Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobkyne: T. C., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, J., zastúpená: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom, Ševčenkova 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ N. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. E., č. XX, 2/ P. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. E., č. XX, obaja zastúpení: JUDr. Vladimír Vágó, advokát so sídlom Šafárikova 431/4, Galanta, 3/ K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, J., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 21. augusta 2020 č.k. -190 v časti splatnosti náhrady za spoluvlastnícke podiely a v časti náhrady trov konania a o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 21. augusta 2020 č.k. -190 v časti náhrady trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti splatnosti náhrady za spoluvlastnícky podiel p o t v r d z u j e a v napadnutej časti náhrady trov konania m e n í tak, že vo vzťahu žalobkyne a žalovanej 1/ žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 2/ sa žalovanému 2/ voči žalobkyni priznáva právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

II. Vo vzťahu žalobkyne a žalovanej 1/ žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

III. Žalovanému 2/ sa voči žalobkyni priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej 3/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. J. E., obci J. E., okrese Dunajská Streda, zapísaným na liste vlastníctva č. XX Okresného úradu Dunajská Streda ako:

- parcela registra „C“ parc. č. 63/3 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 462 m2,

- parcela registra „C“ parc. č. 63/6 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 138 m2,

- rodinný dom súp. č. XX na parcele č. 63/6

2. Zrušil, spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti 1/6 k celku a spoluvlastnícky podiel žalovanej 3/ o veľkosti 1/6 k celku prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej 1/, výrokom II. žalovanú 1/ zaviazal ako náhradu za spoluvlastnícke podiely zaplatiť žalobkyni sumu 14.050 eur a žalovanej 3/ sumu 14.050 eur, do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku a výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žalovaní sú povinní nahradiť žalobkyni trovy konania v plnej výške v pomere: žalovaná 1/ 1/2-cu, žalovaný 2/ 1/6- nu, a žalovaná 3/ 1/6-nu.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením , , z.č. (ďalej len „“). Vecne dôvodil, že z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve štyroch spoluvlastníkov, z ktorých jeden (žalovaná 1/) je spoluvlastníkom väčšinovým (veľkosť podielu 1/3 k celku); ostatní sú spoluvlastníkmi rovnako veľkých podielov (1/6 k celku). V danom prípade spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu - , ktorý upravuje jednotlivé spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vrátane ich poradia. Prvý zákonom upravený spôsob, t.j. reálne rozdelenie veci nie je možné uplatniť s ohľadom na jej účelné využitie, čo v danom prípade nebolo ani sporné.

4. Žalobkyňa pôvodne navrhla predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku, počas konania sa však strany zhodli na prikázaní podielov žalobkyne a žalovanej 3/ do vlastníctva žalovanej 1/ za náhradu. Keďže tento spôsob zákon uprednostňuje pred predajom, spornou bola len výška náhrady za prikázané podiely, keď za podiel 1/6 k celku z predloženého znaleckého posudku vyplývala suma 14.050 eur (84.300/6) a z potvrdenia realitnej kancelárie suma 10.833 eur (65.000/6). Hoci žalovaná 1/ ohľadne ustálenia ceny nehnuteľností navrhla vypočuť znalca i zamestnanca RK, súd tento dôkaz nevykonal, nakoľko ho nemal za účelný ani hospodárny s ohľadom na to, že znalecký posudok považoval za dôveryhodnejší ako potvrdenie, v ktorom sa navyše uvádza, že ide (len) o „odhad ceny.“ Nehnuteľnosti sa tiež nachádzajú v lokalite blízko Dunajskej Stredy (20 km), kde záujem o nehnuteľnosti dlhodobo stúpa (všeobecne známa skutočnosť), čo má vplyv i na ich cenu - je teda pravdepodobné, že aktuálne majú aspoň takú hodnotu ako v čase vypracovania znaleckého posudku (ak nie i vyššiu, čo však žiadna zo strán nemala záujem zisťovať).

5. Pokiaľ ide o žalovanou 1/ tvrdené vynaložené investície, táto ich nijako nepreukázala, aj keď na to mala dostatočný priestor. Z predložených dokladov (stavebné povolenie, zmluva o pôžičke, výpis z vkladnej knižky) pritom priamo nevyplýva, že by boli všetky tieto prostriedky investované do nehnuteľností, resp. akou mierou sa na investíciách podieľala žalovaná 1/. Súd mal teda za to, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva možno preukázateľne vychádzať len z ceny určenej znaleckým posudkom (čoho si musela byť v konečnom dôsledku vedomá i žalovaná 1/, keďže na poslednom pojednávaní už nenamietala vyplatenie náhrady v tejto výške). Z tohto dôvodu a s prihliadnutím na stanovisko žalovaného 2/, ktorý si želal v spoluvlastníckom vzťahu zotrvať, súd prikázal podiely žalobkyne a žalovanej 3/ do vlastníctva žalovanej 1/ za náhradu v zmysle znaleckého posudku, na ktorej vyplatenie určil lehotu 3 mesiace od právoplatnosti rozsudku, prikláňajúc sa k tvrdeniu žalobkyne, že žalovaná 1/ mala dostatok času na zabezpečenie finančných prostriedkov na vyplatenie náhrady. Súd poznamenal, že vedomosť o potrebe vyporiadania spoluvlastníctva mala žalovaná 1/ už v januári 2018, kedy sama iniciovala rokovanie za účelom úpravy vzájomných vzťahov prostredníctvom právnej zástupkyne (list z 21.2.2018). Súd nemohol prihliadnuť na prísľub budúceho úveru, ktorého poskytnutie je neisté, pričom navrhovaná lehota (máj 2021) sa javí tiež ako neprimerane dlhá vo vzťahu k právam spoluvlastníkov, ktorých podiely boli žalovanej 1/ prikázané, na vyplatenie náhrady.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s s ohľadom na plný úspech žalobkyne v spore. Skutočnosť, že podielové spoluvlastníctvom bolo vyporiadané iným spôsobom než pôvodne žalobkyňa navrhla, nemožno považovať za neúspech, nakoľko žalobkyňa v konaní dosiahla rovnaký výsledok ako by dosiahla v prípade rozhodnutia podľa žaloby (bude jej vyplatená náhrada za spoluvlastnícky podiel vo výške podľa znaleckého posudku). Žalovaní sú tak povinní nahradiť žalobkyni trovy konania, a to v pomere zohľadňujúcom veľkosť ich spoluvlastníckeho podielu (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.3.2011 sp. zn. ).

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie voči výroku II. v časti splatnosti náhrady za spoluvlastnícke podiely podala odvolanie žalovaná 1/ a v časti výroku III. - náhrady trov konania podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/ a žalovaný 2/. Žalovaná svoje odvolanie odôvodnila tým, že spolu so svojim bývalým manželom P. O. nadobudli pozemkové nehnuteľnosti v obci J. E. a to parc. č. 63/3 od ONV Dunajská Streda o výmere 600 m2, ktorý bol neskôr rozdelený na základe geom. plánu na aktuálne parcely KN C 63/3 o výmere 462 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie a 63/6 o výmere 138 m2, druh zastavaná plocha a nádvorie. V roku 1989 manželia požiadali o stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu so súpisným číslom XX na predmetnej parcele, Predmetný dom teda začali stavať žalovaná 1/ spolu so svojim bývalým manželom v 90. rokoch minulého storočia. Stavbu vykonávali

svojpomocne pri značnej pomoci otca žalovanej 1/ I. T., ktorý bol aj odborným dozorom na stavbe. (viď stavebné povolenie). Stavbu financovali jednak z finančných prostriedkov, ktoré nadobudla žalovaná 1/ z titulu dedičského podielu a tiež si žalovaná 1/ a jej bývalý manžel požiadali o pôžičku vo výške 150.000,- Kčs. Rodinný dom bol dokončený ešte v 90. rokoch avšak medzičasom v roku 1996 sa bývalý manžel žalovanej 1/ P. O. nar. XX.X.XXXX, odsťahoval zo spoločnej domácnosti, nakoľko si našiel družku t.j, žalobkyňu T. C. nar. X.X.XXXX. Bývalý manžel žalovanej l/ teda od roku 1996 neobýval predmetné nehnuteľnosti a nijak neinvestoval do dokončenia stavby a tiež ani do potrebných a ďalších investíciách do domu. Bola to výlučne žalovaná 1/, ktorá od roku 1996 splácala mesačné splátky ohľadne poskytnutej pôžičky. Veriteľom sa medzičasom stala D. D. a.s. Z uvedeného dôvodu to bola tiež výlučne žalovaná 1/, ktorá v roku 1999 požiadala o kolaudáciu stavby.

8. Spoločné 3 deti žalovanej 1/ a jej bývalého manžela vyrastali v predmetnom rodinnom dome. O deti sa starala výlučne žalovaná 1/. Založil si vlastnú rodinu a na spoločné deti prispieval sumou 1550,- Sk na všetky tri deti, neskôr 2350,- Sk. Hoci od roku 1996 žalovaná 1) s bývalým manželom spolu nežili a ani nehospodárili, návrh na rozvod manželstva podala žalovaná 1) až v roku 2001. Ako bolo vyššie uvedené, bola to výlučne žalovaná 1/, ktorá splácala spoločný úver a to až do roku 2017. Výlučne ona uskutočnila rôzne investície do predmetnej nehnuteľnosti. Niekoľko mesiacov pred smrťou bývalého manžela žalovanej 1/, P. O. nar. XX.X.XXXX daroval svoj spoluvlastnícky podiel tak, že 1/3-inu svojho podielu daroval žalobkyni, 1/3-inu žalovanému 2/ a 1/3-inu žalovanej 3/. Poznamenala, že pán O. mal aj ďalšie dve deti zo vzťahu so žalovanou 1/. Čiže na základe darovacej zmluvy spoluvlastnícke podiely k žalovaným nehnuteľnostiam nadobudli aj osoby, ktoré nikdy v predmetných nehnuteľnostiach neboli, nikdy neinvestovali žiadne finančné prostriedky na predmetné nehnuteľnosti.

9. Žalobkyňa ani v rámci prvostupňového konania nespochybňovala, že tieto osoby (pozn. žalobkyňa a žalovaná 3), nadobudli spoluvlastnícke podiely legálnou cestou. Považovala to však za nekorektné. nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi, že potom, čo viac-menej výlučne ona de facto zafinancovala nadobudnutie a výstavbu predmetných nehnuteľností. polovicu svojho života strávila v rodinnom dome, mala súhlasiť s predajom týchto nehnuteľností, ktorý predaj si želá 1/6-ina max. 2/6- iny zo spoluvlastníkov.

10. Z uvedeného dôvodu navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo spôsobom, že ona vyplatí spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov. Aj žalovaný 2) nesúhlasil s predajom nehnuteľností. pričom on netrval ani na zrušení jeho spoluvlastníctva.

11. Ďalej žalovaná 1/ navrhla súdu, aby pri určovaní primeranej náhrady súd vychádzal z aktuálneho odhadu ceny nehnuteľnosti realitné] kancelárie, ktorá nehnuteľnosti ohodnotila na sumu 65.000,- eur. Ďalej navrhla, aby súd zohľadnil jej investície, ktoré vložila na spoločný majetok (opravy domu, splatenie spoločného úveru atď.). Súd však zamietol vykonať tieto dôkazy s poukazom na koncentračnú zásadu konania. Navrhla vykonať tento dôkaz až potom, čo bola právne zastúpená, čo však súd nebral do úvahy. Z uvedeného dôvodu bola nútená akceptovať túto skutočnosť. Žiadala súd iba to, aby mohla vyplatiť podiely ostatným spoluvlastníkom do konca mája 2021. Banka totiž opakovane prisľúbila poskytnutie pôžičky žalovanej 1) do konca mája 2021, kedy bude rok zamestnaná na dobu neurčitú a teda bude spĺňať podmienky poskytnutia pôžičky. Do tej doby by náhradu za spoluvlastnícke podiely splácala v mesačných splátkach po 300,- eur mesačne (2x 150,- eur) a v máji 2021 by vyplatila zvyšok. Napriek tomu, súd žalovanej l) povolil zaplatiť náhradu za spoluvlastnícke podiely iba do 3 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

12. K ods. l uviedla: " Súd sa pri zvažovaní tohto spôsobu (pozn. prikázanie za primeranú náhradu) vyporiadania musí zaoberať s otázkou, či spoluvlastníci, ktorým by vec mala byť prikázaná, disponujú potrebnými finančnými prostriedkami, resp. či existujú predpoklady na splnenie povinnosti poskytnúť primeranú náhradu ostatným spoluvlastníkom. Súd za týmto účelom môže povoliť plnenie v splátkach". (viď. 1. - Veľké komentáre, Števček a kol., CH Beck, str. 998).

13. Žalovaná l) pracovala v zahraničí pričom od roku 2018 bola s prihliadnutím na jej zdravotný stav dlhšiu dobu práceneschopná. V máji 2020 sa zamestnala v detskom domove v Bratislave ako vychovávateľka. Banka sa dvakrát vyjadrila, že po roku pracovného vzťahu bude spĺňať podmienky na poskytnutie pôžičky na vyplatenie spoluvlastníkov t.j., od mája 2021.

14. Čo sa týka časti výroku ohľadne trov konania, žalovaná 1/ a tiež žalovaný 2/ nesúhlasili s rozhodnutím súdu. Žalobkyňa totiž v konaní nemala plný úspech. Žalobkyňa navrhovala zrušiť celé podielové spoluvlastníctvo predajom nehnuteľností. Spôsob, akým súd nakoniec vyporiadal podielové spoluvlastníctvo navrhla žalovaná 1/. To znamená, že žalovaná 1/ mala čiastočný úspech v tomto konaní. Čo sa týka žalovaného 2/, tak jeho pôvodné postavenie ohľadne spoluvlastníctva sa dokonca nijak nezmenilo predmetným súdnym rozhodnutím. Súd nielenže nevyporiadal jeho spoluvlastníctvo ale ho ani nezrušil tak, ako to navrhovala žalobkyňa. To znamená, že žalovaný 2/ mal v konaní plný úspech.

15. Podľa Najvyššieho súdu SR sp.zn, : úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom.

16. Podľa R 54/1973: pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ak súd vyhovel návrhu a zrušil podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa odporcovia bránili alebo navrhovali, a to bezúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ustanovenie (teraz pozn. autora Števček a kol. - Veľké komentáre, CH beck str. 931), a aby navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Iný je prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté. Tu bude opodstatnené uvažovať o tom, či by nebolo vhodné použiť ustanovenie (teraz ).

17. Tiež z matematického hľadiska považujú žalovaní 1/ a 2/ rozhodnutie v tejto časti za zmätočné, kedy podiely 1/2-ca, 1/6-na a 1/6-na nereflektujú náhradu trov konania v plnom rozsahu, tak ako to určil súd prvého stupňa.

18. Žalovaná 1/ a žalovaný 2/ preto navrhujú Krajskému súdu v Trnave ako odvolaciemu súdu rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 21.8.2020, č.k. -190 v napadnutej časti zmeniť tak, že žalovaná 1/ je povinná ako náhradu za spoluvlastnícke podiely zaplatiť žalobkyni sumu 14.050 eur a žalovanej 3/ sumu 14.050 eur, do 31.5.2021 s tým, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, prípadne rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

19. Považuje odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správe, kedy na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, a preto navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalovaných posúdil ako nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

20. V rámci podaného odvolania žalovaná 1/ namieta postup súdu prvej inštancie, keď pri určovaní primeranej náhrady nevychádzal z odhadu ceny nehnuteľnosti realitnej kancelárie a nevykonal navrhnuté dôkazy. Žalobkyňa považuje túto odvolaciu námietku žalovanej 1/ za nedôvodnú. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý má nepochybne vyššiu výpovednú hodnotu ako potvrdenie realitnej kancelárie, a to vzhľadom na skutočnosť, že znalecký posudok vypracovala osoba s odbornými znalosťami a skúsenosťami v oblasti stavebníctva, konkrétne v odvetví odhadu hodnoty nehnuteľností, ktorej postup naviac upravuje zákon. Okrem uvedeného, znalec pri vypracovaní znaleckého posudku zohľadnil všetky špecifiká danej nehnuteľnosti, ktoré majú pre určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti rozhodujúci význam. Žalobkyňa dáva do pozornosti, že samotný znalecký posudok bol vyhotovený ešte začiatkom roku 2017, odkedy cena nehnuteľností na realitnou trhu rapídne stúpla. S poukazom na uvedené je potrebné uviesť, že aktuálna cena spornej nehnuteľnosti je už opäť o niečo vyššia, a preto požiadavka žalovanej 1/, aby súd vychádzal iba z potvrdenia realitnej kancelárie je absurdná.

21. Žalovaná 1/ namieta aj postup súdu prvej inštancie, keď nezohľadnil žalovanou 1/ tvrdené investície. Strana v spore uplatňujúc si svoje práva má nielen povinnosť tvrdenia, ale je nositeľom aj dôkazného bremena vo vzťahu k svojím skutkovým tvrdeniam. Napriek tomu, že žalovaná 1/ tvrdila, že do nehnuteľnosti vložila investície, tieto v rámci konania žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, a preto v prípade neunesenia dôkazného bremena, nemožno na jej tvrdenia v konaní prihliadať. Za týmto účelom žalovaná 1 predložila iba listinné dôkazy ako zmluvu o pôžičke, výpis z vkladnej knižky, či stavebné povolenie, ktoré ale žiadnym spôsobom nepotvrdzujú žalovanou 1/ vypovedané skutočnosti ohľadom investovania financií do nehnuteľnosti a už vôbec v akej výške. Pritom žalovaná 1/ uvedomujúc si skutočnosť, že nehnuteľnosť sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve viacerých

vlastníkov, si musela byť vedomá toho, že v prípade zrušenia a vyporiadania nehnuteľnosti bude musieť uniesť dôkazného bremeno ohľadom prípadných vložených investícií a minimálne nejakými dokladmi disponovať. Napriek jej tvrdeniam, žalovaná 1 nepredložila ani jeden jediný dôkaz preukazujúci vložené investície. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď na jej tvrdenia neprihliadal.

22. Ďalej žalovaná 1/ v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie zaviazal žalovanú 1/ na zaplatenie náhrady za spoluvlastnícke podiely do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, pričom žiadala, aby jej dal súd lehotu na zaplatenie do konca mája 2021. Žalobkyňa v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že žalovaná 1/ mala dostatok časového priestoru na vybavenie si finančných prostriedkov na vyplatenie spoluvlastníckych podielov. Žalobkyňa sa už v minulosti opakovane pokúšala vzájomné vzťahy vysporiadať dohodou a za týmto účelom dala aj oceniť nehnuteľnosť znalcom. Nakoniec žalovaná 1/ sa na úhrade výdavkov spojených s vypracovaním znaleckého posudku ani nepodieľala a všetky pokusy o mimosúdne riešenie veci svojou nečinnosťou zmarila. Rovnako žalovaná 1/ iniciovala konanie ohľadom vyporiadania vlastníckych vzťahov k sporným nehnuteľnostiam listom zo dňa 26.1.2018, kedy za týmto účelom oslovila žalobkyňu a žalovanú 3, teda už v tom čase mala vedomosť o potrebe vyplatenia prípadnej náhrady za spoluvlastnícke podiely. V rámci súdneho konania žalovaná 1/ najprv uviedla, že si nechce brať žiadny úver na vyplatenie náhrady, potom požiadala aj súd o poskytnutie niekoľkomesačnej lehoty na získanie potrebných prostriedkov, čomu súd vyhovel. Po uplynutí trojmesačnej lehoty namiesto toho, aby došlo k nejakej dohode ohľadom vyplatenia náhrady, začala žalovaná 1/ účelovo argumentovať vloženými investíciami, ktoré ani žiadnym spôsobom nepreukázala. Vzhľadom na účelové obštrukcie zo strany žalovanej 1/, nie je možné zohľadniť prísľub o budúcom úvere. Nielenže žalobkyňa nemá žiadnu istotu, či vôbec k jeho poskytnutiu dôjde, ale naviac ide aj o neprimerane dlhú dobu do konca mája 2021. Samotná žalovaná 1/ v rámci výsluchu uviedla, že banka jej úver poskytnúť odmietla, a to nielen z dôvodu nízkeho príjmu ale aj nepriaznivého zdravotného stavu. Preto uvedená požiadavka žalovanej 1/, aby ju súd zaviazal na zaplatenie náhrady za spoluvlastnícke podiely do konca mája 2021, nie je opodstatnená ani dôvodná. Vzhľadom na podané odvolanie, žalovaná 1/ bude mať opäť dostatok času na vyriešenie vyplatenia finančnej náhrady ostatným spoluvlastníkom, čo v podstate podaným odvolaním vzhľadom na jeho obsah aj nepochybne sleduje.

23. V neposlednom rade žalovaná 1/ a žalovaný 2/ nesúhlasia s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti výroku ohľadom trov konania, keď podľa ich názoru, žalobkyňa nemala mať v konaní plný úspech. Ani s týmto názorom sa žalobkyňa nestotožňuje. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, skutočnosť, že podielové spoluvlastníctvo bolo vyporiadané iným spôsobom než pôvodne žalobkyňa navrhovala, nemožno považovať za neúspech, keďže v konečnom dôsledku dosiahla rovnaký výsledok ako by dosiahla v prípade rozhodnutia súdu v zmysle jej žalobného petitu. Nehovoriac o tom, že žalovaná 1/ neustále menila svoj postoj ohľadom vysporiadania vzájomných vzťahov, kedy najprv mala záujem o odkúpenie spoluvlastníckych podielov, neskôr ponúkala svoj podiel na predaj (list žalovanej zo dňa 26.01.2018), pričom nakoniec v rámci súdneho konania súhlasila, aby podiely žalobkyne a žalovanej 3/ boli prikázané do jej vlastníctva, pričom uvedené konanie a správanie žalovanej 1/ nemôže byť pripísané na ťarchu žalobkyni. Preto postup súdu prvej inštancie aj v časti výroku o náhrade trov konania považuje žalobkyňa za správny.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené, týmto žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd o odvolaní žalovanej 1/ a žalovaného 2/ rozhodol tak ako uvádza v úvode svojho vyjadrenia, teda aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané včas ( ), oprávnenými subjektmi, stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolaní ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1/ v časti lehoty na plnenie nie je dôvodné, avšak jej odvolanie voči náhrade trov konania ako aj odvolanie žalovaného 2/ sú v tejto časti dôvodné.

26. Predmetom konania je požiadavka žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. J. E., obci J. E., okrese Dunajská Streda, zapísaným na liste vlastníctva č. XX Okresného úradu Dunajská Streda ako:- parcela registra „C“ parc. č. 63/3 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 462 m2, - parcela registra „C“ parc. č. 63/6 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 138 m2, - rodinný dom súp. č. XX na parcele č. 63/6, ktoré súd prvej inštancie zrušil a vyporiadal tak, že spoluvlastnícky podiel žalobkyne o veľkosti 1/6 k celku a spoluvlastnícky podiel žalovanej 3/ o veľkosti 1/6 k celku prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej 1/. Zároveň žalovanú 1/ zaviazal ako náhradu za spoluvlastnícke podiely zaplatiť žalobkyni sumu 14.050 eur a žalovanej 3/ sumu 14.050 eur, do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

27. Žalovaná 1/ namietala v odvolaní tú skutočnosť, že žiadala súd iba to, aby mohla vyplatiť podiely ostatným spoluvlastníkom do konca mája 2021. Banka totiž opakovane prisľúbila poskytnutie pôžičky žalovanej 1/ do konca mája 2021, kedy bude rok zamestnaná na dobu neurčitú a teda bude spĺňať podmienky poskytnutia pôžičky. Do tej doby by náhradu za spoluvlastnícke podiely splácala v mesačných splátkach po 300,- eur mesačne (2 x 150,- eur) a v máji 2021 by vyplatila zvyšok.

28. Podľa lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Z ustanovení vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Uvedené ustanovenia ale súdu umožňujú, vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu.

29. V zásade v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva platí, že medzi subjektívne predpoklady prikázania spoluvlastníkovi, ktorému má byť vec prikázaná je, že s týmto postupom súhlasí, je ochotný alebo objektívne schopný (solventný) vyplatiť náhradu (NS ČR , ÚS ČR ).

30. Z obsahu spisového materiálu má súd za nesporné, že žalovaná 1/ nie je v stave uhradiť náhrady za spoluvlastnícky podiel v lehote ako rozhodol súd. Súd I. inštancie nepostupoval správne, pokiaľ uložil žalovanej 1/ povinnosť uhradiť náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyni a žalovanej 3/ v lehote do 3 mesiacov, nakoľko sama žalovaná 1/ tvrdila (opak preukázaný nebol), že je schopná zaplatiť náhrady až v lehote do 31.05.2021. Napriek uvedenému však odvolací súd v zmysle ust. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti a to z dôvodu, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už je po uvedenom dátume a sama žalovaná 3/ navrhovala v odvolaní zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle svojho pôvodného návrhu (do 31.05.2021).

31. Žalovaná 1/ a i žalovaný 2/ napadli rozsudok súdu prvej inštancie i čo do náhrady trov konania. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu z.č. (ďalej len „ “), ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k (k tomu napr. nález Ústavného súdu SR sp.zn. ). Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová právna úprava už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (, a ), ale len dve (, ). Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v (pomer úspechu). V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. júla 2012, sp. zn. : Ak podielový spoluvlastník dosiahol v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, na akom sa márne pokúšal s druhým spoluvlastníkom dohodnúť a aký následne navrhol v súdnom konaní, bol v súdnom konaní v plnom rozsahu úspešný.

32. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa navrhla zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo predajom nehnuteľnosti a rozdelením výťažku z predaja podľa veľkosti podielov. Súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej 3/a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že nehnuteľnosti (podiel žalobkyne a žalovanej 3/) prikázal žalovanej 1/. V takom prípade nejde o plný úspech žalobkyne. Odvolací súd vyhodnotil úspech žalobkyne iba ako čiastočný s ohľadom na výsledok zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to vo vzťahu k žalovanej

1/. Pokiaľ ide o žalovaného 2/ ten s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva navrhnutého žalobkyňou v žalobe nesúhlasil, a nakoľko výsledok konania nemal žiadny vplyv na jeho postavenie podielového spoluvlastníka (i naďalej ním ostal a s rovnakým podielom) má odvolací súd za to, že mal voči žalobkyni plný úspech v konaní. Z uvedených dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania (vo vzťahu žalobkyne a žalovanej 1/ a žalovaného 2/) podľa zmenil tak, že vo vzťahu žalobkyne a žalovanej 1/rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu prvoinštančného konania a nakoľko žalovaný 2/ mal plný úspech v konaní, má právo na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle a vzhľadom na neúspech žalovanej 1/ v napadnutej časti splatnosti náhrady a úspech žalovanej 1/ v napadnutej časti náhrady trov konania, preto vo vzťahu žalobkyne a žalovanej 1/ vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, tento mal plný úspech v odvolacom konaní, preto má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni .

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).