Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/31/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Mareka Anovčina v spore žalobcu: N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, R., štátny občan SR, zastúpený Lichner Legal, s.r.o., so sídlom Legionárska 7451/4 Trenčín, IČO: 47 246 804, proti žalovaným: 1/ T. D., nar. XX.XX. XXXX, bytom D. XXX/XX, H., štátna občianka SR, 2/ M. D., nar. XX.XXXXXX, bytom D. XXX/XX, H., štátny občan SR, obaja zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom Legionárska 6434/2, Trenčín, o zaplatenie 11.270,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. decembra 2019, č. k. -231 takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania .

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných 1), 2), aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 11.270 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 11.270 eur od 04.05.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.06.2012 v čase o 10.40 hod. na križovatke cesty II/50 a ul. Školská v Nemšovej došlo k dopravnej nehode tak, že syn žalovaných 1), 2), mal. B. D., jazdil na bicykli bez ich dohľadu a bez riadne upevnenej prilby po chodníku vpravo po ul. Mierové námestie cesta II/507 v Nemšovej v smere na Trenčín, pričom si žalobcu nevšimol, keď jazdil po hlavnej ceste v smere od Trenčína a došlo medzi nimi k zrážke, v dôsledku čoho obaja spadli na vozovku. Dopravnou nehodou došlo k zraneniu oboch účastníkov, pričom obaja boli prevezení do FN Trenčín na ošetrenie. Maloletý B. D. pri tom utrpel otras mozgu, odreniny, tržnú ranu, opuch na záhlaví, čele a tvári s dobou liečenia od 29.06.2012 do 12.07.2012. Poznamenal, že on pri nehode utrpel zlomeninu očnice a sánky vľavo riešenú operačne, pohmoždenie oka a tváre vľavo s dobou obmedzenia na bežnom spôsobe života od 29.06.2012 do 15.07.2012, ktoré spočívalo v obmedzení príjmu jedla a tekutín pre neschopnosť otvárať ústa po operácii. V súvislosti s touto dopravnou nehodou mu bola následne diagnostikovaná aj porucha binokulárneho videnia, v dôsledku ktorej má trvalé následky na zdraví. Zdôraznil, že maloletý B. D. jazdil na bicykli bez dohľadu žalovaných 1), 2) ako zákonných zástupcov, hoci takáto povinnosť dohľadu im vyplýva z ustanovenia o cestnej premávke. Zodpovednosť žalovaných 1), 2) za škodu spôsobenú žalobcovi vyplýva z ustanovenia , keďže mal. B. D. vo veku 8 rokov nebol schopný posúdiť situáciu v cestnej premávke, a teda ani posúdiť následky svojho konania. Žalobca ďalej uviedol, že mu voči žalovaným 1), 2) vznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za poškodenie na zdraví spôsobené dopravnou nehodou zapríčinenou synom žalovaných 1), 2). Pri určení rozsahu sťaženia spoločenského uplatnenia

vychádza z lekárskeho posudku MUDr. Mareka Káčerika PhD. Zo dňa 29.09.2014, ktorý vychádza z položky č. 271 prílohy č. 1 zákona - traumatická porucha okohybných nervov alebo okohybných svalov a poruchou binokulárneho videnia ohodnotená 350 bodmi. Posudzujúci lekár bodové hodnotenie zvýšil na dvojnásobok, nakoľko diplopia mu sťažuje bežný aj pracovný život, čo predstavuje celkom 700 bodov. Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2013 za jeden bod je 16,10 eur. Potom suma za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje výšku 11.270 eur. Dodal, že výzvou zo dňa 12.01.2015 vyzval žalovaných 1), 2) na uzatvorenie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná 1) na výzvu reagovala s tvrdením, že pre možnosť požadovanej náhrady neexistujú zákonné dôvody s tým, že nevylučuje možnosť na mimosúdne vysporiadanie celej veci. Spolu so žalovaným 2) navrhli žalobcovi odškodnenie jednorazovým plnením vo výške 2.000 eur. Túto ponuku však neakceptoval s poukazom na lekársky posudok. Keďže k uzavretiu dohody o náhrade spoločenského uplatnenia nedošlo, dostali sa žalovaní 1), 2) do omeškania, v dôsledku čoho si žalobca uplatňuje nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne odo dňa nasledujúceho po uplynutí 3-mesačnej lehoty na uzavretie dohody, ktorá začala plynúť dňa 03.02.2015. Má za to, že žalovaní 1), 2) dohľad nad maloletým zanedbali, nakoľko mu umožnili, aby vo veku 8 rokov jazdil na bicykli bez ich dozoru na ceste II triedy. Bicykel riadne nebol žiadnym spôsobom zabezpečený a babka, ktorá mala mať na starosti mal. B., zjavne nemala prehľad o jeho pohybe. Bolo povinnosťou žalovaných 1), 2) zabezpečiť dozor inou osobou v čase ich neprítomnosti. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. .

2. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín , č. k. -174 zo dňa 30.10.2017 súd žalobu žalobcu zamietol. Na odvolanie žalobcu odvolací súd uznesením č. k. -201 zo dňa 26.11.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, keď podľa záveru odvolacieho súdu nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že žalovaní 1) a 2) náležitý dohľad nezanedbali.

3. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ust. , . Následne vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných 1), 2), svedkov H. D., mal. B. D. a Z. S., oboznámením záznamu dopravnej nehody zo dňa 29.06.2012, uznesenia OR PZ v Trenčíne ČVS: ORP-186/Di-TN-2012 Bč zo dňa 18.09.2012, personálneho rozkazu zo dňa 10.05.2012 a v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil dokazovanie o výsluch svedkov Z.. E. D. a Z.. E. T. a oboznámením vysvedčení mal. B. D. z ročníkov 3 - 9 a zistil skutkový stav skonštatujúc, že dňa 29.06.2012 došlo k dopravnej nehode tak, že mal. cyklista B. D., jazdil na bicykli bez riadne upevnenej ochrannej prilby po chodníku vpravo po ul. Mierové námestie cesta II/507 v Nemšovej, a to v smere na Trenčín, kedy v mieste dopravnej nehody jazdil na bicykli naprieč cestou II/507 v smere na ul. Školská, pričom si nevšimol po hlavnej ceste jazdiaceho cyklistu N. O., ktorý v tom čase jazdil na bicykli po ceste II/507 v smere od Trenčína na Mierové námestie v Nemšovej, pričom jazdil po ceste označenej dopravným značením ako hlavná cesta. V jazdnom pruhu cyklistu O. došlo ku zrážke prednej pravej časti bicykla mal. D. s prednou čelnou časťou bicykla cyklistu O., v dôsledku čoho obaja spadli na vozovku. Pri nehode došlo k zraneniu oboch účastníkov, ktorí boli z miesta nehody odvezení RZP do FN Trenčín na ošetrenie. Zo zavinenia dopravnej nehody bol podozrivý cyklista D.. Príčinou nehody bolo porušenie povinností účastníka cestnej premávky - nedisciplinované a neohľaduplné správanie sa, porušenie osobitných ustanovení o cyklistoch

- nesprávny spôsob jazdy a jazda osoby mladšej ako 10 rokov na bicykli po ceste bez dohľadu spôsobilej osoby staršej ako 15 rokov. Vo všetkých prípadoch bol ako zodpovedný subjekt ustálený mal. B. D.. Uznesením OR PZ v Trenčíne ČVS: ORP-186/Di-TN-2012 Bč zo dňa 18.09.2012 bola vec podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil mal. B. D. tým, že jazdil na bicykli bez riadne upevnenej ochrannej prilby po chodníku vpravo po ul. Mierové námestie cesta II/507 v Nemšovej, a to v smere na Trenčín, kedy v mieste dopravnej nehody jazdil na bicykli naprieč cestou II/507 v smere na ul. Školská, pričom si nevšimol po hlavnej ceste jazdiaceho cyklistu N. O., ktorý v tom čase jazdil na bicykli po ceste II/507 v smere od Trenčína na Mierové námestie v Nemšovej, pričom jazdil po ceste označenej dopravným značením ako hlavná cesta. V jazdnom pruhu cyklistu O. došlo ku zrážke prednej pravej časti bicykla mal. D. s prednou čelnou časťou bicykla cyklistu O., v dôsledku čoho obaja spadli na vozovku a obaja sa zranili, odložená, nakoľko išlo o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná. Na základe personálneho rozkazu Personálneho úradu Ozbrojených síl SR zo dňa 10.05.2012 bol žalovaný 2) odo dňa 06.06.2012 vyslaný na plnenie úloh mimo územia SR vo vojenskej operácii ISAF v Afganistane. Z výpovede svedkyne H. D. vyplynulo, že v deň škodovej udalosti ju aj mal. B. zobudila babka, ako každé ráno a vystrojila ich do školy. Ona každé ráno, a teda aj v ten deň, išla s bratom ku škole, kde sa priradili každý ku svojej triede a išli na koncoročnú omšu. Potom si mali v triedach vyzdvihnúť vysvedčenie. S bratom boli dohodnutí, že pôjdu spolu na obed, ale on tam nebol. Potom jej

už len volal nejaký pán, že sa stala dopravná nehoda a ona tam rýchlo šla a volala aj mame. Nikdy sa nestalo, že by si mal. B. zobral sám bez vedomia rodičov bicykel. Hrával sa pred domom na ulici, ale bicykel si nikdy nezobral. Vždy jazdili len spolu s rodičmi. Na použitie bicykla sa vždy rodičov pýtala a buď išli s ňou alebo ju nikde nepustili. Na použitie bicykla sa rodičov v čase ich neprítomnosti pýtala telefonicky, ale aj tak ju nikde nepustili a musela zostať doma.

4. Z výpovede svedkyne Z. S. vyplynulo, že v daný deň B. vystrojila až do školy na omšu, zostala na omši a potom si B. aj so sestrou išli do školy pre vysvedčenie. Ona išla domov. Keď si B. vyzdvihol vysvedčenie, prišiel jej ho ukázať a prečítal jej známky, pretože ona nevidí. Býva dole a oni bývajú hore. Vedela, že má ísť B. ešte na obed, ale ani nevie, kedy odišiel. Neprišiel jej povedať, že už odchádza. Potom sa len dozvedela z telefonátu, čo sa stalo, že B. zrazil cyklistu a že leží na zemi, pričom cyklista stojí. V čase neprítomnosti rodičov dozerala na mal. B., býval s ňou aj dole. Býval však aj sám hore a kým neprišli rodičia, nikam nešiel. Ona si robila dole svoje a B. hore svoje. Keď potrebovali ísť robiť niečo na dvor, prišiel za ňou a išli spolu. Nikdy nevidela, že by mal. B. jazdil na bicykli bez dozoru rodičov. K povahe mal. B. uviedla, že je veľmi slušný chlapec a aj v každej veci je veľmi poslušný. Na slovo poslúchne svojich rodičov a aj keď ide von, na minútu presne je doma. O výchovných problémoch mal. B. v škole nič nepočula. B. má len samé pochvaly. Svedkyňa ďalej uviedla, že bicykle sa nachádzajú v garáži, ktorá sa na noc zamyká. Aj v deň škodovej udalosti bola garáž odomknutá, pretože syn chodí ráno do kasární bicyklom, preto odomkne garáž, a potom už zostane garáž odomknutá. O tomto vedel aj B.. Dom majú oplotený, ale bránu počas dňa nezamykajú. Zavretá je, ale nie je zamknutá. Z výpovede svedka mal. B. D. vyplynulo, že mám rád športy. S rodičmi sa chodili aj bicyklovať. Teraz už chodieva aj sám, ale keď bol mladší, chodieval len s rodičmi. Sám sa chodí bicyklovať asi od 7. triedy, teraz je deviatak. Môže však jazdiť po okolí, nikde ďalej nesmie ísť. Keď bol mladší, mohol robiť všetko len s dovolením rodičov. Každé ráno jeho a jeho sestru vyprevádzala babka do školy, vyprevadila ich po kostol, potom mal vyučovanie, išiel na obed a čakával sestru. Zo školy sa vracali vždy spolu so sestrou. Ak chcel niečo robiť, napr. ísť s kamarátmi von, toto obyčajne nemohol a musel vždy čakať na príchod svojich rodičov. Aj sa snažil niekedy volať mame a prosiť ju, aby ho pustila von za kamarátmi, ale toto mu nikdy nedovolila. Bicyklovať sa chodili vždy len s rodičmi napr. po cyklotrase do Srnia k dedovi. Vždy mu rodičia hovorili, ako treba jazdiť, aj značky mu hovorili, ale vtedy o značky nejavil záujem, preto si ich veľmi nepamätal. Nevedel vysvetliť, prečo si v daný deň zobral bez dovolenia rodičov bicykel, tešil sa na prázdniny a asi chcel byť rýchlejšie po obede doma. Na obede vždy býva dlhý rad, a tak si myslel, že čím skôr bude v škole, skôr sa naobeduje a bude mať prázdniny. Vždy, keď niekam išiel, napr. hrať sa na ulicu a rodičia neboli doma, povedal babke, že ide na ulicu. Počas prázdnin, keď nechodil do školy a rodičia boli v práci, väčšinou mali program so sestrou. Buď sa spolu hrali alebo on bol za počítačom a sestra si robila niečo svoje. Nikdy však nikam nechodili a vždy čakali doma na rodičov. V škole im udeľujú pochvaly, napr. na konci roka za športové aktivity. Nevedel, či sa udeľujú aj pokarhania, lebo on žiadne za celý čas nedostal. Skôr dostáva pochvaly, ako aj teraz nedávno za športovú aktivitu. Svedok ďalej uviedol, že brána pri dome býva zatvorená, zamyká sa, len keď nikto nie je doma. V deň škodovej udalosti, prišiel s vysvedčením domov. Išiel ho ukázať babke a prečítal jej známky. Potom išiel hore a odložil si vysvedčenie a niečo, čo dostal za pochvalu a odišiel. Myslí, že v ten deň babke ani nehovoril, že odchádza, možno počula buchnúť dvere, ale inak nevie, či vedela, že odchádza. Zobral si bicykel z garáže. Táto sa zamyká len na noc, ale ujo, keď ide do kasární, garáž primkne, kľúč zostane v zámku. Bicykle zámkom zamknuté v garáži neboli. Potom, ako si zobral bicykel, pokračoval po ich ulici smerom ku kole. Keď prišiel na hlavnú cestu, zosadol z bicykla a pozrel sa cez cestu dva krát doprava a dva krát doľava tak, ako ho to vždy učili rodičia. Vyšiel na námestie, tam opätovne prechádzal cez hlavnú cestu, tiež sa pozrel, pustil dve autá a následne sa zrazil s iným bicyklom. Z výpovede svedkyne Z.. E. D. vyplynulo, že bola triednou učiteľkou mal. B. od 1. ročníka po 4. ročník. Chlapec bol vždy riadne pripravený, nekonfliktný, v kolektíve obľúbený. Poznámky nedostával. Občas sa stalo, že si zabudol domácu úlohu, ale nebolo to nič nad rámec neobvyklého správania. Zo strany rodičov bol vždy riadne pripravený na vyučovací proces. Povedala by, že to bol normálny, zdravý chlapec. Rešpektoval ju, nepamätá si, že by neuposlúchol. Občas zazrela, že B. priviedla babka a zo školy ho občas zobrala staršia sestra. Ale či to takto bolo pravidelne, sa vyjadriť nevedela. Nevšimla si, že by B. chodieval do školy na bicykli. Myslí si však, že skôr na bicykli do školy nechodil, nestretla ho pred školou na bicykli. Nezaregistrovala známky agresivity, príp. iného nevhodného správania zo strany B., ani sťažnosti na jeho správanie. Žiadne sťažnosti na B. neboli. Aj v škole bol obľúbený, na telesnej mal rád kolektívne hry a nikdy u neho nebadala známky agresivity. Aj zo strany rodičov bol B. vždy vzorne pripravený a rodičia pre svoje deti v tomto prípade naozaj žili. Takýchto rodičov postupne ubúda. Z výpovede svedkyne Z.. E. T. vyplynulo, že so žalovanými 1), 2) sú rodinní známi, navštevujú sa dosť často, asi 3x za mesiac. Nikdy

si nevšimla nejaký negatívny podnet zo strany B. k rodičom. Absolvovali aj spoločné dovolenky a vždy bolo vidieť, že B. má voči rodičom rešpekt. Rodičia sa o neho zaujímali, o jeho aktivity, nebolo vidieť, že by o neho nejavili záujem. Nikdy nevidela, že by v prípade zákazu zo strany rodičov B. tento príkaz nerešpektoval a urobil si po svojom. B. je úplne normálne dieťa, nikdy som na ňom nepozorovala, že by sa vymykal z normálu. Z vysvedčení mal. B. D. vyplýva, že v ročníkoch 3 - 9 mal maloletý správanie ohodnotené známkou veľmi dobre (1).

5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že k porušeniu právnej povinnosti došlo, a to tým, že mal. B. D. porušil povinnosti účastníka cestnej premávky, keď sa nedisciplinovane a neohľaduplne správal a jazdil na bicykli nesprávnym spôsobom, v dôsledku čoho došlo k zrážke bicykla mal. B. s bicyklom žalobcu. Následkom zrážky žalobca spadol a utrpel zranenie (škoda na zdraví mu teda vznikla, a to v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním mal. B., ktorý škodu zavinil.) Vzhľadom k tomu možno konštatovať, že všetky zákonom predpísané náležitosti pre vznik nároku na náhradu škody boli splnené. Vinníkom dopravnej nehody, a teda priamym škodcom, bola však osoba maloletá. Z tohto dôvodu súd predmetnú vec posúdil podľa ustanovenia , , ktoré upravuje osobitný prípad subjektívnej zodpovednosti za škodu, keď zodpovednostné následky konania určitých osôb môžu postihnúť aj iné osoby, ktoré sa na protiprávnom úkone priamo (fyzicky) nepodieľali, avšak mali povinnosť dohliadať nad ich konaním. Z hľadiska zodpovednosti sa v praxi môžu vyskytnúť situácie, kedy za vzniknutú škodu bude zodpovedať výlučne maloletý, resp. osoba postihnutá duševnou poruchou, alebo výlučne osoby, ktoré mali nad týmito osobami vykonávať dohľad, alebo za škodu budú zodpovedať spoločne maloletý škodca, resp. škodca postihnutý duševnou poruchou a osoby, ktoré boli povinné vykonávať nad ním dohľad. To, o ktorý z prípadov pôjde, závisí od stavu duševných schopností maloletého, resp. osoby postihnutej duševnou poruchou, v dobe vzniku škody, t. j., do akej miery v čase vzniku škody boli takéto osoby schopné posúdiť následky svojho konania a svoje konanie ovládnuť. V danom prípade v čase vzniku škody, mal mal. B. 8 rokov. S ohľadom na vek možno ustáliť, že dieťa vo veku 8 rokov nie je schopné posúdiť následky svojho konania v tak zložitej situácii, akou cestná premávka bezpochyby je. Svedčí o tom aj skutočnosť, že zákonodarca priamo v zákonnom ustanovení ( o cestnej premávke) stanovil vekovú hranicu 10 rokov, do dovŕšenia ktorej sa deti smú po ceste pohybovať na bicykli len v sprievode osoby staršej ako 15 rokov. Z uvedeného vyplýva, že mal. B. pre svoju nedostatočnú psychickú vyspelosť v čase vzniku škody nebol za túto zodpovedný. Ako zodpovednostný subjekt preto do úvahy prichádzajú osoby, ktoré mali nad maloletým vykonávať dohľad. Takýmito osobami sú osoby, ktorým túto povinnosť ukladá zákona, úradné rozhodnutie alebo iná právna skutočnosť. Na prvom mieste sú to rodičia. Preto aj v danom prípade sú pasívne vecne legitimovaní rodičia, proti ktorým aj žaloba bola podaná. Žalovaný 2) sa v konaní bránil námietkou, že nenesie zodpovednosť za konanie mal. B. a náležitý dohľad nad ním nezanedbal, nakoľko v čase vzniku škody si plnil služobné povinnosti mimo územia SR. V tomto smere súd poznamenáva, že žalovaný 2) nebol pozbavený rodičovských práv a povinností a mal. B. ani nebol rozhodnutím súdu zverený do starostlivosti matky, príp. inej osoby. Preto aj napriek jeho neprítomnosti je ako rodič zodpovedný za konanie mal. B.. Zodpovednosť podľa ustanovenia je zodpovednosťou založenou na princípe predpokladaného zavinenia. Zodpovedné osoby sa jej môžu zbaviť, len ak preukážu, že náležitý dohľad nezanedbali. V tejto súvislosti súd teda skúmal, či žalovaní 1), 2) zanedbali, resp. nezanedbali náležitý dohľad nad mal. B.. Náležitým dohľadom nie je nepretržitý dohľad, nepretržité sledovanie, ale dohľad, ktorý je primeraný okolnostiam, najmä veku, zdravotnému stavu, vlastnostiam a správaniu maloletého. Pri úvahe, ako intenzívny má byť náležitý dohľad, je s poukazom na uvedené potrebné vychádzať z povahových vlastností dohliadanej osoby a z jej celkového správania sa. Náležitý dohľad neznamená len bezprostredné zabránenie, či zákaz určitého škodlivého konania, až keď k nemu už došlo, ale aj celkový prístup rodičov k dovtedajšej výchove maloletého a ich výchovné pôsobenie vedúce k odstraňovaniu prípadných závadných javov v správaní maloletého. V danom prípade dospel súd k záveru, že žalovaní 1), 2) náležitý dohľad nad mal. B. nezanedbali. Z hľadiska výchovného pôsobenia rodičov a správania sa mal. B. bolo z výsluchu svedkyne Mgr. E. D., ako vtedajšej triednej učiteľky mal. B., jednoznačne preukázané, že mal. B. bol poslušným a vzorným žiakom a výchovné pôsobenie rodičov na mal. B. bolo príkladné. Na B. správanie nikdy nebola školou prijatá žiadna sťažnosť. Podporne o tom svedčí aj hodnotenie B. správania na vysvedčeniach, ktoré vždy dosahovalo najlepší stupeň hodnotenia. Rovnako aj svedkyňa Z.. E. T. potvrdila, že mal. B. rešpektoval svojich rodičov a nerobil to, čo mu bolo zo strany rodičov zakázané. Z výsluchu žalovaných 1), 2) jednoznačne vyplynulo, že mal. B. sa nikdy pred škodovou udalosťou sám nechodil bicyklovať, a to ani s ich vedomím ani bez ich vedomia. Táto skutočnosť bola potvrdená

aj výpoveďami svedkov H. D., Z. S. a B. D.. Rovnako z výsluchu žalovaných 1), 2) bolo preukázané, že mal. B. pri spoločnej cyklistike pravidlá cestnej premávky náležite vysvetľovali. Zo všetkých vyššie uvedených okolností vyplýva, že až do škodovej udalosti neboli zaznamenané žiadne excesy v správaní mal. B., ktoré by viedli k nutnosti vyššej miery výchovného pôsobenia. Súd v rámci hodnotenia dôkazov zohľadnil aj tvrdenia a výpovede či už samotných žalovaných, alebo svedkov H. D., Z. S. a aj mal. B. D., hoci sa jedná o blízkych príbuzných žalovaných, a to najmä z poukazom na tú skutočnosť, že zo strany žalobcu neboli tieto tvrdenia a výpovede v konaní nijak rozporované. Ak mal žalobca za to, že žalovanými a svedkami sú uvádzané nepravdivé skutočnosti, mohol kedykoľvek počas konania tieto namietnuť, učiniť vlastné tvrdenia a o týchto súdu predložiť dôkaz. Čo sa týka zabezpečenia náležitého dohľadu v deň škodovej udalosti, z výpovedí žalovanej 1) ako aj vyššie uvedených svedkov bolo preukázané, že dohľad nad mal. B. žalovaná 1) zabezpečila vo forme dohľadu, presnejšie doprovodu mal. B. do školy a zo školy staršou, v tej dobe 14 ročnou, sestrou tak, ako to bolo zaužívané v ich domácnosti aj po iné školské dni. Súd nemal dôvod neuveriť ani tomuto tvrdeniu žalovanej 1), nakoľko opäť zo strany žalobcu nebolo nijak rozporované. S poukazom na uvedené, keď rodičia aj v daný deň zabezpečili dohľad nad mal. B. minimálne vo forme doprovodu zo školy a do školy staršou sestrou tak, ako to bolo v ich domácnosti zaužívané ako aj s poukazom na to, že mal. B. dovtedy nikdy bez dozoru a bez vedomia žalovaných 1), 2) na bicykli nejazdil a nedopúšťal sa ani iného závadného konania, ktoré by bolo spôsobilé primäť žalovaných 1), 2) k zvýšenej miere dohľadu nad mal. B., dospel súd k záveru, že žalovaní 1), 2) dohľad nad mal. B. náležite a dostatočne zabezpečili. Podľa názoru súdu žalovaní 1), 2) v konaní bez pochybností preukázali, či už svedeckými výpoveďami Z.. E. D. a Z.. E. T., ale aj svedeckými výpoveďami blízkych príbuzných, ktoré neboli žalobcom rozporované, že ich výchovné pôsobenie ako aj snaha o zabezpečenie dohľadu nad mal. B. v čase ich neprítomnosti boli dostatočné. Pokiaľ žalobca tvrdil s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. , že žalovaní 1), 2) zanedbali náležitý dohľad tým, že bicykel pred maloletým nezabezpečili uzamknutím či už samotného bicykla alebo garáže, v ktorej sa bicykel nachádzal, súd uvádza, že k takémuto konaniu žalovaní 1), 2) nemali žiaden dôvod, keďže dovtedy sa nikdy nestalo, že by si mal. B. zobral bez ich vedomia, prípadne aj napriek ich zákazu bicykel a vyšiel s ním na cestu. Takúto vyššiu mieru opatrnosti a zabezpečenia by bolo možné spravodlivo od rodičov vyžadovať vtedy, ak by bolo preukázané, že v minulosti mal. B. napriek ich zákazu bicykel bez ich dozoru používal. Toto však v konaní preukázané nebolo. Navyše, súd poznamenáva, že označené rozhodnutie NS ČR nemožno považovať za ustálenú súdnu prax, nakoľko nebolo publikované v zbierke stanovísk a rozhodnutí dotknutého súdu. Je záväzné len pre tie - ktoré konkrétne strany sporu a pre ostatné obdobné spory má len charakter podporný. Súd sa so závermi uvedenými v tomto rozhodnutí nestotožňuje, nakoľko z obsahu daného rozhodnutia nevyplynulo, či sa súdy zaoberali aj výchovným pôsobením rodičov a správaním maloletého škodcu tak, ako to vyplýva nielen z teórie , ale aj z ustálenej súdnej praxe. Bez skúmania týchto atribútov nemožno jednoznačne dospieť k záveru, že rodič zanedbal náležitý dohľad nad maloletým, hoci nič nenasvedčovalo potrebe zvýšenej opatrnosti a dohľadu zo strany rodičov. Ak by súd prijal názor prezentovaný v uvedenom rozhodnutí, mohlo by sa dospieť do situácie, kedy by rodič musel pamätať na nespočetné množstvo situácií, ktoré by sa mohli vyskytnúť a pri ktorých by dieťa mohlo spôsobiť ujmu nielen sebe, ale aj inej osobe. Rodič by tak musel mimo dosahu dieťaťa uchovávať a zabezpečovať nemalé množstvo vecí bežne sa nachádzajúcich v domácnosti a aj tak by nebolo vylúčené, že obsiahol všetky možné prípady a zabezpečil všetky veci, ktorými by dieťa mohlo spôsobiť inému ujmu, hoci by v správaní dieťaťa nič nenasvedčovalo tomu, že dieťa niečo také vykoná. Súd v tejto súvislosti tiež poznamenáva, že sa jedná o relatívne staré rozhodnutie, pričom podporne poukazuje na podstatne novšie rozhodnutie NS ČR sp. zn. , v zmysle ktorého ojedinelé vybočenie maloletého z inak osvojených pravidiel riadneho správania sa, ktoré je aj pre rodiča nepredvídateľné a prekvapivé, nemá za následok zanedbanie náležitého dohľadu. Aj v súdenej veci sa jednalo zo strany mal. B. o ojedinelé konanie a žalovaní 1), 2) nemohli teda spravodlivo predpokladať a predvídať, že mal. B. si bude v daný deň počínať inak ako obvykle.

6. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalovaní 1), 2) v konaní dostatočne a presvedčivo preukázali, že náležitý dohľad nad mal. B. nezanedbali. Svojej zodpovednosti sa tak zbavili, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. S poukazom na uvedený záver sa súd ďalej už nezaoberal otázkou spoluzodpovednosti žalobcu a výškou škody. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , keď sú v danom prípade dané dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na predmet konania, keď sa žalobca domáhal svojho nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená konaním maloletého syna žalovaných 1), 2). Je nepochybné, že žalobca konaním maloletého syna skutočne

škodu utrpel, a preto s poukazom na túto skutočnosť súd nepovažuje za spravodlivé priznať žalovaným 1), 2) ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie a to výsluchom svedkov Z.. E. D. a Mgr. E. T. a oboznámením vysvedčení mal. B. D. z ročníkov 3 až 9. Zodpovednosť podľa ust. je zodpovednosťou založenou na princípe predpokladaného zavinenia a teda zodpovedná osoba sa jej môže zbaviť len ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbala. Náležitým dohľadom nie je nepretržitý dohľad, nepretržité sledovanie, ale dohľad primeraný okolnostiam, najmä veku, zdravotnému stavu, vlastnostiam a správaniu maloletého. Náležitý dohľad neznamená len bezprostredné zabránenie, či zákaz určitého škodlivého konania, až keď k nemu už došlo, ale aj celkový prístup rodičov k dovtedajšej výchove maloletého a ich výchovné pôsobenie vedúce k odstraňovaniu prípadných závadných javov v správaní maloletého. Súd prvej inštancie v danom prípade dospel k záveru, že osoby vykonávajúce nad maloletým B. D. tento náležitý dohľad nezanedbali. Z doplneného dokazovania, výsluchov svedkov a vysvedčení maloletého mal súd za preukázané, že maloletý bol slušným a vzorným žiakom, výchovné pôsobenie rodičov bolo príkladné, až do škodovej udalosti neboli zaznamenané žiadny excesy v správaní. Súd prvej inštancie v rámci hodnotenia dôkazov zohľadnil aj tvrdenia a výpovede samotných žalovaných a svedkov, ktorí sú ich blízkymi príbuznými, a to najmä preto, že v konaní neboli ich tvrdenia zo strany žalobcu rozporované. Žalovaní podľa súdu prvej inštancie v konaní bez pochybností preukázali, a to aj výpoveďami Z.. E. D. a Z.. E. T., že ich výchovné pôsobenie na maloletého bolo príkladné. Súd sa tiež nestotožnil zo závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktoré žalobca poukazoval, nakoľko nebolo publikované v zbierke stanovísk a rozhodnutí dotknutého súdu. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaní zanedbali náležitý dohľad tým, že bicykel pred maloletým nezabezpečili uzamknutím, súd uviedol, že k takémuto konaniu nemali žiaden dôvod, keďže dovtedy sa nikdy nestalo, že by si maloletý zobral bez ich vedomia, prípadne aj napriek ich zákazu bicykel a vyšiel s ním na cestu. Súd prvej inštancie sa však stotožnil s iným rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , v zmysle ktorého ojedinelé vybočenie maloletého z inak osvojených pravidiel riadneho správania sa, ktoré je aj pre rodiča nepredvídateľné a prekvapivé, nemá za následok zanedbanie náležitého dohľadu a v danom prípade sa malo jednať o obdobný prípad. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie v zmysle a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Maloletý vo veku 8 rokov nebol schopný v danom prípade ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky a teda za predmetnú dopravnú nehodu nezodpovedá. Základnou otázkou predmetného konania bolo skúmať to, či žalovaní nezanedbali náležitý dohľad na maloletým B. D.. S názorom súdu prvej inštancie sa žalobca nestotožňuje, že žalovaní jednoznačne preukázali, že náležitý dohľad nezanedbali. Vzhľadom na vek maloletého B. D., ktorý mal v čase vzniku škodovej udalosti len 8 rokov, mali byť obozretnejší a viac predvídať konanie maloletého. Dohľad musí byť primeraný okolnostiam, najmä veku, zdravotnému stavu, vlastnostiam a správaniu maloletého . V danom prípade je kľúčový vek maloletého a lokalita, v ktorej býva. Maloletý býva v blízkosti frekventovanej hlavnej cesty a je na mieste, aby boli žalovaní obozretní a neumožnili maloletému kedykoľvek prístup k bicyklu, resp. prístup s ním mimo oploteného rodinného domu. Zákonodarca v zmysle ust. o cestnej premávke stanovil minimálnu hranicu 10 rokov na to, aby sa mohol maloletý sám bicyklovať po ceste. Povinnosťou žalovaných bolo zabezpečiť bicykel tak, aby nemal maloletý k nemu kedykoľvek prístup. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. , kde rodič nedostatočne zabezpečil kľúče od osobného motorového vozidla, čo maloletému umožnilo, aby sa dostal na verejnú komunikáciu a spôsobil dopravnú nehodu. Súd v danom prípade rozhodol, že rodič zanedbal nad maloletým dohľad. Vzhľadom na vek maloletého B. bolo povinnosťou žalovaných zabrániť jeho svojvoľnému opusteniu oploteného rodinného domu, čim by vo výraznej miere eliminovali riziko. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď zaujal názor, že žalovaní náležitý dohľad nezanedbali. Svoje závery zameral na starostlivosť o dieťa vo všeobecnosti. Zodpovednosť žalovaných vyplýva z ust. veta druhá , nakoľko nevykonali nad 8 ročným maloletým náležitý dohľad , keď bez problémov opustil dom bez toho, aby si to jeho babka všimla, zobral z neuzamknutej garáže bicykel a odišiel mimo oploteného domu, nakoľko vstupná bránka na pozemok sa neuzamyká. Žalovaní, maloletý i svedkyňa D. zhodne vypovedali, že maloletý si nikdy predtým sám bicykel nevzal, resp. bicykel si zobral len s dovolením rodičov. Preto nie je zrejmé, prečo tak neurobil v čase, keď došlo k dopravnej nehode. Výpovede svedkov nie sú vierohodné, nakoľko išlo o najbližších rodinných príslušníkov maloletého, resp. známych žalovaných. Súd tieto nesprávne vyhodnotil. Súd prvej inštancie v rozhodnutí poukazuje na rozsudok, ktorý nie je aplikovateľný v prejednávanej veci,

nakoľko medzi vekom maloletého B.a a vekom dieťaťa v rozhodnutí je 3,5 roka. V danom prípade bola daná zodpovednosť maloletého, ktorý vo veku 11,5 roka bol spôsobilý rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a ovládnuť ho, zatiaľ čo v tomto prípade maloletý B. nebol schopný ovládať svoje konanie alebo posúdiť jeho následky. Maloletý si nezobral ani prilbu, pritom táto povinnosť mu vyplýva z ust. z. č. Ak by sa aj v danom prípade jednalo o ojedinelý prípad neuposlúchnutia žalovaných, vyššie opísané okolnosti prípadu, teda nevytvorenie akejkoľvek prekážky maloletému vo veku 8 rokov, aby opustil oplotený rodinný dom so svojím bicyklom, svedčia o zjavnom zanedbaní náležitého dohľadu nad maloletým. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalovaní náležitý dohľad nad maloletým synom nezanedbali. Navrhol, aby odvolací súd opätovne vykonal dokazovanie v nevyhnutnom rozsahu a následne podľa ust. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

8. Proti tomuto rozsudku, výroku II., podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaní 1/ a 2/, prostredníctvom právneho zástupcu a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaným 1/ a 2/ prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súčasne si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu nepreukázania zodpovednosti žalovaných za škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s konaním maloletého syna. S týmto výrokom súdu žalovaní súhlasia. Vo výroku II. napadnutého rozsudku súd rozhodol tak, že žalovaným ako úspešnej strane konania náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle . Ako dôvod hodný osobitného zreteľa súd vzhliadol v predmete konania, keď žalobca odôvodňoval nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená konaním maloletého syna a je nepochybné, že týmto konaním ich syna žalobca škodu skutočne utrpel. Žalovaní 1/ a 2/ s takýmto výrokom súdu o náhrade trov konania nesúhlasia, pretože ako procesná strana vznik sporu nezapríčinili, s jeho vedením im vznikli značné finančné náklady a preto považujú za nespravodlivé, aby sa na náhrade trov konania nepodieľal žalobca. Sú si vedomí toho , že ich maloletý syn zapríčinil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej bola žalobcovi spôsobená ujma na zdraví a vznikla mu tak určitá škoda. Žalovaní ešte pred podaním návrhu mali záujem usporiadať vzájomné vzťahy dohodou, avšak pre neprimerané a nedôvodné nároky žalobcu a jeho ultimatívny prístup k predsúdnemu rokovaniu k žiadnej dohode nedošlo. Od počiatku tvrdili, že požadovaná výška náhrady škody je neprimerane vysoká a samotný žalobca mohol dopravnej nehode zabrániť alebo minimálne zmierniť jej následky v poškodení jeho zdravia. Teda poukazovali na určitú mieru spoluzavinenia žalobcu na vzniku dopravnej nehody. Ďalej tvrdili, že žaloba je podaná nesprávne, pretože žalovaný 2/ objektívne nemohol niesť zodpovednosť za konanie svojho syna, nakoľko v čase skratového konania syna bol po dlhšiu dobu v zahraničí v Afganistane, takže jeho správanie žiadnym spôsobom ovplyvniť nemohol. Žalovaní 1/ a 2/ náležitú starostlivosť o maloletého syna nezanedbali, jeho konanie bolo ojedinelé, ktoré sa dovtedy u neho nikdy nevyskytlo a žalovaná 1/ ako jeho matka v deň dopravnej nehody urobila všetky potrebné opatrenia k zodpovednému správaniu sa syna tak, že zabezpečila dozor nad ním tak, ako to vyplýva z výsledkov dokazovania. Všetky tieto skutočnosti boli žalobcovi známe pred podaním žaloby a preto keď žalobu podával, musel si byť vedomý následkov, ktoré pre neho vyplynú v prípade neúspešnosti žaloby. Preto považujú za spravodlivé, aby žalobca niesol zodpovednosť za svoje konanie a bol zaviazaný k náhrade trov konania , ktoré spôsobil výlučne sám. Je potrebné dôslednejšie sa vysporiadať, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočný odklon od zásady zodpovednosti za zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zmysle a to najmä či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa , ktoré by v tomto prípade bolo možné zhrnúť pod neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, a povahu a okolnosti prípadu. Žalovaní tvrdia, že nepriznanie náhrady trov konania pôsobí neprimerane tvrdo voči nim a nie naopak voči žalobcovi tak , ako to predpokladá zákon. K podielu oboch strán na vzniku sporu sa už vyjadrili, takže aj táto skutočnosť je v neprospech žalobcu a pokiaľ ide o povahu a okolnosti sporu, tieto nie sú tak výnimočné, že by zakladali jednu z dvoch podmienok pre aplikáciu ustanovenia v tomto spore.

9. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že v danom prípade je nepochybné, že samotný vznik sporu zapríčinil maloletý syn žalovaných porušením právnej povinnosti, keď porušil povinnosti účastníka cestnej premávky a spôsobil poškodenie zdravia žalobcu. Maloletý vo veku 8 rokov nebol schopný v danom prípade ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, a teda za toto porušenie povinnosti nezodpovedá. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za poškodenie na zdraví v zmysle lekárskeho posudku a tam stanoveného bodového hodnotenia. Žalobca je jednoznačne toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne,

keď žalovaným náhradu trov konania nepriznal, keď tento vzhliadol výnimočné okolnosti tohto sporu a dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle . Žalobca vzhľadom k tomu považuje odvolanie žalovaných 1/ a 2/ za nedôvodné.

10. Žalovaní 1/ a 2/ v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že navrhujú napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny potvrdiť a priznať nim plnú náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby advokátom za predmetné vyjadrenie. Na odvolaní proti výroku II. napadnutého rozsudku zotrvávajú v celom rozsahu. Žalobca podáva odvolanie z dôvodov nesprávnych skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaní považujú napadnutý rozsudok v časti skutkových zistení a právneho posúdenia vo veci samej za správny. Súd prvej inštancie vychádzajúc z právneho názoru zrušujúceho uznesenia sp. zn. KS v Trenčíne, postupoval plne v súlade s týmto právnym názorom a doplnil dokazovanie ďalšími svedkami , o ktorých nie je možné tvrdiť, že by vo veci vypovedali zaujato v prospech žalovaných, keďže sa nejedná o ich rodinných príslušníkov, či príbuzných. Aj títo svedkovia Mgr. E. D., ako bývalá triedna učiteľka, ich maloletého syna B., po poučení bez pomeru k nim a Z.. E. T. ako ich rodinná známa dobre poznajúca pomery v ich domácnosti a výchovu maloletého syna B., jednoznačne potvrdili, že žalovaní ako rodičia žiadne svoje výchovné povinnosti nezanedbali, mal. B. svojím správaním sa nenaznačoval žiadnu potenciálnu problémovosť, ktorá by v rodičoch mala vyvolať zvýšenie pozornosti nad mieru obvyklej a primeranej starostlivosti rodičov o dieťa v jeho danom veku. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaní 1/ a 2/ nad osemročným maloletým nevykonali náležitý dohľad, keď tento bez problémov bol schopný opustiť rodinný dom bez toho, aby si to jeho babka čo i len všimla. Náležitý dohľad nad maloletým synom vykonávali vždy a to nepretržite a jeho skratové konanie nemohli v žiadnom prípade predvídať a taktiež ani jeho stará mama a ani jeho sestra. Žalovaní nemohli maloletého zamknúť, nikde ho nepustiť a ak áno , jedine s rodičmi. Takáto starostlivosť v bežnom reálnom živote neexistuje. Ďalšie tvrdenie žalobcu, že je zjavné, že v ich rodine to nefungovalo úplne tak ako tvrdia a tvrdia to aj svedkovia, pretože maloletý zjavne vedel urobiť to, čo uznal za vhodné , je výlučne jeho účelovým tvrdením, nepodloženým žiadnymi relevantnými dôkazmi o správnosti takejto úvahy. Žalobca nepovažuje výpovede žalovaných a svedkov v konaní vypočutých za až tak hodnoverné , ako ich považoval súd prvej inštancie z dôvodu, že sa jedná o najbližších rodinných príslušníkov a rodinných známych. Ani toto tvrdenie neobstojí, pretože svedkyňa Mgr. E. D. nie je ich rodinná príslušníčka, ani rodinná známa. Pokiaľ ide o svedkyňu Z.. E. T., táto vypovedala taktiež ako iní svedkovia po zákonnom poučení o povinnosti vypovedať pravdu, pod následkom trestného činu krivej výpovede a kto iný ako osoba dobre poznajúca ich rodinné pomery by mohla vo veci podať svedectvo a nebyť pritom ich známou. Z doplneného dokazovania vyplynuli také nové skutočnosti, ktoré jednoznačne potvrdili správnosť zistenia skutkového stavu súdom prvej inštancie v predchádzajúcom rozhodnutí.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaných odvolaní a ich dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v , ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - (ďalej len „“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu a žalovaných 1/ a2/ nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť z nasledujúcich dôvodov:

12. Žalobca odvolaním namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / a /. Žalovaný namietal nesprávnu aplikáciu ust. .

13. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

14. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. . <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovanému zákonnému ustanoveniu.

15. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

16. Nesprávne právne posúdenie veci / / je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, tiež to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ). Súčasne posudzoval, či súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistil, že odvolacie dôvody nie sú dané.

18. Súd prvej inštancie za aplikácie ust. , uzavrel, že došlo k porušeniu právnej povinnosti maloletým B., ktorý ako účastník cestnej premávky jazdil na bicykli nesprávnym spôsobom, v dôsledku čoho došlo k zrážke so žalobcom. Žalobcov nárok na náhradu škody je daný, pričom vinníkom dopravnej nehody bola maloletá osoba. Ide o osobitný prípad subjektívnej zodpovednosti za škodu, keď zodpovednostné následky konania určitých osôb môžu postihnúť aj osoby, ktoré sa na protiprávnom úkone priamo nepodieľali, avšak mali povinnosť dohliadať nad ich konaním. Maloletý B. mal v čase vzniku škody 8 rokov a vzhľadom na vek nebol schopný posúdiť následky svojho konania, teda ako zodpovedný subjekt prichádzajú do úvahy osoby, ktoré mali nad maloletým vykonávať dohľad. V danom prípade zodpovednými osobami boli žalovaní 1/ a 2/- rodičia maloletého B., ktorí sa môžu zbaviť zodpovednosti, len ak preukážu, že náležitý dohľad nezanedbali. Uzavrel, že z výpovede strán sporu, svedkov žalovaní 1/ a 2/ preukázali, že ich výchovné pôsobenie ako aj snaha

o zabezpečenie dohľadu nad maloletým B. v čase ich neprítomnosti boli dostatočné. V súdenej veci sa jednalo zo strany maloletého B. o ojedinelé konanie a žalovaní 1/ a 2/ nemohli predpokladať a predvídať, že maloletý B. si bude v daný deň počínať inak ako obvykle.

19. Odvolací súd sa s týmto názorom stotožňuje v plnom rozsahu a na zdôraznenie uvádza nasledovné:

20. Odvolateľ zotrval na tvrdení, že žalovaní 1/ a 2/ nevykonali nad maloletým náležitý dohľad , tento zanedbali, keď maloletý B. si bez toho, aby si to jeho babka všimla, zobral z neuzamknutej garáže neuzamknutý bicykel, na ktorom opustil priestor oploteného rodinného domu, neuposlúchol žalovaných v tom, aby na bicykli vždy nosil prilbu, pričom nešlo o ojedinelé vybočenie. V danom prípade je kľúčový vek maloletého a lokalita, v ktorej maloletý býva. Okolnosti prípadu, teda nevytvorenie akejkoľvek prekážky maloletému vo veku 8 rokov, aby opustil oplotený rodinný dom so svojím bicyklom svedčia o zjavnom zanedbaní náležitého dohľadu nad maloletým. Súčasne namietal vyhodnotenie výpovedí strán sporu a svedkov, keď súd prvej inštancie zameral svoje závery na starostlivosť o dieťa vo všeobecnosti.

21. Ťažisko odvolacích dôvodov spočívalo v preskúmaní, či žalovaní 1/ a 2/ ako rodičia maloletého, nezanedbali náležitý dohľad, teda posúdenie konkrétnych skutkových okolností, doterajšie správanie maloletého dieťaťa /poukazom na vykonané dokazovanie- výsluchy strán sporu a svedkov, hodnotenie školy/ a výsledky výchovy, resp. okolnosti odôvodňujúce vyššiu mieru výchovného usmernenia.

22. Podľa ust. , , maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal.

23. Vyššie citované ustanovenie upravuje osobitný prípad zodpovednosti, keď zodpovednostné následky konania určitých osôb môžu postihnúť aj iné osoby, ktoré sa na protiprávnom úkone priamo (fyzicky) nepodieľali, avšak majú povinnosť dohliadať nad ich konaním (culpa in inspiciendo). Ide o osobitný prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú zavineným protiprávnym úkonom. Na rozdiel od ustanovenia zodpovedné subjekty tu vystupujú samostatne a iba výnimočne za škodu zodpovedá štvrtý prípad, že za škodu nebude zodpovedať nikto (nie sú dané podmienky zodpovednosti ani u dohliadaných, ani u dohliadajúcich osôb). O výlučnú a samostatnú zodpovednosť maloletých, resp. plnoletých osôb postihnutých duševnou poruchou ide vtedy, ak sa osoba, ktorá bola povinná vykonávať dohľad, tejto zodpovednosti zbavila a zároveň boli preukázané skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť záver, že je daná zodpovednosť maloletého, resp. osoby postihnutej duševnou poruchou za spôsobenú škodu. Dohliadané osoby (osoby stojace pod osobitnou ochranou zákona) zodpovedajú za škodu samy, ak v momente spôsobenia škody boli schopné ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Z hľadiska ich zodpovednosti musia byť splnené ako intelektuálne, tak aj vôľové zložky. Absencia ktorejkoľvek z nich znamená, že konajúca osoba za škodu nezodpovedá. Maloletý zodpovedá za vzniknutú škodu sám, ak v dobe spôsobenia škody vzhľadom na svoj vek, vzdelanie a znalosti bol natoľko rozumovo vyspelý, že mohol byť za daných okolností schopný rozpoznať následky svojho konania a ovládnuť ho. Dieťa vo veku takmer štrnástich rokov je schopné uvedomiť si nebezpečenstvo zaobchádzania s ohňom a následkami hroziaceho požiaru obzvlášť v blízkosti lesa (Uznesenie NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. ).

24. U osôb, ktoré nemôžu posúdiť následky svojho konania, je predpokladom zodpovednosti za škodu určitá rozumová schopnosť spočívajúca v rozpoznaní protiprávnosti konania a ďalej schopnosť ich vôle ovládnuť svoje konanie; obidva tieto predpoklady musia byť splnené zároveň a úplne (nielen čiastočne).Výlučná zodpovednosť maloletých alebo osôb postihnutých duševnou poruchou prichádza do úvahy teda iba v prípade, keď sa u škodcu v konkrétnom prípade zistila deliktuálna spôsobilosť a ten, kto bol povinný vykonávať dohľad, sa zodpovednosti zbavil, pretože preukázal, že dohľad nezanedbal. Pokiaľ ide o výlučnú zodpovednosť dohliadajúcich osôb (spravidla rodičov), tá je daná v prípade, keď maloletí alebo osoby postihnuté duševnou poruchou neboli schopní ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, a súčasne osoba povinná vykonávať nad nimi dohľad nepreukázala, že dohľadne zanedbala. Zodpovednosť dohliadajúcej osoby spočíva na princípe predpokladaného zavinenia .Založením zodpovednosti dohliadajúcich osôb podľa zákon sleduje dva ciele. Prvým

je stimulovať dohliadajúce osoby pod hrozbou vzniku zodpovednosti za škodu na dôsledné plnenie si svojich povinností vo vzťahu k maloletým (prevenčný cieľ) a druhým je zabezpečiť svojím majetkovým postavením, aby sa poškodeným osoba, ktorá za ne nesie zodpovednosť, či už z dôvodu morálneho (napr. rodičia, opatrovníci) alebo osobitného právneho pomeru (napr. škola, školské zariadenie, liečebný ústav).

25. V prípade zodpovednosti maloletých za škodu zákon neustanovuje žiadne vekové vymedzenie v rámci veku od narodenia do dovŕšenia 18 rokov veku. Toto poňatie deliktuálnej spôsobilosti maloletého za škodu je v súlade s poňatím spôsobilosti maloletého na právne úkony, kde taktiež nie sú stanovené žiadne vekové hranice ( maloletí, a to bez ohľadu na vek, alebo tí, ktorí sú postihnutí duševnou poruchou, zodpovedajú za nimi spôsobenú škodu len za predpokladu, že podľa stavu svojich duševných schopností v dobe spôsobenia škody boli schopní posúdiť (predvídať alebo rozoznať) následky svojho konania a súčasne svoje konanie ovládnuť. Pri konajúcom subjekte je vždy potrebné skúmať intelektuálnu stránku (rozumovú schopnosť zahrnujúcu schopnosť rozpoznať protiprávnosť úkonu a zhodnotiť jeho následky) a súčasne vôľovú stránku (schopnosť jeho vôle rozhodovať sa pre konanie alebo od neho upustiť). Oba tieto predpoklady musia byť splnené súčasne. Ak škodu spôsobila osoba, ktorá nemôže posúdiť následky svojho konania, alebo osoba postihnutá duševnou poruchou, môžu nastať tieto situácie: a) za vzniknutú škodu zodpovedajú výlučne samotní škodcovia, t. j. maloletí, resp. osoby postihnuté duševnou poruchou (osoby stojace pod osobitnou ochranou zákona), b) za vzniknutú škodu zodpovedajú osoby, ktoré sú povinné nad nimi vykonávať dohľad, alebo c) za vzniknutú škodu zodpovedajú spoločne a nerozdielne osoby uvedené pod písmenom a) a b).

26. Zákonné ustanovenie presnú definíciu náležitého dohľadu neupravuje, preto je potrebné prihliadať na všetky skutkové okolnosti, vek dieťaťa, jeho rozumovú vyspelosť, povahové vlastnosti, disciplinovanosť, celkové správanie maloletého, individuálne okolnosti prípadu. Náležitý dohľad nad maloletým nie je nepretržitý dohľad, nepretržité sledovanie, ale dohľad, ktorý je primeraný okolnostiam, najmä veku, zdravotnému stavu, vlastnostiam a chovaniu. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že takýto dohľad nemôže byť vykonávaný nepretržite, stále a bezprostredne, keď v opačnom prípade by bola zákonom predpokladaná možnosť zbavenia sa zodpovednosti týchto osôb prakticky vylúčená. Rovnako je dôležité, pokiaľ osoba nemôže vykonávať nad dohliadanou osobou dohľad dostatočným spôsobom pri danej aktivite, musí venovať adekvátnu starostlivosť predchádzajúcemu poučeniu o bezpečnom spôsobe vykonávania danej aktivity. Dohliadajúce osoby sa zbavia zodpovednosti , len ak preukážu, že náležitý dohľad nezanedbali.

27. Odvolací súd poukazuje podporne na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorého právna úprava v predmetnej veci je príbuzná našej právnej úprave. Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 25.04.2013, sp. zn. bola zamietnutá žaloba žalobcu na náhradu škody, ktorá bola žalobcovi spôsobená dňa 15.2.2014 maloletým, ktorý tupým predmetom poranil žalobcovi ľavé oko. Maloletý v uvedený deň pri železničnom moste hádzal kamene a kusy dreva po žalobcovi a zasiahol ho do ľavého oka. Žalobca má trvalé následky a to stratu zraku na ľavom oku vrátane kozmetických následkov, čím je žalobca obmedzený v obvyklom spôsobe života. Najvyšší súd sa v danej veci zaoberal posúdením, či matka- žalovaná 2/ nezanedbala výchovu a dohľad nad maloletým. Škodovú udalosť posúdil ako vybočenie maloletého z inak osvojených pravidiel riadneho správania a pre žalovanú 2/ ako matku bolo správanie syna prekvapivé a nepredvídateľné. Súčasne zohľadnil, že matka sa o dieťa stará sama a svoju rodičovskú autoritu nemohla doplniť o otcovskú autoritu, i napriek tomu urobila maximum, aby dohliadla na riadny vývoj dieťaťa a predišla negatívnym javom v jeho správaní. U maloletého pred udalosťou neboli zaznamenané v chovaní žiadne výrazné excesy. Adekvátne výchovné pôsobenie nezanecháva veľa dokumentárnych stôp vhodných pre účely formálneho dôkazu a teda o úrovni rodičovského dohľadu je možné si urobiť úsudok z nepriamych dôkazov, sprostredkovaných okolím a to referencie zo školy, výpovede svedkov, triednej učiteľky, správy z odboru sociálnej starostlivosti. Matka nezanedbala náležitý dohľad a pred škodovou udalosťou nebola konfrontovaná s výchovnými problémami syna, ani predchádzajúce chovanie maloletého nevyžadovalo zo strany matky zvýšený dohľad.

28. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 08.09.2010, sp. zn. nešlo o obdobnú situáciu, ako v predmetnej veci, na túto však odvolací súd poukazuje, nakoľko sa súdy zaoberali aj správaním maloletého dieťaťa pred vznikom škody, jeho celkovými povahovými vlastnosťami a výsledkami v škole. Dňa 14.2.2001 počas exkurzie v Múzeu skla vtedy 13-ročný žiak

rozbil vázu, pričom došlo ku škode vo výške 256.667,- Kč. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že maloletý mal už predtým výchovné problémy v škole a bola mu opakovane udelená znížená známka zo správania, teda bol vzhľadom k veku schopný ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky, pričom triedna učiteľka zanedbala náležitý dohľad. Najvyšší súd uviedol, že maloletý žiak sa už v minulosti dopúšťal závažného správania v škole a bola mu opakovane udelená znížená známka zo správania a teda je jednoznačné, že práve s ohľadom na jeho vlastnosti a sklony a na jeho doterajšie správanie, vyžadoval vyššiu mieru dozoru, kontroly a výchovného vedenia a to i pri organizovaní mimoškolskej činnosti.

29. Odvolateľ zotrval na svojich vyjadreniach, ktoré produkoval pred súdom prvej inštancie pričom opakovane poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , keď súd rozhodol, že v danom prípade rodič zanedbal nad maloletým dohľad. V tomto smere odvolací súd uvádza, že na predmetnú vec nie je možné podporne aplikovať dané rozhodnutie, ktoré vychádza z iných skutkových okolností. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že maloletý sa zmocnil kľúčov od auta, ktoré použil na verejnej komunikácii napriek tomu, že nemal vodičský preukaz. Maloletý mal v čase škody 17 rokov, teda v tomto veku si musel byť vedomý toho, že bez vodičského preukazu nesmie riadiť motorové vozidlo. Pokiaľ bol charakter maloletého taký, že i napriek tomu išiel na motorovom vozidle, mal si byť jeho zákonný zástupca vedomý toho a postarať sa o to, aby kľúče od motorového vozidla neboli pre maloletého dostupné. Teda ako rodič sedemnásťročného syna, ktorý je zvyknutý na rodinné používanie vozidla, nepredpokladá, že jeho syn môže vozidlo použiť k jazde a umožní mu dispozíciu s vozidlom tým, že v čase jeho neprítomnosti vozidlo a kľúče nechá voľne dostupné, otec ako žalovaný použitím dopravného prostriedku umožnil svojou nedbanlivosťou. V súdenej veci mal maloletý 8 rokov, v konaní nebolo preukázané, že charakterové vlastnosti maloletého sú také, že je možné predpokladať také konanie, na ktoré poukazoval žalobca.

30. Účinný dohľad nad maloletým neznamená len bezprostredné zabránenie určitému škodlivému konaniu či zákaz, pokiaľ už ku konaniu došlo, ale i celkový prístup rodičov k doterajšej výchove maloletého a ich výchovné pôsobenie k tomu, aby škodlivé vplyvy v chovaní maloletého boli odstránené. Ku stanoveniu určitej miery náležitého dohľadu treba pristupovať náležite a je preto potrebné nájsť rovnováhu medzi intenzitou dohľadu, následkami, správaním dieťaťa a jeho slobodou pohybu. I keď treba prihliadať na skutočnosť, že život prináša rôzne nebezpečenstvá a riziká. Pri určení zákonom požadovanej miery náležitého dohľadu je dôležité určiť, či je možné požadovať od rodiča intenzívny dohľad, ktorý by na každom kroku „strážil“ dieťa , ktoré by prakticky bolo vylúčené z každodenného života za asistencie rodičov v každej životnej situácii, bez možnosti samostatne vykonávať činnosti dané v určitom veku- napr. ísť s kamarátmi na zmrzlinu, chodiť po ulici, do školy. Cieľom starostlivosti rodičov o dieťa je aj zaistiť jeho všestranný vývoj, telesný, citový, rozumový, morálny, aby dieťa do dosiahnutí plnoletosti bolo už samo schopné rozhodovať o svojom živote a niesť následky svojho konania. Učiť deti zodpovednosti a samostatnosti je právom rodiča. Za situácie, že každý rodič bude striktne udeľovať dieťaťu len samé zákazy, bez slobodnej voľby pohybu, za preferovania protektívnej výchovy resp. uprednostní väčšie rozvíjanie samostatnosti u detí, sa dieťa naučí reagovať napr. v nebezpečných situáciách .

31. V danom prípade bolo v konaní preukázané, že maloleté dieťa chodilo na bicykli len za súhlasu svojich rodičov, ktorí poučili dieťa o cestnej premávke, dopravných značeniach, použitie prilby. Nikdy predtým sa nestalo a táto skutková okolnosť nebola v priebehu konania spochybnená, že maloletý B. si kedykoľvek, bez súhlasu a vedomia rodičov zobral bicykel. Teda rodičia si splnili svoje výchovné povinnosti, lebo maloletého naučili pravidlám cestnej premávky, ako sa správať na ceste v súlade s právnym predpismi. Maloletý sám vypovedal, že predtým ,ako vstúpil na cestu, zastal a poobzeral sa, teda z jeho konania je zrejmé, že rodičia naučili dieťa , ako sa správať na ceste v cestnej premávke.

32. Z výsluchu svedkov vyplynulo, že rodinný dom je oplotený a bránka sa zamyká len na noc. Rovnako garáž je cez deň otvorená. Je teda zrejmé, že rodina žila podľa určitých zvyklostí a nebolo potrebné zabezpečiť rodinný dom aj počas dňa uzamknutím bránky. Sestra maloletého B. a rovnako maloletý B. zhodne uviedli, že maloletý B. nemal dovolené ísť sám von, vždy potreboval súhlas svojich rodičov. Rovnako bicykel používal len v prítomnosti svojich rodičov, tento začal používať sám až keď bol starší . Aj z tohto postoja dieťaťa ako i jeho rodičov vyplýva, že obaja rodičia sa snažili dieťaťu vštepiť základy cestnej premávky a na svojich príkazoch trvali. Nikdy sa nestalo, že maloletý B. bez ich súhlasu zobral bicykel. Okolnosť, prečo tak urobil v daný deň, vysvetliť nevedel. Aj v tento deň maloletý B. uviedol,

že zosadol z bicykla a pozrel sa cez cestu dvakrát doprava a dvakrát doľava. Je teda zrejmé, že tieto zásady ho naučili jeho rodičia. Svedkyňa , triedna učiteľka maloletého B. uviedla, že zo strany rodičov bol maloletý na vyučovací proces vždy pripravený, triednu učiteľku rešpektoval.

33. Maloletý sa nedopúšťal v minulosti nevhodného správania, ani v škole ani mimo nej a vo výchovnom pôsobení rodičov neboli zistené žiadne závažné nedostatky. Maloletý bol v škole hodnotený známkou zo správania- veľmi dobre. Z výsluchu triednej učiteľky vyplynulo, že maloletý bol dobrým žiakom, nekonfliktný, na vyučovací proces bol riadne pripravený a starostlivosť zo strany rodičov hodnotila veľmi pozitívne so zdôraznením , že takýchto rodičov ubúda. Rovnako blízka priateľka žalovaných 1/ a 2/ neuviedla také skutkové okolnosti, ktoré by preukázali zanedbanie výchovy o maloletého B.. Nikdy nevidela, že by príkazy rodičov maloletý B. nerešpektoval a urobil si po svojom. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutkové okolnosti, vek dieťaťa, jeho povahové vlastnosti, zdravotný stav, konkrétne chovanie a doterajšie správanie nevyžadovali vyššiu mieru dozoru, kontroly, iného výchovného pôsobenia zo strany rodičov.

34. Odvolací súd konštatuje, že spravidla nestačí len uviesť všeobecnú úvahu o schopnostiach typických pre dieťa v danom veku, keď schopnosti maloletého 8- ročného dieťaťa sa môžu líšiť vo vzťahu ku každému konkrétnemu dieťaťu, keď niektoré sú samostatnejšie a niektoré nie. Štandard náležitého dohľadu sa musí vždy vzťahovať ku konkrétnemu dieťaťu a nie k typickému dieťaťu daného veku. Maloletý B. bol v škole hodnotený známkou zo správania veľmi dobre. Na vyučovanie sa riadne pripravoval, bol disciplinovaný , triednu učiteľku rešpektoval , nebol agresívny, nedopúšťal sa nevhodného správania a v škole bol obľúbený. Odvolací súd uzatvára, že žalovaní 1/ a 2/ nezanedbali náležitý dohľad nad maloletým dieťaťom a s poukazom na všetky skutkové okolnosti, adekvátne výchovné pôsobenie žalovaných 1/ a 2/, dodržiavanie príkazov, úroveň ich riadneho rodičovského dohľadu, ich celkový prístup k doterajšej výchove, predchádzajúce poučenie o bezpečnom spôsobe účasti v cestnej premávke za ich súčinnosti, eliminovanie nežiaducich vonkajších vplyvov na povahové vlastnosti ich syna, referencie zo školy, výpovede svedkov, triednej učiteľky, rodinnej známej žalovaných 1/ a 2/ bolo jednoznačne preukázané, že rodičia nezanedbali náležitý dohľad nad maloletým B.. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaní 1/ a 2/ neuzamkli garáž a rovnako bránku rodinného domu, pričom by takýmto spôsobom predišli vzniku škody, odvolací súd uvádza, že maloletý B. chodil každé ráno so sestrou do školy, mali zaužívané určité pravidlá a garáž a bránka sa uzamykala len na noc, teda maloletý B. bol vo veku, keď už takéto opatrenia neboli potrebné. Maloletý B. sa aj týmto spôsobom učil určitej samostatnosti, zodpovednosti , preto závery súdu prvej inštancie, že žalovaní 1/ a 2/ náležitý dohľad nad maloletým nezanedbali a svojej zodpovednosti sa zbavili, sú správne. V konaní bolo preukázané, že neboli zistené žiadne negatívne dôsledky vo výchove maloletého, správanie maloletého B. bolo príkladné, bez vonkajších vplyvov okolia, keď jeho celkový predchádzajúci profil preukazuje riadnu a slušnú výchovu. Odvolací súd uzatvára, že každý jednotlivý prípad závisí od posúdenia najmä konkrétnych skutkových okolností, pričom podporne porovnával vec s inými rozhodnutiami , na ktoré poukázal v bodoch 28. - 30.

35. Námietka žalobcu, že súd prvej inštancie považoval výpovede žalovaných a svedkov za vierohodné, napriek tomu, že išlo o najbližších rodinných príslušníkov maloletého, resp. rodinných známych žalovaných, tieto nesprávne vyhodnotil a tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nie je dôvodná. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie výpovede svedkov a samotných žalovaných vyhodnotil správne, argumentačne sa vysporiadal s ich tvrdeniami, tieto riadne vyhodnotil a odôvodnil. Žalobca, pokiaľ namietal vierohodnosť výpovede svedkov, ich nesúlad riadne neodôvodnil, nepoukázal na jediný rozpor v ich výpovediach či vzájomný nesúlad, prípadný rozpor týchto výpovedí s inými dôkazmi, či na ich prípadnú vnútornú rozpornosť alebo nelogickosť. Samotná okolnosť, že svedkovia sú najbližší rodinní príslušníci maloletého, resp. najbližší príbuzní, nemôže automaticky spochybňovať vierohodnosť obsahu prednesov týchto osôb, obzvlášť pokiaľ tieto osoby boli pred ich výsluchom riadne poučené podľa . Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a strán sporu iba na základe tvrdení o ich rodinnom či príbuzenskom vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď strán sporu či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno žalovaných 1/ a 2/ a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej prezumpcie nepravdivosti svedeckých výpovedí či tvrdení strán sporu.

36. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

37. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

38. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

39. Výnimkou pri rozhodovaní o trovách konania je ust. , ktorého účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliadne na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti. Môže tak dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (viď uznesenie Ústavného súdu SR z 08.12.2011, sp. zn. ).

40. Ako z uvedeného vyplýva, v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ). Aplikácia ust. prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Výnimočnosť pritom môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pritom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

41. Judikatúra konštatovala, že ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie NS SR z 28.01.2010, sp. zn. ).

42. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci súd prvej inštancie správne nepriznal žalovaným 1/ a 2/ ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania, keď vzhliadol aplikáciu ust. a to dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na predmet sporu, keď sa žalobca domáhal svojho nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená konaním maloletého syna žalovaných 1/ a 2/. Z uvedeného je možné jednoznačne ustáliť, že žalobca mal záujem sa pred podaním žaloby na súd dohodnúť, čo vyplýva z obsahu spisu a predložil žalovaným 1/ a 2/ mimosúdnu dohodu. Posúdenie predmetnej veci vychádza z výnimočných okolností daného sporu, keď škodu spôsobilo maloleté dieťa, pričom dôvodnosť nároku závisela od vyriešenia otázky, či rodičia nezanedbali náležitý dohľad nad maloletým. Rovnako je potrebné prihliadať k okolnostiam u strán sporu. Na jednej strane je žalobca, ktorému bola spôsobená škoda /ujma na zdraví/ maloletým dieťaťom, a na strane druhej sú žalovaní 1/ a 2/, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí s poukazom na vykonané dokazovanie náležitý dohľad nezanedbali. Súd prvej inštancie správne posúdil dôvody hodné osobitného zreteľa za citácie ust. , keď je

nepochybné, že žalobca konaním maloleté syna skutočne škodu utrpel a preto by bolo nespravodlivé, aby súd priznal žalovaným 1/ a2/ ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania.

43. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako aj súvisiaci výrok o trovách konania ako vecne správny podľa potvrdil.

44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca i žalovaný boli v odvolacom konaní rovnako úspešní (odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť odvolania ani jedného z nich), a preto v zmysle odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

45. Toto rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).