Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/18/2024

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: WSD-Real s.r.o., so sídlom Sibírska 1599/23, 831 02 Bratislava, IČO: 43 802 877, proti žalovanému: REESMA, s.r.o., so sídlom Žižkova 7, 811 02 Bratislava, IČO: 35 907 282, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

odôvodnenie:

l.Podaním elektronicky podaným na Mestský súd Bratislava III dňa 25.2.2024 (na tunajší súd bola vec postúpená dňa 7.3.2024) sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi ročné vyúčtovania za nebytové priestory 101 a 106, nachádzajúce sa v bytovom dome na O. ulici, obec N. M., a to za obdobie 2019 a 2023. Svoj nárok skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom uvedených dvoch nebytových priestorov a žalovaný je správcom týchto nehnuteľností. Žalovaný nedoručuje žalobcovi ročné vyúčtovania, nedoručuje pozvánky na stretnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, účtuje neoprávnené položky. Žalobca si nevie uplatniť reklamácie vyúčtovaní, nakoľko žalovaný nedoručuje ročné vyúčtovania, čím mu fakticky bráni uplatniť svoje zákonné právo, na opakované výzvy na doručenie vyúčtovaní žalovaný nereaguje, žalobcu ignoruje. O vydanie neodkladného opatrenia žalobca žiadal z dôvodu obavy a možného premlčania možnosti uplatniť právo na podanie reklamácie, prípadne žaloby na vyplatenie preplatkov z vyúčtovaní. Žalobca nepredložil na podporu svojich tvrdení žiaden listinný dôkaz procesného útoku.

2. Podľa 1,3 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

3. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 4. Podľa , veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

5. Podľa ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

6. Podľa veta prvá o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa zákonné náležitosti.

7. Podľa veta prvá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

8. Podľa uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.

9. Súd preskúmal návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, stanovené zákonom, nie sú v danom prípade splnené.

10. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení nie je koncepcia inštitútu neodkladných opatrení vždy nevyhnutne viazaná na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon vyslovene vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery procesných strán. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou, súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvádzaných tou prosenou stranou, ktorá nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje, na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to potrebné pri dokazovaní, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného patrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi procesnými stranami a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Žalobca teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, jeho nariadenie je prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Jednou zo základných náležitostí neodkladného opatrenia je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok javí ako nedôvodný, predbežná ochrany nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Žalobca je preto zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku môže žalobca dosiahnuť relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

12. Žalobca vo svojom podaní vyjadrila nespokojnosť s činnosťou správcu bytového objektu, v ktorom sa nachádzajú nebytové priestory, ktorých vlastníkom je žalobca, avšak nijakým spôsobom argumentačne ani dôkazne nepreukázal, že existuje bezprostredná hrozba ohrozenia jeho práv zo žalovanej procesnej strany a preto je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi procesnými stranami, ohrozenie svojho práva žalobca nekonkretizuje, žiadnym spôsobom neuvádza, v čom by mala táto hrozba spočívať, len poukazuje na podľa neho nesprávnu a nezákonnú prácu správcu. Na podporu svojich tvrdení žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz procesného útoku, svedčiaci v jeho prospech a osvedčujúci potrebnosť vydania neodkladného opatrenia, žalobca neosvedčil ani naliehavosť potreby upraviť vzájomné vzťahy medzi procesnými stranami. Súd nevidel v nedostatočnej argumentácii žalobcu také ohrozenie práva žalobcu, ktoré by bolo potrebné neodkladne upraviť vo vzťahu k žalovanej procesnej strane. Inštitút neodkladného opatrenia má mimoriadny charakter, čo znamená, že neodkladné opatrenie

môže byť nariadené iba v prípade, ak sú splnené prísne formálne predpoklady pre jeho nariadenie, teda osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Podľa záverov súdu žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi procesnými stranami neosvedčil, žiadnym spôsobom nepreukázal hodnovernosť svojich tvrdených predpokladov, v danom prípade jednoznačne absentuje hodnovernosť osvedčenia nároku žalobkyne.

13. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia, potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav, rozhodujúce je kritérium splnenia zákonných podmienok v čase vydania uznesenia. Súd v súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami skúmal splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami, tak ako to má na mysli ustanovenie a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.