizované s rôznou výškovou úrovňou, tmelené a tieto taktiež spôsobujú nechcené zatekanie a zafarbovanie fasády paláca. Atiky teda nie sú zrealizované podľa záväznej dokumentácie, a to aj v miestach, kde sa nachádzajú zvislé nežiaduce farebné pásy na fasáde, na ktoré poukazuje. Žalovaný je tak presvedčený, že dôvodom riešenej vady je nevhodné a v rozpore s projektovou dokumentáciou a inými predpismi zrealizované oplechovanie atík. Preto žiada žalobcu o odstránenie nevhodného a v rozpore s projektovou dokumentáciou realizovaného oplechovania atík, o odstránenie príčiny vzniku farebných pásov na západnej fasáde a odstránenie farebných pásov na západnej fasáde. Zároveň upovedomil ho, že lehota na odstránenie závady zatekania západnej štítovej steny západnej fasády plynie dňom jej uplatnenia, t.j. prelom januára a februára 2017 a záručná doba na časť stavby sa predlžuje o dobu odstraňovania. (čl. 128)
16. Súd mal za preukázané vystavenie faktúry č. XX/XXXX za práce a materiál subjektom dodávateľom H. A. klampiarstvo na sumu 1.145,- eur vystavenej dňa 24.07.2019 a zároveň faktúru č. X/XXXX na sumu 2.773,80 eur vystavená 27.05.2019, a to všetko za vykonané práce. (čl. 156, 157) Súd mal preukázané aj že žalovaný skutočne dané sumy uhradil, čo vyplýva aj z výpisu z účtu. (čl. 158) Taktiež súd mal preukázané aj náklady vynaložené žalovaným dodávateľovi spol. GMC Company, s.r.o., a to predloženými listinami obsiahnutými v spise.
17. Súd poznamenáva, že pokiaľ žalobca poukazoval vo svojich listoch adresovaných žalovanému na znalecký posudok, resp. na obhliadku znalcom, ktorého výsledkom bude vyhotovenie znaleckého posudku, žiadny takýto znalecký posudok nepredložil, pričom trval na tom, že nie je zodpovedný za vzniknuté vady.
18. Žalovaný predložil súdu Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znaleckým ústavom J. Q. vo veci zistenia okolností súvisiacich s výskytom vád S. H. v W., vypracovaný dňa 08.12.2017 na základe objednávky zo dňa 30.10.2017. (čl. 193) Žalovaný uviedol, že daný znalecký posudok si dal vypracovať za účelom posúdenia, či žalobca zodpovedá za vzniknuté vady, ktoré boli viditeľné až po odovzdaní diela.
19. Žalobca namietal predmetný znalecký posudok č. XX/XXXX z dôvodu, že neobsahuje znaleckú doložku v zmysle CSP a zároveň že bol vyhotovený po ohliadke bez prítomnosti žalobcu a zároveň aj namietal skutočnosť, že pôvodne znalecký posudok nebol predložený v celom rozsahu.
- Súd poznamenáva, že znalecký posudok následne bol súdu predložený v celom rozsahu, pričom tento znalecký posudok skutočne neobsahuje znaleckú doložku v zmysle § 209 CSP.
(1) Súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. (2) Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. (3) Ak sa súkromný znalecký posudok vyhotovuje v priebehu konania, súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku.
21. S poukazom na skutočnosť, že predložený znalecký posudok hoci bol vyhotovený znaleckým ústavom J. Q. avšak neobsahoval doložku v zmysle § 209 CSP, nie je možné tento znalecký posudok posúdiť ako znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Súd však dopĺňa, že daný znalecký posudok nebol vyhotovený pre účely súdneho konania, keďže v tom čase sa súdne konanie nezačalo ani neprebiehalo v danej veci, ale pre účely zistenia okolností súvisiacich s výskytom vád, a teda posúdenia, či žalobca ako zhotoviteľ zodpovedá za dané vady.
22. Podľa čl. 15 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
23. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že úlohou znalca bolo zistenie okolností súvisiacich s výskytom vád S. H. v W., a to zatekanie západnej a východnej fasády stavby na viacerých miestach, ktoré spôsobujú okrem iného aj zafarbenie, farebné čiary a zatekanie východnej fasády stavby, ktoré spôsobuje okrem iného jej zafarbenie, farebné čiary. Prejav chýb na povrchovej úprave obvodových stien nie je zapríčinený konštrukciou steny, ale nekvalitným prekrytím atiky zakázaného odkvapu stechy. Realizácia klampiarskych stavebných prác súvisiacich so strechou má značné nedostatky, ktoré sú podrobne rozpracované v danom posudku. Určitá časť klampiarskych prác, oplechovanie atiky zakázaného odkvapu bola zabudovaná na nevyhovujúcom podklade. Na základe tejto skutočnosti vznikol odtok vody do steny fasády a nie na stranu strešnej roviny. V určitých častiach plechová krytina je kotvená k podkladu pomocou mechanického kotvenia ako klince a skrutky, čo je nežiaduce z hydroizolačného hľadiska, spoľahlivosti plechovej krytiny a jej detailov. Znalec zároveň v znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedol, že prioritnou príčinou vzniku tejto vady, ktorá vykazuje nežiaduci jav na povrchovej úprave obvodových stien, je nespoľahlivé riešenie prekrytia zakázaného odkvapu v geometrii tvaru atiky pomocou oplechovania. Jednoznačné požiadavky na odvedenie vody z povrchu oplechovanie pri tejto konštrukcii je dané STN, ktorá určuje spád jej povrchu smerom do strešnej roviny. Ďalšími príčinami vzniku tejto vady je nedostatočný presah oplechovania od skutočného povrchu steny, vzájomné spojenie oplechovania, ktoré je urobené pomocou stojatej drážky alebo len prekrytím a zasunutím plechov. Vo veľa prípadoch pri riešení detailov bol použitý izolačný tmel, ktorého cieľom bolo pravdepodobne zaistenie vodonepriepustnosti krytiny. Takéto riešenie z hľadiska dlhodobej spoľahlivosti je nevyhovujúce. Znalec uviedol, že zodpovednosť za prejavené nežiaduce javy nesie zhotoviteľ plechovej krytiny predmetného objektu a prejav chýb a porúch plechovej krytiny poukazujú na profesionálnu neodbornosť zhotoviteľa. Dostupná projektová dokumentácia predmetných klampiarskych stavebných prác, ktorá bola k dispozícii, nerieši podrobne všetky detaily. V princípe sú detaily v zásade správne, ale neboli dodržané zhotoviteľom. Konštrukcie, ktoré sú príčinou vzniku nepriaznivého javu, nie sú zhotovené podľa projektovej dokumentácie a nie sú v súlade s platnou normou STN. Projektová dokumentácia rieši zásadné detaily, ktoré neboli zhotoviteľom dodržané. V prípade dodržania projektom stanoveného riešenia by nevznikli nežiaduce javy.
24. Predmetný znalecký posudok síce neobsahuje znaleckú doložku, ale je nepochybné, že bol vypracovaný znaleckým ústavom, teda odborne spôsobilým subjektom, pričom znalec musí posudok vyhotoviť v súlade s platnými právnymi predpismi, teda nesmie svojvoľne vysloviť záver, a to bez ohľadu na to, či vyhotovuje posudok súkromne alebo ako súdom ustanovený znalec. Hoci znalecký posudok neobsahoval znaleckú doložku, a preto ho nie je možné posúdiť ako posudok vyhotovený súdom ustanoveným znalcom, bol predsa vyhotovený znaleckým ústavom/organizáciou a bez ohľadu na to je nepochybné, že znalec musel postupovať v zmysle platných právnych predpisov rovnako ako znalec ustanovený súdom. Súdu nebol predložený žiadny iný znalecký posudok, ktorý by vyvrátil závery predloženého posudku. Súd však poukazuje na to, že znalec sa nemôže vyjadrovať k právnym otázkam a keďže v danom prípade vyslovil znalec, že žalobca je zodpovedný, na tento jeho záver súd neprihliadal a danú otázku si súd vyhodnotil sám.
25. Súd mal z predložených listín zistené, že žalovaný reklamoval vady a vyzýval na ich odstránenie žalobcu. Žalobca tieto vady neodstránil s tým, že mal za to, že žalovaný neurčil v rozpore s § 436 Obchodného zákonníka, akým spôsobom navrhuje túto vadu odstrániť, a teda podľa názoru žalobcu si žalovaný neuplatnil nárok z tejto vady riadne a včas. Hoci listom z 21.02.2017 oznámil, že vada sa vyskytuje aj na južnej strane, neoznámil, či trvá na odstránení tejto vady. Listom zo dňa 17.05.2018 uviedol, že zateká západná a východná stena a opäť neuviedol, že žiada odstránenie týchto vád. Teda má za to, že žalovaný po právnej stránke neuplatnil vady riadne a zrozumiteľne. Doteraz nie je jasné, či si žalovaný uplatňoval vadu za východnú alebo južnú stenu a akým spôsobom si uplatnil nárok na tieto vady, teda či žiadal ich odstránenie. Žalobca uviedol, že mal snahu vyriešiť akékoľvek nedostatky tejto stavby, ale žalovaný sa vyhováral na nestihnutie termínu alebo neposkytnutie súčinnosti. Navzájom sa obchádzali na tej stavbe a nebola poskytnutá dostatočná súčinnosť.
26. Žalovaný uviedol, že žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy z dôvodu, že sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť vo výške 10.314,80 Eur a zároveň mal spôsobiť škodu vo výške 400,- eur, pretože žalovanému nevznikol nárok na vyplatenie bankovej záruky. Avšak žalobca neuviedol žiadne
relevantné tvrdené ohľadom skutočnosti, že by nárok nemal vzniknúť a namietal aj vecnú legitimáciu, lebo má za to, že právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je možné odvodzovať ako tvrdí žalobca, že nepreukázali splnenie podmienok na čerpanie bankovej záruky. Zároveň ak žalobca tvrdí, že neexistovali reklamované vady, a že plnenie bolo bez vád, tak je povinný toto svoje tvrdenie preukázať. Zároveň pokiaľ tvrdí, že za predmetné vady nie je zodpovedný, avšak tvrdenie o tom, že žalobca nezodpovedá za vady, je v logickom konflikte s tvrdením o tom, že vady neexistujú. Totiž ak neexistujú vady, nemôže existovať ani zodpovednosť za ich vznik. Teda ide o nezrozumiteľné až mätúce tvrdenie žalobcu. Žalovaný má za to, že nemôže byť povinnosťou žalovaného, aby akékoľvek nepodložené tvrdenie žalobcu musel žalovaný vyvrátiť a preukazovať opak, a to s poukazom na § 151 ods. 2 CSP. Žalobca sa zbavoval zodpovednosti za vady tým, že mal postupovať v zmysle projektovej dokumentácie, pričom vady označoval ako bežné opotrebenie a podobne. Ak však žalobca tvrdí, že postupoval podľa projektovej dokumentácie, je povinný to preukázať.
27. Žalobca trval na tom, že žalovaný si uplatnil bankovú záruku, banka mu tieto peniaze poslala a strhla si ich z účtu žalobcovi a zároveň žalobca nevie, prečo tak bolo urobené. Je pravdou, že v zmysle čl. 6.6 zmluvy o dielo žalovaný si môže požiadať banku bez podmienok o úhradu, ale musí dodržať splnenie ostatných podmienok. To znamená, že musí ísť o úhradu nároku zo zmluvy. Žalovaný je povinný tento nárok preukázať, s čím však žalovaný nesúhlasil, pretože žalovaný mal za to, že došlo k plneniu s vadami a pokiaľ žalobca tvrdí, že došlo k plneniu bez vád, zatiaľ túto skutočnosť nepreukázal.
28. Podľa bodu 6.7.6 Zmluvy, objednávateľ je oprávnený čerpať z bankovej záruky v prípade, ak zhotoviteľ poruší niektorú svoju povinnosť uhradiť peňažné záväzky vrátane zmluvných pokút vyplývajúcich z tejto zmluvy.
29. Podľa bodu 7.8 Zmluvy, reklamácia vád bude vykonaná písomne. Zhotoviteľ je povinný na reklamáciu reagovať do troch pracovných dní a dohodnúť s objednávateľom spôsob a primeranú lehotu odstránenia vád. Havarijný stav je povinný zhotoviteľ odstrániť obratom po ich nahlásení objednávateľom. Odstránenie vád zhotoviteľ vykoná na svoje vlastné náklady.
30. Podľa bodu 7.9 Zmluvy, na výzvu objednávateľa je zhotoviteľ povinný počas doby trvania záručnej doby odstrániť všetky vady a nedostatky diela na svoju zodpovednosť a náklady bez ohľadu, či už vznikli chybou konštrukcie, prevedením dopravy, montážou alebo použitím nevhodného materiálu alebo z iného dôvodu, za ktorý zhotoviteľ zodpovedá.
31. Podľa bodu 7.10 Zmluvy, zhotoviteľ preberá záväzok odstránenia všetkých vád v záručnej dobe a súčasne sa zaväzuje, že v priebehu vykonávania rôznych prác súvisiacich s touto zmluvou, bude realizovať opatrenia zamedzujúce vzniku nekvalitne prevedených prác alebo poškodení už zrealizovaných prác, a to počínajúc kontrolou dodávaných materiálov a výrobkov a ich atestov, kontrolou dodržiavania technologických postupov vrátane prác a činností svojich prípadných subdodávateľov.
32. Z predložených listín má súd nepochybne preukázané, že žalovaný si uplatnil nárok z vád voči žalobcovi, a teda vzniknuté vady reklamoval, čo vyplýva z listín žalobcu zo dňa 24.03.2017 ako aj z 20.04.2017, keď odpovedal žalovanému k reklamácii. Uvedené vyplýva aj z listu žalovaného zo dňa 13.03.2017, ktorým sa žalobcovi vyjadroval k vyjadreniu k reklamovaným vadám diela. Žalovaný v danom liste jasne uviedol, že nesúhlasí s postojom žalobcu k reklamácii, nedošlo k vyhotoveniu podľa projektovej dokumentácie, taktiež niektoré oplechovania sú nekvalitne realizované s rôznou výškovou úrovňou, tmelené a výslovne žiadal žalobcu o odstránenie nevhodného a v rozpore s projektovou dokumentáciou realizovaného oplechovania atík, o odstránenie príčiny vzniku farebných pásov na západnej fasáde a o odstránenie farebných pásov na západnej fasáde. Zároveň žalovaný žalobcu v danom liste upozornil, že lehota na odstránenie závady zatekania západnej štítovej steny plynie dňom jej uplatnenia, a to prelom januára a februára 2017 a záručná doba na časť stavby sa predlžuje o dobu odstraňovania. Na požiadavku o presnú špecifikáciu vady zatekania južnej štítovej steny zaslal žalovaný žalobcovi fotografiu, z ktorej je zrejmé miesto vady s tým, že o tej vade informovali žalobcu na spoločnej obhliadke dňa 15.02.2017. (čl. 128)
33. Súd v tejto súvislosti poukazuje na špekulatívne tvrdenia žalobcu, keďže pred súdom na nariadenom pojednávaní dňa 04.06.2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že písomná listina ohľadom reklamácie zo strany žalovaného voči žalobcovi je z 31.01.2017 a tvrdil, že bola súdu doložená. Po zistení, že tá
listina v spise nebola obsiahnutá, tak právny zástupca žalobcu poprel danú listinu a teda si rozporoval vo svojich tvrdeniach, keďže najprv tvrdil, že tá listina nie je, následne uviedol, že tá listina je, má ju k dispozícii, ale že túto listinu súdu nepredloží, pretože je vecou žalovaného, aby preukázal, že reklamáciu riadne uplatnil tak, aby preukázal existenciu vady a zároveň aby vykonal následnú opravu cez tretiu osobu, čo nebolo zo strany žalovaného vraj preukázané, a teda dôvodnosť uplatnenia bankovej záruky nebola daná. K tomu právny zástupca žalovaného poukázal, že právny zástupca žalobcu prvýkrát, a to na danom pojednávaní uviedol, že vraj žalovaný si neuplatnil riadne vady, preto nebol dôvod na bankovú záruku a žalobca poukázal na list z 31.01.2017, ktorý má preukazovať reklamáciu, ale napriek tomu túto listinu nechcel predložiť súdu.
- Súd v tejto súvislosti poukazuje na účelové a špekulatívne tvrdenia žalobcu, keďže na jednej strane nerozporoval existenciu listiny z 31.01.2017, dokonca ju potvrdil, avšak následne popiera uplatnenie reklamácie zo strany žalovaného. Teda žalobca týmto nepriamo potvrdil existenciu listiny z 31.01.2017 a súd nemal dôvod pochybovať o existencii danej listiny, ktorú v podstate potvrdil aj samotný žalobca.
34. V priebehu konania súdu bola predložená táto listina, a to reklamácia zatekania západnej štítovej steny stavby, rekonštrukcia kultúrnej pamiatky S. H. v W. zo dňa 31.01.2017, adresovaný žalovanému. Z obsahu daného listu vyplýva, že žalovaný reklamoval v zmysle Zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX zo dňa 09.06.2017 pre stavbu - rekonštrukcia kultúrnej pamiatky S. H. v W. vadu diela tak, ako vyplýva z danej listiny a z prílohy, ktorá tvorila fotodokumentáciu. (čl. 335)
35. Žalovaný listom z 21.02.2017 písomne reagoval na vyjadrenie k reklamovanej vade žalobcu, z čoho vyplýva, že žalobca reagoval na reklamáciu a neuznal reklamáciu, nakoľko z obsahu listu zo dňa 21.02.2017 vyplýva, že žalovaný v súvislosti so stanoviskom žalobcu v liste č. O..OB/XXX/XXXX zo dňa 08.02.2017 konštatoval, že nesúhlasí s neuznaním reklamácie uvedenej vady zo strany žalobcu. Dňa 15.02.2017 sa konala obhliadka vady za účasti žalobcu, ďalej zástupcu jedného z dodávateľov stavebných prác žalobcu a správcu S. H., na ktorej boli konštatované iné príčiny vady. Žalovaný nesúhlasí s príčinami uvedenými v stanovisku žalobcu, ktoré majú byť topenie sa ľadu, dážď a sila vetra. Taktiež bolo konštatované, že v priebehu 8. kalendárneho týždňa bude dodávateľmi žalobcu vykonaná podrobná ohliadka oplechovania atík a ich okolia a v 9. kalendárnom týždni bude žalobca informovať žalovaného o výsledkoch ohliadky s uvedením podrobnejšieho stanoviska. Naďalej teda žalovaný trvá na odstránení vady reklamačným konaním s tým, že takáto veľmi podobná vada sa naviac vyskytuje aj na južnej štítovej stene, ktorú taktiež ohliadli, a ktorú žiadajú tiež odstrániť. (čl. 338)
36. Súd vypočul svedka S. G., ktorý pracoval u žalovaného na investičnom odbore a mal na starosti priebeh stavby a dozor, pričom mal vedomosť aj ohľadom stavby S. H. a ten projekt sa realizoval 1,5 roka a taktiež mal vedomosť aj o bankovej záruke, pričom proces ohľadom využitia bankovej záruky inicioval svedok. Svedok uviedol, že čo sa týka bankovej záruky, tá bola využitá preto, lebo zhotoviteľ, teda žalobca, za jeden a pol roka nedokázal odstrániť vady, na ktoré ho upozorňovali a išlo o zatekanie fasády na západnej strane a dodatočne aj na južnej. Poslali to na reklamáciu a začiatkom r. 2017 sa to celé rozbehlo. Tie vady boli odstránené na základe rozhodnutia mesta prostredníctvom iného subjektu. Následne si teda uplatnili financie prostredníctvom tej bankovej záruky. Svedok si pamätal, že išlo o zatekanie fasády zo západnej a južnej časti S. H. s tým, že tvorili sa tam fľaky, ktoré vznikali stekaním odpadovej a dažďovej vody zo strechy, ktorá mala však stekať po vnútornej strane, a nie po západnej a južnej. Tieto vady boli spôsobené tým, že bolo nesprávne oplechovanie, pretože strecha nebola správne vyspádovaná. Jedna časť strechy je oplechovaná atika, čo je múr nad rovinou strechy a toto oplechovanie nebolo po vzornej stránke správe vykonané, čo potvrdil aj znalecký posudok, ktorý si dali vyhotoviť pred opravou. Začiatkom januára 2017 toto u žalobcu reklamovali a celé toto reklamačné konanie skončilo približne o dva roky, pričom znalecký posudok, ktorý si dali vyhotoviť, bol vyhotovený pred opravou a predložili ho aj žalobcovi a žalobca napriek tomu tie vady neodstránil. Žalobca opakovane odmietal vady uznať aj napriek znaleckému posudku s tým, že si dá tiež vyhotoviť znalecký posudok. Svedok taktiež uviedol, že sa konali viaceré stretnutia so žalobcom a žalovaným, ale zo strany žalobcu vždy išlo o to, že tie vady nechcel odstrániť. Od začiatku pôsobil, že nemieni vady opraviť, nakoľko od samého začiatku žalovaný robil, konal zavádzajúcim spôsobom, nakoľko dohodol stretnutie, ktoré potom zmenil bez oznámenia. Až keď žalovaný odišiel po 29 minútach čakania, tak vtedy vraj žalobca prišiel. Deň predtým oznamovali zmenu stretnutia, čo nie je štandardné, aby deň predtým sa menil dátum vopred dohodnutého stretnutia, pričom aj keď poslali mailom, že mení sa dátum stretnutia, tak museli vedieť, že sa nikto nedostaví, lebo poslali mail svedkovi, ktorý v tom čase nebol v práci a mal nastavené v počítači, že neprítomný. Takže museli vidieť, že ten mail nebol prečítaný. Svedok uviedol, že nešpecifikovali,
akým spôsobom majú tie vady odstrániť. Požadovali odstránenie vád, ale neuviedli konkrétne aké práce majú vykonať. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že predsa to je na zhotoviteľovi, aký spôsob zvolí pri odstraňovaní, pri oprave vád. Žalovaný uviedol, že chcel, aby žalobca to opravil tak, aby to už nestekalo. Svedok taktiež uviedol, že na diele boli aj iné vady, ktoré žalobcom boli odstraňované, ale išlo o iné vady, než tie, na ktoré bola banková záruka použitá.
37. Súd vypočul svedka E. T., ktorý pracuje u žalovaného od r. 2018 na odbore investičnom s tým, že vyššie uvedený svedok bol jeho nadriadeným, a od ktorého má taktiež aj ďalšie sprostredkované informácie. Svedok uviedol, že nadriadený ho poslal, aby išiel pozrieť na dielo, lebo sa tam vykonávala rekonštrukcia a na prvý pohľad bolo vidieť, že nejde o riadne vykonané práce. Pričom to bolo po reklamácii konané a tie veci boli reklamované. Boli reklamované neodborné prevedenie prác pri strešnej krytine, dochádzalo k zatekaniu fasády a prejavovalo sa to fľakmi. Keď bol na tej ohliadke diela, ešte nebolo opravované nikým. Mal vedomosť, že prebehli nejaké komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ale on nebol prítomný pri tých komunikáciách. Potom dostal od nadriadeného, a to Ing. G. pokyn, aby našiel nejaké firmy, ktoré by mali uviesť dielo do riadneho stavu, a teda vykonať opravu, keďže žalobca odmietol vykonať opravu a vady odstrániť, ale dôvod, prečo odmietol odstrániť vady, nevedel. Svedok ďalej uviedol, že zabezpečil klampiara H. A., ktorý je odborník na prácu s medeným plechom a odstránil teda plech, odstránil vady. Zároveň spoločnosť GMC Company bola objednaná za účelom lešenia k tým zatečeným stenám a opravu zatečených stien. Uviedol, že H. A. mal k dispozícii projekt, na základe ktorého odstraňoval vadu.
38. Žalobca trval na svojich tvrdeniach s tým, že žalovaný v rámci uplatnenia bankovej záruky nepreukázal, akým spôsobom a na základe čoho si túto bankovú záruku uplatnil. nepredložil žiadny doklad alebo oznámenie, ktorým by vyzval na odstránenie vady, na základe čoho by si neskôr mohol uplatňovať nároky z bankovej záruky. Pokiaľ žalovaný uplatnil reklamáciu, tak neuviedol spôsob odstránenia vady, a to či už opravou, zľavou z ceny alebo výmenou, náhradou za iný tovar, resp. iné dielo. Teda má za to, že absentuje základná podmienka na uplatnenie bankovej záruky, a to preukázanie vady. Žalovaný ani nedisponoval reálnym súhlasom krajského pamiatkového úradu na akékoľvek rekonštrukčné práce na tejto fasáde a streche a zároveň tieto opravy boli vykonané odborne nespôsobilými osobami, ktoré nemali oprávnenie zasahovať do národnej kultúrnej pamiatky.
39. Pokiaľ právny zástupca žalobcu spochybňoval svedkov, že si vopred dohadovali so žalovaným odpovede, súd poznamenáva, že svedkovia síce uviedli, že komunikovali so žalovaným, ale je predsa nepochybné, že svedok G. je bývalý zamestnanec žalovaného a následne ďalší svedok E. T. bol a stále je v súčasnosti zamestnaný u žalovaného a pracujú, resp. pracovali na investičnom odbore, ktorý má na starosti aj predmetné dielo. Takže je prirodzené, že komunikovali so žalovaným, t.j. jeho zamestnávateľom a s právnym zástupcom a informovali právneho zástupcu o skutočnostaich. Súd nezistil dôvod spochybnenia týchto svedkov.
40. Pokiaľ žalovaný zabezpečil na opravu diela osoby, o ktorých tvrdí žalobca, že neboli odborne spôsobilými osobami, resp. že žalovaný nedisponoval súhlasom krajského pamiatkového úradu na rekonštrukčné práce ohľadom predmetnej opravy, súd poznamenáva, že tieto skutočnosti nemajú vplyv na predmet konania, pretože ak žalovaný niečo porušil, resp. iné osoby, nie je to predmetom tohto konania. Je to vecou žalovaného a iného subjektu. Podstatné je, že žalovaný po zistení vád uplatnil reklamáciu a následne po tom, ako žalobca tieto vady neuznal, žalovaný tieto vady sa rozhodol odstrániť prostredníctvom osôb, ktoré on zabezpečil. Táto skutočnosť tiež nemá vplyv na predmet konania. Predmetom konania je, či banková záruka bola uplatnená opodstatnene alebo nie.
41. Súd zároveň poznamenáva, že právny zástupca žalobcu zároveň poukazoval, že projektová dokumentácia nebola správna, a že pokiaľ žalovaný dal takúto zlú projektovú dokumentáciu, tak si musí on zodpovedať za prípadné nedostatky, taktiež aj na výber materiálu, keďže chcel medenú strechu, o ktorej je známe, že časom oxiduje a taktiež vplyv majú aj poveternostné podmienky, v dôsledku ktorých prirodzene dochádza k takýmto poškodeniam a podobne. Súd sa s týmto však nestotožnil. Jednak žalobca svoje tvrdenia ohľadom takéhoto nepriaznivého vplyvu nepreukázal, hoci je všeobecne známe, že síce medený plech časom oxiduje, ale nespôsobuje takéto nedostatky a vady, že sa vplyvom takýchto podmienok a časom môže poprehýňať a zatekať, že ide o nejakú prirodzenú vadu a podobne.
42. Podľa § 313 Obchodného zákonníka banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine.
43. Podľa § 317 Obchodného zákonníka ak zo záručnej listiny nevyplýva niečo iné, nemôže banka uplatniť námietky, ktoré by bol oprávnený voči veriteľovi uplatniť dlžník, a banka je povinná plniť svoje povinnosti, keď ju o to písomne požiadal veriteľ. Predchádzajúca výzva, aby dlžník splnil svoj záväzok, sa vyžaduje, len keď to určuje záručná listina.
44. Podľa § 319 Obchodného zákonníka banka plní svoj záväzok z bankovej záruky, len keď ju na to písomne vyzval veriteľ. Ak je plnenie banky z bankovej záruky podmienené v záručnej listine predložením určitých dokumentov, musia sa tieto dokumenty predložiť pri tejto výzve alebo bez zbytočného odkladu po nej.
45. Podľa § 321 Obchodného zákonníka (1) Ak je doba platnosti v záručnej listine obmedzená, banková záruka zanikne, ak veriteľ neoznámi banke písomne svoje nároky z bankovej záruky počas jej platnosti. (2) Dlžník je povinný zaplatiť banke to, čo banka plnila podľa svojej povinnosti zo záručnej listiny vystavenej v súlade so zmluvou uzavretou s dlžníkom. (3) Dlžník nemôže voči banke uplatniť námietky, ktoré by mohol uplatniť voči veriteľovi, ak zmluva medzi bankou a dlžníkom neobsahovala povinnosť banky zahrnúť do záručnej listiny uplatnenie týchto námietok voči veriteľovi. (4) Veriteľ, ktorý dosiahol na základe bankovej záruky plnenie, na ktoré nemal voči dlžníkovi nárok, vráti dlžníkovi toto plnenie a nahradí mu škodu tým spôsobenú.
46. Žalovaný namietal vecnú legitimáciu, avšak jeho námietku súd posúdil ako neopodstatnenú, nakoľko s poukazom na § 321 Obchodného zákonníka je daná vecná legitimácia, keďže hoci banka poskytla plnenie z bankovej záruky, avšak pokiaľ žalobca má za to, že žalovaný na také plnenie nemal nárok, žalobca sa môže domáhať toho plnenia voči žalovanému, pokiaľ samozrejme škodu nespôsobila banka poskytnutím plnenia z bankovej záruky. Žalobca v tomo konaní sa domáhal nároku voči žalovanému nie z dôvodu, že banka porušila nejakú svoju povinnosť, ale že žalovaný nemal nárok na dané plnenie, nakoľko vady, za opravu ktorých vznikli náklady žalovanému, nezodpovedá žalobca a preto žalovanému vraj nevzniklo právo na plnenie z bankovej záruky za náklady daných vád.
47. Súd posúdil, že medzi stranami konania bola platne uzatvorená Zmluva o dielo č. XXXX/XXXX, v rámci ktorej bola dohodnutá aj banková záruka. Súd posúdil, že zmluva bola uzatvorená platne, ako aj ustanovenia ohľadom bankovej záruky boli taktiež platne uzatvorené. Súd mal preukázanú aj bankovú záruku vzniknutú písomným vyhlásením banky. Medzi stranami bol nesporný vznik bankovej záruky, a to aj v čase jej uplatnenia, ako aj uplatnenie žalovaným počas plynutia záručnej doby. Žalobca nespochybňoval právo žalovaného uplatniť si bankovú záruku počas záručnej doby, teda po odovzdaní diela, avšak žalobca má za to, že žalovaný si bankovú záruku uplatnil neoprávnene, nakoľko vraj vady neboli spôsobené/zavinené žalobcom. Existencia bankovej záruky bola nesporná, ako aj jej platnosť a oprávnenosť žalovaného na plnenie z bankovej záruky pre prípad porušenia povinností žalobcom. Teda bolo nepochybne preukázané, že žalovaný požiadal banku o plnenie z bankovej záruky, nakoľko žalovaný posúdil, že na diele vznikli vady v záručnej dobe a banka poskytla plnenie zo záruky.
- Súd poznamenáva, že banka neskúma skutočnosti tvrdené žalovaným a žalovaný predsa splnil podmienky pre výkon bankovej záruky, čo potvrdzuje aj to, že banka poskytla plnennie z bankovej záruky, teda všetky požadované podmienky boli splnené zo strany žalovaného.
48. S poukazom na § 321 ods. 4 Obchodného zákonníka žalobca si správne v žalobe uplatnil náhradu škody vo výške 400,- eur, keďže táto suma bola účtovaná ako poplatok od banky žalobcovi a zvyšnú časť si žalobca uplatnil titulom vrátenia bankovej záruky.
49. V zmysle bodu 6.6 Zmluvy o dielo bola dohodnutá garančná zábezpeka rovnajúca sa minimálnej hodnote 5 % z celkovej ceny za dielo vrátane DPH, a to vo forme bankovej záruky, pričom vo vzťahu k poskytujúcej banke jedinou podmienkou čerpania bola stanovená žiadosť objednávateľa.
50. Podľa bodu 6.6.3 Zmluvy bol objednávateľ oprávnený v prípade, že sa vyskytnú počas záručnej doby vady diela a zhotoviteľ ich riadne a včas neodstráni, tak môže objednávateľ zabezpečiť ich odstránenie na náklady zhotoviteľa uspokojením z bankovej záruky garančnej zábezpeky.
51. Podľa bodu 7.2 Zmluvy, žalobca poskytol na stavebnú časť diela záruku minimálne 5 rokov.
52. Podľa bodu 7.3 Zmluvy, záručná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia.
53. Je nesporné, že kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2016 a záručná doba začala plynúť 03.08.2016. Vada bola žalovaným žalobcovi oznámená listom z 30.01.2017 spolu s fotodokumentáciou. Existenciu daného listu a vedomosť o danom liste právny zástupca žalovaného pred súdom nepriamo potvrdil. Čo sa týka vád, týka sa to západnej štítovej steny a listom z 21.02.2017, kedy bola oznámená obdobná vada na južnej štítovej stene, a ktorú objednávateľ žiadal odstrániť. Z uvedeného vyplýva, že vady boli oznámené v záručnej dobe, čo je prvá podmienka na to, aby mohla byť čerpaná banková záruka. Podľa zmluvy je zhotoviteľ povinný odstrániť akékoľvek vady, ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe.
54. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
55. V zmysle bodu 3.1 Zmluvy o dielo, sa zhotoviteľ zaviazal, že v súlade s projektovou dokumentáciou a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve a vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť pre objednávateľa zrealizuje dielo.
56. Podľa bodu 3.3 Zmluvy o dielo, pri realizácii diela postupuje zhotoviteľ samostatne v súlade s príslušnými všeobecno-záväznými predpismi, ak sú tieto predpisy v súlade s právom Európskeho spoločenstva a slovenskými technickými normami alebo zahraničnými normami, ktorými sa prevzali európske normy v súlade s projektovou dokumentáciou a je viazaný prípadnými pokynmi objednávateľa.
57. Podľa bodu 3.4 Zmluvy, zhotoviteľ je povinný pri zhotovení diela dodržať všetky právne predpisy a normy vzťahujúce sa na výkon stavebnej činnosti.
58. Podľa bodu 7.2 Zmluvy o dielo, zhotoviteľ sa zaväzuje dodať predmet zmluvy uvedený v čl. 3 danej zmluvy v súlade s projektovou dokumentáciou a slovenskými technickými normami alebo zahraničnými normami.
59. V zmysle bodu 7.10 Zmluvy o dielo, zhotoviteľ preberá záväzok odstránenia všetkých vád v záručnej dobe a súčasne sa zaväzuje, že v priebehu vykonávania rôznych prác súvisiacich s touto zmluvou bude realizovať opatrenia zamedzujúce vzniku nekvalitne prevedených prác alebo poškodení už zrealizovaných prác, a to počínajúc kontrolou dodávaných materiálov a výrobkov a ich atestov, kontrolou dodržiavania technologických postupov vrátane prác a činností svojich prípadných subdodávateľov.
60. Podľa bodu 8.1 Zmluvy, zhotoviteľ vykonáva činnosti spojené s predmetom diela na vlastnú zodpovednosť podľa zmluvy, pričom rešpektuje technické špecifikácie a právne predpisy.
61. Z fotografií z ohliadky na mieste samom, ako aj z výpovede Ing. G. a p. T. či predloženého znaleckého posudku a fotodokumentácie vyplýva, že nejde o plnenie žalobcu v zmysle citovaných ustanovení zmluvy a je nesporné, že žalobca nevyhovel reklamácii a vady neodstránil. Zároveň je nesporné, že žalobca poskytol na vady záručnú dobu, a to na všetky vady, ktoré sa vyskytli počas záručnej doby.
62. Podľa § 560 Obchodného zákonníka (1) Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
(2) Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
(3) Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností. (4) Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.
63. Podľa § 561 Obchodného zákonníka zhotoviteľ nezodpovedá za vady diela, ak tieto vady spôsobilo použitie vecí odovzdaných mu na spracovanie objednávateľom v prípade, že zhotoviteľ ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nevhodnosť týchto vecí nemohol zistiť alebo na ne objednávateľa upozornil a objednávateľ na ich použití trval. Zhotoviteľ takisto nezodpovedá za vady spôsobené dodržaním nevhodných pokynov daných mu objednávateľom, ak zhotoviteľ na nevhodnosť týchto pokynov upozornil a objednávateľ na ich dodržaní trval alebo ak zhotoviteľ túto nevhodnosť nemohol zistiť.
64. Podľa § 562 Obchodného zákonníka (1) Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. (2) Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. (3) Ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.
65. Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
66. Podľa § 436 Obchodného zákonníka (1) Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy. (2) Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. (3) Ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. (4) Popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.
67. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný si neuplatnil včas v rámci reklamácie konkrétny nárok, tak súd poukazuje, že v zmysle ustanovení § 436 a 437 Obchodného zákonníka, ak nie je voľba svojho nároku oznámená včas, tak žalovaný má nároky z vád tak, ako pri nepodstatnom porušení zmluvy s poukazom na § 437 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je možné dodanie chýbajúceho tovaru, odstránenie ostatných vád tovaru alebo zľavu z kúpnej ceny. A pokiaľ žalovaný neuplatnil v zmysle § 437 Obchodného zákonníka nárok na zľavu alebo neodstúpil od zmluvy, žalobca bol povinný odstrániť vady tovaru, a to podľa svojej voľby. Teda žaloba ako zhotoviteľ vzhľadom na charakter vady bol povinný po oznámení vady tieto vady opraviť, čo však preukázateľne neurobil.
68. Podľa bodu 7.9 zmluvy na výzvu objednávateľa je zhotoviteľ povinný počas trvania záručnej doby odstrániť všetky vady, všetky nedostatky diela, či už vznikli chybou konštrukcie, prevedením opravy, montážou alebo použitím nevhodného materiálu alebo z iného dôvodu, za ktorý zhotoviteľ zodpovedá.
69. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca teda uvádza neúplnosť oznámenia vád zo strany žalovaného, a teda že neuviedol voľbu nároku, tak uvedená skutočnosť nespôsobuje zánik nároku, pričom už zo samotnej povahy vady ani neprichádza do úvahy iný spôsob jej odstránenia ako oprava alebo požadovanie zľavy. Zľavu žalovaný nežiadal, tak jediná možnosť bola oprava. Požiadavka žalovaného na opravu bola deklarovaná v liste z 21.02.2017 a zopakovaná je v liste z 13.03.2017. Z uvedeného teda nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že nevedel o tom, čo konkrétne žiada žalovaný.
70. Súd posúdil, že žalovaný vady riadne reklamoval, nevyužil voľbu spôsobu reklamácie, preto v zmysle Obchodného zákonníka žalobca bol povinný vady odstrániť.
71. Taktiež pokiaľ žalobca namietal nezrozumiteľnosť reklamácie, nakoľko údajne mu nemalo byť zrejmé, čo žalovaný skutočne reklamoval, teda aké vady na východnej alebo južnej fasáde, tak súd poukazuje na to, že listom z 21.02.2017 žalovaný okrem iného žiadal odstrániť vadu zatekania južnej štítovej steny a uvedené si bol žalobca ohliadnuť dňa 15.02.2017. Následne listom z 13.03.2017 žalovaný zaslal na základe požiadavky žalobcu fotodokumentáciu zatekania južnej štítovej steny a zároveň mu oznámili, že túto vadu budú označovať ďalej ako zatekanie východnej fasády. Teda z uvedeného vyplýva, že žalovaný označil vady.
72. Súd mal preukázané, že vady zo strany žalovaného boli žalobcovi oznámené písomnými listami z 31.01.2017, z 21.02.2017 a listom z 13.03.2017, opätovne žalovaný žiadal odstránenie vád a následne žalovaný listom zo dňa 17.05.2018 upozornil žalobcu o zámere žalovaného postupovať podľa bodu 6.6.3 zmluvy, teda zrealizovať odstránenie vád na náklady žalobcu prostredníctvom tretej osoby. Na toto však žalobca preukázateľne nereagoval, preto žalovaný pristúpil k postupu k aktivácii bodu 6.6.3 zmluvy, kedy došlo k požiadaniu banky o vyplatenie bankovej záruky.
73. Zo spisu vyplýva, ako aj z vyjadrení žalobcu, že mal si vyhotoviť znalecký posudok po ohliadke znalcom. Súdu však žalobca žiadny takýto znalecký posudok nepredložil, ale naďalej zotrvával na skutočnosti, že žalovaný nepreukázal vady a nepreukázal zodpovednosť za tieto vady žalobcu. Žalobca má teda za to, že banková záruka bola neopodstatnená a plnenie nebolo poskytnuté dôvodne. V tejto súvislosti namietal znalecký posudok predložený žalovaným, a to z dôvodu, že znalecký posudok neobsahuje doložku v zmysle § 209 CSP a zároveň daný znalecký posudok nebol vykonaný za účasti ohliadky žalobcu.
(1) Súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. (2) Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. (3) Ak sa súkromný znalecký posudok vyhotovuje v priebehu konania, súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými na vypracovanie znaleckého posudku.
75. Podľa čl. 15 ods. 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
76. Podľa čl. 11 ods. 4 CSP súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
77. Súd preskúmal znalecký posudok č. XX/XXXX a zistil, že tento znalecký posudok bol vyhotovený nie pre účely súdneho konania, ale pre účely zistenia okolností súvisiacich s výskytom vád S. paláca v W., nakoľko žalovaný aby si mohol uplatňovať nároky z vád voči žalobcovi, mal záujem najprv objektívnym spôsobom zistiť, kto zodpovedá za vady a čo bolo príčinou. Znalecký posudok bol vyhotovený J. Q., stavebná fakulta, Ústav súdneho znalectva, teda znaleckým ústavom na objednávku žalovaného zo dňa 30.10.2017. Znalecký posudok bol vyhotovený dňa 08.12.2017, na základe čoho následne žalovaný si uplatnil nároky z vád voči žalobcovi. V zmysle záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že skutočne žalobca pri zhotovovaní diela nepostupoval v zmysle projektovej dokumentácie. Súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ žalobca trval, že projektová dokumentácia je nesprávna, ničím toto svoje tvrdenie
nepreukázal. Zo znaleckého posudku zároveň vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k nekvalitného postupu prác, k nekvalitným prekrytiam atiky a neboli postupy dodržané zhotoviteľom, nie sú zhotovené podľa projektovej dokumentácie a nie sú v súlade s platnou normou STN. Projektová dokumentácia rieši zásadné detaily, ktoré neboli zhotoviteľom dodržané. Teda podľa záverov znaleckého posudku nepochybne vyplýva porušenie povinnosti pri zhotovovaní diela na strane žalobcu.
78. Súd zároveň ešte uvádza, že v znaleckom posudku znalec sa vyjadroval aj k zodpovednosti. Súd však poukazuje na to, že znalec nie je oprávnený vyjadrovať sa a hodnotiť zodpovednosť, ale jednoznačne znalec uviedol, že žalobca nepostupoval v zmysle projektovej dokumentácie a porušil určité postupy. Súd preto čo sa týka zodpovednosti, ku ktorej sa vyjadroval znalec, tak k týmto jeho záverom súd neprihliadal.
79. Súd zároveň uvádza, že znalecký posudok skutočne neobsahuje znaleckú doložku v zmysle ustanovenia § 209 CSP, z ktorého vyplýva, že žalovaný pokiaľ predložil znalecký posudok, musel by mať znaleckú doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku a v takom prípade by súd daný znalecký posudok považoval ako znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Vzhľadom na absenciu tejto doložky nie je možné považovať daný znalecký posudok za znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Je však nepochybné, že autorom je znalecký ústav, ktorý musel postupovať podľa vyhlášky o znalcoch tak, ako by postupoval aj znalec súdom ustanovený. Ale aj napriek tomu, že nie je možné daný znalecký posudok posudzovať ako súkromný znalecký posudok, súd poukazuje na citovaný článok 15 CSP, v zmysle ktorého žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Takže tento predložený znalecký posudok súd síce posudzuje ako listinný dôkaz a nie ako súkromný znalecký posudok, je nepochybné, že znalecký posudok vyhotovovala organizácia, ktorá je znaleckým ústavom, teda ide o listinu vyhotovenú, resp. dokument vyhotovený vysoko odborne spôsobilým subjektom v danej problematike, a preto súd si závery tejto listiny osvojil. Súd nezistil žiadny dôvod pre spochybnenie znaleckého posudku predloženého žalovaným a závery v ňom uvedené. Žalobca síce namietal znalecký posudok, ale ničím relevantným. Neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by znalecký posudok bol opodstatnene spochybnený. Absencia znaleckej doložky má iba za následok, že nie je možné posudok považovať za posudok súdom ustanoveného znalca, avšak je nepochybné, že posudok vypracoval znalecký ústav, teda odborne spôsobilý subjekt a pokiaľ žalobca namietal, že obhliadka nebola vykonaná v jeho prítomnosti, tak súd poukazuje na to, že znalec sa riadne vyjadril v posudku ohľadom všetkých skutočností dostatočne a podrobne a žalobca tvrdenia znalca ničím relevantným nevyvrátil. Závery znalca nevyvrátil a nepreukázal opak. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, súd sa s týmto nestotožnil, pretože žalovaný preukázal, že žalobca na vykonanom diel práce vykonal v rozpore či už s projektovou dokumentáciou alebo so slovenskými technickými normami, v dôsledku čoho vznikli vady a tieto vady neodstránil, hoci boli riadne a včas reklamované. Z toho dôvodu v súlade so zmluvnými ustanoveniami žalovaný vady odstránil prostredníctvom iných subjektov, na základe čoho požiadal o prostriedky z bankovej záruky, ktorá bola riadne dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným. Pokiaľ žalovaný v písomnej komunikácii so žalovaným uvádzal, že vyhotoví znalecký posudok a dá ho na vedomie žalovaného, tak to žalobca neučinil a ani súdu nepredložil žiadny znalecký posudok alebo inú listinu, z ktorej by hodnoverným spôsobom vyplývalo, že vzniknuté vady diela neboli spôsobené žalobcom, resp. v dôsledku jeho činnosti.
80. Súd hodnotil dôkazy v zmysle § 191 v spojitosti s čl. 15 ods. 1 CSP tak, že dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo súd prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pokiaľ žalobca spochybňoval listinné dôkazy, ako aj svedkov, ktoré boli navrhované zo strany žalovaného, tak súd mal za to, že tieto vykonané dôkazy neboli spochybnené žiadnymi relevantnými skutočnosťami. Žalovaný riadne preukázal svoje tvrdenia, to znamená zmluvný vzťah so žalobcom, bankovú záruku, vznik vád, reklamáciu vád, ako aj to, že žalobca tieto vady neodstránil, na základe čoho žalovaný pristúpil k odstráneniu prostredníctvom iných osôb, na základe čoho mu vznikli náklady, ktoré si uplatnil voči žalobcovi prostredníctvom bankovej záruky. Žalovaný riadne preukázal vznik týchto nákladov, ako aj výšku, a to faktúrou č. XXXX/XX pre dodávateľa GMC Company, s.r.o. vo výške 6.396,- eur s tým, že k úhrade 6.129,50 eur, krycí list rozpočtu súpisu prác a dodávok 6.396,- eur spolu so súpisom prác a dodávok (čl. 232-236) a zároveň faktúru č. X/XXXX, ktorá bola vystavená dodávateľom H. A.m, klampiarstvo, na sumu 2.773,80 eur a faktúru č. XX/XXXX na sumu 1.145,- eur, pričom žalovaný preukázal aj úhradu týchto faktúr výpisom z účtu, a to čl. 156 až 158.
81. S poukazom na uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie súd posúdil, že žaloba je neopodstatnená, pretože skutočne vady boli spôsobené v dôsledku konania žalobcu, ktorý tieto vady neodstránil, hoci ich bol povinný odstrániť, pričom porušenie vyplýva aj zo znaleckého posudku a žalovaný v zmysle zmluvy pristúpil k odstráneniu týchto vád, nakoľko žalobca vady neodstránil, hoci bol na to v zmysle zmluvy a citovaných zákonných ustanovení povinný a náklady si riadne uplatnil z bankovej záruky. Banka tieto finančné prostriedky poskytla a následne ich požadovala od žalobcu. Žalobca v zmysle § 321 Obchodného zákonníka požadoval vrátenie plnenia na základe bankovej záruky spolu s náhradou škody od žalovaného, avšak súd posúdil, že tento nárok žalobcu je neopodstatnený, keďže bolo nepochybne preukázané, že po prevzatí diela boli zistené vady spôsobené nesprávnymi postupmi žalobcu a žalovaný vady reklamoval, napriek tomu žalobca reklamáciu neuznal a vady neodstránil. Preto žalovaný správne postupoval, keď dané náklady si uplatnil z bankovej záruky, ktorej platnosť a existencia bola nesporná. Preto súd žalobu z vyššie uvedených dôvodov zamietol.
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
84. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
87. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný a úspešný bol v celom rozsahu žalovaný, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 262 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).