Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/157/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: ČESMAD Slovakia, Galvaniho 15C, 821 04 Bratislava - Ružinov, IČO: 30 779 553, zastúpený: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom Kominárska 2, 4, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 254 084, proti žalovanému: EUROSPEDA s.r.o., so sídlom Brestovská 2931/125, 066 01 Humenné, IČO: 36 493 376, zastúpený: JUDr. Kristínou Tomkovou, advokátkou, so sídlom Udavské 391, 067 31 Udavské, IČO: 51 007 771, o zaplatenie 6.240,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. -56 zo dňa 9.5.2023, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Humenné, č. k. -56 zo dňa 9.5.2023 v napadnutom II. a III. výroku.

II. Odmieta odvolanie proti výroku I.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. Zamieta návrh žalovaného na prerušenie konania. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6240,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3180,- eur od 20.08.2022 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 3060,- eur od 29.8.2022 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 3180,- eur od 20.08.2022 do zaplatenia, vo výške 0,05% denne zo sumy 3060,- eur od 29.08.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výšky 40,- eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 6.240,- eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia titulom neuhradenia splatných faktúr vystavených za poskytnuté asistenčné služby.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ku dňu podania žaloby eviduje dve faktúry, ktoré boli riadne vystavené a doručené, a to faktúru č. 222810431, vystavená dňa 20.7.2022, splatná dňa 19.8.2022 na sumu 3.180,- eur a faktúru č. 222810452, vystavená dňa 29.7.2022, splatná dňa 28.8.2022 na sumu 3.060,- eur. Súčasťou podpísaného zákazkového listu - asistenčnej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky na poskytovanie asistenčných služieb ČESMAD ASSISTANCE (ďalej len „VOP“).

Žalovaný žalobcom vystavené faktúry spolu vo výške 6.240,- eur aj napriek uplynutiu lehoty splatnosti a upomienkam na zaplatenie doposiaľ neuhradil.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, keď v podanom odpore uviedol, že neuznáva peňažný nárok žalobcu v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný mal za to, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nespĺňa zákonné kritéria požadované ustanovením . Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca nešpecifikoval základné údaje, napr. o špecifikácii samotnej škodovej udalosti, o jej priebehu, následkoch a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany žalobcu. Niektoré podstatné náležitosti síce vyplývajú z príloh, avšak to nie je postačujúce, s prihliadnutím na znenie ustanovenia . Žalovaný ďalej uviedol, že na základe záznamu - správa zamestnanca o nehode zo dňa 15.7.2022 došlo k dopravnej nehode dňa 13.7.2022 o 10:55 hod., keď vodič prechádzal cestou v meste Koprivnici (Chorvátsko), na križovatke mu skrížilo auto cestu a došlo k stretu. Žalovaný má riadne poistené motorové vozidlo a služby s tým spojené. Túto udalosť riadne nahlásil poisťovni, ktorá je zaevidovaná a je stále riešená. Všetky tieto nároky majú byť vyplatené zo strany poisťovne, nakoľko je vozidlo riadne poistené. Podľa žalovaného by ako žalovaný v 2. rade mala byť uvedená poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., nakoľko motorové vozidlo je riadne poistené. Žalovaný zároveň navrhol, aby do konania vstúpil ako intervenient poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä faktúrou č. 222810431, faktúrou č. 222810452, všeobecnými obchodnými podmienkami na poskytovanie asistenčných služieb ČESMAD ASSISTANCE, plnomocenstvom, predžalobnou výzvou zo dňa 5.10.2022 a doručenkou k nej, zákazkovým listom - asistenčnou zmluvou zo dňa 15.7.2022, výpisom z obchodného registra žalovaného, Oznámením spoločnosti Allianz zo dňa 29.7.2022, Oznámením o postúpení vysporiadania zo dňa 2.8.2022, listom spoločnosti AVUS International spol. s r.o. zo dňa 2.8.2022, listom spoločnosti AVUS International spol. s r.o. zo dňa 17.10.2022, záznamom - správa zamestnanca o nehode spísaný dňa 15.7.2022, potvrdením zo dňa 19.7.2022, ako aj s písomnými vyjadreniami strán sporu a ďalšími listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu), zistil skutkový stav, podľa ktorého:

5.1. Žalovaný ako objednávateľ si u žalobcu ako dodávateľa dňa 15.7.2022 zákazkovým listom - asistenčnou zmluvou objednal asistenčné služby, predmetom ktorých bol odťah a preprava vozidla Iveco ečv. A. po nehode z Koprivnice do servisu DAM Prešov, člen Česmadu. Po dodaní asistenčných služieb žalobca žalovanému vyúčtoval cenu asistenčných služieb, a to faktúrou č. 222810431 zo dňa 20.7.2022, splatná dňa 19.8.2022 vo výške 3.180,-eur a faktúrou č. 222810452 zo dňa 29.7.2022, splatná dňa 28.8.2022 vo výške 3.060,- eur, spolu žalobca vyfakturoval žalovanému za asistenčné služby sumu 6.240,- eur.

5.2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 15.7.2022 uzatvorená asistenčná v zmysle ustanovenia (ďalej len „“), na základe ktorej žalobca dodal žalovanému asistenčnú službu ČESMAD ASSISTANCE, spočívajúcu v odťahu a preprave vozidla po dopravnej nehode, pričom pri poskytnutí tejto asistenčnej služby boli vykonané tieto jednotlivé úkony: jazda zo zmluvného technického parkoviska na miesto zásahu, z miesta zásahu na miesto zloženia a z miesta zloženia na zmluvné technické parkovisko v celkovej dĺžke 1 245 km a práca spočívajúca v naložení a vyložení odťahovaného vozidla v celkovej dĺžke 2 hodiny. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné, žalovaný dodanie asistenčnej služby v podanom odpore ako aj na pojednávaní potvrdil a súd mal vykonanie týchto úkonov asistenčnej služby preukázané aj zákazkovým listom - asistenčnou , podpísaným žalovaným, v ktorom sú jednotlivé úkony asistenčnej služby uvedené. Rovnako nebola sporná výška vystavených faktúr ani doručenie predmetných faktúr, nakoľko aj samotný žalovaný potvrdil, že faktúry mu doručené boli a nenamietal ani ich výšku. Žalovaný súhlasil s rozsahom a cenou poskytnutých služieb a iných plnení uvedených v zákazkovom liste a vyhlásil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami uvedenými na zadnej strane tohto dokumentu, ktoré plne akceptoval, a teda potvrdil ich prevzatie.

6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení , , , právna úprava rokovanie o uzavretí , , , , , právna úprava omeškanie dlžníka, a Nariadenia vlády SR č. a zmluvných dojednaní a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná v plnom rozsahu.

6.1. Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v podanom odpore namietal, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením (ďalej len „“), pretože neuviedol základné údaje napr. o špecifikácii samotnej škodovej udalosti, o jej priebehu, následkoch a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany žalobcu. Podľa názoru súdu návrh žalobcu spĺňal všetky materiálne aj formálne náležitosti požadované platnými právnymi predpismi. Predmetom tohto konania je neuhradenie vystavených faktúr za poskytnuté asistenčné služby, t. j. za odťah a prepravu motorového vozidla po dopravnej nehode, ktoré si u žalobcu objednal sám žalovaný. Predmetom konania nebolo poistné plnenie ani žiadne nároky vyplývajúce zo škodovej udalosti, teda dopravnej nehody, preto žalobca nemal povinnosť uviesť podrobnosti, ako sa predmetná nehoda stala a kto ju spôsobil. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie nevidel dôvod, aby žalobca v podanej žalobe uvádzal údaje týkajúce sa samotnej škodovej udalosti, a to jej priebeh, následky, ako aj realizované úkony týkajúce sa škodovej udalosti.

6.2. Ďalej k námietke žalovaného, že ako žalovaný v 2. rade má byť v tomto konaní poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá je povinná žalobcovi uhradiť dlžnú sumu, nakoľko žalovaný mal vozidlo riadne poistené, súd prvej inštancie uviedol, že predmetom tohto konania je obchodnoprávny vzťah, ktorý vznikol z písomne uzatvorenej asistenčnej medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom. Uvedenú asistenčnú podpísali žalobca a žalovaný. Predmetom tohto konania nie je vzťah žalovaného, ktorý mal poistené motorové vozidlo a poisťovne, v ktorej toto motorové vozidlo mal poistené. Z uvedeného dôvodu poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. nie je pasívne vecne legitimovanou v tomto konaní. Podľa súdu nič nebráni tomu, aby si žalovaný svoje prípadné nároky vyplývajúce z uzatvorenej poistnej uplatnil v samostatnom konaní.

6.3. Nakoniec súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca všetky svoje tvrdenia dostatočne preukázal, preto súd nemal dôvod spochybňovať žalobcom predložené doklady a jeho tvrdenia a mal za to, že pokiaľ žalovaný nenamietal žalobcom vystavené faktúry, ich výšku ani právny základ, ani mu tieto faktúry nevrátil, bol povinný tieto uhradiť v lehote ich splatnosti. Na základe vyššie uvedeného preto súd podanú žalobu považoval za dôvodnú v plnom rozsahu a vyhovel jej.

7. O príslušenstve pohľadávky rozhodol súd prvej inštancie podľa , v spojení s a Nariadenia vlády SR č. , keď konštatoval, že nesplnením svojho peňažného záväzku v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy. Keďže si žalobca v podanej žalobe uplatnil úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške 9 % ročne z jednotlivých vyfakturovaných súm, vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry, súd mu priznal úrok z omeškania v požadovanej výške, pretože takto uplatnený úrok z omeškania je v súlade s .

8. V predmetnom rozsudku súd zároveň rozhodol i o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania do doby, pokiaľ bude ukončená poistná udalosť na strane chorvátskych orgánov, pretože nezistil dôvod ani na obligatórne ani na fakultatívne prerušenie konania. Uviedol, že v konaní ide o obchodnoprávny vzťah, ktorý vznikol na základe písomne uzatvorenej asistenčnej , ktorá bola uzatvorená podľa ustanovenia medzi žalobcom a žalovaným. Asistenčné služby, za ktoré boli vystavené faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania si neobjednala poisťovňa, v ktorej mal žalovaný poistené motorové vozidlo, ale priamo žalovaný. Skutočnosť, s akým výsledkom bude ukončená poistná udalosť na strane chorvátskych orgánov je preto pre toto konanie irelevantná a nemala by žiaden vplyv na rozhodnutie v prejednávanej veci. Uzavrel, že súd mal dostatok podkladov pre rozhodnutie vo veci, preto prerušenie konania, ktoré navrhol žalovaný, považoval za nehospodárne a aj tendenčné a v rozpore s právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto takýto návrh na prerušenie konania zamietol.

9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , v spojení s a žalobcovi, ktorý bol úspešný v celom rozsahu, priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

10. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených v , , , a , bez toho, aby ich bližšie konkretizoval. Odvolateľ navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeniť a žalobu zamietnuť.

10.1. Žalovaný v odvolaní uviedol, že zotrváva na tvrdení, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ V tomto smere mal za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca podľa žalovaného nešpecifikoval základné údaje – napr. o špecifikácii samotnej škodovej udalosti, o jej priebehu, následkoch a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany žalobcu. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce.

10.2. Zároveň uviedol, že v tomto prípade by mala byť ako žalovaný v 2. rade uvedená aj poisťovňa Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 00 151 700, nakoľko je motorové vozidlo riadne poistené. S touto skutočnosťou sa podľa odvolateľa súd nijako nevysporiadal. Žalovaný tiež nesúhlasil s tým, aby všetky tieto náklady, ktoré požaduje žalobca od žalovaného znášal sám, nakoľko pri vzniku dopravnej nehody bola kontaktovaná poisťovňa Allianz, ktorá poskytuje asistenčné služby v rámci povinného zmluvného poistenia a následne zo strany poisťovne bolo klientovi odporúčané spoločnosťou, s ktorou spolupracuje pri odťahovaní, a to spoločnosť ČESMAD, aby sa obrátili v rámci povinného zmluvného poistenia na túto spoločnosť s tým, že tieto náklady budú preplatené. Vinníkom dopravnej nehody nebol žalovaný, ale občan Chorvátska. Škodová udalosť ešte nebola uzavretá, stále prebieha vyšetrovanie. V tomto prípade je povinnosť vinníka plniť cez PZP, či už je občan Slovenskej republiky alebo Chorvátska, tak ako to vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou je viazaná aj Chorvátska republika. Žalovaný má za to, že nie je povinný plniť žalobcovi, ale žalobca je povinný obrátiť sa so svojím nárokom na poisťovňu, nakoľko ide o právnickú osobu, ktorá má uzatvorené s poisťovňou. Odťah bol vykonaný na základe odporúčania zo strany poisťovne. Zároveň žalovaný trval na prerušení konania do momentu ukončenia poistného šetrenia na strane chorvátskych orgánov.

10.3. Nakoniec žalovaný poukázal na plnomocenstvo predložené právnym zástupcom žalobcu, ktoré malo byť podpísané v roku 2017 osobou, ktorá už v čase začatia konania nie je osobou oprávnenou konať za žalobcu. Žalovaný má za to, že takéto plnomocenstvo je neplatné a právny zástupca nebol oprávnený v celom konaní zastupovať žalobcu. Žalovaný súdu predložil aj výpis z registra organizácií, podľa ktorého sú štatutárnym orgánom B. C. – 2. viceprezident, D. D. – prezident, E. D. A. – 1. viceprezident, D. F. – generálny tajomník. Podľa výpisu sú oprávnení konať za združenie minimálne dvaja členovia štatutárneho orgánu spoločne. Plnomocenstvo bolo podpísané osobou G. E. G., H. generálnym tajomníkom v roku 2017. Jeho funkcia však zanikla 10.09.2020. Pokiaľ žalobu podal právny zástupca, ktorý nebol riadne splnomocnený na toto konanie, mal žalovaný za to, že súd bol povinný skúmať túto skutočnosť už pri podaní samotného návrhu a tento nedostatok nebol do dnešného dňa súdom zistený a ani napravený. Pokiaľ za žalobcu konal právny zástupca bez riadneho splnomocnenia, má žalovaný za to, že celé konanie trpí procesnou vadou, ktorú už v tomto prípade nie je možné odstrániť so spätnými účinkami a teda návrh podala osoba, ktorá na tento úkon nebola riadne splnomocnená a zároveň všetky úkony vykonané za žalobcu v tomto konaní, boli vykonané bez plnomocenstva.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného neobsahuje základné náležitosti odvolania podľa , najmä neobsahuje, v akom rozsahu žalovaný odvolanie napáda a z akých konkrétnych dôvodov. Žalovaný vôbec neuviedol konkretizáciu odvolacích dôvodov, preto navrhuje, aby bolo podané odvolanie odmietnuté. V prípade, že odvolanie nebude odmietnuté, navrhuje,

aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal mu trovy odvolacieho konania.

11.1. K obsahovej stránke odvolania žalobca uviedol, že trvá na tom, že žaloba obsahovala všetky formálne ako aj materiálne náležitosti. Žalovaný si objednal asistenčné služby u žalobcu, za ktoré mu boli vystavené a doručené faktúry a ktoré žalovaný do dnešného dňa neuhradil. Žalobca nemal za povinnosť oboznamovať sa s podrobnosťami škodovej udalosti, keďže povinnosťou žalobcu bolo iba zabezpečiť odtiahnutie vozidla žalovaného, t. j. asistenčnú službu, ktorú aj splnil a za ktorú vystavil predmetné faktúry. Tieto skutočnosti boli uvedené aj v žalobe. Sám žalovaný v konaní uznal, že došlo ku škodovej udalosti, na základe ktorej boli žalobcom poskytnuté asistenčné služby žalovanému a uznal tak nárok žalobcu v celosti. Podstatné skutkové tvrdenia medzi stranami teda neboli sporné.

11.2. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že ako žalovaný mala byť označená poisťovňa a nie žalovaný, žalobca uviedol, že záväzkový vzťah vznikol medzi žalobcom a žalovaným. Po škodovej udalosti si žalovaný objednal služby žalobcu, za ktoré žalobca riadne vystavil a doručil faktúry žalovanému. Poznamenal, že nemá žiadny dosah na riešenie udalostí z PZP a už vôbec nie pri škode spôsobenej v zahraničí zahraničným účastníkom. Faktúry sú zákazníkom žalobcu vystavené na základe asistenčnej a konkrétny obsah asistenčnej služby vyplýva z jednotlivých zákazkových listov vyhotovených pri jej vykonaní zmluvným technickým pracoviskom žalobcu. Zákazkovým listom sa preukazuje uzatvorenie asistenčnej . Žalobca uplatnil voči žalovanému nárok z neuhradenej faktúry, nebol preto povinný rozvádzať v žalobe detaily o škodovej udalosti.

11.3. Nakoniec k údajnej neplatnosti plnomocenstva pre právneho zástupcu žalobcu, žalobca uviedol, že samotným odvolaním (alebo iným skončením funkcie) fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby (alebo členom štatutárneho orgánu), ktorá vystavila plnú moc, daná plná moc v žiadnom prípade nezaniká. Noví členovia štatutárneho orgánu môžu odvolať plnú moc vystavenú predchádzajúcim členom štatutárneho orgánu, ale nemôže dôjsť k zániku oprávnenia konať na základe plnej moci samotným faktom odvolania člena štatutárneho orgánu, ktorý ju vystavil. To, že pôvodný člen štatutárneho orgánu, ktorý plnú moc podpísal, už nie je jeho členom, nemá na platnosť plnej moci žiaden vplyv. Ak by platilo, že odvolaním štatutárneho orgánu zanikajú plné moci, ktoré konajúc za združenie boli podpísané, muselo by platiť aj to, že odvolaním štatutárneho orgánu strácajú platnosť aj iné právne úkony, ktoré štatutárny orgán konajúc za združenie uskutočnil, čo je právny nezmysel. Predstavovalo by to obrovskú právnu neistotu a chýbala by tomu vnútorná logika. Ak žalobca raz prejavil určitú vôľu, nemôže tento prejav vôle zmeniť to, že došlo k zmene v jeho vnútornom usporiadaní. Nakoľko žalobca so svojím právnym zástupcom dlhodobo spolupracujú pri vymáhaní pohľadávok a predmetná plná moc nebola zo strany žalobcu nikdy odvolaná a takisto ju právny zástupca nevypovedal, je táto plná moc z roku 2017 stále platná a právny zástupca ju naďalej používa pri zastupovaní svojho klienta – žalobcu. Vyhotovovanie nových plných mocí len z dôvodu personálnych zmien členov štatutárnych orgánov je neefektívne a nezmyselné, nakoľko je plná moc stále platná. Spôsoby zániku plnomocenstva sú upravené v v znení neskorších predpisov.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného smerujúce proti výrokom II. a III., ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa až , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa , , , a a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

13. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolacie dôvody uvádza , t. j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. d), t. j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. f), t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. g), t. j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a písm. h), t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

14. Odvolací dôvod podľa , je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu , , ). Podľa článku 6/ ods. 1, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t. j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

15. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Odvolací dôvod podľa , je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

17. V prípade odvolacieho dôvodu podľa , ide o nové doplnené ustanovenie v dôsledku nových inštitútov - prostriedky procesného útoku a procesnej obrany ( a nasl. ). Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Odvolací dôvod podľa , je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia

skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia, ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

19. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

20. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalovaným tvrdených odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

21. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie v napadnutých výrokoch II. a III. zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie je v týchto výrokoch vecne správne. Odvolací súd si osvojil výstižné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v podstatnom odkazuje ( ), pričom odvolacie dôvody tvrdené žalovaným v odvolaní, z hľadiska rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené.

22. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vo výrokoch II. a III., k odvolaniu žalovaného, odvolací súd uvádza:

23. K odvolacej námietke žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že žaloba nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie udáva, že žaloba nepochybne spĺňala všetky materiálne a formálne náležitosti požadované príslušným ustanovením . Žalobca jednoznačne v žalobe uviedol skutočnosti, ktorými opísal skutok, na základe ktorého uplatňoval svoj nárok a to v rozsahu, ktorý umožňoval jeho individualizáciu, čím vymedzil predmet konania po skutkovej stránke. Vo všeobecnosti tiež platí, že ak žalobca neuvedie v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.

23.1. Rovnako nenáležité je i tvrdenie odvolateľa, že žalovaným v 2. rade mala byť Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. V tomto smere odvolací súd uvádza, že formálne poňatie strán v procese, je jedným zo základných kritérií sporového konania, v rámci ktorého je žalobca subjekt práva, ktorý kvalifikovane tvrdí, že jeho subjektívne súkromné právo bolo porušené alebo ohrozené a zároveň označí subjekt rušiteľa svojho práva – žalovaného. Sporovými stranami sa tak subjekty práva stanú ipso facto tým, že žalobca uplatní na súde právo na súdnu ochranu svojho tvrdeného subjektívneho súkromného práva proti presne označenému žalovanému. Formálnosť ich postavenia spočíva práve v tom, že otázka ich vecnej legitimácie je predmetom dokazovania na súde. Inak povedané, stranami sporu sa v dôsledku procesnej iniciatívy žalobcu stanú práve tie subjekty, ktoré určí žalobca. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý odpovedá na otázku, či práve žalobca je nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či práve ním označený žalovaný je nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti korelujúcej so žalobcovým súkromným subjektívnym právom. V predmetnom spore súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že pasívne legitimovaný je len a práve žalovaný, pričom tento záver aj rozumne a zo zákonného hľadiska dostatočne odôvodnil.

23.2. Zároveň zodpovedajúci zákonu bol aj procesný postup súdu prvej inštancie namietaný odvolateľom, ak nerozhodoval o návrhu žalovaného, aby do konania vstúpil ako intervenient Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., nakoľko intervenient vstupuje do sporu podaním adresovaným súdu, pričom do sporu vstupuje z vlastného rozhodnutia. Ani súd, ani strany sporu nemôžu intervenienta donútiť, aby do sporu vstúpil. Podľa ustanovenia vstupuje intervenient do sporu z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore (). Výzva strany sporu adresovaná tretej osobe, aby do konania vstúpila ako intervenient, ešte neznamená, že tretia osoba je povinná výzve vyhovieť. Samotná intervencia tak vzniká doručením podania tretej strany, ktorým táto oznamuje súdu svoj vstup do konania, k čomu v tomto spore nedošlo. Na dôvažok odvolací súd poukazuje na to, že o tomto procesnom postupe

súd prvej inštancie poučil žalovaného v oznámení zo dňa 8.3.2023, ktoré bolo doručené jeho právnemu zástupcovi.

23.3. Nakoniec žalovaný v odvolaní spochybnil i plnomocenstvo, ktoré bolo dané právnemu zástupcovi žalobcu s tým, že ho udelila v roku 2017, teda pred podaním žaloby, osoba, ktorá už v čase začatia konania nebola osobou oprávnenou konať za žalobcu. Tak ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nemá pochybnosti o platnosti plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi žalobcu a nakoniec túto skutočnosť v priebehu konania nespochybňoval ani žalovaný. V spise obsiahnuté plnomocenstvo má všetky formálne i obsahové náležitosti, tak ako to vyžaduje ustanovenie , pričom skutočnosť, že bolo udelené pred podaním žaloby, vzhľadom na jeho obsahovú stránku, kde je vymedzené, že je udelené na zastupovanie žalobcu vo všetkých súdnych konaniach pred súdmi v Slovenskej republike, nemôže mať za následok konštatáciu o jeho neplatnosti.

24. Za daného stavu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie vo vzťahu k výrokom II. a III. je nedôvodné, preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. a III. výroku ako vecne správny.

25. Vo vzťahu k odvolaniu proti výroku I. rozsudku, odvolací súd najskôr pristúpil k skúmaniu, či podané odvolanie spĺňa všetky procesné podmienky jeho prípustnosti, pričom jednou z nich je prípustný predmet odvolania.

25.1. Odvolanie proti uzneseniu sa pripúšťa len v tých prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne uvedené v . O návrhu na prerušenie konania rozhoduje súd formou uznesenia, pričom podľa , je odvolanie prípustné len proti uzneseniu, ktorým súd návrhu na prerušenie konania vyhovel podľa a . Ak bol však podaný návrh na prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu prípustné odvolanie podľa .

25.2. Z uvedeného teda vyplýva, že odvolanie žalovaného voči výroku I. smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolací súd ho nemohol meritórne prejednať a v zmysle odvolanie odmietol.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. (ust. ).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa ust. .

V dovolaní podľa ust. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).