Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžo/231/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily

Urbancovej v právnej veci navrhovateľa A. s. r. o., so sídlom M., IČO: X., proti odporkyni

Správe katastra Žilina, so sídlom A. Kmeťa 17, Žilina, za účasti JUDr. J. P., so sídlom P.,

správcu konkurznej podstaty úpadcu A.A., s. r. o., so sídlom M., IČO: X., o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia odporcu z 18. mája 2008, č. 8670/06, o odvolaní navrhovateľa

proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 18. júna 2010, č. k. -57, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 18. júna 2010,

č. k. -57 p o t v r d z u j e .

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom z 18. júna 2010,

č. k. -57 potvrdil rozhodnutie odporkyne o zamietnutí návrhu na vklad

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom

ako predávajúcim a A.A., s. r. o. ako kupujúcim z 03. novembra 2006 [§ 250q ods. 2

(ďalej aj „OSP“)].

Krajský súd sa síce nestotožnil s právnym názorom odporkyne, že splnomocnenie

udelené konateľkou predávajúceho konateľovi kupujúceho P. B. je neplatné z dôvodu

antagonistického postavenia účastníkov kúpnej zmluvy, nakoľko podľa názoru krajského

súdu nemožno bez ďalšieho zo zmluvného typu vyvodzovať rozpor záujmov, ale táto

skutočnosť musí byť riadne preukázaná. Stotožnil sa však s ďalšími právnymi závermi

odporkyne o dôvodoch, pre ktoré nebolo možné v súlade so zákonom povoliť vklad

vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode nehnuteľností z 03. novembra 2006. V tomto

smere dospel krajský súd k záveru, že odporkyňa správne zistila skutkový stav a správne

postupoval i pri právnom posúdení veci, keď návrh na vklad zamietol.

Krajský súd poukázal na potrebu aplikácie o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)

v znení účinnom do 31. augusta 2009 (§ 79i katastrálneho zákona) a následne aj vyhlášky

č. X./1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)

účinnej v danom čase [ďalej aj „katastrálny zákon“ a „vyhláška č. X./1996 Z. z. (účinná

do 30. novembra 2009“)].

Správa katastra podľa záverov krajského súdu správne posúdila existenciu prekážky,

ktorá v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v znení účinnom do 31. augusta 2009 bráni

prevodcovi nakladať s nehnuteľnosťou. Táto prekážka spočíva v existencii obmedzujúcej

poznámky v zmysle § 44 ods. 1 vyhlášky č. X./1996 Z. z. na základe exekučného príkazu

predajom nehnuteľností od súdneho exekútora Ing. P. M. pre oprávneného D.D., s. r. o., B. na

parcelu č. X. a dom súpisné číslo X. podľa čísla E.E., číslo záznamu X.. Navrhovateľ v jej

dôsledku nemohol platne previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Krajský súd

sa teda stotožnil s právnym názorom odporcu, že kúpna zmluva, ktorú uzavrel s A.A., s. r. o.,

ako kupujúcim je v zmysle neplatná, pretože ide o právny úkon,

ktorý svojim obsahom priamo odporuje zákonu, v danom prípade

v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacej vyhláške č. X./1996 Z. z. v znení účinnom

ku dňu rozhodnutia správneho orgánu.

K námietke navrhovateľa spočívajúcej v tom, že keďže predmetné nehnuteľnosti boli

z titulu zmluvy zahrnuté do súpisu konkurznej podstaty firmy A.A., s. r. o. (kupujúci) ako

majetok podliehajúci konkurzu, už začaté exekučné konanie, a tým i konanie E. sa

vyhlásením konkurzu zastavuje ex lege a nie je potrebný návrh na výmaz tejto poznámky do

katastra nehnuteľností. Súd sa nestotožnil s názorom, že majetok, ktorý sa prevádza

na základe zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá je predmetom súdneho prieskumu, bol

zahrnutý do konkurznej podstaty úpadcu A.A., s. r. o.. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

zmluvy, nemohli byť zaradené do súpisu konkurznej podstaty pred povolením vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pretože skôr úpadca A.A., s. r. o., nie je

vlastníkom týchto nehnuteľností. Vyhlásením konkurzu na A.A., s. r. o., nedošlo k zastaveniu

exekúcie podľa , pretože nie je splnená základná požiadavka, a to tá, že

nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zmluvy o prevode nehnuteľností, vlastnícky patria

úpadcovi, t. j. firme A.A., s. r. o.. Túto skutočnosť potvrdzuje i výpis z obchodného vestníka

OV , sp. zn. K001240, , v ktorom sa uvádza, že do súpisu všeobecnej

podstaty je zaradený pozemok zapísaný na LV č. X., p. č. X. a dom súpisné číslo X. ako

sporný zápis s tým, že bol uvedený deň a dôvod sporného zápisu, a to zmluva o prevode

nehnuteľností z 03. novembra 2006 uzavretá medzi úpadcom na strane kupujúceho

a spoločnosťou A. s. r. o., na základe ktorej na strane predávajúceho malo dôjsť k odplatnému

prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. K vecnoprávnym účinkom zmluvy o prevode

nehnuteľností – vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech úpadcu

nedošlo.

Krajský súd ďalej poukázal na nezrovnalosti v dátume podpisu predmetnej kúpnej

zmluvy a udelenia plnomocenstva na jej uzavretie P. B. s tým, že zmluva bola podľa jej

obsahu datovaná 03. novembra 2006, plnomocenstvo, ktorým konateľka prevodcu N. D.

splnomocnila P. B. na všetky úkony v mene spoločnosti A. s. r. o., v rozsahu oprávnení

konateľa, bolo podpísané konateľkou až 13. decembra 2006, t. j. ku dňu podpisu zmluvy P. B.

nedisponoval oprávnením konať v mene A. s. r. o., ako jej splnomocnený zástupca. Navyše

rozhodcovský rozsudok z 30. novembra 2006, ktorý ako dôkaz o platnosti zmluvy z 03.

novembra 2006 predložil navrhovateľ, bol vydaný skôr, ako bola samotná zmluva podpísaná

(13. decembra 2006). Aj z dôvodu neurčitostí právnych úkonov zmluvy a plnomocenstva pre

P. B. ohľadom ich datovania (uvedeného v písomnom vyhotovení úkonov) a skutočného

podpísania bolo potrebné návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnuť.

Na záver krajský súd s odvolaním sa na § 31 katastrálneho zákona uviedol, že správa

katastra je oprávnená skúmať platnosť zmlúv, na základe ktorých má vzniknúť, zmeniť

sa alebo zaniknúť vecné právo k nehnuteľnostiam, a ktoré majú byť vložené do katastra

nehnuteľností, a to i napriek tomu, že v konkrétnej veci bol 30. novembra 2006 vydaný

rozhodcovský rozsudok, ktorým rozhodcovský súd určil, že zmluva o prevode nehnuteľnosti

uzavretá dňa 03. novembra 2006 medzi navrhovateľom v rozhodcovskom konaní,

ako predávajúcim (navrhovateľ) a odporcom v rozhodcovskom konaní ako kupujúcim (A.A.,

s. r. o.) je platná. Poukazujúc na krajský súd dodal, že správe

katastra nič nebráni preskúmať rozhodcovský rozsudok ako právny úkon v medziach

vymedzených katastrálnym zákonom, pretože rozhodcovský rozsudok je záväzný len pre

účastníkov rozhodcovského konania. Rovnako to platí i o rozsudku Okresného súdu B. I, č. k.

-37 z 15. januára 2009, ktorým súd určil, že pohľadávka navrhovateľa uplatnená

v konkurznom konaní na majetok úpadcu A.A., s. r. o., vo výške 10 miliónov Sk je zistená čo

do právneho dôvodu i výšky, pretože v zmysle je pre účastníkov konania

i pre všetky orgány záväzný výrok rozhodnutia, ktorý však v prejednávanej veci neobsahuje

určenie, že zmluva o prevode nehnuteľnosti z 03. novembra 2006 uzavretá medzi účastníkmi

konania je platná.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa prvá veta v spojení

s (správne malo byť v spojení s ). Odporca

mal v konaní úspech, avšak náhradu trov konania si neuplatnil. Preto mu ju súd nepriznal.

Čo sa týka účastníka konania, tento zostal v celom konaní nečinný a keďže mu žiadne trovy

nevznikli, súd mu ich nepriznal.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonom ustanovenej lehote (§ 204

v spojení s veta prvá ) odvolanie navrhovateľ žiadal o jeho zrušenie

spolu s rozhodnutím odporcu V 8670/06 z 18. mája 2009.

Navrhovateľ namietal, že krajský súd pri rozhodovaní o opravnom prostriedku

prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce mu z v spojení s tým,

že rozhodnutie odporcu preskúmal nad rozsah a dôvody uvedené v žalobe. Krajský súd

v rozpore s citovaným zákonným ustanovením sám vyhľadal a uviedol ďalšie dôvody,

pre ktoré správne rozhodnutie potvrdil, čím súčasne navrhovateľovi odňal možnosť konať

pred súdom, pretože navrhovateľ nemal v konaní možnosť akýmkoľvek spôsobom sa k týmto

novým dôvodom a skutočnostiam uvedeným v napadnutom rozsudku vyjadriť (§ 205 ods. 2

písm. f/ ).

Poukázal na skutočnosť, že odporca preskúmavané rozhodnutie oprel iba o dva

dôvody brániace povoleniu vkladu vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti. Prvým

z nich je absolútna neplatnosť zmluvy z dôvodu rozporu záujmov zástupcu a zastúpeného,

s názorom ktorým sa krajský súd (bezvýhradne) nestotožnil a svoju právnu úvahu smeroval

k otázke platnosti plnomocenstva udeleného navrhovateľom pánovi P. B., konateľovi A.A., s.

r. o., (konateľ kupujúceho), a teda sa zaoberal iným dôvodom správnosti, resp. nesprávnosti

rozhodnutia preskúmavaného rozhodnutia. Súčasne však krajský súd uviedol, že neplatnosť

právneho úkonu z dôvodu údajného rozporu záujmov v dôsledku antagonistického postavenia

ako prekážka zamietnutia vkladu vlastníckeho práva neobstojí. V zmysle právneho názoru

krajského súdu teda povoleniu vkladu bráni jedine existencia obmedzenia prevodcu nakladať

s nehnuteľnosťami v zmysle exekučného príkazu E. pre vykonanie exekúcie predajom

nehnuteľnosti.

Podľa názoru navrhovateľa neobstojí ani tento dôvod, pretože z

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) jednoznačne vyplýva, že na majetok podliehajúci

konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konania, pričom už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania

sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Majetkom podliehajúcim konkurzu sa pritom chápe celý

takýto majetok, nielen majetok vo vlastníctve úpadcu. Preskúmavané rozhodnutie odporcu

bolo vydané 18. mája 2009, teda v čase, kedy prekážka uvádzaná odporcom a krajským

súdom už nejestvovala. Napadnutý rozsudok i preskúmavané rozhodnutie odporcu preto

vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ( )

a následne oba orgány vec nesprávne právne posúdili ( ).

Vzhľadom k tomu, že sa krajský súd v rozpore s dispozičnou zásadou konania

zaoberal dôvodmi nad rozsah navrhovateľom podaného opravného prostriedku proti

správnemu rozhodnutiu odporcu, namietol navrhovateľ aj nesprávnosť záverov súdu

aj v týchto aspektoch.

Krajský súd vyslovil názor, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy,

nemohli byť zahrnuté do konkurznej podstaty úpadcu A.A., s. r. o., (kupujúceho).

Navrhovateľ poukázal na , a , v zmysle ktorých

je správca konkurznej podstaty povinný spísať aj majetok, ktorého vlastnícke právo je sporné,

t. j. aj predmetné nehnuteľnosti, pričom od momentu ich spísania pre ne platí režim majetku

podliehajúceho konkurzu, a to voči všetkých subjektom. Krajský súd v tomto konaní nebol

orgánom oprávneným na posudzovanie správnosti zaradenia nehnuteľností do súpisu

konkurznej podstaty úpadcu – kupujúceho, mohol tak urobiť len všeobecný súd na základe

podanej excindačnej žaloby, ktorá podaná nebola. Právny názor krajského súdu aj v tejto

otázke vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho

posúdenia veci ( a ).

Pokiaľ ide o datovanie predmetnej kúpnej zmluvy, jej podpisu pred notárom

a datovania plnomocenstva udeleného P. B., navrhovateľ oponuje právnemu názoru krajského

súdu tým, že v čase podpisu kúpnej zmluvy P. B. ako splnomocneným zástupcom

predávajúceho (navrhovateľa), t. j. 13. decembra 2006, ako to vplýva z notárskej overovacej

doložky na zmluve, bol tento riadne splnomocnený a aj oprávnený na tento úkon v mene a na

účet predávajúceho, o čom svedčí dátum na písomnom plnomocenstve, ktoré mu bolo udelené

13. decembra 2006. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z čoho krajský súd

vyvodzuje neurčitosť právnych úkonov – zmluvy a plnomocenstva, pričom súčasne

nepovažuje za vadu preskúmavaného rozhodnutia odporcu jeho zjavné nesprávne datovanie

na 18. mája 2008 (správne má byť 2009). Tento postup krajského súdu, podľa názoru

navrhovateľa, nemožno hodnotiť inak než ako porušenie princípu rovnosti účastníkov

konania.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, navrhovateľ má za to, že ani jeden

z dôvodov, pre ktoré odporca zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

a ktoré krajský súd ako vecne správne potvrdil, neobstojí. Krajský súd nedostatočne zistil

skutkový stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil, čím zaťažil napadnuté

rozhodnutie vadami zakladajúcimi dôvodnosť odvolania v zmysle . Zároveň,

preskúmanie správneho rozhodnutia nad rámec dôvodov vymedzených v opravnom

prostriedku je v priamom rozpore s dispozičnou zásadou ovládajúcou konanie a rozhodovanie

o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov,

v dôsledku čoho je konanie krajského súdu zaťažené inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odporca sa k podanému odvolaniu napriek výzve súdu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v rozsahu a medziach podaného odvolania ( v spojení s veta

prvá ); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta

prvá v spojení s ), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovskej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení

s veta prvá a ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa

nie je možné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako

aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo

dotknuté (, ).

V prejednávanej veci je predmetom prieskumu rozhodnutie správy katastra

o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prevádzaného kúpnou

zmluvou navrhovateľom na spoločnosť A.A., s. r. o..

Podľa § 31 ods. 7 katastrálneho zákona možno proti rozhodnutiu katastrálneho

úradu o zamietnutí vkladu podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra, ktorá

rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra podanému

odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. Vzhľadom k tomu,

že predmetom prieskumu je v prejednávanej veci rozhodnutie správneho orgánu, ktoré ešte

nenadobudlo právoplatnosť, postupujú súdy v správnom súdnictve práve podľa tretej hlavy

piatej časti ( ). Súd v tomto prípade

vystupuje priamo ako odvolacia inštitúcia proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v prvom rade zaoberal námietkami navrhovateľa

smerujúcimi voči procesnému postupu krajského súdu a skúmal, či nedošlo k takému

procesnému pochybeniu, pre ktoré by sa na napadnutý rozsudok nemohlo nahliadať ako

na zákonný.

Konanie podľa tretej hlavy piatej časti sa začína

na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a ktorý

sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ

osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote

na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom

prostriedku alebo ak obsahuje nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov

od jeho doručenia ( a ).

Konanie v správnom súdnictve sa spravuje dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej

správny súd koná len na základe návrhu účastníka konania, pričom jeho rozsahom a dôvodmi

je viazaný ( v spojení s ). Obmedzenie preskúmavacej

právomoci správneho súdu tak, ako vyplýva z obmedzuje súd v zmysle

zisťovania dôvodov nezákonnosti, resp. nesprávnosti, preskúmavaného správneho

rozhodnutia. Nie je totiž úlohou správneho súdu vyhľadávať za účastníka dôvody

nezákonnosti správneho rozhodnutia. Súd by pochybil, keby preskúmavané správne

rozhodnutie zrušil z dôvodov idúcich nad rozsah podanej žaloby, resp. opravného prostriedku.

Pokiaľ však súd dospeje k záveru, že v danom rozsahu je toto rozhodnutie vydané v súlade

so zákonom, je len na jeho uvážení, či v záujme presvedčivosti uvedie ďalšie argumenty

v prospech tohto zistenia. Svoje zistenia však musí založiť na obsahu administratívneho spisu

( ) s výnimkou, ak preskúmava rozhodnutie správneho orgánu, ktorým

správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci

vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7

ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie ( ). Nie je teda porušením zákona,

pokiaľ súd v písomnom vyhotovení rozsudku, ktorým preskúmavané rozhodnutie správneho

orgánu potvrdil, uvedie ďalšie dôvody svedčiace o správnosti a zákonnosti správneho

rozhodnutia. Takýto postup súdu nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia súdu.

K námietke navrhovateľa, že hoci krajský súd odmietol právne závery odporcu

o neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu konfliktu záujmov, preskúmaval platnosť udeleného

plnomocenstva nad rámec vykonaného dokazovania a preskúmavania odporcom, Najvyšší

súd Slovenskej republiky uvádza, že ak sa krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku

zaoberal dôvodmi platnosti, resp. neplatnosti plnomocenstva udeleného na uzavretie

predmetnej kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a spoločnosťou A., s. r. o., táto

úvaha súdu zjavne nemala vplyv na rozhodnutie súdu o správnosti preskúmavaného

rozhodnutia odporcu. Preto nemožno na túto námietku prihliadať ako na relevantnú.

Kľúčovým problémov v prejednávanej veci je však otázka existencie prekážky

pre povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, a to z dôvodu existencie

obmedzenia vlastníckeho práva predávajúceho zákazom jeho prevodu v dôsledku exekúcie

predajom nehnuteľnosti.

Medzi povinnosti katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu práva

k nehnuteľnosti patrí tiež povinnosť preskúmať zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné

náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený

nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná

voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva

neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní

o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať

vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona).

Okrem obmedzenia nakladať s nehnuteľnosťou spočívajúceho v osobe prevodcu

(napr. obmedzenie spôsobilosti na právne úkony) osobitné zákony upravujú prípady, kedy

je osoba inak oprávnená s nehnuteľnosťou nakladať (najmä vlastník) v tomto svojom práve

obmedzená.

V prejednávanej veci bola voči predávajúcemu (navrhovateľ) vedená exekúcia E.E.

v prospech oprávneného D., s. r. o., B., predajom nehnuteľností, a bol vydaný exekučný

príkaz na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom Ing. P. M.. Navrhovateľ v katastrálnom

konaní tvrdil, že oprávnený v exekúcii, spoločnosť D., s. r. o., ho v novembri 2006 informoval

o tom, že pristupuje k návrhu na zastavenie exekúcie. Žiaden dôkaz o tejto skutočnosti však

predložený nebol, pričom exekučný príkaz bol v časti C listu vlastníctva č. X. vedeného

Katastrálnym úradom v Žiline, Správou katastra Žilina pre k. ú. Žilina, na ktorom je zapísaná

nehnuteľnosť prevádzaná predmetnou kúpnou zmluvou, zapísaný ešte v čase rozhodovania

o vklade vlastníckeho práva (resp. ako to vyplýva z obsahu súdneho spisu, tento zápis na liste

vlastníctva figuroval ešte 12. júna 2010).

Kataster nehnuteľností sa spravuje domnienkou hodnovernosti zapísaných údajov,

tzn. že údaje katastra uvedené v § 7 katastrálneho zákona sú hodnoverné, ak sa nepreukáže

opak (§ 70 ods. 1 katastrálneho zákona). Podľa § 7 písm. c/ katastrálneho zákona kataster

obsahuje aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej

len „vlastník“) a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „oprávnená

osoba“), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné

číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo,

ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam. Údajmi

o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnosti sa rozumejú najmä údaje o ťarchách

a obmedzeniach viaznucich na nehnuteľnosti.

Navrhovateľ a ani spoločnosť A.A., s. r. o., ako kupujúci v katastrálnom konaní a ani

v konaní pred krajským súdom nepredložili a ani neoznačili dôkaz preukazujúci skutočnosť,

že exekúcia vedená súdnym exekútorom Ing. P. M. pod sp. zn. E.E. bola skončená, a teda, že

zápis exekučného príkazu na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti nie je hodnoverný.

Navrhovateľ však v konaní viackrát namietal, že uvedené exekučné konanie vedené

predajom dotknutej nehnuteľnosti bolo skončené zo zákona, a to v dôsledku vyhlásenia

konkurzu na kupujúceho uznesením Okresného súdu B. I, z 01. februára 2007, sp. zn. 3K

35/2006, ktoré bolo v zverejnené v Obchodnom vestníku č. zo 07. februára 2007, t.

j. k zastaveniu exekúcie došlo v zmysle .

Podľa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon

rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní

o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku

podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok

sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej

podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi

zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol

vyhlásený.

Paragraf 49 následne upravuje prípady, kedy v exekúcii predajom nehnuteľnosti

bol už udelený príklep, k čomu v prejednávanej veci nedošlo.

Majetok podliehajúci konkurzu je v zmysle :

a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,

b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,

c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky,

d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú

podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov ( ).

Predmetný pozemok na LV č. X. vedenom Katastrálnym úradom v Žiline, Správou

katastra Žilina pre k. ú. Žilina, bol zapísaný do všeobecnej konkurznej podstaty

s poznámkou, že ide o sporný zápis, pretože k vecnoprávnym účinkom zmluvy o prevode

nehnuteľnosti – vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností

v prospech úpadcu nedošlo (OV z 13. marca 2007, s. 10, K001240).

Podľa do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie

do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné najmä preto, že sa nachádza

u tretej osoby alebo že tretia osoba k nemu uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu

vylučuje. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie

osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení

odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu

svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia

sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže

zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej

podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.

Správca konkurznej podstaty teda do súpisu zaradí každú vec, pohľadávku alebo právo

majúce majetkovú hodnotu, o ktorých má za to, že patria alebo môžu patriť do konkurznej

podstaty, a to aj v prípade pochybností, že do podstaty skutočne patria. Zapísané veci,

pohľadávky a ďalšie práva, o ktorých sú pochybnosti, či do podstaty skutočne patria, môžu

byť zo súpisu vylúčené, ak nedošlo k vyriešeniu spornej otázky, či už mimosúdnou cestou,

alebo cestou rozhodnutia súdu.

Odstránenie sporného zápisu v predmetnej veci je v konečnom dôsledku podmienené

povolením vkladu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Až do toho momentu,

je zápis vedený ako sporný a nemožno s jednoznačnou istotou vysloviť, že vec patrí

do všeobecnej podstaty úpadcu s následkom zastavenia exekúcie na ňu vedenej v zmysle

.

Navrhovateľ v konaní poukázal na rozsudok Okresného súdu B. I, z 15. januára 2009,

č. k. -37, ktorým súd určil, že pohľadávka navrhovateľa (navrhovateľ aj

v tunajšom konaní) uplatnená v konkurznom konaní na majetok úpadcu A.A.A., s. r. o., vo

výške 10.000.000,- Sk (331.939,188 eura) je zistená čo do dôvodu a výšky. Ide o pohľadávku

na kúpnej cene podľa kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva, ktorého vklad odporca

preskúmavaným rozhodnutím zamietol. Navrhovateľ tvrdil, že súd v konaní skúmal platnosť

predmetnej kúpnej zmluvy, ktorú odporca vyhodnotil ako neplatne uzavretú, a teda svojím

rozhodnutím fakticky potvrdil jej platnosť.

Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu B. I, z 15. januára 2009, č. k. 1Cbi/6/2007-

37 je zrejmé, že po otvorení pojednávania odporca (správca konkurznej podstaty úpadcu

A.A., s. r. o.) uznal nárok navrhovateľa a navrhol, aby súd určil, že pohľadávka uplatnená

v konkurznom konaní je zistená čo do právneho dôvodu i výšky.

Keďže skutočnosť, ktorá bola predmetom uvedeného súdneho konania, nebola, ako

to vyplýva z uvedeného uznesenia, medzi účastníkmi sporná, súd sa otázkou platnosti

predmetnej kúpnej zmluvy v odôvodnení rozsudku nezaoberal.

Navyše, rozhodnutie o pravosti pohľadávky čo do dôvodu a výšky nemôže

nahradiť rozhodnutie o určení vlastníckeho práva, resp. o platnosti zmluvy, ktorou

malo byť vlastnícke právo prevedené, a to ani v prípade, že predmetná pohľadávka

pochádza z totožnej zmluvy. S výrokom súdu o tom, že pohľadávka veriteľa voči úpadcovi

uplatnená v konkurznom konaní sa uznáva čo do dôvodu a výšky totiž zákon nespája žiadne

účinky vo vzťahu k titulu pohľadávky.

Účinky rozhodnutia súdu o určení vlastníctva sa nespájajú ani s rozhodnutím

o zamietnutí žaloby, ktorou bolo uplatnené právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu

( ). Na druhej strane vlastníctvo inej osoby nevylučuje, že vec bude spísaná

do konkurznej podstaty, ale na to, aby bolo možné hovoriť o majetku patriacom

do podstaty, je nutné, aby dotknutá vec bola spísaná ako nesporná.

Z tvrdení navrhovateľa nevyplýva, že by otázka postavenia predmetnej nehnuteľnosti

vo vzťahu ku konkurznému konaniu vedenému na kupujúceho bola riešená v osobitnom

konaní, z ktorého výsledkov by bolo možné vyvodiť nespornosť zápisu predmetnej

nehnuteľnosti do všeobecnej podstaty.

V prejednávanej veci malo dôjsť k zmene vlastníka nehnuteľnosti na základe kúpnej

zmluvy. Zmluvný prevod vlastníckeho práva v zásade pozostáva z dvoch fáz (§ 133 zákona

č. – „OZ“), pričom sa rozlišuje právny dôvod (iustus titulus)

a právny spôsob nadobudnutia vlastníctva (modus adquirendi dominii). Vlastná zmluva ako

právny dôvod prevodu vlastníctva osebe nemá translačný (prevodný) účinok, ale len účinok

obligačný. Právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je jeho vklad

do katastra nehnuteľností. Na to, aby došlo k platnému a úplnému prevodu vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti sa vyžaduje platnosť a účinnosť príslušných právnych úkonov, resp. aktov,

prislúchajúcich jednotlivým fázam (napr. platná a účinná zmluva o prevode vlastníckeho

práva a právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu katastra o povolení vkladu).

Jednou z podmienok platného prevodu vlastníckeho práva je, že dispozičné právo

pôvodného vlastníka nie je nijakým spôsobom obmedzené, t. j. neviaznu na ňom ťarchy

brániace slobodnému scudzeniu nehnuteľnosti inej osobe.

Ak navrhovateľ namietal, že je nemysliteľné, aby vo vzťahu k predávajúcemu bola

uznaná jeho pohľadávka voči podstate, ktorá má základ v kúpnej zmluve k veci, ktorú

v konečnom dôsledku úpadca ako kupujúci nenadobudol do svojho vlastníctva v dôsledku

zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho práva odporcom, považuje najvyšší súd za potrebné

uviesť, že táto skutočnosť nemá vplyv na rozhodovanie správnych orgánov a ani súdov. Práva

a povinnosti účastníkov súkromnoprávnej zmluvy, ktoré nie sú touto zmluvou upravené,

sa spravujú príslušnými ustanoveniami , prípadne osobitných

predpisov občianskeho práva. Pokiaľ ide o práva a povinnosti tretích osôb, tieto môžu byť

zmluvou dotknuté jedine v prípadoch, kedy tak ustanoví zákon, a to spôsobom a v rozsahu

ustanovenom zákonom.

V predmetnej veci by takýmto tretím subjektom bola správa katastra, ktorá v zmysle

katastrálneho zákona rozhoduje o zápisoch práv k nehnuteľnostiam, a to aj na základe zmlúv,

t. j. dvojstranných právnych úkonov súkromnoprávnej povahy. V zmysle

Slovenskej republiky môže správa katastra ako štátny orgán konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ako už bolo uvedené,

katastrálny zákon ukladá správe katastra povinnosť skúmať v rámci konania o vklade

vlastníckeho práva zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon

urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou,

či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať

s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza

a či sa neprieči dobrým mravom, a pri rozhodovaní o vklade tiež prihliadať aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu (§ 31 ods. 1

katastrálneho zákona). Skutočnosti preskúmavané správou katastra zároveň predstavujú

podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby správa katastra mohla pristúpiť

k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu. Ak by správa katastra povolila vklad vlastníckeho

práva pri nesplnení čo i len jednej zo zákonom ustanovených podmienok, postupovala

by v rozpore s , pričom by mohla vážne zasiahnuť do práva

na ochranu vlastníctva podľa .

Napriek tomu, že pre navrhovateľa, či A., s. r. o., sa tieto požiadavky a ich striktné

dodržiavanie zo strany odporcu môžu javiť ako zbytočné, neslobodno opomínať ich primárny

účel, ktorým je práve ochrana vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Skutočnosť, že v prejednávanej veci navrhovateľ a A., s. r. o., uzavreli kúpnu zmluvu

o prevode nehnuteľnosti zaťaženej právom tretej osoby brániacim jej prevodu (oprávneného

v exekúcii), zakladá zodpovednostné následky výlučne medzi účastníkmi tejto zmluvy,

pričom možné negatívne následky nemajú vplyv na povinnosť správy katastra podľa zákona

o katastrálnom konaní, v tomto prípade najmä podľa § 28 a nasl.. Inak by došlo k preneseniu

zodpovednosti subjektu súkromnoprávneho vzťahu na orgán verejnej správy. Ako bolo

uvedené vyššie, vyhlásenie konkurzu na majetok A., s. r. o., nemalo vplyv na exekúciu

vedenú na navrhovateľa ani v časti týkajúcej sa predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko bola

zapísaná ako sporná. Zápis majetku do súpisu konkurznej podstaty s poznámkou spornosti

nemá za následok zastavenie exekúcie vedenej na tento majetok.

Správa katastra ako správny orgán je pri svojom rozhodovaní viazaná správnym

poriadkom. Jej rozhodnutie teda musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané

náležitosti (§ 46 správneho poriadku), je povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci

a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len

návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods. 1 správneho poriadku). V konaní je tiež viazaná

základnými pravidlami správneho konania zakotvenými v § 3 a § 4 správneho poriadku.

V prejednávanej veci správa katastra rozhodnutím z 02. februára 2007 č. V-8670/06

prerušila konanie o vklade vlastníckeho práva na základe predmetnej zmluvy a účastníkom

konania určila lehotu 60 dní na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad a jeho príloh. V jeho

odôvodnení uviedla zoznam obmedzení, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou.

Na uvedené rozhodnutie o prerušení konania účastníci nereagovali a správa katastra

rozhodnutím z 21. septembra 2007 č. V-8670/06 konanie zastavila. Toto zastavujúce

rozhodnutie bolo na odvolanie navrhovateľa zrušené rozhodnutím Katastrálneho úradu

v Žiline z 20. marca 2009 č. Vo-24/2007-Ľu a vec bola správe katastra vrátená na ďalšie

konanie s tým, že katastrálny úrad sa vyporiadal s jednotlivými požiadavkami správy katastra

na doplnenie návrhu na vklad vlastníckeho práva v zmysle podaného odvolania. Následne

správa katastra vydala 18. mája 2009 (v rozhodnutí nesprávne uvedený rok „2008“)

rozhodnutie, ktorým návrh na vklad vlastníckeho práva zamietla.

Ani po zrušujúcom rozhodnutí z 20. marca 2009 do vydania preskúmavaného

rozhodnutia odporcu, navrhovateľ v konaní a ani spoločnosť A., s. r. o., (resp. správca

konkurznej podstaty úpadcu A., s. r. o.) nepredložili žiaden doklad preukazujúci ukončenie

exekúcie vedenej na predmetnú nehnuteľnosť, resp. iný doklad, na základe ktorého by mohlo

dôjsť k výmazu poznámky obmedzujúcej právo nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou.

S ohľadom na uvedené skutočnosti sa najvyšší súd stotožnil s právnym názorom

odporcu, že nie je možné povoliť vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej zmluvy

z dôvodu existencie obmedzenia práva nakladať s nehnuteľnosťou (v dôsledku sporného

zápisu nehnuteľností do všeobecnej konkurznej podstaty). Najvyšší súd zároveň nezistil vady

správneho konania, následkom ktorých by bolo namieste rozhodnutie zrušiť (odňatie

možnosti konať pred správnym úradom).

Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie

odporcu v medziach opravného prostriedku bolo vydané v súlade so zákonom, a teda krajský

súd rozhodol správne, ak toto rozhodnutie potvrdil. Odvolanie navrhovateľa neobsahuje

námietky spôsobilé ovplyvniť posúdenie danej veci inak, než ako ho posúdil krajský súd

( a v spojení s veta prvá ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd odvolací nezistil v konaní súdu prvého stupňa vady, ktoré by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a ku ktorým by bol povinný prihliadať z úradnej moci (§ 212

ods. 3 v spojení s veta prvá ), preto napadnuté rozhodnutie potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s veta prvá ako aj

v spojení s s poukazom na tak, že navrhovateľovi

ich náhradu nepriznal, pretože v tomto konaní nebol úspešný, a odporcovi preto, že mu žiadne

trovy z dôvodu podania neúspešného odvolania navrhovateľa nevznikli a ani ich náhradu

neuplatnil.

Najvyšší súd v zmysle v spojení s veta prvá

upozorňuje krajský súd na nesprávnosť dátumu vydaného správou katastra dňa 18. mája 2009,

keď v rozhodnutí je nesprávne uvedený rok „2008“. Túto chybu v písaní bude potrebné

odstrániť postupom podľa v spojení s veta prvá . Tú istú chybu

v písaní by mala opraviť aj odporkyňa postupom podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V B. 25. augusta 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

P. Slezáková