Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-87-2020.pdf
PDF · 129.91 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/87/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. I. XX, XXX XX G., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 811 02 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 7C/85/2019-183 zo dňa 21.05.2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č. k. 7C/85/2019-183 zo dňa 21.05.2020 žalobu žalobcu zamietol. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody v sume 1.329 eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX elektronicky doručil O. Mesta G. T.. M. I. písomnú žiadosť o informáciu, dňa XX.XX.XXXX prijal elektronicky od O. Mesta G. elektronické vyrozumenie na základe žiadosti o informáciu. Dňa XX.XX.XXXX žalobca doručil Okresnej prokuratúre G., písomnú sťažnosť pre porušenie zákona, v ktorej namietal nezákonnosť písomnej odpovede O. Mesta G. pre nesplnenie podmienky úradného vyrozumenia, ako aj nedostatočnosť vybavenia jeho žiadosti, a navrhol Okresnej prokuratúre v G., aby vydala upozornenie podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2010 Z. z. Dňa XX.XX.XXXX mu bolo doručené písomné upovedomenie č. Pd 37/19/4403-6 od Okresnej prokuratúry v G., v ktorej sa konštatuje, že žiadosť žalobcu o informácie nespĺňa náležitosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z., preto Mesto G. bolo povinné vyzvať na doplnenie žiadosti. V danom prípade Mesto G. ako povinná osoba nepostupovala pri vybavovaní žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX v súlade so zákonom č. 211/2001 Z. z., bolo podané upozornenie prokurátora s tým, aby povinná osoba vyzvala na konkretizovanie žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX a následne žiadosť vybaviť zákonným spôsobom. Dňa XX.XX.XXXX žalobca doručil Krajskej prokuratúre v G. žiadosť o preskúmanie upovedomenia. Dňa XX.XX.XXXX bolo žalobcovi doručené vyrozumenie Krajskej prokuratúry v G., v ktorom sa konštatuje, že do dnešného dňa nebol náležite žalobca informovaný na základe podanej žiadosti o informácie zo dňa XX.XX.XXXX, preto opakovaný podnet žalobcu bol zaslaný Mestu G. na vybavenie, z ktorého obsahu je jednoznačne a nepochybné, aké informácie žiada poskytnúť a akou formou, preto je Mesto G. ako povinná osoba príslušná zabezpečiť naplnenie práva žalobcu na informácie. Dňa XX.XX.XXXX žalobca elektronicky doručil Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, písomnú sťažnosť pre porušenie Ústavy Slovenskej republiky a zákonov, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s postupom Krajskej prokuratúry v G. a navrhol Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky vydať príkaz alebo pokyn Krajskej prokuratúre v G. o vydaní upozornenia prokurátora pre porušenie práva na informácie. Dňa 21.08.2019 bolo žalobcovi doručené upovedomenie, v ktorom sa uvádza, že neboli zistené dôvody na zaujatie iného stanoviska,
než aké bolo prezentované vo vybavení Krajskej prokuratúry v G. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. Kd 52/19/4400-5. Mesto G. listom č. XXXXXXX/XXXX/U.-O. zo dňa XX.XX.XXXX sprístupnilo požadované informácie v plnom rozsahu, v písomnej forme podľa požiadavky žalobcu, zásielku si žalobca napriek opakovanému doručovaniu v odbernej lehote neprevzal. Podľa názoru žalobcu Okresná prokuratúra v G. po preskúmaní sťažnosti a vydaním upovedomenia č. Pd 37/19/4403-6 zo dňa XX.XX.XXXX sa dopustila nesprávneho úradného postupu a spôsobila mu ujmu na právach pre uplatňovanie základných práv a slobôd, porušila právo domáhať sa práva na inom orgáne a práva na náhradu škody a týmto konaním odňala žalobcovi neoprávnene osobnostné právo na náhradu škody tým, že nevydala upozornenie prokurátora pre porušenie právnej istoty podľa ust. § 1b ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. spôsobený nesprávnym úradným postupom pre nevydanie verejnej listiny vo veci žiadosti o informáciu. Rovnako tak Krajská prokuratúra v G. pri preskúmaní žiadosti o preskúmaní upovedomenia č. Pd 37/19/4403-6 a vydania upovedomenia č. Kd 52/19/4400-5 zo dňa XX.XX.XXXX sa dopustila nesprávneho úradného postupu a žalobcovi spôsobila ujmu na právach a uplatňovanie základných práv a slobôd a neoprávnene porušila právo žalobcu domáhať sa práva na inom orgáne, práva na náhradu škody a inej právnej ochrany, a odňatie jeho osobnostných práv a to tým, že nevydala pokyn podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z. pre porušenie právnej istoty podľa § 1b ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. spôsobený nesprávnym úradným postupom pre nevydanie verejnej listiny vo veci žiadosti o informáciu, ktorého sa dopustil O. Mesta G.. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa pri preskúmaní sťažností a vydania upovedomenia o vybavení ďalšieho podnetu dopustila nesprávneho úradného postupu, spôsobila žalobcovi ujmu na právach pre uplatňovanie základných práv a slobôd, neoprávnene porušila právo žalobcu domáhať sa práva na inom orgáne, práva na náhradu škody a inej právnej ochrany, tým, že nevydala príkaz ani pokyn prokuratúra podľa § 10 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. pre porušenie právnej istoty podľa § 1b ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. spôsobený nesprávnym úradným postupom, pre nevydanie verejnej listiny vo veci žiadosti o informáciu. Žalobca mal za to, že žaloba je dôvodná, pretože písomné upovedomenie č. Pd 37/19/4403-6 od Okresnej prokuratúry v G., písomné upovedomenie č. Kd 52/19/4400-5 od Krajskej prokuratúry v G., a upovedomenie o vybavení ďalšieho opakovaného podnetu č. IV/2 Gd 193/19/1000-5 od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sú nezákonné, čím došlo k nesprávnemu úradnému postupu a prokurátorskému excesu, čím prokuratúra Slovenskej republiky žalobcovi úmyselne spôsobila ujmu na jeho práva, pri výkone štátneho dozoru riadne nepostupovali, čím žalobcovi vznikla nemajetková ujma pre porušenie osobnostného práva spôsobená nesprávnym úradným postupom ako zadosťučinenie podľa § 17 ods. 2, 3 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z. Porušenie právnej istoty nastalo dňom XX.XX.XXXX a trvá do doručenia žiadosti o odškodnení za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo podaním žaloby, a preto za marec 2019 trvala neistota v trvaní 30 dní, za apríl 2019 v trvaní 31 dní, za máj 2019 v trvaní 31 dní, za jún 2019 v trvaní 30 dní, za august 2019 v trvaní 31 dní, za september v trvaní 30 dní, t.j. porušenie právnej istoty je 213 dní. Pri výpočte nemajetkovej ujmy žalobca vychádzal z minimálnej mzdy, ktorá predstavuje za rok 2019 sumu 520 eur, z ktorej odpočítal 0,02% (koeficient, t.j. porušenie osobnostného práva) ktorá činní 0,26 eura (hod. cena porušenej právnej istoty) x 24 hod. či činní 6,24 eura (denná cena porušenej právnej istoty) a túto sumu krátil počtom 213 dní porušenia právnej istoty, t.j. spolu nemajetková ujma predstavuje 1.329 eur.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca sa podnetom adresovaným Okresnej prokuratúre v G. zo dňa XX.XX.XXXX domáhal preskúmania postupu Mesta G. pri vybavení jeho žiadosti o poskytnutie informácie zo dňa XX.XX.XXXX podľa zákona č. 211/2000 Z. z., pričom na zistené nedostatky Okresná prokuratúra v G. reagovala upozornením prokurátora sp. zn. Pd 37/19/4403 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým Mestu G. ako povinnej osobe navrhla vyzvať žalobcu na doplnenie jeho žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú považovala za neurčitú. Žalobca podal opakovaný podnet na Krajskú prokuratúru v G., aby preskúmala postup Okresnej prokuratúry v G., pričom Krajská prokuratúra zaslala žalobcovi upovedomenie sp. zn. Kd 52/19/4400-5 zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom nie je konštatované, že by Okresná prokuratúra v G. postupovala nezákonne. Na základe ďalšieho opakovaného podnetu žalobcu preskúmala postup Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktorá žalobcu o výsledku šetrenia upovedomila listom č. VI/2 Gd 193/19/100-5 dňa 19.08.2019, pričom tiež nekonštatovala nezákonnosť postupu podriadených prokuratúr. Prokuratúra postupovala pri vybavení podnetov žalobcu podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z., upovedomenia boli žalobcovi doručené v zákonných lehotách. V danom prípade žiaden príslušný orgán nesprávny úradný postup ani nezákonnosť a iné nedostatky v konaní a v rozhodovaní vo veci nekonštatoval, právne naopak nadriadený prokurátor vo svojom stanovisku zo dňa 19.09.2019 konštatoval, že postup prokurátorky je v súlade so zákonom.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 1 ods. 1, čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, § 1, § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 4, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 22 ods. 1, § 28 ods. 1, § 31 ods. 1, § 36a zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
4. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca nepreukázal, že zo strany Okresnej prokuratúry v G. pri vybavovaní podnetu žalobcu na preskúmanie postupu Mesta G. pri vybavovaní žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie zo dňa XX.XX.XXXX podľa zákona č. 211/2000 Z.z., ďalej zo strany Krajskej prokuratúry v G. pri vybavovaní opätovného podnetu žalobcu na preskúmanie postupu Okresnej prokuratúry v G. ako aj zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri vybavovaní opakovaného podnetu žalobcu na preskúmanie postupu Okresnej prokuratúry v G. a Krajskej prokuratúry v G., došlo k nesprávnemu úradu postupu v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č 514/2003 Z.z., čím nebol naplnený základný predpoklad pre zodpovednosť žalovaného za požadovanú náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy porušením osobnostných práv žalobcu. Súd nemal v konaní za preukázané, že by úradným postupom Okresnej prokuratúry v G. v konaní a rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. Pd 37/19/4403, ako aj úradným postupom Krajskej prokuratúry v G. v konaní a rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. Kd 52/19/4400 a úradným postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní a rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Gd 193/19/1000-5 vznikla žalobcovi nemajetková ujma v sume 1.329 eur. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne splnenia hmotnoprávnych predpokladov zodpovednosti žalovaného, t.j. že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, k vzniku škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody, nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k základnému predpokladu založenia zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým bol nesprávny úradný postup. V konaní bolo preukázané, že Okresná prokuratúra v G., Krajská prokuratúra v G. a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky postupovala pri vybavení podnetov žalobcu v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 153/2001 Z.z., upovedomenia boli žalobcovi doručené v zákonných lehotách a v ich postupe podľa názoru súdu nebol preukázaný žiadny nesprávny úradný postup, a uvedené napokon nebolo konštatované ani na základe podnetov žalobcu na preskúmanie postupu Okresnej prokuratúry v G., Krajskej prokuratúry v G. zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorá konštatovala súladnosť v postupe Okresnej a Krajskej prokuratúry v G. pri vybavovaní podnetu žalobcu so zákonom. V rámci žalobcom namietaného postupu nebol súdom zistený žiadny nesprávny úradný postup, ktorým by žalobca mal utrpieť zásah do jeho osobnostných práv.
5. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca v konaní neuniesol ani dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii škody vo forme nemajetkovej ujmy. Zákon č. 514/2003 Z. z. nezakladá vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky ani v prípade porušenia povinnosti zo strany orgánov verejnej moci, ale len celkom výnimočne za predpokladu súčasného naplnenia aj ďalších predpokladov vzniku a existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia škody (nemajetkovej ujmy) a príčinnej súvislosti medzi škodou, resp. nemajetkovou ujmu a protiprávnym konaním alebo opomenutím orgánov verejnej moci. Okrem toho súd poukázal na to, že podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. môže poškodený sa domáhať uspokojenia jeho nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde s tým, že pri uplatnení nároku môže požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu ktorý bol predbežne prerokovaný. V tomto prípade žalobca na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku požadoval náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy vo výške 1.054 eur a žalobou si uplatňoval nárok na náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy vo výške 1.326 eur, teda v rozpore s ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. nepožadoval úhradu v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný.
6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, keďže v prejednávanej veci možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že žalovaný si nežiadal priznať náhradu trov konania.
7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na skutočnosti a tvrdenia, ktoré uviedol pred súdom prvej inštancie a opätovne poukázal na písomné vyrozumenie Okresnej prokuratúry v G., keď A. T. O. G. postupoval nezákonným spôsobom pri
vybavovaní žiadosti o informácie žalobcu, na čo prokuratúra reagovala tak, že vydala prokurátorské opatrenie podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. Rovnako O. Mesta G. reagoval na žiadosť o informáciu, čo žalobca nepovažoval za vybavenú a ukončenú vec. Keďže v predmetnej veci došlo k uplynutiu zákonom stanovenej lehoty na vybavenie žiadosti o informáciu a povinná osoba (mesto) vydala fiktívne rozhodnutie, nebola zákonná možnosť opätovne vo veci konať, iba zákonná možnosť na podanie návrhu na obnovu konania. Okresná a Krajská prokuratúra v G. nevybavili podnet žalobcu podľa § 36a ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. Žalobca mal za to, že v konaní uviedol všetky skutočnosti vzniku nesprávneho úradného postupu. Okresná prokuratúra v G. sa dopustila nesprávneho úradného postupu tým, že vydala nezákonné upovedomenie č. Pd37/19/4403-6, pretože vyzvala žalobcu, aby konkretizoval žiadosť o informáciu zo dňa XX.XX.XXXX tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, akú informáciu žiada sprístupniť. Po uplynutí zákonnej 8-dňovej lehoty nemôže od žalobcu žiadať, aby konkretizoval písomnú žiadosť, pretože po uplynutí lehoty je vec ukončená vydaním nulitného rozhodnutia. Prokurátorka tiež neprešetrila všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona. Krajská prokuratúra v G. sa dopustila nesprávneho úradného postupu tým, že vydala nezákonné písomné vyrozumenie č. Kd 52/19/4400-5, pretože žalobcovu žiadosť zaslala povinnej osobe, t.j. Mestu G. ako opakovaný podnet na vybavenie. Po uplynutí zákonnej 8-dňovej lehoty nemôže žiadať povinnú osobu, aby vec vybavila ako opakovaný podnet, pretože po uplynutí lehoty je vec ukončená vydaním nulitného rozhodnutia. Prokurátorka tiež neprešetrila všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona. Generálna prokuratúra SR sa dopustila nesprávneho úradného postupu tým, že vydala nezákonné upovedomenie č. VI/2 Gd 193/19/1000-5, pretože pri zistení skutkového stavu nezistila dôvod na prijatie niektorého z prokurátorských opatrení. Po uplynutí zákonnej 8-dňovej lehoty nemôže žalobcovi vyčítať, že mesto G. sprístupnilo požadované informácie v písomnej forme, ale žalobca si zásielku neprevzal, pretože po uplynutí lehoty je vec ukončená vydaním nulitného rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že povinná osoba vo veci žiadosti o informáciu vydala nulitné rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, prokuratúra mala vydaním protestu prikázať povinnej osobe, aby vo veci žiadosti o informáciu uskutočnila obnovu konania. Žalobca zopakoval, že dostatočne preukázal, že Okresná prokuratúra v G., Krajská prokuratúra v G. a Generálna prokuratúra SR riadne nepostupovali podľa § 36a ods. 1 v spojení s § 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z., a to listinnými dôkazmi. Nestotožnil sa s názorom, že mal možnosť využiť aj iné právne inštitúty, ktoré mu v tomto prípade prislúchajú, a to najmä podať odvolanie proti ním tvrdenému fiktívnemu rozhodnutiu o odmietnutí poskytnutia informácie. Namietal aj záver súdu o neunesení dôkazného bremena vo vzťahu k existencii škody vo forme nemajetkovej ujmy, pretože on dostatočne preukázal osobu vykonávajúcu postup, porušenie právneho vzťahu, nesprávnosť úradného postupu, vznik nemajetkovej ujmy pre porušenie osobnostných práv, príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. S posúdením súdu, že poškodený sa môže na súde domáhať len uspokojenia nároku v rozsahu, ktorý bol predbežne prerokovaný podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., sa stotožnil. K podanému odvolaniu pripojil Komentár k Zákonu o slobodnom prístupe k informáciám od autora O. H..
8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila Generálna prokuratúra SR tak, že žalobca v odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, ktoré uvádzal pred súdom prvej inštancie. Nesprávny postup prokuratúry odôvodňuje tým, že prokuratúra nevybavila podnet v súlade s jeho právnym názorom. V plnej miere sa stotožnila s odôvodnením rozsudku, ktoré považuje za správne. Pre prijatie prokurátorského opatrenia nie je právny nárok, vydáva sa len v prípade zistenia a preukázania porušenia zákona. Tvrdenie o nesprávnom úradnom postupe súdu je len žalobcovým subjektívnym názorom, žiadnym príslušným orgánom nebol konštatovaný.
9. K vyjadreniu Generálnej prokuratúry SR sa vyjadril žalobca tak, že dostatočne preukázal osobu vykonávajúcu postup, porušenie právnych povinností, nesprávnosť úradného postupu, vznik nemajetkovej ujmy pre porušenie osobnostných práv, príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Súd vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia veci. Nie je možné, aby prokurátori svojvoľne vykladali zákony bez právnych následkov.
10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c), § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
13. V predmetnom spore sa žalobca podanou žalobou domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.329 eur titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup Okresnej prokuratúry v G., Krajskej prokuratúry v G. a Generálnej prokuratúry SR. Podanú žalobu založil na skutočnosti, že Okresná prokuratúra v G. vydaním upovedomenia č. Pd 37/19/4403-6 zo dňa XX.XX.XXXX sa dopustila nesprávneho úradného postupu a spôsobila mu ujmu na právach pre uplatňovanie základných práv a slobôd, porušila právo domáhať sa práva na inom orgáne a práva na náhradu škody a týmto konaním odňala žalobcovi neoprávnene osobnostné právo na náhradu škody tým, že nevydala upozornenie prokuratúra pre porušenie právnej istoty podľa ust. § 1b ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. spôsobené nesprávnym úradným postupom pre nevydanie verejnej listiny vo veci žiadosti o informáciu, ktorého sa dopustil O. Mesta G. T.. M. I.. Rovnako tak Krajská prokuratúra v G. pri preskúmaní žiadosti o preskúmaní upovedomenia č. Pd 37/19/4403-6 a vydaním upovedomenia č. Kd 52/19/4400-5 zo dňa XX.XX.XXXX sa dopustila nesprávneho úradného postupu a žalobcovi spôsobila ujmu na právach a uplatňovanie základných práv a slobôd a neoprávnene porušila právo žalobcu domáhať sa práva na inom orgáne, práva na náhradu škody a inej právnej ochrany, a odňatie jeho osobnostných práv a to tým, že nevydala pokyn podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z. pre porušenie právnej istoty podľa § 1b ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. spôsobený nesprávnym úradným postupom pre nevydanie verejnej listiny vo veci žiadosti o informáciu, ktorého sa dopustil O. Mesta G.. Generálna prokuratúra SR sa pri preskúmaní sťažností a vydaním upovedomenia o vybavení ďalšieho podnetu dopustila nesprávneho úradného postupu, spôsobila žalobcovi ujmu na právach pre uplatňovanie základných práv a slobôd, neoprávnene porušila právo žalobcu domáhať sa práva na inom orgáne, práva na náhradu škody a inej právnej ochrany, tým, že nevydala príkaz ani pokyn prokuratúra podľa § 10 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z.z. pre porušenie právnej istoty podľa § 1b ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. spôsobený nesprávnym úradným postupom, pre nevydanie verejnej listiny vo veci žiadosti o informáciu, ktorého sa dopustil O. Mesta G.. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcu vo veci preukázania nesprávneho úradného postupu a prioritne z tohto dôvodu podanú žalobu rozsudkom č. k. 7C/85/2019-183 zo dňa 21.05.2020 zamietol v celom jej rozsahu. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.
14. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie vzhľadom na odvolacie dôvody, ktorými v zmysle odvolania žalobcu súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Odvolací súd v odvolacom konaní preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a obsah celého spisového materiálu, posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, ale vady vytýkané odvolateľom nezistil. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a súd jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
15. V danej veci mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca mailovou správou zo dňa XX.XX.XXXX adresovanou O. Mesta G. zaslal žiadosť o informáciu, v ktorej žiadal informáciu, či Mesto G. má vypracovanú Koncepciu športu a financovanie. V mailovej správe od O. Mesta G. zo dňa XX.XX.XXXX adresovanej žalobcovi sa uvádza, že Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja Mesta G. na roky XXXX-XXXX nájde na: I.://H..G..A./J./U./XXXXX o ďalšie koncepcie požiadal vedúcich jednotlivých odborov. Žalobca sťažnosťou adresovanou Okresnej prokuratúre v G. zo dňa XX.XX.XXXX namietal nezákonnosť písomnej odpovede O. Mesta G. pre nesplnenie podmienky úradného vyrozumenia, ako aj nedostatočnosť vybavenia jeho žiadosti, a navrhol, aby vydala upozornenie prokuratúra podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/20101 Z. z. pre nesprávny úradný postup v nekonaní o žiadosti o informáciu. Okresná prokuratúra v G. v písomnom upovedomení č. Pd 37/19/4403-6 zo dňa XX.XX.XXXX oznámila žalobcovi, že žiadosť žalobcu o informácie zo dňa XX.XX.XXXX nespĺňa náležitosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z., zo žiadosti nie je zrejmé, čo konkrétne žiada žalobca sprístupniť, a preto Mesto G. bolo povinné vyzvať žalobcu na doplnenie žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX s konkretizovaním o akú informáciu žiada sprístupniť. V danom prípade Mesto G. ako povinná osoba nepostupovala pri vybavovaní žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z., bolo podané upozornenie prokuratúra s tým, aby povinná osoba vyzvala žalobcu na konkretizovanie žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX tak, aby bolo jednoznačne zrejmé, akú informáciu žiada žalobca sprístupniť a následne žiadosť vybaviť zákonným spôsobom a súčasne uviesť spôsob sprístupnenia informácie. Okresná prokuratúra G. v upozornení č. Pd 37/19/4403-5 adresovanému Mestu G. konštatovala, že Mesto G. ako povinná osoba nepostupovala pri vybavení žiadosti žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX v zmysle zákonného postupu podľa zákona č. 211/2000 Z. z., pričom zo žiadosti žalobcu nebolo možné jednoznačne určiť akú konkrétnu informáciu žiada sprístupniť, preto bolo povinné Mesto G. vyzvať žalobcu na doplnenie jeho žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX s konkretizovaním akú informáciu žiada sprístupniť, v prípade ak mala povinná osoba za to, že žiadosť je úplná a nemala k dispozície všetky žiadané informácie bola povinná postupovať podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. Vzhľadom na to navrhla Mestu G. vyzvať žalobcu na doplnenie žiadosti a následne podľa doplnenia žiadosti pokračovať v jej vybavovaní v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. Dňa XX.XX.XXXX žalobca doručil Krajskej prokuratúre v G. žiadosť o preskúmanie upovedomenia č. Pd 37/19/44003-6, pričom nesúhlasil s tvrdením Okresnej prokuratúry v G. mal za to, že jeho žiadosť o informáciu spĺňa podmienky podľa § 14 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., odpoveď od O. Mesta G. považuje za nezákonnú pre nesplnenie podmienky úradného vyrozumenia. S ohľadom na uvedené žiadal Krajskú prokuratúru v G., aby preskúmala postup okresnej prokuratúry a vydala upozornenie prokuratúra podľa § 22 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 alebo podľa ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a),b) zákona č. 153/2001 Z. z. Krajská prokuratúra v G. v upovedomení č. Kd 52/19/4400-5 zo dňa XX.XX.XXXX oznámila žalobcovi, že postup Mesta G. pri vybavovaní žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX ani samotné vybavenie neboli v súlade so zákonom č. 211/2000 Z. z., na zistené nedostatky reagovala Okresná prokuratúra v G. podaním upozornenia prokurátora sp. zn. Pd 37/19/4403, pričom vzhľadom na to, že žiadosť o poskytnutie informácie podal žalobca dňa XX.XX.XXXX a do dnešného dňa nebol náležite informovaný, zaslala Krajská prokuratúra v G. opakovaný podnet žalobcu Mestu G. na vybavenie, z ktorého obsahu je jednoznačne a nepochybné, aké informácie žiada poskytnúť a akou formou, preto je mesto ako povinná osoba príslušná zabezpečiť naplnenie práva žalobcu na informácie zaručeného Ústavou Slovenskej republiky SR. Žalobca sa s písomnou žiadosťou zo dňa XX.XX.XXXX obrátil na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky pre porušenie Ústavy Slovenskej republiky a zákonov, v ktorej uviedol, že nesúhlasí s postupom Krajskej prokuratúry v G., pretože povinná osoba svojou nečinnosťou vydala fiktívne rozhodnutie, ktoré je nezákonné pre porušenie § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a po uplynutí lehoty nie je možné vo veci opätovne konať a vydať informácie a navrhol Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky vydať príkaz alebo pokyn Krajskej prokuratúre v G. o vydaní upozornenia prokurátora pre porušenie ústavného práva na informácie podľa čl. 25 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky vo veci žiadosti o informáciu, o vydaní upozornenia prokurátora pre porušenie § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. vo veci žiadosti o informáciu, čím sa odstráni porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ust. § 36a ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z., ktorého sa dopustila Krajská prokuratúra v G.. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v upovedomení zo dňa 19.08.2019 oznámila žalobcovi, že neboli zistené dôvody na zaujatie iného stanoviska, než aké bolo prezentované vo vybavení Krajskej prokuratúry v G. zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. Kd 52/19/4400-5, pričom v záujme rýchlej a účinnej ochrany práv a
zákonom chránených záujmov žalobcu a naplnenia práva na informácie, Krajská prokuratúra v G. zaslala podanie žalobcu, ako doplnenie žiadosti o informácie Mestu G. na vybavenie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o čom bol riadne žalobca upovedomený, ktorý postup Krajskej prokuratúry v G. považuje Generálna prokuratúra SR za súladný so zákonom o prokuratúre, a nedošlo v postupe k rozporu so zákonom a ani ústavou. Mesto G. listom č. XXXXXXX/XXXX/U.-O. zo dňa XX.XX.XXXX sprístupnilo požadované informácie v plnom rozsahu, v písomnej forme podľa požiadavky žalobcu, zásielku si žalobca napriek opakovanému doručovaniu v odbernej lehote neprevzal. Požadované informácie boli opakovane doručované na adresu trvalého pobytu, kde zásielky žalobca bežne preberá. S ohľadom na uvedené Generálna prokuratúra SR nepovažuje podanie upozornenie prokurátora pre porušenie § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. za efektívne, ani za spôsobilé zabezpečiť žalobcovi priaznivejšie postavenie a preto vybavenie opakovaného podnetu žalobcu bez prijatia prokurátorského upozornenia považuje za zákonné a opakovaný podnet bol vybavený plne v súlade so zákonom č. 153/2001 Z. z., a ďalší opakovaný podnet bez prijatia ďalších opatrení odkladá. Následne žalobca požiadal Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie náhrady škody vo výške 1.054 eur titulom nemajetkovej ujmy ako zadosťučinenie pre porušenie osobnostného práva žalobcu t.j. poručenie čl. 17 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 12 ods. 1 prvá veta, čl. 26 ods. 1,5 Ústavy Slovenskej republiky, poručenie § 3, § 18 ods. 2, § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ktorá vznikla nesprávnym úradnom postupom. Generálne prokuratúra SR listom zo dňa 20.09.2019 oznámila, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho postupu Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VI/2 Gd 193/19/1000, resp. nesprávneho úradného postupu podriadených prokurátorov v tej istej veci ako nedôvodná bola odmietnutá, keďže absentuje základná podmienka, ktorou je existencia titulu náhrady škody a uplatnený nárok tak nemožno uspokojiť.
16. Aj s poukazom na uvedený zistený skutkový stav veci sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom v preukázaní nesprávneho úradného postupu zo strany štátnych orgánov. Dôvodom zamietnutia predmetnej žaloby bolo najmä to, že žalobca nepreukázal skutočnosti, ktoré tvrdil a o ktoré svoj nárok oprel. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010). Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010).
17. Odvolací súd na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa, že súd prvej inštancie správne v danom spore konštatoval, že žalobca nepreukázal, že zo strany Okresnej prokuratúry v G. pri vybavovaní podnetu žalobcu na preskúmanie postupu Mesta G. pri vybavovaní žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie zo dňa XX.XX.XXXX adresovanej Mestu G. podľa zákona č. 211/2000 Z. z., ďalej zo strany Krajskej prokuratúry v G. pri vybavovaní opätovného podnetu žalobcu na preskúmanie postupu Okresnej prokuratúry v G., ako aj zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri vybavovaní opakovaného podnetu žalobcu na preskúmanie postupu Okresnej prokuratúry v G. a Krajskej prokuratúry v G., došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom treba splniť všeobecné kritériá - nesprávny úradný postup štátneho orgánu v rozpore s právnym poriadkom, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. O nesprávnom úradnom postupe orgánu štátnej správy hovoríme v prípade, ak konkrétny úradný postup má vadu, teda nie je v súlade s upravujúcou právnou úpravou. Možno teda povedať, že nesprávnym úradným postupom sa rozumie nezákonný úradný postup orgánu verejnej moci. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný
postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup, priamo súvisiaci s výkonom verejnoprávnej pôsobnosti orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj porušenie štátneho orgánu urobiť úkon či vydať rozhodnutie v stanovenej lehote, nečinnosť pri výkone verejnej správy, zbytočné prieťahy v konaní či iný protiprávny zásah štátneho orgánu do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Najčastejším prípadom nesprávneho úradného postupu je porušenie procesných noriem upravujúcich konanie orgánu.
18. V predmetnom spore dôkazné bremeno v preukázaní, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívalo na žalobcovi, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil jeho neunesenie. Nepreukázaním danosti tohto základného predpokladu založenia zodpovednosti žalovaného (štátu) za škodu v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. nebola splnená základná podmienka pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody, resp. v danom prípade na náhradu nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, z ktorého nespochybniteľne vyplýva, že Okresná prokuratúra v G., Krajská prokuratúra v G. a Generálna prokuratúra SR postupovali pri vybavení podnetov žalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 153/2001 Z. z., pričom zachovali i doručovanie upovedomení žalobcovi v zákonných lehotách. Správny procesný postup Okresnej i Krajskej prokuratúry v G. potvrdila aj Generálna prokuratúra SR, ktorá konštatovala súlad v ich postupe so zákonom pri vybavovaní podnetov žalobcu. Žalobca počas konania nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci porušenie zákonného úradného postupu Okresnej, Krajskej prokuratúry v G. a Generálnej prokuratúry SR. Skutočnosť, že sa žalobca nestotožnil s postupom týchto orgánov, ktoré zvolili iný procesný postup ako od nich očakával žalobca, bez ďalšieho neznámená, že tieto orgány konali nezákonne a v rozpore so zákonom č. 153/2001 Z.z. Tak ako uviedol žalovaný, pre prijatie prokurátorského opatrenia nie je právny nárok, vydáva sa len v prípade zistenia a preukázania porušenia zákona. Hoci žalobca v odvolaní poukázal na písomné vyrozumenie Okresnej prokuratúry v G., keď A. T. O. G. postupoval nezákonným spôsobom pri vybavovaní žiadosti o informácie žalobcu, na čo prokuratúra reagovala tak, že vydala prokurátorské opatrenie podľa § 28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z., táto skutočnosť nepreukazuje, že v prípade konania Okresnej prokuratúry v G. sp. zn. Pd 37/19/4403, Krajskej prokuratúry v G. sp. zn. Kd 52/19/4400 a Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VI/2 Gd 193/19/1000 došlo k nesprávnemu úradnému postupu. To, že prokuratúra zvolila iný procesný postup a vydala iné rozhodnutie ako v prípade A. z T. O. G. neznamená, že tento úradný postup je nesprávny, predovšetkým keď následným preskúmaním postupu Okresnej prokuratúry v G. Krajskou prokuratúrou v G. a Generálnou prokuratúrou SR nebolo konštatované porušenie ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z., či nesprávny úradný postup podriadených orgánov. Za stavu absencie listinných dôkazov preukazujúcich nesprávny úradný postup Okresnej prokuratúry v G. v konaní a rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. Pd 37/19/4403, Krajskej prokuratúry v G. v konaní a rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. Kd 52/19/4400, i úradným postupom Generálnej prokuratúry SR konaní a rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. VI/2 Gd 193/19/1000, v predmetnom spore nebolo možné inak ako konštatovať neunesenie dôkazného bremena žalobcom pri preukázaní tejto základnej podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Za situácie neunesenia dôkazného bremena pri preukázaní nesprávneho úradného postupu nemožno dospieť k inému záveru ako k záveru o neopodstatnenosti podanej žaloby, pretože nenaplnenie čo i len jednej z podmienok zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vedie k záveru o neopodstatnenosti žaloby o náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy voči štátu.
19. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že dostatočne preukázal osobu vykonávajúcu postup, porušenie právneho vzťahu, nesprávnosť úradného postupu, vznik nemajetkovej ujmy pre porušenie osobnostných práv, príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Žalobca síce konkretizoval štátne orgány, o ktorých sa domnieval, že sa dopustili nesprávneho úradného postupu, ako aj presne špecifikoval konanie, ktoré považuje za nesprávny úradný postup, no z predložených listinných dôkazov nevyplynulo, že žalobcom opísaný postup štátnych orgánov napĺňa definíciu nesprávneho úradného postupu, že u žalobcu došlo ku vzniku nemajetkovej ujmy a existencia príčinnej súvislosti medzi nimi. Preto sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu, že dostatočne preukázal skutočnosti zakladajúce dôvodnosť a úspešnosť podanej žaloby.
20. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené nezistil v odvolaní uvádzané pochybenie na strane súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu v celom rozsahu, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní síce bol procesne úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči procesne neúspešnému žalobcovi, no odvolací súd prihliadol na vyjadrenie žalovaného v záverečnej reči pred súdom prvej inštancie, keď uviedol, že náhradu trov konania si neuplatňuje. Rovnako ani v odvolacom konaní žalovaný nežiadal nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznať. Z tohto dôvodu odvolací súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).