Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-77-2020.pdf
PDF · 151.92 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/77/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: imagons s. r. o., so sídlom Bratislava, Bazová 9, IČO: 44 017 103 (do 14.6.2021 4ME MEDIA s. r. o.), zastúpeného advokátom: JUDr. Rudolf Mičieta, so sídlom Bratislava, Medzilaborecká 21, proti žalovanému: KLEMBER a SPOL, s. r. o., so sídlom Dunajská Streda, Jesenského 1204/2, IČO: 36 619 418, zastúpenému splnomocnencom: Advokátska kancelária Patajová Pataj s. r. o., so sídlom Banská Bystrica, J. Chalupku 8, IČO: 36 867 519, o zaplatenie 3.408,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 17Cb/3/2018-158 zo dňa 14.2.2020, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.408,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.408,- Eur od 1.1.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. rozhodol, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 1 ods. 1, § 261 ods. 1, § 344, § 345 ods. 1, § 346 ods. 1, § 351 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 365, § 369, § 370, § 371 ods. 1, 2, § 536 ods. 1, § 537 ods. 3, § 546 ods. 1 veta prvá, § 548 ods. 1, 2, § 555 ods. 2,3, zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), ako i ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú ustanovenia Obchodného zákonníka.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že na základe písomnej objednávky č. 2016040826 zo dňa 8.4.2016 a e-mailovej objednávky zo dňa 1.6.2016, žalovaný objednal u žalobcu zhotovenie nasledovného diela: a/ grafický návrh, programovanie webstránky a e-shop a b/ grafický návrh obalu proteínových Chia kaší. Potvrdením (prijatím) týchto objednávok žalobcom boli medzi stranami sporu platne uzavreté (ústne) zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. OBZ. Žalovaný podľa písomnej objednávky mal všetky podklady k vyhotoveniu diela dodať do 22.4.2016. Žalobca začal so zhotovovaním diela a toto čiastočne zhotovil (funkčná časť diela bola z hľadiska programovania už plne funkčná), avšak žalovaný od určitej doby prestal so žalobcom komunikovať a žalobcovi neposkytol potrebné informácie k zosúladeniu technickej časti diela s predstavami objednávateľa ohľadom jeho
grafickej časti, a to v celom období do jesene 2017. Uvedené skutočnosti (čiastočné plnenie žalobcu), vrátane rozsahu zhotoveného diela s prehľadom vykonaných prác neboli zo strany žalovaného nijakým spôsobom popierané a spochybňované. Žalobca z dôvodu neposkytnutia potrebnej súčinnosti zo strany žalovaného, odstúpil listom z 5.12.2017 od predmetných zmlúv, a to po márnej výzve z 23.10.2017 o poskytnutie súčinnosti v dodatočne určenej lehote. Podľa vyjadrenia žalobcu bola uvedená súčinnosť potrebná pri prvej časti diela z dôvodu potreby vyhotoviť grafické vyobrazenie webstránky presne podľa požiadaviek žalovaného k jeho spokojnosti, pričom grafická časť v takom stave ešte nebola, hoci už bola funkčná a pri druhej časti diela z dôvodu, že žalobca nedisponoval prihlasovacími údajmi na server, ako ani k platobnej bráne, bez ktorých bolo dielo nefunkčné a taktiež nemal vedomosť ešte ani o cenách dopravy. Podľa názoru žalovaného však boli žalobcovi po objednávke poskytnuté všetky potrebné podklady k tomu, aby žalobca mohol začať s realizáciou diela, pričom ani následne tu nebolo potrebné, aby žalovaný poskytol súčinnosť, a to aj vzhľadom na zákonnú povinnosť zhotoviteľa podľa § 537 ods. 3 OBZ. Žalovaný tiež namietal postup žalobcu pri realizácii diela, a teda, že napriek jeho názoru o tom, že potreboval súčinnosť v podobe kontroly, nevyzýval žalovaného na kontrolu realizovanej časti diela, t.j. nepostupoval podľa § 553 OBZ, kde je upravený aj postup zhotoviteľa pri prípadnej nečinnosti objednávateľa. Podľa názoru žalovaného, keďže tu nedošlo k porušeniu zákonnej resp. zmluvnej povinnosti žalovaného, nemohla žalobcovi následkom jeho nesprávneho postupu, keď on napriek tomu od zmluvy odstúpil ešte pred riadnym zhotovením diela, vzniknúť žiadna ujma na majetku tak ako to žalobca tvrdí, a ani nárok na zmluvnú odmenu. Žalobca po odstúpení od predmetných zmlúv vyúčtoval žalovanú sumu ako náklady, ktoré zhotoviteľ vynaložil na zhotovenie diela, a to faktúrou č. 2017020219 v sume 3.000,- Eur a faktúrou č. 2017020218 v sume 408,- Eur, pričom počas konania predložil v rámci svojho podania z 9.8.2019 súdu, ako aj protistrane na CD nosiči dôkaz o vykonávaní a samotnej existencii diela, a to konkrétne vytvorené grafické návrhy webstránky s e-shopom a tiež všetky vytvorené zdrojové kódy webstránky s e-shopom (č.l. 126). Žalovaný rozsah zhotoveného diela s prehľadom vykonaných prác, ako ani ich cenu podľa vyúčtovania žalobcu nijakým spôsobom nespochybňoval, avšak sa bránil tým, že toto dielo nebolo žalovanému ani sčasti odovzdané v preňho použiteľnej forme a žalovanému z tejto činnosti žalobcu nevznikol žiadny prospech. Žalobca uplatnený nárok z právneho hľadiska pôvodne charakterizoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo výkonoch podľa § 451 ods. 2 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom neskôr v priebehu konania ho charakterizoval ako prípadný nárok na náhradu škody, resp. nárok na zmluvnú odmenu pri odstúpení od zmluvy podľa § 548 ods. 2 OBZ. Žalovaný v tejto súvislosti vyjadril názor, že by bolo zmenou žaloby, keby súd posudzoval uplatnený nárok inak ako to vyplýva z tvrdení žalobcu, t.j. na základe iných ustanovení ako ustanovení o bezdôvodnom obohatení, keďže tým by došlo k zmene uplatneného nároku bez toho, že by zákon predpokladal určitý iný spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že podaná žaloba žalobcu je v plnom rozsahu opodstatnená. V konaní nebolo žalovaným popierané, a tým ani nebolo medzi stranami sporné, že na základe a/ písomnej objednávky č. 2016040826 zo dňa 8.4.2016 a b/ e-mailovej objednávky zo dňa 1.6.2016 žalovaný objednal u žalobcu zhotovenie nasledovného diela: a/ grafický návrh, programovanie webstránky a e- shop a b/ grafický návrh obalu proteínových Chia kaší, pričom potvrdením (prijatím) týchto objednávok žalobcom boli medzi stranami sporu platne uzavreté (ústne) obchodnoprávne zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. OBZ. Taktiež nebolo sporné, že v procese uzavierania zmlúv bola dohodnutá odmena žalobcu v prípade a/ vo výške 450,- Eur + DPH a v prípade b/ vo výške 3.500,- Eur + DPH (č.l. 9, 10). Zmluvný vzťah z týchto zmlúv o dielo však neskôr zanikol v dôsledku odstúpenia žalobcu ako zhotoviteľa od zmlúv listom z 5.12.2017, a to z dôvodu neposkytnutia potrebnej súčinnosti zo strany žalovaného ani po predchádzajúcej výzve z 23.10.2017 o jej poskytnutie v dodatočne určenej lehote. Súd prvej inštancie uzavrel, že predmetné odstúpenie bolo platné a účinné, pretože na vykonanie práva žalobcu ako zhotoviteľa na odstúpenie od zmluvy bol v tomto prípade daný dôvod v zmysle ust. § 344, § 346 a § 370 OBZ. Žalovaný síce priamo nenamietal neplatnosť odstúpenia žalobcu, avšak počas konania spochybňoval, že by k odstúpeniu mohlo dôjsť v dôsledku porušenia jeho povinnosti poskytnúť potrebnú súčinnosť. Po vykonanom dokazovaní sa súd s touto otázkou vysporiadal tak, že tu existovala povinnosť žalovaného ako objednávateľa poskytnúť zhotoviteľovi súčinnosť minimálne určením jeho požiadaviek pre grafickú časť webstránky žalovaného, pretože predmetný produkt bol vzhľadom na svoju povahu a účel použitia (online predajné miesto žalovaného) vysoko špecifický, individualizovaný a prispôsobovaný potrebám žalovaného ako predajcu, pričom žalovaný ako objednávateľ sa zaviazal dodať k nemu všetky podklady v lehote do 22.4.2016 (objednávka z 8.4.2016 č.l. 10 spisu). Žalovaný tento svoj záväzok z objednávky 8.4.2016 nespochybnil a počas konania len uviedol prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, že nevie zistiť aké konkrétne podklady mal žalovaný pri predmetnej objednávke dodať žalobcovi ako zhotoviteľovi, pričom ide o listinu vyhotovenú žalobcom. Súd prvej inštancie však uviedol, že uvedená námietka nemôže obstáť vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný ako podnikateľ bez výhrady a bez prípadného žiadania doplňujúcich informácií od žalobcu podpísal objednávku z 8.4.2016, pričom tento právny úkon v tlačenej písomnej forme uskutočnil slobodne, vážne a zároveň určitým a zrozumiteľným spôsobom (v konaní nebol stranami tvrdený opak v tejto otázke). Žalovanému pritom nepochybne musela byť známa tak potreba, ako aj zaužívaný spôsob priebežného odsúhlasovania konkrétnych čiastkových výkonov žalobcu, na ktoré výkony, vzhľadom na (vyššie uvedenú) špecifickú povahu záväzkového vzťahu, boli vždy potrebné priebežné informácie a usmernenia (spresnenie požiadaviek) od žalovaného ako objednávateľa webstránky a e-shopu, a to predovšetkým ohľadom grafického vyobrazenia (dizajnu) webovej stránky a jej jednotlivých častí, ktoré bývajú programátorom vytvárané za aktívneho spolupôsobenia objednávateľa, ktorý tento proces usmerňuje podľa svojich vlastných požiadaviek. Uvedené nepochybne vyplýva tak z e-mailovej komunikácie medzi sporovými stranami (e-maily z 31.05.2016 a z 20.06.2016 č.l. 16 - 19 spisu), ako aj z e-mailovej komunikácie z predošlého obchodného prípadu medzi stranami sporu z roku 2014 (č.l. 103-113 spisu). Žalovaný ako objednávateľ nedodal podklady potrebné pre dokončenie grafickej časti webovej stránky, a to nielenže v lehote do 22.4.2016, ale ani dodatočne na e-mailové žiadosti žalobcu od 8.6.2016 do 29.6.2016 (č.l. 18-21 spisu), resp. kedykoľvek neskôr. Žalovaný sa v tejto konkrétnej súvislosti iba všeobecne bránil, že on žiadnu povinnosť súčinnosti voči zhotoviteľovi nemal, a preto ani žiadnu povinnosť nemohol porušiť, čím však neuniesol dôkazné bremeno pri tomto svojom (len) ústnom vyjadrení vo vzťahu k absolútne odlišnému obsahu ním podpísanej písomnej objednávky z 8.4.2016 a uvedených vzájomných e-mailových komunikácií svedčiacich o tom, že vyššie popísaný spôsob vytvárania webovej stránky bol medzi stranami sporu bežný a zaužívaný. Žalovaný v konaní dostatočne a presvedčivo nevysvetlil rozpor vo svojich prejavoch a taktiež nezdôvodnil, prečo by mal byť konkrétny prípad odlišný od spôsobu uskutočnenia ostatnej vzájomnej spolupráce sporových strán. Žalovaný pritom zároveň netvrdil, že by v danom prípade bolo možné dielo v plnom rozsahu zhotoviť aj bez poskytnutia chýbajúcich informácií a usmernení objednávateľa. Vychádzajúc z popísaných okolností daného prípadu, preto súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný v ním podpísanej objednávke (v súlade so zaužívaným spôsobom správania sporových strán pri ich obchodnej spolupráci) vzal na seba záväzok dodať potrebné podklady k vyhotoveniu objednaného grafického návrhu a k naprogramovaniu webstránky s e-shopom, t.j. záväzok poskytnúť spolupôsobenie potrebné na to, aby žalobca za vyššie uvedených osobitostí prípadu mohol splniť svoj záväzok (§ 370 ObZ), tak nesplnenie tejto zmluvnej povinnosti, resp. omeškanie s jej plnením, čo v tomto prípade predstavovalo nepodstatné porušenie zmluvných podmienok, umožňovalo a skutkovo i právne odôvodňovalo postup žalobcu spočívajúci v odstúpení od zmluvy (listom z 5.12.2017) podľa § 344, § 346 OBZ, keďže žalovaný, ktorý bol v omeškaní, nesplnil túto svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá výzvou z 23.10.2017. Žalobca v konaní predložil aj doklady o zaslaní, resp. doručení uvedenej výzvy, ako aj odstúpenia, a teda súd považoval jeho odstúpenie za platný a účinný právny úkon, ktorý vyvolal dôsledky upravené v § 351 OBZ.
5. Súd prvej inštancie považoval procesnú obranu žalovaného, ktorá spočívala v tom, že žalobca v danej veci nesprávne postupoval, keď sa neriadil ust. § 537 ods. 3 OBZ a § 555 ods. 2, 3 OBZ, za neopodstatnenú. Viazanosť pokynmi objednávateľa, ktoré mali byť už súčasťou podkladov dodaných do 22.4.2016 tu totiž vyplýva zo zmluvy (písomnej objednávky), a preto neposkytnutie dohodnutých pokynov má vplyv práve na omeškanie objednávateľa (§ 370 OBZ). Čo sa týka ust. § 555 ods. 2, 3 OBZ, súd prvej inštancie uviedol, že súhlasí s argumentáciou žalobcu, že predmetné dielo nebolo dokončené, a preto tu neprichádza do úvahy ani zákonný postup ako pri zhotovení a odovzdaní riadne vykonaného diela podľa § 555 OBZ.
6. K objednávke grafického návrhu obalov proteínových Chia kaší súd prvej inštancie uviedol, že proces uzatvorenia zmluvy o dielo vyplýva predovšetkým z e-mailov vzťahujúcich sa na túto objednávku (č.l. 7-9 spisu) a potreba následného odsúhlasenia výkonov je zrejmá i z toho, že spolu s výkresom na proteínové kaše boli žalobcovi zaslané vizuály výrobkov iného výrobcu len na inšpiráciu. Tu bola medzi stranami sporná i otázka prípadnej zameniteľnosti grafických návrhov žalovaného s obalom výrobkov iného výrobcu. Žalovaný však túto svoju námietku riadne nezdôvodnil vo vzťahu k svojej povinnosti zaplatiť cenu za dielo, a teda ako by mohli zistené skutočnosti ovplyvniť opodstatnenosť uplatňovaného nároku žalobcu v tejto časti. Upustením od námietky zameniteľnosti produktov podľa vyhotoveného grafického návrhu obalu s produktmi tretej osoby pri jahodovej kaši, žalovaný napokon prejavil počas konania ochotu zaplatiť polovicu ceny vyúčtovanej podľa faktúry 2017020218, t.j. sumu 204,- Eur s DPH.
7. Súd prvej inštancie napokon uzavrel, že v prejednávanej veci odstúpením od zmlúv o dielo vznikol zmluvným stranám synalagmatický záväzok podľa ust. § 351 ods. 2 OBZ, ktorý v tomto prípade treba vyporiadať postupom podľa § 548 ods. 2 OBZ, keďže žalovaný prijal ako zmluvné plnenie vytvorené grafické návrhy webstránky s e-shopom a tiež všetky vytvorené zdrojové kódy webstránky s e-shopom v elektronickej podobe, ktoré je možné vyporiadať len tým, že žalovaný zaplatí za ne dohodnutú odmenu, od ktorej sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu. Vrátenie plnenia je tu nepredstaviteľné vzhľadom na jeho špecifickú povahu, ako aj spôsob zhotovenia a dodania predmetnej časti diela, ktorá okrem žalovaným namietaných printscreenov bola počas konania predložená v elektronickej podobe a dodaná žalovanému v jej celosti (č.l. 126-129), čím sa stala pri primeranej odbornosti v príslušnej technickej oblasti nepochybne (aj) hospodársky využiteľnou. Námietky žalovaného v tomto smere preto neobstoja. Keďže dielo bolo vykonané iba čiastočne, patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú mal nárok na základe zmluvy, od ktorej sa však odpočíta úspora zhotoviteľa spočívajúca v tom, že dielo bolo vykonané iba čiastočne (rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obdo/20/2008 z 31.3.2009 a 5Obo/33/2009 z 30.4.2009). Suma, ktorej zaplatenie v tomto konaní požaduje žalobca bola pritom podľa vyššie uvedeného spôsobu z pôvodných cien aj primerane znížená na 2.500,- Eur + DPH a 340,- Eur + DPH (faktúry č.l. 5-6). Túto zníženú cenu, ako ani rozsah vykonaného diela a vykonaných prác, ktoré žalobca preukazoval časovým reportom programátorských prác zodpovedných pracovníkov žalobcu na č.l. 130-134 a výpočtom ceny prác (vrátane cenníka žalobcu v roku 2016) v podaní z 29.10.2019 (č.l. 145 spisu) žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal a nespochybňoval, preto súd žalobcom vyfakturovanú (faktúry boli žalovanému doručené spolu s listom z 7.12.2017, ktorým si žalobca uplatnil u žalovaného zníženú odmenu - č.l. 28 spisu) a v tejto veci žalovanú celkovú sumu 3.408,- Eur s DPH podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka žalobcovi priznal.
8. K námietkam žalovaného ohľadom právnej kvalifikácie veci, poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 196/2009 z 22.9.2010, podľa ktorého občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia. „Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.“ Za zmenu žaloby právna úprava CSP považuje aj podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 CSP), k čomu však v tomto prípade nedošlo, keďže žalobca počas celého konania zotrval na pôvodne opísanom skutkovom stave a menil, resp. dopĺňal iba rôzne možnosti právnej kvalifikácie prípadu, čo však nie je zmenou žaloby, lebo právne posúdenie nároku patrí len súdu samému (taktiež rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 58/99). Navyše plnenie podľa § 351 OBZ sa nestáva bezdôvodným obohatením, ale ide o vrátenie zmluvného plnenia (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo/20/2008 z 31.3.2009).
9. Súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z priznanej istiny vo výške 9% ročne od 1.1.2018 do zaplatenia (faktúra č. 2017020219 v sume 3.000,- Eur a faktúra č. 2017020218 v sume 408,- Eur boli splatné deň pred týmto dátumom), keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojich peňažných záväzkov, ako aj sumu 40,- Eur titulom zákonom upravovanej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v obchodnoprávnom vzťahu podľa § 369c ods. 1 OBZ.
10. Ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania súd prvej inštancie už nepripustil, pretože buď na ich vykonaní už strany sporu netrvali alebo ich vykonanie nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci a mal za to, že v konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a oddialenie meritórneho rozhodnutia.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, keďže bol v tejto veci plne úspešný.
12. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Žalovaný predovšetkým poukázal na procesné pochybenie súdu, ktorý obsah zásady ne ultra petitum vykladal spôsobom predpokladaným ustanovením § 153 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. OSP a nie spôsobom predpokladaným ust. § 140 ods. 1 a 3 CSP v spojení s ust. § 216 CSP. V príslušných ustanoveniach CSP je táto zásada koncipovaná dramaticky širšie, ako to bolo v príslušných ustanoveniach OSP, na základe ktorých bolo vydané aj súdom prvej inštancie spomínané rozhodnutie NS SR. Z ust. § 216 CSP v spojení s § 141 CSP je zrejmé, že súd nemôže žalobcovi priznať viac, ako požaduje, ale mu nemôže priznať ani niečo iné, ako on sám požaduje v žalobnom návrhu. Výnimky zo zásady ne ultra petitum uvádza ust. § 140 ods. 3 CSP (prípady, kedy určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu). Rozšírenie zásady ne ultra petitum obsiahnutej v príslušných ustanoveniach OSP je vyjadrením zmeny filozofie CSP ako právneho predpisu aktuálne upravujúceho občianske súdne konanie, kedy už súd pri svojej rozhodovacej činnosti nie je povinný hľadať materiálnu pravdu a občianske súdne konanie bolo posunuté na úroveň konania kontradiktórneho. Podľa aktuálne platných procesných predpisov už súd nemá povinnosť svojou činnosťou suplovať aktivitu strán sporu, resp. ich právnych zástupcov, pri presnej právnej špecifikácii druhu uplatneného nároku. Žalobca ním uplatnený nárok v žalobe právne odôvodnil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na tejto právnej kvalifikácii uplatneného nároku žalobca trval v priebehu celého konania a potvrdil ju aj na poslednom pojednávaní vo veci dňa 15.2.2020 a na zvukovom zázname z pojednávania. Žalovaný sa s odkazom na § 141 CSP domnieva, že súd bol touto právnou kvalifikáciou viazaný. Súd žalobe v rozsahu celého uplatneného nároku vyhovel, pričom však žalobcom uplatnený nárok v odôvodnení rozsudku už nekvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale ako nárok na zaplatenie pomernej časti dohodnutej ceny diela, ktoré malo byť podľa tvrdení súdu zhotovené a riadne odovzdané žalovanému. Takéto právne prekvalifikovanie žalobcom uplatneného nároku zo strany súdu bez predchádzajúceho procesného úkonu žalobcu v podobe návrhu na zmenu žaloby, je podľa žalovaného v rozpore s ust. § 141 CSP v spojení s ust. § 216 CSP. Takýto postup súdu, je podľa žalovaného súčasne aj porušením zásady rovného postavenia strán sporu vyjadreného v čl. 6 ods. 1 CSP, kedy súd svojim postupom nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, čím túto rovnosť strán sporu porušil. Žalovaný pritom v priebehu konania opakovane upozorňoval na zlú právnu kvalifikáciu uplatneného právneho nároku a na úkony, ktoré mal žalobca vykonať, aby si mohol úspešne uplatniť nárok, ktorý mu bol nakoniec súdom aj bez jeho primeranej procesnej aktivity priznaný. Ak súd nahradil procesné úkony niektorého z účastníkov konania, nemôže ísť o zákonný rozsudok.
13. Ďalšia odvolacia argumentácia žalobcu smerovala k tomu, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky na vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu. Ust. § 451 ods. 2 OZ určuje, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Žalovaný opakovane tvrdí, že na základe činnosti žalobcu v čase do jeho odstúpenia od zmluvy nezískal od žalobcu žiadny majetkový prospech. V čase do zániku ústne uzavretej zmluvy o dielo žalobca dodal žalovanému len a výlučne tzv. printscreeny webstránky obsahujúcej e-shop, ktoré nie je možné akokoľvek využiť. Ak súd v otázke dodania diela v odôvodnení rozsudku uvádza, že dielo bolo žalovanému dodané v priebehu konania predložením do jeho elektronickej podoby na CD nosiči, priamo tým neguje výslovné vyjadrenie konateľa žalobcu, ktorý na pojednávaní dňa 15.1.2020 uviedol, že doručene CD obsahujúceho okrem iného aj zdrojové kódy, nepovažuje za odovzdanie diela ani jeho konkrétnych častí, nakoľko podľa jeho názoru k odovzdaniu diela došlo už prostredníctvom jednotlivých mailových správ. Medzi stranami sporu potom bolo nesporné, že doručenie CD nosiča ani jedna z nich nepovažuje za odovzdanie diela a súčasne medzi nimi ostalo sporným, či je možné za odovzdanie diela považovať doručenie printscreenov. Súd si teda v rozpore s ust. § 151 ods. 1 CSP za nespornú vec osvojil protichodný názor ako samotné strany sporu a otázku spornú, ktorá mala pre posúdenie uplatneného nároku rozhodujúci význam, ponechal nezodpovedanú. Žalovaný opakovane a konzistentne zotrváva na stanovisku, že žalobca dielo napriek
jeho zhotoveniu v čase do zániku ústne uzavretej zmluvy o dielo bez zavinenia žalovaného, žalovanému nedodal.
14. Pokiaľ ide o povinnosti žalovaného ako objednávateľa diela, zhotovovanie diela a údajné odovzdanie diela, žalovaný uviedol, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzavretá ústna zmluva o dielo. Všetky práva a povinnosti strán sporu sa preto riadia ustanovením § 536 a nasl. OBZ. Súd súčasne uviedol, že objednávateľ na základe objednávky č. 2016040826 zo dňa 8.4.2016 bol povinný dodať žalobcovi ako zhotoviteľovi podklady, ktoré však v objednávke neboli žiadnym spôsobom bližšie špecifikované. Žalobca sa zaviazal dielo zhotoviť v lehote do 30.6.2016. Žalobca predložil ako dôkaz mailovú komunikáciu strán sporu z obdobia od 25.4.2016 do 29.6.2016 z obsahu ktorej vyplýva, že medzi nimi prebiehala intenzívna komunikácia, a to vrátane komunikácie telefonickej. Žalobca už dňa 25.4.2016 zaslal žalovanému prvú verziu diela. Z poslednej mailovej správy zo dňa 29.6.2016 vyplýva, že žalobca poslal žalovanému upravenú verziu diela, ktorá mala zohľadňovať predchádzajúce požiadavky žalovaného. Z obsahu tejto správy je zrejmé, že žalobca potreboval len súhlas žalovaného s poslednou grafickou verziou, aby mohol dielo doladiť. Od komunikácie dňa 29.6.2020 žalobca okrem výzvy zo dňa 23.10.2017 nepredložil žiadne dôkazy, z obsahu ktorých by vyplývalo, že žalobca vyzýval žalovaného na poskytnutie súčinnosti a tento by mu ju neposkytol. Z obsahu výzvy žalobcu zo dňa 23.10.2017, ktorá rovnako tak tvorí prílohu žaloby je zrejmé, že v tomto čase už bolo dielo hotové, avšak v časti žalovaným neodsúhlasené. Žalobca vo svojej výzve doslova uviedol: „Napriek tomu, že grafická časť webstránky nie je do dnešného dňa odsúhlasená, funkčná časť z hľadiska programovania, je plne funkčná. K úplnému dokončeniu diela ostáva iba nasadenie grafiky na pripravený kód.“ Z uvedených dôkazov predložených do konania žalobcom je zrejmé, že dielo bolo už dňa 29.6.2016 fakticky hotové a funkčné, pričom ostávalo len odsúhlasiť jeho grafickú časť, ktorá ale už bola na základe opakovaných požiadaviek žalovaného viackrát upravovaná a jej posledná verzia bola v štádiu len možných posledných kozmetických úprav, čiže ju bolo možné považovať za finálnu verziu. Celé údajné neposkytnutie súčinnosti zo strany žalovaného na základe dôkazov predložených žalobcom spočívalo len v neodsúhlasení poslednej finálnej verzie grafickej časti diela. Žalovaný tvrdí, že neposkytnutie tejto súčinnosti žalovaným mohol žalobca prekonať spôsobom predpokladaným príslušnými ustanoveniami OBZ a mohol aj bez súčinnosti žalovaného vykonať úkony, ktoré by smerovali k riadnemu zhotoveniu a odovzdaniu diela a tým aj k vzniku jeho nároku na zaplatenie dohodnutej ceny diela. Veci odovzdané žalovanému žalobcom, na ktorých bolo dielo, resp. jeho časti vyobrazené, sú pre žalovaného nevyužiteľné a nemajú pre žalovaného žiadnu reálnu hodnotu. V otázke zhotovovania diela platí základná premisa autonómnosti zhotoviteľa pri vykonávaní diela uvedená v ust. § 537 ods. 3 OBZ. Žalovaný ako objednávateľ mal v zmysle ust. § 550 OBZ, resp. v zmysle ust. § 553 ods. 1 OBZ právo dielo kontrolovať. Ak potom žalovaný ani na základe opakovanej výzvy žalobcu nenamietal obsah poslednej verzii diela, žalobca v zmysle § 553 ods. 3 OBZ mohol a mal dokončiť dielo už bez viazanosti prípadnými pokynmi žalovaného ako objednávateľa. Po dokončení diela mal žalobca dielo odovzdať žalovanému v mieste a spôsobom uvedeným v ust. § 554 ods. 3 OBZ. Na takýto postup žalobca nepotreboval žiadnu priamu súčinnosť žalovaného. V prípade, ak by žalobca postupoval takýmto zákonom predpokladaným spôsobom, dielo by bolo možné považovať za riadne zhotovené a odovzdané žalovanému. V takomto prípade by žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela, resp. jej pomernej časti, čo žalovaný v priebehu konania nespochybňoval a nespochybňuje to ani v tomto štádiu konania. Nakoľko však žalobca takýmto spôsobom napriek opakovaným upozorneniam žalovaného nepostupoval a od zmluvy v čase pred dodaním diela odstúpil, nie je možné dielo považovať za vykonané a odovzdané žalovanému. Z tohto dôvodu žalobcovi ani nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie ceny diela, resp. jej pomernej časti. Súd svojimi úvahami a vlastným odôvodňovaním, resp. jeho vlastnou právnou kvalifikáciou nároku uplatneného žalobcom, v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania neakceptovateľne suploval procesnú aktivitu žalobcu. Svojim rozhodnutím fakticky vyslovil, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela aj v prípade, ak pri jeho zhotovovaní a odovzdávaní žalovanému nepostupoval v súlade so zákonom. Žalovaný preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
15. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Žalobca zotrval na svojich skutkových tvrdeniach, teda že dielo nebolo možné vykonať výhradne z dôvodu absencie súčinnosti žalovaného, o čom žalobca predložil v konaní dostatok dôkazov, ktoré žalovaný nespochybnil. Žalobca spochybnil akékoľvek prekrúcane skutkového stavu zo strany žalovaného, ktorým sa žalovaný
snaží navodiť dojem, že žalobca ako zhotoviteľ mohol dielo vykonať, že mohol vykonať skúšku diela a následne toto zhotovené dielo odovzdať žalovanému zákonom určeným spôsobom pre prípad neochoty žalovaného ako objednávateľa dielo prevziať. Žalobca opakovane tvrdí, že dielo nemohol bez súčinnosti žalovaného zhotoviť, teda žalobca spochybňuje možnosť dielo vykonať bez takejto súčinnosti žalovaného, vyskúšať dielo, ktoré nemohol vykonať bez súčinnosti žalovaného, ktoré logicky následne ani nemohol ako vcelku zhotovené odovzdať. Žalobca poukázal na to, že žalovaný právnu zásadu „ne ultra petitum“ vníma nesprávnym spôsobom v tom zmysle, že podľa žalobcu sa uvedená zásada má aplikovať výhradne na kvantitu požadovaného nároku, teda že súd nemôže strane sporu priznať kvantitatívne viac, ako sporová strana v konaní žiadala, aj keby súd pri dokazovaní dospel k názoru, že sporovej strane prislúcha viac, ako v spore žiada, avšak sporová strana sa tohto rozdielu, teda rozdielu medzi uplatneným nárokom a stavom preukázaným dokazovaním, nedomáhala (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/2010, podľa ktorého súd nemôže prekročiť čiastku požadovanú žalobcom, avšak môže priznať menej alebo vôbec nič). Súd prvej inštancie rešpektovaním právneho názoru NS SR v rozhodnutí vo veci sp. zn. 5Cdo/196/2009 zo dňa 22.9.2010 nemohol rozhodnúť inak, ako rozhodol. Žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného, podľa ktorého by ustanovenia § 216 CSP mali byť z pohľadu aplikácie zásady „ne ultra petitum“ interpretované inak, ako ustanovenia § 153 OSP. Samotná komparácia ustanovení § 153 ods. 2 OSP vs. § 216 CSP nijakým spôsobom nemení podstatu zásady „ne ultra petitum,“ naopak, podľa žalobcu tým, že zákonodarca použil v miere kvantity takmer identickú formuláciu („súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú...“ v § 153 ods. 2 OSP, vs. „súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú ...“ v § 216 CSP) nemal v úmysle meniť podstatu týchto ustanovení s aspektom na cit. právnu zásadu. Uvedená zmena filozofie vnímania a výkladu cit. ust. ani nie je uvedená v dôvodovej správe k CSP. Ak teda súhlasíme s právnym názorom NS SR v rozhodnutí vo veci 5Cdo 196/2009 zo dňa 22.9.2010 pre čas účinnosti OSP, nemôžeme popierať uvedený právny názor pre čas od nadobudnutia účinnosti CSP. Preto žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
16. Ďalšie písomné vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu domáhajúceho sa zaplatenia odmeny za časť zhotoveného diela vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaný porušil svoju povinnosť ako objednávateľa diela, poskytnúť potrebnú súčinnosť žalobcovi ako zhotoviteľovi diela, v určení požiadaviek žalovaného pre grafickú časť webstránky, e-shopu a obalu Chia kaší, v dôsledku čoho žalobca nemohol dielo v plnom rozsahu zhotoviť bez poskytnutia chýbajúcich informácií a usmernení objednávateľa, v dôsledku čoho žalobca dôvodne pre podstatné porušenie zmluvných podmienok, od uzavretých zmlúv o dielo odstúpil, ktorý právny úkon žalobcu vyvolal dôsledky podľa § 351 OBZ a potrebu vyporiadania sa strán podľa § 548 ods. 2 OBZ, keď vzhľadom na to, že žalovaný prijal od žalobcu vytvorené grafické návrhy webstránky s e-shopom a tiež všetky vytvorené zdrojové kódy v elektronickej podobe, ktorá časť diela, je pre žalovaného pri primeranej odbornosti v
príslušnej technickej oblasti hospodársky využiteľná, vznikol žalobcovi nárok na dohodnutú odmenu po odpočítaní od nej toho, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.
19. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie odmeny za zhotovenú a žalovanému odovzdanú časť diela, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:
20. Prvá odvolacia námietka žalovaného smerovala proti tomu, že súd mal svojím rozhodnutím prekročiť žalobný návrh žalobcu, ktorý sa peňažného plnenia v žalobe domáhal titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ, avšak súd mu bez rozhodnutia o pripustení zmeny žaloby, uplatnený nárok priznal ako adekvátnu časť ceny zhotoveného diela podľa § 548 ods. 2 OBZ. Na základe toho mal žalovaný za to, že súd procesne pochybil, keď porušil zásadu ne ultra petitum, vyjadrenú aktuálne v ust. § 216 CSP.
21. V tomto smere odvolací súd uvádza, že v danom prípade zmenou právnej kvalifikácie nedošlo k zmene žaloby a súd prvej inštancie tým, že predmetnú právnu vec posúdil nie podľa žalobcom uvádzaného ust. § 451 ods. 2 OBZ, ale posúdil ju podľa § 548 ods. 2 OBZ, neprekročil žalobný návrh žalobcu.
22. Žalobný návrh je obligatórnou súčasťou žaloby (§ 132 ods. 1 CSP), pričom zásadne platí, že súd je v zmysle § 216 ods. 1 CSP žalobným návrhom viazaný, čo znamená, že ho nemôže prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú. Nesmie teda ísť nad rámec petitu, tzv. zásada „ne ultra petitum.“
23. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4 M Cdo 15/2010 zo dňa 27.7.2011 uviedol, že: „Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať aj to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak, nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby.“
24. V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou teda platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkovým základom opísaným v žalobe v spojitosti s petitom, je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je predmetom konania. Právne posudzovanie veci je potom činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
25. V danom prípade žalobca svoj nárok opísal v žalobe uvedením konkrétnych skutkových okolností, ku ktorých zmene v priebehu konania neprišlo. Žalobca sa v priebehu celého konania domáhal zaplatenia ceny za zhotovenú časť diela, ktoré nebolo možné dokončiť pre nedostatok súčinnosti žalovaného, z ktorého dôvodu žalobca od uzavretých zmlúv o dielo odstúpil. Okolnosť, že žalobca opísaný skutkový stav podradil pod nesprávnu právnu normu neznamená, že súd prvej inštancie správnym právnym posúdením nároku žalobcu, priznal žalobcovi iný nárok, ako si uplatňoval v žalobe, a teda že by rozhodol nad rámec žaloby.
26. Zmenou žaloby v zmysle ust. § 140 CSP je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena), alebo návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena), alebo podstatná zmena alebo
doplnenie rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe. V poslednom prípade zmeny žaloby dochádza k tomu, že žalobca opiera svoj nárok o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok, nedochádza však k zmene žalobného petitu. O zmenu v skutkovom stave však nepôjde vtedy, ak dôjde síce ku zmene právneho dôvodu, ale bez zmeny v skutkovom stave (napr. nepôjde o zaplatenie dlžného nájomného, ale pre neplatnosť zmluvy o vydanie bezdôvodného obohatenia). Je totiž vecou súdu, aby tvrdený skutkový stav podradil pod hmotnoprávnu normu, ktorá tomuto skutkovému stavu zodpovedá.
27. Odvolací súd tak dospel k záveru, že v danom prípade o zmenu žaloby nešlo. Žalobca svoj nárok uplatňoval stále na základe rovnakých skutkových tvrdení, ktoré však nebolo dôvodné posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale ako správne uzavrel súd prvej inštancie, bolo dôvodné ho posúdiť podľa § 548 ods. 2 OBZ. Nebolo teda potrebné, aby žalobca podával návrh na pripustenie zmeny žaloby, pretože je vecou súdu, aby uplatnený nárok podradil pod príslušnú právnu normu, čo sa aj v danom prípade stalo. Odlišným právnym posúdením nároku žalobcu, než učinil žalobca sám tým, že ho považoval za nárok podľa § 451 ods. 2 OBZ, nedošlo k priznaniu iného, než žalobou uplatneného nároku, pretože priznaný nárok sa opieral stále o ten istý skutkový stav opísaný v žalobe.
28. Zároveň má odvolací súd za to, že právne posúdenie nároku žalobcu podľa § 548 ods. 2 OBZ bolo v danom prípade správne. V predmetnej veci došlo k odstúpeniu žalobcu od uzavretých zmlúv o dielo, čím medzi stranami nastúpil režim podľa § 351 ods. 1 a 2 OBZ, pričom v danom prípade, vzhľadom na to, že nebolo možné vrátenie plnenia poskytnutého žalobcom žalovanému - zhotovenej časti diela, nastupuje tu režim špeciálneho ustanovenia § 548 ods. 2 OBZ, upravujúceho následky odstúpenia od zmluvy o dielo.
29. Všeobecne vzniká zhotoviteľovi nárok na zaplatenie ceny diela, ak si strany nedohodnú niečo iné, len úspešným vykonaním diela, tzn. riadnym splnením záväzku (§ 548 ods. 1 OBZ). V prípade odstúpenia od zmluvy o dielo pre nesplnenie dohodnutého spolupôsobenia objednávateľa nastupuje režim ustanovenia § 548 ods. 2 OBZ. V zmysle tohto špeciálneho ustanovenia, pri odstúpení zhotoviteľa od zmluvy o dielo z dôvodu omeškania na strane objednávateľa patrí zhotoviteľovi cena za dielo podľa dohody uvedenej v zmluve po odpočítaní toho, čo ušetril.
30. Ustanovenie § 548 ods. 2 OBZ je špeciálnou právnou normou k § 548 ods. 1 OBZ, upravuje výnimku z pravidla, že nárok na cenu diela vzniká vykonaním diela, a to výlučne v prípade odstúpenia zhotoviteľa od zmluvy pre omeškanie objednávateľa. Týmto spôsobom preto nemožno postupovať pri zániku záväzku vykonať dielo v dôsledku nemožnosti plnenia (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13.11.2012, sp. zn. 32 Cdo 2131/2012.
31. Vyššie uvedené teda znamená, že aj v prípade zániku nesplneného záväzku, má zhotoviteľ nárok na zaplatenie ceny diela podľa uzatvorenej zmluvy, keď odstúpi od zmluvy pretože objednávateľ je v omeškaní (napr. s dodaním vecí, ktoré sú potrebné k vykonaniu diela, príp. s plnením iných povinností), a toto omeškanie nebolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (§ 374). Z ceny za dielo sa však v tomto prípade odpočíta úspora zhotoviteľa spočívajúca iba v čiastočnom vykonaní diela.
32. Súd prvej inštancie preto režim vzájomného usporiadania vzťahov po odstúpení žalobcu od zmlúv o dielo posúdil v danom prípade právne správne. Nesprávna je preto argumentácia žalovaného v podanom odvolaní (bod 12.), že by sa malo jednať o režim vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OBZ a dôvodenie, že žalovaný nezískal od žalobcu žiadny majetkový prospech. Najneskôr v priebehu konania nesporne došlo k odovzdaniu časti žalobcom pre žalovaného v zmysle dohody zhotovenej časti diela - elektronickej podoby webstránky a e-shopu s príslušnými zdrojovými kódmi, ako aj grafických návrhov obalov Chia kaší, ktoré sú pre žalovaného po ich dokončení hospodársky využiteľné, čo je dôvod pre priznanie odmeny žalobcovi, ale v zmysle ust. § 548 ods. 2 OBZ, teda po odpočítaní toho, čo zhotoviteľ - žalobca ušetril nevykonaním tohto diela v plnom rozsahu. Argumentácia žalovaného, že nie je povinný zaplatiť cenu diela, pretože v danom prípade nedošlo k riadnemu odovzdaniu diela tu neobstojí, pretože v danom prípade nejde o zaplatenie ceny diela po jeho riadnom zhotovení a odovzdaní podľa režimu ust. § 548 ods. 1 OBZ, teda na základe riadneho splnenia záväzku, ale ide o postup po odstúpení žalobcu od zmluvy o dielo pre omeškanie objednávateľa - žalovaného, kedy mu v zmysle ust. § 548 ods. 2 OBZ vzniká nárok na zaplatenie pomernej časti diela.
33. Odvolací súd má tiež za to, že v spore bolo preukázané, že žalovaný súčinnosť žalobcovi potrebnú na riadne dokončenie diela, neposkytol (§ 370 OBZ). Žalobca pritom vzhľadom na charakter diela - zhotovenie webstránky, e-shopu a obalu Chia kaší, ako aj dovtedajšiu zavedenú prax medzi stranami, bol viazaný pokynmi objednávateľa, pokiaľ ide o grafickú podobu či už webstránky, e- shopu, alebo potravinového obalu. Pokiaľ potom žalovaný, napriek opakovaným výzvam žalobcu, mu neposkytol súčinnosť potrebnú na dokončenie diela, mohol žalobca nadobudnúť dôvodnú obavu, že žalovaný stratil záujem o dokončenie a prevzatie zhotoveného diela, preto dôvodne v tomto štádiu žalobca od uzavretých zmlúv o dielo odstúpil. Obrana žalovaného, že žalobca mal napriek tomu dielo dokončiť, a to aj bez pokynov žalovaného neobstojí, pretože pri takých dielach, ako je webstránka, e-shop, či potravinový obal, je práve ich finálna grafická podoba podstatnou, má vplyv na predajnosť ponúkaných výrobkov a pokiaľ by žalovaný s grafickým riešením žalobcu vyhotoveným bez pokynov žalovaného nebol spokojný, mohol by vzniknúť problém so zaplatením žalobcovi ceny za dielo, preto žalobca obozretne v príslušnom štádiu zhotovovania diela, kedy mu žalovaný prestal poskytovať potrebnú súčinnosť a komunikovať s ním, dôvodne od zmluvy o dielo odstúpil pre nepodstatné porušenie zmluvných povinností, po márnej výzve na ich splnenie (§ 344, § 346, § 370 OBZ). Obrana žalovaného, že dielo malo byť zhotovené bez pokynov objednávateľa je v tomto prípade vzhľadom na charakter diela účelová. Pri tomto type diela je predsa podstatné, aby bolo v súlade s predstavami objednávateľa. Rovnako zľahčovanie žalovaného, že dielo bolo v podstate plne funkčné, pričom ostávalo odsúhlasiť iba jeho grafickú časť, je nedôvodné, pretože bez odsúhlasenia grafickej časti diela, je toto prakticky nepoužiteľné. Tu si navyše žalovaný odporuje, keď namieta, že žalobcom mu odovzdaná časť zhotoveného diela, je pre neho nevyužiteľná, na druhej strane dôvodí, že celé dielo bolo v podstate hotové, preto tvrdenie o neposkytnutí súčinnosti žalovaným je nedôvodné. Žalovaný hoci tvrdí, že žalobca mal dielo dokončiť aj bez súčinnosti žalovaného, neuvádza žiadne relevantné dôvody, pre ktoré vlastne súčinnosť žalobcovi prestal poskytovať. Bol teda dôvodný postup žalobcu, keď po márnej dodatočnej výzve na poskytnutie mu súčinnosti zo dňa 23.10.2017, od uzavretých zmlúv dňa 5.12.2017 odstúpil, čím si ušetril vznik ďalších zbytočných nákladov v súvislosti s konečným zhotovením diela. Žalovaný pritom výslovne neplatnosť odstúpenia žalobcu od zmlúv o dielo nenamietol. Odvolací súd má pritom rovnako ako súd prvej inštancie zato, že zhotovená časť diela, je pre žalovaného, po jeho dokončení (nasadením grafiky na príslušný kód) hospodársky využiteľná.
34. Na základe uvedeného odvolací súd v predmetnej sporovej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil a na ich základe správne právne odôvodnil svoje rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúce, dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné.
35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalovaného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolaním žiadnej zo strán osobitne nenapadnutého, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
36. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).