Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-45-2021.pdf
PDF · 113.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-31Cb/45/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Luciou Baňackou, PhD. v spore žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, právne zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený advokátskou kanceláriou FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 1.584,30 € s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.584,30 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.584,30 € od 03.04.2020 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou v upomínacom konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.584,30 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.584,30 € od 03.04.2020 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania v plnom rozsahu, z titulu nevyplatenia kráteného poistného o žalovanú sumu fakturovanú za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti.
2. Žalovaný v odpore namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Argumentujúc rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 3Cdo 192/2004 uviedol, že zo žalobcom predloženej faktúry vyplýva, že poškodený bol dlžníkom žalobcu. S poukazom na túto skutočnosť a na znenie ust. § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), poškodený nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil, a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla. V uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 OZ. S poukazom na rozsudok NS SR, sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29.01.2008 a na nemožnosť uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu neexistencie predmetu postúpenia, žalovaný zmluvu o postúpení pohľadávky označil za absolútne neplatnú. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky je podľa názoru žalovaného postúpenie záväzku (nie pohľadávky) zo strany poškodeného, ktorý žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako uviedol, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaný argumentoval poukazom na oznámenie o poistnom plnení zo dňa 19.03.2020, v zmysle ktorého normohodina prác bola priznaná maximálne v rozsahu 20,- € bez DPH a náklady na lakovací materiál podľa výšky lakovacej konštanty 100 %, z dôvodu, že opravu vykonal neautorizovaný autoservis.
Ďalej žalovaný, dávajúc súdu do pozornosti rozhodnutie NS SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo 145/2017, namietal uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko poškodenému poskytol plnenie v stanovenej lehote a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška plnenia priznaná v plnom rozsahu, čím si splnil všetky povinnosti. Žalovaný rovnako uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve.
3. Žalobca v žalobe a vo vyjadrení k odporu k námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že nárok na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škodovej udalosti, neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Faktúra slúži len na preukázanie výšky škody za účelom reparácie, nie na preukázanie vzniku samotnej škody. Poukázal na konštantnú judikatúru (rozhodnutia Najvyššieho súd Českej republiky (ďalej len „NS ČR“), sp. zn. 25Cdo 347/2000, 25Cdo 575/2000, 5Cdo 89/2008), v zmysle ktorej nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislou na tom ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody. Povinnosťou poškodeného bolo vznik a výšku škody preukázať, čo učinil predložením faktúry vystavenej autoservisom za opravu, v ktorej sú premietnuté všetky vynaložené náklady potrebné na uvedenie poškodeného motorového vozidla do stavu pred škodovou udalosťou. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Žalobca zároveň podporne uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, keď priamo na účet žalobcu poukázal sumu spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla. Sporná tak z pohľadu žalobcu zostala len výška nároku, resp. rozsah náhrady škody. K argumentu žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že vychádzajúc z ust. § 525 ods. 1 OZ a contrario, nárok na poistné plnenie majúci povahu peňažnej pohľadávky je možné platne postúpiť. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, nakoľko zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich mu zo záväzku. Zároveň poukázal na princíp preferencie platnosti právnych úkonov (R (ČR) 27/2008, uznesenie NS SR, sp. zn. 4Cdo 132/2007, nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 242/07-29, rozsudok NS SR, sp. zn. 1 M Obdo V 6/2006, uznesenie NS ČR, sp. zn. 33Cdo 4155/2011). Pokiaľ ide o výšku poistného plnenia, žalobca uviedol, že všetky servisy v sektore motorových vozidiel majú rovnaké postavenie. Preferovanie, resp. zvýhodňovanie niektorého z nich je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže, európskou legislatívou a jej zárukami. Rovnako uviedol, že zákon dáva poškodenému možnosť slobodne si zvoliť autoservis, v ktorom si po nehode dá opraviť motorové vozidlo. Podmieňovanie priznania poistného plnenia v celom rozsahu výberom autoservisu nepožíva právnu ochranu. Jediným limitom priznania sumy za vykonanú opravu je, že má ísť o cenu obvyklú v danom čase a regióne. Vo vzťahu ku kráteniu poistného z dôvodu zníženia nákladov vynaložených na lakovací materiál žalobca uviedol, že žalovaným priznaná výška lakovacej konštanty 100 % je nedostatočná a neprimeraná. Nezahŕňa v sebe pomocné materiály, ktoré sú na lakovanie nevyhnutné, napr. brúsny papier, pigmenty a riedidlá. Servis pri lakovaní postupoval podľa postupu výrobcu, v súlade s presným odtieňom motorového vozidla. Je potrebné zohľadniť aj to, že žalobca pri oprave použil 2 vrstvy, čo je zložitejšia a nákladnejšia metóda v porovnaní s lakovaním za použitia obyčajného laku. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, keď svoje tvrdenia o nepreukázanosti, neoprávnenosti a neodôvodnenosti nároku ničím nepodložil ani nepreukázal. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody tak nevyvrátil. K námietkam voči uplatnenému úroku z omeškania žalobca uviedol, že závery z rozsudku NS SR, sp. zn. 3Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018 z ktorých žalovaný vychádzal, nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“). NS SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale venoval sa len úroku z omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP. NS SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať ust. § 517 ods. 2 OZ zo začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia škodovej udalosti. Ak by sme pripustili závery NS SR konštatované v rozsudku, sp. zn. 3Cdo 145/2017 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa ust. § 517 ods. 2
OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali. V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu, kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co 335/2017 zo dňa 22.11.2018.
4. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril, na pojednávaní konanom dňa 28.06.2021 sa nezúčastnil, neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.
5. Žalobca vo svojich vyjadreniach na pojednávaní konanom dňa 28.06.2021 uviedol, že zotrváva na svojich doterajších tvrdeniach vo veci, krátenie nároku na náhradu škody zo strany žalovaného považuje za nedôvodné a nepreskúmateľné a poukázal na porušenie zákonnej povinnosti odôvodniť krátenie plnenia zo strany žalovaného, vyplývajúcu z § 11 ods. 6 zákona o PZP.
6. Žalobca na podporu svojich vyjadrení ako prostriedky procesného útoku predložil nasledovné dôkazy:
- faktúra č. XXXXXXX splatná dňa 12.03.2020 znejúca na sumu 7.390,18 €,
- oznámenie o poistnom plnení zo dňa 19.03.2020,
- zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 07.04.2020,
- cenník prác BMW Service platný od 01.04.2018,
- cenník služieb platný od 01.03.2019,
- cenník T.O.B. s.r.o. - autorizovaného predajcu BMW platný od 01.09.2018,
- správa o nehode zo dňa 22.01.2020,
- posudok/kalkulácia č. W.
- porovnanie regionálnych rozdielov za servisné práce pri údržbe a opravách automobilov.
7. Žalovaný na podporu svojich vyjadrení nepredložil ako prostriedky procesnej obrany žiadne dôkazy.
8. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi v súlade s ust. § 204 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a zistil tento skutkový stav: Dňa 22.01.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo, v čase dopravnej nehody patriace U. A. J..S..Z.., zn. T. S. X, EČV: P. XXX A.. Škodu spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalovaný túto udalosť zaregistroval pod č. XXXXXXXXXX. Za opravu motorového vozidla vystavil žalobca ako dodávateľ poškodenému ako odberateľovi faktúru č. XXXXXXX znejúcu na sumu 7.390,- €, splatnú dňa 12.03.2020, ktorú si poškodený uplatnil u žalovaného. Žalovaný následne listom zo dňa 19.03.2020 oznámil poškodenému, že plnenie poskytuje vo výške 4.574,18 €, keď z fakturovanej sumy nepriznal žalovanú sumu 1.584,30 € ako neprimeranú účtovanú normohodinu práce a neprimerane účtované náklady vynaložené na lakovací materiál. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.04.2020 postúpil poškodený ako postupca pohľadávku vo výške kráteného plnenia v sume 1.584,30 € na žalobcu ako postupníka. Z cenníka autoservisu v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla stredná trieda) vyplývajú nasledovné ceny:
- Regnum Košice s.r.o. - 94,80 € bez DPH/normohodina mechanických, klampiarskych a lakovacích prác
- MD - Bavaria Žilina, s.r.o. - 87,72 € bez DPH/normohodina mechanických, klampiarskych a lakovacích prác
- LION CAR, s.r.o. - 90,- € s DPH
- T.O.B., s.r.o. - 87,- € bez DPH/104,40 € s DPH. Regionálne rozdiely za servisné práce pri údržbe a opravách automobilov pre značku BMV-
- západné Slovensko - 93,60 € za mechanické, lakovnícke a karosárske práce,
- stredné Slovensko - 72,- € za mechanické, lakovnícke a karosárske práce,
- východné Slovensko - 96,- € za mechanické, lakovnícke a karosárske práce.
Žalobca si účtoval pri predmetnom motorovom vozidle normohodinu vo výške 76,80 € bez DPH. Náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s lakovacími prácami žalobca žiadal priznať vo výške lakovacej konštanty 110 %.
9. Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
10. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
11. Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
12. Podľa ust. § 789 ods. 2 OZ osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
13. Podľa ust. § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
14. Podľa ust. § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
15. Podľa ust. § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
16. Podľa ust. § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
17. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
18. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
20. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
21. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
24. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
25. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
26. Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
27. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
28. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
29. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Predmetom konania je nárok na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorý vznikol v dôsledku vzniku škodovej udalosti pri prevádzke motorového vozidla, pri ktorej poistenec žalovaného (na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) spôsobil škodu na vozidle poškodeného. Žalovaný krátil poistné plnenie vo výške 1.584,30 €, ktorá suma tvorí predmet tohto konania.
32. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že:
- škodu na vozidle poškodeného spôsobil poistenec žalovaného v čase trvania poistného vzťahu so žalovaným, ktorý vznikol na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
- pri prevádzke motorového vozidla došlo ku škodovej udalosti, škoda na motorovom vozidle je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a
- výška žalobcom fakturovanej sumy, rozsah, v ktorom žalovaný náklady na opravu motorového vozidla uhradil a rozsah, v ktorom poistné plnenie krátil.
33. Spornými zostali otázky:
- aktívnej legitimácia žalobcu,
- platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,
- výšky kráteného poistného plnenia za opravu motorového vozidla a
- oprávnenosti nároku žalobcu na priznanie úrokov z omeškania.
34. Pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu súd považuje za rozhodujúce znenie ust. § 797 ods. 2 OZ, ktorý upravuje okamih vzniku práva na plnenie. V zmysle citovaných zákonných ustanovení, ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného dôjde okamihom poistnej udalosti a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou (pozri rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 25Cdo 347/2000, rozsudok NS ČR zo dňa 30.11.1988, sp. zn. 1Cz 82/88).
35. Z hľadiska námietky žalovaného o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o nespôsobilosti predmetu tejto zmluvy súd považuje za podstatné ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, ktoré zakladá priamy nárok poškodeného z dopravnej nehody, ktorú nezavinil na náhradu škody voči poisťovateľovi z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený musel najskôr uhradiť faktúru za opravu vozidla a až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu. Úhrada faktúry mala byť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona o PZP zabezpečená práve poistným plnením žalovaného. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je jej určitosť (identifikovateľnosť) a existencia. Predmetom zmluvy je konkrétna pohľadávka poškodeného voči žalovanému, ktorá mu vznikla v súlade s ust. § 797 ods. 2 OZ, § 15 ods. 1 zákona o PZP a § 442 OZ, nie záväzok postupcu ako sa mylne domnieva žalovaný. V tomto smere, súd po oboznámení sa s obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky, nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by ho viedli k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky neplatná.
36. Čo sa týka výšky krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného za opravu motorového vozidla, zo žalobcom predloženého cenníka servisu v regióne mal súd za preukázané, že hodnota vyúčtovaných prác bola vyúčtovaná v bežných cenách v danom regióne. S poukazom na čl. 8 CSP má súd za to, že žalovaný v otázke výšky a dôvodnosti krátenia poistného plnenia neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
37. Vo vzťahu k dôvodnosti krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného preto, že opravu vykonal neautorizovaný autoservis súd uvádza, že vykonanie opravy servisom, ktorý nie je tzv. autorizovaný, nie je relevantným dôvodom na krátenie ceny práce. Poškodený má právo slobodnej voľby autoservisu, ktorému zverí opravu motorového vozidla. Ak predmetom podnikania servisu (autorizovaného či neautorizovaného) je oprava motorových vozidiel a poškodený sa rozhodol realizovať opravu vozidla u neautorizovaného autoservisu, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené, sú nákladmi, ktoré by nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu aj keby si na opravu motorového vozidla žalobca zvolil autorizovaný servis. Objemový a časový úsek práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti, nie od toho, či servis, ktorý opravu vykonal je alebo nie je autorizovaný. Za podstatnú súd považuje skutočnosť, že nebolo zistené a ani v konaní namietané nekvalitné vykonanie opravy.
38. Ku kráteniu poistného plnenia žalovaným z dôvodu zníženia nákladov vynaložených na lakovací materiál súd uvádza, že žalobca dostatočne nešpecifikoval dôvody, pre ktoré je podľa neho nárok žalobcu v tejto časti neoprávnený a nedôvodný, pričom tieto svoje tvrdenia neoprel o žiadne relevantné dôkazy.
39. Pre úplnosť súd dodáva, že tvrdenie žalovaného, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená pred súdom neobstojí, nakoľko nezodpovedá ostatným v konaní vykonaným listinným dôkazom. Navyše, žalovaný nemôže v priebehu súdneho konania meniť, resp. označovať iné dôvody krátenia poistného plnenia ako tie, ktoré uviedol v oznámení o šetrení poistnej udalosti.
40. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky súd uvádza, že žalovaný neuviedol relevantné dôvody, na základe ktorých krátil poistné plnenie na sumu 20,- € bez DPH za 1 normohodinu prác. Žalobca
k uplatnenému nároku uviedol argumentáciu a predložil listinné dôkazy, ktoré preukazovali jeho oprávnenosť v uplatnenej sume. Súd má za to, že ak žalovaný kráti poistné plnenie svojvoľne, z dôvodov, ktoré nevie v konaní vysvetliť a preukázať, má povinnosť zaplatiť v konaní úspešnému poškodenému úroky z omeškania, nakoľko svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonom stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti, nesplnil. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 3 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej dobe.
41. Nakoľko žalovaný nekrátil poistné plnenie zákonne, s jeho vyplatením oprávnenej osobe sa dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške podľa ust. § 517 OZ a ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., počnúc prvým dňom omeškania, t.j. od 03.04.2020, čo je 16-ty deň po skončení prešetrovania škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX (od 18.03.2020).
42. Za daného stavu má súd za to, že nárok žalobcu, je na základe vyššie uvedeného skutkového stavu a pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení dôvodný v plnom rozsahu.
43. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. V danom prípade mal žalobca v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
47. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie obsadený vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.