Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/38/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., občan SR, právne zastúpený JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovaným: 1/ A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., občan SR, právne zastúpená JUDr. Marta Konkoľová, advokát, Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, 2/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., občan SR, zastúpený splnomocnenkyňou E. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, 3/ C. A., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., občan SR, 4/ C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXX, XXX XX F. G., občan SR, pr. zast.: JUDr. Marta Konkoľová, advokát, Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa 5/ H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., občan SR, 6/ C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., občan SR, 7/ C. A., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX J. K., občan SR, v konaní o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o odvolaní žalovaných v 1. a 4. rade proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. – 94 zo dňa 16.03.2023, jednohlasne takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v 1. a 4. rade, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto konania.

III. Náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovanými v 2., 3., 5., až 7. rade nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol následovne:

„I. Súd u r č u j e , že právny úkon - Darovacia zmluva, uzavretá medzi A. B., B. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., C. A., B. A., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., C. A., B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. G. XXX, XXX XX F. G., H. B., B. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., C. A., B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., C. A., B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX/XXXX, XXX XX J. K., ako darcami a A. D., B. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov:

- A. B., B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. o veľkosti 1/120 a o veľkosti 864/34560 na parcele E KN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX,

- C. A., B. A., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. M. F. XXX/XXXX N. O. P. E. XXXX/ X, zapísanej na LV č. XXXX,

- C. A., B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. G. XXX, XXX XX F. G. o veľkosti 864/17280 na parcele E KN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXX,

- H. B., B. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. M. F. XXX/XXXXX N. O. P. E. XXXX/ X, zapísanej na LV č. XXXX,

- C. A., B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. M. F. XX/XXXX N. O. P. E. XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXXX,

- C. A., B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX/XXXX, XXX XX J. K. o veľkosti 66/6912 na parcele E KN XXXX/X, zapísanej na LV č. XXXXX, ktorý bol povolený rozhodnutím Okresného úradu J. K., katastrálny odbor o povolení vkladu darovacej zmluvy pod číslom F./XXXX zo dňa 21.9.2021 je n e p l a t n ý .

II. Žalovaní sú p o v i n n í nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, a to tak, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť ostatných žalovaných.“

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , . V odvolaní uviedol, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri základné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu, alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. V danom prípade žalobca uplatnil žalobu na relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy, na tom základe, že žalovaná v 1. rade sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľností, pričom došlo k porušeniu jeho predkupného práva ako podielového spoluvlastníka. Túto okolnosť ani nikto nespochybňoval, to znamená, že súd prvej inštancie ju považoval za nespochybniteľnú. Jedinou výnimkou, pri ktorej nedochádza k porušeniu predkupného práva, je prevod spoluvlastníckeho podielu blízkej osobe, a odcitoval ustanovenia , ktoré charakterizujú blízke osoby dvojakým spôsobom, jednak v závislosti na určitom stupni príbuzenstva alebo manželstva a jednak v závislosti od iných vzťahov kde musí ísť o iný rodinný alebo obdobný vzťah, a zároveň musí byť preukázaná skutočnosť, že ujma, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. V priebehu konania však z vyjadrenia žalovaných v 1. až 4. rade, je nutné konštatovať, že ide teda o druhú kategóriu príbuzenstva, keďže ide o vzťahy odvíjajúce sa od prastarých rodičov, krstných rodičov (teraz bratranci a sesternice z druhého alebo až z tretieho kolena), ale práve tá blízkosť, citová a emocionálna. Preukázanie ujmy, tak ako to predpokladá zákon, nebola zo strany žalovaných preukázaná, a to z dôvodu, ku ktorým sa vyjadrovala samotná strana sporu v priebehu konania. Pokiaľ ide o druhú námietku žalovaných, že žalobca nadobudol podiely k svojim nehnuteľnostiam neoprávnene, túto považoval za nedôvodnú vzhľadom k tomu, že je potrebné vychádzať z aktuálneho stavu na liste vlastníctva, nikto tento stav nezrušil, nezmenil a preto akceptoval status žalobcu, ktorý vyplýva z listinných dôkazov. Preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. Nárok o trovách konania posúdil podľa ust. , v spojení s ust. . Vychádzal zo zásady úspechu v súdnom konaní, z ktorého vyplynulo, že úspešná bola strana žalobcu, a tak jej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 1. a 4. rade. V odvolaní uviedli odvolacie dôvody podľa a . Podľa názoru odvolateľov súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru hodnotenia blízkych osôb medzi žalovanými v 1. až 4. rade podľa . Podľa ich názoru je potrebné vychádzať z toho, ako vnímajú tento vzťah obe strany. Súd prvej inštancie vôbec neskúmal, či takýto vzťah medzi žalovanou v 1. rade a žalovanými darcami z darovacej zmluvy neboli, (pričom ak by medzi žalovanými neexistovali takéto vzťahy) tak ani prevod darovacou zmluvou by neprichádzal do úvahy aj blízkymi príbuznými, zvlášť v obci C., sa prevádzajú nehnuteľnosti za vysoké ceny, za každý centimeter nehnuteľnosti, vyššiu cenu ako v meste Stará Ľubovňa. Z toho vyplýva, že z darovacej zmluvy sú všetci z toho istého rodinného klanu, bez nejakých problémov podarovali žalovanej v 1. rade svoj podiel. Ľudia na dedinách žijú v rodinných vzťahoch bližšie ako v meste, a v Obci Jakubany má každý gazdovstvo a vzájomne si pomáhajú, aj keď si lásku pritom nevyznávajú. Treba upozorniť že nejde o rozlohou veľkú nehnuteľnosť, aj keď si ju žalobca osvedčil za nezistených vlastníkov, všetci žalovaní sa zhodli na tom, že napravia krivdu, ktorá sa jej stala, teda žalovanej v 1. rade a pociťujú túto krivdu za vlastnú. Ide o nehnuteľnosť – parcela č. E. – P. č. XXXX/X o výmere 17 m2, a nehnuteľnosť E. - P. č. XXXX/X o výmere 23 m2, spolu teda o 50 m2, pritom tieto parcely sú na konci parcely, ktorá je vo vlastníctva žalovanej v 1. rade vo výmere 359 m2.

Až k ceste pokračuje parcela č. XXXX/X o výmere 170 m2, ktorej vlastníkom je urbariát C., a žalovaná v 1. rade ju užíva rovnako ako jej právny predchodca, ktorý ju užíval viac ako 50 rokov. Je potrebný lepší dôkaz na to, že ujmu žalovanej pociťovali ostatní žalovaní ako svoju vlastnú? Žalobca naviac nemá žiaden prístup na túto parcelu, čo dokazuje že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa názoru žalovaných odvolateľov súd prvej inštancie posudzoval spor čiste z právneho hľadiska § 116 prvej časti vety po bodkočiarku, a odignoroval celé znenie tohto zákona. Ďalej poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12.06.2008, týkajúcu sa hodnotenia dôkazov a hodnovernosti, ktoré potom súvisia so záverom, ktorý príjme konajúci súd vo veci. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil, a navzájom odporujúce si hodnotenia tej istej parcely medzi stranami sporu nekonfrontoval a pomerne arbitrárne sa priklonil k právnemu posúdeniu § 116 veta prvá po bodkočiarku. Ďalej trvajú na argumentácií ohľadne spôsobu akým nadobudol žalobca svoje podiely, a tým sa vôbec súd nezaoberal, teda tým že žalobca nesplnil podmienky vydržania. Žalovaný navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaných v 1. a 3., 4. rade. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zákonný potvrdiť. Súd prvej inštancie náležite svoje rozhodnutie odôvodnil v bodoch 23. až 26-. tohto rozsudku. Poukázal na okolnosti praxe súdov týkajúce sa ust. § 116 O.z. Výklad otázky blízkeho príbuzenstva, že všetci žalovaní pochádzajú z jedného klanu, a pokladajú sa za osoby veľmi blízke za veľmi extenzívny, a nemožno vyhodnotiť tieto v prospech argumentácie žalovaných. Pokiaľ ide o tradíciu vzájomnej pomoci, táto však nečiní pomáhajúce osoby za osoby blízke. Preto navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa ust. prejednal rozhodnutie ako ja konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v , a , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1., 3. a 4. rade nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejednáva vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený, ale aj povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd v konaní relevantne posudzuje konkrétne dôvody uvádzané v odvolaní, a to či bol zistený skutkový stav správne a úplne a či sa aplikovali správne príslušne právne predpisy, pričom v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR ).

8. Nateraz z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely sporných parciel, teda parciel E. P. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. C. a E. P. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXXX v k.ú. C., a to v podiele 449/540 u parcely KN P. č. XXXX/X a v podiele 565/576 u parcely E. P. č. XXXX/X. Spoluvlastníčkou sporných parciel je aj žalovaná v 1. rade, a to v podiele 2/15 u parcely E. P. č. XXXX/X a v podiele 11/768 u parcely E. P. č. XXXX/X. Žalovaná spoluvlastnícke podiely na sporných parcelách nadobudla darovacou zmluvou uzavretou so žalovanými v 2. - 7. rade zo dňa 24.8.2021, ktorá bola zavkladovaná na základe rozhodnutia Okresného úradu J. K., katastrálny odbor pod F./XXXX zo dňa 21.9.2021, a to podiely k parcele E. P. XXXX/X od žalovaných v 2., 3., 4. a 5. rade a podiely k parcele E. P. XXXX/X od žalovaných v 6. a 7. rade. K prevodu spoluvlastníckych podielov došlo bez toho, aby žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi tieto podiely boli ponúknuté zo strany pôvodných spoluvlastníkov. Uvedené skutkové okolnosti prípadu ani neboli sporné medzi stranami sporu. Spornou otázkou ostala iba skutočnosť, či medzi žalovanou v 1. rade a žalovanými v 3. a 4. rade ide o blízke osoby v zmysle .

9. Na pojednávaní žalovaná v 1. rade navrhla vykonať ako dôkaz aj notársku zápisnicu spísanú C. Q. R. sp. zn. N. XXX/XX, N. XXX/XX a pripojený geometrický plán A. H. č. XXX-XX/R., a to na preukázanie skutočnosti, že žalovaná v 1. rade bola vlastníčkou už dávno a že žalobca tam nemal nijaký podiel. Súd uvedené dôkazy nevykonal z dôvodu, že tieto sú bezpredmetné pre rozhodnutie v danej veci, keďže predmetom konania je neplatnosť právneho úkonu z dôvodu porušenia predkupného práva k určitým

nehnuteľnostiam. Vlastnícke vzťahy k vedľajším nehnuteľnostiach, ktoré napokon ani nikto nenamietal, sú pre rozhodnutie súdu bezpredmetné, keďže súd pri rozhodnutí vo veci, aká je predmetom sporu v tomto prípade, rieši predovšetkým otázku, či bolo porušené predkupné právo, pričom vychádza z aktuálnych vlastníckych vzťahov ku konkrétnym nehnuteľnostiam, nie k susedným parcelám.

10. Podľa (ďalej len „“), ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

11. Podľa Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

12. Podľa , ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

13. Podľa , ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

14. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva ( ), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu ( ); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa ( ), sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí ( rozsudok NS SR sp. zn. ).

15. Žalobca, ako podielový spoluvlastník, uplatnil nárok, vyplývajúci zo zákonného predkupného práva ako podielový spoluvlastník nehnuteľností, zapísaný v katastri nehnuteľnosti, ktorý bol vymedzený v predmete žaloby. Každý spoluvlastník môže nakladať so svojim spoluvlastníckym podielom podobne, ako vlastník, so svojou vecou, avšak jeho právo je obmedzené predkupným právom. Práva a povinnosti z predkupného práva vznikajú vtedy, keď jeden zo spoluvlastníkov chce svoj podiel previesť na inú, než blízku osobu. Z predkupného práva vyplýva, že ak jeden zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti previesť cudzím osobám alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí tento podiel najskôr ponúknuť všetkým ostatným spoluvlastníkom. Ak však spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe, vtedy sa predkupné právo neuplatní.

16. Podľa súčasnej právnej úpravy sa za blízku osobu považujú dve kategórie osôb: a) osoby, ktoré sú blízkymi osobami z titulu príbuzenského vzťahu alebo manželského pomeru, t. j. príbuzní v priamom rade, teda dieťa - rodič - starý rodič - prastarý rodič, súrodenec a manžel, b) osoby, ktoré sú v pomere rodinnom, avšak vzdialenejšom napr. bratranec - sesternica, nevesta - svokra alebo obdobnom rodinnom pomere, za predpokladu, že je dôvod domnievať sa, že ujma, ktorú by utrpela jedna z nich, by druhá pociťovala ako svoju vlastnú.

17. Predkupné právo spoluvlastníka (uvedené v ) vyplýva priamo zo zákona, teda ide o zákonné predkupné právo. V prípade nerešpektovania predkupného práva sa

dotknutý spoluvlastník musí dovolať neplatnosti právneho úkonu, inak sa tento úkon (prevod podielu) považuje za platný.

18. Odvolacia námietka žalovaných v 1. a 4. rade, týkajúca sa nesprávnych záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k osobám blízkym, nie je dôvodná. Zákon upravuje dve kategórie osoby blízkej a súd prvej inštancie správne vychádzal z ust. , keď na základe vyjadrenia žalovaných o dôvodoch uzatvorenia darovacej zmluvy v prospech žalovanej v 1. rade, sa argumentáciou žalovaných zaoberal. Z výsluchu žalovaných ( najmä žalovanej v 1. rade ) vyplynulo, že žalovaný v 3. a 4. rade nie sú príbuzní v priamom rade, ale ide o druhú kategóriu blízkej osoby, s ktorou zákon spája aj ďalšiu podmienku : že ujma, ktorú by utrpela jedna z nich, by druhá pociťovala ako svoju vlastnú.

19. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu (rozsudok NS SR sp. zn. ).

20. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané splnenie podmienky stanovenej zákonom, pritom dôkazné bremeno o tvrdenej blízkej osobe, bolo práve na žalovaných, čo však nebolo preukázané ani v polohe tvrdenia. Inak povedané, žalovaná v 1. rade, ktorá bola vypočutá na vytýčenom termínom pojednávania vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade (označených ako blízke osoby), nepresvedčila o splnení podmienky úzkych rodinných väzieb medzi nimi, pritom dikcia zákona to priamo vyžaduje. Okrem toho žalovaní v 2. , 5. až 7. rade, príbuzenský vzťah vôbec nespĺňali. V odvolaní uvádzaná pomoc a dobré vzťahy medzi žalovanými všeobecne však samy o sebe, bez bližšej konkretizácie, nepostačujú na preukázanie splnenia zákonom stanovenej podmienky pri blízkych osobách nie v priamom rade a napriek nízkej výmere, ktorá prezentuje podiel darovaný žalovanej v 1.rade ostatnými žalovanými, bolo nutné v súdnom konaní vychádzať z ustanovení hmotnoprávneho predpisu ().

21. Ďalšia odvolacia námietka sa týkala nadobudnutia podielu na nehnuteľnostiach žalobcom. Kataster nehnuteľností sa spravuje domnienkou hodnovernosti zapísaných údajov, tzn. že údaje katastra uvedené v § 7 katastrálneho zákona sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona). Podľa § 7 písm. c/ katastrálneho zákona kataster obsahuje aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len „vlastník“) a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „oprávnená osoba“), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam (NS SR sp. zn. ).

22. Súd prvej inštancie v súlade so zásadou hodnovernosti údajov v katastri nehnuteľnosti, dospel k správnemu záveru, že argumentácia žalovaných o neplatnom nadobudnutí podielov žalobcom od neznámych vlastníkov je právne irelevantná, keďže záväzný je údaj zapísaní v katastri nehnuteľnosti a žalobca je vedený ako podielový spoluvlastník.

23. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj ). S poukazom na uvedené, odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania žalovaných, nakoľko tieto považoval pre rozhodnutie v merite veci bez významu a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. , .

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , v zmysle zásady úspechu. V odvolacom konaní mal úspech žalobca, odvolatelia žalovaní v 1. a 4. rade, neboli úspešní a ostatní žalovaní odvolanie nepodali, preto o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v 1, a 4, rade a k ostatným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).