Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/276/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcov: X/ E. L., nar. XX.X.XXXX, L. X, L., X/ A.. B. F., nar. XX.X.XXXX, A. XXX, zastúpenou advokátkou JUDr. Laurou Bíróovou, Klincová 37/B, Bratislava, proti žalovanému: Obec Bernolákovo, Hlavná 111, Bernolákovo, IČO: 00 304 662, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -226, zo dňa 15.5.2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že pozemok parcela reg. „C“, parcelné č. XXXX/XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 1.749 m2, katastrálne územie L., obec L., okres Senec, ktorý vznikol geometrickým plánom č. XXX/XXXX pre kraj Bratislavský, okres Senec, obec L., katastrálne územie L.Á., mapový list č. B. I.-XX-X, na oddelenie pozemku parcelné č. XXXX/XXX, vyhotoveným GEO-team Slovakia, s.r.o., dňa 15.10.2008, autorizačne overeným dňa 15.10.2008 Ing. Vítom Gergelym, autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným Katastrálnym úradom Bratislava, správou katastra Senec, dňa 3.11.2008 pod č. XXXX/XXXX, odčlenením z pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 2.586 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, obec L., katastrálne územie L. (ďalej ako „Pozemok“), patrí do dedičstva po poručiteľovi Ľ. X., nar. X.X.XXXX, zomrelému XX.X.XXXX, naposledy bytom B. XX, L.; a žalobcom priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 22.3.2016, v znení poslednej zmeny petitu pripustenej uznesením zo dňa 3.11.2017, domáhali určenia, že Pozemok patrí do dedičstva po poručiteľovi Ľ. X., nar. X.X.XXXX, zomrelému dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom B. XX, L.; na tom skutkovom základe, že každý z nich je v jednej polovici potenciálnym dedičom poručiteľa Ľ. X.. Tvrdili, že výmerom o vlastníctve pôdy vydaným dňa 23.12.1947 Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, bol poručiteľovi pridelený do vlastníctva pozemok o výmere 2.160 m2, druh pozemku: roľa, označený ako časť pozemku parcely č. XXXX/X pod č. C., pričom výmer bol vydaný na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. a nariadenia SNR č. 104/1945 Sb.; a pozemok bol dňa 1.1.1946 odovzdaný Ľ. X., ktorý ho toho dňa prevzal. V žalobe uviedli, že podľa boli vykonané delimitačné protokoly, na základe ktorých žalovaný 10.3.2004 požiadal katastrálny úrad o zápis nehnuteľností, a 5.10.2004 bolo zapísané vlastnícke právo žalovaného k spornej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti záznamom B.-XXX/XX. Podotkli, že o tom, že predmetom delimitácie sú i nejaké role, nie je v protokoloch žiadna zmienka. Poznamenali, že v geometrickom pláne č. X/XXXX, ktorý bol predložený spolu s delimitačnými

protokolmi, bol právny stav pôvodného pozemku s parcelným č. XXXX/X riešený pozemnoknižne z pozemnoknižnej vložky (PKV) č. XXXX v celosti, ako vlastníctvo F. U.B., a nebol zohľadnený zápis v PKV o tom, že pozemky prešli do vlastníctva štátu pre účely pozemkovej reformy, na základe ktorej bol prídel C. ako časť pôvodnej parcely o výmere 2.160 m2 pridelený Ľ. X.; zhotoviteľ geometrického plánu tak nemal súhlas vlastníka na akúkoľvek zmenu výmery pozemku, t. j. konal neoprávnene, čo konštatovala aj Správa katastra Senec vo svojich rozhodnutiach zo dňa 19.2.2013 a 27.5.2013.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie mal za nesporné, že dňa 23.12.1947 vydalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave výmer o vlastníctve pôdy, ktorým bol Ľ. X. pridelený do vlastníctva pozemok o výmere 0,216 ha. Ustálil, že pozemok bol v prídelovom pláne označený ako vl. č. X, časť p. č. XXXX/X, označená C. roľa; bývalým vlastníkom bol F. U.. Skonštatoval, že výmer bol vydaný na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. a na základe prídelového plánu vypracovaného miestnou roľníckou komisiou v Č., potvrdeného okresnou roľníckou komisiou v Bratislave a schváleného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 22.12.1947. Zistil, že dňa 26.3.1949 Ľ. X. zaplatil predpísanú prídelovú cenu 1.944 Kčs; dňa 3.9.1949 vydalo Povereníctvo Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy prídelovú listinu, podľa ktorej sa uskutočnil prevod vlastníckeho práva pre Ľ. X. k nehnuteľnosti - roli parcelné č. XXXX/ XX, o výmere 1,0060 ha. Podotkol, že po vykonanom prídelovom konaní vydal Okresný národný výbor Bratislava - okolie dňa 27.11.1957 pre Ľ. X. a manželku prídelovú listinu, ktorou sa uskutočnil prevod vlastníckeho práva k stavebnému pozemku parcelné č. XXXX/X, C., o výmere 0,2160 ha, za prídelovú cenu 2.160 Kčs, ktorej nedoplatok činí 1.298 Kčs. Mal za preukázané, že Okresný národný výbor vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.12.1958 vzal na vedomie vzdanie sa vlastníctva parcely č. XXXX/XX na meno G.. E. J. a jeho manželky, ktorá bola pridelená výmerom povereníctva a výmer v celosti zrušil; Okresný národný výbor vo svojom rozhodnutí zo dňa 25.1.1965 rozhodol o zrušení prídelovej listiny, ktorou bol Ľ. X. pridelený majetok - pozemky o výmere 1,0060 a 0,2160 ha, pre nesplnenie prídelových podmienok. Súd prvej inštancie poznamenal, že Ing. Ondrej Kocmunda, ktorý dňa 30.4.2003 vyhotovil geometrický plán č. X/XXXX, vo svojom stanovisku zo dňa 19.8.2008 označil úradný záznam dohodou zo dňa 22.1.1965, spísaný rozvedenými prídelcami Ľ. X. a bývalou manželkou Y., rod. R., kde sa konštatuje, že roľa o výmere 0,2160 ha je zabraná na školské účely, ktorú prídelca užíva až do doby, kým bude prevzatá školskou správou a že prídelca nedoplatok 998,40 Kčs nezaplatí a MNV Bernolákovo za účasti pracovníka ONV navrhuje zrušiť a vyúčtovať prídel.

3. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na rozhodnutie Okresného úradu Senec zo dňa 11.6.2015, vydané podľa , v zmysle ktorého E. L. nenavrátil vlastníctvo a nepriznal mu právo na náhradu k pozemku s parcelným č. XXXX/X o výmere 2.160 m2, a to pre nesplnenie zákonných podmienok uvedených v a a Súd prvej inštancie poukázal na to, že v odôvodnení predmetného rozhodnutia bolo uvedené, že Okresný národný výbor Bratislava - vidiek (ďalej ako „“), nemal kompetencie rušiť výmery vlastníctva pôdy, resp. prídelové listiny, že rozhodnutia boli vydávané nad rámec pôsobnosti, že skonfiškovaný majetok mohlo podľa § 23 nariadenia SNR č. 104/1954 Zb. odňať povereníctvo najneskôr do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby. Súd prvej inštancie z predmetného rozhodnutia Okresného úradu Senec ďalej zistil, že tento mal za preukázané, že Ľ. X. a manželka riadne hospodárili na svojich pozemkoch až do času vnesenia parcely č. XXXX/XX do JRD a tiež na parcele č. XXXX/X až do zabratia pre účely školy; z archívnych dokladov sa tiež preukázalo, že právni predchodcovia A.. B. F. riadne platili stanovené splátky prídelovej ceny, čím splnili podmienky prídelu. V zmysle rozhodnutia Okresného úradu Senec teda u pridelených pozemkov nenastal prechod na Čsl. štát na základe vydaného rozhodnutia o zrušení prídelu v roku 1965; nehnuteľnosť prešla na štát až po rozhodnom období, ktoré je uvedené v zákone, t. j. po lehote od 25.2.1948 do 1.1.1990, a to až zápisom Katastrálneho úradu v Bratislave v roku 2004 na základe žiadosti obce o zápis do katastra nehnuteľností zo dňa 10.3.2004. Z rozhodnutia Okresného úradu Senec ďalej vyplynulo, že pozemok s parcelným č. XXXX/XXX, ktorý je súčasťou pôvodného pozemku s parcelným č. XXXX/X prešiel na obec L. na základe delimitačných protokolov ako majetok Materskej školy na F. X. Súd prvej inštancie z rozhodnutia Okresného úradu Senec ustálil, že na základe šetrenia úradu bolo zistené že parcela č. XXXX/X alebo časť parcely č. XXXX/XXX, nikdy na liste vlastníctva v prospech Čsl. štátu zapísaná nebola; archívne doklady preukázali, že pozemok bol v roku 1965 zabraný do užívania školy, a to do času prevzatia školskou správou, čo potvrdzuje úradný záznam spísaný dňa 22.1.1965 na MNV v Bernolákove; k prevzatiu časti pôvodného pozemku, evidovaného ako parcela v registri C-KN č. XXXX/XXX školskou správou v neskoršom čase nedošlo a pozemok bol v užívaní obce až do času delimitácie Okresným úradom v Senci, čoho dôkazom je aj niekdajší evidenčný list EL č. XXXX.

4. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že pozemok uvedený v prídelovej listine ako roľa s výmerou 1,0060 ha bol tiež pridelený Ľ. X., ale ako konfiškát z vlastníctva E. J. a jeho manželky; tento pozemok bol predmetom dodatočného dedičského konania, a Osvedčením o dedičstve zo dňa 12.10.2006, sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2006, predmetnú parcelu nadobudla dedením na základe dohody dedičov A.. B. F., teda žalobkyňa 2/.

5. K existencii naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva, súd prvej inštancie ozrejmil, že nakoľko Ľ. X. zomrel už v roku XXXX, nemôže byť určený ako vlastník, avšak ustálená judikatúra v takomto prípade akceptuje žalobu s petitom, aký podali žalobcovia, teda na určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, ktorý v čase svojej smrti bol vlastníkom. Ďalej dal do pozornosti, že v rozhodnutiach zo dňa 18.2.2013 správa katastra zamietla žiadosti žalobcov o opravu chýb v katastrálnom operáte, v ktorých žiadali zrušiť protiprávny zápis sporného vlastníctva k pozemku v prospech Obce Bernolákovo, teda žalovaného. Vyslovil názor, že neobstojí námietka žalovaného, že naliehavý právny záujem na navrhovanom určení nemôže existovať, lebo následné dedičské konanie bude mať za následok, že na liste vlastníctva č. XXXX sa vedľa obce objaví duplicitný vlastník - žalobcovia; a dôvodil, že na základe rozhodnutia tohto sporu, vedeného medzi zapísaným vlastníkom (žalovaným) a osobami, ktoré tvrdia, že sú dedičia zomrelého vlastníka (žalobcami), nemôže nastať situácia, že kataster ponechá zápis doterajšieho vlastníka a do katastra nehnuteľností popri obci zapíše aj ďalších vlastníkov.

6. Na ozrejmenie právnej stránky veci súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle je vlastníctvo žalovaného k spornej nehnuteľnosti odvodené od predchádzajúceho vlastníctva štátu, t. j. na žalovaného mohlo podľa zákona o majetku obcí prejsť vlastníctvo iba za predpokladu, že ku dňu účinnosti tohto zákona, t. j. ku dňu 1.5.1991, bol pozemok vo vlastníctve štátu. Zdôraznil, že v spore mal za preukázané tvrdenia žalobcov, že po konfiškácii vykonanej po II. svetovej vojne bol sporný pozemok pridelený do vlastníctva Ľ. X., a v období do 1.1.1990 vlastníctvo na štát neprešlo. Súd prvej inštancie podotkol, že z vyjadrení žalovaného sa dalo usudzovať, že spochybňuje úplné zaplatenie prídelovej ceny; a v tejto súvislosti preto objasnil, že zo žiadneho právneho predpisu, ani z prídelových listín a výmeru, však nevyplýva, že by vlastníctvo zanikalo iba na základe tejto skutočnosti; a jediný spôsob zániku vlastníckeho práva je podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. odňatie prídelu alebo jeho zrušenie (bod 5 prídelovej listiny na parcelu č. XXXX/X), a to iba spôsobom uvedeným v predmetného nariadenia. Podčiarkol, že iba na základe delimitačných protokolov nemohlo prejsť vlastnícke právo na žalovaného. Ďalej ustálil, že sporný pozemok bol v roku 1965 zabraný pre užívanie školy, k prevzatiu pozemku školskou správou však nedošlo; štát nikdy nevydal rozhodnutie, ktorým by sa naplnil účel, na ktorý bol pozemok fakticky zabraný, nikdy nevykonal úkon, ktorým by sa ujal vlastníctva, nesprával sa ako vlastník. Uzavrel, že ani skutočnosť, že pozemok bol v užívaní obce až do času delimitácie Okresným úradom v Senci nezakladá zákonný dôvod na prechod do vlastníctva obce.

7. Pokiaľ sa jedná o delimitačné protokoly, súd prvej inšpekcie zdôraznil, že vytýkané nedostatky ich príloh síce považoval za opodstatnené, avšak tieto formálne nedostatky pre rozhodnutie sporu neboli podstatné, pretože ani na základe bezchybných protokolov nemohla obec nadobudnúť vec od nevlastníka. Z údajov uvedených v prílohách 3a mal za zrejmé, že boli zhotovované až dodatočne, jednostranne, a nestali sa súčasťou dodatkov delimitačných protokolov, ktoré mali podpísať všetky zúčastnené strany, ktoré predtým podpisovali delimitačné protokoly; dodal, že okrem skutočnosti, že štát nebol vlastníkom pozemku, neboli splnené ani formálne zákonné náležitosti vyžadované v § 14 ods. 2 zákona o majetku obcí a v § 42 zákona o katastri nehnuteľností. V tejto súvislosti uviedol, že k delimitačnému protokolu zo dňa 26.7.2002 bola pripojená listina označená ako príloha č. 3a, bez uvedenia skutočnosti, čoho je prílohou a bez uvedenia dátumu vyhotovenia; avšak z údajov v tejto prílohe 3a vyplynulo, že mohla byť vypracovaná najskôr po dátume 8.10.2003, a preto nemohla tvoriť neoddeliteľnú prílohu delimitačného protokolu z 26.7.2002. Mal za to, že podobne aj delimitačný protokol zo dňa 13.9.2002 v článku IV uvádza, že jeho neoddeliteľnou súčasťou sú prílohy č. 1 až 10, a z údajov v listine označenej ako príloha č. 3a je zrejmé, že mohla byť vypracovaná až po dátume 2.9.2003, teda nemohla tvoriť neoddeliteľnú prílohu delimitačného protokolu. Uzavrel, že obe listiny, ktoré boli predložené na zápis vlastníckeho práva záznamom k spornej nehnuteľnosti v prospech žalovaného, neboli spôsobilé byť podkladom na zápis vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. K námietke žalovaného vznesenej v záverečnom vyjadrení, že sporná parcela bola dotknutá pozemkovými úpravami a bola predmetom pozemkových úprav, a že právoplatné

rozhodnutie o pozemkových úpravách založilo vlastnícky vzťah, ktorý nemožno napadnúť určovacou žalobou; súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v celom predchádzajúcom konaní vôbec netvrdil, že by sa uskutočnili akékoľvek pozemkové úpravy, neuviedol ani jeden konkrétny údaj o tom, kedy sa rozhodlo o povolení alebo nariadení pozemkových úprav, ako boli okresným úradom zverejňované rozhodnutia v rámci tohto konania a ako sa pozemkové úpravy dotkli spornej časti parcely.

8. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že v geometrickom pláne č. XXX/XXXX je vyznačená časť pozemku parcely reg. „C“ s parcelným č. XXXX/XXX, o výmere 1.749 m2; tento pozemok bol predmetom sporu, pričom ide o časť pozemku s parcelným č. XXXX/X, C., pôvodne o približnej výmere 2.160 m2. Objasnil, že zostávajúca časť výmery pôvodného pozemku C. bola pričlenená k pozemkom s parcelným č. XXXX a č. XXXX, táto časť ale nebola predmetom sporu. Z predložených dôkazov, konkrétne z listu Okresného úradu Senec zo dňa 7.2.2014, súd prvej inštancie vyvodil, že nová parcela č. XXXX nebola pridelená žiadnej fyzickej osobe a do výlučného vlastníctva ju nadobudla obec (žalovaný) a novú parcelu č. 5010 nadobudli do podielového spoluvlastníctva K. K. a E. K., každý v jednej polovici. Ozrejmil, že sporného pozemku s parcelným č. XXXX/XXX sa pozemkové úpravy nedotkli; rozhodnutím súdu preto nemôžu byť dotknuté práva iných osôb, než žalovaného. V nadväznosti na námietku žalovaného, že s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp zn. , zo dňa 15.6.2016, bolo potrebné skúmať, či nebol daný dôvod prechodu spornej nehnuteľnosti na štát bez právneho dôvodu, čo je reštitučný dôvod; súd prvej inštancie upriamil pozornosť na závery samotného štátu, vyjadrené v rozhodnutiach jeho kompetentných orgánov, že v rozhodnom období do 1.1.1990 sporný pozemok neprešiel na štát. Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že žalovaný sa nestal vlastníkom ani na základe vydržania podľa a , pretože žalovaný v konaní nepreukázal také skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo usudzovať, že je dobromyseľný; z jeho opakovaných vyjadrení počas celého konania naopak vyplývalo, že bude súhlasiť s navrátením majetku, ktorý bol nezákonne odňatý, resp. bude súhlasiť so žalobou ak sa preukáže, že prídelca si plnil svoje povinnosti. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že okrem spochybnených delimitačných protokolov neexistoval žiadny iný právny titul, o ktorý by žalovaný mohol opierať svoju dobromyseľnosť, pričom pochybnosti žalobcov o tom, že žalovaný si účelovo vyhotovil fotokópie príloh delimitačného protokolu, len aby došlo k zápisu vlastníckeho práva v jeho prospech, žalovaný v konaní nevyvrátil, ani dôveryhodne nevysvetlil; a preto neobstojí ani poukazovanie na nález Ústavného súdu sp. zn. a jeho závery týkajúce sa dobrej viery nového nadobúdateľa. Súd prvej inštancie objasnil, že pri rozhodnutí prihliadal na princíp všeobecnej spravodlivosti, na ktorý poukazoval žalovaný, a ktorý vyplýva z predmetného nálezu; a pokiaľ štát žalobcom nenavrátil ich vlastníctvo k pozemku a neposkytol im za neho ani náhradu z dôvodu, že na štát vlastníctvo vôbec neprešlo, je zákonné a spravodlivé určiť, že pozemok patrí do dedičstva zomrelého vlastníka a nie je vlastníctvom obce, ktorá je faktickým právnym nástupcom štátu. Na uvedenom základe súd prvej inštancie za použitia , , nariadenia SNR č. 104/1945 Sb., , , , žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa a a keďže žalobcovia mali vo veci celkový úspech, priznal im nárok na plnú náhradu trov konania.

9. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) možno konštatovať, že sa nestotožnil so súdom prvej inštancie, že nebol počas užívania pozemku za 10 rokov dobromyseľný. Argumentoval, že pri zápise delimitačných protokolov, ktorými na neho prešlo vlastníctvo, nie je vôbec podstatná nezrovnalosť v dátumoch uvedených v protokole a v jeho prílohách, ale podstatná je materiálna správnosť protokolu, ktorá podmienka bola s určitosťou naplnená. Poznamenal, že podal žiadosť o zápis protokolov až v roku 2004 (protokoly boli datované k roku 2002), a preto sa v žiadnom prípade nedá hovoriť o žiadnej účelovosti, nakoľko dátumy na písomnostiach nepredchádzali dátumu podania, resp. žiadosti o zápis, a aj z toho dôvodu je tento rozdiel absolútne nepodstatný. Dôvodil, že delimitačný protokol bol iba dôsledkom právnej úpravy , a nejde teda o úplne klasické vkladové konanie na základe právneho úkonu (zmluvy), ktorého výsledkom sú rozhodnutia majúce konštitutívne účinky, ale ide o špecifický prechod kompetencií zo štátu na obec v zmysle zákona. Zastával názor, že v tomto smere nemá žiadny právny význam ani záver súdu prvej inštancie, že počas konania uviedol, že bude súhlasiť s vrátením pozemku pokiaľ sa preukáže, že prídelca (Ľ.. X. ako právny predchodca žalobcov) si plnil svoje povinnosti; pretože aj keď toto tvrdenie uviedol, tak až počas tohto konania, a pre účely počítania vydržacej doby je potrebné túto počítať minimálne 10 rokov spätne od podania žaloby, t. j. od 22.3.2016. Domnieval sa, že spomenuté tvrdenie tak nemá žiadny vplyv na plynutie

vydržacej doby a ani na dobromyseľnosť jeho držby. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že na uvedenom základe sú na jeho strane splnené zákonné podmienky na vydržanie sporných pozemkov, a to v prvom rade s poukazom práve na delimitačné protokoly zapísané do katastra nehnuteľností, ktorých formálne nedostatky nemôžu spôsobovať, že súd na ne ako na dôkaz o dobromyseľnosti prihliadať nebude. Dodal, že v druhom rade dobromyseľnú držbu jasne dokazuje aj to, že pozemok užíval spôsobom, že je na ňom postavená základná škola (školský areál), ktorej jej zriaďovateľom, čím zabezpečuje prenesený výkon štátnej správy. Mal za preukázané, že sporný pozemok bol využívaný na školské účely dávno predtým, ako bol zapísaný na katastri v prospech neho, preto možno konštatovať, že aj jeho (žalovaného) právny predchodca, nech ním bol už ktokoľvek, užíval tento pozemok na školské účely už v podstate od roku 1965, kedy bola prídelová listina zrušená, pričom v tomto čase ešte nezákonnosť zistená nebola.

10. Pokiaľ sa jedná o posudzovanie otázky dobromyseľnosti jeho držby vo vzťahu k spornému pozemku, žalovaný upriamil pozornosť na listinný dôkaz „Stanovisko k výzve Pozemkové úpravy - lokalita Za školou“ zo dňa 19.8.2008. Skonštatoval, že v stanovisku sa geodet Ing. Ondrej Kocmunda na výzvu Obvodného pozemkového úradu v Senci vyjadril okrem iného, že spisový elaborát ohľadom genézy celého sporného pozemku „bol predložený na zasadnutie predstavenstva združenia vlastníkov pozemkových úprav, kde bolo konštatované jednak zástupcom Slovenského pozemkového fondu a odsúhlasené predstavenstvom, že nakoľko sa jedná o pozemok patriaci štátu SR...“. Z uvedeného mal za zrejmé, že aj v čase spomenutého zasadnutia bol sporný pozemok považovaný za vlastníctvo štátu. V tejto súvislosti ďalej zdôraznil, že neexistuje žiadny dôvod, prečo by ako obec mohol alebo mal vedieť, že sporný pozemok pod školou bol nezákonným spôsobom odňatý právnemu predchodcovi žalobcov. Žalovaný podporne argumentoval odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. -33, zo dňa 16.3.2016, že nadobudnutie vlastníckeho práva na základe dobrej viery je podľa názoru Ústavného súdu SR originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva; dobrá viera sa musí skúmať s poukazom na všetky individuálne okolnosti každého prípadu a zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu (resp. aj inému vecnému právu); naopak, ochranu by nemala požívať osoba, ktorá k svojím právam pristupuje s nedbalosťou. Žalovaný zdôraznil, že žalobcovia až po nadobudnutí spornej nehnuteľnosti žalovaným, t. j. so značným časovým odstupom začali riešiť svoje vlastníctvo, pričom s poukazom na predmetného nálezu Ústavného súdu SR, vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že pri posudzovaní vydržania v časti dobromyseľnosti držby je potrebné prihliadať aj na tú skutočnosť, že ponechaním platného právneho stavu, ktorý je k spornému pozemku evidovaný v katastri nehnuteľnosti, nedochádza z jeho strany k žiadnemu obohacovaniu; nemá totiž z vlastníctva k spornému pozemku žiadny majetkový prospech, pretože jeho užívaním len zabezpečuje výkon štátnej správy a teda svoje úlohy, ktoré mu vyplývajú zo zákona.

11. Žalobkyňa 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Dala do pozornosti, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol, ktorý z odvolacích dôvodov vymedzených v použil na odôvodnenie svojho odvolania. Namietala, že žalovaný použil ako prostriedok procesnej obrany svoju dobromyseľnú držbu, v dôsledku ktorej podľa jeho názoru došlo k vydržaniu spornej nehnuteľnosti, po prvýkrát až vo svojom záverečnom vyjadrení k veci (písomné podanie zo dňa 27.4.2018) a následne vo svojom odvolaní. Podčiarkla, že žalovaný navyše nepredložil žiadny relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení ohľadne dobromyseľnosti držby sporného pozemku; obrana žalovaného je postavená len na existencii delimitačných protokolov a na odkaze na právny názor vyjadrený v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. . Žalobkyňa 2/ sa stotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že delimitačné protokoly neboli spôsobilé byť podkladom na zápis vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Zdôraznila, že vychádzajúc z informácií uvedených v listine označenej ako príloha č. 3a, možno konštatovať, že príloha 3a mohla byť vypracovaná najskôr po dátume 8.10.2003, a preto v žiadnom prípade nemohla tvoriť neoddeliteľnú prílohu delimitačného protokolu z 26.7.2002.V tejto súvislosti zastávala názor, že fotokópia, úradne osvedčená dňa 4.3.2004, bola žalovaným protiprávne „vyrobená“ za účelom vykonania záznamu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti v jeho prospech. Dodala, že rovnako tomu bolo aj v súvislosti s prílohou č. 3a k delimitačnému protokolu z 13.9.2002. Uzavrela, že oba delimitačné protokoly (ako verejné listiny) boli cielene a účelovo vyrobené, resp. pozmenené, pričom k pozmeneniu došlo tak, že po ich podpise boli tieto delimitačné protokoly rozopnuté (resp. rozviazané), účelovo bola dodatočne vyhotovená listina označená ako príloha č. 3a, ktorá bola do delimitačných protokolov vložená a takto nezákonne vyrobená listina bola predložená pracovníkovi žalovaného na úradné osvedčenie pravosti listiny. Žalobkyňa 2/ dôvodila, že v zmysle b ods. 1 a ods. 2 zákona č.

sú obce povinné do 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia majetku štátu podľa podať na príslušnom katastri nehnuteľností návrh na zápis vlastníckeho práva k tomuto majetku podľa osobitných zákonov. Mala za to, že osobitným predpisom (v prípade nehnuteľnosti) bol katastrálny zákon, konkrétne jeho ustanovenie upravujúce spôsobilosť zmlúv, verejných listín a iných listín k zápisu. Zastávala názor, že vada tzv. verejných listín (úradne osvedčených fotokópii delimitačných protokolov vrátane ich príloh) bola okrem toho, že boli účelovo a cielene „vyrobené“, aj v tom, že sporná nehnuteľnosť nebola nikdy vedená v katastri nehnuteľností (a predtým ani v evidencii nehnuteľností) ako vlastníctvo štátu.

12. Žalobkyňa 2/ sa domnievala, že o tom, že sporný pozemok patrí konkrétnej fyzickej osobe mal žalovaný vedomosť už pri vyhotovovaní geometrického plánu č. X/XXXX, zo dňa 29.4.2003, kedy nebol zohľadnený zápis v PKV č. XXXX. Podotkla, že k zápisu nehnuteľného majetku do katastra nehnuteľností v prospech obce záznamom je podľa zákona o majetku miest a obcí a katastrálneho zákona potrebné predložiť list vlastníctva alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti. Podčiarkla, že prevodca (v danom prípade Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Senec) nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti a listiny - delimitačné protokoly boli vyhotovené nezákonne, podvodným spôsobom. Zdôraznila, že v prípade nezákonného spôsobu uchopenia predmetu vydržania ide o neoprávnenú držbu; a neoprávnený držiteľ nemôže nadobudnúť neoprávnene držanú vec do svojho vlastníctva. Ďalej oponovala, že o dobromyseľnosti žalovaného nemôže svedčiť ani listina vypracovaná Ing. Ondrejom Kocmundom dňa 19.8.2008, označená ako „Stanovisko k výzve Pozemkové úpravy - lokalita Za školou“, a to z najmä dôvodu, že autor nebol autoritou ani orgánom, ktorému patrilo rozhodovať o tom, či sporná nehnuteľnosť je majetkom patriacim štátu (SR); a taktiež z dôvodu, že stanovisko, najmä čo sa týka jeho záveru o vlastníctve spornej nehnuteľnosti štátom, nemá žiadnu právnu záväznosť a ide o ničím nepodloženú úvahu.

13. Žalobkyňa 2/ nesúhlasila s tým, že pre účely počítania vydržacej doby je potrebné túto počítať minimálne 10 rokov spätne od podania žaloby, t. j. od 22.3.2016 a domnievala sa, že prípadná vydržacia doba nebola nepretržitá. Poukázala na to, že v rámci jej plynutia sa totiž žalovaný opakovane dozvedal o nároku žalobcov, a bolo mu známe, že žalobcovia sa domáhajú vydania spornej nehnuteľnosti, napr. na základe jej žiadosti o vrátenie vlastníctva k spornej nehnuteľnosti zo dňa 28.12.2004, pričom išlo o konanie vedené na bývalom Okresnom pozemkovom úrade v Senci, neskôr na Okresnom úrade v Senci, pozemkovom a lesnom odbore, a žalovaný bol účastníkom konania. Žalobkyňa 2/ s poukazom na príslušný list vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L. uviedla, že sporná nehnuteľnosť je ornou pôdou a nie je na nej postavená žiadna stavba. V tejto súvislosti žalobkyňa 2/ pripojila k vyjadreniu aj informatívne kópie z katastrálnej mapy. Mala za nesporné, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností - stavieb, na ktoré boli vydané rozhodnutia o určení súpisných čísiel (č. l. 119 až 123), ale tieto stavby nie sú umiestnené na spornej nehnuteľnosti. Poznamenala, že uvedené je opätovným dôkazom o hrubom zavádzaní súdu zo strany žalovaného. Žalobkyňa 2/ vyjadrila presvedčenie, že sporná nehnuteľnosť nebola užívaná ani ako súčasť školského areálu; po zápise sporného pozemku do katastra nehnuteľností v roku 2004 v prospech žalovaného bol totiž pozemok opustený, začala sa na ňom vytvárať divoká skládka, a začali na ňom vyrastať dreviny. Dala do pozornosti, že žalobca 1/ listom z 15.10.2008 informoval starostu žalovaného o nezákonnej skládke asfaltu na spornej nehnuteľnosti. Dodala, že takáto činnosť by na pozemku nemohla byť vykonávaná v prípade, ak by bol sporný pozemok v tom čase zastavaný školou, resp. využívaný ako súčasť školského areálu.

14. K argumentácii žalovaného, ktorý podporne odkázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , žalobkyňa 2/ uviedla, že v bode 16 predmetného nálezu je riešená situácia kolízie dvoch ústavných hodnôt - princíp dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka; pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. V tejto súvislosti zdôraznila, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. V tejto súvislosti žalobkyňa 2/ vyjadrila presvedčenie, že obrana žalovaného poukazom na predmetný nález Ústavného súdu SR nemá v tomto spore opodstatnenie, pretože v tomto prípade sa sporná nehnuteľnosť nikdy nestala vlastníctvom štátu, resp. Slovenskej republiky v období od 25.2.1948 do 1.1.1990 (teda neopustila vlastníkovu - Ľ. X. - sféru a nedostala sa na list prevodcu - štát, resp. Slovenská republika - po zákonom určenom správnom konaní) a nestalo sa tak ani po 1.1.1990; žalovaný mal vedomosť o tom, že sporný

pozemok patrí konkrétnej fyzickej osobe už pri vyhotovovaní geometrického plánu č. X/XXXX zo dňa 29.4.2003, kedy nebol zohľadnený zápis v PKV č. XXXX; sporná nehnuteľnosť nebola nehnuteľnosťou definovanou v § 2b ods. 1 zákona č. 138/91 Zb.; sporný pozemok prešiel do vlastníctva žalovaného záznamom podľa B.-XXX/XX, a to na základe listín (delimitačných protokolov), ktorých pravosť a hodnovernosť boli v tomto konaní spochybnené, a ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako listiny, ktoré neboli spôsobilé byť podkladom na zápis vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa 2/ ďalej podčiarkla, že zomrelý Ľ. X. a ani jeho dedičia neboli „nedbalými vlastníkmi“.

15. Žalobca 1/ sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v celom rozsahu stotožnil s vyjadrením k odvolaniu žalobkyne 2/.

16. Žalovaný v odvolacej replike skonštatoval, že z jeho odvolania je zrejmé, že bolo podané z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ sa jedná o delimitačné protokoly oponoval, že ide len o formálnu nezrovnalosť, a nie nezrovnalosť materiálnu, a už vôbec nebolo preukázané, že by z jeho strany došlo k akýmkoľvek podvodom a falšovaniu; a zo strany žalobkyne 2/ nejde v tejto súvislosti o podloženú argumentáciu, ale skôr o jeho bezdôvodné osočenie. Mal za to, že zápis delimitačných protokolov do katastra nehnuteľností treba považovať za vecne správny, pretože pokiaľ nebola súdom konštatovaná nezákonnosť, prípadne rozhodnutie katastrálneho odboru príslušného okresného úradu zápis nezrušilo, je nutné uplatňovať prezumpciu správnosti zápisu. Vyjadril presvedčenie, že súdu prvej inštancie a ani žalobkyni 2/ neprináleží právoplatne konštatovať iné závery. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , zo dňa 21.6.2017, a uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa 2/ domnievala, že prišlo k zápisu delimitačných protokolov do katastra nezákonným spôsobom, mala vec riešiť správnou žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správy katastra alebo mohla dať podnet na prokuratúru.

17. Žalovaný bol názoru, že zápis B.-XXX/XX, ktorým boli delimitačné protokoly zapísané do katastra nehnuteľností bol zákonný, a navyše bol len dôsledkom a vyústením právnej úpravy , pričom právnym titulom nadobudnutia sporného pozemku do jeho vlastníctva bola platná právna úprava, a zápis delimitačných protokolov mal len deklaratórny, a nie konštitutívny účinok. Dodal, že nemal absolútne žiadny dôvod falšovať, podvádzať alebo akokoľvek sa úmyselne dopúšťať nezákonností, ako sa to snažila naznačiť žalobkyňa 2/. Skonštatoval, že minimálne v čase zápisu delimitačných protokolov nevedel o spornosti dotknutého pozemku, a bol tak v čase nadobúdania dobromyseľný. Na uvedenom základe mal za to, že aplikácia nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. má v tejto situácii zmysel, pretože aj právny predchodca, t. j. Okresný úrad Senec spravujúci majetok Slovenskej republiky a aj ďalší právny predchodca spätne do roku 1965 (kedy bola prídelová listina zrušená), nech ním bol ktokoľvek, sporný pozemok s istotou vydržali, nakoľko bol užívaný ako pozemok v areáli školy. Je tak úplne nepodstatné tvrdenie žalobkyne 2/, že pozemok nijakým spôsobom oficiálne neprešiel na štát. Právni predchodcovia žalobkyne 2/ pozemok neužívali, naopak pozemok bol využívaný ako pozemok školského areálu jeho právnym predchodcom - štátom (v zmysle držby veci) a toto nebolo v konaní ani sporné. Za tie desiatky rokov tak možno s istotou prijať záver, že sporný pozemok bol v rámci 10 ročnej premlčacej doby vydržaný, pretože bol užívaný na školské účely jeho (žalovaného) právnym predchodcom, nech ním bol už ktokoľvek a to bez ohľadu na akékoľvek zápisy v evidencii nehnuteľností. Žalovaný podčiarkol, že nikdy netvrdil, že sporný pozemok je zastavaný školou; pozemok bol súčasťou plánovaného areálu školy minimálne od roku 1965, kedy Okresný národný výbor rozhodol dňa 21.1.1965 o zrušení prídelovej listiny, ktorou bol Ľ. X. ako právnemu predchodcovi žalobcov pridelený majetok (vrátane sporného pozemku) pre nesplnenie prídelových podmienok, pričom v tomto rozhodnutí bolo uvedené, že prídelová roľa s parcelným č. XXXX/XX bola daná do užívania JRD L. a druhá roľa s parcelným č. XXXX bola zabraná na školské účely. Poznamenal, že uvedené vyplýva aj zo zistení súdu prvej inštancie na str. 7 napadnutého rozsudku, teda je možné prijať záver, že sporný pozemok bol dobromyseľne užívaný ako súčasť školského areálu; navyše táto držba (užívanie) nebola desiatky rokov nikdy napadnutá, a preto došlo k vydržaniu sporného pozemku a žalobcovia nemajú právny nárok na jeho vrátenie.

18. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, , ďalej len „“) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny ( ). Rozsudok verejne vyhlásil 29.6.2021 ( ).

19. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

20. V posudzovanej veci sa žalobcovia domáhali určenia, že pozemok parcela reg. „C“, parcelné č. XXXX/XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 1.749 m2, katastrálne územie L., obec L., okres Senec, ktorý vznikol geometrickým plánom č. XXX/XXXX pre kraj Bratislavský, okres Senec, obec L., katastrálne územie L.Á., mapový list č. B. I.-XX-X, na oddelenie pozemku parcelné č. XXXX/XXX, vyhotoveným GEO-team Slovakia, s.r.o., dňa 15.10.2008, autorizačne overeným dňa 15.10.2008 Ing. Vítom Gergelym, autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným Katastrálnym úradom Bratislava, správou katastra Senec, dňa 3.11.2008 pod č. XXXX/XXXX, odčlenením z pozemku parcela reg. „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere 2.586 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, obec L., katastrálne územie L. (ďalej ako „Pozemok“), patrí do dedičstva po poručiteľovi Ľ. X., nar. X.X.XXXX, zomrelému XX.X.XXXX, naposledy bytom B. XX, L..

21. Na ozrejmenie právnej stránky odvolací súd uvádza, že dedič môže zdediť buď všetok majetok poručiteľa, jeho pomernú časť, alebo určitú vec alebo právo. Pokiaľ na dediča prechádza celý majetok poručiteľa alebo jeho pomerná časť vyjadrená určitým podielom, hovoríme o univerzálnej sukcesii. Dedič, resp. dedičia vstupujú v takom prípade do všetkých aktív a pasív poručiteľovho majetku bez toho, aby ich práva alebo povinnosti boli obmedzené na určité veci či práva, ktoré sú súčasťou dedičstva. Zistenie poručiteľovho majetku popri zisťovaní okruhu dedičov je obsahom predbežného vyšetrenia, ktoré uskutočňuje súd (notár ako súdny komisár) po začatí dedičského konania ( účinného do 30.6.2016). Dedičstvo tvoria predovšetkým majetkové práva a povinnosti, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty inak než dedením. Predmetom dedenia sú predovšetkým veci v zmysle , vecné práva (napr. vecné bremená), osobné majetkové práva a záväzky (pohľadávky a dlhy poručiteľa).

22. Ustálená prax najvyšších súdnych autorít je zjednotená v názore, že určovacou žalobou môže byť určené len jestvovanie práva, prípadne právneho vzťahu, existujúceho ku dňu vyhlásenia rozsudku, obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ); výnimkou z tohto pravidla sú iba určovacie žaloby v podobe žalôb o určenie, že určitá osoba bola ku dňu smrti vlastníkom veci, resp. žaloba, že určitá vec patrí do dedičstva (pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , , ).

23. Zmyslom žaloby na určenie vlastníckeho práva poručiteľa ku dňu jeho smrti je zistenie, či táto vec má byť prejednaná v dedičskom konaní a kam patria všetky veci, ktoré poručiteľ vlastnil ku dňu smrti. Vyhovením žalobe na určenie, že právny predchodca žalobcu bol ku dňu smrti vlastníkom určitej veci, nie je určené, kto je jej súčasným vlastníkom. Po smrti poručiteľa mohlo totiž dôjsť k právnej skutočnosti, ktorá mala za následok vznik vlastníckeho práva inej osoby (napr. v dôsledku vydržania). Význam takého rozhodnutia je teda len v tom, že vec, o ktorú ide, bude prejednaná v dedičskom konaní; toto rozhodnutie sa nedotýka práv tretích osôb, ktoré neboli účastníkmi tohto konania.

24. Odvolací súd na tomto mieste osobitne v súvislosti s podstatnými odvolacími tvrdeniami žalovaného, s ktorými sa musí vysporiadať ( ) uvádza, že (ako aj účinný do 30.6.2016) predpokladá, že vo vzťahu k sporným aktívam a pasívam sa dedičia svojich práv budú domáhať žalobou mimo konania o dedičstve (či už pred skončením konania o dedičstve alebo po jeho skončení).

25. Pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, procesným nástrojom na jeho odstránenie je žaloba na určenie, že tá ktorá vec (právo) patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takej žalobe ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci; požadované určenie sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu.

26. Ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.

27. Z vyššie uvedenej právnej argumentácie odvolacieho súdu, potom rezultuje nespochybniteľný záver, že námietka žalovaného o splnení zákonných podmienok na vydržanie sporných pozemkov práve s poukazom na delimitačné protokoly zo dňa 26.7.2002 a 13.9.2002 zapísané do katastra nehnuteľností, ktorých formálne nedostatky nemôžu spôsobovať, že súd na ne ako na dôkaz o dobromyseľnosti prihliadať nebude, pričom neexistoval žiadny dôvod, prečo by ako obec mohol alebo mal vedieť, že sporný pozemok pod školou bol nezákonným spôsobom odňatý právnemu predchodcovi žalobcov; bola pre posúdenie sporu právne irelevantná, keďže tieto skutočnosti nastali po smrti poručiteľa dňa 22.8.1985.

28. V nadväznosti na právne východiská prezentované odvolacím súdom tak pre vecne správne právne posúdenie sporu bolo podstatným zistenie súdu prvej inštancie vyplývajúce z rozhodnutia Okresného úradu Senec, zo dňa 11.6.2015, vydaným podľa , v zmysle ktorého žalobcovi 1/ nenavrátil vlastníctvo a nepriznal mu právo na náhradu k pozemku parcela č. XXXX/ X o výmere 2.160 m2, pre nesplnenie zákonných podmienok uvedených v a a , založených na úvahe, že Okresný národný výbor Bratislava - vidiek, nemal kompetencie rušiť výmery vlastníctva pôdy, resp. prídelové listiny, že rozhodnutia boli vydávané nad rámec pôsobnosti, že skonfiškovaný majetok mohlo podľa § 23 nariadenia SNR č. 104/1954 Zb. odňať povereníctvo najneskôr do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby; pôvodní prídelcovia Ľ. X. (poručiteľ) a jeho manželka riadne hospodárili na pridelených pozemkoch až do času vnesenia parcely č. XXXX/ XX do JRD a tiež na parcele č. XXXX/X až do zabratia pre účely školy; teda na pridelených pozemkoch nenastal prechod na Československý štát na základe vydaného rozhodnutia o zrušení prídelu v roku 1965.

29. Keďže žalovaný v podanom odvolaní ďalej neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, a s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku; ďalšie odvolacie námietky žalovaného preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalobcom 1/ a /, ktorý mali v odvolacom konaní plný úspech priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).