Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/148/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Zuzanou Pajtášovou v právnej veci žalobcu: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, XXX XX L. proti žalovanému: Poštová banka a.s.. IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořakovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořakovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava v konaní o zrušenie zmluvy t a k t o

rozhodol:

I. Žaloba žalobcu sa z a m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobu doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.07.2018 domáhal, aby súd zrušil zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.06.2014. Žalobu odôvodnil tým, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré žalobca považuje za podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na ust. , že neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. zo dňa 31.05.2013, v zmysle ktorého dojednanie riešenie sporu medzi stranami v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok zákona, predstavuje takisto nepriateľnú zmluvnú podmienku, znemožňuje tým voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak poskytovateľ úveru ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Žalobca ďalej uviedol, že podľa nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú hranicu, ktorú stanovuje vykonávací predpis: platná a účinná v čase podpísania zmluvy : na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa sa použije primeraná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk sa pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novo poskytnutých spotrebiteľských úverov, zverejnená podľa osobitného predpisu 2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy ods4: Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok primeranej RPMN. Neprimerané vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce dobrým mravom . Absolútnym neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý pri zneužití tiesne alebo ľahkovážnosti za neprimerané protiplnenie (úroky a poplatky), ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v čase odplaty (úroky), je nutné tento dôvod neplatnosti stiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok. Žalobca zároveň uvádza, že Poštová banka stanovila výšku úrokovej sadzby na 11,9% p.a., v tomto prípade musí byť splátka úveru 273,75 Eur a nie 214,-Eur, 15.000,-Eur úver x 11,9% úrok p.a. = 1.785,-Eur x 10 rokov = 17.850,-Eur úrok + 15.000,-Eur istina = 32.850,-Eur, teda splatná suma = 32.850,-Eur a nie 25.889,08 Eur. Priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk v dobe pôžičky bola 10,40%, úrok 11,9% je mimo stanovený

priemer. Z výpočtu je podľa žalobcu zrejmé, že hodnoty nastavené Poštovou bankou sú zavádzajúce, pretože pri výške úrokovej sadzby 11,9% nemôže byť splatná suma vrátane istiny 25.889,08 Eur, ale 32.850,-Eur. Sú to zavádzajúce údaje a je to podľa neprijateľná zmluvná podmienka.

2. Okresný súd Trebišov uznesením sp.zn. -7 zo dňa 31.7.2018 vyzval žalobcu na odstránenie vád podania zo dňa 25.6.2018.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 1.10.2018, žalobca poslal písomné vyjadrenie a v ňom uviedol, že medzi účastníkmi došlo dňa 26.6.2014 k uzatvoreniu zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX vo výške 15.000,-Eur s výškou anuitnej splátky 54,13 Eur s počtom 120 splátok, pričom celková odplata za úver predstavuje sumu 6.495,60 Eur. Žalobca po podaní uviedol, že v zmysle nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú hranicu, ktorú stanovuje vykonávací predpis: platné a účinné v čase podpísania zmluvy : na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novo poskytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu 2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, podľa odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN. Neprimeraná vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke, sú všeobecne považované za odporujúce dobrým mravom, : absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý pri zneužití tiesne alebo ľahkovážnosti za neprimerané protiplnenie. Ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty, je nutné tento dôvod neplatnosti stiahnuť na celu zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok. Zároveň zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 26.4.2014 je v rozpore s ustanovením , zmluva je v rozpore s výškou ročnej úrokovej sadzby a RPMN. Žalobca uviedol, že bral úver dňa 26.6.2014 a vtedy bol úrok 12,41%. Splatená suma 25.680,08 Eur - 15.000,-Eur istina = 10.889,08 Eur, odmena je 10.889,08 Eur, t.j. 42,06%, a to je neprijateľná zmluvná podmienka. Odplata pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN, 12,48% x 2 = 24,96%, 42,06% úrok je úžernícky. Vzhľadom na to navrhol, aby súd vyhlásil celú zmluvu za neplatnú ako celok.

4. Žalovaný podaním, doručený súdu dňa 12.11.2018, sa vyjadril k podaniu žalobcu, v ktorom poukázal na to, že sa domnieva, že žaloba nie je správne koncipovaná. Žalovaný sa svojim podaním domáhal zrušenia zmluvy o úvere, ktorou mu bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 15.000,-Eur. Žalobca z úveru nesplatil ani len istinu, nakoľko do dnešného dňa uhradil len 9.261,07 Eur a od 20.2.2018 žalovaný neeviduje žiadnu splátku úveru. Zmluva predstavuje dvojstranný právny úkon, ktorý je možné zrušiť odstúpením od zmluvy, dohodou zmluvných strán, výpoveďou zo zmluvného vzťahu a podobne. Zmluva o úvere nie je rozhodnutím orgánu, ktorý by bolo možné zrušiť rozhodnutí súdu. V zmysle ust. ods.. odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Zmluvné strany neprejavili vôľu odstúpiť od zmluvy a takúto formu rozhodnutia v danom prípade ani Civilný súdny poriadok neumožňuje. Súd môže rozhodovať v konaní o splnenie povinnosti, o usporiadanie nároku, ak to vyplýva z osobitného predpisu, o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je daný naliehavý právny záujem. Petit žaloby sa tak javí ako nevykonateľný a neurčitý. V čase uzatvorenia Rozhodcovskej zmluvy sa tak obsahové a formálne požiadavky na rozhodcovskú zmluvu spravovali zákonom o rozhodcovskom konaní v znení účinnosť ku dňu 26.6.2014, nakoľko Rozhodcovská zmluva, uzavretá pred 1.1.2015, sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Medzi pôvodnou právnou úpravou a súčasnou právnou úpravou je tak podstatný rozdiel týkajúci sa formy Rozhodcovskej zmluvy. Žalovaný preto ďalej porovná nasledovné znaky rozhodcovského konania, a to oddeliteľnosť rozhodcovskej zmluvy od hlavnej zmluvy, požiadavka písomnej formy. Právna úprava zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, o.i. požaduje, aby Rozhodcovská zmluva bola písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy. Požiadavka oddeliteľnosti však zo zákona o rozhodcovskom konaní nevyplýva. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Znamená to, že Rozhodcovská zmluva, uzatvorená do 31.12.2014, mohla byť súčasťou hlavnej zmluvy, bez potreby samostatnosti a oddeliteľnosti. Požiadavka písomnej formy. Zákon o rozhodcovskom konaní vyžaduje výlučne písomnú formu Rozhodcovskej zmluvy. Písomná forma Rozhodcovskej zmluvy je zachovaná, keďže rozhodcovská doložka bola súčasťou zmluvy o úvere podpísanej oboma zmluvnými stranami. Žalobca mohol uplatniť svoje nároky na všeobecnom súde. Podľa čl.10.2 Všeobecných obchodných

podmienok mohol žalobca v pozícii klienta uplatňovať svoje nároky voči žalovanému v pozícii banky buď na Rozhodcovskom súde alebo na všeobecnom súde. Žalobca tak nebol nútený uplatňovať svoje nároky na Rozhodcovskom súde. Skutočnosť, že podal žalobu na všeobecný súd potvrdzuje vyššie uvedený predpoklad. V čase uzatvorenia Rozhodcovskej zmluvy zákonná úprava umožňovala zmluvným stranám uzatvoriť Rozhodcovskú zmluvu vo forme samostatnej zmluvy alebo ako rozhodcovskú doložku, ktorá tvorí súčasť iného právneho úkonu. Požiadavka, aby Rozhodcovská zmluva bola výlučne vo forme obsahovo oddelenej od zmluvy, sa vzťahuje výlučne na Rozhodcovské zmluvy uzatvorené po 1.1.2015. Znamená to, že rozhodcovská doložka spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a je uzatvorená platne. Žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadnu novú skutočnosť, ktorá by popierala platnosť Rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka presne špecifikovala aký druh sporov je možné na jej základe riešiť formou rozhodcovského konania, a to označením: všetky spory, ktorý vznikajú z tejto zmluvy, t.j. zo Zmluvy o úvere. Je teda evidentné, že druh sporov, ako i zmluvný vzťah, ktorého spory sa budú riešiť, boli priamo predmetom rozhodcovskej doložky a žalobca a žalobca tak pri jej podpise mal vedomosť čoho a v akom rozsahu sa rozhodcovská doložka týka. Ustanovenia §3 ods.6 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, konkrétne prvá veta, podľa ktorej spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uvedené ustanovenie deklaruje nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti rozhodcovskej doložky, nakoľko spotrebiteľ má možnosť obrátiť sa so svojou vecou na súd veriteľ nemôže v takom prípade namietať nepríslušnosť rozhodovacieho orgánu, a to aj napriek uzavretej rozhodcovskej doložke. Žalobca mal možnosť uzatvorenia rozhodcovskej doložky odmietnuť, pokiaľ s ňou nesúhlasil, čo však neurobil. Žalobca tak mohol individuálne sám rozhodnúť o tom, či danú zmluvnú podmienku zatvorí alebo neuzatvorí. Žalobca mal možnosť tak urobiť do 3 pracovných dní od uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. nebol nijak tlačený časom ani postavením do nevýhodnej situácie. Čo sa týka odplaty, žalobca sa domnieva, že úroky zo zmluvy o úvere vo výške 11,9% ročne sú neprimerane vysoké, pritom priemerná úroková sadzba pre druhý štvrťrok r.2014 pre nové úvery poskytnuté do domácností, bola 12,14%, v mesiaci 6/2014 dokonca 12,41%. Úver poskytnutý na dobu 10 rokov úročený úrokom vo výške 11,90% ročne tak bol úročným úrokom nižším než priemerná úroková sadzba v danom období. Z uvedeného tak vyplýva, že odplata za poskytnutý úver nie je neprijateľnou. Výpočet úrokov žalobcu nie je správny ani relevantný. Podľa uvedeného výpočtu totiž vôbec nedochádzalo k znižovaniu istiny úveru, ale po celú dobu 10 rokov istina zostávala na sume 15.000,-Eur. Z uvedeného nesprávneho výpočtu celkových nákladov tým vyplýva nesprávnosť výpočtu RPMN, ktorý žalobca predložil, nakoľko vychádzal z navýšenej sumy v dôsledku chyby vo vzorci.

5. Súd nariadil pojednávanie na deň 28.6.2021, kde vykonal dokazovanie písomnými podaniami strán sporu, vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX, súhrnnými informáciami o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok r.2014 a zistil tento skutkový stav veci.

6. Medzi stranami nie je sporné, že dňa 26.4.2014 strany sporu uzavreli zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX, kde bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 15.000,-Eur, ktorý sa zaviazal mesačne splácať vo výške 214,-Eur. Výška úrokovej sadzby bola 11,9% ročne. Priemerná RPMN na trhu bola 11,89%. RPMN banky bola 13,14%. Dátum každej splátky bol 15. deň v mesiaci a počet mesačných splátok bol 120. Celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť predstavovala sumu 25.889,08 Eur.

7. Medzi stranami sporu je sporné, či jednotlivé ustanovenia zmluvy sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Žalobca v žalobe a vo svojich podaniach uvádza dôvody, podľa ktorých sú ustanovenia zmluvy neprijateľné zmluvné podmienky, preto považuje túto zmluvu za odporujúcu dobrým mravom a žiada ju určiť za neplatnú. Žalovaný vo svojich písomných podaniach v žalobe uviedol dôvody, pre ktoré nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, nakoľko výpočet úrokov žalobcom je nesprávny. Podľa uvedeného výpočtu by totiž vôbec nedochádzalo k znižovaniu istiny úveru, ale po celú dobu 10 rokov by istina zostala v sume 15.000,-Eur.

8. Po vykonaní dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru:

9. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ""), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa alebo , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa , sa primerane použijú ustanovenia .

11. Podľa a v platnom znení (ďalej len ""), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa až 3 , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

17. Podľa ust. , ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

18. Podľa ust. , ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.

19. Podľa ust. , amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

20. Podľa ust. , o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa , , až i), a , zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa , , a a alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

21. Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

22. Podľa ust. , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

23. Podľa ust. , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa ust. , neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

25. Súd preskúmal uzatvorenú zmluvu o úvere a dospel k záveru, že poskytnutý a čerpaný úver patrí do pôsobnosti zákona , preto veriteľ je povinný pri týchto spotrebiteľských úveroch splniť podmienky upravené v tomto zákone a zmluva o takomto úvere musí obsahovať náležitosti v zmysle citovaného zákona.

26. Súd preskúmal ustanovenia napádanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere s ohľadom na to, či došlo k porušeniu práv žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy, alebo či k takémuto porušeniu práv žalobcu nedošlo. Zároveň skúmal, či boli dodržané povinnosti zo strany žalovaného pri koncipovaní obsahu vyššie uvedenej úverovej zmluvy.

27. Vychádzajúc z obsahu zmluvy, z obsahu podaní strán sporu, ako aj z vyššie citovaných právnych ustanovení, súd konštatuje, že zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami vo vzťahu k žalobcovi ako k spotrebiteľovi, čím nie je daný dôvod právnej kvalifikácie úveru dohodnutého týmito zmluvnými stranami ako úveru bez úrokov a bez poplatkov.

28. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice č. 2008/48 zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

29. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

30. Súd poukazuje na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

31. V tejto súvislosti súd poukazuje na právoplatný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 17.04.2018, z ktorého vyplýva, že je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku.

32. Podľa o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy stranami, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Text zákona v aktuálnom znení je odlišný od textu Smernice (čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice rady 87/102/ EHS), podľa ktorej zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva EÚ transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne, avšak tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovne znenie zákona, v opačnom prípade by šlo o výklad contra legem (uznesenie NS SR sp. zn. z 22. februára 2018). Zámerom zákonodarcu (vyjadrenom aj v úvodnej časti dôvodovej správy) síce bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu a nepochybne nebolo aby ustanovenie bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice (uznesenie NS SR sp. zn. ), avšak do „konfliktu“ sa zákon so Smernicou dostal v dôsledku priznania vyššej ochrany spotrebiteľa stanovením požiadavky rozčlenenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky, aby spotrebiteľ mal vedomosť v akej výške bude platiť istinu (v akej časti splátky ju veriteľ započíta na zaplatenie istiny) a v akej výške na úroky a ostatné poplatky. Rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia proti Kláre Biróovej bolo konštatované, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Zámer zákonodarcu transponovať Smernicu v celom rozsahu bol teda naplnený ale (zákonodarca) tak urobil nad rozsah Smernice a až následne bol označeným rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie konštatovaný rozpor, ktorý aktuálne (zákonodarca) zosúladil zákonom (z. č. , ktorým sa mení a dopĺňa o bankách a o zmene a doplnení niektorých ), ktorým došlo i k zmene ustanovenia s účinnosťou od 1. mája 2018 (termín „splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa nahrádza slovami „frekvenciu splátok“).

33. V zmysle vyššie uvedeného nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa , žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok

po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie , uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

34. Aplikujúc závery vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu v prejednávanej veci a vychádzajúc z uzavretej úverovej zmluvy nie je možné ani pri eurokonformnom výklade ust. dospieť k záveru, že zmluva nemá náležitosti podľa citovaného zákona tak, ako to namieta žalobca. Zmluva spĺňa všetky požiadavky kladené zákonom v ust. , súd nezistil žiadne porušenie povinností dodávateľa pri uzatváraní zmluvy. V predmetnom spore neboli dané dôvody opodstatňujúce záver, že žalovaným žalobcovi poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, resp. uzavretý s neprijateľnými zmluvnými podmienkami a v rozpore s dobrými mravmi. Súd má za to, že z vyššie uvedených skutočností je preukázané, že zmluva obsahuje náležitosti týkajúce sa uvádzania počtu, výšky a termínov splatnosti splátok v súlade so zákonom.

35. Zmluvné strany si výslovne dohodli spôsob konštituovania ich zmluvného vzťahu, pričom ich zmluvnú slobodu a zmluvnú voľnosť nemožno dodatočne nahrádzať. Žalobca sám, dobrovoľne vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovaným a podpísal zmluvu, z ktorej nepochybne a zrozumiteľne vyplývalo, čo má žalovanému vrátiť (celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť), kedy má tak urobiť (splatnosť splátky), v akej výške (splatnosť mesačnej splátky) a ako dlho má tak robiť (lehota splatnosti). Bol zrozumiteľne informovaný o svojich povinnostiach.

36. Podľa ust. / (ďalej len „“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

37. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 26.4.2014, uzatvorená medzi stranami sporu, je neplatná ako celok. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukazovať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať a byť preukázaný nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, keď bol rozsudok vyhlásený. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite.

38. Právny záujem musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Žalobca je potom povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný, je tu ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp. zn. ). Naliehavý právny záujem nie je pri takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe nedôjde k odstráneniu spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takomto prípade by podaní určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu,

že je možná (prípadne) i iná žaloba (porovnaj rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi stranami sporu, a zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 06.12.2012).

39. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola zo strany žalobcu osvedčená existencia naliehavého právneho záujmu na jeho určovacej žalobe a preto súd žalobu zamietol.

40. Súd v súlade s ustanoveniami , v odôvodnení rozsudku uviedol skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre také meritórne rozhodnutie o žalobe, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Aj keď strany uvádzali aj iné skutočnosti procesného útoku a procesnej obrany, na rozhodnutie vo veci samej, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, už ostatné tvrdenia strán nebolo potrebné v dôvodoch rozsudku uvádzať.

41. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že cieľom zákonnej úpravy spotrebiteľských úverov je ochrana spotrebiteľov pred nekalými praktikami poskytovateľov úverov, pred neprehľadnými, nejasnými, nezrozumiteľnými zmluvami, kedy spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemá poňatia, koľko ho napokon úver bude stáť. Nie je to ale nástroj pre špekulácie spotrebiteľa za účelom získania úveru zadarmo a bez akýchkoľvek poplatkov v prípade, keď úver získal na základe jasnej, prehľadnej a zrozumiteľnej zmluvy. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej zo zmluvných strán má nepochybne v právnom systéme svoje opodstatnenie, avšak zároveň aj svoje hranice dané zásadou spravodlivosti a účinnosti ochrany ohrozeného, príp. porušeného práva, zásadou rovnosti strán, ako aj ďalšími zásadami a princípmi ako sú vigilantibus iura, nemunem laedere a pod. Bez rešpektovania uvedených zásad a princípov by súd skĺzol k formalistickému, nevýchovnému a paternalistickému postupu vo výsledku s neprípustným zvýhodňovaním dlžníka oproti veriteľovi.

42. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Súd priznal plnú náhradu trov konania žalovanému, lebo v konaní mal plný úspech. Po právoplatnosti tohto rozsudku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov v 3 exemplároch / /.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. , len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /365 ods. 3 /.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /364 /.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.