Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_28C-24-2024.pdf
PDF · 85.28 KB
Case nature
Subarea
28C/24/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: WSD-Real s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sibírska 1599/23, IČO: 43 802 877, proti žalovanej: REESMA, s.r.o., o sídlom v Bratislave, Žižkova 7, IČO: 35 907 282, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom podaným Mestskému súdu Bratislava IV 25. marca 2024 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanej uložil povinnosť doručiť jej ročné vyúčtovania za nebytové priestory č. 101 a 106, nachádzajúce sa v bytovom dome na Orechovej ulici v Dunajskej Lužnej, a to za obdobie 2019 a 2023. Svoj návrh odôvodnila tým, že je vlastníčkou uvedených dvoch nebytových priestorov a žalovaná je správcom v tomto bytovom dome. Žalovaná nedoručuje žalobkyni ročné vyúčtovania nákladov spojených s užívaním predmetných nebytových priestorov ani pozvánky na stretnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov a účtuje si neoprávnené položky. Žalobkyňa tak nevie uplatniť reklamácie týchto ročných vyúčtovaní, o ktorých pre ich nedoručenie ani nemá vedomosť, a tým jej fakticky bráni uplatniť svoje zákonné právo. Na opakované výzvy na doručenie vyúčtovaní žalovaná nereaguje a žalobkyňu ignoruje. Predmetné nebytové priestory nie sú užívané, nemajú spotrebu energií, no napriek tomu ich žalovaná žalobkyni účtuje a vykazuje voči nej nedoplatky, ktoré si nárokuje formou súdnych konaní vedených pod sp. zn. 23Cb/251/2020 a 23Cb/236/2020, v ktorých sa žalobkyňa nemá možnosť efektívne brániť, pretože bez ročných vyúčtovaní nevie súdu preukázať svoju pravdu. Žalobkyňa si riadne uhrádza svoje zálohové platby, avšak je vazalom žalovanej bez možnosti reklamovať ročné vyúčtovania. O nariadenie neodkladného opatrenia žiada z dôvodu obavy a možného premlčania možnosti uplatniť právo na podanie reklamácie, prípadne žaloby na vyplatenie preplatkov z vyúčtovaní.
2. Súd sa v konaní oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou na preukázanie svojich skutkových tvrdení, a to
- výpisom z listu vlastníctva č. 2344 a č. 2350 pre katastrálne územie Jánošíková, obec Dunajská Lužná, okres Senec, v zmysle ktorého žalobkyňa je výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. 101 vo vchode A bytového domu so súpisným č. 2955 na Orechovej ulici v Dunajskej Lužnej a nebytového priestoru č. 106 vo vchode C bytového domu so súpisným č. 2963 na Orechovej ulici v Dunajskej Lužnej;
- protokolmi o odovzdaní a prevzatí predmetných nebytových priestorov žalobkyni z 12. mája 2020 a 4. augusta 2020 a fotografiou hodín pre odpočet spotreby vody;
- výpisom z bankového účtu žalobkyne preukazujúceho zaplatenie mesačných úhrad nákladov za plnenia spojené s užívaním predmetných nebytových priestorov vo výške 66 eur mesačne za každý nebytový priestor za obdobie od marca 2021 do mája 2023;
- prehľadom predpísaných mesačných zálohových platieb na úhrady za plnenia spojené s užívaním predmetných nebytových priestorov vrátane uvedenia dátumu ich zaplatenia žalobkyňou;
- vyúčtovaniami nákladov spojených s užívaním predmetných nebytových priestorov za rok 2019 vystavenými žalovanou a reklamáciou tohto vyúčtovania podanou zo strany žalobkyne 18. augusta 2020,
- mailovými správami konateľa žalobkyne z 19. apríla 2024 odosielanými osobám pracujúcim či zastupujúcim žalovanú, ktorými žiada žalovanú o zaslanie ročných vyúčtovaní pre predmetné nebytové priestory za roky 2019 až 2023, ako aj ostatným obsahom spisu.
3.1. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 3.4. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 3.5 Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 3.6. Podľa § 329 ods. 3 CSP ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 3.7. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 3.8. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
4.1. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. 4.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. 4.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia).
5.1. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. § 329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý. 5.2. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň
spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. 5.3. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (porov. § 329 ods. 2 CSP).
6. Ako vyplýva zo samotného charakteru a účelu neodkladného opatrenia ako právneho inštitútu, ide o opatrenie výnimočného charakteru, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak medzi stranami nastane taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Chýbajúce tvrdenie a osvedčenie bezprostredne hroziacej konkrétnej ujmy (t. j. bezprostrednej a reálnej hrozby ohrozenia alebo porušenia konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia) nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Neodkladné opatrenie teda nemožno vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javili ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Takisto ho nemožno vydať bez toho, aby navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil (argumentačne odôvodnil), z čoho konkrétne vyvodzuje existenciu bezprostredne hroziacej ujmy a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami.
7. Súd z vlastnej činnosti zistil, že žalobkyňa sa už domáhala nariadenia neodkladného opatrenia proti žalovanej v totožnom znení v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod spisovou značkou 37C/18/2024, o ktorom súd rozhodol uznesením z 13. marca 2024 č. k. 37C/18/2024-22 tak, že jej návrh zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. marca 2024. 7.1. V tomto konaní navrhovateľka žiadala návrhom doručeným súdu 25. februára 2024 o nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcom v uložení povinnosti žalovanej doručiť jej ročné vyúčtovania za nebytové priestory č. 101 a 106 nachádzajúce sa na Orechovej ulici v Dunajskej Lužnej z dôvodu „obavy a možného premlčania možnosti uplatniť právo na podanie reklamácie, prípadne žaloby na vyplatenie preplatkov z vyúčtovaní“. 7.2. Mestský súd Bratislava IV skorší návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu žalobca „nijakým spôsobom argumentačne ani dôkazne nepreukázal, že existuje bezprostredná hrozba ohrozenia jeho práv zo žalovanej procesnej strany a preto je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi procesnými stranami, ohrozenie svojho práva žalobca nekonkretizuje, žiadnym spôsobom neuvádza, v čom by mala táto hrozba spočívať, len poukazuje na podľa neho nesprávnu a nezákonnú prácu správcu“. Ďalej súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa na podporu svojich tvrdení nepredložila nielen žiadny relevantný dôkaz osvedčujúci potrebnosť vydania neodkladného opatrenia, ale ani žiadny relevantný dôkaz osvedčujúci naliehavosť potreby upraviť vzájomné vzťahy medzi procesnými stranami. „Súd nevidel v nedostatočnej argumentácii žalobcu také ohrozenie práva žalobcu, ktoré by bolo potrebné neodkladne upraviť vo vzťahu k žalovanej procesnej strane. Inštitút neodkladného opatrenia má mimoriadny charakter, čo znamená, že neodkladné opatrenie môže byť nariadené iba v prípade, ak sú splnené prísne formálne predpoklady pre jeho nariadenie, teda osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené“ (porov. bod 12 odôvodnenia uznesenia Mestského súdu Bratislava IV z 13. marca 2024 č. k. 37C/18/2024-22).
8. V danom prípade súd po porovnaní skutkových tvrdení žalobkyne vo svojom skoršom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 25. februára 2024, o ktorom bolo vedené konanie na Mestskom súde Bratislava IV pod spisovou značkou 37C/18/2024, a skutkových tvrdení uvádzaných vo svojom ďalšom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 25. marca 2024, o ktorom sa vedie toto predmetné konanie, musí skonštatovať, že žalobkyňa neuvádza (netvrdí) žiadne ďalšie skutkové tvrdenia, ktoré by znamenali zmenu skutkového stavu vo vzťahu k aktuálnemu stavu právnych a faktických vzťahov medzi sporovými stranami, ktorý by si bezpodmienečne vyžadoval rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia. Rovnako ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 37C/18/2024 tvrdí, že o nariadenie neodkladného opatrenia žiada „z dôvodu obavy a možného premlčania možnosti uplatniť právo na podanie reklamácie resp. žaloby na zaplatenie preplatkov z vyúčtovaní“, pričom tento dôvod konajúci súd vo veci sp. zn. 37C/18/2024 vyhodnotil ako nedostatočný pre záver, že v právnej sfére žalobkyne nastalo alebo bezprostredne hrozí také vážne porušenie či ohrozenie jej práva, ktoré by bolo potrebné neodkladne upraviť vo vzťahu k žalovanej procesnej
strane, a preto dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre to, aby sa mohol aplikovať inštitút neodkladného opatrenia, ktorý má mimoriadny charakter a zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
9. Z totožnej skutkovej argumentácie žalobkyne čo do odôvodnenia potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu ani súd v prejednávanej veci nezistil, že by žalobkyni aktuálne bezprostredným konaním alebo správaním žalovanej, hrozila, narastala alebo sa znásobovala konkrétna vážna škoda alebo ťažko napraviteľná ujma. Žalobkyňa už síce predložila niektoré dôkazy k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré absentovali pri jej skoršom návrhu z 25. februára 2024, avšak netvrdí žiadne iné, ďalšie skutkové okolnosti opodstatňujúce potrebu naliehavej, nevyhnutnej a bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, za ktorú bez ďalšieho nemožno považovať len nesprávnu a nezákonnú prácu správcu.
10.1. Žalobkyňa teda potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami neodôvodňuje žiadnymi novými a pre rozhodnutie významnými skutkovými okolnosťami než tými, ktoré by neboli tvrdené už v jej skoršom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 25. februára 2024 a ktorými by sa už nezaoberal Mestský súd Bratislava IV vo svojom uznesení z 13. marca 2024 č. k. 37C/18/2024-22, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25. marca 2024. 10.2. Z tohto dôvodu súd uzatvára, že konaniu o tomto návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z 25. marca 2024, ktorým sa totožne domáha uloženia povinnosti žalovanej doručiť jej ročné vyúčtovania za predmetné nebytové priestory, bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej súdom (exceptio rei iudicatae), zistenie existencie ktorej v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania, pretože je takým nedostatkom procesnej podmienky, ktorú nemôže odstrániť ani strana sporu, ani samotný súd, a preto súd konanie o podanom návrhu v tejto časti podľa § 161 ods. 2 CSP zastavil.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnej žalobkyni (navrhovateľke neodkladného opatrenia) vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalovanej nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by jej v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vznikli nejaké trovy súdneho konania alebo právneho zastúpenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.