Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/60/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu: Nemocnica arm. generála L. Svobodu Svidník, a.s. so sídlom MUDr. Pribulu 412/4, Svidník 089 01, IČO: 47 249 099, právne zastúpený: JUDr. Mário Keleti, advokát, Ul. Hlavná 36, Hnúšťa, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2 829 24 Bratislava 25, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. júla 2019 č. ZS XXX/XXXXX/XXXX/R na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

1. Napadnutým rozhodnutím Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad") ako správny orgán príslušný rozhodnúť na základe , zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu o uložení pokuty č. ZA., vydanom dňa 20.04.2018 úradom, pobočkou C., ktorým vydáva podľa o správnom konaní rozhodnutie č. ZS 7XX/XXXXX/XXX8 o uložení pokuty poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti žalobcovi, vydané dňa 20.04.2018 úradom, pobočkou KU. (ďalej len „prvostupňový správny orgán") zmenil na základe o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") a podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „") vo výrokovej časti rozhodnutia tak, že uložil pokutu vo výške 1.000 eur (slovom: tisíc eur) účastníkovi konania za porušenie o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientov i neb. Jánovi W.(nar. 1960), naposledy bytom E. XX, XXX XX A.(ďalej len „pacient").

2. Porušenie spočívalo v tom, že na rtg snímke hrudníka po úraze nebola dňa 01.01.2017 rozpoznaná sériová zlomenina rebier vľavo. Rtg vyšetrenie dňa 01.01.2017 nebolo realizované v dostatočnom rozsahu (aK.e) a rtg snímka nebola vyhodnotená rádiológom. Počas hospitalizácie pacienta účastník

konania nevykonal potrebnú urgentnú torakotómiu s ošetrením zdroja krvácania. Správny postup limitovalo aj klemovanie drénu, ktoré maskovalo pokračujúce krvácanie.

3. V úvode popísalzačiatok správneho konania začatého na podnet manželky nebohého pacienta prešetriť postup žalobcu pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti pacientovi po úraze dňa 01.01.2017 počas ústavnej pohotovostnej služby a hospitalizácie u účastníka konania, kedy bola pacientovi diagnostikovaná sériová zlomenina rebier, následne došlo k vnútornému krvácaniu a dňa 07.01.2017 k úmrtiu pacienta. 4. Vymenoval osoby konzultantov, ktoré sa ako prizvané osoby podľa Na základe zdravotnej dokumentácie pacienta, písomného vyjadrenia účastníka konania k poskytnutej zdravotnej starostlivosti a odborných stanovísk konzultantov úradu, bol poverenými osobami vypracovaný Protokol č. 75/2017 o vykonanom dohľade na diaľku zo dňa 22.08.2017. Účastník konania k zisteniam uvedeným v protokole o vykonanom dohľade podal v stanovenej lehote písomné námietky zo dňa 13.09.2017. Námietky boli poverenými osobami vyhodnotené v súčinnosti s prizvanými osobami v špecializačnom odbore rádiológia a anestéziológia a intenzívna medicína. Následne boli predložené písomné námietky dňa 26.10.2017 prerokované za účasti splnomocnených zástupcov účastníka konania, o čom bola vyhotovená Zápisnica č. 7X/XXX7 o prerokovaní námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade z 26.10.2017. Na základe záverov vykonaného dohľadu začal prvostupňový správny orgán správne konanie vo veci uloženia pokuty.

5. Prvostupňový správny orgán si v prebiehajúcom správnom konaní obstaral nové listinné dôkazy a v záujme objektívneho posúdenia skutkového stavu požiadal o doplnenie odborných stanovísk oboch konzultantov prof. MUDr. ZU., DrSc. a MUDr. GuA. 6. Účastník konania využil svoje procesné práva a dňa 17.04.2018 doručil prvostupňovému správnemu orgánu svoje vyjadrenie k novým podkladom pre vydanie rozhodnutia. Vo vyjadrení účastník konania uviedol, že obe odborné vyjadrenia potvrdzujú, že zdravotná starostlivosť pacientovi bola poskytnutá správne a vyvracajú záver vyslovený v Protokole č. 75/2017 o vykonanom dohľade, v dôsledku čoho je tento nespôsobilým podkladom pre uloženie akejkoľvek sankcie, ako ani žiaden iný podklad.

7. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 20.04.2018 rozhodnutie č. ZS , ktorým účastníkovi konania uložil podľa a pokutu vo výške 350 eur za porušenie povinnosti ustanovenej v

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania rozklad zo dňa 14.05.2018, doručený dňa 16.05.2018. Rozklad bol podaný v zákonom stanovenej lehote.

9. Po podrobnom preskúmaní posudzovaného prípadu druhostupňový správny orgán v súlade s § 34 správneho poriadku doplnil dokazovanie o odborné stanovisko prof. MUDr. Petra Z., CSc., prednostu Kliniky úrazovej chirurgie SZU a F., akad. L. V., UNB, ktoré bol doručené úradu dňa 31.05.2019. Výzvou zo dňa 06.06.2019 druhostupňový správny orgán zároveň vyzval účastníka konania o vyjadrenie k uvedenému odbornému stanovisku, ktoré bolo doručené úradu dňa 01.07.2019. Obsahom uvedeného vyjadrenia účastníka konania okrem iného bolo, cit: „Chceme poukázať na to, že u pacienta sa jednalo o subakútny hemotorax, kde pacient klinicky dobre reagoval na poskytnutú liečbu vrátane drenáže a objemovú liečbu a v danom čase nejavil známky pre urgentnú torakotómiu ako je popísané vo Vašom stanovisku. Naďalej poukazujeme, že podľa nášho názoru sme v poskytovaní zdravotnej starostlivosti u p. Gajdoša postupovalide lége artismedicinae. Pri neexistencii záväzných národných diagnosticko- terapeutických štandardov je akékoľvek odporúčanie zo zahraničnej literatúry len odporúčaním a fyzický postup musí vždy závisieť od aktuálneho klinického stavu pacienta".

10. Rozkladová komisia, ako poradný orgán predsedu úradu, zasadala dňa 15.07.2019. Po dôkladnom preskúmaní všetkých podkladov a skutočností rozkladová komisia dospela k záveru, že účastník konania porušil povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Na základe svojich zistení rozkladová komisia navrhla predsedovi úradu zmeniť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku a zvýšiť uloženú pokutu.

11. Po oboznámení sa s administratívnym spisom prvostupňového správneho orgánu predseda úradu zistil tento skutkový stav:

12. Dna 01.01.2017 bol pacient privezený posádkou záchrannej zdravotnej služby do chirurgickej ambulancie ústavnej pohotovostnej služby účastníka konania. Dôvodom boli bolesti ľavej časti hrudníka po úraze, v rámci anamnézy pacient uviedol, že „včera naňho spadla vstupná brána do dvora". V chirurgickej ambulancii bol pacient adekvátne objektívne vyšetrený s lokálnym nálezom palpačnej bolestivosti ľavej strany hrudníka v strednej axiálnej čiare. Realizovaná bolartg snímka ľavej strany hrudníka bez popisu rádiológom. Konštatovaná bola zlomenina IX. rebra, bez známok pneumotoraxu a hemotoraxu. Diagnostické zhodnotenie: fracturacostae IX. I.sin., tachykardia. Pacient mal podaný Tramal a bol odoslaný na interné vyšetrenie pre novozistenú fibriláciu predsiení. Doporučená bola kontrolná rtg snímka hrudníka dňa 09.01.2017 a podávanie analgetík.

13. Pri vyšetrení v internej ambulancii ústavnej pohotovostnej služby účastníka konania dňa 01.01.2017 bola v objektívnom náleze prítomná palpačná citlivosť na ľavej strane hrudníka, nepravidelná a zrýchlená akcia srdca, krvný tlak - 140/60 mmHg, pulzová frekvencia - 150/min., ostatný nález v rámci objektívneho vyšetrenia bol v norme. Realizované bolo EKG vyšetrenie s nálezom fibrilácie predsiení a kompletného bloku pravého Tawarovho ramienka. Vyšetrením bol stanovený diagnostický záver tachyfibrilácie neznámej dĺžky trvania a doporučená bola hospitalizácia na internom oddelení.

14. Počas hospitalizácie na internom oddelení v období od 01.01.2017 - 05.01.2017 boli zistené vyššie koncentrácie kreatinkinázy a myoglobínu (pravdepodobne postraumatické), elevácia kyseliny močovej a transaminázy AST. Pacient od prijatia dostával infúznu a analgetickú liečbu, mal zabezpečenú prevenciu trombembolickej choroby, užíval Prenessu, Sobycor, Mesocain. Na druhý deň došlo ku spontánnej verzii na sínusový rytmus, do liečby bol pridaný aj Warfarín. Pacient absolvoval ECHOkg vyšetrenie, ktoré zaznamenalo hraničnú dilatáciu ľavej predsiene, ľahkú systolickú dysfunkciu.

15. Pri vizite dňa 03.01.2017bolo zaznamenané oslabené dýchanie bazálne vľavo. Ultrazvukové vyšetrenie (USG) brucha a pleurálnych dutín zo dňa 03.01.2017 konštatovalo pleurálne dutiny obojstranne bez prítomnosti anechogénnych kolekcií, meteorizmus a hepatopatiu. Pacient bol výrazne algický, pri vizite udával bolesti na hrudníku vľavo, výraznejšie pri pohyboch trupu. Dňa 03.01.2017 mal realizovanú kontrolnú rtg snímku hrudnej chrbtice so záverom - deformujúca spondylóza hrudnej chrbtice, ľavá bránica a uhly vľavo nezreteľné. Rtg snímka hrudníka na lôžku - ľavá nadbráničná oblasť nižšej transparencie, ostatný pľúcny parenchým bez ložiskových a infiltratívnych zmien, híly nezväčšené, pravá bránica klenutá, uhly vpravo voľné, ľavá bránica a uhly vľavo nezreteľné, tieň srdca normálnej veľkosti a tvaru, zreteľná lomná línia a jemný schodovitý posun v dorzálnej časti VIII. rebra vľavo. Fractura VIII. rebra vľavo (na snímke z 01.01.2017 aj X. rebra vľavo), zatienenie nadbráničnej časti ľavých pľúc (poloha?), dif.dg. fluidothorax. Vzhľadom na suspektnú sériovú zlomeninu rebier bol z liečby okamžite vysadený Warfarin, vzhľadom na neprítomnosť kontraindikácie bol ponechaný LMWH (nadroparín).

16. Dňa 04.01.2017o 09.36 hod. pri vizite pacient udával bolesti na hrudníku vľavo, výraznejšie pri pohyboch trupu, kašľal. Hrudník - dýchanie vezikuláme, vľavo bazálne oslabené. Dňa 04.01.2017 bolo vykonané chirurgické konziliárne vyšetrenie: „subjektívne - bolesti v oblasti ľavých rebier (po úraze 1.1.2017). Objektívne - palpačná bolestivosť v oblasti rebier vľavo, auskultačne bez patologického nálezu (bez zjavného oslabenia dýchania). Po zhodnotení nálezu bola diagnostikovaná zlomenina ďalších dvoch rebier vľavo, bez evidentných známok hemotoraxu, bez pneumotoraxu, bez známok hemodynamickejinstability, bez dušnosti. Podľa záverov chirurgického konziliárneho vyšetrenia pacient nevyžadoval hospitalizáciu na chirurgickom oddelení. Chirurg odporučil kľudový režim, analgetiká, Ambrobene a kontrolné chirurgické vyšetrenie dňa 09.01.2017. Dňa 4.1.20178 o 18.30 hod. pacient pri ceste z WC kolaboval. Krvný tlak mal 90/60 mmHg, ordinovaná bola analgetická liečba, infúzia fyziologického roztoku s Mesocainom. Kontrolný krvný tlak v dekurze nebol zaznamenaný. Pri kontrole stavu dňa 04.01.2017 o 22.15 hod. pacient udával sťažené dýchanie, preto bol podaný kyslík.

17. Pri vizite dňa 05.01.2017 pacient udával bolesti na hrudníku vľavo, dýchanie vľavo bolo bazálne oslabené, palpačne bola citlivá ľavá strana hrudníka. Krvný tlak meraný počas vizity o 09.54 hod. bol 120/80 mmHg, pulzová frekvencia 70/min. Pacient bol po dohovore za účelom ďalšej liečby a rehabilitácie dňa 5.1.2017preložený na doliečovacie oddelenie.

18. Na doliečovacom oddelení pokračovala odporúčaná liečba z interného oddelenia.

19. Dňa 06.01.2017o 07.49 hod. bol podľa záznamov v zdravotnej dokumentácii údaj o poklese hemoglobínu zo 157 g/l (01.01.2017) na 97 g/l, počet Er 3.03., CRP 82.83. O 17.40 hod. pacient udával nevoľnosť na žalúdku, mal podaný Pancreolan O 17.45 hod. bol bledý, schvátený, mal podaný fyziologický roztok 500 ml + Analgin, Mesocain, Novalgin. O 18.05 hod. bol konzultovaný chirurg. Vyšetrením bola vylúčená náhla brušná príhoda, konštatovaná bola bolestivosť v oblasti distálnych rebier hrudníka v strednej axilárnej čiare. Chirurg odporučil zopakovať vyšetrenie krvného obrazu, diastázy a rtg vyšetrenie so zachytením bránice. Kontrolný krvný obraz o 18.49 hod.: Le 15.27,Hb 79 g/l, Er 2.53. Na základe informácie o ďalšom poklese hodnôt hemoglobínu chirurg doordinoval podanie čerstvej mrazenej plazmy a erytromasy. O 19.52 hod. pacient po defekácii kolaboval, krvný tlak bol 70/40 mmHg. Bol ordinovaný Voluven 500 ml/hod., o 19.55 hod. mal podanú: Pambu, Kanavit, Dicynone. O 21.00 hod. bolo vykonané natívne MSCT abdomenu so záverom: rozsiahly hemothorax vľavo, väčšia časť ľavých pľúc kolabovaná, pruhovité hyperdenznéfibrózneopacity vľavo bazálne intrapulmonálne, hepatomegalia, difúzna hepatopatia, nefrolitiázabilat. - bez urostázy, lien aberans, fractura VIII.,IX.,X.,XII rebra vľavo, fracturaproc. transv. L1, L2 vľavo. Po doručení výsledku a zhoršení zdravotného stavu pacienta bol konzultovaný anesteziológ. Dňa 06.01.2017 o 20.55 hod. bol pacient preložený na oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny.

20. Po prijatí na OAIM mal pacient zabezpečenú hydratáciu, objemovú terapiu (Voluven, fyziologický roztok, Plasmalyte), albumín, intenzívnu hemoterapiu - 7x erymasa, 4x mrazená plazma. Mal zavedený hrudný drén do ľavého hemithoraxu, s následnou hrudnou drenážou, realizovaná bola intermitentná evakuácia hemothoraxu po 500 ml (do 1.500 ml). Bola nasadená antibiotická liečba Cefuroximom, po odsatí hemothoraxu bol pacient cirkulačné stabilný, tlakovo a pulzovo stabilizovaný, auskultačne bolo dýchanie zlepšené aj vľavo, pretrvávalo oslabenie v dolnej ľavej tretine pľúc.

21. Dňa 07.01.2017 v ranných hodinách mal pacient nauzeu, bol mu podaný Ondasetroni.v., zaznamenaný bol pokles krvného tlaku 75/40 mmHg, pulzová frekvencia: 110/min. Mal nasadený 10% Voluven a zabezpečenú katecholamínovú podporu Noradrenalínom. V kontrolnom krvnom obraze bol prechodný vzostup hemoglobínu (oproti vstupným hodnotám 57 g/l - na 72 g/l). Dňa 7.1.2017 počas rannej vizity o 06.30 hod. bol hodnotený klinický stav pacienta ako stabilný, kontrolované bolo krvácanie z ľavého hemothoraxu, drén bol opätovne uvoľnený a intermitentne bolo evakuované z ľavého hemothoraxu po 500 ml ďalších cca 1 500ml krvi. Vzhľadom na pretrvávajúce krvácanie a vypustený objem väčší ako 2500 ml, bol hrudný drén klemovaný, pacient bol indikovaný na kontrolné CT vyšetrenie hrudníka a plánovaná bola následná konzultácia stavu pacienta s vyšším pracoviskom (hrudníková chirurgia). Počas vizity 07.01.2017 o 08.30 hod. bol pacient nepokojný, cítil sa zle. Zabezpečená bola katecholamínová podpora obehu, krvný tlak bol 100/50 mmHg, pulzová frekvencia 116/min., dýchanie bolo vľavo v dolnej tretine nepočuteľné. V laboratórnom obraze boli známky hraničnej metabolickej acidózy, hyperglykémia, zvýšené hodnoty renálnych parametrov, pokles hemoglobínu z prechodne zvýšených hodnôt (72) na 59 g/l, leukocytóza, INR na hranici hypokoagulácie, mineralogram bol v norme, pozitívne boli zápalové markery. O 08.45 hod. počas prípravy na kontrolné CT vyšetrenie hrudníka došlo ku náhlej zmene zdravotného stavu, pacient bol tachypnoický, okamžite zaintubovaný a napojený na umelú pľúcnu ventiláciu. Na EKG monitore bola zaznamenaná bradykardia s prechodom do asystólie, okamžite bola započatá intenzívna kardiopulmonálna resuscitácia s nepriamou masážou srdca, ktorá trvala približne 70 minút. Dňa 07.01.2017 o 10.00 hod. bol konštatovaný exitus letalis.

22. Bola vykonaná patologicko - anatomická pitva, ktorou bol ako príčina smrtistanovený šok po vykrvácaní pri sériovej zlomenine rebier vľavo, s poranením ľavých pľúc. Základná choroba - sériové zlomeniny VIII., IX., X. a XII. rebra v strednej axilárnej čiare vľavo, s roztrhnutím pohrudnice a prekrvácaním svaloviny v okolí, s vyčnievaním úlomkov do ľavej pohrudnicovej dutiny. Komplikácia základnej choroby - tri povrchové trhliny na zadnej ploche dolného laloka ľavých pľúc, s prekrvácaním v okolí. Pridružené choroby: zlomeniny priečných výbežkov I. a II. driekového stavca vľavo, s prekrvácaním svaloviny v okolí.

23. V ďalšej časti napadnutého rozhodnutia konštatoval žalovaný dôvody rozkladu podaného žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu.

24. Druhostupňový správny orgán vyhovel požiadavke účastníka konania uvedenú v rozklade zo dňa 14.05.2018 o doplnenie dokazovania a správne oslovil konzultanta úradu prof. MUDr. PN.a, CSc., prednostu Kliniky úrazovej chirurgie SZU a UNB, akad. L. Dérera, UNB, o komplexné odborné

posúdenie. Uvedený posudzovaný prípad jednoznačne patrí pod špecializačný odbor úrazovej chirurgie, ktorej náplňou je v oblasti diagnostiky zabezpečenie komplexného zhodnotenia celkového klinického stavu pacienta po úraze na základe objektívneho chirurgického vyšetrenia vrátane diagnostických prostriedkov ďalších medicínskych odborov, v oblasti liečebnej zodpovedá za zostavenie taktického terapeutického algoritmu s optimálnym využitím konzervatívnych a operačných postupov odboru a v oblasti sekundárnej prevencie uplatňuje také liečebné postupy, ktorých cieľom je zabrániť, alebo minimalizovať štrukturálne a funkčné poúrazové poruchy.

25. Prof. MUDr. O. Z., CSc. zhodnotil priebeh liečby pacienta so záverom, cit: „Veľký hemotorax je spojený s kritickým stavom poraneného a jeho letalita je vysoká. Je nutná urgentná torakotómia s ošetrením zdroja krvácania. Uvedený postup ošetrenia u pacienta Gajdoša nezodpovedal uvedeným indikáciám a správny postup limitovalo aj klemovanie drénu, čo maskovalo pokračujúce krvácanie a urgentná torakotómia nebola vykonaná".

26. Predseda úradu rovnako súhlasí s argumentáciou prvostupňového správneho orgánu, že pacientov klinický stav nekontraindikoval doplňujúce rtg projekcie, nemal vplyv na nerozpoznanie sériovej zlomeniny na rtg snímke dňa 01.01.2017 a klinický stav pacienta nemal ani vplyv na vytýkaný nedostatok, že rtg snímku zo dňa 01.01.2017 nehodnotil odborník - rádiológ. Pri tak závažnom mechanizme úrazu nie je dôležité potvrdiť fraktúru jedného rebra, ale vylúčiť možnú sériovú fraktúru a to odborne spôsobilou osobou v danom špecializačnom odbore. Vykonanie rádiologického výkonu, jeho popis a komplexné diagnostické zhodnotenie u pacientov odoslaných na rádiologické vyšetrenie, ako aj správna indikácia, doplnenie diagnostických vyšetrení, ich šetrná realizácia a presná interpretácia na určenie klinického štádia ochorenia, patrí do hlavnej náplne odboru rádiológia podľa koncepcie tohto špecializačného odboru. Rádiológ teda zodpovedá za vykonanie a interpretáciu výsledkov rádiologických výkonov.

27. Túto zistenú skutočnosť potvrdil konzultant úradu v špecializačnom odbore rádiológia doc. MUDr. Peter K., R.., mim. profesor, ktorý vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 19.05.2017 uviedol, že rtg vyšetrenie zo dňa 01.01.2017 nebolo vykonané legeartis Chýbali doplňujúce projekcie na rebrá, t. j. vyšetrenie bolo vykonané bez bočnej, resp. tangenciálnej projekcie. Absentoval odborný popis snímky rádiológom. Na snímke je možné pri použití zodpovedajúceho monitora (3MP) vyhodnotiť a popísať frakturucostae IX., X., a XII. Najmä na costae X. je závažný posun a ostré lomné plochy, čo je výrazne rizikové pri nesprávnej manipulácii pacienta, s možnosťou poškodenia pleury, pľúc a najmä interkostálnych artérií.

28. Identické vyjadrenie je rovnako uvedené v doplnenom odbornom stanovisku MUDr. Gustáva Z. zo dňa 08.03.2018, cit: „Súhlasím s tým, že RTG snímku mal vyhodnotiť rádiológ. Nakoľko pacient bol hospitalizovaný, všetky RTG snímky by mal vyhodnocovať rádiológ".

29. Predseda úradu konštatuje, že v druhostupňovom správnom konaní bol dostatočným spôsobom zistený skutkový stav a z neho bol vyvodený aj správny právny záver tak, ako bol premietnutý do predmetného rozhodnutia. Druhostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty vychádzal zo zákonných kritérií, a to zo závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov. Závažnosť porušenia správny orgán posudzoval predovšetkým so zreteľom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže na záujem proti ktorému správny delikt smeruje, a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená, t.j. v uvedenom prípade ochrana života a zdravia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi u účastníka konania, ktorý svojím materiálno-technickým a personálnym vybavením má zabezpečovať osobám adekvátnu zdravotnú starostlivosť, v súlade s ust. § 4 ods. 3 zák. č. 581/204 Z. z.

30. Predseda úradu pred vydaním meritórneho rozhodnutia vec náležíte preskúmal a zistil skutkový stav veci, na základe ktorého na návrh rozkladovej komisie rozhodol o znížení uloženej pokuty.

31. Predseda úradu konštatuje, že úrad pri hodnotení výšky uloženej pokuty prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov a ich následkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi, a to predovšetkým na skutočnosť, že účastník konania porušil Porušenie spočívalo v tom, že na rtg snímke hrudníka po úraze nebola dňa 01.01.2017 rozpoznaná sériová zlomenina rebier vľavo. Rtg vyšetrenie dňa 01.01.2017 nebolo realizované v dostatočnom rozsahu (absencia bočnej, resp. tangenciálnej projekcie) a rtg snímka nebola vyhodnotená rádiológom. Počas

hospitalizácie pacienta účastník konania nevykonal potrebnú urgentnú torakotómiu s ošetrením zdroja krvácania Správny postup limitovalo aj klemovanie drénu, ktoré maskovalo pokračujúce krvácanie.

32. Predseda úradu konštatuje, že pokuta bola uložená v súlade s , a , Predseda úradu považuje pokutu vo výške 1.000 eur za primeranú zisteným nedostatkom, preventívnu a výchovnú, a nie za likvidačnú.

II.

Priebeh administratívneho konania

33. Z priloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 22.8.2017 bol vyhotovený prvostupňovým správnym orgánom protokol č. 75/2017 o vykonanom dohľade na diaľku u dohliadaného subjektu žalobcu v čase od 23.1.2017 do dňa vyhotovenia protokolu. V časti protokolu „Zistené nedostatky pri výkone dohľadu:“ boli ako nedostatky uvedené 1. Na rtg snímke hrudníka po úraze nebola 1.1.2017 rozpoznaná sériová zlomenina rebier vľavo, rtg vyšetrenie 1.1.2017 nebolo realizované v dostatočnom rozsahu (absencia bočnej, resp. tangenciálnej projekcie) a rtg snímka nebola vyhodnotená rádiológom. 2. Po zistení sériovej zlomeniny rebier vľavo 3.1.2017 s posunom a suspektným nálezom fluidotoraxu nebol včas zabezpečený ďalší diferenciálno - diagnostický postup. Úrad zistil, že došlo k porušeniu K osobám, ktoré vykonali dohľad(MUDr. HF.á, MUDr. Y., MUDr. W., MUDr. E., JUDr. N.) boli prizvané osoby MUDr. Z. (chirurgia - úrazová chirurgia), prof. MUDr. M., DrSc. (vnútorné lekárstvo), h. doc. MUDr. OG.n, PhD. (anesteziológia a intenzívna medicína), doc. MUDr. BU.a, CSc., mim. Profesor (rádiológia).

34. Vyhotoveniu protokolu predchádzalo podanie odborných stanovísk prizvaných osôb.

35. V spise sú odborné stanovisko MUDr. Mikeša Dr.Sc. z 18.4.2017. Záverom konštatoval, že zdravotná starostlivosť bola zosnulému poskytnutá správne, v súlade so súčasnými predpismi a odporúčaniami.

36. V odbornom stanovisku MUDr. U.in, PhD. dňa 25.5.2017 podal záver, že postup v zdravotnej starostlivosti nebol štandardný a správny, neboli využité dostupné poznatky a diagnostické možnosti ihneď po úraze medzi prvým a tretím dňom, došlo k uspokojeniu sa s nálezom jednoduchých zlomenín rebier, pacient nebol hospitalizovaný ani na OAIM ku kontinuálnemu sledovaniu, vznik respiračného zlyhávania bol uvažovaný až 6.1.2017.

37. Doc. MUDr. K., CSc. vo svojom odbornom stanovisku uviedol, že nesprávna diagnostika sériovej fraktúry jednoznačne poškodila pacienta. Už prvé vyšetrenie rtg nebolo správne, nebolo hodnotené odborníkom, nebola správna diagnostika, rádiológ vie o doplňujúcich projekciách a bol by ich indikoval.

38. MUDr. Z. v písomnom stanovisku z 27.4.2017 uzavrel, že zdravotná starostlivosť bola lekármi poskytnutá v časovom období od 1.1.2017 do 7.1.2017 štandardným spôsobom, v dostatočnom rozsahu a správne.

39. Žalobca podal voči protokolu č. 75/2017 námietky k bodu 1. a 2. Zistených nedostatkov. Navrhol tiež doplniť dokazovanie vzhľadom na odborné stanoviská h. doc. MUDr. U., PhD. a doc. MUDr. Bořutu, CSc. a to o znalecké dokazovanie v odbornosti hrudníková chirurgia.

40. Dňa 1.10.2017 podal k námietkam stanovisko Doc. MUDr. K., CSc. m. prof. Zotrval na svojom skoršom stanovisku. Nesprávna diagnostika sériovej fraktúry rebier spôsobila nestabilitu, resp. nezabezpečenie fixácie fragmentov rebier, na snímke z 1.1.2017 sú zreteľné ostré okraje fragmentov rebier.

41. K námietkam žalobcu podal stanovisko aj MUDr. U., PhD. dňa 3.10.2017. Zotrval na svojom pôvodnom odbornom posúdení veci, podľa jeho názoru neboli zvážené súčasné poznatky.

42. Ďalej správny súd zistil, že dňa 26.10.2017 bola spísaná zápisnica č. 75/2017 o prerokovaní písomných námietok dohliadaného subjektu k protokolu č. 75/2017 zo dňa 24.8.2017 o vykonanom dohľade. V zápisnici sú zaznamenané námietky poskytovateľa i stanovisko ÚDZS k nim. Z nich

správny súd osobitne a len veľmi stručne poukazuje na konštatácie ÚDZS k námietkam poskytovateľa (žalobcu), že „žalobcom v námietkach uvedený popis zlomeniny VIII. rebra chirurgom nezodpovedá záznamu z vyšetrenia z 1.1.2017, kde bola službukonajúcim chirurgom popísaná zlomenina IX. rebra, napriek novozistenej fraktúre klinický stav pacienta nekontraindikoval doplňujúce rtg projekcie, na rtg snímke z 1.1.2017 je možné vyhodnotiť fraktúru costae IX., X. a XII. Rebra, na costae X. bol závažný posun a ostré lomné plochy (...možné poškodenie pleury, pľúc a interkostálnych ciev), dôkazom nesprávneho vyhodnotenia snímky zo dňa 1.1.2017 chirurgom bolo aj to, že 3.1.2017 posúdil rádiológ spätne aj snímku z 1.1.2017, pričom konštatoval aj zlomeninu X. rebra, natívne CT vyšetrenie bolo vykonané až 6.1.2017, nie v deň rtg kontroly 3.1.2017, od 3.1.2017 bolo v záznamoch opakovane uvedené oslabené dýchanie vľavo, napriek rýchlej verzii na sínusový rytmus poskytovateľ neuvažoval o možnej nekardiovaskulárnej príčine vzniku FA v dôsledku ťažkého úrazu ľavej strany hrudníka, pacient v konečnom dôsledku nezomrel na zlyhanie srdca, ale následkom vykrvácania, dňa 4.1.2017 bolo k pacientovi privolané chirurgické konzílium, kde ja napriek už rádiológom 3.1.2017 verifikovanej zlomenine aj VIII. rebra vľavo, zlomeniny X. rebra z 1.1.2017 s posunom plus zlomenine IX. rebra a suspektnýmfluidotoraxom vľavo chirurg vo svojom závere zhodnotil len 2 zlomeniny rebier vľavo, po zistení výrazného poklesu hemoglobínu 6.1.2017 07.50 hod. mali byť promptne zabezpečené potrebné diagnostické úkony na zistenie príčiny náhleho poklesu a zabezpečená intenzívna starostlivosť pacient a (OAIM, vyššie pracovisko), preklad pacientana OAIM po absolvovaní CT vyšetrenia bol realizovaný neskoro, k námietke neakceptácie odborného stanoviska prizvaného konzultanta v odbore chirurgia MUDr. Z. : - konzultant vychádzal z hodnotenia konziliárnym chirurgom, ktorý vo svojom závere hodnotil len 2 zlomeniny rebier vľavo, nie je možné súhlasiť s konzultantom v tom smere, že liečebný postup by bol rovnaký aj keby boli diagnostikované zlomeniny VIII., IX., X., XII. rebra, k námietkam k odbornému stanovisku konzultanta z odboru rádiológia doc. MUDr. O. K., CSc. - k otázke hodnotenia konzultanta ex post je potrebné uviesť, že hodnotenia rádiologického vyšetrenia v deň jeho vykonania alebo o rok je vždy rovnaké, pri tak závažnom mechanizme úrazu nie je dôležité potvrdiť fraktúru jedného rebra, ale vylúčiť možnú sériovú fraktúru, ktorá pri nesprávnom režime môže viesť k fatálnej komplikácii, rtg snímkuz 1.1.2017 nehodnotil odborník, nie je možné akceptovať obranu poskytovateľa, že vzhľadom na časovú tieseň a závažná kardiálny nález vyhodnotil snímku sám chirurg, pacientov stav nekontraindikoval doplňujúce rtg projekcie.

43. Ukončenie dohľadu nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientovi Jánovi W. bolo žalobcovi oznámené dňa 3.11.2017.

44. Ďalej bolo z administratívneho spisu zistené, že podaním zo dňa 17.1.2018 číslo konania ZS XXX/XXXXX/XXXX, číslo spisu XXXX/XXXX/XXX, číslo záznamu XXXX/XXXX Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, pobočka O.ov (ďalej len prvostupňový správny orgán) upovedomil žalobcu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa žalobcovi z dôvodu zistenia porušenia všeobecne záväzného právneho predpisu na základe záverov výkonu dohľadu podľa vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientovi p. Jánovi GQ.i v období od 1.1.2017 do 7.1.2017.

45. V zmysle odôvodnenia boli podkladom pre toto konanie všetky doteraz uvedené písomnosti a materiály (protokol, námietky poskytovateľa, stanoviská.

46. Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril podaním zo dňa 2.2.2018. K podaniu stanoviska k tomuto vyjadreniu boli žalovaným vyzvaní MUDr. Z., prof. MUDr. M., DrSc.

47. MUDr. Z. doplnil svoje odborné stanovisko dňa 26.2.2018. Uviedol, že na snímke z 1.1.2017 sériovú zlomeninu jednoznačne nevidno, vidno zlomeninu 8. rebra a susp. zlomeninu 10. Rebra, bočná a tangenciálna projekcia má len veľmi malú výťažnosť, preto v dg. neistote sa prevádza CT vyšetrenie, v danom prípade CT vyšetrenie nebolo indikované v čase prevedeného chirurgického vyšetrenia. Súhlasil s tým, že RTG snímku mal vyhodnotiť radiológ. 3MP monitory nie sú bežné na chirurgických ambulanciách, ale mal by byť na RTG pracovisku.

48. Prof. MUDr. M. DrSc. predložil odborné stanovisko z 26.2.2018. Zopakoval záver z predošlého stanoviska.

49. S týmito novými podkladmi bol žalobca oboznámený, vyjadril sa k nim 13.4.2018, navrhol zastaviť konanie o uložení sankcie.

50. Následne bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o uložení sankcie 350 EUR, voči ktorému podal žalobca rozklad.

51. V spise sa nachádza ďalšie stanovisko Prof. MUDr. Z., CSc. zo dňa 28.5.2019, v ktorom potvrdil, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne - nebola vykonaná urgentná torakotomia pri nesprávnom postupe pri drenáži hrudníka - klemovania drénu. K tomuto doplňujúcemu stanovisku sa žalobca vyjadril.

52. Z rokovania rozkladovej komisie pre posúdenie rozkladu proti rozhodnutiu úradu č. ZS 7XX/XXXXX/ XXXX zo dňa 20.4.2018 konaného dňa 15.7.2019 bola vyhotovená zápisnica. Poradná komisia navrhla prvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti zmeniť a uložiť pokutu vo výške 1 000 EUR pri konštatovaní správne zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobcom tak, ako ich ustálil prvostupňový správny orgán, t.j. nerozpoznanie sériovej zlomeniny rebier vľavo na rtg snímke hrudníka po úraze dňa 1.1.2017, nedostatočný rozsah realizovaného rtg vyšetrenia dňa 1.1.2017 (absencia bočnej, resp. tangenciálnej projekcie), nevyhodnotenie rtg snímky rádiológom, nevykonanie potrebnej urgentnej torakotómie s ošetrením zdroja krvácaniapočas hospitalizácie pacienta, ktorú limitovalo aj klemovanie drénu, ktoré maskovalo pokračujúce krvácanie, čím došlo k porušeniu

53. Následne bolo vydané dňa 22.7.2019 napadnuté rozhodnutie žalovaného.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

54. Žalobca najskôr uviedol, že napádané rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo, nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a skutkový stav, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza, je v rozpore s vykonaným dokazovaním, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,je nepreskúmateľné pre svoju nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, v konaní správneho orgánu, je daná taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

55. Citoval , o zdravotnej starostlivosti, , , o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, , , , , , , , , , , , , , Správneho poriadku.

56. Druhostupňový správny orgán nedoplnil ním navrhované dokazovanie a nevysporiadal sa so všetkými námietkami uvedenými v podanom rozklade, tieto vyhodnotil ako nedôvodné a účelové a aj irelevantné bez dostatočného alebo úplne absentujúceho zdôvodnenia svojich záverov.

57. Ďalej uviedol najpodstatnejšie skutkové okolnosti veci, v ktorých neuviedol okolnosti odlišné od ich konštatácie v napadnutom rozhodnutí, preto ich na tomto mieste správny súd nerozvádza.

58. Poukázal na námietky vznesené v konaním, tiež na návrh na doplnenie dokazovania o znalecké dokazovanie vo forme znaleckého posudku v odbornosti hrudníková chirurgia so zameraním na zodpovedanie otázok: 59. aký vplyv by mala vedomosť o sériovej zlomenine pri existencii závažného kardiálneho nálezu na liečbu a vývoj zdravotného stavu pacienta, 60. aký je rozdiel v liečbe zlomeniny jedného rebra a viacnásobnej zlomeniny distálnych rebier, a v prípade, že je rozdielny, aký vplyv by mala zmenená liečba na zdravotný stav pacienta pri zohľadnení EKG nálezu dostupného ošetrujúcemu lekárovi pri príjme pacienta.

61. Ďalej popísal vznášané námietky v konaní i reakcie žalovaného na ne. Pokiaľ správny orgán tvrdí, že konzultant na určité veci nezaujal konkrétny postoj, mal ho požiadať o doplnenie svojho posudku v tom smere, ktorý sa mu videl za nedostatočne zodpovedaný, nakoľko toto je účelom posudkov prizvaných konzultantov.

62. S odkazom na argumentoval, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prizvané osoby, ako konzultantov využíva v prípadoch, keď vlastnými zamestnancami nemôže odborne obsiahnuť daný špecializačný odbor. Celkom bez akýchkoľvek pochybností, aj v danom prípade, bol MUDr. GF.ek prizvaný ako konzultant na posúdenie skutočností z pohľadu špecialistu v odbore chirurgia. Nie je potom jasné, na základe akých skutočností si Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dovolil hodnotiť tento posudok ako nesprávny a nekomplexný, keď posudok iného konzultanta v špecializačnom odbore chirurgia nemal k dispozícii. Ak správny orgán nemal pri vlastných zamestnancoch špecialistu v odbore chirurgia a z tohto dôvodu si na posúdenie veci prizval konzultanta, je bez akýchkoľvek pochybností, že nemohol samostatne hodnotiť závery tohto posudku. Poukázal na to, že pri výkone dohľadu okrem MUDr. W. Z., podal odborný posudok aj Prof. MUDr. J. M. DrSc. zo dňa 18.04.2017. Žalobca citoval záver tohto posudku a konštatoval jeho tvrdenie, že pacient bol na každom oddelení liečený lege artis s cieľom pomôcť pacientovi. Z posudku vyplýva, že Prof. MUDr. J. M. DrSc. poskytovanú zdravotnú starostlivosťhodnotil komplexne na všetkých oddeleniacha v postupe poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nenašiel žiadne pochybenie. S touto skutočnosťou sa Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nevysporiadal a v zápisnici posudok tohto konzultanta nebol ani len spomenutý.

63. Poukázal, že základ protokolu, zhodnotenia námietok poskytovateľa, ako aj začatého správneho konania tvoria posudky MUDr. M. U. PhD. a Doc. MUDr. O. K.., vo vzťahu ku ktorým pritom žalobca namietal, že vec posudzovali izolovane, bez zohľadnenia všetkých komplikácií posudzovaného prípadu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Poskytovanú zdravotnú starostlivosť posudzovali izolovane od ostatného priebehu a vývoja zdravotného stavu Jána W.. Osobitne namietal, že konzultant Doc. MUDr. O. K.. vec posudzoval ex post s použitím vedomostí, ktoré získal zo zdravotnej dokumentácie a ktoré v čase rozhodovacieho procesu známe neboli.

64. Obzvlášť zdôraznil, že druhý dôvod začatého správneho konania nemá oporu v žiadnom z vykonaných posudkov. Nie je zrejmé, na základe čoho, po 03.01.2017 nebol včas zabezpečený ďalší diferenciálno-diagnostický postup. MUDr. W. Z. a Prof. MUDr. J. Mikeš V.. poskytovanú zdravotnú starostlivosť hodnotili ako správnu. Takéto pochybenie sa nedá vyvodiť ani z posudku MUDr. Milana U. PhD., ktorý hodnotí potrebu diagnostických úkonov len pri akútnom príjme pacienta. K príjmu Jána W. u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo dňa 01.01.2017 a pochybenie v diferenciálno- diagnostickom postupe malo nastať až 03.01.2017, čo uvedený konzultant v uvedenom posudku vôbec nehodnotil.

65. Argumentoval, že najmä z dôvodu tak rozporných konzultanských posudkov, ako aj z dôvodu, že zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nebolo doteraz zodpovedané, v čom by bol postup pri liečbe Jána W. odlišný, trval na posúdení veci doplnením dokazovania formou znaleckého posudku zo špecializáciou na hrudníkovú chirurgiu.

66. K návrhu na znalecké dokazovanie poukázal na povinnosti správneho orgánu v zmysle § 32 ods. 2 a § 36 Správneho poriadku

67. V konaní odkazoval na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok z 03.11.2009) ohľadom ustanovovania znalcov ako odborné osobnosti v danom odbore a odvetví ľudských činností a vedy za účelom zabezpečenia spravodlivého poskytovania súdnej a inej právnej ochrany.

68. Zdôraznil, že v konaní poukázal aj na úpravu činnosti znalcov viacerými zákonnými a podzákonnými predpismi, pričom činnosť prizvaných osôb neupravuje žiadny právny predpis. Uviedol rozdiely medzi postavenímodborného konzultanta, ako prizvanej osobya znalca.

69. Ďalej uviedol, že proti prvostupňovému rozhodnutiu podal rozklad, ktorého obsah stručne popísal a v ktorom opätovne poukazoval na skutočnosti obsiahnuté už v rámci námietok, ktoré neboli zohľadnené, stručne zopakoval okolnosti starostlivosti o pacienta počnúc jeho vstupným vyšetrením 1.1.2017,

zopakoval závery MUDr. Z. a prof. MUDr. M., DrSc., upriamil pozornosť na zamietnutie jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania zo strany žalovaného s odôvodnením s oporou v rozhodnutí NS SR, venoval sa otázke dôvodnosti uloženia sankcie a jej výške.

70. Žalobné dôvody uviedol v IV. časti žaloby.

71. V prvom rade poukázal na zmenu opisu spôsobu, ktorým sa mal dopustiť správneho deliktu, v napadnutom rozhodnutí žalovaného oproti rozhodnutiu prvostupňového orgánu, v ktorom pribudlo konštatovanie „Počas hospitalizácie pacienta účastník konania nevykonal potrebnú urgentnú torakotómiu s ošetrením zdroja krvácania. Správny postup limitovalo aj klemovanie drénu, ktoré maskovalo pokračujúce krvácanie“. Túto odlišnosť výrokov považoval za podstatný nedostatok rozhodnutia žalovaného.

72. Namietol nemožnosť v rámci odvolacieho konania rozhodovať o veci ako o novej veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa s odkazom rozsudok NSSR, sp. zn. zo dňa 07.05.1997.

73. Odvolací správny orgán nemôže potvrdiť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty a súčasne ho doplniť o ďalšie porušenie povinností, ktoré neboli predmetom konania a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa (rozsudok NSSR, sp. zn. zo dňa 30.05.1996).

74. Žalovaný podľa neho úplne flagrantným a nepochopiteľným spôsobom prekročil právomoc danú mu ustanoveniami Správneho poriadku a v rámci odvolacieho konania zmenil výrokovú časť rozhodnutia bez toho, aby sa žalobca mal možnosť akýmkoľvek spôsobom k uvedenému vyjadriť. Žalovaný tým, že doplnil výrok rozhodnutia, rozhodoval ako orgán prvého stupňa a to takým spôsobom, že žalovaného o tom nemal snahu ani len upovedomiť. Týmto konaním žalobcovi odňal možnosť vyjadriť sa k veci a zároveň mu odňal možnosť podať riadny opravný prostriedok proti takto novo formulovanému rozhodnutiu.

75. V zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR už takéto pochybenie súd považuje za tak závažné, že samo osebe má vplyv na zákonnosť rozhodnutia a je potrebné takéto rozhodnutie zrušiť.

76. Ako ďalší dôvod pre zrušenie rozhodnutia uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím mu bola uložená pokuta vo výške 350,- Eur. Následne rozhodnutím predsedu Úradu táto pokuta bola zmenená na sumu 1.000,- Eur, pričom dôvod zvýšenia pokuty nieje možné z rozhodnutia nikde vyvodiť.

77. Poukázal na zásadu trestného konania - zákazu reformatio in peius, ktorú podľa súdnej praxe v správnom konaní nie je možné celkom a prioritne vylúčiť, keďže v Správnom poriadku nie je výslovne upravená. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. z 09.06.2015 uviedol, že zásadu zákazu reformátiou in peius je potrebné pri jej analogickom využití aplikovať tak, aby jej výklad nebol na ujmu účastníka konania avšak ani na ujmu ochrany hodnôt, na ktorých spočíva príslušný chránený verejný záujem. V zásade je na ujmu účastníka konania ak dôjde k porušeniu tejto zásady tak zásadným spôsobom ako v danom prípade.

78. Navýšenie pokuty bez akéhokoľvek odôvodnenia je v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR neakceptovateľné a je opätovným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia.

79. Rozhodnutie žalovaného v časti, v ktorej sa má vysporiadavať s uvedenými námietkami a skutočnosťami má len tri odseky na strane 7 a 8 napadnutého rozhodnutia. Je celkom zrejmé, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu a týmto okrem jednej nevenoval žiadnu pozornosť.

80. V súvislosti s na rozpornosťou podaných odborných posudkov zdôraznil, žežiadnemu z týchto odborných posudkov nie je možné priradiť osobitú váhu z hľadiska ktorej, by ich správny orgán mal vziať za základ rozhodnutia. Rozpornosť posudkov neodstránil ani predseda Úradu tým, že dal vypracovať nový posudok. Opätovne ide len o posudok, ktorý je v rozpore s posudkom MUDr. Gustáva Z., ktorého špecializácia je pre rovnaký medicínsky odbor. Opätovne ide len o rozdielne pohľady dvoch konzultantov na konkrétnu vec.

81. Žalovaný bol povinný uskutočniť ďalšie dokazovanie v situácii, keď nemal k dispozícii spoľahlivo zistený skutkový stav veci, čo je nepochybné. Z dôvodu neposúdenia veľkého množstva argumentov žalobca navrhol vykonať správnym súdom znalecké dokazovanie na overenie správnosti nášho postupu.

82. V uvedenom smere poukázal na rozhodnutie NS SR (pod nesprávnou sp. zn. zo dňa 17.06.2015), v ktorom ten konštatoval, že pokiaľ sa názory odborníkov z odboru medicíny rôznia a existujú dôvody pre viaceré postupy, nejde o porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť, ale o voľbu postupu. Z tohto pohľadu bola teda zdravotná starostlivosť poskytnutá žalobcom správne a ide bez pochyby o ďalší z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia žalovaného.

83. Namietol absenciu úvah vo vzťahu k výške uloženej pokuty o oboch správnych orgánov, a tak nie je možné preskúmať, či sa správny orgán v rámci správnej úvahy riadil zásadami logického uvažovania. Ani zvýšenie výšky pokuty druhostupňový správny orgán žiadnym spôsobom a vôbec neodôvodnil. Takto v správnom konaní došlo k podstatnej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (rozsudok NS SR sp. zn. z 22.10.2015).

84. Rozhodnutie o uložení pokuty za správny delikt, ktoré je odôvodnené len tým, že pri uložení pokuty bolo prihliadnuté na mieru zavinenia a výška pokuty bola stanovená v rozsahu, ktorý zákon pripúšťa bez zaoberania sa všetkými hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad takej úvahy o uložení pokuty stanovuje, je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (rozsudok NS SR, sp. zn. z 30.05.1996).

85. Ďalej argumentoval, že vo veci zasadala rozkladová komisia, ako poradný orgán predsedu, ktorádospela k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, konštatovala, že prvostupňový správny orgán dostatočne objektívne vyhodnotil predložené dôkazy a námietky a komisia navrhla predsedovi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozklad účastníka konania zamietnuť a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdiť.

86. Za obmedzenie možnosti uplatniť svoje práva ďalej považoval skutočnosť, že podkladom pre rozhodnutie Úradu dohľadu bola činnosť rozkladovej komisie a žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom oznámené, že vo veci bude uskutočňovať konanie rozkladová komisia, ktorej závery sú potom obsiahnuté v rozhodnutí predsedu. Žalobcovi teda nebolo oznámené akým spôsobom bola rozkladová komisia kreovaná a kto je členom rozkladovej komisie, aby mohol uplatniť svoje práva vyplývajúce z § 10 Správneho poriadku. Týmto konaním bolo porušené základné právo žalobcu v konaní, aby jeho vec bola prejednaná nestranným a nezaujatým správnym orgánom.

87. Za obzvlášť závažné považoval porušenie práv vo vzťahu k rozkladovej komisii, ku zloženiu ktorej a k záverom ktorej sa nemal možnosť žiadnym spôsobom vyjadriť, keďže ojej zasadnutí a kreovaní sa nemal možnosť dozvedieť. O tom, že vec vlastne posudzovala rozkladová komisia a nie predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa žalobca dozvedel až z rozhodnutia, ktoré je správnou žalobou napadnuté, ktoré je len formálne signované predsedom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

88. Takýmto postupom mu malo byť znemožnené namietať členov komisie, oboznámiť sa s obsahom ich zistení a skutočností na podklade ktorých svoje závery formulovali.

89. Navrhol zrušiť rozhodnutie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave, číslo konania ZS XXX/XXXXX/XXXX/R z 22.07.2019 a rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Prešove, číslo konania: ZS 7XX/XXXXX/XXXX z 20.04.2018.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

90. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe nesúhlasil s návrhom žalobcu a neakceptoval žalobné dôvody. Opísal priebeh konania na oboch stupňoch s dôrazom na oboznamovanie žalobcu s týmto priebehom a so získavanými stanoviskami odborných konzultantov.

91. K žalobnej námietke o nespoľahlivo zistenom skutkovom stave uviedol, že žalobca na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil konkrétny priamy dôkaz.

92. K námietke o nesprávnom právnom posúdení veci uviedol, že s argumentmi v tomto smere sa vysporiadal už počas výkonu dohľadu a v následnom správnom konaní.

93. K tvrdeniu žalobcu, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné pre svoju nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,uviedol, ževo výroku napadnutých rozhodnutí je jednoznačne, nespochybniteľné, jasne a zrozumiteľne uvedené, z akého dôvodu bola žalobcovi uložená pokuta - porušenie , pričom je presne v oboch výrokoch špecifikované, akým konaním sa mal žalobca dopustiť spáchania uvedeného správneho deliktu. V oboch výrokoch napadnutých rozhodnutí sú uvedené konkrétne pochybenia, ktorými bola naplnená skutková podstata správneho deliktu, teda porušenia Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že žalobca žiadnymi právnymi úkonmi v procese výkonu dohľadu nenamietal akúkoľvek nezrozumiteľnosť, či nejasnosť zistených nedostatkov v poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktorými bola naplnená skutková podstata správneho deliktu, opakovane vyjadroval len nesúhlas so zisteniami žalovaného, ku ktorým dospel v procese výkonu dohľadu a z ktorých následne vychádzalo aj následne vedené správne konanie.

94. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v konaní správneho orgánu je daná taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia.Žalobca namietal, že druhostupňový správny orgán zmenil výrokovú časť rozhodnutia bez toho, aby sa žalobca mal možnosť akýmkoľvek spôsobom k uvedenému vyjadriť. Žalovaný tým, že doplnil výrok rozhodnutia, rozhodoval ako orgán prvého stupňa a žalobcu o tom neupovedomil. Žalobca tvrdí, že takéto pochybenie má samo o sebe vplyv na zákonnosť rozhodnutia a je potrebné takéto rozhodnutie zrušiť. Žalovaný poukazuje na to, že tvrdenie žalobcu o tom, že sa nemal možnosť k uvedenému akýmkoľvek spôsobom vyjadriť, sa nezakladá na pravde. Po podrobnom preskúmaní posudzovaného prípadu druhostupňový správny orgán žalovaného v súlade s § 34 správneho poriadku, na základe opakovanej požiadavky žalobcu o doplnenie dokazovania, požiadal o odborné stanovisko prof. MUDr. O. Z., CSc., prednostu Kliniky úrazovej chirurgie SZU a UNB, akad. L. Dérera, UNB. Odborného konzultanta žalovaný požiadal o komplexné odborné posúdenie, vzhľadom na skutočnosť, že posudzovaný prípad jednoznačne patrí pod špecializačný odbor úrazovej chirurgie. Následne výzvou zo dňa 06.06.2019 druhostupňový správny orgán vyzval žalobcu o vyjadrenie sa k uvedenému novoobstaranému podkladu - odbornému stanovisku. prof. MUDr. O. Z., CSc. Žalobca mal teda možnosť vyjadriť sa k nemu, čo aj využil a ku konštatovanému pochybeniu v novoobstaranom odbornom stanovisku sa vyjadril listom zo dňa 28.06.2019 (mylne uvedený dátum 28.06.2018). Odvolací orgán žalovaného vychádzal z účelu odvolacieho konania a preskúmal rozhodnutie orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, pričom postupoval samostatne a nezávisle od zistení, hodnotení, ako aj stanoviska orgánu prvého stupňa. V súlade s § 59 ods. 1 správneho poriadku mal odvolací orgán za to, že je potrebné doterajšie konanie doplniť a vykonať nový dôkaz. Pred vydaním rozhodnutia mal odvolací orgán žalovaného skutkový stav za náležité zistený a takto zistený skutkový stav mohol byť spoľahlivým podkladom pre vydanie rozhodnutia. Odvolací orgán žalovaného postupoval podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, ak sú na to dôvody. V týchto zákonných intenciách zmenil prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty na základe doplneného dokazovania.

95. K námietke o rozpore rozhodnutia so zásadou zákazu reformatio in peius a neodôvodnenému navýšeniu pokuty uviedol, že podľa ods. I sa na konanie a rozhodovanie úradu vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa správneho poriadku je odvolací orgán povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, čo znamená, že preskúmava jednak zákonnosť postupu orgánu oprávneného rozhodnúť v prvom stupni, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia. Odvolací orgán posudzuje rozhodnutie z právnej, ale aj skutkovej stránky, pričom odvolací orgán nie je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil prvostupňový orgán, a mal by brať do úvahy aj skutočnosti, ktoré tomuto orgánu neboli známe. Aj v odvolacom konaní účastník konania disponuje právom navrhovať dôkazy a uvádzať nové skutočnosti dôležité pre

rozhodnutie. Odvolací orgán má právo vykonať nové dôkazy, príp. aj zopakovať už vykonané dôkazy. Pretože v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku ani iných ustanovení nie je explicitne zakotvená zásada zákazu zmeny k horšiemu, odvolací orgán má možnosť zmeniť rozhodnutie aj v neprospech účastníka konania. K tomu poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. -55.

96. K žalobnému dôvodu o nedostatočnom vysporiadaní sa s námietkami žalobcu žalovaný uviedol, že ide o všeobecné tvrdenie bez konkretizácie námietok, ktorých sa to týka.

97. K žalobnému argumentu o rozpornosti obstaraných odborných vyjadrení uviedol, že prvý konštatovaný nedostatok sa opiera o odborné vyjadrenia konzultanta úradu v špecializačnom odbore rádiológia doc. MUDr. Peter K., CSc, mim. profesora, ktorý uviedol, že rtg vyšetrenie zo dňa 01.01.2017 nebolo vykonané lége artis. Chýbali doplňujúce projekcie na rebrá, t. j. vyšetrenie bolo vykonané bez bočnej, resp. tangenciálnej projekcie. Absentoval odborný popis snímky rádiológom. Identické vyjadrenie je uvedené v doplnenom odbornom stanovisku MUDr. W. Z. zo dňa 08.03.2018, ktorý uviedol, že súhlasí stým, že RTG snímku mal vyhodnotiť rádiológ. Vyjadrenia odborných konzultantov z iných špecializačných odborov k posudzovaniu správnosti realizovaných rtg a CT vyšetrenia, ako aj k hodnoteniu snímok, považoval žalovaný za vyjadrenia nad rámec ich odborností. Žalovaný k poukazovaniu žalobcu na skutočnosť, že dňa 01.01.2017 bol u pacienta zistený závažný kardiálny nález a následne dňa 02.01.2017 došlo k spontánnej verzii na sínusový rytmus, konštatuje, že táto skutočnosť je irelevantná a nemá vplyv na vytýkané nedostatky, za ktoré bola v správnom konaní uložená pokuta. Pacientov klinický stav nekontraindikoval doplňujúce rtg projekcie, nemal vplyv na nerozpoznanie sériovej zlomeniny na rtg snímke dňa 01.01.2017 a klinický stav pacienta nemal ani vplyv na vytýkaný nedostatok, že rtg snímku zo dňa 01.01.2017 nehodnotil odborník - rádiológ. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že dňa 03.01.2017 mal pacient vykonané kontrolné rtg vyšetrenie hrudníka v ľahu, v dvoch projekciách. Toto vyšetrenie bolo vykonané správne a snímky už boli hodnotené rádiológom. Pri tomto vyšetrení bola zistená ďalšia fraktúra - rebro č. VIII. s prítomnou zreteľnou lomnou líniou a jemným schodovitým posunom v dorzálnej časti, pričom rádiológ dodatočne zhodnotil aj snímku zo dňa 01.01.2017, na ktorej dodatočne popísal aj zlomeninu rebra č. X. vľavo, ktorá nebola chirurgom dňa 01.01.2017 rozpoznaná. Táto skutočnosť je taktiež dôkazom nesprávneho vyhodnotenia snímky realizovanej dňa 01.01.2017.

98. Druhý konštatovaný nedostatok v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí sa opiera o odborné stanovisko prof. MUDr. O. Z., CSc, prednostu Kliniky úrazovej chirurgie SZU a UNB, akad. L. Dérera, UNB, odborného konzultanta pre špecializačný odbor úrazová chirurgia. Dôvod, prečo toto odborné vyjadrenie bral odvolací orgán za smerodajné a priradil mu osobitnú váhu, uviedol v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom konštatuje, že posudzovaný prípad jednoznačne patrí pod špecializačný odbor úrazovej chirurgie.

99. Žalovaný v súvislosti so žalobnou námietkou o nevykonaní znaleckého dokazovania a námietkou, že na znalca sa kladú vyššie nároky ako na odborného konzultanta (odborný konzultant vykonáva konzultačnú činnosť pre žalovaného na základe zmluvy, neskladá sľub, nemusí absolvovať žiadne osobitné vzdelávanie, môže byť bez akejkoľvek praxe, nemá povinnosť oznamovať skutočnosti svedčiace prepredpojatosť, atď.) uvádza, že žiadna z týchto skutočností automaticky nefavorizuje znalca ako objektívnejšieho, erudovanejšieho, odborne zdatnejšieho a pod. pri posudzovaní správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Nie je pravdou, ako uvádza žalobca, že odborný konzultant nemusí spĺňať podmienku odbornej praxe. Vychádzajúc z ustanovenia Taktiež nie je pravdou, že konzultant nemusí oznamovať skutočnosti svedčiace pre jeho predpojatosť. V tejto súvislosti prvostupňový správny orgán poukazuje na ustanovenia , podľa ktorého je osoba oprávnená na výkon dohľadu vylúčená z výkonu dohľadu, ak so zreteľom na jej vzťah k veci, dohliadanému subjektu alebo k jeho zamestnancom možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti. Rovnako má aj samotný dohliadaný subjekt možnosť podať písomné odôvodnené námietky v prípade, že má pochybnosť o nezaujatosti ktorejkoľvek osoby oprávnenej na výkon dohľadu, vrátane osoby odborného konzultanta. O prizvaní konkrétnych osôb odborných konzultantov bol žalobca písomne oboznámený v štádiu pred vyhotovením protokolu z vykonaného dohľadu, pričom predpojatosť odborných konzultantov nijako nenamietal.

100. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že výška uloženej pokuty je nedostatočne a formálne odôvodnenátými istými skutočnosťami, ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia, pričom absentuje

správna úvaha, žalovaný konštatoval, že s daným tvrdením nesúhlasí. Pri ukladaní pokuty vychádzal z ustanovení a Uvedený právny rámec pre uloženie pokuty je žalovaným konštatovaný aj v napadnutých rozhodnutiach. Odôvodnenie výšky pokuty obsahuje vysporiadanie sa správneho orgánu so závažnosťou zistených nedostatkov a následkami nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti a z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri rozhodovaní o výške pokuty a ako posúdil všetky skutočnosti zistené v správnom konaní.

101. K žalobcom namietanému porušeniu jeho práv, nakoľko vec posudzovala rozkladová komisia, nie predseda úradu a nemohol sa vyjadriť k jej zloženiu a záverom,žalovaný konštatoval, že podľa predseda úradu ako príslušný orgán rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam žalovaného vydaným na prvom stupni na návrh ním ustanovenej poradnej komisie. Samotný zákon tak ráta so situáciou, kedy si predseda úradu pre konečné rozhodnutie vo veci vyžiada stanovisko poradnej komisie. Zápisnica zo zasadnutia rozkladovej komisie zo dňa 15.07.2019 sa nachádza a je riadne založená podľa poradia v spisovej dokumentácii a je súčasťou administratívneho spisu správneho konania. K námietke žalobcu, že neoznámením spôsobu kreovania a mien členov rozkladovej komisie bolo v konaní porušené jeho základné právo, žalovaný uvádza, že rozkladová komisia nemá postavenie správneho orgánu, ale iba poradného orgánu predsedu úradu.

102. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

V.

Replika žalobcu

103. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na vyjadrení, že rozhodnutie žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, že odborné konzultantské posudky boli rozporné, čo podľa názoru žalobcu ilustruje nedostatočnosť zistenia skutkového stav a následne nesprávnosť právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k namietnutej nezrozumiteľnosti a nejasnosti zistených nedostatkov spresnil, že v žalobe sa sústredil na nedostatok odôvodnenia rozhodnutia jeho nezrozumiteľnosť ako základnú chybu rozhodnutia, a to predovšetkým vo vzťahu k zmene výroku v druhostupňovom konaní. V súvislosti s obranou žalovaného, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k doplňujúcemu posudku prof. MUDr. Z., CSc. a oboznámiť sa s ním, uviedol, že toto nemalo vplyv na podstatu chyby konania, pretože ani preštudovaním doplňujúceho posudku nebolo zabezpečená právo žalobcu byť oboznámený s posudzovaním veci v rámci iných skutkových zistení. Vyjadril nesúhlas so zmenou výroku rozhodnutia v druhostupňovom konaní bez možnosti brániť sa voči tomu v riadnom dvojinštančnom konaní, čo považoval za jediný ústavne konformný postup, teda žalovaný mal pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia. Tento jeho názor podľa neho podporuje aj zmienený nález Ústavného súdu SR. Záverom zopakoval námietku o nedostatku odôvodnenia rozhodnutia, a to hlavne vo vzťahu k výške uloženej pokuty, keďže z rozhodnutia nie je možné zistiť kritériá a konkrétne skutočnosti, na základe ktorých žalovaný pokutu uložil. V súvislosti s otázkou zaujatosti členov rozkladovej komisie uviedol, že nemal možnosť oboznámiť sa menami členov komisie, preto ani nemohol uplatniť svoje právo. Zotrval na žalobe.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

104. Na základe správnej žaloby mal správny súd preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu vykonávajúceho dohľad nad zdravotnou starostlivosťou u žalobcu - poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a uložil pokutu 1 000 EUR za porušenie o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi, pričom porušenie spočívalo v tom, že na rtg snímke hrudníka po úraze nebola dňa 01.01.2017 rozpoznaná sériová zlomenina rebier vľavo. Rtg vyšetrenie dňa 01.01.2017 nebolo realizované v dostatočnom rozsahu (absencia bočnej, resp. tangenciálnej projekcie) a rtg snímka nebola vyhodnotená rádiológom.

Počas hospitalizácie pacienta žalobca nevykonal potrebnú urgentnú torakotómiu s ošetrením zdroja krvácania. Správny postup limitovalo aj klemovanie drénu, ktoré maskovalo pokračujúce krvácanie.

105. Objektívne nálezy ako sú podrobne zachytené v napadnutom rozhodnutí nespochybnil ani žalobca, preto správny súd na ne v detailoch odkazuje.

106. V stručnosti objektívne bol u pacienta prítomný nález sériovej fraktúry rebier VIII., IX., X., XII. vľavo dňa 1.1.2017, kedy bol pacient prijatý do ústavnej starostlivosti. Napokon pacient zomrel v dôsledku komplikácií vyplynuvších z tohto nálezu.

107. K prvej žalobnej námietke vo vzťahu k nezákonnej zmene opisu skutku žalovaným oproti prvostupňovému rozhodnutiu, keďže žalovaný nemôže konať o novej veci, nemôže na jednej strane potvrdiť rozhodnutie a súčasne ho doplniť o ďalšie porušenie povinností, navyše neumožniť žalobcovi sa k tomu vyjadriť, správny súd uvádza:

108. Podľa Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

109. Podľa Správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

110. Podľa Správneho poriadku odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

111. Podľa § 61 ods. 1 správneho poriadku proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok.

112. Podľa § 61 ods. 2 o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

113. Podľa § 61 ods. 3 ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade.

114. Z týchto ustanovení je evidentné, že žalovaný v žalobcom naznačenom smere neporušil zákonnú normu. Mal totiž oprávnenie preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, mal oprávnenie konanie doplniť, mal oprávnenie odstrániť zistené vady. V tejto spojitosti správny súd podotýka, že nejde o postupy len v prospech odvolateľa, keďže odsek 2 § 59 nelimituje smerovanie činnosti odvolacieho orgánu len v prospech niektorého z účastníkov. Preto ak odvolací orgán - žalovaný po preskúmaní celej veci dospel k záveru, že rozsah pochybenia žalobcu, ktorý vyplýva zo spisového materiálu, je iný než ho ustálil prvostupňový orgán, mal možnosť to napraviť hoci aj v neprospech žalobcu.

115. Rozhodnutie NS SR , o ktoré sa v tejto súvislosti opieral žalobca, vytýčilo pochybenie odvolacieho orgánu nasledovne : „...účelom odvolacieho konania v správnom konaní je vždy len preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. V rámci odvolacieho konania nemožno rozhodovať o novej veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa. V danom prípade prvostupňové rozhodnutie colnice nemalo náležitosti ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku a nebolo z neho zrejmé, v čom spočíva ohrozenie záujmu spoločnosti a akým konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu ustanovenia § 249 písm. e) zákona (nebolo zrejmé, v akej veci bola sankcia uložená). Hoci z dôvodovej časti možno vyvodiť, že porušenie colných predpisov sa vzťahuje k dočasne uskladnenému tovaru, nevyplýva z neho, akým konkrétnym konaním žalobca naplnil v rozhodnutí uvedenú skutkovú podstatu správneho deliktu. Odvolací orgán tým, že doplnil chýbajúce časti výroku, rozhodoval ako orgán prvého stupňa, a to bez vykonania dokazovania. Týmto konaním žalobcovi odňal možnosť vyjadriť sa k veci ako aj možnosť riadneho opravného prostriedku proti takto formulovanému rozhodnutiu. Uvedené pochybenie súd považuje za tak závažné, že samé osebe mohlo mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia“. Evidentne teda v teraz skúmanej situácii, keď

rozhodnutie prvostupňového orgánu malo všetky náležitosti a bolo z neho zrejmé, aké nedostatky v poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalobcom boli podkladom pre uloženie pokuty a navyše odvolací orgán v rámci zákonom vymedzenej možnosti (§59 ods. 1 správneho poriadku) doplnil konanie a zadovážil si doplňujúce stanovisko Prof. M.. Z., CSc. z 28.5.2019 a aj na jeho podklade špecifikoval ešte jeden nedostatok poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalobcom - t. j. absencia vykonania urgentnej torakotómie pri nesprávnom postupe pri drenáži hrudníka - klemovania drénu, k čomu (doplňujúcemu stanovisku) sa žalobca aj vyjadril, nebolo možné dospieť k záveru o „novej veci“, ako ju formuloval najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí.

116. Týmto správny súd dáva žalobcovi odpoveď aj na jeho námietku o so zákonom rozpornom postupe žalovaného, ktorý mal týmto porušiť zásadu zákazu reformatio in peuis. Takýto postup orgánu verejnej správy už prešiel aj testom konformity s .

117. Ústavný súd SR v náleze zo dňa 13.januára 2016 pod č.k. I. ÚS XXX/XXXX-XX k týmto skutočnostiam uviedol: „Z dikcie zákonných ustanovení je zrejmé, že odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolací orgán pri svojom rozhodovaní nie je viazaný návrhmi odvolateľa. Naopak, zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. Pri zmene rozhodnutia v dôsledku toho môže preskúmané rozhodnutie zmeniť aj v neprospech odvolateľa (t. j. neuplatňuje sa zákaz reformatio in peius), ba dokonca môže rozhodnúť aj nad rámec návrhov odvolateľa (reformatio in melius)." (rozsudok najvyššieho súdu z 10. decembra 2002).

118. Ďalej pokračoval : „O desať rokov najvyšší súd tento názor (bod 22 in fine) potvrdil formuláciou: „Odvolanie podľa správneho poriadku je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci. Odvolací orgán nie je v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového orgánu. Samostatne hodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky. Dôsledkom tohto postupu je skutočnosť, že situácia účastníka konania môže byť rozhodnutím odvolacieho orgánu aj zhoršená, t. j. odvolací orgán môže rozhodnúť aj v neprospech odvolateľa. V správnom konaní neplatí zásada reformatio in peius (na rozdiel od § 82 ZOP)." (uznesenie najvyššieho súdu z 29. februára 2012) „(...) značná časť procesných práv, ktoré prislúchajú obvinenému v trestnom konaní sa prostredníctvom judikatúry aplikuje aj vo veciach správneho trestania. To však neznamená, že sa v rámci správneho trestania majú aplikovať úplne všetky práva obvineného, ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní. Trestné konanie a správne trestanie sú dve samostatné oblasti, v ktorých by bolo možné jednotlivé inštitúty akokoľvek navzájom dopĺňať a nahrádzať. Správne trestanie umožňuje jednoduchšie a menej formálne postupy, než tie ktoré sa uplatňujú v trestnom konaní. Uvedené platí aj na zásadu zákazu reformatio in peius v správnom trestaní, pričom v trestnom konaní má svoje stále miesto. V správnom trestaní neplatí táto zásada neobmedzene (najmä s ohľadom na § 59 Správneho poriadku, cieľov odvolacieho konania, ako i z úlohy odvolacieho orgánu, ktorého rozhodovanie nie je viazané na závery orgánu prvého stupňa a je oprávnený samostatne hodnotiť podklady pre rozhodnutie atd.), ale je potrebné v každom jednotlivom prípade zohľadniť všetky skutočnosti aj s ohľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúru súdnych inštitúcií Európskej únie." (rozsudok z 9. júna 2015, s. 28 - 29) „(...) zásadu zákazu reformatio in peiusv správnom trestaní nie je možné bez všetkého aplikovať, ale ani a priori vylúčiť, uvedené záleží od posúdenia konkrétnych okolnosti prejednávaného prípadu. Druhostupňový správny orgán musí dostatočne prípadné zvýšenie sankcie oproti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu odôvodniť a zvážiť všetky skutkové okolnosti. Keďže zásada zákazu zmeny k horšiemu nie je výslovne v Správnom poriadku upravená, je potrebné pri jej analogickom použití aplikovať taký výklad, ktorý nebude na ujmu účastníka konania, avšak ani na ujmu ochrany hodnôt, v ktorých spočíva chránený verejný záujem. ... Zásada zákazu reľormatio in peius má slúžiť najmä na to, aby účastníci správneho konania mohli bez obáv zo zhoršenia svojej situácie využiť právo na podanie opravného prostriedku. Avšak podľa názoru odvolacieho súdu, aplikácia tejto zásady v správnom konaní bez obmedzenia, a to ani pri ochrane verejného záujmu (napr. aj v prvom správnom poriadku - vládnom nariadení č. 8/1928 Zb. o konaní vo veciach patriacich do pôsobnosti politických úradov (správne konanie) bolo možné zmeniť rozhodnutie v neprospech odvolateľa, ak bol na danej veci verejný záujem) by bola v rozpore s úlohou odvolacieho orgánu, ktorého rozhodovanie nie je viazané na závery orgánu prvého stupňa. V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje aj na kontradiktómosť trestného konania, kde takýto verejný záujem chráni prokurátor, ktorý sa má možnosť odvolať a tak dosiahnuť uloženie prísnejšieho trestu pre páchateľa, ak je to potrebné. V správnom konaní

v rámci správneho trestania takáto možnosť odvolania sa prokurátora odpadá, a preto jedine správny orgán druhého stupňa môže v tomto prípade ochrániť verejný záujem." (rozsudok z 9. júna 2015, s. 30). 24. Výnimkou z pravidla je správne konanie, ktoré je predmetom úpravy zákona, aký vylučuje (zakazuje) sprísnenie sankcie v konaní pred odvolacím správnym orgánom. „Odvolací orgán nie je v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového orgánu, avšak v zmysle zákona o priestupkoch nie je možné zmeniť uloženú sankciu v neprospech obvineného z priestupku (uplatňuje sa zásada zákazu reľormatio in peius)," uviedol najvyšší súd v konaní o prieskume rozsudku ukladajúceho sankciu za dopravný priestupok spáchaný podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov v spojení so o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov“.

119. Na základe citovaného správny súd nenašiel rozumný dôvod na to, aby vyhodnotil napadnutý postup žalovaného pri korekcii skutku jeho doplnením a pri následnom zvýšení pokuty za správny delikt ako odporujúci právnemu poriadku a zasahujúci do práv a právom chránených záujmov žalobcu v rozpore s SR a zákonom. Napokon podkladom pre postup žalovaného v uvedenom smere neboli žiadne skutočnosti, ku ktorým by sa žalobca nemohol vyjadriť, resp. nedostal možnosť sa vyjadriť, čo bolo zásadné pri posúdení zákonnosti tohto postupu. Námietka žalobcu tak v týchto intenciách smerovala už v podstate k nemožnosti vopred byť oboznámený s obsahom konečného „novo formulovaného“ rozhodnutia žalovaného, čo však z podstaty veci nepatrí medzi práva účastníka konania.

120. Z uvedených dôvodov bola aj ďalšia námietka o nezdôvodnení zvýšenia pokuty irelevantná. Vzhľadom na to, že pokuta je bezprostredne spätá so zisteným správnym deliktom, spôsobom, akým sa ho žalobca dopustil, rozsahu skutku, jeho jednotlivých skutkových prvkov, je len logické a zákonné, že pri zistení ďalšieho porušenia, teda širšieho rozsahu skutku, pristúpil žalovaný k zvýšeniu pokuty. Ak žalovaný po konštatovaní ďalších skutkových zistení - závažných nedostatkov a ich následkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti s ich konkretizáciou a citácii a uviedol, že považoval pokutu vo výške 1 000 EUR za primeranú konštatovaných zisteniam, rozhodol podľa názoru správneho súdu zákonne, dostatočne jasne a zrozumiteľne pri uvedení dostatku dôvodov. Nebolo nevyhnutné, aby všetky skutkové zistenia, vzhľadom na ktoré ukladal zvýšenú pokutu, sústredil v texte rozhodnutia na jednom mieste spolu s úvahami o ukladaní pokuty. Rozhodnutie orgánu verejnej správy tvorí jeden celok a má prirodzene svoju vecnú, logickú štruktúru a v tomto prípade žalovaný postupoval spôsobom, že zachoval vo svojho rozhodnutí všetky atribúty rozhodnutia potrebné pre to, aby bolo možné ho hodnotiť ako zákonné, preskúmateľné, zrozumiteľné. Správny súd uvádza, že námietka žalobcu s oporou v rozsudku NS SR sp. zn. zo dňa 30.5.1996, že „odvolací správny orgán nemôže potvrdiť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty a súčasne ho doplniť o ďalšie porušenie povinností, ktoré neboli predmetom konania a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa“ nebola opodstatnená, keďže z výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného explicitne vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie predseda úradu menil.

121. Žalovanému ďalej vytkol, že sa nezaoberal jednotlivými námietkami v rozklade. Ani túto námietku správny súd nemohol hodnotiť ako dôvodnú. Žalovaný zosumarizoval jednotlivé námietky žalobcu v rozklade v samostatnej časti rozhodnutia (II.) a následne sa jednotlivými, nielen jednej ako uviedol žalobca, námietkami zaoberal v III. časti.

122. Pokiaľ ide o námietku rozpornosti v konaní podaných posudkov, pričom žiadnemu z nich nebolo možné priradiť osobitnú váhu, ktorá by mala ovplyvniť rozhodnutie, pričom ani nový posudok zabezpečený žalovaným nedokázal odstrániť rozpor s posudkom MUDr. Z. teda rozdiel dvoch pohľadov konzultantov na vec pretrval, a teda žalovaný bol povinný vykonať ďalšie dokazovanie kvôli nespoľahlivo zistenému skutkovému stavu veci, správny súd uvádza, že sám žalobca v podstate touto námietkou vyvrátil potrebnosť, opodstatnenosť ďalšieho znaleckého dokazovania (nižšie správny súd vysvetľuje, prečo znalecký posudok ani nebol potrebný). Ak totiž žalobca spomína pretrvávajúcu rozpornosť záverov konzultantov, správny súd sa domnieva, že spôsob hromadenia posudkov konzultantov v predmetnej situácii by neprispel k ich odstráneniu. Správny súd si nevie predstaviť jednoduchý spôsob na určenie nerozpornosti záverov, a metódu porovnávania počtu posudkov jednej názorovej línie a počtu posudkov druhej názorovej línie, resp. hľadania prevahy jednej z nich hromadením posudkov jednej strany (ak si to predstavuje žalobca pod odstraňovaním rozporu) nepovažuje za zákonný a vecný spôsob zisťovania skutkového stavu.

123. Správny súd sa v prejednávanej veci nestotožnil s názorom žalobcu s oporou v rozhodnutí NS SR (uvedenom zrejme pod nesprávnou sp. zn. zo dňa 17.06.2015 - v databáze rozhodnutí sa takéto rozhodnutie nenachádza), v ktorom mal NS SR konštatovať, že pokiaľ sa názory odborníkov z odboru medicíny rôznia a existujú dôvody pre viaceré postupy, nejde o porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť, ale o voľbu postupu. Z tohto pohľadu bola teda zdravotná starostlivosť poskytnutá žalobcom správne a ide bez pochyby o ďalší z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia žalovaného.

124. V skúmanom prípade žalobcovi bolo vyčítané, že nezvolil správny postup v súvislosti so sériovou fraktúrou rebier u pacienta, porušenie konkrétne spočívalo v tom, že „na rtg snímke hrudníka po úraze nebola dňa 01.01.2017 rozpoznaná sériová zlomenina rebier vľavo. Rtg vyšetrenie dňa 01.01.2017 nebolo realizované v dostatočnom rozsahu (absencia bočnej, resp. tangenciálnej projekcie) a rtg snímka nebola vyhodnotená rádiológom. Počas hospitalizácie pacienta účastník konania nevykonal potrebnú urgentnú torakotómiu s ošetrením zdroja krvácania. Správny postup limitovalo aj klemovanie drénu, ktoré maskovalo pokračujúce krvácanie.“

125. Zo skutkových okolností vyplývajúcich zo spisu a zo skutkovej vety napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že nešlo o situáciu, kedy by žalovaný volil iný konkurenčný postup vo vzťahu k tomuto nálezu, teda že by zvolil nesprávne jeden z dvoch možných postupov liečenia zisteného zranenia. Žalobca sa bránil tým, že realizoval iné výkony v súvislosti s iným - kardiálnym nálezom u pacienta. Z konštatovaných zistení ani z konzultantských stanovísk však nevyplynulo, že by kardiálny problém kontraindikoval potrebné výkony v súvislosti so zranením, ktorého následkom pacient podľahol. Ani zo stanoviska prof. MUDr. M. DrSc., ani zo stanoviska MUDr. Z. (ktoré žalobca použil na svoju obranu ako vyznievajúce v jeho prospech) nevyplynulo také riziko.

126. Ak žalobca zdôraznil stanoviská konzultantov o správnej reakcii venovanej kardiálnemu nálezu, ktorý bol klinický manifestovaný u pacienta, nijako toto neprotirečí záveru o tom, že v súvislosti s rtg snímkou hrudníka vľavo nebola rozpoznaná sériová fraktúra rebier vľavo, správny výkon zdravotného zásahu v jednom smere nijako nevylučuje nedostatok v tomto inom smere.

127. V priebehu konania na námietky žalobcu voči negatívnym stanoviskám k jeho postupu boli vypracované doplňujúce stanoviská Doc. MUDr. K. CSc. m.prof a aj MUDr. U. PhD., ktorí zotrvali na pôvodnom stanovisku o nedostatkoch v postupe žalobcu. Nadôvažok aj MUDr. Z. v doplnku svojho skoršieho stanoviska dňa 26.2.2018 okrem toho, že nevylúčil možnosť vykonať doplňujúce rtg projekcie, pripustil, že prvé rtg snímky mal vyhodnotiť rádiológ. Prof. MUDr. M. DrSc. aj v doplnku stanoviska zo dňa 26.2.2018 potvrdil svoje skoršie závery. Z obsahu spisu je jednoznačne zrejmé, že so všetkými konzultantskými posudkami, ich doplnkami a reakciami konzultantov na žalobcove námietky bol žalobca vždy oboznámený a bola mu daná možnosť sa k nim vyjadriť. Napokon aj k stanovisku Prof. MUDr. Z., CSc. zo dňa 28.5.2019, teda po podaní rozkladu, v ktorom ten zotrval na dovtedajších stanoviskách o nesprávnom poskytnutí zdravotnej starostlivosti žalobcom, sa žalobca mal možnosť vyjadriť. Teda aj žalobcovo právo na spravodlivé správne konanie bolo zachované.

128. Podľa o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta.

129. Podľa . o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov úrad vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a za podmienok ustanovených týmto zákonom (, <. a <.) ukladá sankcie.

130. Podľa § 23 ods. 1 písm. e) zákona predseda úradu rozhoduje o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v prvom stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.

131. Podľa § 43 ods. 2 tohto zákona dohľadom na diaľku sa rozumie získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov o dohliadanom subjekte inak ako dohľadom na mieste, napríklad získavaním a vyhodnocovaním informácií a dokumentov predložených úradu na základe písomnej žiadosti úradu a vyhodnocovaním informácií a dokumentov uvedených v hláseniach, výkazoch a iných podkladoch predkladaných úradu na základe tohto zákona alebo osobitných zákonov; dohľadom na diaľku nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov na diaľku postupom úradu v konaní. Dohľad na diaľku vykonávajú zamestnanci úradu. Zamestnanci úradu môžu dohľad na diaľku vykonať aj v súčinnosti s prizvanými osobami na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom odborne spôsobilé pre daný špecializačný odbor.

132. Podľa § 43 ods. 11) na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

133. Podľa § 50 ods. 2) písm. a) ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2)

134. Podľa § 77 ods. 1 tohto zákona na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

135. V prvom rade správny súd vyjasňuje, že ustanovenie § 77 ods. 1 tohto zákona pripúšťajúce použitie predpisov o správnom konaní je všeobecné, avšak v otázke výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou je špeciálnym ustanovením (ktorého existenciu pripúšťa samotné ust. § 77 ods. 1) § 43 ods. 11 zákona, ktorý vylučuje pre toto osobitné konanie o výkone dohľadu ich použitie.

136. Z uvedených dôvodov nebola opodstatnená námietka žalobcu spočívajúce v opomenutí aplikácie tých ustanovení správneho poriadku, ktoré ukladajú správnemu orgánu využiť inštitút znaleckého dokazovania. Správny súd dodáva, že sa stotožňuje s takouto správnou úpravou predmetných procesných vzťahov. Evidentne tu bol vyjadrený zámer zákonodarcu vyplývajúci z toho, že úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je svojim postavením i účelom osobitá a odborne špecializovaná inštitúcia, pričom v tomto prípade participovali na výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou zamestnanci úradu s medicínskym vzdelaním za podpory medicínsky vzdelaných prizvaných osôb odborne spôsobilých pre špecializované odbory. Z uvedeného je potom zjavné, že námietka žalobcu o zásadnom nedostatku skutkových zistení, o nespoľahlivo zistenom skutkovom stave spočívajúcom v absencii znaleckého posudku na odstraňovanie rozporov bola nedôvodná. Ak úrad (jeho zamestnanci vykonávajúci dohľad, resp. na návrh členov poradnej, rozkladovej komisie) spolu s prizvanými odborne spôsobilými osobami dospeli ku konkrétnemu záveru v súvislosti so spôsobom poskytovania zdravotnej starostlivosti žalobcom, išlo o postup z pohľadu práva súladný so zákonom a z pohľadu odbornosti dostatočný pre dosiahnutie spoľahlivých skutkových a následne právnych záverov. Napokon správny súd podotýka, že ust. § 43 ods. 2 zákona pod dohľadom na diaľku rozumie získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov o dohliadanom subjekte. Zamestnanci úradu môžu dohľad na diaľku vykonať aj v súčinnosti s prizvanými osobami. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že výsledok činnosti prizvaných osôb, t.j. ich stanoviská, vyjadrenia, posudky nie sú následne predmetom výkonu dohľadu zamestnancami úradu, ale sú súčasťou samotnej činnosti - výkonu dohľadu - úradu. Preto stanovisko prizvanej osoby nie je samo osebe dôkazom, ale je súčasťou hodnotiacej činnosti úradu. Na tomto mieste je podľa názoru správneho súdu vhodná paralela s rozhodovaním kolektívneho orgánu, kde prizvané osoby sú jeho súčasťou, i keď externou. Práve z toho dôvodu požiadavka žalobcu smerujúca k získavaniu ďalšieho už „znaleckého“ posudku k stanoviskám odborne spôsobilých osôb, ako ďalšieho dôkazu na odstraňovanie nerovnováhy v názoroch členov rozhodujúceho orgánu je nepriliehavá a mimo zákonných povinností žalovaného. 137. Posledný žalobný dôvod smeroval proti spôsobu rozhodnutia s využitím činnosti rozkladovej komisie, pričom osobitne žalobca namietol skutočnosť, že rozkladová komisia navrhla predsedovi úradu rozklad zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť, pritom žalobcovi nebolo oznámené, že komisia bude činná, ani akým spôsobom bude kreovaná a kto je jej členom, aby mohol uplatniť práva podľa § 10 správneho poriadku, čím došlo k porušeniu jeho práva, aby jeho vec bola prejednaná nestranným a nezaujatým správnym orgánom.

138. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že účasť komisie pri rozhodovaní o rozklade účastníka konania zakotvuje priamo a to v . 139. Podľa o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

140. Z uvedeného dôvodu je žalobná námietka o neoznámení skutočnosti, že vo veci bude komisia pôsobiť v zákonom rozsahu, neopodstatnená. Rovnako bola neopodstatnená námietka, že existuje rozpor medzi návrhom rozkladovej komisie na rozhodnutie a samotným rozhodnutím predsedu úradu. Zo zápisnice z rokovania poradnej (rozkladovej) komisie je možné zistiť, že komisia v zložení MUDr. Zita C., MPH, MUDr. P. E., PhD., MUDr. N. A., MUDr. Gabriela Z., JUDr. A. Z., MPH, JUDr. M. O. nenavrhovala rozklad žalobcu zamietnuť a prvostupňové rozhodnutie potvrdiť, ale zmeniť ho a uložiť žalobcovi pokutu 1 000 EUR.

141. Napokon k žalobnému dôvodu o nemožnosti namietať členov komisie poukazuje správny súd na , ktorý upravuje spôsoby a dôvody vylučovania osôb z vykonávania dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou a z ktorého vyplýva, že otázky vylúčenia z dôvodu zaujatosti sú relevantné vo vzťahu k osobám vykonávajúcim dohľad. Komisia však nemá postavenie osoby vykonávajúcej dohľad, ale poradného orgánu, preto žalovaný nepochybil, keď žalobcu neinformoval o zložení komisie. Správny súd pritom zdôrazňuje, že žalobca ani v žalobe nevzniesol akékoľvek námietky voči ktorejkoľvek osobe vykonávajúcej dohľad vo veci, ani vo vzťahu k odvolaciemu orgánu, ani vo vzťahu k prizvaným osobám, hoci mal možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu žalovaného i prvostupňového orgánu.

142. Záverom si správny súd dovolí konštatovať, že prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného v súvislosti s dohľadom nad správnosťou poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi sa v tomto prípade týkal udalosti, kedy muž vo veku 57 rokov bol prijatý ústavným zdravotníckym zariadením po úraze zavalením vstupnou bránou do dvora, ktoré mu zapríčinilo zranenie rebier - ich sériovú fraktúru. Toto bolo objektívne zistenie, ktoré nikto v konaní nespochybňoval. Tiež nebolo v konaní produkované v spektre získaných medicínskych názorov to, že by išlo o zranenie svojim výskytom výnimočné, raritné, ťažko diagnostikovateľné, a už vôbec nie ťažko subsumovateľné pod konkrétny spôsob terapie. Objektivizované v konaní bolo aj to, že pacient prijatý s takýmto zranením siedmy deň po prijatí do ústavného zdravotníckeho zariadenia na následky tohto zranenia zomrel. Ak žalovaný ako orgán verejnej správy (personálne obsadzovaný medicínsky vzdelanými špecialistami s praxou) dohliadajúci nad správnosťou poskytovania zdravotnej starostlivosti dospel (aj s oporou v podporných konzultantských posudkoch prizvaných osôb so špeciálnou odbornosťou) k záveru, že v procese jej poskytovania absenciou konkrétnych medicínskych postupov v potrebnom čase bola zapríčinená smrť pacienta, hoci aj mal diagnostikovaný iný kardiálny nález, ktorý k úmrtiu neviedol, rozhodol zákonným spôsobom.

143. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno vyvodiť zo všeobecných ústavných požiadaviek na uplatňovanie verejnej moci, zo všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj ustanovení č. v znení neskorších predpisov.

144. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v až e) . Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa . Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov.

145. Na základe uvedeného má správny súd za to, že rozhodnutie, ako aj postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom a žalobcom podaná žaloba nie je dôvodná.

146. Na základe uvedených skutočností správny súd žalobu zamietol.

147. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa a .

148. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s )

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, )

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).