Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoP-18-2021.pdf
PDF · 108.49 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/18/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, v právnej veci navrhovateľa: C. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. X, V., zastúpeného Mgr. Barborou Hlavatou, advokátkou, so sídlom AK Považská Bystrica, SNP 41, proti odporkyni: F. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX/X, XXX XX I., X. D., o návrhu otca na obnovu konania o nariadenie návratu maloletej X. U., nar. XX. XX. XXXX, do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, o odvolaní otca maloletej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/57/2021 - 63 zo dňa 06. 05. 2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 32P/57/2021 - 63 zo dňa 06. 05. 2021 p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“) prvým výrokom návrh (otca maloletého dieťaťa) na obnovu konania odmietol. Druhým výrokom súd návrh na odklad vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/90/2020 - 323 zo dňa 11. 09. 2020 v spojení s uznesením Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoP/3/2021 zo dňa 29. 01. 2021 zamietol. Tretím výrokom súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že otec doručil súdu dňa 03. 05. 2021 návrh na obnovu konania o návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu, o ktorom rozhodol uznesením Okresný súd Banská Bystrica č. k. 37P/90/2020 - 323 zo dňa 11. 09. 2020 v spojení s uznesením Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoP/3/2021 zo dňa 29. 01. 2021 tak, že nariadil návrat maloletej do X. X v lehote 7 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoj návrh odôvodnil s poukazom na § 397 písm. a/ CSP. Touto skutočnosťou je adaptácia maloletej v prostredí, v ktorom žije nepretržite 14 mesiacov. Na tomto území má maloletá trvalé bydlisko, od 02. 09. 2020 navštevuje predškolské zariadenie, kde získala množstvo kamarátov. Maloletej sa páči žiť v V.. Utužili sa jej vzťahy s rodinnými príslušníkmi, vo X. sa nachádza len jej matka a nevlastná sestra, matka má nový vzťah. Maloletá nemá záujem komunikovať s matkou. Na návrat maloletá reaguje plačlivo a odmietavo. Za týmto účelom otec maloletej oslovil psychologičku P.. U.. M. Z., P.., zo K., pričom aj pri komunikácii s ňou maloletá deklarovala, že chce ostať na Slovensku. Navrátenie maloletej by pre ňu znamenalo násilné a príliš prudké vytrhnutie z ustálených väzieb do cudzieho prostredia. Otec pritom poukázal na rozhodnutia ESĽP ohľadne záujmu maloletého dieťaťa s poukazom na zasiahnutie do práva na súkromný a rodinný život. Preto mal za to, že je potrebné skúmať, či maloletej návratom nehrozí psychická ujma a bude zabezpečené právo na starostlivosť zo strany oboch rodičov.
3. Súd prvej inštancie v ďalšom obsahu odôvodnenia konštatoval, že na tamojšom súde prebieha od 30. 03. 2021 konanie o výkon rozhodnutia o návrate maloletej do krajiny obvyklého pobytu, a to pod sp. zn. 32Em/4/2021, v ktorom navrhovateľ vystupuje ako povinný a odporkyňa ako oprávnená. Ďalej súd prvej inštancie. Uviedol citáciu ustanovenia § 397, § 413 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), poukázal na ust. § 75 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a uviedol, že obnova konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok smerujúci voči právoplatnému rozsudku z dôvodov vymedzených v § 397 CSP. Dôvod obnovy konania, ktorý argumentoval navrhovateľ v podanom návrhu, v danej veci podľa záverov súdu splnený nebol. Dôvody pre obnovu konania predložené navrhovateľom nastali až po vydaní rozhodnutia o návrate maloletej do krajiny obvyklého pobytu, nešlo o skutočnosti, ktoré v čase rozhodnutia súdu o návrate maloletej existovali a nemohli byť bez jeho viny v konaní oboznámené. Skutočnosť, že maloletá je na území 14 mesiacov, nastala až v čase podania návrhu na obnovu konania, rovnako aj tvrdenie, že sa zžila s daným prostredím. Zároveň, súd sa v základnom konaní zaoberal otázkou, či neboli dané dôvody pre nenavrátenie maloletej do krajiny obvyklého pobytu, čím v podstate navrhovateľ argumentuje v danom konaní. Nejedná sa teda o skutočnosti, ktoré vznikli pred rozhodnutím súdu v pôvodnom konaní, ale o skutočnosti, ktoré nastali po ňom. Preto tvrdenia navrhovateľa nemôžu ovplyvniť návrhom napadnuté rozhodnutie. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že pokiaľ sa týka tvrdeného záujmu maloletého dieťaťa a práva rodinný a súkromný život, ide o právnu argumentáciu, ktorú navrhovateľ mohol použiť a aj použil v základnom súdnom konaní. Súd sa v rámci obnovy konania nezaoberá správnosťou napadnutého rozhodnutia po jeho právnej stránke, ale tým, či existovali v čase konania skutočnosti a dôkazy, ktoré bez viny navrhovateľa neboli v konaní použité. Navrhovateľ podal voči uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie, pričom nebol úspešný. Pokiaľ poukázal na to, že návratom maloletého dieťaťa dôjde k vystaveniu psychickej ujmy u maloletej, musí si uvedomiť, že to bol práve on, kto maloleté dieťa zadržal na území Slovenskej republiky, t. j. konal protiprávne, čo konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd vo svojich rozhodnutiach. Maloleté dieťa tak musí z dôvodu protiprávneho konania navrhovateľa zniesť určitú ujmu spôsobenú návratom do krajiny obvyklého pobytu, rovnako, ako tomu je v prípade ujmy z dôvodu jej neoprávneného zadržiavania. Záverom súd poukázal na to, že otec podal návrh na obnovu konania až po tom, keď sa na súde vedie vykonávacie konanie pod sp. zn. 32Em/4/2021 od 30. 03. 2021, o ktorom vzhľadom na vykonávanie šetrení v danom konaní má vedomosť. Z uvedených dôvodov súd považoval návrh navrhovateľa na obnovu konania za zjavne nedôvodný a preto ho odmietol. Keďže súd odmietol návrh na obnovu konania pre jeho zjavnú nedôvodnosť, zamietol ako nedôvodný i návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, zastúpený právnou zástupkyňou. Rozhodnutie odvolaním napadol v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, § 365 ods. 1 písm. e/ a c/ CSP. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, ktoré ho viedli k odmietnutiu žaloby o obnovu konania. Je pravdou, že odvolateľ sa v podaní zaoberal lehotou 14 mesiacov, ktorá uplynula ku dňu podania žaloby na obnovu konania, avšak v skutočnosti okolnosti tykajúce sa adaptácie maloletej na Slovensku mohli nastať, podľa názoru odvolateľa, už počas konania o navrátení maloletej do krajiny obvyklého pobytu po vydaní rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/90/2020 - 323 zo dňa 11. 09. 2020 a pred rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 29.01.2021 prakticky v ktoromkoľvek momente. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie už odvolateľ v zmysle § 365 ods. 3 CSP meniť a dopĺňať nemohol s ohľadom na uplynutie lehoty na podanie odvolania. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP otec uviedol, že v nadväznosti na skutočnosť, že u maloletej nepochybne došlo k vytvoreniu takých väzieb v prostredí, ktoré jej poskytol odvolateľ, mal súd prvej inštancie na základe dôkazov a informácií od odvolateľa, ktoré uviedol v žalobe o obnovu konania, vyhodnocovať či k tejto skutočnosti mohlo dôjsť aj pred rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici. Súd prvej inštancie však nevykonal žiadne z navrhovaných a predložených dôkazov, ktoré boli spôsobilé odhaliť rozhodujúce skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie o navrátení maloletej do krajiny obvyklého pobytu. Túto skutočnosť s ohľadom na svoj právny názor ani neodôvodnil. V neposlednom rade otec namietal, že v súdenej veci rozhodoval vylúčený sudca, čím je naplnení odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. c/ CSP. Konkretizoval, že vzhľadom na skutočnosť, že o žalobe na obnovu konania rozhodovala sudkyňa Mgr. Ingrid Steinsdorferová, ktorej bola zároveň pridelená aj vec výkonu rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/90/2020 - 323 zo dňa 11. 09. 2020 o navrátení v maloletej do X. M. sp. zn. 32Em/4/2021, pričom v rovnaký deň rozhodla o odmietnutí žaloby na obnovu konania, ako aj o nariadení výkonu uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/90/2020 - 323 zo dňa 11. 09. 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11CoP/3/2021 -
402 zo dňa 29. 01. 2021 odňatím maloletej X. U. od povinného a odovzdaním oprávnenej. Otec má za to, že rozhodovanie v oboch týchto veciach môže konštituovať taký pomer sudkyne k veci, že existuje pochybnosť ojej nestrannosti a nezaujatosti, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že výkon rozhodnutia bol uskutočnený bez toho, aby mal odvolateľ príležitosť sa k veci čo i len vyjadriť, pretože k výkonu a odňatiu maloletej došlo pred uplynutím lehoty na vyjadrenie k návrhu na výkon rozhodnutia. Otec maloletej preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Odvolanie otca maloletého dieťaťa doručované na vyjadrovanie nebolo.
6. V dôsledku odvolania otca maloletej krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z.
- Civilný sporový poriadok), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu v prvom a druhom výroku a v závislom treťom výroku postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
7. Podľa ust. § 397 CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c/ bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e/ je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f/ možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
8. Podľa ust. § 398 CSP žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.
9. Podľa ust. § 403 ods. 1 a 2 CSP sa žaloba na obnovu konania podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
10. Podľa ust. § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.
11. Podľa § 413 ods. 2 CSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.
12. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu byť dôvodom obnovy konania v zmysle ustanovenia § 397 ods. 1 písm. a/ CSP len vtedy, ak ich účastník, ktorý obnovu navrhuje, nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní (sú pre účastníka v porovnaní s pôvodným konaním „nové“) a súčasne môžu preňho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 18/2010). Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom
zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 397 CSP (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).
13. Odvolací súd po preskúmaní veci, odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj po oboznámení sa s predloženými súdom prvom inštancie zadováženými listinnými dôkazmi, ako aj po oboznámení sa s dôvodmi odvolania s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pretože súd prvej inštancie dostatočne argumentačne i právne presvedčivo zdôvodnil, prečo žalobu o obnovu konania v danej veci s poukazom na obsah spisu, ktorého obnovy sa žalobca domáhal, považoval za zjavne nedôvodnú a v súlade s ust. § 413 ods. 1 písm. e/ CSP ju preto uznesením odmietol. Odvolací súd konštatuje, že práve z dôvodu presvedčivého odôvodnenia uznesenia nepovažuje za potrebné opakovane uvádzať totožné skutočnosti a právne argumenty, ktoré už vo svojom rozhodnutí obsiahol súd prvom inštancie. Dôvody a právne úvahy uvádzané v napadnutom uznesení sú vecne správne, sú dostatočné, argumentačne presvedčivé a právne správne posúdené a vyhodnotené.
14. Nad rámec uvedeného, v reakcii na konkrétne odvolacie námietky obsiahnuté v odvolaní otca odvolací súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľ akcentoval lehotu 14 mesiacov, ktorá predstavuje čas strávený maloletou na území Slovenskej republiky, za ktorý mala prebehnúť tvrdená adaptácia maloletej na území Slovenskej republiky, je nevyhnutné poukázať i na chronologické okolnosti zisteného skutkového stavu v prejednávanej veci, kedy matka po neoprávnenom premiestnení maloletej otcom z krajiny jej obvyklého pobytu v marci 2020 nezostala nečinná, ale o navrátenie maloletej do krajiny obvyklého pobytu sa aktívne pokúšala prostredníctvom príslušných švédskych, ako i slovenských orgánov a inštitúcií a to od momentu zistenia, že otec maloletej nerealizoval odchod do Slovenskej republiky s maloletou ako pred orgánmi verejnej moci vo X. tvrdený dočasný, časovo ohraničený pobyt, so zamýšľaným návratom späť do X. D.. Otázkou adaptácie maloletej v novom prostredí, t. j. v Slovenskej republike sa zaoberal už súd konajúci v základom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrici pod sp. zn. 37P/90/2020 o navrátenie maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, kedy súd vyhodnocoval vzniknuté a preukázané vzťahy a väzby maloletej k osobám žijúcim v Slovenskej republike pri adaptačnej dobe 6 mesiacov od neoprávneného premiestnenia maloletej zo X. F. na územie Slovenskej republiky. Vyhodnotiac i uvedenú otázku miery adaptácie maloletej súd v konaní 37P/90/2020 nariadil návrat maloletej X. U. do krajiny obvyklého pobytu - do X. X - a zároveň nariadil otcovi maloletej, aby maloleté dieťa navrátil na územie X. P. v lehote 7 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Predmetné uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11. 09. 2020 nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 11CoP/3/2021-42 zo dňa 29. 01. 2021, dňa 26. 02. 2021. Vykonateľným sa stalo 09. 03. 2021. Otcovi od okamihu právoplatnosti predmetného uznesenia tak plynula 7-dňová lehota na dobrovoľné splnenie uznesením uloženej povinnosti a realizáciu nariadeného návratu maloletej na územie D. F.. Otec maloletej súdom uloženú povinnosť však nesplnil, čím v dôsledku jeho konania, a nerešpektovania výroku súdneho rozhodnutia plynul ďalší čas, počas ktorého sa mala maloletá intenzívnejšie adaptovať v prostredí Slovenskej republiky, na ktorú skutočnosť, ako rozhodujúcu poukazuje otec v konaní, resp. v návrhu na povolenie obnovy konania, ako na skutočnosť odôvodňujúcu rozhodnutie o povolení obnovy konania.
15. S prihliadnutím na už vyššie uvedené, že: a) samotnou možnosťou a mierou adaptácie sa zaoberal už súd prvej inštancie v základnom konaní 37P/90/2020, a túto pri rozhodovaní súd prvej inštancie v základnom konaní zobral do úvahy, keď b) uvedenou skutočnosťou otec maloletej v predmetnom základom konaní i sám už argumentoval a zároveň c) plynutie ďalšieho času pobytu maloletej v Slovenskej republike zapríčinil sám otec maloletej nerešpektovaním súdneho rozhodnutia, odvolací súd je v zhode so záverom súdu prvej inštancie, že možnosť adaptácie maloletej na Slovensku nie je skutočnosťou novou, ktorú nemohol bez svojej viny uplatniť v základnom konaní, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie o povolení obnovy konania. Z totožného dôvodu nie je odôvodnená ani odvolacia námietka otca maloletej, keď namietal, že súd prvej inštancie „nevykonal žiadne z navrhovaných a predložených dôkazov, ktoré boli spôsobilé odhaliť rozhodujúce skutočnosti majúce vplyv na rozhodnutie o navrátení maloletej do krajiny obvyklého pobytu. Túto skutočnosť s ohľadom na svoj právny názor ani nezdôvodnil“. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že v tejto časti otec maloletej v odvolaní konkrétne neuviedol, ktoré navrhované a predložené dôkazy súd prvej inštancie nevykonal, pričom práve uvedené by mohli mať vplyv na rozhodnutie o navrátení maloletej do krajiny obvyklého pobytu. V tejto časti je tak odvolacia námietka otca maloletého dieťaťa všeobecná a neurčitá.
16. Pokiaľ sa týka odvolacieho dôvodu uvádzaného otcom v zmysle § 365 ods. 1 písm. c/ CSP, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca, v podanom odvolaní otec namieta predovšetkým tú skutočnosť, že jednak v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32P/57/2021 o obnovu konania 37P/90/2020, rozhodovala totožná zákonná sudkyňa - Mgr. Ingrid Steinsdorferová, ktorá zároveň rozhodovala i vo veci výkonu rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 37P/90/2020-323 zo dňa 11. 09. 2020 o navrátení maloletej do X. D. - v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 32Em/4/2021, pričom v rovnaký deň rozhodla o odmietnutí žaloby na obnovu konania, ako aj o nariadení výkonu uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 37P/90/2020-323 zo dňa 11. 09. 2020 v konaní sp. zn. 32Em/4/2021.
17. Otec namietal, že rozhodovanie v oboch týchto veciach môže konštituovať taký pomer sudkyne k veci, že existuje pochybnosť o jej nestrannosti a nezaujatosti, a to i s ohľadom na skutočnosť, že výkon rozhodnutia bol uskutočnený bez toho, aby mal odvolateľ príležitosť sa k veci čo i len vyjadriť.
18. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že zákonný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. c/ CSP je podľa názoru otca maloletej naplnený tým, že o návrhu na povolenie obnovy konania, ako i o výkon rozhodnutia rozhodoval totožný sudca, pričom rozhodnutia vo veci vydal v rovnaký deň.
19. Po oboznámení sa s rozvrhom práce Okresného súdu Banská Bystrica odvolací súd konštatoval, že sudkyni Mgr. Ingrid Steinsdorferovej, vec o návrhu na povolenie obnovy konania sp. zn. 32P/57/2021 napadla náhodným výberom, ako jednej zo štyroch sudcov/sudkýň vybavujúcich podľa rozvrhu práce Okresného súdu Banská Bystrica, na Okresnom súde Banská Bystrica poručenskú agendu (register P).
20. Vec o nariadení výkonu súdneho rozhodnutia - uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica 37P/90/2020 zo dňa 11. 09. 2020 - bola rovnako náhodným výberom pridelená vyššie menovanej sudkyni v zmysle zásad prideľovania vecí obsiahnutých v rozvrhu práce Okresného súdu Banská Bystrica, ako jednej z troch sudkýň (sudcov) vybavujúcich agendu výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (register Em). V oboch prípadoch pridelenia veci bol zachovaný princíp možnosti náhodného výberu. Odvolateľ zároveň namieta dôvody výlučne spočívajúce v rozhodovacej činnosti a v postupe sudcu danej veci, keď otcovi, ako účastníkovi konania nebolo vyhovené v konaní o povolenie obnovy konania, a v odlišnom konaní, avšak rozhodujúc totožným sudcom, bol nariadený výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ukladajúceho otcovi dieťaťa povinnosť maloleté dieťa navrátiť do krajiny obvyklého pobytu, keď mal konajúci sudca (resp. sudkyňa) preukázané, že k dobrovoľnému splneniu súdom uloženej povinnosti nedošlo.
21. Je potrebné zvýrazniť, že v danom prípade nerozhodoval totožný sudca v základnom konaní o navrátenie maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, keď v danom type konania vedeného pod sp. zn. 37P/90/2020 rozhodovala zákonná sudkyňa JUDr. Eva Cvengová a rozsudok vydaný v predmetnom konaní dňa 11. 09. 2020 bol podrobený revíznemu prieskumu odvolacieho súdu v rámci odvolacieho konania vedeného Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 11CoP/3/2021.
22. Odlišná sudkyňa konajúca ako zákonná sudkyňa, ktorej vec bola pridelená náhodným výberom
- Mgr. Ingrid Steinsdorferová, posudzovala a rozhodovala, či v návrhu na povolenie obnovy konania navrhovateľ uviedol také skutočnosti, ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť v základnom konaní a ktoré by boli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci o navrátenie maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. V predmetných veciach tak nemožno konštatovať prvok subjektívneho náhľadu a posúdenia totožného sudcu v základnom konaní a dôvodov uvádzaných otcom maloletej a v konaní o povolenie obnovy konania.
23. Pokiaľ otec maloletej osobitne namieta, že sudkyňa konajúca v prejednávanej veci v totožný deň nariadila výkon súdneho rozhodnutia, a zároveň zamietla návrh na povolenie obnovy konania o navrátenie maloletej do krajiny obvyklého pobytu, tu je potrebné zvýrazniť, že sudkyňa v danom prípade konala v zmysle a v súlade s ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), keď v zmysle § 379 CMP pred uskutočnením výkonu rozhodnutia súd môže (nie je povinný) nariadiť pojednávanie a predvolať povinného oprávneného maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a na tomto vyzvať povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní ho tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. V zmysle ust. § 384 ods. 2 CMP, ak je to
vzhľadom na okolnosti prípadu potrebné, súd uskutoční výkon rozhodnutia aj bez vykonania úkonov a opatrení smerujúcich k dobrovoľnému splneniu povinnosti.
24. V predmetnej veci bola otcovi maloletej uložená povinnosť navrátiť maloletú X. do krajiny jej obvyklého pobytu rozhodnutiami súdov, po rozhodnutí odvolacieho súdu dňa 26. 02. 2021, pričom vykonateľným sa predmetné uznesenie stalo dňom 09. 03. 2021. T.j. už odo dňa 10. 03. 2021 bolo zrejmé, že otec maloletej si súdom uloženú povinnosť v stanovenej lehote dobrovoľne nesplnil, súdne rozhodnutie a ním uloženú povinnosť nerešpektoval. To všetko navyše za stavu, keď maloletú neoprávnene premiestnil z krajiny jej obvyklého pobytu (F. P.) bez vedomia a súhlasu matky na územie Slovenskej republiky. Pokiaľ teda súd i bez ďalších úkonov či výziev na dobrovoľné splnenie, ktoré sú v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku fakultatívnou možnosťou a nie obligatórne (nie povinnosťou), dňa 06. 05. 2021, t .j. po dvoch mesiacoch po márnom uplynutí lehoty na splnenie povinnosti odovzdať maloletú do krajiny jej obvyklého pobytu, nariadil výkon predmetného rozhodnutia, uvedené nie je vzhľadom na všetky skutkové okolnosti prejednávanej veci, rozhodnutím prekvapivým, alebo postupom súdu ukracujúcim ktoréhokoľvek účastníka konania na jeho právach. Nariadenie výkonu rozhodnutia má za ciel predovšetkým efektívne nútené splnenie súdom uloženej povinnosti a má zabrániť účastníkovi konania, ktorému bola uložená povinnosť, aby výkon uloženej povinnosti mohol zmariť, resp. podstatne sťažiť.
25. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd preto nevzhliadol ako dôvodnú ani ostatnú, vyššie uvedenú odvolaciu námietku otca v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c/ CSP. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh na obnovu konania odmietol, potvrdil ako vecne správne.
26. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie vo výroku ako i v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že odmietol návrh na obnovu konania pre jeho zjavnú nedôvodnosť, zamietol ako nedôvodný i návrh na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí. Uvedený záver súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako vecne správny, pričom samotný otec maloletej, odvolateľ v podanom odvolaní, vecnú správnosť predmetného výroku a jeho odôvodnenia osobitne ani nenamietal. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil i v jeho druhom výroku o zamietnutí návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí.
27. Ako výrok závislý odvolací súd preskúmal i rozhodnutie o trovách konania pred súdom prvej inštancie obsiahnuté v treťom výroku odvolaním napadnutého uznesenia, kedy súd s poukazom na ust. § 52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na charakter konania vedeného podľa ustanovení Civilného mimosporového poriadku, keď ani odvolací súd nevzhliadol danosť niektorého z dôvodov pre rozhodnutie podľa § 54 alebo § 55 CMP potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne i v závislom výroku o trovách konania.
28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko ani v odvolacom konaní odvolací súd nevzhliadol niektorý z dôvodov na rozhodnutie o trovách konania podľa § 54 a § 55 Civilného mimosporového poriadku, keď v odvolacom konaní nebol daný dôvod na postup v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.
29. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).