Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Ek-2692-2025.pdf
PDF · 203.41 KB
Case nature
Subarea
36Ek/2692/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: MERIUS, a.s., so sídlom Štefánikova 6/ A, 811 05 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 767 189, proti povinnému: SUPREME development s. r. o., so sídlom Záborského 29, 831 03 Bratislava - Nové mesto, IČO: 43 989 675, o vymoženie 847 748,17 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Andrej Semela, so sídlom exekútorského úradu Lichnerova 23, 903 01 Senec, IČO: 31 810 098, pod číslom 233EX 437/25, o návrhu povinného podaného prostredníctvom Mgr. Dominika Ficiková, advokátka, so sídlom Štúrova 6, 040 01 Košice, IČO: 56 611 811, na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh povinného podaný prostredníctvom advokátky A. B. C., so sídlom Štúrova 6, 040 01 Košice, IČO: 56 611 811, na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a ako podaný neoprávnenou osobou.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným dňa 21.10.2025 domáhal od povinného vymoženia 847 748,17 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu – Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Up/1114/2025 zo dňa 10.09.2025, vykonateľný dňa 26.09.2025 (ďalej aj ako „exekučný titul“).
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 23.10.2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: Mgr. Andrej Semela, so sídlom exekútorského úradu Lichnerova 23, 903 01 Senec, IČO: 31 810 098, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 233EX 437/25.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 27.10.2025 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 28.10.2025. Súdny exekútor doručil súdu dňa 05.03.2026 návrh na zastavenie exekúcie povinného zo dňa 18.02.2026, ktorý v mene povinného podala A. B. C., advokátka. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, t. j. oneskorene.
4. Povinný v návrhu na zastavenie podanom prostredníctvom advokátky A. B. C. uviedol, že cit.: „Skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu je stav krízy povinnej spoločnosti v zmysle § 67a a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). Na úvod je dôležité podotknúť, aký je vzťah medzi oprávneným a povinným v tomto exekučnom konaní. Oprávnený je jedným zo spoločníkov v spoločnosti SUPREME development s. r. o. (konkrétne 50 % spoločníkom), ktorá je povinným v tomto exekučnom konaní. Uvedené vyplýva aj z výpisu z Obchodného registra spoločnosti SUPREME development s. r. o., ktorý prikladáme v prílohe tohto návrhu. Táto skutočnosť je kľúčová pre posúdenie tejto veci. Povinná spoločnosť sa nachádza v stave krízy, nakoľko pomer jej vlastného imania a záväzkov je nižší, ako ustanovuje § 67a ods. 2 Obchodného zákonníka. Oprávneným je spoločník povinnej spoločnosti SUPREME development s. r. o. a exekúciou sa domáha vrátenia plnenia, ktoré nahrádzalo vlastné zdroje spoločnosti, čo zákon v čase krízy spoločnosti výslovne
zakazuje. zmysle § 67a ods. 2 Obchodného zákonníka je spoločnosť v kríze aj vtedy, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100. V zmysle § 67f ods. 1 Obchodného zákonníka: „Plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou nemožno vrátiť, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala. Lehoty na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje počas tohto obdobia neplynú. V konkurze alebo v reštrukturalizácii možno nárok na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje uplatniť ako pohľadávku.“ V zmysle § 67c ods. 1 Obchodného zákonníka sa za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje považuje: „Úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, poskytnuté spoločnosti v kríze, sa považuje za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje jej financovania podľa osobitného predpisu. To platí rovnako pre plnenie poskytnuté spoločnosti pred krízou, ktorého splatnosť bola počas krízy odložená, alebo predĺžená.“ V zmysle § 67c ods. 2 Obchodného zákonníka sa okrem iného považuje za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje také plnenie, ktoré poskytne ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu. V zmysle § 67f ods. 2 Obchodného zákonníka: „Hodnota plnenia poskytnutého v rozpore so zákazom podľa odseku 1 sa musí spoločnosti vrátiť. To platí rovnako aj vtedy, ak k takému poskytnutiu došlo započítaním, speňažením zálohu, exekúciou alebo obdobným spôsobom. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia plnenia v rozpore so zákazom podľa odseku 1, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala, a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.“ Ustanovenia Obchodného zákonníka o spoločnosti v kríze majú kogentnú (záväznú) povahu a ich primárnym účelom je ochrana veriteľov spoločnosti. Z týchto ustanovení vyplýva zákonný zákaz poskytovania akýchkoľvek plnení spoločníkom, ktoré by mohli byť považované za vrátenie vkladu alebo by nahrádzali vlastné zdroje spoločnosti. Účelom a cieľom zavedenia inštitútu spoločnosti v kríze bola snaha chrániť nespriaznených veriteľov spoločnosti. V zmysle § 67c ods. 1 Obchodného zákonníka sa za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje považuje: „Úver alebo obdobné plnenie, ktoré mu hospodársky zodpovedá, poskytnuté spoločnosti v kríze, sa považuje za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje jej financovania podľa osobitného predpisu. To platí rovnako pre plnenie poskytnuté spoločnosti pred krízou, ktorého splatnosť bola počas krízy odložená, alebo predĺžená.“ V zmysle § 67c ods. 2 Obchodného zákonníka sa okrem iného považuje za plnenie nahradzujúce vlastné zdroje také plnenie, ktoré poskytne ten, kto má priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní spoločnosti alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo má možnosť uplatňovať vplyv na riadenie spoločnosti, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu. Z účtovnej závierky povinnej spoločnosti - SUPREME development s. r. o. zostavenej ku dňu 31.12.2024 vyplýva, že povinný evidoval vlastné imanie vo výške – 346 772 EUR a záväzky vo výške 847 411 EUR. Podľa predloženej účtovnej závierky sú kľúčové ukazovatele finančnej situácie povinnej spoločnosti SUPREME development s. r. o. nasledovné: Vlastné imanie: -346 772 EUR Záväzky: 847 411 EUR Pomer vlastného imania a záväzkov je - 346 772 / 847 411, čo je približne -0,41. V zmysle § 67a ods. 2 Obchodného zákonníka je spoločnosť v kríze, ak je tento pomer menej ako 8 ku 100 (t.j. 0,08). Keďže výsledný pomer vlastného imania a záväzkov k 31.122024 (-0,41) je pod zákonom stanovenou hranicou 0,08, je nepochybné, že povinná spoločnosť SUPREME development s. r. o. je v kríze. Zároveň na preukázanie tohto stavu, že povinná spoločnosť SUPREME development s. r. o. bola v kríze už v rokcoh 2022 a 2023 predkladáme aj účtovné závierky z týchto období, z ktorých jasne vyplýva, že spoločnosť bola v kríze už v tomto období. Pre úplnosť dodávame, že účtovné závierky neboli doposiaľ formálne schválené valným zhromaždením z dôvodu nesúhlasu druhého spoločníka (spoločnosti ASSISTANCE AGENCY, s.r.o. IČO: 36 285 765), táto skutočnosť nič nemení na jej preukaznej hodnote o objektívnom finančnom stave povinnej spoločnosti SUPREME development s. r. o.. Závierky boli riadne zostavené v súlade so zákonom o účtovníctve a odrážajú ekonomickú realitu a hospodársky stav povinnej spoločnosti. Účtovná závierka za rok 2025 nebola doposiaľ zostavená, no hospodársky a finančný stav spoločnosti sa počas roka 2025 nezmenil, nakoľko spoločnosť nevykonávala takmer žiadnu podnikateľskú činnosť, z ktorej by dosahovala príjmy. Pohľadávka oprávneného, ktorá je predmetom tejto exekúcie, vznikla z titulu najmä poskytnutých pôžičiek. Obchodný zákonník v ustanoveniach o spoločnosti v kríze (§ 67a a nasl.) explicitne zakazuje vrátenie práve týchto plnení nahrádzajúcich vlastné zdroje. Pokračovaním v exekučnom konaní by bol zmarený zmysel a účel ochrannej legislatívy o kríze a došlo by k obchádzaniu zákona. Exekúcia by v tomto prípade slúžila ako nástroj na dosiahnutie stavu, ktorý zákon priamo zakazuje. Právny poriadok nemôže pripustiť, aby spoločník (ako osoba s vnútornými informáciami o spoločnosti) dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky na úkor ostatných, externých veriteľov, ktorých zákon v tejto situácii
chráni. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie pôžičiek od oprávneného (spoločníka) ako plnení nahrádzajúcich vlastné zdroje je, že povinnej spoločnosti - SUPREME development s. r. o. poskytnuté v čase, keď už bola v kríze. Vzhľadom na to, že záporné vlastné imanie spoločnosti, ako vyplýva z účtovných závierok za roky 2016, 2017, 2018 a nasl. je výsledkom dlhodobých a kumulovaných strát, je zrejmé, že spoločnosť bola v kríze už v čase poskytnutia týchto pôžičiek (posledná pôžička bola poskytnutá v 10.07.2017 – už v tom čase je zrejmé, že spoločnosť bola v kríže a plnenie spoločníka bolo plnením nahradzujúcim vlastné zdroje). Neboli to teda investície do rozvoja, ale išlo o záchranné financovanie v čase existujúcich ťažkostí. Z účtovnej závierky povinnej spoločnosti - SUPREME development s. r. o. zostavenej ku dňu 31.12.2017 vyplýva, že povinný evidoval vlastné imanie vo výške – 395 494 EUR a záväzky vo výške 683 040 EUR. Podľa predloženej účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2017 sú kľúčové ukazovatele finančnej situácie povinnej spoločnosti SUPREME development s. r. o. nasledovné: Vlastné imanie: - 395 494 EUR, Záväzky: 683 040 EUR, Pomer vlastného imania a záväzkov je -395 494 / 683 040 = -0,58,Porovnanie so zákonom účinným v roku 2017: Pre rok 2017 platila zákonná hranica pre stav krízy 4 ku 100 (t.j. hodnota 0,04). Keďže vypočítaný pomer -0,58 je výrazne nižší ako vtedy platná a účinná zákonná hranica 0,04, môžeme s istotou konštatovať, že spoločnosť SUPREME development s. r. o. sa nachádzala v stave krízy už k 31. decembru 2017. Na základe uvedených skutočností je nespochybniteľné, že pôžičky poskytnuté oprávneným povinnej spoločnosti SUPREME development s. r. o. nie sú bežnými obchodnými záväzkami. Musia byť právne klasifikované ako plnenia nahrádzajúce vlastné zdroje, pretože boli poskytnuté spoločníkom spoločnosti v čase jej krízy a ekonomicky plnili funkciu vlastného kapitálu. Z tohto dôvodu sa na ne v plnom rozsahu vzťahuje zákonný zákaz ich vrátenia a teda aj prekážka ich nútenej vymáhateľnosti v exekučnom konaní. Na doplnenie skutočností si povinný dovoľuje uviesť, že dňa 17.06.2024 povinná spoločnosť SUPREME development s. r. o. podpísala uznanie premlčaných dlhov a nahradila ich novou dohodu s oprávnenou spoločnosťou (ktorá je zároveň aj spoločníkom povinnej spoločnosti) a túto dohodu podpísal za obe strany štatutárny orgán D. E.. Povinná spoločnosť SUPREME development s. r. o. bola v čase podpisu predmetnej dohody v kríze. Konateľ tak bez akéhokoľvek ekonomického dôvodu a v rozpore s povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou zaťažil povinnú spoločnosť SUPREME development s. r. o., ktorá už v tom čase bola v kríze, premlčaným dlhom. Stav krízy povinnej spoločnosti je zákonnou prekážkou, ktorá dočasne (počas trvania krízy) bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, ktorého oprávneným je spoločník povinnej spoločnosti. Pripustenie exekúcie by bolo v príkrom rozpore s princípmi Obchodného zákonníka a ochranou veriteľov. Na doplnenie a dokreslenie skutkového stavu si dovoľujeme uviesť, že povinný v celom rozsahu namieta pohľadávku spoločnosti Merius a.s., ktorá vystupuje ako oprávnený v tomto exekučnom konaní. Uvedenú pohľadávku neuznáva a má za to, že okolnosti, za ktorých bola priznaná, sú značne pochybné a podľa názoru povinného vykazujú znaky protiprávneho konania. Povinný má za to, že došlo k zneužitiu práva a účelovému konaniu jedného konateľa povinného v neprospech povinnej spoločnosti a odňatie možnosti povinnej spoločnosti brániť sa v súdnom konaní (odstránenie oprávnenej osoby k prístupu do elektronickej schránky a znemožnenie prístupu a možností spoločnosti sa brániť voči predmetnému exekučnému titulu a exekúcii, podpis predmetnej novácie bez akéhokoľvek vedomia spoločníka atď.). Povinný sa bude voči týmto krokom brániť a využije všetky dostupné právne prostriedky na preukázanie uvedeného stavu.“ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má povinný za to, že je preukázateľne naplnený dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Na základe vyššie uvedeného povinný navrhuje, aby súd po predložení veci súdnym exekútorom vydal uznesenie, ktorým exekúciu vedenú pod sp. zn. 36Ek/2692/2025 (sp. zn. súdneho exekútora 233EX 427/25) v celom rozsahu zastavuje. Ako dôkaz povinný pripojil k návrhu Výpis z OR SR, Účtovná závierka ku dňu 31.12.2024, Účtovná závierka ku dňu 31.12.2022, Účtovná závierka ku dňu 31.12.2023, Účtovná závierka ku dňu 31.12.2017, Účtovná závierka ku dňu 31.12.2018, Účtovná závierka ku dňu 31.12.2019, Účtovná závierka ku dňu 31.12.2020.Účtovná závierka ku dňu 31.12.2021.
5. K návrhu povinného na zastavenie povinného sa vyjadril aj oprávnený ktorý uviedol, že cit.: „Oprávnenému bol dňa 19.2.2026 cestou súdneho exekútora doručený návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 18.2.2026 podpísaný advokátom A. B. C. (ďalej len „advokátka“). K podaniu bola priložená zaručená konverzia dokumentu substitučné plnomocenstvo, kde v tomto elektronickom dokumente je kópia „údajného“ plnomocenstva udeleného bývalým konateľom p. F. G. pre p. H. E. zo dňa 2.1.2024 a kópia substitučného plnomocenstva udeleného p. E. A. B. C., advokátovi zo dňa 3.2.2026, a to iba prvá strana. Oprávnený týmto súdnemu exekútorovi predkladá svoje vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie po preskúmaní podania advokáta v nasledovných bodoch s tým, že je návrh podaný neoprávnenou osobou, podaný oneskorene, vecne nedôvodný a nemajúci žiadny vplyv na vykonateľnosť exekučného
titulu. Oprávnený si dovoľuje uviesť, že v zmysle zápisu v Obchodnom registri SR vyplýva, že za povinného spoločnosť SUPREME development, s.r.o. konajú dvaja konatelia spoločne. Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) „Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).“ Podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“) „Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.“ Právnické osoby v porovnaní s fyzickými osobami nevytvárajú svoju vôľu navonok samostatne, ale túto vôľu vytvárajú prostredníctvom určených fyzických osôb. Právnická osoba ako právne vytvorený subjekt koná prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu. Ktorá osoba je oprávnená konať za právnickú osobu a rovnako spôsob konania za právnickú osobu vyplýva zo spoločenskej zmluvy alebo zakladateľskej listiny prípadne zo zápisnice z valného zhromaždenia. Tieto údaje sa zapisujú do obchodného registra spolu s uvedením spôsobu konať za spoločnosť. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 530/2003 Z.z. o Obchodnom registri, „Do obchodného registra sa zapisujú v štátnom jazyku aj tieto údaje: meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo alebo iný identifikačný údaj, ak rodné číslo nie je pridelené, fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo jeho členom, s uvedením spôsobu, akým táto osoba koná v mene zapísanej osoby…“. Ak však zákon umožňuje v prípade príslušných právnických osôb určiť spôsob konania štatutárneho orgánu za právnickú osobu navonok (napríklad aký počet členov štatutárneho orgánu svojim konaním zaväzuje právnickú osobu) a takýto spôsob konania nie je dodržaný (za predpokladu, že bol v príslušnom registri zapísaný, a teda tretia osoba má o takomto spôsobe konania vedomosť), právny úkon vykonaný v rozpore s týmto spôsobom konania je spravidla posudzovaný ako absolútne neplatný. Z výpisu z Obchodného registra povinného je zrejmé, že od 3.7.2024 má povinný 2 konateľov a to D. E. a A. I. a na konanie v mene spoločnosti sú oprávnení konať konatelia spoločne. Sám povinný vo svojom podaní zo dňa 5.12.2025 uvádza, že za povinného sú oprávnení konať dvaja konatelia spoločne. Advokátka k podaniu pripojila kópiu plnomocenstva údajne udeleného za povinného osobou p. F. G., ktorým táto osoba splnomocnila osobu p. H. E. zo dňa 2.1.2024, pričom na podklade tohto údajného plnomocenstva substitučne splnomocnil p. H. E. p. B. C., advokátku zo dňa 3.2.2026, pričom rovnako bola predložená iba kópia dokumentu. Plnomocenstvo zo dňa 2.1.2024 teda plná moc udelená p. H. E. p. F. G. za povinného je antedatovaná plná moc osobou, ktorá už dávno nie je konateľom povinného (viac ako 2 roky), nakoľko povinný ani oprávnený ani žiaden z osôb konateľov povinného ani spoločníkov o uvedenej plnej moci nemajú ani nemali žiadnu vedomosť a zjavila sa neočakávane a za záhadných okolností práve teraz. V deklarovanom čase teda v období od 2.1.2024 nebola táto antedatovaná plná moc nikdy použitá pred žiadnym orgánom ako napr. súd, správny orgán, súdny exekútor, OČTK, kde by mohlo byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že plnomocenstvo bolo udelené v tomto čase. Oprávnený má za to, že uvedená plná moc medzi p. G. a p. E. bola podpísaná až teraz vo februári 2026. Antedatovaná plná moc nezodpovedá skutočnosti a takáto plná moc nezakladá splnomocnencovi žiadne právo konať v mene splnomocniteľa, všetky úkony vykonané na jej základe sú neplatné. Antedatované listiny, ktoré môžu mať vplyv na právne vzťahy a čím plnomocenstvo je, napĺňajú niektoré skutkové podstaty trestných činov. Plnomocenstvo, ktoré je antedatované s cieľom obísť zákon, podviesť tretiu osobu alebo zastrieť iný právny úkon, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Oprávnený má za to, že povinný takúto plnú moc nikdy neudelil a v predmetnej veci podá trestné oznámenie. Nakoľko plnomocenstvo udelené p. G. je neplatné, je rovnako neplatné aj substitučné plnomocenstvo, ktoré na jeho podklade odvodzuje práva a povinnosti konať v mene povinného. Oprávnený nerozumie, prečo advokát nepredložil plnomocenstvo udelené jemu priamo povinným aktuálnymi konateľmi? Nakoľko sa konateľ p. A. I. pokúsil v minulosti konať sám vo svojom mene a to v mene povinného ako konateľ, je viac ako len pravdepodobné, aj s ohľadom na všetky okolnosti, že plnomocenstvo udelené predchádzajúcim konateľom p. G. zo dňa 2.1.2024 je antedatovaným plnomocenstvom predchádzajúceho konateľa, tak aby mohlo prísť k ovládaniu spoločnosti zo strany tretej osoby. V tejto veci podáme trestné oznámenie, v rámci ktorého príde k preskúmaniu podpisu udeleného osobou p. F. G. ako aj splnomocnencom a určeniu, kedy k jeho podpisu skutočne prišlo. Kto v skutočnosti koná za povinného? V zmysle predloženej kópie údajnej plnej moci p. E. teda nemôže uzatvárať zmluvy obchodnoprávneho charakteru a teda nemôže uzavrieť zmluvu na poskytovanie právnych služieb v mene spoločnosti, kto platí odmenu advokátky za právne služby v mene spoločnosti? Kto teda platí advokátku ak to nie je povinný? Z podania ďalej nie je zrejmé či podanie p. A. B. C. je podaním urobeným v jej mene alebo v mene spoločnosti, nakoľko na konci podania je iba podpis a uvedenie, že ide o advokáta, pričom absentuje informácia o tom, že podanie je urobené v mene spoločnosti. Je teda zrejmé, že podanie bolo opäť podané neoprávnenou osobou. Podľa ust. § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“): „Povinný môže
z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“ Oprávnený s uvedenými tvrdeniami v podaní nesúhlasí, keďže tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde a ide iba o tendenčné a účelové vyjadrenie advokátky. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému dňa 28.10.2025. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 29.10.2025, posledným dňom lehoty bol deň 12.11.2025. Oprávnený si dovoľuje uviesť, že každá právnická osoba, ktorá bola zapísaná v obchodnom registri (ako aj iné subjekty) má povinne zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie dokumentov, pričom aj jej neprečítanie sa považuje za doručenie. U fyzických osôb je zriadenie a aktivácia dobrovoľná a právnických osôb je zo zákona povinná a musia ju používať. Všetky úrady či už súdy, daňové úrady, poisťovne, okresné úrady, mestá obce atď. zasielajú dokumenty do schránky. Elektronická úradná správa sa považuje za doručenú, aj keď si ju spoločnosť neprečíta. Pokiaľ ide o právnickú osobu má k schránke prístup zo zákona štatutárny orgán, ak je členov štatutárneho orgánu viac tak každý jeden člen, ktorý je oprávnený s ňou disponovať. Nie je pravdou tvrdenie advokátky, že prišlo k odstráneniu prístupu do elektronickej schránky zo strany jedného konateľa. Jeden konateľ nevie a ani nedokáže zrušiť prístup do elektronickej schránky druhého konateľa. Prístup do elektronickej schránky má zo zákona každý jeden konateľ, ktorý je zapísaný v obchodnom registri a tento prístup mu nie je možné zrušiť druhým konateľom. K zrušeniu prístupu do elektronickej schránky prichádza až vtedy, keď príde k výmazu konateľa z obchodného registra. Podľa ust. § 11 písm. b) zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente (ďalej len „EG“): „Elektronická schránka sa zriaďuje tomu, kto je v právnom postavení právnickej osoby.“ Podľa ust. § 11 ods. 4 písm. c) EG: „Na účely prístupu do elektronickej schránky sa používajú identifikátor osoby v spojení s autentifikátorom, ktorý bol pridelený alebo vydaný majiteľovi elektronickej schránky alebo osobe oprávnenej na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou. Správa modulu elektronických schránok zabezpečuje, aby mala osoba oprávnená na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou po úspešnej autentifikácii dostupné všetky elektronické schránky, ku ktorým má takáto osoba oprávnenie. Osobou oprávnenou na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou právnickej osoby je právnická osoba, ktorej bola elektronická schránka zriadená, jej štatutárny orgán alebo člen jej štatutárneho orgánu.“ To, že si konateľ povinného neprezerá aktivovanú schránku povinného, ktorá mu bola a je zo zákona zriadená a aktivovaná, nemôže byť dávané ako chyba oprávneného a byť dôvodom na zastavenie exekučného konania. Podľa ust. § 29 ods. 1 EG: „Elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná.“ Podľa ust. § 29 ods. 2 EG: „Do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk.“ Podľa ust. § 29 ods. 3 EG: „Prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel.“ Podľa ust. § 32 EG: „Uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. Úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.“ Podľa ust. § 32 ods. 5 písm. b) bod 1 EG: „Elektronická úradná správa vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak je adresátom doručuje do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa tohto zákona, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.“ Ak by sme pripustili absurdný výklad (ktorý však nepripúšťame), že druhý konateľ p. I. si neprebral a neprečítal elektronický dokument zaslaný od súdneho exekútora Mgr. Andreja Semelu – upovedomenie o začatí exekúcie, tak z ohľadom na zákonnú úpravu zákona o e-Governmente uplynutím úložnej lehoty 15 dní, ktorá začala plynúť odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy sa považuje elektronická úradná správa za doručenú aj keď sa o nej adresát nedozvedel, tak by povinnému rovnako uplynula 15 dňová zákonná lehota odo dňa doručenia na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo do elektronickej schránky doručené dňa 28.10.2025, ak by sme tento dátum považovali za dátum, kedy elektronická úradná správa prišla do elektronickej schránky povinného, tak nasledujúci deň 29.10.2025 začína plynúť 15-dňová úložná lehota, ktorá končí dňa 12.11.2025. Tento deň by sa považoval za deň, kedy sa povinný bez ohľadu na to, či si úradnú správu prevzal alebo neprevzal, dňom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Nasledujúci deň začína plynúť 15 dňová lehota v zmysle ust. § 61k ods. 2 EP na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Táto lehota uplynula dňa 27.11.2025!!! To, že si konateľ povinného nepozerá elektronickú schránku nie je chybou oprávneného a nemôže byť jeho ospravedlnením a dôvodom na navrátenie lehoty, ak je zrejmé,
že aj lehota v prípade ak by upovedomenie o začatí exekúcie nebolo prevzaté a prišlo by k márnemu uplynutiu lehoty na prevzatie, kedy sa považuje takýmto uplynutím správa za doručenú, tak i v takomto prípade išlo o neskoré podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Nakoľko podanie povinného označené ako návrh na zastavenie exekúcie bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty, navrhujeme súdu aby návrh na zastavenie exekúcie podaný oneskorene bez vecného preskúmania odmietol alebo zamietol. Advokátka uvádza, že navrhuje zastaviť exekúciu v súlade s ust. § 61k ods. 1 písm. d) EP, „nakoľko sú tu iné skutočnosti ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“ Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného a nerozhoduje sa v ňom o dôvodnosti resp. výške nároku oprávneného, ani o spôsobe vedenia konania, prípadne o doručovaní súdnych rozhodnutí. Tieto otázky boli posudzované a záväzne rozhodnuté v konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu. Povinný nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce zánik pohľadávky. Oprávnený má za to, že exekučné konanie bolo vzhľadom na predložené doklady začaté oprávnene, nakoľko súdnemu exekútorovi v súlade so zákonom a na základe návrhu oprávneného a predložených listinných dokladov bolo súdom po preskúmaní týchto listinných dokladov a exekučného titulu udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu. Podľa ust. § 45 ods. 1 EP: „Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.“ Povinný sa snaží v exekučnom konaní spochybniť právoplatné rozhodnutie súdu. Ak mal povinný výhrady, mal ich uplatniť v súdnom konaní. Nárok oprávneného bol a je uplatnený správne a v správnej výške a v tejto výške ho súd platobným rozkazom priznal. Predmetný exekučný titul – platobný rozkaz sp. zn. 3Up/1114/2025 zo dňa 10.9.2025 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučné konanie nie je konaním, ktoré by vytváralo priestor uplatňovať námietky alebo akékoľvek výhrady, ktoré mohol povinný uplatniť v súdnom konaní. Povinný vo svojom podaní namieta, že exekučné konanie nie je možné viesť s ohľadom na ust. § 67f a nasl. OBZ. Oprávnený si rovnako dovoľuje uviesť, že ust. § 67f OBZ nebráni vymáhateľnosti exekučného titulu a vedeniu exekučného konania. Oprávnený si dovoľuje poukázať na ust. § 67f ods. 2 OZB: „Hodnotu plnenia poskytnutého v rozpore so zákazom podľa odseku 1 sa musí spoločnosti vrátiť. To platí rovnako aj vtedy, ak k takémuto poskytnutiu došlo započítaním, speňažením zálohu, exekúciou alebo obdobným spôsobom. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia plnenia v rozpore so zákazom podľa odseku 1, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala, o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.“ Podľa ust. § 67f ods. 3 OBZ: „Ručenie podľa odseku 2 vzniká voči spoločnosti a voči veriteľom spoločnosti. Ručenie voči veriteľom spoločnosti zaniká vrátením plnenia poskytnutého v rozpore so zákazom podľa odseku 1 späť spoločnosti.“ Uvedené ustanovenie nijako nezakazuje a nebráni vedeniu exekučného konania, dokonca ani vymoženiu pohľadávky oprávneného. Uvedené ustanovenie jednoznačne uvádza, že ak sa poskytne plnenie, ktorého by sa mal dotýkať zákaz vrátenia, musí sa vrátiť. Ustanovenie predmetného § 67f ods. 2 OBZ počíta s tým, že príde k vymoženiu nároku exekúciou. Vzhľadom na tento predpoklad vzniká ručenie štatutárneho orgánu voči spoločnosti a veriteľom. To, že sa nejaké plnenie má vrátiť ešte samo o sebe neznamená, že je exekúcia neprípustná. Ak by mala byť exekúcia v takomto prípade neprípustná zákonodarca by to v zákone explicitne uviedol. Ak by mala byť exekúcia zastavená, tak by to zákonodarca v ktoromkoľvek ustanovení či už obchodného zákonníka prípadne exekučného poriadku jednoznačne uviedol, že exekučné konanie sa zastavuje/prípadne exekúcia je v takomto prípade neprípustná. Nakoľko žiadne takéto ustanovenie neexistuje ust. § 67f OBZ nijako nebráni exekučnému konaniu. Na porovnanie si dovoľujeme nižšie poukázať na úpravu konkurzu. Ustanovenie ust. § 61k ods. 1 písm. d) EP, „nakoľko sú tu iné skutočnosti ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,“ je možné aplikovať v prípadoch ako je napr. konkurzné a reštrukturalizačné konanie, kde v exekučnom poriadku sa úprava týkajúca zastavenia exekučného konania nenachádza, avšak je upravená v osobitnom predpise zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), kde sa jednoznačne uvádza: na ust. § 48 ZKR, „Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.“ na ust. § 167f ZKR, „Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.“ „Ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov vydá oprávnenému.“ na ust. § 14 ods. 3 písm. b) ZKR, „Začatie konkurzného konania má tieto účinky: na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú.“Je teda jednoznačne zrejmé, pri akých prípadoch sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a ust. § 67f OBZ to nie je. Ak ustanovenie § 67f ods. 2 OBZ predikuje, že sa má vrátiť plnenie, ktoré sa poskytlo okrem iného aj exekúciou, je zrejmé, že zákonodarca počíta s tým, že exekučné konanie bude úspešné a príde k vymoženiu nároku a jeho vyplateniu. Ak by zákonodarca mienil zabrániť v exekučnom konaní tak ako uvádza povinný (že je exekúcia neprípustná) a do ustanovenia by jednoznačne uviedol, tak ako je to napríklad v ZKR. S ohľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že nie sú tu žiadne dôvody na zastavenie exekučného konania podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) EP. Oprávnený si rovnako dovoľuje uviesť, že povinný doposiaľ nič oprávnenému neuhradil a teda nie je dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný sa snaží oddialiť exekúciu a spochybniť právoplatné rozhodnutie a vytvoriť procesnú prekážku v exekučnom konaní.“
6. Dňa 24.04.2026 bolo súdu doručené Vyjadrenie konateľa povinného (D. E.) k neoprávnenému zastupovaniu zo strany právneho zástupcu, v ktorom uviedol cit.: „Do exekučného konania bolo zo strany advokáta A. B. C. (ďalej aj ako „advokátka“) priložený dokument zaručená konverzia zo dňa 17.2.2026 s elektronickým podpisom J. K. s tým, že konverziu dokumentu vykonala osoba agner & partners, s.r.o. za ktorú konala osoba J. K., advokát. V tomto elektronickom dokumente bol pripojený čiernobiely sken „údajného“ plnomocenstva udeleného bývalým konateľom p. F. G. pre p. H. E. zo dňa 2.1.2024 a čiernobiely sken substitučného plnomocenstva udelené p. E. A. B. C., advokátovi zo dňa 3.2.2026 a to iba prvá strana. Štvrtá časť ZEG je venovaná inštitútu zaručenej konverzie. Cieľom zavedenia zaručenej konverzie je možnosť zabezpečiť prevod medzi listinnou a elektronickou formou dokumentov alebo elektronickými formami dokumentov tak, aby novovzniknutý dokument mal identické právne účinky a rovnako mohol byť použitý na právne účely ako pôvodný dokument. Pri transformácií listinného dokumentu je možné použiť iba originál dokumentu alebo úradne osvedčenú kópiu. Zaručenú konverziu je možné vykonať len v prípade, ak je aplikovateľný postup podľa ZEG a konverziu listinného dokumentu je možné vykonať len, ak je originálom alebo osvedčenou kópiou. Účelom je vylúčiť konverziu tam, kde nie je možné dodržať zákonné podmienky a zároveň ju neumožniť z kópií či iných dokumentov, ktorých pravosť je spochybniteľná. Pokiaľ ide o zaručenú konverziu plnomocenstva, tak zaručená konverzia plnomocenstva je proces prevodu listinnej podoby plnomocenstva do elektronickej podoby (alebo naopak) tak, aby sa zachovala jeho právna účinnosť. Pri konverzií plnomocenstva je kľúčové, aby bol výsledný dokument totožný s originálom v zmysle zachovania právnych účinkov. Zaručená konverzia (§35 a nasl. ZEG) slúži práve na to, aby sa listinný dokument (papier) zmenil na elektronický pdf alebo naopak tak, že sa k nemu pripojí osvedčovacia doložka. Na účely zaručenej konverzie z listinnej podoby je možné použiť iba originál alebo úradne osvedčená kópia. Predmetná konverzia predložená p. C. má zásadné vady, nakoľko je zrejmé, že ide o konverziu kópie listín a nie originálov čo potvrdzuje aj skutočnosť, že všetky podpisy ako aj úradné pečiatky sú čiernobiele a v horšej kvalite skenu. ZEG takúto konverziu nepripúšťa. Pri zaručenej konverzií plnomocenstva z listinnej podoby (skenovanie) je potrebné naskenovať a zaručene konvertovať všetky strany dokumentu, vrátane prázdnych strán. V zmysle zákona o e-Governemetne zaručená konverzia musí zachovať kompletný obsah pôvodnej listiny. Ak má napr. plnomocenstvo 3 strany, z ktorých je jedna prázdna musí obsahovať všetky 3 strany. Nie je ani teoreticky možné, že by mohla mať listina substitučné plnomocenstvo udelené p.Savkom p. C. iba jednu stranu. Každý jeden list sa skladá z dvoch strán a teda pri substitučnom plnomocenstve musí byť súčasťou každá aj prázdna strana, nakoľko konverzia má zaručovať totožnosť dokumentu s originálom. ým, že konverzia neobsahuje všetky strany nemožno hovoriť o zaručenej konverzií a totožnosti dokumentu a teda ide o neúčinnú konverziu dokumentu. Mám za to a v zmysle osvedčovacej doložky je zrejmé, že konverziu dokumentu robila advokátska kancelária agner & partners, s.r.o. advokát J. K., teda oprávnená osoba na vykonávanie konverzií, ktorý by mal tieto základné a obligatórne náležitosti konverzie poznať. Rovnako advokát vie, že nie je možné vykonať konverziu dokumentu iba z obyčajnej čiernobielej fotokópie. Aby mala konverzia právne účinky a dokument mohol byť použiteľný na právne úkony, konverzia musí byť vykonaná z pôvodného dokumentu (originálu) alebo z dokumentu, ktorý už sám o sebe spĺňa náležitosti zaručenej konverzie. V danom prípade orgán verejnej moci, nemôže na danú konverziu prihliadať nakoľko nespĺňa základné náležitosti vyžadujúce zákonom, tak aby mohol byť dokument považovaný za zaručenú konverziu. Takýto pokus o vykonanie zaručenej konverzie z obyčajnej kópie nemá za žiadnych okolností právnu silu originálu. Advokát nie je oprávnený na základe takejto konverzie dokumentu plnomocenstva zastupovať povinného a ak už akékoľvek podania zo strany advokáta boli vykonané nemôže sa na ne prihliadať a rovnako nie je oprávnený zastupovať povinného v exekučnom konaní a ani oboznamovať sa s obsahom spisu. L. C. nemá žiadne oprávnenie na zastupovanie povinného. Plnomocenstvo ?? dňa 2.1.2024 teda plná moc udelená p. H. E. p. F. G.
za povinného je ante datovaná plná moc osobou, ktorá už dávno nie je konateľom povinného (viac ako 2 roky) nakoľko povinný ani oprávnený ani žiadna z osôb konateľov povinného ani spoločníkov o uvedenej plnej moci nemajú ani nemali žiadnu vedomosť a zjavila sa neočakávane a za záhadných okolností práve teraz. V deklarovanom čase teda v období od 2.1.2024 nebola táto ante datovaná plná moc nikdy použitá pred žiadnym orgánom ako napr. súd, správny orgán, súdny exekútor, OČTK, kde by mohlo byť bez akýchkoľvek pochybnosti preukázané, že plnomocenstvo bolo udelené v tomto čase. Mám za to, že uvedená plná moc medzi p. G. a p. E. bola podpísaná až teraz vo februári 2026. Antedatovaná plná moc nezodpovedá skutočnosti a takáto plná moc nezakladá splnomocnencovi žiadne právo konať v mene splnomocniteľa, všetky úkony vykonané na jej základe sú neplatné. Antedatované listiny, ktoré môžu mať vplyv na právne vzťahy čím plnomocenstvo je, napĺňajú niektoré skutkové podstaty trestných činov. Plnomocenstvo, ktoré je antedatované s cieľom obísť zákon, podviesť tretiu osobu alebo zastrieť iný právny úkon, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Mám za to, že povinný takúto plnú moc nikdy neudelil a v predmetnej veci podá trestné oznámenie. Nakoľko plnomocenstvo udelené p. G. je neplatné je rovnako neplatné je aj substitučné plnomocenstvo, ktoré na jeho podklade odvodzuje práva a povinnosti, konať v mene povinného. Nakoľko sa konateľ p. A. I. pokúšal v minulosti konať sám vo svojom mene a to v mene povinného ako konateľ, je viac ako len pravdepodobné, aj s ohľadom na všetky okolnosti, že plnomocenstvo udelené predchádzajúcim konateľom p. G. zo dňa 2.1.2024 je antedatovaným plnomocenstvom predchádzajúceho konateľa, tak aby mohlo prísť k ovládaniu spoločnosti zo strany tretej osoby. Advokát by takéto navrhované substitučné zastupovanie (substitučné plnomocenstvo) udelené cestou tretej osoby mal odmietnuť a v prípade potreby zastupovania spoločnosti by mal žiadať udelenie plnomocenstva priamo aktuálnym štatutárnym orgánom spoločnosti (ak sú to dvaja konatelia, tak oboch konateľov) ako aj uzavretie zmluvy o poskytovaní právnych služieb. P. advokátka nepožiadala aktuálnych konateľov spoločnosti o udelenie plnej moci na zastupovanie spoločnosti napriamo, čo potvrdzuje že nekoná v záujme spoločnosti a nemôže zakladať jej legitimitu zastupovania povinného a prevzala zastúpenie na podklade „údajnej“ plnej moci udelenej predchádzajúcim konateľom, ktorý už viac ako 2 roky nie je konateľom spoločnosti. Z ORSR je zrejmé, že medzičasom sa vymenili už 3 konatelia a je v skutočnosti zarážajúce, že osobou, ktorá preberá substitučné zastupovanie je advokát. Mám za to, že v skutočnosti nesleduje záujmy povinného, ale inej osoby, ktorá ju finančne platí. Poukazujem na zákaz substitúcie všeobecným splnomocnencom advokátovi. Ak je osoba, ktorej bolo udelené „údajné“ plnomocenstvo na zastupovanie všeobecný splnomocnenec (p. E.), ktorý nie je sám advokátom, nemôže sa dať substitučne zastúpiť advokátom. Poukazujem na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/80/2023 zo dňa 14.11.2023, „Substitučné zastúpenie umožňuje len osobitný predpis, ktorým je zákon o advokácii. Podľa neho sa len advokát môže dať substitučne zastúpiť iným advokátom. V predmetnej veci bolo žalobcom udelené plnomocenstvo splnomocnencovi C. K. M. N. na zastupovanie v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže sa teda jednalo o zastúpenie na základe splnomocnenia udelené osobe, ktorá nebola advokátom, je potrebné aplikovať ustanovenie § 89 ods. 1 CSP, podľa ktorého už takáto osoba nemôže na ďalšie konanie substitučne splnomocniť advokáta. Vzhľadom k tomu odvolací súd nemohol prihliadať na predložené substitučné plnomocenstvo, ktorým splnomocnený zástupca C. K. M. N. ďalej splnomocnil S. O. P., LL.M, a z uvedeného dôvodu odvolanie, ktoré podala táto advokátka, bolo potrebné podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP odmietnuť, ako podané neoprávnenou osobou. Ak je potrebné, aby v konaní zastupoval advokát, musí sa mu udeliť plnomocenstvo napriamo a nie cez všeobecného splnomocnenca. V zmysle predmetnej plnej moci udelenej zo strany p. G. p. E. zo dňa 2.1.2024, p. E. nemôže uzatvárať zmluvy obchodnoprávneho charakteru s tretími osobami, ktoré by mali za následok vznik finančných záväzkov Spoločnosti. Ak p. E. nemôže v zmysle plnej moci uzatvárať zmluvy obchodnoprávneho charakteru a teda nemôže uzavrieť ani zmluvu na poskytovanie právnych služieb v mene spoločnosti, je zarážajúce, že doposiaľ neboli obaja konatelia p. A. C. kontaktovaní za účelom uzavretia zmluvy o právnom zastupovaní/mandátnej zmluvy. Aj keď konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným konajú v mene spoločnosti spoločne podľa zápisu v ORSR, ide však o konanie navonok, pričom každý z nich má individuálne právo na informácie ohľadom spoločnosti. Aj keď konatelia musia „konať spoločne" pri právnych úkonoch, prístup k informáciám nie je právnym úkonom. Je to výkon funkcie konateľa. Každý s konateľov má právo na informácie o právnych veciach spoločnosti. Advokát ich musí poskytnúť, advokát nemôže odmietnuť poskytnúť informácie s odôvodnením,,musíte požiadať obaja konatelia“ a súčasne na druhej strane informácie druhému konateľovi poskytuje. Ako konatelia spoločnosti SUPREME development, s.r.o. nemáme spoločenskou zmluvou ani valným zhromaždením obmedzené konanie, teda nemáme žiadne obmedzenie práva na informácie.“
7. Dňa 11.05.2026 bolo súdu doručené prostredníctvom A. B. C., advokátka, Vyjadrenie sa k vyjadreniu oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenie sa k právnemu zastupovaniu povinného, v ktorom bolo uvedené cit.: „Oprávnený a konateľ pán D. E. vo svojich vyjadreniach predkladajú tvrdenia, ktoré sú v rozpore so skutočným stavom veci a účelovo ho skresľujú. Považujeme preto za nevyhnutné uviesť nasledovné skutočnosti na pravú mieru a preukázať, že návrh na zastavenie exekúcie je v plnom rozsahu dôvodný a podaný oprávnenou osobou. Oprávnený vo svojom vyjadrení spochybňuje platnosť plnomocenstva udeleného podpísanému advokátovi a tvrdí, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný neoprávnenou osobou. Tieto tvrdenia sú nepravdivé a zavádzajúce. Plnomocenstvo, na základe ktorého koná advokát, bolo udelené platne a účinne v čase, keď osoba, ktorá ho udelila (p. F. G. pre p. H. E., a následne substitučné plnomocenstvo pre advokátku), bola oprávnená konať v mene spoločnosti samostatne. V čase udelenia plnej moci dňa 2.1.2024 (p. G. L. E.) neboli v Obchodnom registri zapísané obmedzenia konania štatutárneho orgánu, ktoré by vyžadovali spoločné konanie viacerých konateľov. Následná zmena spôsobu konania v mene spoločnosti (na spoločné konanie dvoch konateľov) nemá spätnú účinnosť a nespôsobuje neplatnosť už predtým platne udelených plnomocenstiev. Dôležité je zdôrazniť, že toto plnomocenstvo nebolo nikdy platne spochybnené ani odvolané spôsobom, ktorý vyžaduje zákon. Predmetné plnomocenstvo je právnym úkonom vykonaným v súlade s § 31 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). V súlade s § 33a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka splnomocniteľ postupoval tak, že výslovne rozšíril oprávnenie splnomocnenca aj o oprávnenie udeliť substitučné plnomocenstvo tretej osobe, ktorá je oprávnená konať za splnomocniteľa namiesto splnomocnenca. Táto skutočnosť je v predmetnom Plnomocenstve výslovne vyjadrená nasledovne: „Splnomocnenec je oprávnený v rovnakom rozsahu splnomocniť na zastupovanie Spoločnosti tretiu osobu a to fyzickú osobu, alebo advokáta a to na dobu neurčitú, s čím Splnomocniteľ výslovne súhlasí.“ Oprávnený svoje tvrdenia o údajnom antedatovaní plnomocenstva nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, preto ich považujeme za čisto účelové a špekulatívne. Z obsahu nášho návrhu je pritom zrejmé, že je podaný v mene povinnej spoločnosti, a preto všetky ďalšie zavádzajúce a nepravdivé tvrdenia oprávneného v celom rozsahu odmietame ako bezpredmetné. Oprávnený tvrdí, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, pričom odkazuje na doručenie upovedomenia o začatí exekúcie dňa 28.10.2025. Tieto tvrdenia ignorujú kľúčové skutočnosti, ktoré objektívne bránili povinnému v uplatnení jeho práv v zákonnej lehote, a to: 1/ Úmyselné znemožnenie prístupu k elektronickej schránke: Dňa 21.08.2025 konateľ D. E. úmyselne odstránil oprávnenú osobu (p. Q. G.), ktorá bola od 22.07.2020 splnomocnená na zastupovanie a kontrolu elektronickej schránky povinnej spoločnosti v mene druhého konateľa A. I.. Týmto krokom bolo znemožnené riadne oboznamovanie sa s doručovanými písomnosťami. Akonáhle sa druhý konateľ spoločnosti dozvedel o tomto stave (o odstránení osoby, ktorá bola ním poverená na kontrolu elektronickej schránky), začal podnikať všetky kroky na bránenie povinnej spoločnosti. 2/ Zneužitie postavenia konateľa a nečinnosť: Platobný rozkaz bol doručený dňa 10.09.2025 a upovedomenie o začatí exekúcie dňa 27.10.2025. Oba tieto dokumenty prevzal konateľ D. E.. Podotýkame, že tieto dokumenty boli prevzaté D. E. hneď po ich doručení a neinformoval druhého konateľa o prevzatí takýchto dokumentov! Napriek tomu, že bol s obsahom písomností oboznámený, úmyselne nekonal v záujme spoločnosti a nepodnikol žiadne kroky na jej obranu, čím spoločnosti znemožnil včasné uplatnenie jej práv. Uvedené kroky p. D. E. vzbudzujú dôvodné pochybnosti o konaní v záujme povinného, a to s ohľadom na osobu žalobcu/oprávneného (kooridovaný postup). K vecným námietkam oprávneného a k výkladu § 67f Obchodného zákonníka. Oprávnený vo svojom vyjadrení účelovo interpretuje ustanovenia Obchodného zákonníka o spoločnosti v kríze, najmä § 67f, a tvrdí, že tieto ustanovenia nebránia exekúcii. Takýto výklad je nesprávny a v rozpore so zmyslom a účelom zákona. Povinná spoločnosť sa nachádza v kríze v zmysle § 67a a nasl. Obchodného zákonníka, čo je preukázané predloženými účtovnými závierkami. Oprávnený MERIUS, a.s. je spoločníkom povinnej spoločnosti a pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie, vznikla z pôžičiek poskytnutých v čase, keď už bola spoločnosť v kríze. Tieto pôžičky sú preto plnením nahrádzajúcim vlastné zdroje. Podľa § 67f ods. 1 Obchodného zákonníka platí kogentný zákaz vrátenia plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje, ak je spoločnosť v kríze. Tento zákaz sa vzťahuje na akúkoľvek formu vrátenia, vrátane núteného výkonu prostredníctvom exekúcie. Pripustenie exekúcie by znamenalo priame obchádzanie tohto zákonného zákazu. Oprávnený sa mylne odvoláva na § 67f ods. 2 Obchodného zákonníka (o ručení štatutárneho orgánu) ako na dôkaz, že exekúcia je prípustná. Toto ustanovenie však nelegalizuje samotné vrátenie plnenia. Naopak, predstavuje sankciu pre štatutárny orgán, ktorý poruší zákaz vrátenia plnenia podľa § 67f ods. 1. Ak by zákonodarca chcel pripustiť exekúciu, neformuloval by v ods. 1 výslovný zákaz vrátenia. Účelom § 67f je ochrana ostatných veriteľov spoločnosti v kríze pred uprednostňovaním spoločníkov. Pripustenie exekúcie v prospech spoločníka by tento základný účel zákona poprelo. Zákaz vrátenia plnenia
nahrádzajúceho vlastné zdroje podľa § 67f ods. 1 Obchodného zákonníka predstavuje inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, a teda je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Nejde o preskúmavanie vecnej správnosti exekučného titulu, ale o posúdenie aktuálnej neprípustnosti exekúcie z dôvodu existencie zákonnej prekážky, ktorá nastala po vydaní exekučného titulu. V ostatnom rozsahu sa povinný pridržiava podaného návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko povinná spoločnosť sa nachádza v stave krízy, čo je aj podložené účtovnými závierkami a ostatnými listinnými dôkazmi. Oprávnený v svojom návrhu túto skutočnosť žiadnym spôsobom nespochybnil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má povinný za to, že je preukázateľne naplnený dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Na základe vyššie uvedeného povinný navrhuje, aby súd po predložení veci súdnym exekútorom vydal uznesenie, ktorým exekúciu vedenú pod sp. zn. 36Ek/2692/2025 (sp. zn. súdneho exekútora 233EX 437/25) v celom rozsahu zastavuje. Na úvod si dovoľujeme podotknúť, že Vyjadrenie, ktorým pán D. E. namieta právne zastúpenie, vykonal samostatne, bez súčinnosti a súhlasu druhého konateľa. Podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra je v mene povinnej spoločnosti stanovené spoločné konanie dvoch konateľov. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak, je každý z viacerých konateľov oprávnený konať samostatne. V danom prípade však spoločenská zmluva vyžaduje spoločné konanie. Jednostranný úkon jedného konateľa preto nespĺňa požiadavku spoločného konania, a preto nezaväzuje spoločnosť a nemožno ho považovať za oficiálne stanovisko povinnej spoločnosti ako účastníka konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že podanie konateľa D. E. je z právneho hľadiska iba jeho osobným prejavom vôle, ktorý však nevyvoláva žiadne právne účinky vo vzťahu k povinnej spoločnosti alebo vo vzťahu k tomuto konaniu. Pre exekučné konanie je teda toto podanie bezpredmetné, pretože nepochádza od účastníka konania (t. j. od povinnej spoločnosti konajúcej predpísaným spôsobom). Žiadame preto exekučný súd, aby na toto podanie neprihliadal, nakoľko nejde o platný a účinný právny úkon povinnej spoločnosti. Advokát koná v tomto konaní na základe platného a účinného substitučne udeleného splnomocnenia, ktoré nebolo nikdy odvolané ani vypovedané spôsobom, ktorý vyžaduje zákon a spoločenská zmluva. V prípade, ak konateľ nesúhlasí s udeleným splnomocnením, stále ma zákonné možnosti na odvolanie alebo vypovedanie predmetného splnomocnenia. Do času písania tejto odpovede, advokát nedisponuje takýmto úkonom, ktorý by mu bol doručený a má za to, že je nevyhnutné vykonať tento úkon (vyjadrenie) s cieľom hájenia záujmov klienta – povinnej spoločnosti. L. D. E. vo svojom podaní uvádza nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia. Zámerne v rámci svojho podania vynechal skutočnosť, že na jeho žiadosti mu bola zo strany právneho zástupcu poskytnutá odpoveď. V prílohe podania predkladám odpoveď právneho zástupcu aj s predmetnými prílohami. Uvedené prílohy jasne preukazujú ďalšie skutočnosti, ktoré preukazujú úmyselné konanie D. E. v neprospech povinnej spoločnosti. L. D. E. svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal a ide výlučne o jeho subjektívny názor, ktorý nemá žiadnu oporu v dôkazoch a v reálnom stave. Konanie konateľa D. E., ktorý úmyselne znemožnil prístup k elektronickej schránke, nepodnikol žiadne kroky na obranu spoločnosti - povinného a následne spochybňuje platné právne zastúpenie, je v hrubom rozpore s jeho povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou a v najlepšom záujme spoločnosti (§ 135a Obchodného zákonníka). Jeho postup je zjavne účelový a smeruje k poškodeniu povinnej spoločnosti v prospech oprávneného, s ktorým je personálne prepojený. Takéto konanie by nemalo byť súdom akceptované a malo by byť vnímané ako ďalší dôkaz o neprípustnosti exekúcie. Je zjavne absurdné a nelogické, aby konateľ spoločnosti aktívne bránil v obrane spoločnosti proti exekúcii, ktorá je podľa nášho presvedčenia vedená neoprávnene a pre nevymáhateľnú pohľadávku. Právny zástupca háji záujmy povinnej spoločnosti a vykonáva všetky kroky smerujúce k zastaveniu exekúcie. Konanie pána E. naopak smeruje k poškodeniu spoločnosti v prospech oprávneného, ktorý je zároveň spoločníkom a s ktorým je pán E. personálne prepojený. Toto konanie jednoznačne preukazuje konflikt záujmov a snahu mariť účinnú obranu povinnej spoločnosti, čo len potvrdzuje účelovosť a nedôveryhodnosť jeho tvrdení. K tvrdeniu pána D. E., z ktorého vyvodzuje záver, že advokát v predmetnej veci nekoná v záujme povinného, je potrebné uviesť, že takýto záver postráda logickú aj vecnú oporu. Pre posúdenie, či advokát koná v záujme svojho klienta, je rozhodujúce najmä to, aké konkrétne úkony právnej služby v jeho prospech vykonáva, resp. či takéto úkony neopomína. Zo spisu vedeného v predmetnom exekučnom konaní pritom jednoznačne vyplýva, že ako právny zástupca povinného sme v tejto veci aktívne vykonávali procesné úkony a riadne uplatňujeme prostriedky procesnej obrany v súlade s Exekučným poriadkom a ďalšími relevantnými právnymi predpismi, a to za účelom ochrany práv a právom chránených záujmov povinného. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti trváme na tom, že právne zastúpenie povinnej spoločnosti v tomto konaní je platné a nepretržite trvá. Podanie pána D. E. je právne bezvýznamné a jeho obsah je klamlivý a v rozpore so záujmami povinnej spoločnosti, ktorú má zastupovať spoločne s druhým konateľom.“ Ako dôkaz povinný pripojil k vyjadreniu
sa k vyjadreniu oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie dôkaz o zneplatnení zastupovania p. Q. G., dôkaz o pridelení zastupovania p. Q. G., dôkaz, že to vykonal konateľ D. E., dôkaz o okamžitom prevzatí dokumentov – platobného rozkazu a upovedomenia o začatí exekúcie
8. Súd výzvou zo dňa 21.05.2026 na doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 18.02.2026, vyzval A. B. C., advokátku, aby v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy predložila riadne plnomocenstvo udelené priamo povinným, podpísané osobami oprávnenými konať za povinného podľa aktuálneho zápisu v obchodnom registri tzn. oboma konateľmi spoločnosti, a to na zastupovanie v predmetnom exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 36Ek/2692/2025. Dňa 23.06.2026 bolo súdu doručené vyjadrenie k výzve súdu, v ktorom bolo uvedené cit.: „Týmto vyjadrením preukazujem, že moje splnomocnenie na zastupovanie povinného v tomto konaní je plne platné, účinné a procesne perfektné, pričom požiadavka súdu na predloženie novej plnej moci podpísanej súčasnými konateľmi nemá oporu v platnej právnej úprave. Spoločnosť SUPREME development s. r. o., IČO: 43 989 675 (ďalej len „Spoločnosť“) udelila dňa 02.01.2024 generálnu plnú moc pre H. E., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „pôvodný splnomocnenec“). Táto generálna plná moc oprávňuje pôvodného splnomocnenca na vykonávanie všetkých právnych úkonov v mene Spoločnosti a výslovne obsahuje doložku o práve udeliť plnomocenstvo inej osobe. Pôvodný splnomocnenec, konajúc v mene a na účet Spoločnosti v rámci svojho platného hmotnoprávneho oprávnenia, udelil dňa 03.02.2026 plnú moc mne, ako advokátke, na zastupovanie Spoločnosti vo všetkých právnych veciach (generálnu plnú moc). Táto plná moc bola udelená v znení: „Dolupodpísaný H. E., bytom K. XXXX/XX, N. A., SR, r.č. XXXXXX/XXXX, občan SR splnomocnený zástupca spoločnosti SUPREME development s. r. o., so sídlom Záborského 29, 831 03 Bratislava, IČO: 43 989 675, (ďalej len ako „Spoločnosť“), na základe plnomocenstva zo dňa 02.01.2024 udeleného Spoločnosťou na dobu neurčitú (viď prílohu č. 1), týmto.......“. Pôvodná generálna plná moc udelená Spoločnosťou pre pôvodného splnomocnenca (H. E.), ako aj plná moc udelená pre mňa ako advokátku, neboli nikdy odvolané, vypovedané a ani inak nezanikli v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka. Obe plnomocenstvá sú ku dňu podania tohto vyjadrenia plne platné a účinné. V tomto konaní žiadny spôsobom nebol preukázaný opak. Zmena v osobe štatutárneho orgánu nemá vplyv na platnosť predtým udelenej plnej moci. Základným pochybením pri požiadavke na predloženie novej plnej moci podpísanej súčasnými konateľmi je zamieňanie subjektu splnomocniteľa (ktorým je právnická osoba) s osobami, ktoré sú jej štatutárnym orgánom. Plnú moc v tomto prípade udelila Spoločnosť ako samostatný subjekt práva (nositeľ právnej subjektivity), a nie fyzické osoby, ktoré v tom čase vykonávali funkciu konateľov. Konatelia sú iba štatutárnym orgánom, ktorý prejavuje vôľu právnickej osoby navonok (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Právny vzťah zo splnomocnenia vznikol priamo medzi Spoločnosťou (ako splnomocniteľom) a splnomocnencom. Zmena osôb v štatutárnom orgáne Spoločnosti nemá na existenciu a platnosť predtým udelených plných mocí žiadny vplyv. To, že konatelia, ktorí plnú moc v mene Spoločnosti podpísali, už svoju funkciu nevykonávajú, je z hľadiska platnosti plnej moci irelevantné. Dôvody zániku plnomocenstva sú úplne (taxatívne) upravené v § 33b Občianskeho zákonníka, pričom ide o kogentné ustanovenie zákona. Medzi týmito dôvodmi sa nenachádza zmena v zložení štatutárneho orgánu splnomocniteľa. Plná moc zaniká len zánikom samotnej právnickej osoby (splnomocniteľa) bez právneho nástupcu, nie však zmenou jej konateľov. Tento právny názor potvrdzuje aj ustálená judikatúra všeobecných súdov, napríklad Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. apríla 2024, sp. zn. 3Cob/157/2023. V tomto konaní žalovaný namietal neplatnosť plnomocenstva z dôvodu, že osoba (štatutár), ktorá ho v mene žalobcu podpísala, v čase začatia súdneho konania svoju funkciu už nevykonávala. Odvolací súd túto námietku jednoznačne odmietol a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol: „Tak ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nemá pochybnosti o platnosti plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi žalobcu [...]. V spise obsiahnuté plnomocenstvo má všetky formálne i obsahové náležitosti, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 92 CSP, pričom skutočnosť, že bolo udelené pred podaním žaloby, vzhľadom na jeho obsahovú stránku, kde je vymedzené, že je udelené na zastupovanie žalobcu vo všetkých súdnych konaniach pred súdmi v Slovenskej republike, nemôže mať za následok konštatáciu o jeho neplatnosti.“ Súčasní konatelia Spoločnosti majú, samozrejme, právo udelenú plnú moc kedykoľvek odvolať . Pokiaľ tak však neurobili (čo je aj tento prípad), plná moc zostáva v celom rozsahu platná a účinná. Platnosť udelenia plnomocenstva prostredníctvom zástupcu Podľa § 33a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka je splnomocnenec oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby namiesto neho konala za splnomocniteľa, ak je na to výslovne oprávnený podľa plnomocenstva. Pôvodná generálna plná moc udelená Spoločnosťou pre pôvodného splnomocnenca (H. E.) obsahuje výslovné oprávnenie na udelenie plnej moci inej osobe, a to znením „Splnomocnenec je oprávnený v rovnakom rozsahu splnomocniť na zastupovanie Spoločnosti tretiu osobu a to fyzickú osobu alebo advokáta a to na dobu
neurčitú, s čím Splnomocniteľ vyslovene súhlasí.“. Pôvodný splnomocnenec bol teda plne oprávnený v mene a na účet Spoločnosti splnomocnenie zo dňa 03.02.2026 advokátke udeliť. Ide o legitímny výkon hmotnoprávneho oprávnenia zástupcu. Podľa § 33a ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že „Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je zaviazaný priamo splnomocniteľ“. Pri udelení substitúcie nevzniká právny vzťah medzi pôvodným splnomocnencom a novým splnomocnencom (advokátom), ale právny vzťah zastúpenia vzniká priamo medzi zastúpeným (Spoločnosťou) a advokátom. Ja ako advokátka preto nezastupujem fyzickú osobu - pôvodného splnomocnenca (H. E.), ale zastupujem priamo Spoločnosť SUPREME development s. r. o. Účinky mojich procesných úkonov v exekučnom konaní zaväzujú priamo Spoločnosť SUPREME development s. r. o. Ustanovenie § 89 ods. 1 CSP určuje, že zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Účelom tohto zákazu substitúcie je primárne zamedziť tzv. pokútnictvu (neoprávnenému poskytovaniu právnych služieb laickými osobami) a zabezpečiť, aby procesné zastupovanie strán na súde prebiehalo len v zákonom prísne vymedzených medziach a prostredníctvom osôb, ktoré na to spĺňajú zákonné predpoklady. V prejednávanej veci bol tento účel zákona v plnom rozsahu rešpektovaný a k žiadnemu porušeniu § 89 ods. 1 CSP nedošlo: - Pôvodný splnomocnenec (H. E.) nikdy nevstúpil do tohto exekučného konania a nikdy v ňom nevystupoval ako zvolený procesný zástupca. - Splnomocnenie pre mňa ako advokátku bolo udelené mimo konania ako hmotnoprávny úkon zástupcu Spoločnosti SUPREME development s. r. o. - Prvým a jediným zvoleným procesným zástupcom Spoločnosti v tomto konaní som ja, ako advokátka. Zastupovanie strany je tak od samotného začiatku realizované plne kvalifikovaným subjektom (advokátom), čo predstavuje najvyššiu možnú mieru naplnenia ratio legis ustanovenia § 89 CSP, ktorého cieľom je garantovať riadnu a odbornú ochranu práv strán sporu v konaní. K prenosu procesného zastúpenia (substitúcii) v rámci konania teda nedošlo. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné právne úkony vyjadrené slovami vykladať najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie sp. zn. 6 Cdo 15/2012) platí, že „stačí, ak z prejavu splnomocnenca je zrejmé, že právny úkon robí menom splnomocniteľa na základe plnej moci“. Z textu plnej moci „Dolupodpísaný Juraj Savka....., splnomocnený zástupca spoločnosti SUPREME development s. r. o., so sídlom Záborského 29, 831 03 Bratislava, IČO: 43 989 675.....“ je nepochybné, že H. E. nekonal vo vlastnom mene, ale vyjadroval vôľu Spoločnosti SUPREME development s. r. o. udeliť mi plnú moc. Výklad, ktorý by toto splnomocnenie považoval za neplatné, by bol prehnane formalistický a v rozpore s princípom autonómie vôle a právnej istoty. Plnomocenstvo udelené zástupcom spoločnosti v čase, kedy na to mal platné oprávnenie, nezaniká automaticky zmenou v osobe štatutárneho orgánu alebo nečinnosťou pôvodného splnomocnenca. Podľa § 33b Občianskeho zákonníka plná moc zaniká len taxatívne vymedzenými spôsobmi (odvolaním, vypovedaním, smrťou alebo zánikom právnickej osoby bez právneho nástupcu). Keďže k žiadnej z týchto skutočností nedošlo, udelené splnomocnenie je naďalej plne platné a účinné. Súd nemôže vyžadovať podpisovanie novej plnej moci súčasnými konateľmi, pokiaľ je preukázaná existencia skôr udelenej a doposiaľ platnej plnej moci. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR a všeobecných súdov navrhujem, aby konajúci súd Akceptoval predložené plnomocenstvo zo dňa 03.02.2026 udelenia plnej moci advokátke ako plne platné a procesne účinné pre toto konanie, Naďalej konal so mnou ako s riadne zvolenou právnou zástupkyňou Spoločnosti.“
9. Dňa 08.07.2026 bolo súdu doručené v mene povinného prostredníctvom advokátky A. B. C. R. o nových skutočnostiach, ktorým informovala súd o tom, že dňa 23.06.2026 bolo na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave podané Trestné oznámenie na konateľa povinného D. E. (bytom S. XX, N.) a L. E. (bytom S. XX, N.). Trestné oznámenie bolo podané pre dôvodné podozrenie zo spáchania: 1. Zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 Trestného zákona, 2. Zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona, a to v spojitosti s § 20 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva. Predmetné trestné oznámenie podal jeden zo spoločníkov povinného, t.j. spoločnosť ASSISTANCE AGENCY, s.r.o. (IČO: 36 285 765). Ďalej uviedla, že súdny exekútor začal s predajom nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Bratislava, zapísanej na LV č. XXXX, obec: N. – D., katastrálne územie: D., a to pozemok parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné č. 15486/1 o výmere 1564, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „Nehnuteľnosť“). Cena Nehnuteľnosti bola stanovená na základe znaleckého posudku č. 19/2026. Znalecký posudok vypracoval Dr. Ing. Roman Chotár, zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a predkladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, pre odbor stavebníctvo – odhad hodnoty nehnuteľností. Všeobecná cena Nehnuteľnosti bola znalcom stanovená na sumu 550 000,- Eur. Súdny exekútor ignoroval v tomto exekučnom konaní právnu zástupkyňu povinného a dňa 02.06.2026 doručil kľúčové procesné dokumenty: Upovedomenie o vyhotovení znaleckého posudku a o cene nehnuteľnosti
zo dňa 02.06.2026, Vyhlášku o dražbe nehnuteľnosti zo dňa 02.06.2026, priamo do elektronickej schránky spoločnosti SUPREME development s. r. o., pričom splnomocnenú právnu zástupkyňu úplne obišiel a tieto dokumenty jej nedoručil. V závere tohto podania uviedla, že súdny exekútor aj napriek všetkým podozrivým okolnostiam, ktoré sú v tomto exekučnom konaní vykonávané pokračuje vo vykonávaní úkonov smerujúcich k predaju Nehnuteľnosti, ktorým môže dôjsť k škode veľkého rozsahu na strane povinného. Zároveň máme zato, že dochádza k závažnému a systematickému porušovaniu práva povinného na spravodlivý proces (práva na súdnu a inú právnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica vydal uznesenie, ktorým exekúciu vedenú pod sp. zn. 36Ek 2692/2025 v celom rozsahu zastavuje podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a subsidiárne, do rozhodnutia o zastavení exekúcie, uložil súdnemu exekútorovi Mgr. Andrejovi Semelovi povinnosť odložiť vykonávanie všetkých úkonov smerujúcich k speňaženiu Nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. D.. Ako dôkazy povinný prostredníctvom advokátky Mgr. Dominiky Ficikovej pripojil Trestné oznámenie zo dňa 11.06.2026, spolu s prílohami, Upovedomenie o vyhotovení znaleckého posudku a o cene nehnuteľnosti zo dňa 02.06.2026, Vyhlášku o dražbe nehnuteľnosti zo dňa 02.06.2026, Žiadosť o doručovanie dokumentov/Žiadosť o zaslanie znaleckého posudku resp. určenie termínu na nahliadanie do znaleckého posudku/Oznámenie o protiprávnych úkonoch D. E., Oznámenie o protiprávnom konaní, žiadosť o sprístupnenie znaleckého posudku a námietku proti nezákonnému postupu zo dňa 24.06.2026.
10. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
13. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.
14. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
15. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
17. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
18. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 67a ods. 1 a 2 zákona č.513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Ak bola spoločnosť zrušená, má povinnosti spoločnosti v kríze až do vstupu do likvidácie. Spoločnosť je v kríze aj vtedy, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100. 20. Podľa § 67f ods. 1 Obchodného zákonníka, plnenie nahradzujúce vlastné zdroje spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou nemožno vrátiť, ak je spoločnosť v kríze, alebo ak by sa v dôsledku toho do krízy dostala. Lehoty na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje počas tohto obdobia neplynú. V konkurze alebo v reštrukturalizácii možno nárok na vrátenie plnenia nahradzujúceho vlastné zdroje uplatniť ako pohľadávku.
21. Podľa § 67f ods. 2 Obchodného zákonníka, hodnota plnenia poskytnutého v rozpore so zákazom podľa odseku 1 sa musí spoločnosti vrátiť. To platí rovnako aj vtedy, ak k takému poskytnutiu došlo započítaním, speňažením zálohu, exekúciou alebo obdobným spôsobom. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase poskytnutia plnenia v rozpore so zákazom podľa odseku 1, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala, a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.
22. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 23. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či návrh na zastavenie exekúcie bol podaný osobou oprávnenou konať v mene povinného, teda či advokátka Mgr. Dominika Ficiková preukázala svoje oprávnenie zastupovať povinného v predmetnom exekučnom konaní. Zo spisu vyplýva, že spoločnosť SUPREME development s. r. o. ako povinný udelila dňa 02.01.2024 plnomocenstvo H. E.. Z obsahu predmetného plnomocenstva vyplýva, že povinný splnomocnil H. E., aby v zastúpení spoločnosti vykonával všetky potrebné právne a faktické úkony vo vzťahu ku všetkým fyzickým a právnickým osobám, orgánom činným v trestnom konaní, súdom Slovenskej republiky, ako aj k iným a všetkým orgánom štátnej správy (napr. obciam, Okresným úradom SR, Vyšším územným celkom, súdnym exekútorom a pod.). Súčasne bol splnomocnenec oprávnený vykonávať vo vzťahu k uvedeným subjektom všetky potrebné úkony, najmä podávať návrhy a viesť písomnú a ústnu komunikáciu, atď. Uvedené plnomocenstvo predstavuje zmluvný základ zastúpenia medzi povinným a H. E. podľa všeobecných ustanovení o zastúpení. V rozsahu, v akom však povinný splnomocnil H. E. na konanie pred súdmi Slovenskej republiky (súdnymi exekútormi), ide zároveň o oprávnenie na zastupovanie povinného v konaniach pred týmito orgánmi, na ktoré sa vzťahujú procesné pravidlá upravujúce zastúpenie v konaní. Následne H. E. udelil dňa 03.02.2026 advokátke A. B. C. plnomocenstvo označené ako „substitučné plnomocenstvo“, ktorým ju splnomocnil na zastupovanie spoločnosti vo všetkých právnych veciach. Podľa § 89 ods. 1 Civilného sporového poriadku sa strana môže dať v konaní zastupovať zvoleným zástupcom. Ak si strana zvolí zástupcu a udelí mu plnomocenstvo na zastupovanie v konaní, tento zástupca sa už nemôže dať zastúpiť ďalším zástupcom. Výnimku predstavuje iba prípustné substitučné zastúpenie medzi advokátmi. V predmetnej veci povinný udelil Jurajovi Savkovi oprávnenie konať v jeho mene aj pred súdmi Slovenskej republiky. Nakoľko H. E. nebol advokátom, nebol oprávnený preniesť svoje procesné zastúpenie na ďalšiu osobu spôsobom predpokladaným § 89 Civilného sporového poriadku. Súd preto výzvou zo dňa 21.05.2026 vyzval advokátku A. B. C., aby v lehote 15 dní predložila plnomocenstvo na zastupovanie povinného v predmetnom exekučnom konaní, udelené priamo povinným a podpísané osobami oprávnenými konať za povinného podľa aktuálneho zápisu v obchodnom registri. Advokátka A. B. C. požadované plnomocenstvo v určenej lehote súdu nepredložila. Nedostatok preukázania riadneho procesného zastúpenia povinného tak nebolo ani po
výzve súdu odstránené. Keďže nebolo preukázané oprávnenie advokátky A. B. C. konať v mene povinného v predmetnom exekučnom konaní, súd dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný neoprávnenou osobou. 24. Súd v tomto bode považuje za potrebné uviesť, že súčasne skúmal aj včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že návrh nebol podaný ani v zákonnej lehote, teda návrh nemá odkladný účinok. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 27.10.2025 bolo povinnému doručené 28.10.2025. Tvrdenie povinného, podľa ktorého malo dôjsť k znemožneniu prístupu jedného z konateľov do elektronickej schránky právnickej osoby povinného nemá vplyv na účinky doručenia predmetnej písomnosti vo vzťahu k právnickej osobe. Právne významné je doručenie právnickej osobe ako adresátovi písomnosti, pričom vnútorné pomery medzi osobami oprávnenými konať za spoločnosť nemajú vplyv na účinky doručenia. Preto 15 – dňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala plynúť dňa 29.10.2025, t. j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie je datovaný 18.02.2026, tzn. bez ďalšieho je zrejmé, že bol podaný po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, čím neboli naplnené predpoklady ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene.
25. Súd pre úplnosť dodáva, že návrhu na zastavenie exekúcie by nebolo možné vyhovieť a exekúciu zastaviť aj v prípade včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie oprávnenou osobou. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
26. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
27. Zo súdneho spisu vedeného na oddelení upomínacieho konania Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 3Up/1114/2025 mal súd za preukázané, že exekučný titul - platobný rozkaz zo dňa 10.09.2025 bol povinnému riadne doručený do aktívnej elektronickej schránky dňa 10.09.2025. Následne bola na predmetnom platobnom rozkaze vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti. Opatrenie rozhodnutia doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti potvrdzuje fakt, že rozhodnutie bolo účastníkom konania doručené predpísaným zákonným spôsobom. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom, a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Týmto bola splnená jedna zo základných podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
28. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že vymáhaná pohľadávky predstavuje plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje podľa § 67a a nasl. Obchodného zákonníka, pričom spoločnosť sa v čase poskytnutie pôžičky nachádzala v kríze, v dôsledku čoho jej vrátenie bolo zákonom zakázané. V uvedenej veci súd uvádza, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom
konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Súd poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR pod č. R 9/1996, podľa ktorého, výkon rozhodnutia možno podľa § 268 ods. 1 písm. b) (§ 57 ods. 1 písm. b) EP) zastaviť, len ak rozhodnutie, o výkon ktorého ide, bolo po nariadení výkonu zrušené. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Pod zákonný dôvod uvedený v ustanovení § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku („sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu“) zastavenia exekúcie možno zaradiť také skutočnosti ako napr. exekučný titul sa po začatí exekúcie stal neúčinným, exekučný titul po začatí exekúcie stratil vykonateľnosť alebo exekúcia postihuje vec, ktorá je z exekúcie vylúčená. Preto posúdenie, či vymáhaná pohľadávka predstavovala plnenie nahrádzajúce vlastné zdroje podľa § 67a a nasl. Obchodného zákonníka, patrila do konania v ktorom bol exekučný titul vydaný. Takéto námietky preto nemožno úspešne uplatniť až v exekučnom konaní. Navyše ani samotná právna úprava § 67f ods. 2 Obchodného zákonníka nezakladá záver, že existencia zákazu vrátenia plnenia nahrádzajúceho vlastné zdroje spôsobuje neprípustnosť exekúcie. Naopak § 67f ods. 2 Obchodného zákonníka výslovne ustanovuje, že povinnosť vrátiť spoločnosti plnenie poskytnuté v rozpore so zákazom sa uplatní aj vtedy, ak bolo takéto plnenie poskytnuté započítaním, speňažením zálohu, exekúciou alebo obdobným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca výslovne počíta aj so situáciou, keď dôjde k uspokojeniu takejto pohľadávky exekúciou.
29. K žiadosti advokátky A. B. C., aby súd do rozhodnutia o zastavení exekúcie, uložil súdnemu exekútorovi Mgr. Andrejovi Semelovi povinnosť odložiť vykonávanie všetkých úkonov smerujúcich k speňaženiu Nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. D., súd uvádza, že návrh n zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí zákonnej 15 – dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, tento v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku nemá odkladný účinok. Z uvedeného dôvodu nedochádza k odkladu exekúcie a súdny exekútor bol po podaní tohto návrhu na zastavenie oprávnený pokračovať vo vykonávaní všetkých exekučných úkonov smerujúcich k uspokojeniu vymáhaného nároku.
30. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný neoprávnenou osobou a po uplynutí zákonnom stanovenej 15-dňovej lehoty, prihliadnuc aj na skutočnosť, že dôvody na zastavenie exekúcie uvádzané v návrhu, nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku (neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
31. Žiaden z účastníkov konania si neuplatnil nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie, preto súd o trovách účastníkov konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.