Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/161/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. B. S., narodený dňa: XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom: Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - K. X., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: N.. S. Č.. X4, Bratislava a otec - S.-Q. S., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: S.. Č.. XX, B., N. B. T., štátny občan N. B. T., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 4. októbra 2019 č. k. -591, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04. októbra 2019, č.k. -591 v napadnutých výrokoch I, III a IV., ktorými súd prvej inštancie rozhodol o zastupovaní maloletého, o výživnom a zročnom výživnom, potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 04.10.2019 č. k. -591 zveril maloletého Q. B. S., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať. Spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia. Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 14.10.2016 do 30.09.2019 v celkovej sume 2.903,23 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Zároveň upravil súd prvej inštancie styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý prvý utorok v kalendárnom mesiaci od 10.00 hod. do 20.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že v dohodnutom čase začatia styku sa rodičia a maloletý stretnú v obchodnom centre Aupark, so sídlom Einsteinova 3541/18, 851 01 Bratislava - Petržalka. Matka je ďalej povinná zabezpečiť audiovizuálny kontakt otca s maloletým prostredníctvom počítačovej aplikácie Skype každý štvrtok a každú nedeľu od 18.00 hod. do 20.00 hod.

2. V odôvodní uviedol, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 14.10.2016 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Q.. Návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, maloletý žije od narodenia s matkou v Slovenskej republike, otec o maloletého nejaví záujem, na jeho výživu nikdy neprispieval, hoci sa s ním matka snažila dohodnúť. Mesačné náklady spojené s výživou dieťaťa matka vyčíslila na cca 600 eur. Vo veci samej sa domáhala zverenia maloletého do jej výlučnej osobnej starostlivosti s tým, že otca žiadala zaviazať prispievať na výživu maloletého sumou 500 eur mesačne a to spätne od 05.11.2013. Otec s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že medzi rodičmi od 20.11.2014 existuje vzájomná dohoda o úprave styku s maloletým. Do roku 2016 otec navštevoval maloletého raz mesačne v Bratislave na pôvodnej adrese matky na dva dni cez víkend.

V roku 2017 smel otec navštíviť svojho syna len na jeho narodeniny, naposledy videl maloletého dňa 03.03.2018 a 04.03.2018 aby mu osobne okrem iného priniesol a dal vianočné darčeky za r. 2017. Počas týchto dvoch dní styk opätovne určovala matka a prebiehal rovnako na ulici, resp. výlučne v nákupnom stredisku Aupark a Avion na Ivánskej ceste, pričom matka nechcela uviesť adresu a miesto pobytu spoločného syna. Otec navrhoval uložiť matke informačnú povinnosť podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Súčasne súd prvej inštancie z úradnej povinnosti vzhľadom na deklarovaný záujem otca v konaní prejednal aj úpravu styku otca s maloletým podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že matka krátko po narodení maloletého z ekonomických dôvodov začala zdieľať spoločnú domácnosť s jej matkou, ktorej v čase podania návrhu neprispievala. Matka bola do augusta 2016 na rodičovskej dovolenke, pričom poberala výlučne rodičovský príspevok vo výške cca 202,30 eur a rodinné prídavky na maloletého vo výške 23,52 eur. Od augusta 2016 nemala okrem rodinných prídavkov žiaden príjem. Otec v priebehu konania deklaroval záujem o pravidelný kontakt s maloletým, ktorý však od marca 2018 až do predbežnej dohody rodičov dosiahnutej za intervencie súdu na pojednávaní konanom dňa 20.06.2019 neprebiehal, kedy sa rodičia dohodli na styku otca s maloletým každý prvý utorok v mesiaci od 10.00 hod do 20.00 hod, zatiaľ za účasti matky s tým, že v dohodnutom čase začatia styku sa rodičia a maloletý strenú v obchodnom centre Avion v Bratislave. Súčasne sa otec zaviazal na uvedené stretnutie priniesť finančné prostriedky vo výške stanovenej neodkladným opatrením.

4. V rámci pomerov na strane matky súd prvej inštancie zistil, že matka maloletého je nemajetná, zdravotný stav má dobrý, do 3 rokov synovho veku bola na rodičovskej dovolenke. U predchádzajúceho zamestnávateľa pracuje 4 x mesačne vo výrobe, kde si je schopná zarobiť cca 50 eur mesačne a ďalší príjem má z brigády ako pomocná kuchárka za cca 200 eur mes. Na strane otca súd prvej inštancie zistil, že poberá sociálne dávky v jeho domovskej krajine - B., aktuálne vo výške 769 eur, z čoho platí 350 eur nájom. Uviedol, že podľa nemeckého práva je stanovené existenčné minimum na 409 eur. Je vyučený kuchár, od r. 2009 dostáva príspevok v nezamestnanosti, trpí na pľúcne ochorenie, má ťažké postihnutie 40 %. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. P. X., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou nie je v kontakte 12 rokov. Kolízny opatrovník navrhoval zveriť maloletého do výlučnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať. Správu majetku navrhol ponechať na oboch rodičov a vzhľadom na schopnosti a možnosti otca limitované jeho zdravotným stavom určiť otcovi výživné vo výške 150 eur od podania návrhu. Styk otca s maloletým navrhol upraviť podľa predbežnej dohody rodičov s dodaním kontaktu cez Skype, s ktorým matka nemá problém ani cez víkendy.

5. Súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, keď mal preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o maloletého Q., ktorú od narodenia dieťaťa aj de facto výlučne sama zabezpečuje vzhľadom na bydlisko otca mimo krajinu obvyklého pobytu dieťaťa. Takýmto rozhodnutím dochádza k zosúladeniu faktického stavu so stavom právnym. Za dôvodné považoval súd prvej inštancie čiastočne obmedziť rodičovské práva a povinnosti otca tým, že aj z praktických hľadísk ponechal výlučne na matku maloletého jeho zastupovanie v bežných veciach života maloletého (t.j. napr. pri konaní vo vzťahu k návšteve školy, lekára a pod.), keď zohľadnil otcom tvrdené a v konaní preukázané ekonomické limity otca dané jeho zdravotným stavom a súvisiacimi obmedzenými zárobkovými schopnosťami, ktoré mu aktuálne bránia v častejších návštevách syna v mieste jeho obvyklého pobytu v Slovenskej republike ako aj v osobnom zabezpečovaní výchovy dieťaťa a v plnom výkone jeho rodičovských povinností k maloletému. Správu majetku dieťaťa v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka ponechal súd prvej inštancie na oboch rodičoch, keď v tomto smere nevidel dôvod na obmedzenie otca vo výkone jeho rodičovských práv a povinností. Výživné ponechal vzhľadom na preukázanú aktuálnu socioekonomickú situáciu otca v dôsledku jeho závažne zhoršeného zdravotného stavu v rozsahu výživného stanoveného neodkladnou úpravou uznesením Okresného súdu Bratislava V sp.zn. zo dňa 18.05.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -43 zo dňa 16.07.2018 v sume 150 eur mesačne, čo je súčasne aj limitom schopností a možností otca ako povinnej osoby, hoci odôvodnené potreby dieťaťa vzhľadom na preukázanú výšku nákladov spojených s jeho výživou by odôvodňovali aj vyšší podiel otca na výžive dieťaťa.

6. Pri určení výživného zo strany otca súd zohľadňoval, že otec je oficiálne nezamestnaný s uvádzaným príjmom vo forme sociálnych dávok v jeho domovskej krajine - v B. za účelom zabezpečenia životného minima. Vychádzajúc z oficiálnych zdrojov na internete zistenej výšky minimálnej mzdy v N. (aktuálne

1.557 eur) pri porovnaní s pomerom minimálnej mzdy a životného minima na území Slovenskej republiky mal súd prvej inštancie za to, že v schopnostiach a možnostiach otca je prispievať na výživu maloletého sumou predstavujúcou cca 5 eur denne, čo je aj za zohľadnenia podielu matky na výžive maloletého suma skutočne pokrývajúca iba základné odôvodnené potreby dieťaťa v predškolskom veku. Na strane otca súd prvej inštancie zohľadňoval aj ním potvrdenú výšku ostatne dosahovaného príjmu (1.250 eur netto), pričom aj s prihliadnutím na jeho uvádzaný zdravotný postih 40 % musí byť pri potenciálnom dosahovaní príjmu na úrovni 60 % z uvedenej sumy schopný prispievať na výživu maloletého v uvedenom rozsahu. Určená suma zodpovedá zisteným zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, pričom však pokrýva iba časť zo základných nevyhnutých potrieb maloletého. Súd prvej inštancie zohľadnil zároveň rodinné prídavky vo výške 23,52 eur určené na úhradu niektorých nákladov dieťaťa, podiel vyživovacej povinnosti matky, ktorá napriek osobnej starostlivosti o maloletého, ktorou kompenzuje časť zo svojej vyživovacej povinnosti, je povinná zabezpečovať aj zostávajúcu časť nákladov na výživu maloletého vo finančnom vyjadrení, keď však aj na strane matky súd musel vychádzať z jej schopností a možností, ktoré nie sú obmedzené ako na strane otca zhoršeným zdravotným stavom.

7. Súd prvej inštancie zaviazal otca platiť na výživu maloletého odo dňa podania návrhu (14.10.2016), čím vznikol otcovi na výživnom dlh vo výške 2.903,23 eur (alikvotná čiastka za 18 dní októbra 2016 vo výške 87,10 eur + 18 mesiacov od novembra 2016 do apríla 2018 á 150 eur + alikvotná čiastka za 24 dní mesiaca máj 2018 vo výške 116,13 eur = 2.903,23 eur). Zohľadnil výživné 150 eur mesačne nariadené neodkladným opatrením od vykonateľnosti úpravy dňa 24.05.2018 s tým, že matka sa podľa jej tvrdenia obrátila na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí žiadosťou o nútený výkon tohto rozhodnutia. Vyčíslený dlh povolil otcovi zaplatiť s poukazom na jeho preukázanú socioekonomickú situáciu do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

8. Súčasne súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým a to na základe predbežnej dohody rodičov, ku ktorej dospeli v priebehu konania s tým, že rozšíril styk aj o audiovizuálny kontakt otca s maloletým prostredníctvom Skype každý štvrtok a každú nedeľu od 18.00 hod. do 20.00 hod., ktorý je povinná zabezpečiť matka tak, aby mal maloletý možnosť komunikáciou s otcom naučiť sa jeho materinskému jazyku v záujme budovania ich vzájomného vzťahu, ako aj neskorších potenciálne širších kontaktov. Matke uložil súd prvej inštancie povinnosť informovať otca písomne, resp. emailom vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, o zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch, školských a mimoškolských aktivitách, ako aj priebežne mu podávať správy o aktuálnych mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa života maloletého.

9. Proti tomuto rozhodnutiu voči výroku o určení, že zastupovať maloletého bude matka a voči výrokoch o výživnom podal otec maloletého odvolanie, ktorým sa domáha zrušenia rozhodnutia v napadnutej časti. Uviedol vo vzťahu k rodičovskej starostlivosti s poukazom na § 38 ods. 4 Zákona o rodine, že na pozbavenie alebo obmedzenie práva otca na starostlivosť o maloletého nebol daný žiadny závažný dôvod a nie je v záujme maloletého, aby bol otec ako druhý rodič obmedzený na rodičovských právach a povinnostiach. Závažným dôvodom nie je ani tá skutočnosť, že otec nemá bydlisko v mieste obvyklého pobytu dieťaťa. Podľa názoru otca mohol súd prvej inštancie v tomto prípade vziať do úvahy i možnosť, že vlastný otec by matke maloletého udelil plnú moc pre prípad každodenných záležitostí ako sú napríklad návštevy lekára, návšteva školy atď., pričom nebolo by potrebné odňať otcovi právo na starostlivosť. Vo vzťahu k určenému výživnému na maloletého otec namieta súdom prvej inštancie na internete zistenú výšku minimálnej mzdy v N. (1.557,00 eur), keď nesprávne dáva na rovnakú úroveň príjmy brutto a netto. Okrem toho otec zdôrazňuje, že nemôže dosiahnuť kvôli zníženej pracovnej schopnosti žiadne príjmy. Od septembra 2019 kvôli celkovej zníženej pracovnej schopnosti poberá invalidný dôchodok (invalidný) vo výške 251,66 eur.

10. Kolízny opatrovník na odvolanie otca uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je v najlepšom záujme maloletého a navrhuje ho ako vecne správny potvrdiť.

11. Matka s odvolaním nesúhlasí a uviedla, že od vydania rozhodnutia otec o maloletého nejaví záujem a nezaujíma sa o jeho potreby, nezaujíma ho jeho zdravotný stav, škôlku a pod. Momentálne pre corona vírus boli hranice zatvorené a nebolo možné maloletého vidieť. Otec maloletého nekontaktuje ani cez Skype. Matka uviedla, že otec trpí ťažkými depresiami a postraumatickou poruchou od detstva. Nikdy mu nebránila v stretávaní sa s maloletým, osobne alebo cez Skype, avšak teraz je presvedčená, že mu za

synom nie je smutno, ide mu len o to ublížiť mu. Dva krát po dohode s otcom na stretnutí s maloletým toto sa neuskutočnilo, otec nedvíhal telefón a nereagoval na sms. Matka ďalej opísala negatívne skúsenosti pri realizácii styku otca s maloletým.

12. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 17.07.2019, nakoľko považoval za potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie. Odvolací súd dospel k záveru v prejednávanej veci, že rozhodnutie súdu prvej inštancie do výroku o určení výšky výživného a do výrokov o určení zročného výživného je vecne správne a preto tieto výroky potvrdil. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletými dospel odvolací súd k názoru, že je dôvodné výroky o úprave styku otca s maloletými zmeniť, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a z dôvodov, ktoré sú uvedené nižšie v odôvodnení rozhodnutia.

13. Otec podal odvolanie do výroku I., ktorým súd prvej inštancie určil, že zastupovať maloletého bude matka. Otec namieta, že tu nie sú dané dôvody na obmedzenie jeho rodičovských práv. Odvolací súd odvolaciu námietku otca považuje za nedôvodnú. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie pokiaľ ide o obmedzenie otca v bežnom zastupovaní maloletého. Súd prvej inštancie správne aplikoval ust. v § 38 ods. 2 písm. c) Zákona o rodine. Okolnosťou na obmedzenie otca v jeho práve zastupovať maloleté dieťa je tá skutočnosť, že otec býva mimo územia Slovenskej republiky, výchovu maloletého nezabezpečuje, všetku osobnú starostlivosť a výchovu zabezpečuje matka. Je potom v záujme maloletého, aby práve ten rodič, ktorý sa o neho osobne stará a zabezpečuje všetky jeho záležitosti každodenného života mal oprávnenie maloletého zastupovať.

14. Otec sa odvolal aj do výrokov, ktorými súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť platiť výživné v sume 150 eur mesačne a do výroku o zročnom výživnom. Poukázal na to, že od septembra 2019 poberá invalidný dôchodok vo výške 251,66 eur. Odvolací súd preskúmaním časti rozhodnutia o uložení vyživovacej povinnosti otcovi má za to, že súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie na zistenie pomerov rodičov, riadne posúdil ich možnosti a schopnosti a taktiež sa zaoberal a zohľadnil v určení výšky výživného zdravotný stav otca. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Je zrejmé z rozhodnutia, že súd prvej inštancie výživné z dôvodu zdravotného stavu otca určil len vo výške 150 eur mesačne. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na to, že inak by bolo dôvodné určiť vyššie výživné. Odvolací súd nespochybňuje, že otec má zdravotné problémy, ktoré znamenajú obmedzenie vykonávať prácu, avšak súd prvej inštancie túto skutočnosť zohľadnil v určenej výške výživného. Suma 150 eur mesačne postačí ledva na pokrytie nákladov na stravu maloletého a nie je v záujme maloletého túto sumu určiť nižšiu. Aj vzhľadom na zdravotný stav otca, je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť výživné vo výške 150 eur mesačne. Navyše nevyplýva z dôkazov, že otec i napriek uznanej invalidite by nebol schopný absolútne žiadnej práce. Vyživovacia povinnosť rodiča k maloletému dieťaťu je jeho prvoradou zákonnou povinnosťou a rodič musí vyvinúť všetku snahu k tomu, aby túto povinnosť plnil. Nadväzujúci výrok o zročnom výživnom je taktiež dôvodné potvrdiť. Zročné výživné je vypočítané správne a s ohľadom na pomery otca bolo umožnené mu zaplatiť zročné výživné v lehote do 6 mesiacov, oproti bežnej lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav potrebný na rozhodnutie, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a v rámci odôvodnenia svojho rozsudku sa s nimi riadne vysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je vecne správny (, ).

16. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. ).

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).