Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-51-2021.pdf
PDF · 82.8 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/51/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnej: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX B., o vymoženie pohľadávky v sume 326,86 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10Er/425/2017-9 zo dňa 21.04.2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť Mgr. Erika Tótha, súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu: Piaristická 2, Nitra, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 44 ods. 2, 3, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2, § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Súd poukázal i na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 a sp. zn. 6MCdo/9/2012, na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011 a Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 1624/2012 zo dňa 27.09.2012. V odôvodnení súd uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 15.03.2015 domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na vymoženie 326,86 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na rozhodcovský rozsudok Stáleho Rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava sp. zn. II/2014-1330 zo dňa 30.09.2014. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o poskytnutí spotrebného úveru č. 6375LCL03090203 (ďalej len „Zmluva“) zo dňa 18.02.2009, na základe ktorej sa právny predchodca oprávneného ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej peňažné prostriedky vo výške 1.240 eur. V bode 4. Zmluvy je uvedené: banka uzavretím tejto zmluvy navrhuje, aby prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeným v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Dlžník vyjadruje súhlas s návrhom banky na riešení sporov Stálym rozhodcovským súdom. Oprávnený predložil súdu Všeobecné obchodné podmienky na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám, kde v záverečných ustanoveniach bod IX. v bode 3 je uvedená rozhodcovská doložka.
2. Zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou, založený Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru považoval súd za vzťah spotrebiteľský. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou zmluvy je rozhodcovská doložka, ktorú povinná ovplyvniť nemohla, pretože bola
pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Uvedené skutočnosti boli zrejmé zo Zmluvy a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku. Súd poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v samotnej zmluve o úvere, ako aj v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ju môže do zmluvy uvádzať. Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, pretože bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), d), e), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CCSP“). Poukázal najmä na ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ako aj príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., Smernice Rady 93/13/EHS a aj na znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských súdov, Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. V obsiahlom odvolaní v podstate namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Uviedol, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách bol právny predchodca oprávneného ako banka povinný ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. Ak by takto nepostupoval, došlo by k porušeniu zákona. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, pričom tento rozsudok disponuje atribútom právnej záväznosti rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. V ďalšom texte odvolania namietal právnu argumentáciu odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia, resp. namietal aj to, že súd sa nevysporiadal s niektorými podľa neho právne významnými okolnosťami.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. Preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:
5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Exekučný poriadok bol rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa obsahu spisu sa exekučné konanie začalo dňa 31.03.2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 30.09.2014 Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2014-1330. Citovaným rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi t.j. oprávnenému sumu 326,86 eura, spolu s úrokom vo výške 16,90 % ročne zo sumy 326,86 eura odo dňa 02.08.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy vo výške 1.476,64 eura odo dňa 02.08.2013 do zaplatenia, sumu vyčísleného úroku ku dňu 01.08.2013 vo výške 472,30 eura, sumu vyčísleného úroku z omeškania ku dňu 01.08.2013 vo výške 139,60 eura, sumu poplatkov vo výške 78,51 eura, náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 67,20 eura a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 78,50 eura (vrátane dane z pridanej hodnoty). Súdny exekútor podaním zo dňa 31.03.2015, doručeným súdu dňa 03.04.2017 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Dňa 21.04.2017 súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým uvedenú žiadosť zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
7. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade listín založených v spise. Podľa obsahu spisu si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá mala byť obsiahnutá v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru č. XXXXLCLXXXXXXXX zo dňa 18.02.2009, a súčasne v bode IX. 3. Všeobecných obchodných podmienkach na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám vydaných právnym predchodcom oprávneného. S ohľadom na to, ako aj na spotrebiteľský charakter vzťahu účastníkov, bol exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky. Súd na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania o riešení sporov na základe len všeobecnej rozhodcovskej doložky, ktorá nijako nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech povinnej. Možným vylúčením všeobecného súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať žalobu, prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka tak mohla byť posúdená ako neprijateľná podmienka zmluvy podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Samotná Zmluva a Všeobecné obchodné podmienky na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám boli navyše vyhotovené miniatúrnym a takmer nečitateľným písmom, kde rozhodcovská doložka splýva s ostatným textom. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože nezodpovedala zákonným podmienkam. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.03.2012 v konaní pod sp. zn. 6Cdo 1/2012). Exekučný súd musí skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy i zmluvy o úvere, prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.09.2012 v konaní pod sp. zn. 5Cdo 230/2011).
8. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie ustálil, že takáto doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, či oprávnený s povinnou o rozhodovaní sporov rozhodcovským súdom rokoval osobitne. Nie je tiež zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky a či mala reálnu možnosť obsah tohto dojednania ovplyvniť. Rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie, preto predložený exekučný titul nie je takým exekučným titulom, aby mohol byť podkladom pre vykonanie exekúcie. Odvolací súd poukazuje aj na to, že podľa rozhodcovskej doložky ako rozhodcovský súd bol dojednaný Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Predmetný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok - pritom nevydal súd podľa rozhodcovskej doložky, ale Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Rajská 15/A, Bratislava, čo však v odôvodnení rozhodcovského rozsudku zdôvodnené nebolo.
9. V danom prípade súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov a ktorého rozhodnutie je tak nulitným aktom. Súd preto správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).