Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/35/2020

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej J. H., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX H., zastúpenej splnomocneným zástupcom Centrum Správnej Pomoci Prievidza, so sídlom 1.mája 388/8, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, IČO: 51 876 141, o zaplatenie 6 151,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. -133 z 26. februára 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Brezno vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 871,06 Eur so špecifikovaným príslušenstvom (II. výrok) vrátane závislých výrokov o trovách konania (III., IV. výrok) z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 26. 02. 2020 zastavil konanie v časti istiny vo výške 280,- Eur, v časti príslušenstva spočívajúceho v úroku z úveru vo výške 7,79% ročne zo sumy 70,- Eur od 16. 10. 2019 do 18. 11. 2019, v úroku z úveru vo výške 7,79% ročne zo sumy 140,- Eur od 19. 11. 2019 do 16. 12. 2019, v úroku z úveru vo výške 7,79% ročne zo sumy 210,- Eur od 17. 12. 2019 do 15. 01. 2020, v úroku z úveru vo výške 7,79% ročne zo sumy 280,- Eur od 16. 01. 2020 do zaplatenia, v úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 70,- Eur od 16. 10. 2019 do 18. 11. 2019, v úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 140,- Eur od 19. 11. 2019 do 16. 12. 2019, v úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 210,- Eur od 17. 12. 2019 do 15. 01. 2020, v úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 280,- Eur od 16. 01. 2020 do zaplatenia (I. výrok) a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 871,06 Eur spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 6 539,20 Eur od 08. 09. 2016 do 08. 03. 2017, spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 6 359,20 Eur od 09. 03. 2017 do 30. 03. 2017, spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 6 259,20 Eur od 31. 03. 2017 do 11. 05. 2017, spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 6 079,20 Eur od 12. 05. 2017 do 15.11. 2017, spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 5 879,20 Eur od 16.11. 2017 do 15. 12. 2017, spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 5 679,20 Eur od 16. 12. 2017 do 15. 01. 2018, spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 5 479,20 Eur od 16. 01. 2018 do 15. 02. 2018, spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 5 279,20 Eur od 16. 02. 2018 do 15. 10. 2019, spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 5 209,20 Eur od 16. 10. 2019 do 18. 11. 2019, spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 5 139,20 Eur od 19. 11. 2019 do 16. 12. 2019, spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 5 069,20 Eur od 17. 12. 2019 do 15. 01. 2020, spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 4 999,20 Eur od 16. 01. 2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7 411,06 Eur od 08. 09. 2016 do 08. 03. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7231,06 Eur od 09. 03. 2017 do 30. 03. 2017, spolu zo sumy 7 131,06 Eur od 31. 03. 2017 do 11. 05. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6 951,06 Eur od 12. 05. 2017 do 15. 11. 2017, spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6 751,06 Eur od 16. 11. 2017 do 15. 12. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6 551,06 Eur od 16. 12. 2017 do 15. 01. 2018, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6 351,06 Eur od 16. 01. 2018 do 15. 02. 2018, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6 151,06 Eur od 16. 02. 2018 do 15. 10. 2019, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6 081,06 Eur od 16. 10. 2019 do 18. 11. 2019, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6 011,06 Eur od 19. 11. 2019 do 16. 12. 2019, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5 941,06 Eur od 17. 12. 2019 do 15. 01. 2020, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5 871,06 Eur od 16. 01. 2020 do zaplatenia, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením žalovanej alebo C. K., nar. 04. 12.1967, zaviazaného platobným rozkazom č.k. -53 zo dňa 13. 09. 2019, zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalovanej 1/ alebo C. K., nar. 04. 12. 1967 (II. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania do vydania platobného rozkazu č.k. -53 zo dňa 13. 09. 2019 v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník s tým, že plnením žalovanej alebo XCsp/XX/XXXX-XX K., nar. XX. XX. XXXX, zaviazaného platobným rozkazom č.k. -53 zo dňa 13. 09. 2019, zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalovanej 1/ alebo C. K., nar. 04. 12. 1967 (III. výrok) s tým, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania od vydania platobného rozkazu č.k. -53 zo dňa 13. 09. 2019 v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník (IV. výrok). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným 1/ X H., nar. XX. XX. XXXX, 2/ C. K., nar. XX. XX. XXXX, zaplatenia sumy 6 151,06 Eur spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 6 539,20 Eur od 08. 09. 2016 do 08. 03. 2017, spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 6 359,20 Eur od 09. 03. 2017 do 30. 03. 2017, spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 6 259,20 Eur od 31. 03. 2017 do 11. 05. 2017, spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 6 079,20 Eur od 12. 05. 2017 do 15. 11. 2017, spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 5 879,20 Eur od 16. 11. 2017 do 15. 12. 2017, spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 5 679,20 Eur od 16.12. 2017 do 15. 01. 2018, spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 5 479,20 Eur od 16. 01. 2018 do 15. 02. 2018, spolu s úrokom za úver vo výške 7,79% ročne zo sumy 5 279,20 Eur od 16. 02. 2018 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7 411,06 Eur od 08. 09. 2016 do 08. 03. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7 231,06 Eur od 09. 03. 2017 do 30. 03. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7 131,06 Eur od 31. 03. 2017 do 11. 05. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6 951,06 Eur od 12. 05. 2017 do 15. 11. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6 751,06 Eur od 16. 11. 2017 do 15. 12. 2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6 551,06 Eur od 16. 12. 2017 do 15. 01. 2018, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6 351,06 Eur od 16. 01. 2018 do 15. 02. 2018, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6 151,06 Eur od 16. 02. 2018 do zaplatenia, nahradiť mu trovy konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz č.k. -53 zo dňa 13. 09. 2019, proti ktorému žalovaná 1/ podala odpor, v dôsledku čoho súd prvej inštancie uznesením č.k. -67 zo dňa 08. 10. 2019 v spojení s opravným uznesením č.k. -85 zo dňa 04. 11. 2019 zrušil platobný rozkaz č.k. -53 zo dňa 13. 09. 2019 voči žalovanej 1/. Platobný rozkaz č.k. -53 zo dňa 13. 09. 2019 nadobudol vo vzťahu k C. K., nar.XX. XX. XXXX, právoplatnosť dňa 11. 10. 2019. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29. 01. 2020 zobral žalobca podanú žalobu v časti 280,- Eur s príslušenstvom späť a navrhol, aby súd prvej inštancie konanie v sčasti zastavil. Na pojednávaní žalovaná namietla premlčanie uplatneného nároku žalobcu. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , (ďalej aj ,,,“ resp. ,,ObZ“), v znení účinnom od 01. 04. 2015, , (ďalej aj ,Z“). Keďže žalobca vzal žalobu späť v časti istiny vo výške 280,- Eur spolu s príslušenstvom, preto súd prvej inštancie konanie sčasti zastavil podľa , , (ďalej aj ,P“). Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle ustanovenia , tretej vety a s poukazom na závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 04. 2015, sp. zn. sa na úpravu právneho vzťahu vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď

by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené však neznamená, že na právny vzťah založený na základe zmluvy o úvere v zmysle a nasl. . sa aplikuje jedine s absolútnym vylúčením , keď úverová zmluva ako zmluvný typ v rámci neexistuje, je upravená len v rámci . Hoci všeobecná úprava záväzkových vzťahov, ako aj úprava týkajúca sa práv spotrebiteľa, sa použije z (ako lex generalis), právna úprava týkajúca sa konkrétneho zmluvného typu sa použije z (ako lex specialis). Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca ako veriteľ, uzavrel dňa 03. 09. 2004 s XX. XXX,, nar. J., zomr. XX., ako dlžníčkou, žalovanou XX.G., nar. XX. XX. XXXX ako spoludlžníčkou a C. K., nar. XX. XX. XXXX ako ručiteľom Zmluvu o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ,,Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, “ resp. ,,zmluva“), pričom veriteľ sa zaviazal na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení poskytnúť medziúver vo výške 6 638,78 Eur prevodom na účet N. S., pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý a pri dodržaní VOP sa mimoriadny medziúver mal zmeniť na stavebný úver č. XXXXXXXXXX vo výške cca. 4 315,21 Eur. Až do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaná a dlžníčka N. S. zaviazali splácať poskytnutý medziúver pravidelnými mesačnými splátkami po 43,12 Eur mesačne k 15. dňu v mesiaci. Plnenie žalobcu vo výške 6 638,78 Eur bolo znížené o poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 99,58 Eur a poplatok za vydanie biankozmenky vo výške 16,60 Eur. Poskytnutý medziúver je úročený úrokovou sadzbou vo výške 7,79% ročne. Žalovaná a dlžníčka N. S. sa taktiež zaviazali poukazovať pravidelne mesačne na účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 26,56 Eur. V rámci článku III zmluvy G. K., nar. XX. XX. XXXX, prevzal voči veriteľovi povinnosti vyplývajúce z ručenia. Súdny exekútor I.pod Ex 1446/2013 vydal dňa 27. 03. 2015 príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke povinného N. S., nar. X XX. XXXX, v zmysle Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017. Dňa 27. 03. 2015 vydal I.. G. T. pod Ex 1446/2013 príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, na základe ktorej žalobca previedol nasporené prostriedky s výnimkou sumy 99,58 Eur na účet súdneho exekútora. Keďže dlžníčka N. S., žalovaná 1/ a C. K. si neplnili povinnosti zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, t.j. neuhrádzali riadne a včas predpísané splátky medziúveru ako aj povinných vkladov na stavebné sporenie, neuhradili súdnemu exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz na účet stavebného sporenia, celý zvyšok vymáhanej pohľadávky, aby bol účet odblokovaný, dostali sa s úhradou predpísaných splátok a povinných vkladov do omeškania. Aj napriek výzvam veriteľa nevyrovnali svoje záväzky riadne a včas, pristúpil veriteľ k zosplatneniu poskytnutého úveru v zmysle ku dňu 07. 09. 2016 a požiadal dlžníčku N. S., žalovanú a C. K. na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka ku dňu zosplatenia predstavovala sumu 7 411,06 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 6 638,78 Eur ktorá bola znížená o nasporenú sumu na účte stavebného sporenia vo výške 99,58 Eur a z nezaplatených úrokov z úveru 7,79% ročne vo výške 871,86 Eur. Po zosplatnení medziúveru uhradili dlžníčka N. S., žalovaná a C. K. celkovo sumu 1 260,- Eur, ktorá bola započítaná na istinu. XCsp/XX/XXXX-XX K., pôvodne žalovaný 2/ bol v priebehu konania platobným rozkazom č.k. -53 zo dňa 13. 09. 2019, právoplatným voči N. K. dňa 11. 10. 2019, zaviazaný na úhradu dlžnej sumy. V priebehu konania žalovaná a C. K. uhradili celkovo sumu 280,- Eur, o ktorú bola znížená istina, ktorá tak predstavuje sumu 4 999,20 Eur. Celková dlžná suma tak predstavuje 5 871,06 Eur (6 151,06 - 280), preto súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalovanému dlžnú sumu s tým, že plnením žalovanej alebo C. K., nar. XCsp/XX/XXXX-XX. XX. XXXX, zaviazaného platobným rozkazom č.k. -53 zo dňa 13. 09. 2019, zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalovanej 1/ alebo C. K., nar. XX. XX. XXXX s tým, že žalovanej umožnil zaplatiť dlh v lehote 30 dní s prihliadnutím na finančnú hodnotu povinností uloženej žalovanej. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si v rámci podanej žaloby uplatnil voči žalovanej aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože žalovaná mu dlžnú čiastku neuhradila v lehotách stanovených v zmluve o medziúvere v dôsledku čoho žalobca poskytnutý úver zosplatnil. Nezaplatením dlžnej sumy do dňa konečnej splatnosti, t. j. do 07. 09. 2016, sa dostala žalovaná s platením dlhu do omeškania. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že v žalobe uplatňované úroky z omeškania majú oporu v citovanom nariadení vlády SR č. , ako aj v ustanovení , , , súd prvej inštancie preto žalobcovi priznal voči žalovanej aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania 5% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy tak, ako si ich uplatnil v petite podanej žaloby po úpravách v zmysle podaného späťvzatia žaloby v časti dňa 29. 01. 2020.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z úveru vo výške 7,79% ročne. V zmysle ustanovení Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, je poskytnutý medziúver úver úročený sadzbou vo výške 7,79 % ročne. Z dikcie ustanovení , vyplýva zámer zákonodarcu, aby boli zmluvné úroky zo strany dlžníkov platené až do úplného splatenie poskytnutej sumy, bez ohľadu na to, či došlo k využitiu práva veriteľa v zmysle alebo nie. Pri určení práv a povinností účastníkov zmluvy o úvere je potrebné vychádzať z , ktoré upravuje základné práva a povinnosti účastníkov úverovej zmluvy. Vychádzajúc zo znenia , obsahom záväzku dlžníkov nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Pokiaľ však ide o aplikáciu , toto ustanovenie upravuje špecifický prípad odstúpenia veriteľa od zmluvy pri omeškaní dlžníka, ktoré môže veriteľ využiť, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Uvedené odstúpenie nespôsobuje zánik záväzku ex tunc. Ako to vyplýva priamo z dikcie tohto zákonného ustanovenia, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Táto povinnosť odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká. V dôsledku tejto špeciálnej úpravy je vylúčené použitie ustanovení o odstúpení, lebo obdobné ustanovenie neobsahuje. Ide o právny inštitút, ktorý je určený na ochranu veriteľa a jeho využitím sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom by bol pred odstúpením od zmluvy, situácia totiž nastala pre neplnenie si povinností dlžníka. Základnou zásadou spotrebiteľského práva je ochrana pred neprijateľnými podmienkami, to však neznamená vylúčenie aplikácie ustanovení na ochranu veriteľa pri neplnení si povinností dlžníka. Odstúpením od zmluvy v zmysle pre omeškanie dlžníka s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšie ako tri mesiace zmluva od počiatku nezanikla a naďalej trvá právo veriteľa a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Tým nie je dotknutý nárok veriteľa na zákonný úrok z omeškania. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že v žalobe uplatňovaný zmluvný úrok má oporu v ustanoveniach , , ako aj v predložených listinných dôkazoch, preto súd prvej inštancie priznal zmluvný úrok žalobcovi priznal v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie konštatoval, že sa nezoberal námietkami žalovanej týkajúcimi sa zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže žalobca si v predmetnom konaní žiadnu zmluvnú pokutu neuplatnil a v Zmluve o medziúvere a stavebnom úvere nie je ani žiadna zmluvná pokuta dojednaná. Taktiež aj námietka žalovanej ohľadom poskytovaní osobných údajov tretím osobám, ktorá má predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, je nedôvodná. Predmetné ustanovenia uvedené v bode VIII. zmluvy sú súčasťou základného textu zmluvy, ktorý žalovaná na znak svojho súhlasu podpísala. Predmetné ustanovenia zmluvy sú jednoducho a zrozumiteľne formulované, s použitím štandardnej veľkosti písma a teda nie je možné, aby si ich žalovaný pri bežnom štúdiu nevšimol. Aj v prípade, ak by predmetné ustanovenie zmluvy bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou a bolo by neplatné, v súlade s ustanovením by táto skutočnosť nemala dosah na zvyšok zmluvy a teda ani na nárok žalobcu uplatnený v predmetnom konaní. I námietku žalovanej, ohľadom skutočnosti, že žalobca na preukázanie svojho nároku predložil len fotokópie listín, považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú, keďže na preukázanie predmetného nároku plne postačujú. Súd prvej inštancie nezistil v priebehu konania existenciu žiadneho dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné žiadať od žalobcu originály predmetných dokladov. Všetky listinné doklady boli doručené v priebehu konania žalovanej vrátane Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, čo vyplýva z doručeniek, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaná v priebehu pojednávania vzniesla námietku premlčania proti uplatnenému nároku žalobcu. Súd prvej inštancie preto preskúmal možné premlčanie nároku žalobcu. V súlade s právnym názorom uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydaného pod sp. zn. zo dňa 17. 06. 2008, podľa ktorého „splatnosť pohľadávky z úverovej zmluvy v prípade, ak bolo v zmluve o úvere dohodnuté splácanie úveru v splátkach, nepredstavuje čiastkové plnenie podľa (v rámci je ekvivalentným ustanovením O.z.), ale jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach,“ súd prvej inštancie pri posudzovaní uplatnenej námietky premlčania vychádzal zo dňa splatnosti úveru ako celku, a nie zo dňa splatnosti jeho jednotlivých splátok. Plynutie, resp. uplynutie všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty v zmysle sa preto neposudzuje osobitne a samostatne od splatnosti každej jednej splátky poskytnutého úveru, ale buď od jej konečnej splatnosti, alebo od jej zosplatnenia podľa toho, ktorá z uvedených možností nastane skôr. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri posudzovaní skutočnosti, či došlo k premlčaniu uplatnenej

pohľadávky, alebo jej časti treba vychádzať zo dňa 08. 09. 2016 (deň zosplatnenia medziúveru) ako určujúceho dňa pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty. Keďže žalobca si pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o medziúvere úvere uplatnil na súde prvej inštancie dňa 15. 08. 2019, preto v čase podania žaloby na súde (kedy začala premlčacia lehota spočívať v zmysle ) neuplynula trojročná premlčacia doba. Nárok žalobcu preto nie je premlčaný v celosti a ani v časti. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , , . Súd prvej inštancie uviedol, že na základe prejavu vôle žalobcu doručeného súdu prvej inštancie dňa 29. 01. 2020, ktorý vzal svoju žalobu späť v časti 280,- Eur s príslušenstvom, musel súd prvej inštancie konanie zastaviť, pretože ide o sporové konanie a žalobca v rámci svojej dispozičnej právomoci môže kedykoľvek v priebehu konania vziať podanú žalobu späť. Prejavom jeho vôle je súd viazaný a odhliadnuc od prípadov, kedy žalovaná so späťvzatím žaloby dôvodne nesúhlasí (za splnenia zákonom stanovených procesných predpokladov), súd musí konanie obligatórne zastaviť. K zastaveniu konania v časti síce došlo na základe späťvzatia žaloby v časti, avšak späťvzatie žaloby bolo podané z dôvodu úhrady nároku žalobcu uplatňovaného v žalobe vo výške 280,- Eur žalovanou a F. C.. Žalovaná a XXX,- K. úhradou pohľadávky vo výške 280,- Eur spôsobili, že žalobca bol nútený vziať žalobu späť, v dôsledku čoho konanie muselo byť zastavené. Žalovanému 2/ C. K. bola platobným rozkazom č.k. -53 zo dňa 13. 09. 2019, právoplatným vo vzťahu k C. K. dňa 11. 10. 2019, uložená povinnosť zaplatiť náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v hodnote 369,- Eur na účet žalobcu, preto súd prvej inštancie z dôvodu prehľadnosti rozdelil trovy konania žalobcu na trovy konania do vydania platobného rozkazu a trovy konania po vydaní platobného rozkazu. Žalobcovi, ktorý bol v plnom rozsahu úspešný, súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník s tým, že plnením žalovanej alebo C. K., nar. XX.. XX. XXXX zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalovanej 1/ alebo C. K., nar.XX.. I.. XXXX. Ďalej súd prvej inštancie o trovách konania od vydania platobného rozkazu rozhodol podľa , , keď žalobcovi, ktorý bol v plnom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník.

2. Žalovaná podala včas formálne odvolanie proti celému rozsudku súdu prvej inštancie, avšak z obsahu jej odvolania vyplýva, že de facto odvolaním napadla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 5 871,06 Eur s príslušenstvom (II. výrok). Navrhla, aby odvolací súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Uviedla, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že na pojednávaní vzniesla námietku premlčania s poukazom na ustanovenie . V zmysle ustanovenia sa bezdôvodné obohatenie premlčí v dvojročnej lehote. Zo súdneho spisu vyplynulo, že dňa 07. 09. 2016 došlo k vyhláseniu úveru za mimoriadne splatný, preto v tento deň skončil úverový vzťah. Žalobca mal od tohto dátumu lehotu 2 rokov na podanie žaloby vo veci vydania bezdôvodného obohatenie. Táto lehota uplynula dňa 07. 09. 2018. Žaloba bola podaná v roku 2019, teda po uplynutí 2- ročnej premlčacej doby.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením , , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) a v závislých výrokoch o trovách konania (III., IV. výrok) podľa , zrušil a vec mu v tomto rozsahu podľa ustanovenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj

dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

6. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej odvolací súd poukazuje na to, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. ).

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 6 151,06 Eur s príslušenstvom s odkazom na Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretú dňa 03. 09. 2004 medzi žalobcom v pozícii veriteľa s N. S., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, ako dlžníčkou, žalovanou J. G., nar. XX. XX. XXXX ako spoludlžníčkou a C. K.om, nar. XX. XX. XXXX ako ručiteľom.

8. Žalovaná na pojednávaní pred prvoinštančným súdom dňa 12. 02. 2020 vzniesla námietku premlčania s poukazom na ustanovenie , s tým, že premlčacia doba sa počíta od prvej neuhradenej splátky, kvôli ktorej došlo k zročnosti nesplatenej splátky (viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 12. 02. 2020; č.l.126-128 spisu).

9. Súd prvej inštancie v súvislosti so žalovanou vznesenou námietkou premlčania uviedol, že pri posudzovaní skutočnosti, či došlo k premlčaniu uplatnenej pohľadávky, alebo jej časti treba vychádzať zo dňa 08. 09. 2016 (deň zosplatnenia medziúveru) ako určujúceho dňa pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty. Keďže žalobca si pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o medziúvere úvere uplatnil na súde prvej inštancie dňa 15. 08. 2019, preto v čase podania žaloby na súde (kedy začala premlčacia lehota spočívať v zmysle ) neuplynula trojročná premlčacia doba. Nárok žalobcu preto nie je premlčaný v celosti a ani v časti.

10. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z premisy, že Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 03. 09. 2004 treba klasifikovať ako zmluvu spotrebiteľskú, považuje odvolací súd za vecne správne s poukazom na to, že žalobca mal pri uzavretí zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) a žalovaná (s nebohou N. S.) postavenie spotrebiteľa.

11. Podľa ustanovenia ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ ak uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

12. Veriteľ je oprávnený vyhlásiť mimoriadne splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú veriteľ určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru neznamená odstúpenie od zmluvy, ale využitie práva poskytovateľa úveru upraviť okamih zročnosti celého úveru v prípadoch porušenia povinnosti dlžníkom z úveru, ak dlžník je v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo z úrokov.

13. Podľa ustanovenia ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

14. V prípade omeškania so zaplatením niektorej zo splátok ustanovenie umožňuje veriteľovi pri splnení v uvedených predpokladov žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz. Veriteľ môže žiadať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku toho, že nebola zaplatená niektorá splátka, ak to bolo medzi dlžníkom a veriteľom dohodnuté, resp. ak to bolo určené v rozhodnutí, za predpokladu kumulatívne splnených skutočností : 1/ ak sa dlžník dostal do omeškania so zaplatením niektorej zo splátok, 2/ veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, 3/ veriteľ požiadal o zaplatenie celej pohľadávky najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej pohľadávky.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu pre správne posúdenie námietky premlčania bolo primárne povinnosťou okresného súdu zistiť, či boli splnené všetky kumulatívne zákonné podmienky pre

uplatnenie práva právneho predchodcu žalobcu podľa , a to: 1/ existenciu dohody medzi účastníkmi zmluvy o tom, že pri nesplnení niektorej zo splátky nastane splatnosť celej pohľadávky, 2/ omeškanie žalovanej (dlžníka) so splátkou, 3/ upozornenie spotrebiteľa (žalovanej) na uplatnenie práva veriteľa (žalobcu) v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní na uplatnenie práva s tým, že lehota 15 dní začína plynúť nasledujúci deň po tom, čo žalobcovi vzniklo právo podľa , t.j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, 4/ žalobca (veriteľ) požiadal o zaplatenie celej pohľadávky najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej pohľadávky.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa pri posúdení premlčania nároku žalobcu náležitým spôsobom nevysporiadal, či súčasťou Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola dohoda medzi účastníkmi zmluvy o tom, že pri nesplnení niektorej zo splátky nastane splatnosť celej pohľadávky, pričom táto zásadná skutočnosť nevyplýva z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu.

17. Prvoinštančný súd nevenoval dostatočnú pozornosť tomu, kvôli ktorej nezaplatenej splátke uplatnil žalobca právo podľa voči žalovanej, či žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva v zákonom stanovenej lehote ( ), či žalobca právo na zaplatenie celej pohľadávky uplatnil v zmysle ustanovenia , veta druhá (do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky).

18. Odvolací súd preto konštatuje, že medzi účastníkmi Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bolo dohodnuté plnenie v splátkach, preto ak neboli splnené zákonné podmienky pre splatnosť celej pohľadávky v zmysle ustanovenia , je potrebné posudzovať zánik záväzku v dôsledku premlčania pri každej splátke jednotlivo, t.j. od zročnosti jednotlivých splátok (, veta prvá ). V prípade, ak boli splnené zákonné podmienky pre splatnosť celej pohľadávky v zmysle ustanovenia , premlčacia doba vo vzťahu k celému dlhu začne plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (, veta druhá ).

19. Odvolací súd uvádza, že ak došlo zo strany veriteľa (žalobcu) k využitiu práva na zosplatnenie platne (v súlade s v spojení s ), premlčacia doba v zmysle ustanovenia , druhej vety začne plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, pre ktorú k zosplatneniu došlo, t.j. ktorá zosplatnenie vyvolala.

20. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutom výroku podľa , zrušiť a vec mu v tomto rozsahu podľa ustanovenia vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zistiť, či boli splnené všetky kumulatívne zákonné podmienky pre uplatnenie práva podľa , a následne opätovne rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku po vysporiadaní sa s námietkou premlčania vznesenou žalovanou v zmysle hore uvedených právnych názorov odvolacieho súdu. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. 06. 2020).

22. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

23. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania ( ).

24. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu (I. výrok) zostal nedotknutý ( ).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).