Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/185/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: Mgr. K. A., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX U., právne zastúpený: RIBÁR & PARTNERS, s.r.o., Halenárska 18A, 917 01 Trnava, IČO: 53 191 030, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, 917 01 Trnava, za účasti ďalších účastníkov konania : 1/ T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XA, XXX XX F., 2/ I. N., splnomocnenec občianskej iniciatívy, D. 2, XXX XX F., 3/ K. K., splnomocnenec občianskej iniciatívny a občianskeho združenia U. XXX, XXX XX, 4/ Občianske združenie Inštitút vodnej politiky, so sídlom Repná 1, 821 04 Bratislava, IČO: 45 787 751, 5/ NAFTA a. s., so sídlom Votrubova 1, 821 09 Bratislava, IČO: 36 286 192, právne zastúpený: advokátska kancelária Dr. Molnár & Partners, so sídlom Záhradnícka 9, 811 07 Bratislava, 6/ Obec Červeník, Kalinčiakova 26, 920 42, Červeník, právne zastúpený: Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trenčianska 38, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP3-2019/024758 zo dňa 21.08.2019, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava č. OU-TT-OOP3-2019/024758 zo dňa 21.08.2019 a rozhodnutie Okresného úradu Hlohovec č. OÚ-HC-OSŽP-2019/000207-018 zo dňa 01.04.2019 z r u š u j e a vec vracia Okresnému úradu Hlohovec na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Hlohovec, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán štátnej správy podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“, príp. „“, „zákon o EIA“) rozhodnutím č. OÚ-HC-OSŽP-2019/000207-018 zo dňa 01.04.2019, po vykonaní zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov, rozhodol na základe zámeru činnosti „Prieskumný vrt Madunice 8“, predloženého navrhovateľom NAFTA a. s., Votrubova 1, 821 09 Bratislava (ďalej v texte aj „navrhovateľ“, príp. „ďalší účastník v 5/ rade“), že navrhovaná činnosť „Prieskumný vrt Madunice 8“, v k. ú. T., uvedené v predloženom zámere sa nebude posudzovať podľa Na uvedenú činnosť je preto možné požiadať príslušný povoľujúci orgán o povolenie podľa osobitných predpisov. Vo výroku rozhodnutia prvého stupňa správny orgán s poukazom na vyjadrenia dotknutých orgánov uviedol, že je uvedenú činnosť možné uskutočniť

za dodržania nasledovných podmienok, ktoré bude potrebné zohľadniť v procese konania o povolení činnosti podľa osobitných predpisov: 1/ Realizácia zámeru predpokladá dočasný záber poľnohospodárskej pôdy. Z toho dôvodu je potrebné požiadať tunajší úrad o vydanie stanoviska k použitiu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel do jedného roka v zmysle o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy na dobu dlhšiu ako jeden rok je potrebné požiadať o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy v zmysle v znení neskorších predpisov. 2/ Doplniť v zozname použitých materiálov chýbajúce zdroje citované v časti III.1.2 Geologické pomery a v texte a v zozname použitej literatúry o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov. 3/ V podkapitole III.1.6.2 Podzemné vody je potrebné aktualizovať informáciu, že záujmové územie patrí do hydrogeologického rajónu Q 048 Kvartér Váhu v Podunajskej nížine severne od čiary Šaľa - Galanta. 4/ Nezasiahnuť akoukoľvek činnosťou súvisiacou s geologickou úlohou do Chráneného areálu Dedova jama. 5/ Pri výkone vrtných prác, a s tým súvisiacej činnosti dôsledne dbať na ochranu všetkých zložiek životného prostredia, na ochranu povrchových a podzemných vôd, prírody a krajiny a ovzdušia. 6/ Vody z povrchového odtoku odvádzané na terén nesmú obsahovať žiadne znečisťujúce látky. 7/ Pri realizácii navrhovanej činnosti dbať o ochranu podzemných vôd a povrchových vôd a zabrániť prípadnému nežiadúcemu úniku znečisťujúcich látok do pôdy, podzemných vôd a povrchových vôd. 8/ Navrhovanú činnosť realizovať s ohľadom na jestvujúci vodný zdroj Madunice HM-1 v katastrálnom území F., prevádzkovateľa Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s.

2. Dňa 14.05.2019 Okresný úrad Hlohovec listom č. OÚ-HC-OSŽP-2019/000207-020 opravil prvostupňové rozhodnutie č. OÚ-HC-OSŽP-2019/000207-018 zo dňa 01.04.2019 tak, že pôvodne nesprávne uvedené katastrálne územie T., opravil na katastrálne územie F., v ktorom sa výkon predmetnej činnosti navrhuje.

3. Žalovaný Okresný úrad Trnava na základe odvolania žalobcu a ďalších účastníkov v 1/ až 4/ rade vydal žalobou napadnuté rozhodnutie č. OU-TT-OOP3-2019/024758 zo dňa 21.08.2019, ktorým zmenil časť výroku rozhodnutia Okresného úradu Hlohovec č. OÚ-HC-OSŽP-2019/000207-018 zo dňa 01.04.2019 tak, že zmenil v bode 1 - pre dočasný záber pôdy požiadať „tunajší úrad“ - teda OÚ Hlohovec na „Okresný úrad Trnava, odbor pozemkový a lesný“ a vypustil body 2/ a 3/ z určenia podmienok, ktoré sa majú dodržať pri výkone navrhovanej činnosti. Ostatné časti prvostupňového rozhodnutia ponechal nezmenené.

4. K procesným námietkam týkajúcich sa zverejňovania navrhnutého zámeru žalovaný uviedol, že rozhodnutie prvého stupňa bolo zverejnené na webovom sídle MŽP SR 01.04.2019 (L. <.), informácie o zámere a samotný zámer boli zverejnené 27.01.2019. K námietke ohľadom vymedzenia katastrálneho územia, v ktorom sa mal umiestniť vrt uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 01.04.2019 bolo opravené listom zo dňa 14.05.2019 a upustenie od variantného riešenia zámeru listom zo dňa 15.05.2019.

5. K vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že všetky stanoviská doručené včas k zámeru sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia, pričom žiadny z dotknutých orgánov a ani dotknutá obec neuviedli pripomienky k navrhovanej činnosti, pre ktoré by bolo potrebné posudzovať navrhovanú činnosť podľa zákona o posudzovaní vplyvov.

6. Vo vzťahu k námietkam zainteresovanej verejnosti žalovaný uviedol, že napriek tomu, že tieto odvolacie námietky sú len námietkami proti samotnému zámeru, na ktoré odvolací orgán nie je povinný prihliadať, žalovaný uviedol, že vyjadrenie spoločnosti NAFTA, a. s. k odvolaniam dostatočne odpovedalo na vznesené námietky a zároveň vyvrátilo obavy z vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie.

7. V tejto súvislosti žalovaný k námietkam verejnosti pripomenul stanovisko OÚ Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie štátnej správy vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, ktorý k predloženému zámeru nemá žiadne zásadné pripomienky za podmienky dodržania platnej legislatívy. Ďalej žalovaný pripomenul, že v danom území prebieha geologický prieskum a ťažba horľavého zemného plynu už niekoľko desaťročí, pričom nebol zaznamenaný výrazný vplyv tejto činnosti na kvalitu životného prostredia, zdravie ľudí alebo kultúrne bohatstvo.

II. Rozsah a dôvody žaloby

8. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa z dôvodov podľa , e) a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) domáhal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

9. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že z jeho obsahu nie je zrejmý spôsob rozhodnutia odvolacieho orgánu, teda, či bolo odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvého stupňa zamietnuté alebo mu bolo vyhovené.

10. Zároveň namietal žalobca nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, pretože ako odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí sa nevysporiadal čo i len s jedinou námietkou žalobcu z odvolania, a preto nie je zrejmé, aké úvahy viedli žalovaného k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný nezodpovedal námietky žalobcu ohľadom nedostatočného spôsobu zverejnenia prvostupňového rozhodnutia na elektronickej úradnej tabuli Obce F. a Okresného úradu Hlohovec, ďalej žalovaný dostatočne neuviedol dôvody a zákony, na základe ktorých zmenil vo výroku rozhodnutia prvého stupňa niektoré podmienky výkonu navrhovanej činnosti. K ostatným námietkam žalobcu žalovaný len generálne odkazuje na vyjadrenie navrhovateľa bez toho, aby uviedol prečo sa stotožnil s vyjadreniami navrhovateľa predmetnej činnosti. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný sa k námietke proti upusteniu od variantného riešenia zámeru nevyjadril a len zopakoval informáciu prvostupňového správneho orgánu o oprave rozhodnutia o upustení od variantného riešenia zámeru.

11. Vo vzťahu k vade pri zverejňovaní rozhodnutia prvého stupňa žalobca namietal, že na elektronickej úradnej tabuli a webovom sídle Obce F. nebolo toto administratívne rozhodnutie zverejnené bezodkladne, ale až po výzve žalobcu dňa 23.04.2019, teda 22 dní po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Uvedený postup bol v rozpore s ustanovením zákona o posudzovaní vplyvov. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal porušenie ustanovenia zákona o posudzovaní vplyvov v spojení s a o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „”), pretože rozhodnutie prvého stupňa taktiež nebolo zverejnené jednak na webovom sídle konajúceho okresného úradu na podstránke s adresou H., ktorá je označená ako „úradná tabuľa” a jednak na elektronickej úradnej tabuli v zmysle , t. j. na príslušnej podstránke portálu cuet.slovensko.sk. V tejto súvislosti žalobca konkretizoval, že webovú stránku H. pravidelne kontroloval aj v období od 01.04.2019 do 16.04.2019, t. j. počas zákonom stanovenej lehoty 15 dní pre zverejnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, no prvostupňové rozhodnutie tam žalobca nenašiel.

12. Žalobca dodal, že na stránke príslušného konania L. na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP SR“) prvostupňové rozhodnutie nebolo zverejnené na pôvodnej stránke príslušného konania, ale len na novovytvorenej stránke L.. Preto žalobca namietal, že prvostupňový orgán pochybil pri zverejňovaní prvostupňového rozhodnutia na webovom sídle MŽP SR (L.). Pôvodne vytvorená webová stránka, na ktorej boli zverejnené dokumenty súvisiace so zisťovacím konaním k navrhovanej činnosti (napr. aj text zámeru) bola vytvorená na adrese H.. Žalobca a aj iná dotknutá verejnosť preto legitímne očakávali, že prvostupňové rozhodnutie bude po jeho vydaní zverejnené práve (aj) na tejto stránke. Avšak v období 01.04.2019 -02.05.2019, kedy verejnosť mohla podať odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu (a aj neskôr) nebolo rozhodnutie prvého stupňa na stránke H. zverejnené. Žalobca aj iná dotknutá verejnosť teda boli uvedení do omylu, keďže ešte dňa 23.04.2019 predpokladali, že prvostupňové rozhodnutie ešte nebolo vydané resp. zverejnené. Toto

presvedčenie bolo umocnené aj tým, že prvostupňové rozhodnutie nebolo zverejnené ani na webovom sídle a elektronickej úradnej tabuli Obce Červeník a ani na stránke H..

13. V súvislosti s vadami postupu pri zverejňovaní rozhodnutia prvého stupňa dal žalobca do pozornosti, že vlastne až následkom mailovej komunikácie s prvostupňovým správnym orgánom dňa 23.04.2019 žalobca zistil, že prvostupňový správny orgán vytvoril dňa 01.04.2019 pre zisťovacie konanie k navrhovanej činnosti na webovom sídle MŽP SR aj duplicitnú stránku H., na ktorej zverejnil aj administratívne rozhodnutie prvého stupňa. Popisované pochybenie Okresného úradu Hlohovec (prvostupňového správneho orgánu) malo zásadný vplyv na to, že verejnosť bola ukrátená na svojich právach týkajúcich sa možnosti podať odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, resp. s týmto prvostupňovým rozhodnutím sa dostatočne oboznámiť a pripraviť dostatočne erudované odvolanie voči nemu. Ako následok tohto pochybenia žalobca dokumentoval poukazom na skutočnosť, že pani K. A., R. XX, H. doručila odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu oneskorene, čo žalovaný aj konštatoval v napadnutom rozhodnutí.

14. Žalobca mal za to, že z dôvodu vyššie uvádzaných pochybení pri zverejňovaní rozhodnutia prvého stupňa bola nielen zásadne sťažená možnosť verejnosti dozvedieť sa o vydanom prvostupňovom rozhodnutí, následkom čoho verejnosť nemala možnosť riadne a včas sa s prvostupňovým rozhodnutím oboznámiť, zaslať voči nemu adekvátne pripravené odvolanie, čím sa zúžila predpokladaná množina účastníkov konania z radov verejnosti, ale pri zverejňovaní prvostupňového rozhodnutia boli porušené aj vyššie citované ustanovenia zákona o posudzovaní vplyvov a . Prvostupňové rozhodnutie, ktoré nebolo riadne zverejnené, a teda doručené verejnosti, je možné považovať za vydané v rozpore so zákonom o posudzovaní vplyvov a v rozpore s jeho účelom.

15. Ďalej žalobca z procesných pochybení žalovaného v odvolacom konaní namietal, že mu bola stanovená krátka - trojdňová lehota na oboznámenia sa s podkladom rozhodnutia, ktorá mu na jeho žiadosť o predĺženie na 15 dní (zaslanej v lehote na vyjadrenie) nebola predĺžená. Žalobca namietal, že určená 3-dňová lehota bola neprimerane krátka a v danej lehote nebolo možné sa oboznámiť s podkladom rozhodnutia a sformulovať vyjadrenie k tomuto (kompletnému) podkladu, spôsobu jeho zistenia, prípadne identifikovať vhodné návrhy pre doplnenie podkladu. Žalobca zároveň namietal, že stanovením takto krátkej 3-dňovej lehoty pre vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia a jej nepredĺžením ani po explicitne vznesenej požiadavke žalobcu, došlo k porušeniu rovnosti účastníkov správneho konania, tak ako je táto predpokladaná v o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pretože napr. navrhovateľovi predmetného zámeru (ďalšiemu účastníkovi v 5/ rade) bola na vypracovanie vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniam udelená lehota dlhšia ako 15 dní.

16. S poukazom na znenie ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalobca namietal, že žalovaný nepostupoval v jeho intenciách, keďže pri vypracovávaní rozhodnutia nevzal do úvahy vyjadrenia pána T. N. (ďalšieho účastníka v 1/ rade) a žalobcu k rozhodnutiu, k spôsobu jeho zistenia ani návrhy na jeho doplnenie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, ako sa vyrovnal s vyjadrením žalobcu, pána T. N. a Inštitútu vodnej politiky k podkladu rozhodnutia a ani neuviedol, že v zákonom stanovenej lehote zaslali vyjadrenie k podkladu Rozhodnutia okrem Inštitútu vodnej politiky aj žalobca a pán T. N..

17. S poukazom na skutočnosť, že vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia je nesprávne uvedené katastrálne územie, ktoré má správne byť „F.”, a nie „T.”, žalobca namietal, že uvedenú zmätočnosť nebolo možné odstrániť listom o oprave chyby v písaní (listom okresného úradu zo dňa 14.05.2019). Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“) sp. zn. zo dňa 07.11.2001 a sp. zn. zo dňa 30.09.1998 a mal za to, že nesprávne uvedené katastrálne územie v prvostupňovom rozhodnutí nemožno považovať za chybu v písaní. Postupom podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku sa opravujú chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti, avšak musí byť splnená podmienka, že vykonanie opravy nemá vplyv na obsah rozhodnutia. V nadväznosti na uvedené dôvodil, že nesprávne uvedené katastrálne územie v prvostupňovom rozhodnutí nemožno považovať za chybu v písaní navyše aj s prihliadnutím na ostatné okolnosti a pochybenia pri zverejnení prvostupňového rozhodnutia, ako aj to, že katastrálne územie je nesprávne uvedené všade vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Žalobca dal do pozornosti, že výroková časť prvostupňového rozhodnutia totiž obsahuje iba slovné spojenia „Prieskumný vrt

Madunice 8, v k. ú. T.”, a preto občan, obyvateľ Obce F., ktorý predtým nezískal informácie o tom, že navrhovaný prieskumný vrt môže mať a má mať vplyv na katastrálne územie F., je uvedený do zásadného a podstatného omylu, keďže v prvostupňovom rozhodnutí nevidí žiadnu spojitosť so svojou obcou, iba obcami K. a T.. Presvedčenie, že navrhovaná činnosť sa nedotýka jeho obce, je ďalej umocnené (potvrdené) tým, že prvostupňové rozhodnutie nebolo zverejnené na elektronickej úradnej tabuli ani webovej stránke Obce F. až do 23.04.2019, čo je zákonná podmienka ustanovená v § 29 ods. 16 zákona o posudzovaní vplyvov. Podľa názoru žalobcu táto skutočnosť plne podporovala presvedčenie obyvateľov, že F. nie je dotknutou obcou (inak by predsa prvostupňové rozhodnutie obec riadne zverejnila), a to o to viac, že o zámere prieskumného vrtu K. 8 neboli občania informovaní inými spôsobmi. V tejto súvislosti žalobca dodal, že informáciami o plánovanom vrte boli dokonca prekvapení aj (niektorí) poslanci obecného zastupiteľstva F. ešte počas verejnej diskusie dňa 08.05.2019, z čoho možno usudzovať, že uvedený zámer nebol ani prerokovaný na zasadnutí F.. Za takýchto okolností, aj keď obyvateľ Obce F. náhodou získal vedomosť o vydanom prvostupňovom rozhodnutí, s vysokou pravdepodobnosťou ho vyhodnotil ako nerelevantné z hľadiska dotknutia jeho záujmov, keďže prakticky nič nenasvedčovalo tomu, že by navrhovaná činnosť „Prieskumný vrt K. 8” mala alebo mohla mať súvis s Obcou F.. Preto sa o danú problematiku nezačal zaujímať a v dôsledku toho ani nepodal odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu. Preto žalobca uzavrel, že nesprávne uvedené katastrálne územie v prvostupňovom rozhodnutí zásadným spôsobom zmiatlo alebo mohlo zmiasť verejnosť, ktorá v dôsledku toho včas nevyužila možnosť podať odvolanie voči navrhovanej činnosti „Prieskumný vrt Madunice 8”. Týmto je podľa názoru žalobcu jasne odôvodnená zmätočnosť rozhodnutia prvého stupňa. Zároveň žalobca namietal, že oprava prvostupňového rozhodnutia bola vykonaná až po uplynutí lehoty, kedy verejnosť mohla podať odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu a táto oprava nebola zverejnená na webovom sídle prvostupňového správneho orgánu (okresného úradu), ani iným spôsobom, bola zaslaná iba účastníkom konania listom.

18. Vo vzťahu k porušeniu verejného záujmu v oblasti životného prostredia žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neposúdil, nevyhodnotil a nevysporiadal sa so vznesenými závažnými námietkami týkajúcimi sa nezváženia a nezhodnotenia kumulatívnych vplyvov navrhovanej činnosti a zjavne nesprávneho a nedostatočného vymedzenia súboru dotknutých obcí v rozhodnutí.

19. V tejto súvislosti žalobca konkretizoval, že napriek vedomosti správneho orgánu prvého stupňa o plánoch navrhovateľa realizovať viacero prieskumných vrtov v tesnej časovej a priestorovej nadväznosti k navrhovanej činnosti, ku ktorej bolo vydané rozhodnutie prvého stupňa, napriek tomu konajúci správny orgán nepožadoval od navrhovateľa, aby doplnil zámer v tom smere, či a aké ďalšie, iné prieskumné činnosti sa budú v širšom území vykonávať. V nadväznosti na uvedenú námietku žalobca dôvodil jej opodstatnenosť poukazom na prílohu č. 10 bod I.2 zákona o posudzovaní vplyvov, určujúcu kritériá pre zisťovacie konanie, v zmysle ktorej je ako jedno z kritérií uvedené „Súvislosť s inými činnosťami (jestvujúcimi, prípadne plánovanými)“. Podľa názoru žalobcu prvostupňový orgán mal už najneskôr počas zisťovacieho konania k navrhovanej činnosti vedomosť o tom, že navrhovateľ má zámer realizovať navrhovanú činnosť nie ako ojedinelú a samostatnú činnosť, ale ako súčasť väčšieho súboru plánovaných prieskumných vrtov v prieskumnom území T.. Napriek tomu nebral túto skutočnosť pri vydaní prvostupňového rozhodnutia do úvahy, neposúdil možné vplyvy navrhovanej činnosti aj s ohľadom na súvis s inými činnosťami resp. s ohľadom na kumuláciu vplyvov s inými činnosťami. Žalobca namietal, že rovnako sa uvedenými úvahami odmietol zaoberať aj žalovaný, keď sa bez ďalšieho vysvetlenia priklonil na stranu navrhovateľa a s námietkami žalobcu sa v rozhodnutí vôbec nevysporiadal.

20. Svoju argumentáciu žalobca podporil poukazom na prílohu č. 10 k zákonu o posudzovaní vplyvov, resp. príloha č. III smernice EU 2014/52/EÚ (ďalej len „smernica EIA“) a mal za to, že rozhodovanie v zisťovacom konaní musí vychádzať z posúdenia vlastnosti projektu, a to podľa zákonných kritérií, uvedených v európskych a národných predpisoch s osobitným zreteľom na: veľkosť a projektové riešenie celého projektu (s uvážením všetkých navrhovaných prieskumných vrtov v prieskumnom území “T.”), kumuláciu s inými existujúcimi a/alebo schválenými projektmi (napr. prieskumné vrty v k. ú. T., a k. ú. K. a ťažobné vrty v k. ú. T.), znečistenie (napr. možnosť kontaminácie pôdy a povrchových vôd nebezpečnými látkami, riziko znečistenia podzemných vôd nebezpečnými látkami cez výplachové médium, znečistenie ovzdušia spaľovaním plynu pri čerpacích skúškach, ...), riziká závažných havárií, rizika pre ľudské zdravie z dôvodu kontaminácie vody alebo znečisteného ovzdušia, prípadne iné.

21. Žalobca dal do pozornosti, že povinnosť posúdiť vlastnosti projektu predovšetkým vo vzťahu k jeho kumulatívnym účinkom s inými projektmi je zakotvená aj v rozsudku Európskeho súdneho dvora C-531/13, z ktorého relevantnú časť citoval. Pritom práve z tohto rozhodnutia priamo vyplýva povinnosť posúdiť vlastnosti projektu prieskumných vrtov pre ložiskový geologický prieskum horľavého zemného plynu vo vzťahu k jeho kumulatívnym účinkom s inými projektmi (a to nielen rovnakého druhu, t. j. nielen inými prieskumnými vrtmi).

22. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že v tomto prípade treba pod pojmom „projekt” rozumieť celý súbor v súčasnosti navrhovaných prieskumných vrtov v prieskumnom území T. (v súčasnosti prieskumné vrty v k. ú. K., F., T., U., S.), pretože všetky tieto vrty sa navrhujú v rámci riešenia jednej a tej istej geologickej úlohy v rámci jedného prieskumného územia označeného širokým pojmom T., a to navyše v relatívne tesnej priestorovej blízkosti a časovej nadväznosti. Preto je aj potrebné, aby zisťovacie konanie prebiehalo v spoločne pre celý súbor navrhovaných vrtov (T. 13, K. 8, K. 1, N. 1, C. 10).

23. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán sa s vyššie uvedenou požiadavkou nijako nevysporiadal a iné činnosti nebral pri vydaní prvostupňového rozhodnutia do úvahy. Ak by aj vyhodnotil, že kumulatívne vplyvy s uvážením iných činností (najmä iných prieskumných vrtov) sú zanedbateľné, musel by takýto záver odôvodniť a toto odôvodnenie uviesť v prvostupňovom rozhodnutí. Žalobca mal za to, že nezváženie a vôbec nevzatie do úvahy možných vplyvov ďalších navrhovaných prieskumných vrtov v zisťovacom konaní pre prieskumný vrt K. 8 je zásadnou vadou tohto konania, ktoré zakladá dôvod pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Podobne závažnou chybou prvostupňového rozhodnutia, ako aj príslušného zisťovacieho konania je, že neberie do úvahy už existujúce záťaže životného prostredia v dôsledku zariadení a činností iného charakteru (jadrovej elektrárne V2, následkami prevádzky vyraďovaných jadrových elektrární A1 a V1, spaľovňou nízkoaktívneho rádioaktívneho odpadu prevádzkovanou spoločnosťou JAVYS, a. s., paroplynovou elektrárňou K. a vysoko frekventovanými cestnými spojeniami - diaľnicou D1 a cestou 1. triedy č. 61, tranzitnými ropovodmi, plynovodmi, zásobníkmi pre uskladnenie ropy, …). Vzhľadom na takto vysokú intenzitu už existujúcej záťaže životného prostredia dotknutej oblasti, je podľa názoru žalobcu povinnosťou prvostupňového správneho orgánu starostlivo zvážiť každú ďalšiu významnú zmenu (ktorou realizácia navrhovaného súboru prieskumných vrtov bezpochyby je), ktorá toto zaťaženie ešte zvyšuje.

24. Preto žalobca ďalej namietal, že napadnuté administratívne rozhodnutia oboch stupňov nehodnotia príležitosti a riziká komplexne, minimálne na úrovni súboru okresov Trnava, Hlohovec, Piešťany, celého Trnavského kraja, či prieskumného územia Trnava, ale separátne, na úrovni jednej obce, čím ignoruje vplyv realizovaného zámeru na širšie okolie. Možný rozsah vplyvu navrhovanej činnosti bolo pritom potrebné určiť nielen za bežných prevádzkových podmienok, ale najmä v prípade havarijného stavu, či už detekovaného alebo nedetekovaného, ktorého priame či nepriame následky môžu zasiahnuť oblasť výrazne presahujúcu oblasť pracoviska vrtu aj katastrálne územie obce F., a to v krátkodobom alebo aj dlhodobom horizonte. Žalobca vyjadril presvedčenie, že v dôsledku nedôsledného a nekomplexného hodnotenia navrhovanej činnosti bola pravdepodobnosť rozsahu vplyvu z hľadiska veľkosti dotknutej geografickej oblasti a populácie v prvostupňovom rozhodnutí výrazne podhodnotená.

25. V tejto súvislosti žalobca vyjadril názor, že prieskumné vrty nemožno považovať za bodové a krátkodobé vplyvy, ako na iných miestach uvádza navrhovateľ predmetnej činnosti. Napr. potenciálne znečistenie podzemných vôd (napr. v dôsledku, že nastala havarijná situácia, alebo pri úniku z alebo prostredníctvom likvidovaného vrtu v dlhodobom horizonte) nezostane lokalizované v okolí vrtu, ale sa bude šíriť v smere prúdenia podzemných vôd. Viacero vrtov znamená vyššie riziko, že nastane rizikový negatívny vplyv aspoň na jednom z vrtov a vyššia je aj potenciálna celková úroveň znečistenia a iných negatívnych vplyvov, nakoľko znečistenie môže byť generované z viacerých zdrojov (vrtov). Rovnako s prihliadnutím na kumulatívne vplyvy viacerých vrtov treba podľa názoru žalobcu vymedziť dotknuté územie a dotknuté obce, pričom dotknuté územie a obce je potrebné vytýčiť vzhľadom k celému súboru navrhovaných vrtov, nielen voči jednotlivým vrtom osobitne.

26. Žalobca konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie nedostatočne zohľadňujú vyššie uvedené kritériá pre zisťovacie konanie. Konkrétne prvostupňové rozhodnutie neberie do úvahy kumuláciu účinkov navrhovanej činnosti s inými existujúcimi alebo už schválenými činnosťami a rozhodnutie žalovaného sa týmto závažným nedostatkom prvostupňového rozhodnutia vôbec

nezaoberá, hoci bola táto skutočnosť v odvolacom konaní namietaná žalobcom aj ďalšími účastníkmi konania a zároveň žalovaný ani len neuvádza dôvody, pre ktoré sa týmito závažnými nedostatkami rozhodol nezaoberať. Toto pochybenie nie je zanedbateľné, keďže v dôsledku svojho pochybenia prvostupňový orgán nezistil skutočný rozsah navrhovanej činnosti a následne nemohol vedieť relevantne posúdiť vplyvy na životné prostredie a okrem iného postupoval v zjavnom rozpore s citovaným rozsudkom Európskeho súdneho dvora C-531/13. Žalobca mal za to, že príslušný orgán má kumulatívne vplyvy explicitne zohľadniť v rozhodnutí zo zisťovacieho konania alebo má dostatočne zdôvodniť prečo ich považuje za zanedbateľné.

27. S poukazom na stanovisko Správy CHKO č. CHKO MK/779-004/2018 zo dňa 17.12.2018 zaslané Okresnému úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, žalobca uviedol, že navrhovateľ si ešte pred predložením zámeru prvého z navrhovaných prieskumných vrtov (T. 13) bol jednoznačne vedomý toho, že ide vykonávať v území jeden projekt, spočívajúci v realizácii niekoľkých vrtov - minimálne T. 13 (k. ú. T.), K. 8 (k. ú. F.), K. 1 (k. ú. K.), N. 1 (k. ú. U.). Žalobca v tejto súvislosti namietal, že napriek tomu každý jeden prieskumný vrt necháva navrhovateľ preskúmať a posudzovať samostatne, čím sa znemožňuje posúdiť kumulatívne vplyvy celistvej a komplexnej činnosti navrhovateľa, čo je v rozpore so zákonom o posudzovaní vplyvov a jeho účelom. Za najmarkantnejšie žalobca označil osobitné posudzovanie vrtov K. 8 a N. 1, ktoré sú od seba vzdialené len cca 2 km, oba majú zrejme overiť plynonosnosť Madunického súvrstvia a oba sa nachádzajú v blízkosti chráneného ložiskového územia „K.“, pričom oba vrty majú zrejme riešiť tú istú geologickú úlohu. Na podporu uvedeného tvrdenia citoval žalobca zo stanoviska Správy CHKO č. CHKO MK/779-004/2018 zo dňa 17.12.2018: „Na základe Vašich listov z 05.12.2018 a 7.12.2018 vydávame k žiadosti žiadateľa podľa predloženého projektu toto stanovisko:“...„Predmetom projektov je vyhľadávanie a prieskum ložísk v prieskumnom území T.. Tri navrhované vrty N. 1, K. 1, K. 8, majú overiť prítomnosť kolektorských hornín v sedimentoch vrchného bádenu -madunické súvrstvie. Plánované hĺbky zvislých vrtov sú N. 1 -1007,6 m, K. 1 -1007,6 m, K. 8 -707,6 m. Za účelom overenia existencie elevácie a plynonosnosti strednobádenských pieskov - špačinské súvrstvie v DP T. bude realizovaný vrt T. 13 s konečnou hĺbkou 1050 m.”

28. V nadväznosti na uvedené žalobca dal do pozornosti, že prvostupňový správny orgán mal už počas zisťovacieho konania pre vrt K. 8 (24.01.2019 - 01.04.2019) vedomosť minimálne o navrhovanej činnosti „Prieskumný vrt Trakovice 13”, pre ktorú prebiehalo zisťovacie konanie v období 12.12.2018

- 30.01.2019, čo znamená, že prvostupňový správny orgán postupoval v rozpore s § 32 ods. 2 Správneho poriadku, kedy podkladom rozhodnutia správneho orgánu majú byť nielen všeobecne známe skutočnosti, ale aj skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. V tejto súvislosti žalobca namietal porušenie zásady materiálnej pravdy správneho konania, pretože konajúci správny orgán pri rozhodovaní nemal vychádzať len z dôkazov navrhnutých účastníkmi konania, ale bol povinný z vlastného podnetu vyšetrovať okolnosti, ktoré boli potrebné k zisteniu stavu veci. Žalobca dôvodil, že povinné zisťovacie konanie pre prieskumné vrty bolo v zákone o posudzovaní vplyvov zavedené až v roku 2017. Pre viaceré prieskumné vrty navrhnuté po tejto zmene zákona o posudzovaní vplyvov bolo rozhodnuté, že sa budú posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na prieskumné vrty AOG-Krivá-Oľka-1 v k. ú. J. V. a AOG-Smilno-1 v k. ú. I., ohľadom ktorých nadobudli dňa 16.04.2018 a 22.09.2017 právoplatnosť rozhodnutia, že sa tieto prieskumné vrty budú posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Podobne pre prieskumný vrt AOG-Poruba-1 v k. ú. W. Poruba bolo dňa 18.09.2017 vydané rozhodnutie zo zisťovacieho konania, že sa táto činnosť bude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Žalobca konkretizoval, že konanie v tejto veci bolo následne dňa 15.06.2018 zastavené po tom, čo navrhovateľ tohto zámeru nepredložil doplnený zámer navrhovanej činnosti.

29. Vzhľadom na uvedené existuje podľa názoru žalobcu legitímne očakávanie verejnosti, že vo veci navrhovanej činnosti bude rozhodnuté obdobne, doplniac, že verejný záujem v oblasti životného prostredia bol zrejme porušený, o čom svedčí stanovisko TAVOS, ktoré správne orgány oboch stupňov úplne opomenuli a neskúmali.

30. Ďalej žalobca namietal absenciu obcí K. a U. ako dotknutých obcí v zisťovacom konaní. S poukazom na definíciu dotknutej obce upravenú v ustanovení § 3 písm. q) zákona o posudzovaní vplyvov žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán prebral súbor dotknutých obcí (Obec F.) určený navrhovateľom v zámere navrhovanej činnosti a kriticky nepreskúmal, ktoré ďalšie obce, resp. ich územie, môže byť navrhovanou činnosťou ovplyvnené, a to najmä v dlhodobom časovom horizonte a pre prípad

možného výskytu rôznych rizikových alebo havarijných stavov. Žalobca dodal, že súbor dotknutých obcí a potenciálne vplyvy navrhovanej činnosti treba určovať s prihliadnutím na celý súbor navrhovaných prieskumných vrtov.

31. Podľa názoru žalobcu prvostupňový správny orgán v rámci zisťovacieho konania pre navrhovanú činnosť „Prieskumný vrt Madunice 8” označil ako dotknutú obec iba Obec F.. V nadväznosti na uvedené žalobca napáda čisto formálne vymedzenie okruhu dotknutých obcí konajúcim správnym orgánom, pretože toto určenie nezohľadňuje skutočný rozsah možných vplyvov navrhovanej činnosti, keďže za dotknutú obec nebola označená obec K., a to zjavne v rozpore s § 3 písm. q) zákona o posudzovaní vplyvov. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že obec K. je zásobovaná vodárenským zdrojom HM-1, ktorý sa nachádza len cca 780 m od miesta vrtu. S poukazom na obsah administratívneho spisu dal žalobca do pozornosti, že dňa 10.06.2019 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené stanovisko Trnavskej vodárenskej spoločnosti a. s. (ďalej ako „TAVOS a. s.“), prevádzkovateľa vodárenského zdroja HM-1, zo dňa 30.05.2019, v ktorom sa TAVOS a. s. domáhala postavenia účastníka zisťovacieho konania k navrhovanej činnosti Prieskumný vrt K. 8 (z pozície opomenutého účastníka), pričom svoju požiadavku odôvodnila poukázaním na to, že navrhovaná činnosť môže negatívne ovplyvniť podmienky prevádzky vodárenského zdroja HM-1. V stanovisku vodárenská spoločnosť dôvodila, že odborné odôvodnenie možných rizík vyplývajúcich z realizácie prieskumného vrtu K. 8 je podložené aj „orientačným numerickým modelom možnej rozvodnice pri čerpaní pitnej vody zo studne HM-1“, z ktorého „zreteľne vyplýva, že aj územie s navrhovaným miestom výkonu posudzovanej činnosti môže ovplyvniť kvalitu aj kvantitu podzemných pitných vôd, ktoré sú pri prevádzke vodného zdroja K. odčerpávané a dodávané našim odberateľom“. Žalobca vyjadril súhlas s tvrdením TAVOS a. s., že „Obchodná spoločnosť TAVOS, a. s. spĺňa kritériá odbornej spôsobilosti na to, aby sa kvalifikovane vyjadrila aj v zisťovacom konaní k navrhovanej činnosti a navrhla konkrétne preventívne opatrenia, resp. podmienky vykonávania navrhovanej činnosti, ktoré by minimalizovali riziko vzniku environmentálnej ujmy.“

32. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca považuje za nespochybniteľne preukázané, že obec K. môže byť (prostredníctvom vplyvu na vodárenský zdroj HM-1) dotknutá či priamo zasiahnutá vplyvom navrhovanej činnosti „Prieskumný vrt Madunice 8“. Tým sú jednoznačne splnené kritériá definujúce dotknutú obec podľa § 3 písm. q) zákona o posudzovaní vplyvov. Žalobca dal do pozornosti, že vyššie uvedený záver bolo možné počas zisťovacieho konania k navrhovanej činnosti vyvodiť aj bez stanoviska TAVOS a. s., pretože prvostupňový orgán už počas zisťovacieho konania mal vedomosť, že navrhovaná činnosť môže predstavovať riziko resp. mať vplyv na prevádzku vodárenského zdroja HM-1 na základe vyjadrenia Štátnej vodnej správy č. OÚ-HC-OSŽP-2019/000303-002 zo dňa 18. 02. 2019, ktoré bolo podkladom zisťovacieho konania. V tomto vyjadrení sa uvádza „Navrhovanú činnosť realizovať s ohľadom na jestvujúci vodný zdroj Madunice HM-1 v katastrálnom území F., prevádzkovateľa Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s.“. Toto vyjadrenie podľa žalobcu dokazuje, že Štátna vodná správa usúdila, že navrhovaná činnosť bude mať alebo môže mať vplyv na vodárenský zdroj HM-1 (inak by uvedená podmienka nebola potrebná).

33. Prvostupňový orgán teda zásadne pochybil, keď obec K. neoznačil za dotknutú obec a ani jej nepriznal postavenie účastníka zisťovacieho konania k tejto veci. Podľa názoru žalobcu ide o zásadnú vadu celého konania, ktorá zakladá dôvod pre neplatnosť a nezákonnosť prvostupňového administratívneho rozhodnutia.

34. Žalobca mal za to, že napriek tomu, že stanovisko spoločnosti TAVOS a. s. bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, minimálne počas odvolacieho konania mal žalovaný prihliadnuť na to, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na prvostupňové rozhodnutie (závažné odborné argumenty vznesené v stanovisku TAVOS a.s.), a následne mal prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie. Podľa žalobcu je totiž zrejmé, že práve možný negatívny vplyv navrhovanej činnosti na vodárenský zdroj HM-1 je práve ten dôvod, pre ktorý by sa navrhovaná činnosť mala posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov alebo by sa mala realizovať v nulovom variante. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti námietku nedostatočného odôvodenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý odborné argumenty uvedené v stanovisku TAVOS a. s. vyriešil nič nehovoriacim a nekonkrétnym konštatovaním: „… vyjadrenie spoločnosti NAFTA a. s. k odvolaniam dostatočne

odpovedalo na vznesené námietky a zároveň vyvrátilo obavy z vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie“.

35. S poukazom na právne závery rozsudku SD EÚ vo vyššie uvádzanej veci C-531/13 ako aj s poukazom na skutočnosť, že obec U., ktorej katastrálne územie bezprostredne susedí s územím, v ktorom sa posudzovaná činnosť má realizovať, pričom táto obec je prakticky v strede územia s navrhovanými vrtmi T. 13, K. 1, K. 8 a N. 1, C. 10, žalobca namietal, že obci U. nebolo v predmetnom zisťovacom konaní a ani v konaniach súvisiacich s týmito vrtmi priznané postavenie dotknutej obce. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti, že obec U. sama explicitne požiadala prvostupňový správny orgán, aby ju označil/pribral do konania ako dotknutú obec, pričom obec U. s predmetnou navrhovanou činnosťou nesúhlasí. Toto tvrdenie žalobca preukazoval poukazom na uznesenie Obecného zastupiteľstva obce U., ktorým vyjadrilo svoj nesúhlas s navrhovanými prieskumnými vrtmi v okolí obce U., špecificky aj vrtom K. 8 ( zo dňa 21.05.2019 - dostupné na L.). žalobca konkretizoval, že na základe tohto uznesenia obec U. zaslala dňa 06.06.2019 prvostupňovému správnemu orgánu stanovisko obce U. k navrhovaným činnostiam „Prieskumný vrt Trakovice 13”, „Prieskumný vrt Madunice 8” a „Prieskumný vrt Malženice 1”, v ktorom obec U. okrem iného vyjadrila nesúhlas s navrhovaným súborom prieskumných vrtov a ďalších obdobných vrtov, domáhala sa postavenia dotknutej obce voči tomuto súboru navrhovaných vrtov (špecificky aj vrtu K. 8) a zároveň podala odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu ako opomenutý účastník konania.

36. V nadväznosti na uvedené žalobca opäť namietal porušenie zásady materiálnej pravdy, kedy prvostupňové rozhodnutie, v ktorom absentuje Obec U. v postavení dotknutej obce, preukazuje, že prvostupňový orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci resp. sa nedostatočne vysporiadal s tým, z akého dôvodu nepriznal Obci U. postavenie dotknutej obce a zároveň žalovaný uvedený nedostatok nenapravil a ani sa k nemu žiadny spôsobom nevyjadril či takýto svoj postup neodôvodnil. Relevanciu žalobnej námietky žalobca podporil citáciou ustanovenia § 14 ods. 2 Správneho poriadku, upravujúceho kritériá určenia účastníkov konania v správnom konaní, v spojení s § 3 písm. q) zákona o posudzovaní vplyvov, upravujúcim kritériá priznávajúce obci procesné postavenie dotknutej obce v zisťovacom konaní podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Preto mal žalobca za to, že dotknutá obec zjavne je účastníkom zisťovacieho konania, keďže jej zákon o posudzovaní vplyvov priznáva procesné práva. Naproti tomu žalovaný v rozhodnutí len konštatoval oneskorené podanie odvolania obcou U., avšak týmto sa v zmysle § 60 Správneho poriadku nezaoberal, teda neskúmal toto odvolanie z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

III. Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalších účastníkov

37. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby súd žalobu zamietol a napadnuté rozhodnutie žalovaného potvrdil.

38. Žalovaný s poukazom na predmet právnej úpravy zákona o posudzovaní vplyvov podľa § 1 ods. l písm. a) bod 2. dal do pozornosti, že v samotnom zámere Prieskumný vrt Madunice v Základných údajoch o navrhovanej činnosti v časti 14. Povoľujúci orgán je uvedené, že povoľujúci orgán pre povoľovanie prieskumného vrtu nebol identifikovaný. Ďalej je uvedené, že pri verbálnych konzultáciách s pracovníkmi rezortu životného prostredia a banského úradu sa nepodarilo identifikovať „povoľujúci orgán“ vo veci „prieskumných vrtov“, nakoľko podľa platných právnych predpisov tieto vrty nepovoľuje žiadny orgán verejnej správy, ani príslušný banský úrad. Ďalej sa uvádza, že prieskumné vrty nikdy v minulosti nepodliehali posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Tieto vrty sa vždy realizovali podľa prísnych pravidiel oprávnenými subjektmi, ktoré mali geologické oprávnenie, v určenom prieskumnom území. Ďalej dal žalovaný zo strany 8 zámeru „Prieskumný vrt Madunice 8“ do pozornosti, že zisťovacie konanie navrhovanej činnosti podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov bolo vykonané na základe rozhodnutia MŽP SR, odboru štátnej geologickej správy, č. spisu 3443/2018-5.3; č. záznamu 15300/2018 zo dňa 19.03.2018 vo veci predĺženia doby platnosti prieskumného územia T., v ktorom MŽP SR stanovilo ako jednu z podmienok vykonávania geologických prác v prieskumnom území podmienku: „Držiteľ prieskumného územia v prípade realizácie vrtu hĺbky nad 600 m predloží ministerstvu rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov alebo

záverečné stanovisko z posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa § 37 zákona o posudzovaní vplyvov a na základe stanovených opatrení alebo podmienok požiada ministerstvo o zmenu rozhodnutia o určení prieskumného územia minimálne 1 mesiac pred začatím realizácie vrtných prác.“

39. K dôvodu výkonu preskúmavaného zisťovacieho konania žalovaný uviedol, že toto zisťovacie konanie bolo teda vykonané len na základe vyššie uvedenej požiadavky, avšak táto podmienka uvedená v rozhodnutí MŽP SR nie je opretá o žiadny záväzný právny predpis, avšak v tejto súvislosti žalovaný pripomenul zásadu legality zakotvenú v SR , podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V nadväznosti na uvedené žalovaný vyjadril právny záver, že zisťovacie konanie navrhovanej činnosti, ktoré bolo vykonané ako aj ďalšie pokračovanie posudzovania prostredníctvom správy o hodnotení tak, ako navrhovali odvolatelia, po ktorom nenasleduje povoľovacie konanie, ktoré je definované v zákona o posudzovaní vplyvov - v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných predpisov, teda nemá opodstatnenie. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že podmienky stanovené v rozhodnutí, prípadne v záverečnom stanovisku podľa zákona o posudzovaní vplyvov sa neprenesú do žiadneho povolenia.

40. K žalobnej námietke, napádajúcej nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaným, ktorý sa ako odvolací orgán vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so žiadnou námietkou odvolateľov, „iba generálne odkazuje na vyjadrenie navrhovateľa“, žalovaný uviedol, že námietky uvedené verejnosťou k odvolaniu, sú len námietkami voči samotnému zámeru, ktoré mohol odvolateľ uplatniť v zmysle § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle MŽP SR alebo od zverejnenia obce na úradnej tabuli.

41. S poukazom na znenie ustanovení § 23 ods. 3 a 4 zákona o posudzovaní vplyvov žalovaný dôvodil, že v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov verejnosť v odvolacom konaní nemôže uplatňovať svoje námietky k činnosti, ktoré mala možnosť podať v zisťovacom konaní do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva.

42. K vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že všetky stanoviská doručené včas k zámeru sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia, pričom žiadny z dotknutých orgánov a ani dotknutá obec neuviedli pripomienky k navrhovanej činnosti, pre ktoré by bolo potrebné posudzovať navrhovanú činnosť podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Doručené zásadné pripomienky a podmienky k uskutočneniu navrhovanej činnosti príslušný správny orgán zaradil do podmienok rozhodnutia.

43. Záverom žalovaný dodal, že námietky uvedené verejnosťou k odvolaniu, sú len námietkami voči samotnému zámeru, a nie k rozhodnutiu prvostupňového orgánu, no žalovaný napriek takémuto smerovaniu odvolacích námietok, vyjadrenie spoločnosti NAFTA, a. s. k jednotlivým námietkam odvolaní zaradil do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Žalovaný ako odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa vlastne stotožnil s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniam, ktorý odborne odpovedal na vznesené námietky a zároveň vyvrátil obavy z vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie.

44. K obsahu žaloby sa vyjadril účastník v 2/ rade, Mgr. I. N., ktorý sa plne stotožnil s dôvodmi správnej žaloby, dodajúc, že závažné pochybenia, ktoré orgán verejnej správy urobil pri zverejňovaní dokumentov, pri mylnom označení katastrálneho územia, ignorovaní dotknutých subjektov v konaní, sú vážnym zásahom do princípu aktívnej súčinnosti účastníkov konania, porušením princípov otvorenosti, transparentnosti, informovanosti ako aj porušením princípu zákonnosti konania vo verejnej správe.

45. Taktiež sa k obsahu žaloby vyjadril účastník v 5/ rade, NAFTA a.s., ktorý navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. Mal za to, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je správne a zákonné, a to vzhľadom k tomu, že žalobca ani ostatní účastníci konania neboli ukrátení na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a danými rozhodnutiami nebol ani porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Dôvody žaloby sú neopodstatnené, keďže v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu administratívnych rozhodnutí oboch stupňov sa nevyskytla žiadna vada, nakoľko správne orgány konali v súlade so zákonom a zachovávali práva a právom chránené záujmy účastníkov konania, rovnako tak dbali na právo verejnosti na informácie o konaniach podľa zákona o EIA, čoho dôkazom je

aj zverejňovanie dokumentov (zámer, prvostupňové rozhodnutie, rozhodnutie žalovaného) v súlade so spôsobom a v lehotách stanovených zákonom o EIA, žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa, dostatočným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o význame rozhodnutí odôvodnili svoje rozhodnutia, keď sa zaoberali so všetkými námietkami vznesenými účastníkmi konania a na každý podstatný argument účastníkov konania podali relevantnú odpoveď, napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonné náležitosti, zároveň správne orgány správne preskúmali a posúdili vecnú stránku navrhovanej činnosti „Prieskumný vrt Madunice 8“, keď konštatovali, že táto činnosť sa nebude posudzovať podľa Zákona o EIA, pričom prihliadli na to, že navrhovaná činnosť nie je ťažobnou činnosťou, ale prieskumnou činnosťou bodového charakteru s lokálnym dosahom jej vplyvov, bez kumulatívneho pôsobenia s inými činnosťami v danej lokalite, pričom navrhovaná činnosť ako taká preukázateľne nemá závažné dopady (vplyvy) na životné prostredie.

46. V súvislosti so žalobnou námietkou napádajúcou nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia žalovaného pre absenciu, akým spôsobom o podanom odvolaní žalovaný rozhodol, ďalší účastník v 5/ rade dôvodil, že správne konanie tvorí jeden celok, čo sa okrem iného prejavuje aj v apelačnom princípe odvolacieho konania. Odvolací orgán zodpovedá za to, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom a že vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Odvolací orgán je povinný preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a nie len v rozsahu namietanom v odvolaní účastníka konania. Odvolací orgán nie je viazaný petitom odvolania. Žalovaný argumentoval, že z dikcie ustanovení § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku je zrejmé, že odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Najmä druhý odsek § 59 Správneho poriadku upravuje spôsoby rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorý môže odvolanie zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť alebo napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť. Možnosť odvolacieho orgánu odkloniť sa od návrhov odvolateľa je ustálená aj v judikatúre, pričom ďalší účastník poukazuje napríklad na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. -55, z 13.01.2016, ktorý v bodoch 22 a 23 tohto nálezu konštatoval nasledovné: „Z dikcie zákonných ustanovení je zrejmé, že odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolací orgán pri svojom rozhodovaní nie je viazaný návrhmi odvolateľa. Naopak, zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. Pri zmene rozhodnutia v dôsledku toho môže preskúmané rozhodnutie zmeniť aj v neprospech odvolateľa (t. j. neuplatňuje sa zákaz reformatio in peius), ba dokonca môže rozhodnúť aj nad rámec návrhov odvolateľa (reformatio in melius).“ (rozsudok najvyššieho súdu z 10. decembra 2002). Obdobne ďalší účastník v 5/ rade citoval aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“) sp. zn. z 29. februára 2012.

47. V nadväznosti na uvedené ďalší účastník uviedol, že žalovaný postupoval v súlade so Správnym poriadkom, keď vo výrokovej časti svojho rozhodnutia napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmenil. Zmena napadnutého rozhodnutia je jedným zo zákonom predpokladaných spôsobov, ako môže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní v správnom konaní. V tejto súvislosti ďalší účastník dôvodil, že ak by žalovaný prvostupňové rozhodnutie nezmenil, hoc na jeho zmenu vzhliadol dôvody, konal by v rozpore so zákonom, čím by založil závažnú vadu svojho rozhodnutia. Žalovaný ako odvolací orgán zmenil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie, čo aj presne uviedol vo výroku svojho rozhodnutia

- uviedol, ako mení napadnuté prvostupňové rozhodnutie. Ak žalovaný vzhliadol dôvody na zmenu prvostupňového rozhodnutia, nemohol odvolanie zamietnuť a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť ani prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Ďalší účastník mal za to, že daný spôsob rozhodnutia nezakladá formálnu vadu výroku rozhodnutia, s čím sa stotožňuje aj súčasná judikatúra (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 09.11.2017, bod 61). Žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím spĺňa zákonné náležitosti vyžadované zákonom o EIA (§ 29 ods. 13) ako i Správnym poriadkom (§ 47). Preto nemožno rozhodnutie žalovaného považovať za zmätočné, nepreskúmateľné či neúplné.

48. Ohľadom namietaného nedostatočného sa vysporiadania s námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí žalovaným, ďalší účastník s poukazom na právne závery vyplývajúce z judikatúry NS SR, ESĽP, Ústavného súdu SR a Nejvyššího správního soudu (Českej republiky) uviedol, že námietky napádajúce nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného nie sú relevantné, a to vzhľadom k tomu, že žalovaný dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie. Dodal, že rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti. Konkrétne ďalší účastník argumentoval, že k procesným námietkam žalobcu sa

žalovaný dostatočným spôsobom vyjadril na strane 22 rozhodnutia, kde konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie, ako i zámer navrhovanej činnosti boli zverejnené, čím jasne deklaroval, že podmienky zverejňovania zámeru i prvostupňového rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní boli splnené. V tejto súvislosti ďalší účastník dodal, že samotný žalobca opakovane potvrdil, že prvostupňové rozhodnutie bolo zverejnené na webovom sídle prvostupňového orgánu (napríklad v bodoch 5.2.2 a 5.2.3 žaloby) a v rovnaký deň, 01.04.2019, bolo zverejnené aj na enviroportáli Ministerstva životného prostredia SR. Verejnosť tak mala možnosť oboznámiť sa s prvostupňovým rozhodnutím, ako to spravil aj sám žalobca. Rovnako žalovaný zrozumiteľne a jasne odôvodnil vykonanie zmeny podmienok vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, keď zmenu podmienky v bode 1 výroku prvostupňového rozhodnutia odôvodnil tým, že kompetentným vo veci vydania stanoviska k súhlasu na dočasný záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársky účel je Okresný úrad Trnava, odbor pozemkový a lesný (a nie Okresný úrad Hlohovec, ako to bolo nesprávne uvedené v prvostupňovom rozhodnutí) a zmenu podmienok vypustením bodov 2 a 3 výroku prvostupňového rozhodnutia odôvodnil ich irelevantnosťou. V súvislosti so zmenou podmienok uvedených vo výroku prvostupňového rozhodnutia ďalší účastník uviedol, že táto zmena nebola nijakým spôsobom na ujmu žalobcovi či iným účastníkom konania, ale išlo o formálne odstránenie nedostatkov prvostupňového rozhodnutia, pričom tieto opravou v písaní odstraňované nedostatky nedosahovali takú intenzitu, pre ktorú by prvostupňové rozhodnutie malo byť zrušené.

49. Vo vzťahu k ostatným námietkam ďalší účastník uviedol, že tieto podľa svojho obsahu smerujú proti zámeru, a nie priamo proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom žalobca ako verejnosť podal stanovisko k zámeru po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 23 ods. 4 zákona o EIA (stanovisko žalobcu k navrhovanej činnosti zo dňa 18.04.2019, ako i jeho doplnenie zo dňa 20.04.2019 boli podané na prvostupňovom orgáne až dňa 23.04.2019). Napriek uplynutiu zákonnej lehoty sa žalovaný s ostatnými námietkami žalobcu v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal, keď v rámci odôvodnenia poukázal na vyjadrenie ďalšieho účastníka k odvolaniam proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 30.05.2019, ktorý bol predkladateľom zámeru a ktorý tak bol odborne kompetentnou osobou podať erudované odpovede na námietky žalobcu týkajúce sa vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. V tejto súvislosti ďalší účastník dôvodil, že pokiaľ vyjadrenia účastníka konania smerujú k spoľahlivému zisteniu stavu veci, nemožno rozhodnutie správneho orgánu, v ktorom sa v rámci odôvodnenia poukazuje na vyjadrenia účastníka konania, považovať za nedostatočne odôvodnené. Uvedený záver je o to viac akceptovateľný v zisťovacom konaní podľa zákona o EIA, ktoré nie je sporovým konaním ovládaným zásadou kontradiktórnosti, ale správnym konaním, v ktorom sa uplatňuje princíp materiálnej pravdy.

50. Ohľadom námietky žalobcu týkajúcej sa upustenia od variantného riešenia zámeru je považoval ďalší účastník za potrebné poznamenať, že v odvolaní žalobcu bola v podstate len opísaná chyba v písaní, ktorej sa prvostupňový orgán dopustil v liste zo dňa 04.12.2018, číslo OÚ-HC-OSŽP-2018/001400-002, keď oznámil, že upúšťa od variantného riešenia zámeru pre „Prieskumný vrt Madunice 8“, pričom navrhovanú činnosť situoval do katastrálneho územia obce T., namiesto katastrálneho územia obce F.. Žalobca však neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by žalovaný nemohol (nemal) upustiť od variantného riešenia navrhovanej činnosti (Žalovaný upustil od požiadavky variantného riešenia v súlade s § 22 ods. 6 zákona o EIA z dôvodu, že ďalší účastník nemal k dispozícii inú lokalitu pre navrhovanú činnosť).

51. Ďalší účastník mal za to, že ak žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nedostatok týkajúci sa vymedzenia umiestnenia vrtu bol odstránený opravou chyby v písaní realizovanou listom správneho orgánu prvého stupňa č. OÚ-HC-OSŽP-2019/000207-020 zo dňa 14.05.2019, je zrejmé, že sa jasne a pochopiteľne vyjadril k námietke žalobcu týkajúcej sa daného pochybenia.

52. Vo vzťahu k namietanej nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalší účastník uzavrel, že žalovaný sa na základe vyššie uvedeného zaoberal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v odvolacom konaní a spôsob, ako sa s nimi vyrovnal, uviedol v odôvodnení rozhodnutia.

53. S poukazom na znenie ustanovení § 29 ods. 15 a 16 zákona o EIA ďalší účastník argumentoval, že dotknutá obec nemá povinnosť zverejňovať rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní, ale na svojom webovom sídle a úradnej tabuli „len“ verejnosť informovať o tom, že rozhodnutie bolo vydané. Ak by zákonodarca mal úmysel stanoviť, aby aj dotknutá obec mala povinnosť zverejniť na svojom webovom sídle rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní, výslovne by túto povinnosť v zákone o EIA uviedol tak, ako ju stanovil pre príslušný orgán. Ďalší účastník zastal výklad, že zákonodarca reflektujúc skutočnosť,

že zverejnenie informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní dotknutou obcou je hmotnoprávne či procesnoprávne bezvýznamné pravdepodobne zámerne v zákone o EIA uviedol, aby zverejnenie bolo vykonané bezodkladne. Lehota na vykonanie určitého úkonu vyjadrená spojením bezodkladne totiž nemá zákonom stanovenú definíciu či dĺžku merateľnú v jednotkách času. Pre neurčitosť uvedeného pojmu je nutné ho vykladať tak, že určitá povinnosť sa má splniť v primeranej lehote v závislosti od osobitostí konkrétneho prípadu a objektívnej možnosti splnenia tejto povinnosti (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 10.06.2010). Nebolo by totiž žiadúce, aby zákonodarca limitoval dotknuté obce rigidnou lehotou v prípade, keď to nie je potrebné a ani primerané. Zákonodarca však takúto pevne stanovenú lehotu nedal preto, lebo si bol vedomý toho, že zverejnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní dotknutou obcou môže závisieť na rôznych faktoroch a zverejnenie by nebolo vždy možné v zákonom stanovenej lehote.

54. Podľa názoru ďalšieho účastníka však žalobca pri svojom tvrdení o tom, že obec F. nekonala bezodkladne, nezohľadnil osobitosti tohto prípadu a ani objektívne skutočnosti (napr. nie je zrejmé, kedy bolo prvostupňové rozhodnutie doručené obci F. alebo na inak obvyklé pracovné dni piatok 10.04.2019 a pondelok 13.04.2019 pripadli veľkonočné sviatky a išlo tak o dni pracovného pokoja, nezohľadnilo sa množstvo povinností, ktoré obec v tom čase mohla mať, nezobrali sa do úvahy kapacitné a personálne možnosti obce, a podobne).

55. V nadväznosti na uvedené ďalší účastník opätovne zdôraznil, že zverejnenie informácie o vydaní rozhodnutia v zisťovacom konaní na webovom sídle dotknutej obce má výlučne informatívny charakter a zákon o EIA s uvedeným zverejnením nespája žiadne hmotnoprávne či procesnoprávne účinky. Preto mal za to, že ak obec F. zverejnila text prvostupňového rozhodnutia na svojom webovom sídle, konala tak nad rámec informačných povinností v zmysle § 29 ods. 16 zákona o EIA, a v tomto svetle je bezpredmetné, v akej lehote toto rozhodnutie zverejnila. V každom prípade však lehotu, v ktorej obec F. zverejnila prvostupňové rozhodnutie, nemožno považovať za neprimeranú, a to vzhľadom k osobitostiam prípadu a objektívnym skutočnostiam. Ďalší účastník dal do pozornosti, že prvostupňové rozhodnutie obec F. zverejnila na svojom webovom sídle ešte v čase, kedy neuplynula lehota na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu, dodajúc, že prípadné porušenie povinnosti dotknutej obce, ktorá je v zmysle ustanovení zákona o EIA prakticky postavená na roveň účastníka konania, nemôže byť pripisované správnemu orgánu na jeho ťarchu a zakladať procesnú vadu zisťovacieho konania.

56. V súvislosti s námietkou napádajúcou nezverejnenie rozhodnutia prvého stupňa na podstránke webového sídla prvostupňového správneho orgánu s adresou: H., ďalší účastník s poukazom na ustanovenia zákona o EIA a Správneho poriadku uviedol, že rozlišuje zverejňovanie na úradnej tabuli a zverejňovanie na webovom sídle. Úradná tabuľa má zväčša podobu nástenky, ktorá sa nachádza v blízkosti vstupu do budovy správneho orgánu tak, aby napĺňala podmienku prístupnosti verejnosti. Internetová stránka, resp. podstránka zriadená na webovom sídle správneho orgánu, hoc aj nazvaná ako úradná tabuľa, neplní funkciu úradnej tabule v zmysle Správneho poriadku. Účastníci konania či iné osoby tak nemôžu očakávať, že písomnosti zverejňované na fyzickej úradnej tabuli budú na webovom sídle správneho orgánu zverejňované na rovnako či obdobne nazvanej internetovej stránke, resp. podstránke.

57. V nadväznosti na uvedené dal ďalší účastník, s poukazom na ustanovenie , do pozornosti, že správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv, avšak vzhľadom k tomu, že žalobca mal preukázateľne vedomosť o tom, že prvostupňové rozhodnutie bolo zverejnené na webovom sídle prvostupňového orgánu na adrese: H. (už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sám konštatoval zverejnenie predmetného rozhodnutia na uvedenej internetovej stránke), nie je zrejmé, ochrany akých svojich subjektívnych práv sa žalobca domáha argumentáciou o možnom uvedení verejnosti do omylu v otázke umiestnenia prvostupňového rozhodnutia na webovom sídle prvostupňového orgánu.

58. K zverejňovaniu prvostupňového rozhodnutia na webovom sídle prvostupňového správneho orgánu považoval ďalší účastník za potrebné ozrejmiť, že podstránka označená ako „Úradná tabuľa“, na ktorú poukazuje žalobca sa nachádza v hlavnom menu webového sídla žalovaného popri odkazoch na podstránky jednotlivých odborov. Prvostupňové rozhodnutie bolo na webovom sídle žalovaného zverejnené na podstránke „Odbor starostlivosti o životné prostredie“ v časti „Oznamy a dokumenty na stiahnutie“. V nadväznosti na uvedené ďalší účastník zdôraznil, že verejnosť majúca záujem sledovať

konania v oblasti životného prostredia legitímne očakáva, že informácie o konaniach z tejto oblasti nájde na webovom sídle žalovaného práve v sekcii Odboru starostlivosti o životného prostredie. Pre verejnosť zameranú na ochranu životného prostredia nebudú relevantné oznamy či informácie iných odborov žalovaného, ktoré by eventuálne mohli byť zverejňované na všeobecnej podstránke webového sídla žalovaného označenej ako „Úradná tabuľa“. Verejnosť bude intuitívne svoju pozornosť a vyhľadávanie požadovaných informácii zameriavať na podstránku Odboru starostlivosti o životné prostredie. Na tejto podstránke Odboru starostlivosti o životné prostredie sú požadované informácie už ľahko dohľadateľné, jednak cez podstránku „Oznamy a dokumenty na stiahnutie“, ako aj cez podstránku „Správne konania“, obsahujúcu odkaz na začaté konania zverejnené na enviroportáli Ministerstva životného prostredia SR. S poukazom na vyššie uvedené žalobná námietka týkajúca sa zverejňovania prvostupňového rozhodnutia na webovom sídle prvostupňového správneho orgánu je neopodstatnená. Ďalší účastník mal za to, že prvostupňový správny orgán zverejnil prvostupňové rozhodnutie na svojom webovom sídle, čím splnil zákonnú povinnosť. Verejnosť mala možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom na webovom sídle prvostupňového orgánu a nebola tak ukrátená na svojich právach, najmä práve na informovanosť o konaniach v oblasti ochrany životného prostredia.

59. Ďalej ďalší účastník dôvodil, že prvostupňový správny orgán nemal povinnosť v zisťovacom konaní vykonávať verejnú moc elektronicky podľa , v dôsledku čoho nebol povinný zverejniť prvostupňové rozhodnutie na centrálnej úradnej elektronickej tabuli (CUET). Vo všeobecnosti na margo zverejňovania elektronických dokumentov na centrálnej elektronickej úradnej tabuli považoval za vhodné dodať, že toto zverejňovanie je len „doplnkové“ ku zverejňovaniu na úradnej tabuli orgánu verejnej moci či na jeho webovom sídle.

60. K namietanému zmätočnému zverejneniu prvostupňového rozhodnutia na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR (duplicitné zverejňovania dokumentov na rôznych podstránkach enviroportálu Ministerstva životného prostredia SR) ďalší účastník uviedol, že príslušný orgán povinne zverejňuje prostredníctvom webového sídla Ministerstva životného prostredia SR zámer, avšak túto povinnosť nemá vo vzťahu k rozhodnutiu vydanom v zisťovacom konaní. Je preto potrebné dôsledne rozlišovať medzi zverejňovaním zámeru k navrhovanej činnosti a zverejňovaním rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní na podklade tohto zámeru.

61. V nadväznosti na uvedené dal ďalší účastník do pozornosti, že prvostupňový orgán si svoje informačné povinnosti týkajúce sa zverejňovania zámeru splnil, keď zámer pre navrhovanú činnosť „Prieskumný vrt Madunice 8“ aj s jeho prílohami zverejnil dňa 27.01.2019 na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR. V tejto súvislosti mal za to, že prvostupňový orgán nebol zo zákona povinný zverejniť prvostupňové rozhodnutie na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR, dodajúc, že prvostupňový orgán nad rámec svojich zákonných povinností zverejnil prvostupňové rozhodnutie dňa 01.04.2019 na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR (súčasne s jeho zverejnením na webovom sídle prvostupňového orgánu). Preto ďalší účastník vo vzťahu k namietaným vadám zverejňovania administratívneho rozhodnutia prvého stupňa uzavrel, že tento proces netrpí vadami, keďže prvostupňový orgán konal v súlade s § 29 ods. 15 zákona o EIA a rozhodnutie zverejnil na svojom webovom sídle. Teda zákonným postupom správnych orgánov v zisťovacom konaní verejnosť nebola ukrátená na svojich právach a mohla sa z viacerých verejne dostupných zdrojov (webové sídlo prvostupňového orgánu, webové sídlo obce F., enviroportál Ministerstva životného prostredia SR) dozvedieť o vydaní prvostupňového rozhodnutia, a to ešte v čase, keď neuplynula lehota na podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu.

62. V súvislosti s námietkou napádajúcou poskytnutie krátkej trojdňovej lehoty žalobcovi na vyjadrenie k podkladu rozhodnutia žalovaným ako aj jej nepredĺženie na žiadosť žalobcu, ďalší účastník s poukazom na zásadu rýchlosti správneho konania a ustanovenia § 27 ods. 1 a § 56 Správneho poriadku zastal názor, že lehota poskytnutá žalovaným žalobcovi na podanie vyjadrenia k vyjadreniu ďalšieho účastníka k odvolaniam bola primeraná a nebol daný dôvod na to, aby táto lehota bola predlžovaná. V tejto súvislosti dodal, že vo vyjadrení ďalšieho účastníka k odvolaniam proti prvostupňovému rozhodnutiu ďalší účastník poskytol relevantné informácie negujúce námietky žalobcu. Mal za to, že z citovaného ustanovenia § 56 Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán nemá expressis verbis stanovenú povinnosť účastníkov konania vyzvať na vyjadrenie k vyjadreniu k podanému odvolaniu. Ak žalovaný napriek uvedenému vyzval žalobcu na vyjadrenie k vyjadreniu ďalšieho účastníka k odvolaniam a určil

mu na toto vyjadrenie lehotu 3 dní, žalovaný nemohol týmto postupom spôsobiť vadu odvolacieho konania či porušiť zásadu rovnosti účastníkov konania tak, ako sa to v žalobe snaží naznačiť žalobca.

63. Ohľadom vady výroku v časti označenia katastrálneho územia dotknutého navrhovanou činnosťou ďalší účastník uviedol, že z kontextu posudzovaného prípadu je nepochybné, že navrhovaná činnosť „Prieskumný vrt Madunice 8“ sa má a od počiatku sa aj mala realizovať v katastrálnom územím obce F.. Prvostupňový orgán urobil chybu v písaní v prvostupňovom rozhodnutí, aj v liste zo dňa 04.12.2018, číslo OÚ-HC-OSŽP-2018/001400-002 (upustenie od variantného riešenia), keď navrhovanú činnosť „Prieskumný vrt Madunice 8“ situoval do katastrálneho územia obce T. namiesto katastrálneho územia obce F.. Toto formálne pochybenie v žiadnom prípade nezakladá zmätočnosť či nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a ani sa nedotklo práva verejnosti na informovanosť o konaniach podľa zákona o EIA. Opravou mylného označenia katastrálneho územia v prvostupňovom rozhodnutí nedošlo k zmene právnej situácie a ani sa nezasiahlo do žiadnych práv účastníkov konania.

64. K požiadavke žalobcu na posudzovanie navrhovanej činnosti „Prieskumný vrt Madunice 8“ s inými činnosťami v dotknutej lokalite ďalší účastník považoval za potrené uviesť, že prieskumné vrty, vzhľadom na ich charakter nikdy v minulosti nepodliehali posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákonov o posudzovaní vplyvov na životné prostredie platných na území SR (, zákon o EIA). Posudzovaniu podliehali len hĺbkové vrty charakteru „ťažobný vrt“. Požiadavka na vykonávanie zisťovacích konaní pre prieskumné vrty bola do nášho právneho poriadku zavedená až s účinnosťou odo dňa 01.01.2017 novelou , a to pre vrty s hĺbkou od 600 metrov. V tejto súvislosti ďalší účastník argumentoval, že požiadavka na vykonávanie zisťovacích konaní pre prieskumné vrty s hĺbkou od 600 metrov nie je transpozíciou prílohy II Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie v konsolidovanom znení (ďalej len „Smernica o EIA“), keďže Smernica o EIA nestanovuje žiadne limity pre hĺbkové vrty z hľadiska toho, či má členský štát vykonať zisťovacie konanie. V tejto súvislosti poznamenal, že v prílohe č. II Smernice o EIA sú hĺbkové vrty, zaradené do kapitoly „ťažobný priemysel“, čo znamená, že sa primárne týkajú ťažobných vrtov, a nie prieskumných vrtov.

65. Ďalší účastník dôvodil, že všeobecný limit 600 metrov pre hĺbkové vrty, ktoré podliehajú zisťovaciemu konaniu bol v zákone o EIA stanovený slovenským zákonodarcom a z hľadiska reálneho vplyvu prieskumných vrtov na životné prostredie nie je smerodajný. Pre porovnanie česká legislatíva v prípade hĺbkových vrtov ako kritérium pre posúdenie toho, či je nutné vykonať zisťovacie konanie, nestanovuje hĺbku vrtov (hoc by aj prieskumný vrt dosahoval hĺbku niekoľko kilometrov, nebolo by potrebné len z dôvodu určitej hĺbky vrtu vykonať v Českej republike zisťovacie konanie vo vzťahu k tomuto vrtu). Z uvedeného dôvodu nie je podľa názoru ďalšieho účastníka prístup slovenského zákonodarcu správny v podobe stanovenia limitu pre hĺbkové vrty, ktoré sa majú posudzovať v zisťovacom konaní, nakoľko medzi hĺbkou vrtu a (negatívnym) vplyvom na životné prostredie vo všeobecnosti nie je daná príčinná súvislosť. Na podporu svojej argumentácie ďalší účastník dal do pozornosti, že realizácia prieskumných vrtov nie je na území Slovenskej republiky novou neoverenou činnosťou, ale činnosťou dlhodobo realizovanou. Zdôraznil, že geologický prieskum sa v SR vykonáva na vysokej odbornej úrovni - rezortným orgánom pre výkon tejto činnosti v SR je navyše samotný rezort životného prostredia. Mal za to, že dlhoročné skúsenosti ďalšieho účastníka v oblasti geologického prieskumu potvrdzujú, že prieskumné (vyhľadávacie) vrty na zistenie prítomnosti nerastných surovín vo všeobecnosti nepredstavujú činnosť, ktorá by mala zásadnejší negatívny vplyv na životné prostredie. Prieskumné vrty (akým je aj navrhovaná činnosť „Prieskumný vrt Madunice 8“) sú bodového charakteru, navyše s veľmi krátkou dobou realizácie (cca 14 až 21 dní). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že prieskumné vrty bývajú cielené do rozličných ložiskových štruktúr (predpokladaný, rôzny ložiskový základ jednotlivých území ovplyvňuje aj úlohu, resp. koncept, ktorý sa vrtom overuje - napr. vyhľadávanie ložiskovej pasce) a sú vyhotovované v inom čase a sú spravidla lokalizované v takých vzdialenostiach, kedy neexistuje možnosť ich vzájomného ovplyvnenia. Domnienka žalobcu, že viaceré vrty v tomto území je potrebné posudzovať spoločne z dôvodu, že spolu môžu predstavovať vyššie riziko vzniku negatívneho vplyvu na životné prostredie, nie je správna. Navyše, navrhovaná činnosť „Prieskumný vrt Madunice 8“ nie je nepoznanou činnosťou svojho druhu na danom území. Podľa „Mapy vrtnej a seizmickej preskúmanosti územia...“, ktorá je súčasťou zámeru „Prístavba a rozšírenie Relax centra Pečeňady“, bolo v širšom území realizované „veľké množstvo hĺbkových vrtov, žiadny z nich nebol posudzovaný z hľadiska vplyvu na životné prostredie a u žiadneho neboli zaznamenané žiadne

závažné vplyvy na životné prostredie“. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu možno bezpečne dôjsť k záveru, že na území prieskumného územia T., súčasťou ktorého je i navrhovaná činnosť „Prieskumný vrt Madunice 8“, sú prieskumné vrty realizované prevažne s lokálnym dosahom vplyvov, bez preukázateľných závažných negatívnych vplyvov na životné prostredie.

66. Žalobcovu námietku, že pri rozhodovaní správne orgány oboch stupňov neposúdili možné vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie s ohľadom na iné činnosti v dotknutom území, resp. s ohľadom na kumuláciu vplyvov s inými činnosťami, považuje ďalší účastník za neopodstatnenú. V tejto súvislosti dôvodil, že podľa § 22 ods. 3 zákona o EIA platí, že už pri vypracovaní zámeru sa majú primerane použiť kritériá uvedené v prílohe č. 10 tohto zákona. Medzi tieto kritéria patrí okrem iného aj: a) súvislosť navrhovanej činnosti s inými činnosťami (jestvujúcimi, prípadne plánovanými) (čl. I bod 2 prílohy č. 10), b) význam a vlastnosti očakávaných vplyvov s prihliadnutím na kumuláciu vplyvu navrhovanej činnosti s vplyvom iných existujúcich alebo schválených činností (čl. III bod 7 prílohy č. 10).

67. Ďalší účastník považoval za potrebné poukázať na to, že dané kritéria vychádzajú z prílohy III k Smernici o EIA, avšak podľa jeho názoru boli do slovenského zákona o EIA nedôsledne transponované. V tejto súvislosti argumentoval, že bod 1 b) prílohy III k Smernici o EIA stanovuje, aby projekty boli posudzované s osobitným zreteľom na kumuláciu s inými existujúcimi a/alebo schválenými projektmi, zatiaľ čo čl. I bod 2 prílohy č. 10 k zákonu o EIA požaduje posúdiť súvislosť s inými činnosťami (jestvujúcimi, prípadne plánovanými). Je tak podľa názoru ďalšieho účastníka zrejmé, že pri transpozícii Smernice o EIA nebol zachovaný jej cieľ a zmysel, keďže cieľom a zmyslom Smernice o EIA bolo pri posudzovaní jednotlivých projektov, resp. navrhovaných činností zohľadniť len existujúce a schválené projekty, zatiaľ čo slovenský zákon o EIA požaduje prihliadať aj na plánované činnosti (čo je neprimerane zaťažujúce, keďže navrhovateľ navrhovanej činnosti nemusí mať vedomosť o iných plánovaných činnostiach na relevantnom území, resp. činnosti, ktoré sú zatiaľ iba v štádiu plánu môžu byť menené a ich prípadný vplyv na životné prostredie pri zmene plánu môže byť odlišný). Túto nedôslednú transpozíciu je potrebné prekonať eurokonformným výkladom Smernice o EIA (bodu 1 b) prílohy III) tak, aby bol zabezpečený reálny účinok Smernice o EIA vzhľadom k jej zneniu, prípadne preklenúť prostredníctvom doktríny priamej aplikácie smerníc.

68. Ďalší účastník dal do pozornosti, že spoločné posudzovanie viacerých plánovaných činností - povedzme plánovaných prieskumných vrtov z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie - nie je bežné ani v iných členských štátoch Európskej únie. Lokality na realizáciu prieskumných vrtov sa určujú na základe výsledkov seizmických meraní a po posúdení viacerých faktorov, v zmysle ktorých je možné s určitým percentom pravdepodobnosti predpokladať výskyt nerastných surovín v danej lokalite. Po vytipovaní lokalít sa plánujú prieskumné vrty. Nie je pritom neobvyklé, že z viacerých plánovaných prieskumných vrtov sa realizuje len časť z nich, nakoľko po vyhodnotení údajov z už realizovaných vrtov sa nemusí potvrdiť výskyt nerastných surovín v danej lokalite (a to vôbec alebo v odhadovanom množstve, či kvalite) a realizácia zvyšných plánovaných prieskumných vrtov je tak nadbytočná (nerentabilná, neefektívna). Je tak nelogické, ba priam v rozpore so zmyslom a podstatou právnej úpravy posudzovania vplyvov na životné prostredie preskúmavať vplyv navrhovanej činnosti s ešte len plánovanými činnosťami (napr. plánované prieskumné vrty), ktoré sa v konečnom dôsledku ani nemusia realizovať. Vplyvy navrhovanej činnosti tak možno spoločne posúdiť len s vplyvmi existujúcich alebo povolených činnosti, ktoré sú v dosahu vplyvov navrhovanej činnosti, ktorá je predmetom zisťovacieho konania. V prípade „Prieskumného vrtu Madunice 8“ sa na základe odborných zistení nepredpokladá dosah jeho predpokladaných vplyvov na prípadné ďalšie, existujúce, či povolené „prieskumné vrty“, vplyvy ktorých by bolo možné a potrebné spolu vyhodnocovať. V nadväznosti na uvedené ďalší účastník zdôraznil, že všetky kritéria pochopiteľne zohľadnil už v rámci zámeru k navrhovanej činnosti „Prieskumný vrt Madunice 8“, avšak vzhľadom k lokálnemu pôsobeniu navrhovanej činnosti, súvislosť s inými činnosťami, ktoré by mohli spôsobiť závažný negatívny vplyv na životné prostredie, nebola identifikovaná. Z hľadiska synergických a kumulatívnych vplyvov navrhovanej činnosti v bode 3.14 zámeru bolo konštatované, že „navrhovaná činnosť nie je takého charakteru, rozsahu, doby trvania, dosahu, že by sa v dôsledku jej vplyvov v kumulácii s vplyvmi existujúcich stavieb zariadení a činnosti, ktoré sa nachádzajú v širšom území zmenila kvalita životného prostredia. Vplyvy navrhovanej činnosti neovplyvnia kvalitu ovzdušia, ktoré je v dotknutom území ovplyvnená najmä automobilovou dopravou na diaľnici D1. Navrhovaná činnosť nespôsobí v kumulácii s vplyvmi diaľnice D1 a železničnej dráhy č. 121 zmenu hlukovej situácie v dotknutom území. Navyše akékoľvek identifikované vplyvy

navrhovanej činnosti sú len dočasného a nie dlhodobého charakteru. Z predbežného hodnotenia jednotlivých vplyvov navrhovanej činnosti vyplýva, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území oproti súčasnému stavu“.

69. Ďalší účastník mal za to, že správne orgány v zisťovacom konaní prihliadli na súvislosť navrhovanej činnosti „Prieskumný vrt Madunice 8“ s inými činnosťami, keďže prvostupňové rozhodnutie a aj rozhodnutie žalovaného boli vydané na podklade zámeru. Pri zohľadnení požiadaviek na obsah zámeru podľa prílohy č. 9 k zákonu o EIA je zrejmé, že zámer k navrhovanej činnosti „Prieskumný vrt Madunice 8“ obsahuje všetky kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe III Smernice o EIA a v prílohe č. 10 k zákonu o EIA.

70. Zároveň ďalší účastník dôvodil, že na jednotlivé stavby, resp. činnosti opisované žalobcom v žalobe, ako i na iné prípadné zdroje vplyvov na životné prostredie, navrhovaná činnosť „Prieskumný vrt Madunice 8“ nemá vplyv na tieto stavby, resp. činnosti a nie je daná možnosť vzájomného (kumulatívneho) pôsobenia týchto činností. Nemožnosť vplyvu navrhovanej činnosti nemôže byť daná aj vzhľadom k vzdialenosti prieskumného vrtu Madunice 8 k týmto stavbám (napr. atómová elektráreň Jaslovské Bohunice, či paroplynová elektráreň Malženice, sú vzdialené od miesta vrtu vzdušnou čiarou viac ako 5 kilometrov).

71. K žalobcom požadovanému spoločnému posudzovaniu iných činností ďalšieho účastníka v rámci prieskumného územia T. ako „projektu“, do ktorého žalobca zaradil vrty T. 13, K. 8, K. 1, N. 1 či C. 10, pretože tieto činnosti sa riešia v rámci tej istej geologickej úlohy, ďalší účastník argumentoval, že v slovenskom zákone o EIA nie je upravený pojem „projekt“. Ide o výraz rámcovo definovaný Smernicou o EIA, ktorý je bližšie vykladaný príslušnou európskou judikatúrou.

72. Poukázal na čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice o EIA, podľa ktorého sa pod pojmom projekt rozumie: (i) realizácia stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, (ii) iné zásahy do prírodného prostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach opakovane judikoval, že z hľadiska posudzovania určitých činností ako jednej operácie (jedného projektu) je potrebné prihliadnuť na opakovanosť, povahu a podmienky výkonu jednotlivých činností (napr. rozsudok zo 14. januára 2010, Stadt Papenburg, C-226/08, EU:C:2010:10, bod 47, ako aj rozsudok zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i., C-293/17 a C-294/17, EU:C:2018:882, bod 78, a podobne). Súdny dvor EÚ zároveň uviedol, že pri neexistencii kontinuity a zhodnosti činností, najmä pokiaľ ide o ich miesta a podmienky realizácie nejde o jeden projekt (napr. rozsudok zo 7. novembra 2018, Coöperatie Mobilisation for the Environment a i., C-293/17 a C-294/17, EU:C:2018:882, bod 83).

73. K spoločnému posudzovaniu činností (projektov) taktiež Súdny dvor EÚ konštatoval, že jednotlivé projekty je potrebné vziať do úvahy spoločne, najmä ak sú prepojené, nadväzujú na seba, alebo sa ich vplyvy na životné prostredie prekrývajú (napr. rozsudok vo veci C-147/07, Ecologistas en Acción-CODA, bod 44; rozsudok vo veci C-205/08, Alpe Adria, bod 53).

74. Preto ďalší účastník mal za to, že v posudzovanom prípade nemožno v prípade prieskumných vrtov v prieskumnom území T. (ako aj v prípade prieskumného vrtu v dobývacom priestore T.) hovoriť o jednom projekte, a to najmä z nasledovných dôvodov: a) Prieskumné vrty v prieskumnom území T. nie sú navrhované na riešenie tej istej geologickej úlohy ako to mylne uvádza žalobca v žalobe. Ďalší účastník, ako odborne spôsobilý zhotoviteľ geologických prác ložiskového geologického prieskumu, poukazuje na nemožnosť spojenia geologickej úlohy v dobývacom priestore T. s vrtom T. 13, k. ú. T., s geologickou úlohou prieskumného územia T., v rámci ktorého má byť zriadený dotknutý vrt K. 8, k. ú. F., prípadne ďalšie vrty. Geologická úloha v dobývacom priestore T. je realizovaná na spresnenie znalostí o množstve a kvalite zásob, o geologických a banskotechnických podmienkach dobývania výhradného ložiska horľavého zemného plynu T., ktoré je organizácia povinná v priebehu dobývania zabezpečiť v nevyhnutnom predstihu v hraniciach svojho dobývacieho priestoru ďalší prieskum ložiska ( o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov), čiže na známom ložisku, ktoré je súčasťou nerastného bohatstva SR, kde vrtom T. 13 do 1050 m v etape ťažobného prieskumu sa v prírodnej horninovej štruktúre a podzemnom priestore spresňujú dané geologické pomery na usmerňovanie dobývania

ložiska T.. Na rozdiel od uvedeného geologická úloha v prieskumnom území T. pri realizácii vrtu K. 8, vyhľadáva neznámu ložiskovú pascu (objavuje neexistujúce ložisko), v ktorej sa má akumulovať horľavý zemný plyn separátne od ďalších vrtov v iných ložiskových a priestorových podmienkach, pričom ide výhradne o vybrané geologické práce s osobitne formulovanými geologickým cieľmi na prieskumnom území T. ( Z .z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov). Z uvedeného vyplýva, že platná právna úprava geologických prác neumožňuje riešenie prieskumných vrtov T. 13 a K. 8, prípadne ďalších vrtov, uvádzaných žalobcom, v jednej a tej istej geologickej úlohe, nakoľko každá geologická úloha osobitne vymedzuje vecne, miestne a časovo okruhy otázok vyjadrujúcich hospodársky, vedecký aj technický cieľ; b) Prieskumné vrty plánované alebo realizované ďalším účastníkom v prieskumnom území T. sú samostatné činnosti, ktoré sa vzájomne nepodmieňujú, nenadväzujú na seba a ich vplyvy na životné prostredie sa neprelínajú či nekumulujú. Napríklad v prípade prieskumného vrtu K. 1 prakticky nemôže prísť k vzniku kumulatívnych účinkov medzi plánovaným vrtom K. 1 a existujúcimi vrtmi na T., a to z dôvodu, že v K. sa bude vŕtať vo vrchnobádenskom horizonte a v T. sú vrty v strednobádenskom horizonte. Rozdiely sú v tom, že vrchnobádenský horizont je z hľadiska geologického veku mladší ako strednobádenský horizont, sú v inom hĺbkovom intervale, lokálneho a izolovaného rozsahu, pretože na území T. sa vrchnobádenský horizont nenachádza a taktiež ani na území K. sa nenachádza strednobádenský horizont; c) Prieskumné vrty sú realizované v rôznom čase na rôznych miestach, pričom pri posudzovaní vplyvu konkrétneho vrtu na životné prostredie sa berú do úvahy osobitosti daného miesta. Každé miesto má osobitnú flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie či vodu a účel posudzovania vplyvu na životné prostredie je plne zachovaný, ak sa vplyv prieskumných vrtov preskúmava samostatne, vrt za vrtom. Povaha miesta pochopiteľne ovplyvňuje aj prípadné podmienky realizácie danej činnosti, ktoré nie sú rovnaké pre všetky prieskumné vrty.

75. Z uvedených dôvodov podľa názoru ďalšieho účastníka nemôže dôjsť k vzniku kumulatívnych účinkov prieskumných vrtov v prieskumnom území T.. Z hľadiska opakovanosti a povahy sú jednotlivé prieskumné vrty jednorazové, dočasné, krátkodobé a z hľadiska vplyvov na životné prostredie izolované bodové činnosti, medzi ktorými neexistuje objektívne prevádzkové, chronologické či iné prepojenie. Preto námietka žalobcu požadujúca spoločné posudzovanie prieskumných vrtov v prieskumnom území T. je tak irelevantná.

76. Vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu o existencii legitímneho očakávania verejnosti, že vo veci navrhovanej činnosti „Prieskumný vrt Madunice 8“ bude rozhodnuté obdobne ako v prípade žalobcom uvádzaných prieskumných vrtov AOG-Krivá-Oľka-1 v k. ú. J. V. a AOG-Smilno-1 v k. ú. I., resp. AOG- N.-1 v k. ú. W. N., pri ktorých bolo rozhodnuté, že sa budú posudzovať podľa zákona o EIA a v prípade prieskumného vrtu AOG-Poruba-1 v k. ú. W. N. dokonca došlo k zastaveniu konania, ďalší účastník poukázal na nasledovné odlišnosti predmetných prípadov: a) Žalobcom uvádzané prieskumné vrty neboli určené na prieskum ložísk horľavého zemného plynu (v danom prípade malo ísť o prieskum ložísk ropy), pričom mali byť zároveň lokalizované vo výrazne inom (prevažne hornatom) prostredí, v dôsledku čoho by bolo potrebné použiť nepomerne odlišné metódy a technológie na overenie prítomnosti zásob tejto suroviny, resp. bolo možné predpokladať výraznejšie zásahy do životného prostredia (napr. na vybudovanie prístupu k vrtom v hornatom lesnom teréne by bolo potrebné použiť ťažké strojové mechanizmy, čo v porovnaní s navrhovanou činnosťou ďalšieho účastníka nie je potrebné, a pod.); b) K zastaveniu žalobcom uvádzaného konania podľa zákona o EIA pre vrt AOGPoruba-1 v k. ú. W. N. došlo z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil doplnený zámer pre túto navrhovanú činnosť. To teda znamená, že k zastaveniu konania došlo výlučne z dôvodu na strane navrhovateľa, t. j. v dôsledku toho, že navrhovateľ v stanovenej lehote nedoložil podklady nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (z čoho však v žiadnom prípade nemožno vyvodiť záver, že predmetná činnosť nespĺňala podmienky vyžadované zákonom o EIA, a preto nebolo možné vydať rozhodnutie podľa zákona o EIA). Vzhľadom k tomu, že žalobca „porovnáva neporovnateľné“ argumentácia legitímnymi očakávaniami verejnosti, aby sa v obdobných prípadoch rozhodlo obdobne, nie je na mieste, keďže sa zjavne nejedná o obdobné prípady.

77. Naproti tomu sú podľa názoru ďalšieho účastníka žalobou napadnuté rozhodnutia plne v súlade s legitímnymi očakávaniami ďalšieho účastníka o rozhodovaní v obdobných veciach obdobne a o zachovávaní konzistentnosti v rozhodovacej činnosti správnych orgánov, a to vzhľadom na rozhodnutie prvostupňového orgánu o navrhovanej činnosti „Prieskumný vrt Trakovice 13“, v ktorom prvostupňový

orgán uviedol, že predmetná navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA. Pre úplnosť ďalší účastník dodáva, že prieskumný vrt Trakovice 13 bol už medzičasom realizovaný a nezaznamenali sa žiadne negatívne vplyvy vrtu na životné prostredie.

78. Ohľadom namietaného nepriznania postavenia dotknutých obcí K. a U. v predmetnom zisťovacom konaní ďalší účastník s poukazom na znenie ustanovenia § 3 písm. q) zákona o EIA uviedol, že územie obce K. nemôže byť zasiahnuté vplyvom navrhovanej činnosti, a to vzhľadom k tomu, že vplyv navrhovanej činnosti na prevádzku vodárenského zdroja HM-1 sa nepredpokladá. Miesto vrtu je od umiestenia vodného zdroja vzdialené približne 780 metrov. V tejto súvislosti ďalší účastník konania poukázal na bod 3.5 zámeru, v ktorom je podrobne spracovaný vplyv navrhovanej činnosti na hydrologické pomery v danej lokalite, pričom sa tam uvádza nasledovné: „Produkcia a vypúšťanie iných odpadových vôd, napr. odpadových vôd s obsahom nebezpečných látok, do povrchových ani do podzemných vôd sa nepredpokladá. Počas prevádzky (realizácie vrtných prác) sa nepredpokladá ovplyvnenie hydrologických pomerov v dotknutom území. V štandardných podmienkach realizácie vrtných prác osvedčeným technologickým postupom nie je predpoklad kontaminácie podzemných ani povrchových vôd. Akékoľvek riziko havárie, ktorá by spôsobila znečistenie povrchových alebo podzemných vôd, je nepravdepodobné.“

79. V nadväznosti na uvedené ďalší účastník dôvodil, že konkrétne vo vzťahu k vodnému zdroju HM-1 je riziko znečistenia pitnej vody prakticky vylúčené aj vzhľadom k technologickému postupu použitému v procese vŕtania, ktorý zabezpečuje ochranu vôd. Argumentoval, že vodný obzor daného vodného zdroja je v hĺbke 16 metrov (z tejto hĺbky je čerpaná pitná voda). V rámci prvej fázy realizácie prieskumného vrtu je do hĺbky 23 metrov v mieste budúceho vrtu zatlačená tzv. riadiaca kolóna - oceľová rúra s priemerom cca 610 mm. Toto zatlačenie prebieha mechanicky, bez vŕtania a slúži na ochranu povrchových vôd. V ďalšej fáze je navŕtaná do hĺbky 350 metrov tzv. úvodná kolóna - oceľová rúra s menším priemerom ako riadiaca kolóna, ktorá sa vsúva do riadiacej kolóny. Účelom úvodnej kolóny je okrem iného ochrana sladkých vôd, nachádzajúcich sa v danej oblasti práve v uvedenej hĺbke. Priestor medzi riadiacou kolónou a úvodnou kolónou je zacementovaný, a to až po povrch. Následne je do úvodnej kolóny do hĺbky vrtu vyvŕtaná a zavedená tzv. ťažobná kolóna - oceľová rúra s ešte menším priemerom než má úvodná kolóna. Päta vrtu a priestor medzi úvodnou a ťažobnou kolónou je opäť zacementovaný. Po zapažení vrtu (plynotesnom utesnení) a zacementovaní vrtu sa z neho stáva hermeticky uzavretá nádoba, ktorá sa perforuje len v hĺbke predpokladaného výskytu zemného plynu. Vzhľadom k použitému technologickému postupu je vodný horizont v hĺbke 16 metrov (hĺbka, z ktorej sa čerpá pitná voda pre studňu HM-1) chránený celkovo 5 bariérami (troma oceľovými a dvoma cementovými), čo minimalizuje riziko kontaminácie vody vrtným výplachom. Samotný vrtný výplach je viac ako z 85 % tvorený vodou. Ostatné jeho zložky sú netoxické a biodegradovateľné. Ďalší účastník dodal, že vo vrtnom procese neustále prebieha kontrola hladiny výplachu, aby sa predišlo jeho úniku do okolitého prostredia. Záverom tejto argumentácie ďalší účastník pre ilustráciu dodal, že použitý technologický postup je z pohľadu ochrany vôd neporovnateľne šetrnejší než vŕtanie studní, pričom studne (rovnako bodové zásahy do životného prostredia) nepodliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. V tejto súvislosti poukázal na prezentáciu zabezpečenia vrtu K. 8, ochrana vôd zo dňa 23.02.2017.

80. Vo vzťahu k riziku havárie, ktorá by mohla spôsobiť znečistenie podzemných vôd (vrátane vodárenského zdroja HM-1), ďalší účastník uviedol, že napriek tomu, že toto riziko je veľmi nízke, až nepravdepodobné, tak ďalší účastník má v súlade s platnou legislatívou na úseku ochrany vôd vypracovaný a riadne schválený Plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku znečisťujúcich látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku (havarijný plán) pre prevádzku pracovísk podzemných opráv sond a vrtby. Podľa tohto havarijného plánu by sa postupovalo i v prípade vzniku akéhokoľvek málo pravdepodobného neovládateľného úniku znečisťujúcich látok do životného prostredia pri realizácii navrhovanej činnosti. Ďalší účastník v postavení navrhovateľa predmetnej činnosti má tiež zriadenú Hlavnú banskú záchrannú stanicu, vykonávajúcu banskú záchrannú službu, ktorá v rámci zásahu integrovaného bezpečnostného systému SR je jednou z jeho zložiek. V tejto súvislosti dodal, že banskí záchranári sú pravidelne školení, realizujú cvičenia a majú dostatočné technické vybavenie na zmáhanie tlakových prejavov podľa medzinárodných štandardov.

81. Zároveň dal ďalší účastník do pozornosti, že orgán štátnej vodnej správy vo svojom vyjadrení uviedol podmienky realizácie navrhovanej činnosti, mimo iného činnosť realizovať s ohľadom na jestvujúci vodný zdroj Madunice HM-1, doplniac, že podmienky orgánu štátnej vodnej správy boli

reflektované v napadnutých administratívnych rozhodnutiach oboch stupňov. Taktiež poukázal na skutočnosť, že k zámeru (k navrhovanej činnosti) sa vyjadril aj štátny orgán ochrany prírody a krajiny - Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý k navrhovanej činnosti v stanovisku OÚ Hlohovec, odbor starostlivosti o životné prostredie (štátna vodná správa) č. OÚ-HC- OSŽP-2019/000303-002Ľ zo dňa 18.02.2019 (v administratívnom spise listina č. 9), nemal zásadné pripomienky, rovnako tak námietky k navrhovanej činnosti nevyplývajú zo stanoviska OÚ Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja, č. OU-TTOSZP1-2019/009514/Ma zo dňa 14. 02. 2019 (v administratívnom spise listina č. 10), ani zo stanoviska OÚ Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany vôd a vybraných zložiek životného prostredia kraja, č. OU-TT-OSZP2-2019/007768/Pu, zo dňa 18. 02. 2019 (v administratívnom spise listina č. 11).

82. S poukazom na vyššie uvedené mal ďalší účastník za to, že správne orgány oboch stupňov v zisťovacom konaní nepochybili, keď za dotknutú obec ustáli výlučne obec F., na území ktorej sa navrhovaná činnosť má realizovať, pričom vplyv navrhovanej činnosti na územie obce K. je len v rovine dohadov, hypotéz a nedosahuje ani len stupeň pravdepodobnosti, preto obci Madunice postavenie dotknutej obce v zmysle zákona o EIA neprináleží.

83. V nadväznosti na uvedené osobitne ďalší účastník poukázal na súhlasné vyjadrenie spoločnosti Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. (TAVOS, a.s.) s uskutočnením navrhovanej činnosti zo dňa 30.01.2019, v ktorom prevádzkovateľ vodného zdroja Madunice HM-1 konštatoval, že „z pohľadu ochrany vodných zdrojov by pri dodržaní navrhovaného technologického postupu nemalo prísť k žiadnemu ohrozeniu vodného zdroja studne HM 1, z ktorého je zásobovaná pitnou vodou obec K..“ V tejto súvislosti ďalší účastník zastal názor, že na uvedenom vyjadrení sa nič nemení tým, že stanoviskom k prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 30.05.2019 sa spoločnosť TAVOS, a.s. snaží uviesť dôvody, pre ktoré sa považuje za účastníka zisťovacieho konania. Dal do pozornosti, že spoločnosť TAVOS, a.s. v stanovisku zo dňa 30.05.2019 totiž neneguje svoje súhlasné stanovisko zo dňa 30.01.2019, pričom sa vyjadruje len k umiestneniu navrhovanej činnosti v rámci orientačného modelu možnej rozvodnice pri čerpaní vody zo studne HM 1. Ďalší účastník mal za to, že túto skutočnosť spoločnosť TAVOS, a.s. zohľadnila ešte pred poskytnutím súhlasného stanoviska zo dňa 30.01.2019, keďže ďalšieho účastníka listom zo dňa 07.01.2019 požiadala o podrobnejšie technické údaje o navrhovanom vrte práve z dôvodu jeho umiestnenia v predpokladanej rozvodnici prúdenia vody. Všeobecné tvrdenia uvádzané spoločnosťou TAVOS, a. s., pre ktoré požaduje priznať postavenie účastníka konania, ďalší účastník nepovažuje za dostačujúce z hľadiska preukázania splnenia podmienky účastníctva podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku, pretože nie je zrejmé, ako sa rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní môže priamo dotknúť práv, právom chránených záujmoch alebo povinností danej právnickej osoby. Ďalší účastník argumentoval, že rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa zákona o EIA nie je povolením realizácie navrhovanej činnosti a neskúma sa v ňom vplyv činnosti na podnikateľské aktivity tretích osôb, ale vplyv na životné prostredie. Dôvodil, že spoločnosť TAVOS, a. s. nie je dotknutá a ani len pravdepodobne dotknutá zisťovacím konaním vo vzťahu k navrhovanej činnosti. Z pohľadu vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie spoločnosť TAVOS, a. s. už poskytla svoje stanovisko, a to práve vyjadrením zo dňa 30.01.2019, v ktorom konštatovala, že navrhovaná činnosť nepredstavuje ohrozenie vodného zdroja studne HM 1. Zároveň dal ďalší účastník do pozornosti aj ďalší dôvod, pre ktorý nie je možné priznať spoločnosti TAVOS, a. s. postavenie účastníka zisťovacieho konania titulom dotknutej verejnosti, a to ten, že spoločnosť TAVOS, a. s. o zisťovacie konanie neprejavila záujem v súlade s ustanoveniami § 23 ods. 2 až 4 zákona o EIA (spoločnosť TAVOS, a. s. v zákonnej lehote nepodala odôvodnené stanovisko k zámeru a ani nepodala odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom o navrhovanej činnosti mala vedomosť už od 26.11.2018, teda v dostatočnom časovom predstihu, a to na základe žiadosti spoločnosti NAFTA a.s. zo dňa 20.11.2018 o stanovisko spoločnosti TAVOS, a. s. k navrhovanej činnosti, s doručenkou potvrdzujúcou prevzatie žiadosti spoločnosťou TAVOS, a. s. dňa 26.11.2018.

84. V súvislosti naznačením rizika kontaminácie podzemných vôd odčerpávaných pri prevádzke vodárenského zdroja HM-1 poukazom žalobcu na stanovisko spoločnosti TAVOS, a. s. zo dňa 30.05.2019, dal ďalší účastník do pozornosti, že na námietku kontaminácie vôd znečisťujúcimi látkami podal ďalší účastník vyčerpávajúcu odpoveď vo vyjadrení ďalšieho účastníka k odvolaniam (predovšetkým jeho vyjadrenie k námietke č. 9, 11 a 14), pričom rozptýlil akékoľvek pochybnosti o kontaminácii vôd znečisťujúcimi látkami v dôsledku navrhovanej činnosti.

85. Rovnako za neopodstatnenú označil ďalší účastník argumentáciu žalobcu, napádajúcu nepriznanie postavenia dotknutej obce Obci U., z dôvodu susedstva jej územia s územím obce F., pre ktoré môže byť táto susedná obec zasiahnutá vplyvom navrhovanej činnosti. Ďalší účastník zopakoval, že navrhovaná činnosť je bodového charakteru bez presahov vplyvov na iné územia. V tejto súvislosti dôvodil, že územie Obce U. nemôže byť navrhovanou činnosťou zasiahnuté, pričom samotná skutočnosť, že Obec U. susedí s Obcou F., nezakladá Obci U. postavenie dotknutej osoby, pretože ak by mal zákonodarca záujem susediacim obciam priznať účastníctvo v zisťovacom konaní, výslovne by to uviedol v definícii dotknutej obci v zákone o EIA. Na podporu svojej argumentácie pre účely daného prípadu dal s poukazom na umiestnenie vrtu a územia Obce U. na situačnej mape (vzdialenosti) do pozornosti, že zastavané územie Obce U. je vzdialené od lokality navrhovanej činnosti cca 3,2 km, dodajúc, že vzdialenosť od hranice katastrálneho územia Obce U. mimo zastavaného územia je približne 2,6 km. Zároveň dal ďalší účastník do pozornosti neopomenuteľný fakt, že Obec U. podala odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu po uplynutí odvolacej lehoty. Preto mal ďalší účastník za to, že žalovaný ako odvolací orgán tak ani nebol povinný preskúmať toto oneskorené odvolanie, navyše podané osobou, ktorá v konaní ani nemala postavenie účastníka konania. Obec U. nebola účastníkom zisťovacieho konania, keďže o nej nie je možné uvažovať ako o dotknutej obci a ani ako o dotknutej verejnosti, pretože o zisťovacie konanie neprejavila záujem v súlade s § 23 ods. 2 až 4 zákona o EIA. Taktiež podľa názoru ďalšieho účastníka žalovaný ako odvolací orgán nebol povinný preskúmať odvolanie Obce U. ani podľa § 60 Správneho poriadku. Dané ustanovenie upravuje prieskumnú povinnosť správneho orgánu vo vzťahu k oneskorenému odvolaniu účastníka konania, kedy obsahovo dané odvolanie môže byť posúdené ako sui generis podnet na konanie o obnove konania alebo na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktoré je už právoplatné. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že v čase podania odvolania Obce U. však prvostupňové rozhodnutie nebolo právoplatné, a tak postup podľa § 60 Správneho poriadku neprichádza do úvahy. Odvolanie Obce U. ani nemožno posúdiť ako oneskorene podané odvolanie účastníka konania, keďže Obec U. nemala (a ani nemala mať) postavenie účastníka zisťovacieho konania. Za správne označil ďalší účastník konštatovanie žalovaného, že odvolanie Obce U. vychádza z odvolania žalobcu a vo svojej podstate tak neprináša žiadne nové argumenty pre tento prípad. Ďalší účastník k účastníctvu Obce U. v preskúmavanom administratívnom konaní uzavrel, že územie Obce U. objektívne nemôže byť zasiahnuté vplyvom navrhovanej činnosti „Prieskumný vrt Madunice 8“, pretože vzhľadom na charakter a rozsah navrhovanej činnosti (realizáciou vrtu Madunice 8 sa získava len bodová geologická informácia o madunickom súvrství v mieste lokalizácie vrtu) sa nepredpokladá zasiahnutie žiadnej ďalšej obce vplyvom navrhovanej činnosti, okrem obce, na území ktorej sa navrhovaná činnosť má realizovať, tzn. Obce F..

86. K obsahu žaloby sa vyjadril účastník v 6/ rade, Obec F., v ktorom uviedol, že sa nevyjadruje ani v prospech a ani v neprospech navrhovanej činnosti navrhovateľa v správnom konaní - spol. NAFTA, a. s., avšak týmto vyjadrením výlučne dbá o zákonnosť výkonu verejnej moci správnymi orgánmi, ktoré sú orgánmi verejnej moci a ktoré by mali bezvýhradne dodržiavať princíp legality. Ďalej uviedol, že Obec F. je samostatným územným samosprávnym celkom, ktorý je povinný o. i. zohľadňovať oprávnené záujmy svojich obyvateľov, ich záujem na dobrom stave životného prostredia, avšak tiež nemožno v tejto súvislosti opomínať ekonomické a rozvojové záujmy obce, či záujmy všeobecne prospešného charakteru do budúcnosti. Vzhľadom na uvedené ocenil aktívny prístup žalobcu, či ďalších účastníkov, ktorí sú obyvateľmi Obce F., vo vzťahu k ochrane životného prostredia v obci a v jej okolí. Vo vzťahu k námietke žalobcu napádajúcej porušenie procesných práv v predmetnom administratívnom konaní, v dôsledku ktorého nemohla verejnosť realizovať svoje procesné práva a povinnosti v zisťovacom konaní pre navrhovanú činnosť Prieskumný vrt Madunice 8, ďalší účastník v 6/ rade vyjadril súhlas s tým, že v rámci dokazovania je nutné obstarať a vykonať dôkazný prostriedok, ktorý žalobca označuje ako Záznam údajov („logov“) o zmenách na webových stránkach špecifikovaných (URL odkazom) v žalobe. V nadväznosti na uvedené ďalší účastník zastal názor, že sa jedná o jediný dôkazný prostriedok spôsobilý hodnoverne potvrdiť alebo vyvrátiť námietku o vadách postupu pri zverejňovaní prvostupňového rozhodnutia. Tieto dôkazné prostriedky taktiež navrhol obstarať a vykonať v záujme posúdenia zákonnosti výkonu verejnej moci žalovaným aj prvoinštančným správnym orgánom. Dal do pozornosti, že v každom prípade nemožno opomínať skúmanie otázky, či prípadné zverejnenie príslušných listín na webstránke v inej podstránke, než očakával žalobca (prípadne namietané skutočnosti v súvislosti so zverejňovaním na portáli L.) bolo reálne spôsobilé predstavovať takú prekážku vo vzťahu k informovanosti verejnosti, pre ktorú sa reálne zúžila množina účastníkov

konania z radov verejnosti a v tom dôsledku nutne napadnuté rozhodnutie (aj prvoinštančné rozhodnutie) zrušiť.

87. K namietanému zásahu do zásady rovnosti účastníkov v správnom konaní, ktorý mal spočívať v tom, že žalovaný ako odvolací správny orgán určil lehotu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia vo veci odvolania proti prvoinštančnému rozhodnutiu kratšiu pre žalobcu v porovnaní s navrhovateľom v správnom konaní, ďalší účastník v 6/ rade uviedol, že táto skutočnosť nemusela nevyhnutne zasiahnuť do rovného postavenia účastníkov v správnom konaní. Pri individualizovaní lehoty na vyjadrenie sa k predmetným podkladom (v intenciách § 27 ods. 1, § 33 ods. 2 a § 60a Správneho poriadku) berie správny orgán do úvahy aj skutočnosti, akými sú postavenie subjektu v správnom konaní, mieru jeho odbornosti a pod. Pri zvážení týchto skutočností sa ďalšiemu účastníkovi javí racionálnym, aby správny orgán určil odlišnú lehotu na vyjadrenie sa k predmetným podkladom napr. pre navrhovateľa v správnom konaní (spoločnosť NAFTA, a.s.), nakoľko sa jedná o subjekt, ktorý je schopný kvalifikovanejšie posúdiť technickú či technologickú stránku namietaných skutočností v odvolacom konaní (jedná sa teda o subjekt s oveľa väčšou mierou odbornej spôsobilosti). Taktiež sa v tomto prípade jedná o subjekt so širším diapazónom záujmov v správnom konaní (vo vzťahu k predmetu správneho konania - nezohľadňujúc len záujem na dobrom stave životného prostredia, ktorý navrhovateľ deklaroval, ale aj napr. podnikateľské a ekonomické záujmy), a preto je poskytnutie dlhšieho časového intervalu pre navrhovateľa na vyjadrenie sa k podkladom pre odvolacie konanie legitímnym. V nadväznosti na uvedené obec F. dodal, že pokiaľ nie je pri určovaní (individualizovaní) lehôt na jednotlivé procesné úkony dodržaný princíp proporcionality, nemôže takýto výkon verejnej moci požívať právnu ochranu. S namietanou vadnosťou výrokovej časti napadnutého rozhodnutia prvého stupňa v dôsledku nesprávne určeného katastrálneho územia, v ktorom sa má posudzovaná činnosť vykonávať (špecifikované ako k. ú. T. a v podkladoch k navrhovanej činnosti ako k. ú. F.), Obec F. vyjadrila súhlas a takto špecifikované miesto výkonu navrhovanej činnosti vníma jednoznačne ako pochybenie správneho orgánu pri výkone verejnej moci, ktoré pôsobí na adresátov rozhodnutia, či celej verejnosti, zmätočne. Ďalší účastník mal za to, že na túto skutočnosť nemožno nahliadať ako na chybu v písaní, ktorú možno napraviť postupom podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku, a preto vyjadril názor, že pre túto podstatnú chybu v enunciáte rozhodnutia, je už len táto skutočnosť dostačujúca na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Vo vzťahu k namietanému opomenutiu účasti viacerých subjektov v správnom konaní sa ďalší účastník zhoduje s tým, že pokiaľ sa navrhovaná činnosť dotýka viacerých katastrálnych území, bolo nutné postavenie účastníka v správnom konaní priznať všetkým zainteresovaným obciam, ktoré ako samostatné územné samosprávne a správne celky dbajú na ochranu záujmov svojich obyvateľov (primerane poukazujúc na o obecnom zriadení). K predmetnej navrhovanej činnosti ďalší účastník uviedol, že Obec F. pri plnom využití svojich odborných kapacít posúdil túto navrhovanú činnosť a jej následky pre životné prostredie a obyvateľov obce (v miere, do akej toho bola odborne schopná) a po reflexii odborných argumentov zo strany navrhovateľa (NAFTA, a.s.) v zisťovacom konaní, či na stretnutí s obyvateľmi obce sa Obci F. nezdá navrhovaná činnosť za spôsobilú zásadným spôsobom ohroziť kvalitu životného prostredia, či obyvateľov dotknutých obcí. Obec si je vedomá toho, že akákoľvek činnosť so sebou nesie isté riziko (bez ohľadu na mieru jeho závažnosti) a vylúčenie akéhokoľvek rizika (nie len jeho minimalizácia) nie je vo svojej podstate celkom možné. Plán preventívnych opatrení predložených týmto subjektom považuje však obec za dostatočný v rovine toho, že hroziace riziko pre životné prostredie je minimalizované. To, či hrozí riziko znečistenia podzemných vôd v jednotlivých vodárenských zdrojov ponecháva ďalší účastník v 6/ rade na uvážení jednotlivých vodárenských spoločností, vrátane Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a. s., ktorej je Obec F. akcionárom. Opakovane však uviedol, že konečné rozhodnutie v predmetnej veci by malo byť prijaté na podklade odborných stanovísk a vyjadrení príslušných orgánov verejnej moci či iných odborných podkladov, ktoré sú schopné adekvátne zodpovedať otázky o možných negatívnych vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie, či bežný život obyvateľov dotknutých obcí.

88. Záverom ďalší účastník v 6/ rade navrhol, aby Krajský súd v Trnave napadnuté rozhodnutie aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil postupom podľa a vec vrátil prvoinštančnému správnemu orgánu na ďalšie konanie, čo považoval za najvhodnejšie a najspravodlivejšie rozhodnutie v predmetnej veci. V ďalšom konaní sa podľa jeho názoru poskytne dostatok priestoru pre nápravu chýb správneho orgánu v správnom konaní a na vydanie takého rozhodnutia, ktoré bude vychádzať z dostatočne objasneného skutkového stavu veci, ako aj z jej správneho právneho posúdenia. Zároveň ďalší účastník navrhol, aby mu súd priznal právo na náhradu trov konania (trov právneho zastúpenia) v rozsahu 100 % voči účastníkovi konania, ktorý nebude v tomto

konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania dôvodil poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože Obec F. je samostatným územným samosprávnym celkom, ktorý hospodári s limitovanými finančnými prostriedkami, ktorých značná časť pochádza z transferov zo štátneho rozpočtu, pričom toto plnenie sa v súčasnosti aj v dôsledku aktuálnych legislatívnych zmien zmenšuje. Akékoľvek prostriedky vynaložené v súvislosti s týmto súdnym konaním je obec schopná použiť efektívnejšie na uspokojovanie spoločných záujmov a potrieb obyvateľov obce a nevidí dôvod na to, aby v dôsledku súdneho konania, ktoré obec neiniciovala, boli finančné zdroje obce nepriaznivo dotknuté. Obci F. sa javí spravodlivým, aby toto súdne konanie nerezultovalo v akýkoľvek negatívny dopad na majetkovú integritu obce a z toho dôvodu by účelne vynaložená náklady obce mal reparovať ten účastník súdneho konania, ktorý nemal v konaní procesný úspech, čím sa v plnej miere naplní (popri reparačnej funkcii) aj preventívna funkcia inštitútu náhrady trov konania. 89. Žalobca v replikách na vyjadrenia žalovaného a ďalšieho účastníka v 5/ rade zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby, nestotožniac sa s obsahom a dôvodmi ich vyjadrení. 90. Rovnako tak na svojich stanoviskách a návrhoch na rozhodnutie vo veci zotrvali aj ďalší účastníci podávajúci vzájomné vyjadrenia a dupliky na vyjadrenia žalobcu a ďalších účastníkov.

IV. Relevantná právna úprava

91. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

92. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

93. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

94. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

95. Podľa čl. 1 ods. 1 vety prvej ( ďalej len „Ústava SR“ ) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

96. Podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

97. Podľa SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

98. Podľa každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

99. Podľa zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.

100. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

101. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

102. Podľa SR každý má právo na priaznivé životné prostredie.

103. Podľa SR nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

104. Podľa SR štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.

105. Podľa SR podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.

106. Podľa SR každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

107. Podľa SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

108. Podľa článku 2 bod 5 Aarhuského dohovoru „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací proces.

109. Podľa účelom zákona je najmä a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

110. Podľa na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.

111. Podľa na účely tohto zákona posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len „správa o hodnotení činnosti“) alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len „záverečné stanovisko“), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou.

112. Podľa predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „“) musí byť každá a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, c) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.

113. Podľa ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa .

114. Podľa príslušný orgán na základe zámeru podľa odseku 1 vykoná posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny vrátane postupu podľa .

115. Podľa dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia zámeru alebo oznámenia podľa odseku 2 informuje o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a zároveň oznámi, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu 21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení.

116. Podľa rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

117. Podľa verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len ""), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa . Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

118. Podľa príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

119. Podľa ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa .

120. Podľa výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní.

121. Podľa výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

122. Podľa príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov.

123. Podľa obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

124. Podľa príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa a 29 a v záverečnom stanovisku podľa a 37.

125. Podľa , ak sa v konaní podľa tohto zákona preukáže, že zamestnanec príslušného orgánu je v konflikte záujmov, nemôže takýto zamestnanec vykonať žiadny úkon vo veci. Za konflikt záujmov sa považuje, ak sa zamestnanec podieľal na vypracovaní zámeru alebo správy o hodnotení činnosti, ktorá je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie.

126. Podľa na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa a , upustenia od variantného riešenia podľa , určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa , určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa , f) konfliktu záujmov podľa .

127. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

128. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

129. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

130. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

131. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

132. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

133. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

134. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal v rozsahu uplatnených podstatných žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovaného ( ), v súlade s ustanovením prejednal vec na verejnom pojednávaní a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

135. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na rozsahu a dôvodoch správnej žaloby a vyjadril presvedčenie, že v preskúmavanom administratívnom konaní a vydaním napadnutých rozhodnutí došlo k porušeniu verejného záujmu v oblasti životného prostredia.

136. Poverená zástupkyňa žalovaného v prednese zotrvala na dôvodoch uvedených vo vyjadrení k žalobe a na správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Dala do pozornosti § 18 zákona o posudzovaní vplyvov, podľa ktorého navrhovaná činnosť nepodlieha posudzovaniu v zmysle uvedeného zákona. Zároveň dala do pozornosti, že žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu prvého stupňa, napriek tomu, že nevyužil možnosť v lehote 21 dní podať stanovisko k zverejnenému zámeru navrhovanej činnosti. V tejto súvislosti zotrvala na výklade § 24 ods. 4 zákona o posudzovaných vplyvov, ktorý žalovaný vysvetlil v napadnutom rozhodnutí. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

137. Žalobca k veci uviedol, že vo všeobecnosti na úradnej tabuli OÚ Hlohovec, odboru ŽP od 01.10.2020 už zverejňujú všetky dokumenty, zároveň doložil skríningy z elektronickej tabule správneho orgánu prvého stupňa, že od 18.04.2019 do 23.04.2019 nebolo rozhodnutie OÚ Hlohovec na tejto stránke zverejnené. Krátkou cestou predložil správnemu súdu listiny, ktorými preukazuje, že v predmetnej lokalite oblasti Trnava sa v blízkej budúcnosti chystá rozšírenie hĺbkových vrtov za účelom prieskumu výskytu zemného plynu v danej oblasti. Ide o napadnutý projekt N., v k. ú. N., ktorý sa mal pôvodne konať o 200 m ďalej v k. ú. C. J., ktoré by zrejme s touto navrhovanou činnosťou nesúhlasili. Ďalej predložil uznesenia obecných zastupiteľstiev obcí F., C., U., S. D., K., N., z ktorých obsahu je zrejmé, že tieto obce buď vyjadrili nesúhlas s navrhovanou činnosťou geologického prieskumu, prípadne zaviazali starostu, aby dôsledne uplatňoval záujmy a práva dotknutých obcí v konaní podľa zákona o posudzovaní vplyvov ohľadom predmetných geologických prieskumných hĺbkových vrtov, príp. obce nevyslovili súhlas s prenájmom predmetnej pôdy navrhovateľovi prieskumnej činnosti na vykonanie vrtov. Žalobca mal za to, že aj prieskumné vrty musia podliehať povoľovaciemu konaniu podľa zákona o posudzovaných vplyvov, o čom svedčí už aj to, že štát úpravou oblastí, ktorých nemožno vykonávať ložiskový geologický prieskum na ropu a horľavý zemný plyn reguluje stanovením tých oblastí v rámci celej SR, kde takýto prieskum nemožno vykonávať. Zároveň dal do pozornosti čl. 6 Aarhuského dohovoru, v zmysle ktorého pokiaľ sú otázky a možnosti riešenia činnosti vo verejnom záujme s vplyvom na životné prostredie ešte otvorené, je potrebné umožniť zainteresovanej verejnosti účasť na týchto konaniach za účelom uplatnenia ich práv. V súvislosti s možným nebezpečenstvom vplyvu na životné prostredie, či už vo vzťahu k ťažbe alebo k likvidácii vrtu, dal žalobca do pozornosti článok z média iDNES.cz, z ktorého vyplýva, že na území Českej republiky boli zakonzervované hĺbkové prieskumné vrty realizované v prvej polovici minulého storočia a pri povodniach v roku 1997 ich dôsledkom vznikli rozsiahle škody na životnom prostredí, v ktorých odstránenie stálo nemalé finančné prostriedky. Preto zastal žalobca názor, že položené otázky vo vzťahu k bezpečnosti navrhovanej činnosti a jej vplyvu na životné prostredie sú podstatné rovnako ako účasť obyvateľov dotknutých obcí na povoľovacom konaní. Mal za to, že postupom času ako vychádzajú najavo ďalšie zámery k navrhovanej činnosti sa občania o to budú zaujímať, napr. aj Trnavský samosprávny kraj vyjadril požiadavku, že za daných

informácií by navrhoval posudzovať navrhovanú činnosť podľa zákona o posudzovaní vplyvov. K poukazu žalovaného, že žalobca nepodal v 21 dňovej lehote námietky k zámeru, žalobca uviedol, že o tomto zámere sa nedozvedel včas, keďže Obec Žlkovce nie je v tomto konaní dotknutou obcou a žalobca nemôže sledovať zverejňovanie oznamov vo všetkých okolitých obciach. Naďalej trval na požiadavke komplexného posúdenia predmetnej činnosti aj s ohľadom na ďalšie obce, existujúci stav životného prostredia v danej oblasti ako aj blízku lokalitu jadrovej elektrárne. Poukázal na to, že v súvislosti s navrhovanou činnosťou určité obavy vyjadril aj Úrad jadrového dozoru SR.

138. Právny zástupca ďalšieho účastníka v 5/ rade NAFTA a. s. na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava argumentov uvedených v podaniach adresovaných súdu v tejto veci. Navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a uplatňuje si právo na náhradu trov konania. K zverejneniu rozhodnutia OÚ Hlohovec uviedol, že toto bolo zverejnené dňa 01.04.2019 na fyzickej úradnej tabuli správneho orgánu prvého stupňa, rovnako bolo zverejnené na stránke ústredného orgánu štátnej správy - Ministerstva životného prostredia SR, enviroportal.sk, teda rozhodnutie bolo verejnosti dostupné. K oneskorenému zverejneniu rozhodnutia prvého stupňa na úradnej tabuli Obce F. uviedol, že táto skutočnosť nemala zásadný vplyv na zákonnosť konania ani na plynutie lehôt a bolo to ešte v čase, kedy účastníci mohli podať proti rozhodnutiu okresného úrad odvolanie. Dal do pozornosti, že samotný zámer navrhovanej činnosti bol zverejnený na stránke enviroportal.sk už dňa 27.01.2019 a bolo možné uplatňovať k nemu stanoviská. Rovnako nespôsobuje nezákonnosť konania duplicitné zverejnenie tohto rozhodnutia na stránke enviroportal.sk, pretože tento portál je prehľadný a je možné v ňom realizovať full textové vyhľadávanie. K námietke, že predmetné rozhodnutie nebolo zverejnené v súlade so zákonom o eGovernmente uviedol, že toto rozhodnutie nebolo vydané v elektronickej podobe, a preto jeho zverejnenie podľa tohto zákona nenahrádza doručovanie a plynutie lehôt. Ohľadom chyby v písaní vo výroku rozhodnutia prvého stupňa, kedy bolo nesprávne uvedené k. ú. T., právny zástupca ďalšieho účastníka uviedol, že z odôvodnenia predmetného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že ide len o chybu v písaní a predmetné miesto navrhovanej činnosti patrí do k. ú. Obce F., preto v tomto ohľade účastníci konania a verejnosť nemohli byť uvedení do omylu. Mal za to, že žalovaný sa dostatočne a presvedčivo vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a vyvrátil obavy z možných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. K jednotlivým bodom námietok sa navrhovateľ činnosti vyjadril dostatočne podrobne a sú uvádzané jednak v rozhodnutí a jednak tvoria aj obsah administratívneho spisu. Ďalší účastník rovnako nevidí dôvod na to, aby sa konalo v predmetnej veci s Obcami K. a U., pretože navrhovaná činnosť nebude mať kumulatívny vplyv na tieto obce, vrátane vodného zdroja Madunice HM1.Navhrovateľ činnosti nemôže realizovať jednotlivé prieskumné vrty ako komplexný projekt, pretože tieto sú samostatné a majú aj samostatné podmienky na ich výkon. Ohľadom stanoviska TSK uviedol, že v rámci zisťovacieho konania tento TSK nemal žiadne pripomienky a nepožadoval posudzovanie vplyvov podľa predmetného zákona. Dodatočné stanovisko TSK ako aj dodatočné predložené listinné dôkazy na tomto pojednávaní žalobcom nemajú vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a v zmysle koncentračnej zásady a zásady viazanosti správneho súdu skutkovým stavom v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia na predložené dôkazy nemožno prihliadnuť.

139. Na pojednávaní sa vyjadril ďalší účastník v 2/ rade, pán I. N., ktorý sa pridržiaval svojho písomného stanoviska zaslaného k veci. Ďalej uviedol, že je obyvateľom Obce F., sleduje dianie v tejto veci, zapojil sa aj do petície proti navrhovanej činnosti a trvá na tom, aby sa v rámci zistenia z východiskového stavu životného prostredia posudzoval projekt podľa zákona o EIA. Poukazy navrhovateľa činnosti (ďalší účastník v 5/ rade) o bezpečnosti hĺbkových vrtov a o skúsenostiach s ich realizáciou v minulosti ho nepresvedčilo o bezpečnosti tohto projektu vo vzťahu k vplyvom na životné prostredie. V tejto súvislosti dal do pozornosti správu o výsledku kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR z roku 2020 Kvalita monitorovania podzemných zdrojov vody, z ktorej vyplýva, že vnútroštátna legislatíva v oblasti ochrany vôd nie je konzistentná s európskou. Tiež navrhuje napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si právo na náhradu trov konania.

140. Právny zástupca obce ďalšieho účastníka v 6/ rade, Obce F., na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvádzaných vo svojom vyjadrení zo dňa 12.01.2020 a s poukazom na z dôvodov hodných osobitného zreteľa žiadal obci priznať náhradu trov konania. Z dôvodov formálnej vady vo výroku rozhodnutia prvého stupňa navrhol zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie.

141. Právom záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o nevyužitie možnosti podať stanovisko žalobcom k zverejnenému zámeru predmetnej činnosti v 21 dňovej lehote, poukázal na §

24 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov, v zmysle ktorého v rámci tohto konania neplatí koncentračná zásada, na základe ktorej by sa už verejnosť nemohla vyjadrovať alebo podávať stanoviská k navrhovanej činnosti podľa predmetného zákona. Hoci žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť sa dňa 23.04.2019 oboznámiť s obsahom rozhodnutia zverejneného na úradnej tabuli Obce F., týmto namietaným vadným postupom pri zverejnení rozhodnutia došlo k sťaženiu uplatnenia jeho práv. Preto naďalej trvá na petite žaloby, jej dôvodoch ako aj na dôvodoch prednesených na verejnom prejednaní veci.

142. Žalovaný v rámci záverečnej reči zotrval na požiadavke, aby bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

143. Právny zástupca ďalšieho účastníka v 5/ rade, NAFTA a. s. v rámci záverečnej reči reagoval na tvrdenie žalobcu ohľadom koncentračnej zásady a uviedol, že v zásade netvrdia, že v rámci lehoty na podanie stanoviska k zámeru je potrebné sa vyjadriť a v opačnom prípade verejnosť stráca možnosť zúčastniť sa na konaní. Zastal názor, že hoci žalobca nepodal stanovisko k zámeru, mal právo v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov proti rozhodnutiu podať odvolanie, avšak jeho obsahom by nemali byť námietky, ktoré mal uplatniť v stanovisku k zverejnenému zámeru navrhovanej činnosti. S poukazom na svoje predchádzajúce vyjadrenie navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu právo na náhradu trov konania.

144. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti sú administratívne rozhodnutia príslušných orgánov verejnej správy (žalovaného a Okresného úradu Hlohovec v postavení správneho orgánu prvého stupňa) vydané v konaní vedenom na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie v zisťovacom konaní podľa , a to vo veci navrhovanej činnosti predloženej pod názvom Prieskumný vrt Madunice 8 obchodnou spoločnosťou NAFTA a. s. v postavení navrhovateľa tejto činnosti, ktorej predmetom je realizácia hĺbkového vrtu (s projektovou hĺbkou vrtu 707,6 m) v katastrálnom území F., a to za účelom overenia plynonosnosti vrchnobádenských sedimentov madunického súvrstvia v rámci ložiskového geologického prieskumu vyhradeného nerastu horľavý zemný plyn v etape vyhľadávacieho ložiskového prieskumu.

145. V zmysle ustanovenia v spojení s o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov sa horľavý zemný plyn ako plynná časť zemskej kôry považuje za vyhradený nerast, pričom podľa citovaného zákona pri geologickom prieskume výhradných ložísk sú organizácie povinné z hľadiska ochrany a racionálneho využitia nerastného bohatstva zistiť skutočnosti potrebné na posúdenie možných vplyvov využívania výhradného ložiska na iné ložiská, vody a iné prírodné zdroje, na životné prostredie a na ďalšie dôležité verejné záujmy.

146. Ústavné právo na ochranu životného prostredia, zahŕňajúce ústavné právo každého na priaznivé životné prostredie ( SR), ďalej povinnosť každého chrániť a zveľaďovať životné prostredie ( SR), ako aj právo každého na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu ( SR), prostredníctvom medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika ako demokratický a právny štát viazaná, ako aj prostredníctvom zákonov ( SR) a podzákonných všeobecne záväzných právnych noriem, je napĺňané a uvádzané do života okrem povinností a úloh príslušných orgánov verejnej správy na úseku ochrany životného prostredia aj prostredníctvom účinnej kontroly verejnosti a dotknutej verejnosti v procesoch upravujúcich reguláciu a povoľovanie realizácie rôznych činností, pri ktorých je predpoklad ich zásahu do životného prostredia, resp. ich možného vplyvu na životné prostredie a na ďalšie dôležité verejné záujmy, a to s ohľadom na osobitosti dotknutého územia podľa druhu povoľovanej alebo posudzovanej navrhovanej činnosti.

147. V predmetnej veci základný právny rámec realizácie ústavného práva na ochranu životného prostredia, príp. práva na priaznivé životné prostredie a na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia je vo vzťahu k navrhovanej činnosti daný predovšetkým zákonnou úpravou účasti verejnosti a dotknutej verejnosti na postupoch odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie navrhovanej činnosti pred jej povolením podľa osobitných predpisov, podľa

148. Uvedený zákon o posudzovaní vplyvov (zákon o EIA) je transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej aj „smernica EIA“), ktorej hodnotový a účelový základ vychádza zo záväzkov Európskej únie v oblasti ochrany životného prostredia v zmysle článku 191 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie (úvodný bod 2 smernice EIA), vrátane prihlásenia sa k cieľom Aarhuského dohovoru (v slovenskom právnom systéme ide o dohovor oznámený Ministerstvom zahraničných vecí SR, zverejneným pod č. ). Článok 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie okrem iného pre politiku Únie zakotvuje zásadu predchádzania škodám a prevencie ako aj zásadu nápravy škôd na životnom prostredí prioritne pri zdroji. Svojím účelom smernica EIA rovnako tak berie zreteľ aj na skutočnosť, že Európske spoločenstvo podpísalo Dohovor EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor) 25. júna 1998 a ratifikovalo 17. februára 2005. Medzi cieľmi Aarhuského dohovoru je zaručiť práva účasti verejnosti v rozhodovaní o záležitostiach životného prostredia, aby sa prispelo k ochrane práva žiť v prostredí, ktoré je primerané osobnému zdraviu a blahobytu (bod 19 úvodných ustanovení smernice o EIA), pričom článok 6 Aarhuského dohovoru stanovuje účasť verejnosti pri rozhodnutiach o vymedzených činnostiach uvedených v jeho prílohe I a o činnostiach tam neuvedených, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.

149. Podľa článku 6 bodu 4 Aarhuského dohovoru každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.

150. Pri výklade jednotlivých inštitútov zákona o posudzovaní vplyvov, práv a povinností jednak príslušných orgánov verejnej správy, tak aj obstarávateľov strategických dokumentov a navrhovateľov činností nesúcich v sebe predpoklad ich vplyvu na životné prostredie, ako aj práv a povinností verejnosti, dotknutej verejnosti a dotknutých entít (napr. obcí), je potrebné vychádzať z kontextu vyššie uvedených záväzkov Slovenskej republiky (Národná rada Slovenskej republiky s Aarhuským dohovorom vyslovila súhlas svojim uznesením č. 1840 z 23. septembra 2005 a rozhodla, že Dohovor je medzinárodná zmluva podľa SR, ktorá má prednosť pred zákonmi; vo vzťahu k Slovenskej republike Dohovor nadobudol platnosť 5. marca 2006 podľa čl. 20 ods. 3), vyplývajúcich z jej postavenia signatára Aarhuského dohovoru ako aj z jej členstva v Európskej únii, čo zaväzuje vnútroštátne orgány verejnej správy a orgány štátnej moci k rešpektovaniu priamej záväznosti smerníc prijatých Európskym parlamentom a Radou, v danom prípade smernice EIA, ako aj k rešpektovaniu záväznosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v prejudiciálnych veciach k výkladu relevantných inštitútov právnej úpravy v danej oblasti.

151. S použitím jazykového, systematického a teleologického výkladu nemožno dospieť k záveru tvrdenému žalovaným a ďalším účastníkom v 5/ rade, že odvolacie a žalobné námietky žalobcu, ako aj ďalších účastníkov, ktorí podali proti administratívnemu rozhodnutiu prvého stupňa odvolanie, smerujú v podstate proti samotnému zámeru, vo vzťahu ku ktorému mohli v zákonom stanovenej lehote podať stanovisko, avšak tento postup podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov nevyužili, a preto predmetnými námietkami, obsahovo napádajúcimi zámer navrhovanej činnosti, nemôžu napádať rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov.

152. S prihliadnutím na celkovú koncepciu jednotlivých štádií (príp. fáz) postupov upravených v zákone o posudzovaní vplyvov a s prihliadnutím na znenie ustanovení § 23 ods. 1 až 4 v spojení s § 24 ods. 2 až 4 zákona o posudzovaní vplyvov možno konštatovať, že účasť verejnosti v jednotlivých štádiách postupov pre účely skúmania podmienok na posudzovanie navrhovanej činnosti, relatívne sa javiacich ako samostatných, nie je explicitne podmienená uplatnením koncentračnej zásady, t. j. povinnosťou v predchádzajúcom štádiu konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov aktívne využiť možnosť podávania stanovísk, pripomienok alebo opravných prostriedkov zo strany verejnosti alebo dotknutej verejnosti, a to ani čo do obsahu uplatnených otázok smerujúcich na zistenie východiskového stavu a predpokladaného vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie.

153. Zákonnú úpravu spôsobu prejavenia záujmu verejnosti na navrhovanej činnosti v zákone o posudzovaní vplyvov (§ 24 ods. 3 citovaného zákona) nie je možné vykladať ako imperatív na ich povinné využitie, aby verejnosť a dotknutá verejnosť sa mohli zapojiť do procesu nasledujúcich štádií skúmania podmienok na posudzovanie navrhovanej činnosti alebo pri samotnom posudzovaní navrhovanej činnosti podľa citovaného zákona. Presadzovanie opačného a rigorózneho, čisto formalistického

prístupu vo vzťahu k účinnej účasti verejnosti a dotknutej verejnosti v zisťovacom konaní by bol v rozpore s účelom sledovaným zákonom o posudzovaní vplyvov, ako aj s požiadavkou efektívnej účasti verejnosti a dotknutej verejnosti na posudzovaní vplyvov, garantovanou ústavným právom na ochranu životného prostredia, na včasné a úplné informácie o jeho stave a v neposlednom rade garantovanou aj článkom 6 bodom 4 Aarhuského dohovoru ako aj s cieľovo kompatibilnou smernicou EIA.

154. Preto nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, vychádzajúcej z právneho názoru navrhovateľa predmetnej činnosti, že pre rozptýlenie obáv dotknutej verejnosti z následkov a vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie, pretransformovaných do odvolacích a žalobných dôvodov, postačuje poukaz na vyjadrenie a stanoviská navrhovateľa činnosti s konštatovaním, že tieto námietky smerujú len proti zámeru, proti ktorému však v 21-dňovej lehote od doručenia, resp. verejnosť od jeho zverejnenia postupom podľa § 23 zákona o posudzovaní vplyvov nepodala žiadne stanovisko.

155. Domnienka súhlasu s obsahom zámeru navrhovanej činnosti, resp. domnienka súhlasného stanoviska v prípade jeho nepodania sa neuplatňuje u verejnosti a dotknutej verejnosti, pretože táto domnienka v zmysle § 23 ods. 4 vety prvej zákona o posudzovaní vplyvov platí len vo vzťahu k orgánom a obciam uvedených v prvej vete odseku 4 citovaného zákona, ak nezašlú svoje stanovisko v lehote určenej na pripomienkovanie zámeru.

156. Podľa § 24 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov v podstate účastníctvo v konaní získa aj ten z verejnosti, kto podá odvolanie proti niektorému z rozhodnutí, uvedených v tretej časti zákona o EIA. V konaní, proti ktorému podáva odvolanie nemusela mať verejnosť postavenie účastníka konania. Verejnosť má v zmysle európskej legislatívy aj Aarhuského dohovoru možnosť vyjadriť sa k jednotlivým fázam konania pred vydaním definitívneho povolenia umožňujúceho realizovať navrhovanú činnosť. Toto právo na vyjadrenie sa (zahŕňajúce aj podanie odvolania) nie je viazané na povinné účastníctvo verejnosti v predchádzajúcom konaní, t. j. v konaní, ktoré zavŕšeniu jednotlivej fázy celého povoľovacieho konania predchádzalo. Verejnosť zároveň získava účasťou v konaniach podľa tretej časti zákona o EIA automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích konaniach, akými je stavebné konanie, územné konanie, kolaudačné konanie, konanie o výrube stromov, konanie o dobývacom priestore a podobne. Z tohto dôvodu sa v zákone o EIA priamo deklaruje, že právo dotknutej verejnosti, ktorá sa stala účastníkom konania podľa zákona o EIA môže byť výsledkami následných povoľovacích konaní, ich zmien alebo aj realizáciou navrhovanej činnosti priamo dotknuté.

157. Zároveň je potrebné mať na zreteli, že ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov v podstate upravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v tomto type správneho konania (proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania alebo proti záverečnému stanovisku alebo jeho zmene) aj neúčastníkovi pôvodného konania (v skorších fázach konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov). Podaním odvolania v lehote sa aj takáto verejnosť stáva dotknutou verejnosťou, a teda účastníkom konania. Podané odvolanie zároveň vyjadruje záujem tejto verejnosti, ktorá nebola účastníkom pôvodného konania, na navrhovanej činnosti a aj záujem na následnom povoľovacom konaní.

158. Zabezpečenie možnosti podať riadny opravný prostriedok verejnosťou, resp. dotknutou verejnosťou proti výsledku zisťovacieho konania deklaruje aj rozhodovacia činnosť Súdneho dvora Európskej únie - napr. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 15. októbra 2009 vo veci C-263/08 „Dotknutá verejnosť v zmysle článku 1 ods. 2 a článku 10a smernice 85/337, zmenenej a doplnenej smernicou 2003/35, musí mať právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktorým orgán patriaci do súdneho systému členského štátu rozhodol o žiadosti o povolenie projektu bez ohľadu na úlohu, ktorú mohla mať v rámci skúmania tejto žiadosti zúčastnením sa na konaní pred týmto orgánom a vyjadrením sa pri tejto príležitosti k veci.“, „...treba konštatovať, že hoci smernica 85/337 stanovuje, že dotknutá verejnosť, ktorá má dostatočný záujem na spochybnenie činnosti alebo ktorej práva môže činnosť porušiť, musí mať právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré ju povoľuje, táto smernica nijako neumožňuje obmedziť možnosti podať opravné prostriedky z dôvodu, že dotknuté osoby sa už mohli vyjadriť vo fáze účasti na rozhodovacom konaní zavedenom jej článkom 6 ods. 4.“

159. Pokiaľ ide o žalobné dôvody, z týchto ako najpodstatnejší správny súd vyhodnotil bod napádajúci nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného.

160. Z obsahu administratívneho rozhodnutia prvého stupňa vyplýva, že jeho výrok a vydanie rozhodnutia v rámci zisťovacieho konania správny orgán dôvodil poukazom na § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov v spojení so zatriedením navrhovanej činnosti pod činnosti uvedené v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov, kapitoly 1. ťažobný priemysel, položky č. 16 Vrty, a to z dôvodu presiahnutia prahovej hodnoty (600 m) hĺbkou vrtu navrhovanej činnosti, ktorá je projektovaná na 707,6 metra. Ďalej dôvodil rozhodnutie vo veci zisťovacieho konania poukazom na súhlasné stanoviská rezortného orgánu, dotknutých orgánov a dotknutej obce a konštatovaním, že po posúdení navrhovanej činnosti z hľadiska jej povahy a rozsahu, miesta vykonávania, najmä únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva a úrovne spracovania zámeru, neboli zistené také skutočnosti, ktoré by závažným spôsobom ohrozovali a poškodzovali jednotlivé zložky životného prostredia, nakoľko sa jedná o činnosť, ktorá sa v katastrálnom území obce vykonáva dlhodobo a neboli zaznamenané žiadne okolnosti nasvedčujúce ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia.

161. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobca a ďalší účastníci v 1/ až 4/ rade ako aj obec Žlkovce, ktorej odvolanie žalovaný posúdil ako oneskorene podané, pričom túto obec ani nepovažoval za účastníka zisťovacieho konania a ani za dotknú obec vo vzťahu k navrhovanej činnosti v zmysle ustanovenia § 3 písm. q) zákona o posudzovaní vplyvov.

162. Z obsahu odvolania podaného žalobcom vyplýva, že tento vo vzťahu k správnemu rozhodnutiu prvého stupňa vecne, kvalifikovane a podrobne v odvolaní namietal spôsob zverejnenia rozhodnutia prvého stupňa, nesprávne vymedzenie katastrálneho územia navrhovanej činnosti vo výroku rozhodnutia a v tej súvislosti zmätočnosť rozhodnutia, namietal upustenie od variantného riešenia, namietal nedostatok verejného záujmu navrhovanej činnosti, namietal absenciu spoločného posudzovania navrhovanej činnosti s akcentom na zohľadnenie kumulatívnych vplyvov, ďalej namietal nesprávne vymedzenie okruhu dotknutých obcí. Vo vzťahu k navrhovanej činnosti namietal nedostatok odpovedí v posúdení vplyvu chemických látok použitých vo vrtnom výplachu, nedostatok vo vyhodnotení rizika kontaminácie vôd, nevyhodnotenie rizika vplyvov na hydrologické pomery, rizika úniku výplachu do okolitého prostredia, nevyhodnotenie rizík súvisiacich s havarijnými situáciami a nevysporiadanie sa s otázkou garancií finančného krytia likvidácie následkov škôd, namietal absenciu vyhodnotenia vplyvov na urbárny komplex a využívanie zeme (zabratie a vplyv na poľnohospodársku pôdu v okolí), ďalej namietal nevyhodnotenie vplyvu na chránený areál Dedova jama, namietal nezodpovedanie otázok ohľadom čerpacích skúšok, ohľadom zneškodňovania ložiskovej vody a odpadov ako aj rizík spojených s likvidovaným vrtom. Zároveň žalobca namietal neriešenie otázok vo vzťahu k umiestneniu vrtu v prípade ťažby horľavého zemného plynu, vplyvu ťažby na seizmickú stabilitu dotknutého územia, absencia analýzy možnosti ťažby ropy a gazolínu pri prieskumnom vrte, nevyhodnotenie východiskového stavu útvaru podzemnej vody a kvality podzemnej vody v predmetnej lokalite.

163. Argumentácia žalovaného vo vzťahu k zákonnosti správneho rozhodnutia prvého stupňa spočívala v konštatovaní správnosti skutkového a právneho posúdenia veci prvostupňovým správnym orgánom, rovnako tak v poukaze na včasné a súhlasné stanoviská dotknutých orgánov a dotknutej obce k zverejnenému zámeru navrhovanej činnosti, ako aj v konštatovaní, že odvolacie námietky sú len námietkami proti samotnému zámeru, na ktoré odvolací orgán nie je povinný prihliadať. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že k podaným odvolaniam proti rozhodnutiu prvého stupňa zaslala obchodná spoločnosť NAFTA a. s. (navrhovateľ predmetnej činnosti) vyjadrenie, z ktorého k jednotlivým odvolacím námietkam žalovaný vyberá argumentáciu, pričom záverom žalovaný uzavrel, že vyjadrenie spoločnosti NAFTA a. s. k odvolaniam dostatočne odpovedalo na vznesené námietky a zároveň vyvrátilo obavy z vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie.

164. S prihliadnutím na zákonné požiadavky právneho a skutkového odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu upravené v § 47 ods. 3 správneho poriadku, v spojení s účelom sledovaným zákonom o posudzovaní vplyvov, determinovaným ústavným právom na ochranu životného prostredia ako aj záväznou smernicou EIA a Aarhuským dohovorom, ktoré okrem iného významne vytvárajú právny základ pre zabezpečenie účinnej participácie verejnosti a dotknutej verejnosti na posudzovaní vplyvov na životné prostredie, možno konštatovať, že preskúmavané administratívne rozhodnutia oboch stupňov postrádajú presvedčivosť z dôvodu nedostatočného a nepreskúmateľného odôvodnenia, resp. veľmi všeobecného a nekonkrétneho vyhodnotenia podstatných podmienok a parametrov navrhovanej

činnosti a jej možného vplyvu, príp. absencie vplyvu na okolité životné prostredie, a to s ohľadom na žalobcom uvádzané osobitosti danej oblasti.

165. Navyše, rozhodnutie žalovaného nedáva v zmysle požiadaviek § 47 ods. 3 správneho poriadku dostatočné a zrozumiteľné odpovede na návrhy na doplnenie dokazovania za účelom zodpovedania žalobcom položených otázok a na jeho odvolacie námietky vo vzťahu k dôvodom neposudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Žalovaný v rámci odôvodnenia výroku svojho rozhodnutia bez vyhodnotenia opodstatnenosti odvolacích námietok len prevzal argumentáciu správneho orgánu prvého stupňa a rovnako tak bez ďalšieho prevzal argumentáciu jedného z účastníkov zisťovacieho konania, ktorý je navrhovateľom predmetnej činnosti, a to bez toho, aby túto argumentáciu z jeho vyjadrenia podrobil vlastnému kritickému vyhodnoteniu v spojení s odvolacími dôvodmi ako aj bez toho, aby vlastnou úvahou za použitia neformálneho výkladu zákona o posudzovaní vplyvov, v kontexte s Aarhuským dohovorom, s európskou legislatívou a s poukazovanou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, dal odpoveď na vznesené argumenty dotknutej verejnosti (žalobcu).

166. Za daných okolností prípadu napr. neobstojí jednoduché a od navrhovateľa činnosti prevzaté konštatovanie žalovaného, že v danom území prebieha geologický prieskum a ťažba horľavého zemného plynu už niekoľko desaťročí, pričom nebol zaznamenaný výrazný vplyv tejto činnosti na kvalitu životného prostredia, zdravie ľudí alebo kultúrne bohatstvo. Uvedené tvrdenie nebolo podložené žiadnymi konkrétnymi a overenými informáciami ani údajmi o predchádzajúcich hĺbkových vrtoch čo do času, miesta a spôsobu ich realizácie, za akých podmienok a s akým výsledkom boli vyhodnocované vo vzťahu k následnému stavu životného prostredia, či sú vtedajšie objektívne podmienky danej oblasti a spôsobu navrhovaného výkonu hĺbkového vrtu porovnateľné so súčasnými (bez ohľadu na právny stav účinný v minulosti) a podobne.

167. Rovnako tak nemožno prisvedčiť argumentácii a strohému historickému výkladu zákona o posudzovaní vplyvov žalovaného a ďalšieho účastníka v 5/ rade, že prieskumné vrty nikdy nepodliehali zisťovaciemu konaniu. Podľa tvrdenia žalovaného v predmetnej veci prebehlo len na základe rozhodnutia MŽP SR, odboru štátnej geologickej správy, č. spisu 3443/2018-5.3; č. záznamu 15300/2018 zo dňa 19.03.2018 vo veci predĺženia doby platnosti prieskumného územia T., v ktorom MŽP SR stanovilo ako jednu z podmienok vykonávania geologických prác v prieskumnom území pre prípad realizácie vrtu hĺbky nad 600 m, aby držiteľ prieskumného územia predložil ministerstvu rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní podľa zákona o posudzovaní vplyvov alebo záverečné stanovisko z posúdenia vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov, pričom žalovaný so stanovením uvedenej podmienky nesúhlasí a považuje jej uloženie ministerstvom za rozpor so zákonom a so zásadou legality, určujúcej v zmysle SR medze procesnej a rozhodovacej činnosti štátnych orgánov.

168. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľ činnosti s vyššie uvedenou podmienkou uloženou ministerstvom v citovanom rozhodnutí vo veci predĺženia doby platnosti prieskumného územia T. nesúhlasil, mohol proti tomuto rozhodnutiu ministerstva využiť podanie riadneho, príp. mimoriadneho opravného prostriedku. Avšak v prípade, že správne orgány oboch stupňov s uvedenou podmienkou nesúhlasili čo do ich kompetencie konať v predmete zisťovacieho konania vo veci navrhovanej činnosti, konať nemali. Správny orgán a ani žalovaný v napadnutých rozhodnutiach žiadnym spôsobom za použitia výkladu predmetu zákona o posudzovaní vplyvov v kontexte s európskou legislatívou, so záväzkom Slovenskej republiky vyplývajúcim z Aarhuského dohovoru a v spojení s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ v obdobných veciach, nevyhodnotili preskúmateľnosť navrhovanej činnosti v rámci zisťovacieho konania podľa § 29 citovaného zákona, resp. možnosť jej následného posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov, a to najmä vo vzťahu k aplikácii textu prílohy č. 8, položky 16 zákona o posudzovaní vplyvov, ktorá demonštratívne vymenúva druhy vrtov podliehajúcich posudzovania ich vplyvu na životné prostredie.

169. Je nepochybné, že energetická sebestačnosť štátu je z pohľadu potrieb spoločnosti a verejných záujmov nezanedbateľná, predovšetkým s prihliadnutím na nezvratný úbytok využiteľného nerastného bohatstva vo svete. Avšak záujmy na energetickej sebestačnosti nemožno prostredníctvom nevyhnutých činností na jej zabezpečenie realizovať bez ohľadu na nemenej významný záujem spoločnosti ako je verejný záujem na zdravom a udržateľnom životnom prostredí v širšom aj užšom rozsahu, ktorého stav

je v kauzálnej súvislosti pod vplyvom tej-ktorej ľudskej činnosti, obzvlášť za súčasného enormného globálneho zhoršovania sa stavu životného prostredia, s dopadom na zásoby podzemnej vody a na iné ukazovatele bezprostredne ovplyvňujúce životné potreby obyvateľstva dotknutých krajín, oblastí a ich obyvateľov.

170. Preto skutočnosť, že zo zákona prieskumné vrty v minulosti nepodliehali zisťovaciemu konaniu alebo posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie, nemôže byť paušálnym argumentom v čase, kedy sa právny a aplikačný vývoj zákonnej úpravy posudzovania strategických dokumentov a rôznych navrhovaných činností človeka na životné prostredie, v kontexte ústavných práv štvrtej generácie, európskej legislatívy a medzinárodných záväzkov garantujúcich účinné zabezpečenie informovanosti verejnosti o stave životného prostredia, významne mení a nastoľuje vyššie požiadavky na príslušné orgány verejnej správy vo verejnom záujme zabezpečiť realizáciu účelu zákona o posudzovaní vplyvov aj s ohľadom na práva verejnosti a dotknutej verejnosti. Formalistický prístup pri výklade zákona a pri hodnotení skutkových okolností prípadu nie je preto žiadúci a odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu vo vzťahu k otázke posudzovania, resp. neposudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie musí byť presvedčivé, za použitia vlastnej správnej úvahy, pretože zákon zveril orgánu verejnej správy povinnosť vo verejnom záujme vyhodnotiť splnenie podmienok na posudzovanie vplyvov podľa zákona, keďže v tejto otázke správny orgán môže rozhodnúť viacerými spôsobmi.

171. Je potrebné mať na zreteli, že odôvodnenie predstavuje podstatnú obsahovú náležitosťou rozhodnutia správneho orgánu, ktorá plní viacero funkcií. Jednou z hlavných úloh je presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania, a to posilňovať dôveru účastníkov správneho konania v správnosť rozhodovania. Ďalšou významnou funkciou je funkcia kontrolná, predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie následne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov.

172. Vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správny súd konštatuje, že žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia venoval pozornosť výlučne chronologickému zosumarizovaniu procesných úkonov a podaní jednotlivých účastníkov konania, spolu s konštatovaním záverov stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov a dotknutej obce, bez bližšej špecifikácie myšlienkových pochodov a správnej úvahy, na základe ktorej dospel k samotnému výroku daného rozhodnutia, čo sa v kontexte prejednávanej veci prejavilo najmä tak, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí len odcitoval vznesené námietky dotknutej verejnosti, ako aj poskytnuté vyjadrenie navrhovateľa predmetnej činnosti a bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia, t. j. bez akéhokoľvek vlastného vysporiadania sa s konkrétnymi odvolacími pripomienkami a námietkami žalobcu uzavrel s poukazom na nešpecifikovanú empirickú skúsenosť z predchádzajúcej činnosti navrhovateľa v minulosti, že navrhovaná činnosť prieskumný vrt Madunice 8 nebude mať pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie.

173. Hoci vyjadrenie navrhovateľa činnosti (ďalšieho účastníka v 5/ rade) k podanému odvolaniu žalobcu v postavení dotknutej verejnosti v predmetnej veci je odborne a obsahovo vyčerpávajúce a v danej oblasti má nepochybne dostatočné skúsenosti, navrhovateľ činnosti, ako komerčne zainteresovaná právnická osoba na realizácii a výsledku hĺbkového prieskumného vrtu, nie je na miesto žalovaného odvolacieho správneho orgánu oprávnený posudzovať a vyhodnocovať tieto odvolacie námietky pre účely posúdenia zákonnosti postupu správneho orgánu prvého stupňa a jeho rozhodnutia vo veci zisťovacieho konania. V tomto ohľade dáva správny súd do pozornosti ustanovenie § 63a zákona o posudzovaní vplyvov, ktorý rieši konflikt záujmov v konaní podľa citovaného zákona okrem iného tak, že za konflikt záujmov sa považuje, ak sa zamestnanec podieľal na vypracovaní zámeru alebo správy o hodnotení činnosti, ktorá je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Teda možno obdobne konštatovať, že pre spravodlivé a nestranné rozhodnutie vo veci je žiadúce, aby sa odvolací orgán len tak bez ďalšieho nestotožnil s vyjadrením navrhovateľa činnosti, ale jeho tvrdenia a dôvody, tak ako aj dôvody a námietky ostatných účastníkov, podrobil kritickému vyhodnoteniu a úsudku v nadväznosti na účel sledovaný zákonom ako aj na zistený skutkový stav, tvorený v nemalej miere aj danosťami a osobitosťami jednotlivých zložiek tvoriacich životné prostredie v danej oblasti. Orgánom oprávneným vyhodnotiť tieto odvolacie námietky je v predmetnej veci žalovaný, pričom vyjadrenie navrhovateľa činnosti k námietkam dotknutej verejnosti slúži len ako podkladový materiál. Aj v prípade, pokiaľ by sa žalovaný s vyjadrením navrhovateľa činnosti k námietkam žalobcu stotožnil v celom rozsahu, tento ho nemôže nekriticky

prevziať bez toho, aby k jednotlivým námietkam zaujal náležité stanovisko (vysporiadal sa s nimi). V predmetnej veci však nemožno skonštatovať ani len to, že by sa žalovaný s vyjadrením navrhovateľa činnosti k námietkam žalobcu stotožnil, keďže tento citované vyjadrenie do odôvodnenia rozhodnutia prevzal v doslovnom znení bez akéhokoľvek právneho a skutkového vlastného záveru, z ktorého by bolo možné vyvodzovať kauzalitu medzi právnym názorom navrhovateľa predmetnej činnosti a žalovaného.

174. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preto jednoznačne absentuje vlastná správna úvaha, v rámci ktorej by konkretizoval spôsob, akým boli z jeho strany vyhodnotené odvolacie námietky žalobcu ako dotknutej verejnosti, akým spôsobom boli vyhodnotené tvrdenia navrhovateľa činnosti, jeho vyjadrenie k odvolaniu a v ňom obsiahnuté argumenty, ktoré pri svojom rozhodovaní žalovaný zohľadnil. Z uvedeného dôvodu sa správny súd stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je potrebné považovať za nepreskúmateľné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia.

175. S poukazom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že v danom prípade rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú z pohľadu namietaných pochybení procesného ako aj vecného a skutkového charakteru nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto postupom podľa v spojení s zrušil napadnuté rozhodnutia oboch stupňov a podľa vec vrátil správnemu orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

176. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa vo veci opätovne rozhodne s tým, že v prvom rade ustáli na základe obsahu administratívneho spisu a dosiaľ vznesených pripomienok a námietok jednak okruh dotknutých obcí a jednak účastníkov zisťovacieho konania. Nové rozhodnutie bude vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu vo vzťahu k podstatným právnym a skutkovým otázkam vzneseným v priebehu konania jednotlivými účastníkmi konania, vrátane dotknutej verejnosti. Pokiaľ by správny orgán, príp. v následnom konaní žalovaný považovali za postačujúce do svojich záverov prevziať len tvrdenia a závery obsiahnuté v zámere vypracovanom k navrhovanej činnosti alebo by považovali za postačujúce pre účely odôvodnenia rozhodnutia vo veci prevziať skutočnosti a argumentáciu uvádzanú navrhovateľom predmetnej činnosti uvádzanú vo vyjadrení k námietkam dotknutej verejnosti, je potrebné, aby z rozhodnutí bolo zrejmé, s ktorými vyjadreniami, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa správne orgány v zisťovacom konaní s týmito vyjadreniami navrhovateľa predmetnej činnosti stotožnili. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa, príp. žalovaný zohľadní taktiež skutočnosti, ktoré vyplynuli z vyjadrení účastníkov v rámci súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutých administratívnych rozhodnutí.

177. O trovách konania rozhodol súd podľa , keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

178. Ďalším účastníkom konania 1/ až 6/ právo na náhradu trov konania nepriznal podľa , v zmysle ktorého títo účastníci majú právo na náhradu trov konania len v prípade, ak si uplatňujú trovy, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených správnym súdom, avšak v predmetnej veci správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti neukladal.

179. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( )

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).