Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/14/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A., bytom L.L.,

zastúpenej JUDr. Ivanom Klementisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Ružinovská 1,

proti žalovanému Krajskému pozemkovému úradu v Žiline, so sídlom A. Kmeťa 17,

Žilina, za účasti: 1/ A., bytom L.L., 2/ MVDr. K., CSc., bytom L.L., 3/ J., bytom, B., 4/

JUDr. S., bytom P., 5/ P., bytom P., 6/ F., bytom L.L. a 7/ Obec L.,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KPÚ zo dňa 07.

septembra 2009, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.

novembra 2010, č. k. -82, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline,

č. k. -82 zo dňa 30. novembra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j

ods. 1 (ďalej aj „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou

sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KPÚ zo dňa

07. septembra 2009, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu

Obvodného pozemkového úradu v Ružomberku č. N 4-2008/00185-2009/13J zo dňa

05. júna 2009. Týmto rozhodnutím Obvodný pozemkový úrad v Ružomberku výrokom

1. nevyhovel podľa o niektorých opatreniach

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) námietke K. podanej 11. mája 2005 proti zverejnenému návrhu registra

obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území L., výrokom, 2. zrušil rozhodnutie č. N

2

97/2007/00267-13J zo dňa 25. mája 2007 a výrokom, 3. vyslovil, že zhotoviteľ návrhu

registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území L. identifikuje parcelu PKN č.

X. v súlade so znaleckým posudkom č. 10/2009, vyhotoveným znalcom z odboru geodézie

a kartografie Ing. P. tak, že pôvodná pozemnoknižná parcela PKN č. X. bude identifikovaná

ako časť parcely bývalého pozemkového katastra č. X. (preslučkovaná cez cestu), ktorá

zodpovedá CKN parcele č. X..

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že Krajský súd v Žiline poukázal

na špecifický charakter inštitútu správneho súdnictva založeného na princípe oddelených

mocí v právnom štáte, z čoho okrem iného vyplýva požiadavka, aby žalobné dôvody

uplatnené správnou žalobou boli uvedené už v odvolacom konaní pred správnym orgánom,

nakoľko súd je v rámci kasačnej právomoci povolaný len preskúmať všetko to, čo už bolo

obsahom konania v rámci iného druhu štátnej moci a nemôže nad takto vymedzený rámec

zasahovať do svojou povahou oddeleného správneho konania (okrem zákonnej výnimky -

, ktorá však v predmetnom prípade zo strany súdu zistená nebola). Krajský

súd uviedol, že z vykonaného porovnania odvolacích a žalobných dôvodov žalobkyne

vyplýva, že v žalobe namietané skutkové tvrdenia žalobkyňa neuplatnila v rámci podaného

odvolania v správnom konaní a preto ani nemôžu byť predmetom konania v rámci súdneho

prieskumu, nakoľko by išlo o neprípustný zásah súdnej moci do iného úseku výkonu štátnej

moci.

Ostatné žalobné dôvody, ktoré boli uvedené aj v odvolaní, krajský súd vyhodnotil

ako neopodstatnené, pričom v konaní správnych orgánov nevzhliadol ani z úradnej povinnosti

vadu spôsobujúcu nezákonnosť administratívnych rozhodnutí a preto žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak,

že v konaní neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc

sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté

rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne žiadala zrušenie

rozsudku krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie Krajskému súdu v Žiline.

Podľa žalobkyne z odôvodenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ktoré namietané

skutkové tvrdenie žalobkyňa neuplatnila v rámci odvolacieho konania v správnom konaní.

Z tohto hľadiska považuje žalobkyňa rozsudok krajského súdu za nedostatočný,

nezrozumiteľný, čím sa stal nepreskúmateľným. Poukazovala na to, že rozhodnutie súdu

3

má byť zrozumiteľné nielen pre súd, ale aj pre ostatných účastníkov konania. Poukazovala

na to, že z deviatich odvolacích dôvodov tak, ako ich žalobkyňa uplatnila v rámci odvolania

v správnom konaní, súd v odôvodnení rozsudku neuviedol tri dôvody, ktorými sa nezaoberal

a túto skutočnosť ani neodôvodnil.

Ďalej žalobkyňa namietala, že krajský súd sa obmedzil len na jeden žalobný dôvod,

a to námietky vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu, avšak aj pri preskúmaní tohto žalobného

dôvodu postupoval tak, aby „nič nezistil“ a závery krajského súdu k tomuto žalobnému

dôvodu považuje za arbitrárne.

Žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že v danej veci, ktorá je predmetom žaloby

bolo správne konanie začaté z podnetu správneho orgánu a pri konaní začatom z vlastného

podnetu (zásada oficiality) povinnosť zistiť skutočný stav veci je vo verejnom záujme

a dôkazné bremeno postihuje v plnom rozsahu správny orgán (tzv. vyhľadávacia zásada).

Správny orgán je teda povinný s poukazom na ustanovenie § 32 ods. 2 správneho poriadku

[ o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „správny poriadok“)] zistiť skutočný stav presne a úplne a nie je pritom viazaný len

návrhmi účastníkov konania. Žalovaný ani správny orgán s týmto právnym stavom neriadili

a svojim postupom neprispeli k objasneniu veci ale naopak prispeli k neprehľadnosti veci.

Žalobkyňa tiež poukazovala na to, že v občianskom súdnom konaní má súd postupovať tak,

aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov a konanie

vedie tak, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických

a právnických osôb, a aby sa práva nezneužívali na úkon týchto osôb.

Žalobkyňa tiež uviedla, že krajský súd formalistickým výkladom právnych noriem

opravujúcich použitie znaleckého dokazovania v konečnom dôsledku nielenže zmaril účel

požadovanej súdnej ochrany ale aj zabránil účastníkom konania v prístupe k súdnej ochrane.

Žalovaný ani zúčastnené osoby 1. až 6. sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili, odvolací

návrh nepodali.

K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila Obec L. (zúčastnená osoba 7.) tak, že nesúhlasila

s odvolaním žalobkyne, keď sa stotožnila s rozsudkom krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 v spojení s veta prvá ), preskúmal napadnutý rozsudok

krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach podaného

odvolania ( v spojení s veta prvá ) bez nariadenia

4

odvolacieho pojednávania ( veta prvá ) a dospel k záveru, že odvolaniu

žalobkyne je potrebné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté (, ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu,

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať

autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho

práva v konaní ide.

V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postup, sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

( ).

Z obsahu odvolania žalobkyne podanému proti rozsudku krajského súdu je

o. i. zrejmé, že nesúhlasila s tým, ako sa krajský súd vysporiadal so žalobnými dôvodmi,

majúc za to, že v odôvodení napadnutého rozsudku neuviedol, ktoré namietané skutkové

tvrdenia žalobkyňa neuplatnila v rámci odvolacieho konania v správnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť, bolo úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v prvom rade skúmať opodstatnenosť tejto odvolacej námietky.

Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci je rozhodnutie a postup

žalovaného správneho orgánu v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov

a právnych vzťahov k nim.

5

Účelom o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom v znení neskorších predpisov je v konaní o obnove evidencie niektorých

pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) zistiť dostupné údaje

o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register

obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“). Predmetom konania sú pozemky

vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou (§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov - ďalej len „katastrálny zákon“),

ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore

geodetických informácií a v súbore popisných informácií (§ 8 ods. 1 písm. a/ a b/ a § 78

ods. 1 katastrálneho zákona) (ďalej len „pozemok“), ak v tomto zákone nie je ustanovené

inak. Katastrálny úrad [§ 3 ods. 2 písm. a/] vyberie na konanie určený operát (napríklad § 8

katastrálneho zákona) (§ 1 ods. 1, 2, 3 zákona).

Podľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo

ak konanie neupravujú osobitné predpisy.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku, odvolanie sa podáva na správnom

orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa

oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.

Správne konanie je budované na zásade dvojinštančnosti.

Konanie o odvolaní správny poriadok podrobne samostatne neupravuje. Preto platí

zásada, že ustanovenia tretej časti o priebehu konania (§ 18 až § 52 správneho priadku)

sa vzťahujú aj na odvolacie konanie, pokiaľ nie sú v niektorých ustanoveniach upravené

odchýlky. Táto skutočnosť je odôvodnená najmä tým, že konanie na prvom a druhom stupni

tvorí jeden celok. Napríklad ustanovenie o podaní a jeho náležitostiach (§ 19) sa vzťahuje

aj na podanie odvolania. Ak by účastník teda odvolanie nezdôvodnil, tento nedostatok možno

odstrániť až v priebehu dokazovania na odvolacom orgáne. Odvolanie podľa správneho

poriadku je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový orgán je zásadne oprávnený

rozhodnúť vo veci. Odvolací orgán nie je v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového

orgánu. Samostatne hodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky. Dôsledkom tohto postupu

6

je skutočnosť, že situácia účastníka konania môže byť rozhodnutím odvolacieho orgánu

aj zhoršená, t. j. odvolací orgán môže rozhodnúť aj v neprospech odvolateľa. V správnom

konaní neplatí zásada reformatio in peius (na rozdiel od § 82 ZOP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s vyššie uvedeným považuje

za potrebné ešte uviesť, že v správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku sa neuplatňuje vo vzťahu k správnemu konaniu koncentračná zásada, majúca

za následok nemožnosť uplatnenia žalobných námietok prv neuvedených v odvolaní proti

prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Koncentračná zásada, predstavujúca výrazné

obmedzenie procesných práv účastníka konania sa uplatní iba v prípade, ak to zákon výslovne

pre daný prípad ustanovuje, za prísneho režimu poučenia účastníka, či už správnym orgánom

alebo súdom.

Podľa , žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania

obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí

nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

V zmysle ustanovenia treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby

aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím

a postupom správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho

predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať

na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Obligatórnou náležitosťou

žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje

konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto tvrdenie právne odôvodniť.

V súvislosti s názorom prvostupňového súdu, že predmetom preskúmania postupu

a zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia môžu byť iba tie dôvody, ktoré boli

predmetom odvolacieho konania pred druhostupňovým správnym orgánom, a tieto

nie je možné rozširovať v žalobe podanej na súd dáva najvyšší súd krajskému súdu

do pozornosti, zo žiadneho ustanovenia piatej časti nevyplýva

obmedzenie žalobcu uviesť v žalobe aj skutočnosti, ktoré pôvodne v konaní pred správnym

orgánom neuplatňoval. Rozhodujúce je iba to, či rozhodnutím a postupom správneho orgánu

bol žalobca ukrátený na svojich právach ( ). Uvedené obmedzenie nevyplýva

7

ani z ustanovenia , ktoré pri úvahách, ako má o žalobe rozhodnúť, nedáva súdu

možnosť, zobrať do úvahy tú skutočnosť, že žalobca v priebehu správneho konania prípadne

neuviedol všetky skutočnosti, významné pre rozhodnutie vo veci.

Dôvodom nedôsledného posúdenia žaloby bola pravdepodobne staršia judikatúra

(napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ), ktorá však

je v súčasnosti už prekonaná a podľa rozhodovacej praxe dôsledne vychádzajúcej

z ustanovení piatej časti ako aj článku a ods. 2

Listiny základných práv a slobôd a a ods. 2

je zásadne prípustné uplatniť v správnej žalobe aj právne námietky, ktoré neboli vznesené

v správnom odvolacom konaní.

Preto, pokiaľ žalobkyňa v žalobe oponovala aj námietkami skôr neuplatnenými

v rámci odvolacieho správneho konania, bolo povinnosť krajského súdu tieto náležite

prejednať a s nimi sa vysporiadať.

Posudzujúc preto obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku v súlade s vyššie

uvedenými kritériami, nezostávalo najvyššiemu súdu iné, ako len skonštatovať, že krajský súd

odôvodnenie výroku napadnutého rozsudku založil iba na formálnom potvrdení záverov

obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného správneho orgánu, ako aj v rozhodnutí

prvostupňového správneho orgánu bez toho, aby bolo žalobkyni zjavné, s poukazom na ňou

nastolené žalobné dôvody, ktoré relevantné skutočnosti ho primäli k týmto záverom, čím

postihol napadnutý rozsudok znakom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa 250ja ods. 3 veta druhá a

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Za tohto stavu vo veci by bolo predčasné, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

zaujímal stanovisko k námietkam odvolania ohľadne rozhodnutia, čo do merita veci.

V novom rozhodnutí bude povinnosťou krajského súdu postupovať v intenciách názoru

odvolacieho súdu, t. j. vysporiadať sa dôsledne so všetkými námietkami žaloby. Súčasne súd

prvého stupňa v novom rozhodnutí opätovne rozhodne o náhrade trov konania vrátane trov

odvolacieho konania ( v spojení s ).

8

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková