Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-77-2020.pdf
PDF · 120.52 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/77/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. Š., F. C. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí Senec, so sídlom: ul. Krátka č. 1, dieťa rodičov: E. - F. Š., F. C. XX.X.XXXX, Q. T.: Č. XX, C. A., zastúpená: JUDr. Vlasta Kovalančíková, advokátka so sídlom AK, Mierové Námestie 3, Senec a otec - S. Š., F. C. X.X.XXXX, Q. T.: I. XXXX/XX , H., zastúpený: FELŠÖCI & Partners, s.r.o., so sídlom: Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 47 254 203, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky a otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5. novembra 2019, č. k. 37P/4/2019 - 189, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5. novembra 2019, č. k. 37P/4/2019 - 189, p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 05.011.2019, č. k. 37P/4/2019 - 189, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na E. F. z doterajšej sumy 170 Eur mesačne na sumu 270 Eur mesačne, počnúc dňom 18.10.2018 a zároveň zaviazal otca maloletej na zaplatenie zročného výživného za obdobie od 18.10.2018 do 31.10.2019 v sume 1241,90 Eur, ktoré je otec povinný splácať 30 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.11.2019 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/169/2010-43 zo dňa 10.03.2011 v časti o výživnom na E. F. Š.. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V rámci odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 18.10.2018 žiadala matka o zvýšenie výživného na maloletú dcéru s odôvodnením, že doposiaľ určené výživné nepostačuje na krytie odôvodnených potrieb maloletej, ktorá vyrástla a náklady na jej výchovu a výživu vzrástli. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba 7,5 roka, maloletá navštevuje 7 ročník ZŠ. Otec sa okrem platenia výživného nijakým spôsobom nepodieľa na pokrytí potrieb pre maloletú, keď naposledy ju vzal na dovolenku v r. 2017, odvtedy s dieťaťom prerušil akékoľvek kontakty. Matka žiadala zvýšiť výživné zo sumy 170 Eur mesačne na sumu 410 Eur mesačne, odo dňa začatia súdneho konania. Otec maloletej návrh matky považoval za nadhodnotený, bol však ochotný prispievať zvýšeným výživným maximálne v sume 210 Eur mesačne. Uviedol, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť požadované výživné, keď platí výživné aj na plnoletú dcéru R., ktorá má 23 rokov a na ňu platí 270 Eur mesačne. Doplnil, že jeho nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje robiť 20 hodín denne, namietal vyčíslené výdavky na maloletú dcéru. Kolízna opatrovníčka doporučila zvýšiť výživné na maloletú na sumu 270 Eur mesačne od 18.10.2018, nakoľko takto určené výživné považovala za
primerané odôvodneným potrebám maloletej a adekvátne možnostiam a schopnostiam otca, pretože od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery, maloletá vyrástla. Zročné výživné žiadala určiť v mesačných splátkach.
3. Súd prvej inštancie právne posúdil vec podľa § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods.1 a § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine a vecne vychádzal zo skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého uviedol, že naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť otca voči maloletej rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/169/10-43 zo dňa 10.3.2011, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, na čas po rozvode manželstva boli E. C.: F.L. Š. I. R. Š. zverené do osobnej starostlivosti matke, ktorá deti zastupuje a spravuje ich majetok a otec sa zaviazal platením výživného na v tom čase E. R. v sume 280.- Eur mesačne a na E. F. sumou 170 Eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného mala E. F. necelých 5 rokov a sestra E. R. mala necelých 14 rokov. Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov konania, keď E. F. vyrástla, t.č. má 13 rokov a je študentkou 8.triedy ZŠ Dunajská Lužná, kde dosahuje veľmi dobrý študijný prospech. Matka vyčíslila priemerné mesačné náklady na maloletú v sume 650 Eur + mimoriadne výdavky, spolu 800 Eur. Na strane matky súd prvej inštancie zistil, že od poslednej úpravy výživného nezmenila svoj osobný stav, naďalej jej trvá vyživovacia povinnosť voči H. C. R., ktorá denne študuje VŠ v Bratislave a žije s nimi v spoločnej domácnosti. Od r. 2013 je matka zamestnaná na Finančnom riaditeľstve SR s priemerným mesačným netto príjmom 1 300 Eur, poberá rodinné prídavky v sume 46 Eur mesačne. Na strane otca súd prvej inštancie tiež porovnal zmenu pomerov a zistil, že otec od poslednej úpravy výživného nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletej C. I. Š., F.. XX.XX.XXXX, s ktorou žije v spoločnej domácnosti aj s jej matkou. Otec zmenil zamestnanie, pracuje na H. R., ako uviedol od r. 2015 s priemerným mesačným netto príjmom 780 Eur, robí manažéra. Zo zamestnania Kontakt, s.r.o., kde jeho priemerný mesačný netto príjem bol 1 100 - 1 200 Eur mesačne, odišiel v r. 2012. Uviedol ďalej, že podstúpil zdravotný zákrok, doposiaľ nie je ID, ani ČID. Vlastní rozostavaný S. R. Z. E., ktorý zakúpil v r. 2012, sumu 26 000.-Eur vyplatil z prostriedkov BSM, doposiaľ nie je skolaudovaný. Platí hypotekárny úver, ktorý si vzal vo výške 70 000 Eur, s mesačnou splátkou 350 Eur. Vlastní jeden účet v banke, na ktorom mal stav 2 800 Eur. Otec uviedol, že jeho nevyhnutné mesačné výdavky sú 900.-Eur, v čom je zahrnuté: výživné 450 Eur. Otcova partnerka je výkonnou S. H. R., kde pracuje aj otec a má dve ďalšie vyživovacie povinnosti, na výživu ktorých prispieva ich otec sumou spolu 350 Eur mesačne. Otec sa s maloletou z rôznych dôvodov nestretáva, celkovú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka.
4. Súd prvej inštancie na základe takto zisteného stavu dospel k záveru, že návrh matky je čiastočne dôvodný, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú na sumu 270.-Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu na súd. Mal za to, že takto určené výživné je primerané odôvodneným potrebám maloletej a zároveň primerané zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca, ktorý má dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Vo zvyšku návrh matky zamietol ako nedôvodný, keď neboli preukázané všetky výdavky na maloletú. Pri určovaní výživného vzal do úvahy, že otec je zamestnaný, doposiaľ nie je oslobodený od žiadnej práce, prekonal zdravotné problémy a tiež mu pribudla 1 ďalšia vyživovacia povinnosť a trvá aj vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére. Vzal do úvahy aj skutočnosť, že žije s partnerkou v spoločnej domácnosti, ktorá je riadne zamestnaná s vlastným príjmom a má dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Pri určovaní výživného prihliadol zároveň na skutočnosť, že otec sa s maloletou dcérou nestretáva, darčeky jej nezakupuje, o maloletú sa stará výlučne matka. Zročné výživné povolil otcovi splácať v 30 Eur mesačných splátkach s prihliadnutím na jeho dve ďalšie vyživovacie povinnosti.
5. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletej v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, keď namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie spočíva aj v nesprávnom právnom posúdení a ako taký je rozsudok aj arbitrárny, pretože neobsahuje dostatočné vlastné vecné odôvodnenie, ale len stručný prepis prednesov strán a konštatovanie o primeranosti jeho rozhodnutia. Domáha sa zmeny napadnutého rozsudku v časti výroku I. a II. tak, že súd zvýši výživné z doterajšej sumy 170 Eur na sumu 210 Eur mesačne počnúc dňom 18.10.2018 a súčasne k tomu zodpovedajúcej časti upraví aj zročné výživné s povolením splátok. Uviedol, že jeho súčasný jediný príjem - čistá mzda v zamestnaní H. C. R.L. predstavuje podľa jeho pracovnej zmluvy sumu v priemere cca 760 - 780 Eur, čo vyplýva z potvrdenia o jeho prijme od tohto zamestnávateľa, ako aj doloženého daňového priznania a potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za rok 2018 (podľa týchto bol jeho čistý ročný zdaniteľný príjem y
sume 9,174,79 Eur). Otec v súčasností nemá možnosť zabezpečiť si iný príjem, z ktorého by bol schopný platiť výživné, ku ktorému ho súd v napádanom rozsudku zaviazal, a to s ohľadom na jeho vzdelanie a prax (je vyučený čašník s maturitou), kde uplatnenie so zaujímavým a stabilným príjmom na východnom Slovensku nie je jednoduché, rovnako s ohľadom na jeho zdravotný stav (má diagnostikovanú fibriláciu predsiení srdca, kedy je pod pravidelným užívaním liekov a stálym dohľadom lekárov, pričom táto diagnóza vyžaduje nestresové fungovanie, nezvyšovanie krvného tlaku a zdravú životosprávu), pričom akékoľvek zanedbanie odporúčaní lekárov môže mať na otca až fatálne následky aj napriek tomu, že dnes nie je na invalidnom dôchodku alebo nemá zníženú pracovnú schopnosť. Poukazuje zároveň na svoje ďalšie vyživovacie, kedy okrem 170 Eur na E. F. uhrádza na H. R. XXX L. a vyživuje E. I. Š., F.. XX.XX.XXXX, ktorej výživné nie je stanovené rozsudkom, avšak žije s otcom v spoločnej domácnosti, t.j. z otcovho prijmú v súčasnosti už na výživné odchádza min. 450 € /170+280/ a podľa napádaného rozsudku až 580 €=270 + 30 + 280). Uvedené okolnosti potvrdzujú životnú úroveň otca, kedy žije v rozostavanom rodinnom dome, kde si zabezpečuje kúrenie drevom, nemá vlastné motorové vozidlo ani iný hodnotnejší majetok a žije v rámci základných životných potrieb. V konaní pritom nebol preukázaný opak, žiadne luxusné dovolenky alebo možnosť disponovania peniazmi na záujmy, ktoré by nesúviseli s jeho úplne obyčajným spôsobom života. Matke maloletej i súdu navrhol uzavretie rodičovskej dohody na zvýšenie mesačného výživného na sumu 210 Eur a túto naďalej považuje za daných okolností za primeranú. Matkou vyčíslené mesačné výdavky na E. F. v sume 817,15 Eur nepovažuje za primerané a zohľadňujúce jej vek a záujmy. Otec má naďalej za to, že maloletá dcéra sa má podieľať na jeho životnej úrovni a nie otec na životnej úrovni svojho dieťaťa. Z konania pritom vyplynulo, že matka má ďaleko vyšší príjem ako otec, býva v rodinnom dome spojenom domom jej rodičov, títo ju finančne podporujú, celá rodina jazdí na vozidlách zn. BMW. Životná úroveň jeho dcéry v Bratislave je ďaleko vyššia ako jeho na východnom Slovensku. Otec ďalej nesúhlasí s tým, aby nestretávanie sa otca s dcérou súd vyhodnotil v neprospech otca. Poukázal na to, že vzťah s maloletou je hlboko rozvrátený z dôvodu „konfliktu lojálnosti", ktorý medzi nimi nastal a otec ho vzhľadom na vzdialenosť a márne pokusy byť s nimi už nedokáže sám zmeniť. Pokiaľ súd odôvodnil svoje rozhodnutie zmenou pomerov, otec poukazuje na to, že práve matkina životná úroveň, a tým aj životná úroveň dcér sa zvýšila. Matka zarába neporovnateľne viac ako v čase poslednej úpravy výživného, žije už v Bratislave v rodinnom dome a naopak otcova životná úroveň sa výrazne znížila, keď zarába menej, býva v rozostavanom dome v Mlynici, má zhoršený zdravotný stav a ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka dnes disponuje s príjmom cca 1.980 Eur = 1.400 Eur mzda + 450 Eur (podľa napádaného rozsudku už 550 Eur) výživné (+ zročné výživné 30 Eur mesačne). Otcovi po zaplatení výživného 450 Eur (550 Eur + 30 Eur zročné výživné) ostáva, na vlastný život ani nie 200 Eur. Aj pri zohľadnení, že matka sa stará o obe detí ide o hrubý peňažný nepomer, z ktorého je rozdiel životných úrovní objektívne úplne evidentný. Otcovi sa tak javí ako výslovne nespravodlivé, aby za takýchto okolností znášania neúmerného výživného na E. F. I. R., ktoré nepovažuje za primerané a nevyhnutné, bola ukracovaná jeho najmladšia C. I. a v podstate on sám.
6. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I - III podala odvolanie zároveň matka maloletej z dôvodov podľa 365 ods. l písm. d/ a f/ CSP. Poukázala na to, že zo špecifikácie nákladov na maloletú, ktoré sú prílohou návrhu na začatie konania vyplýva, že len pravidelné mesačné náklady na maloletú sú 671,60 Eur. Celkové náklady na maloleté dieťa vrátane pravidelných ročných nákladov, mimoriadnych jednorazových výdavkov a pravidelných mesačných nákladov predstavujú sumu 817,15 Eur mesačne, z čoho polovica pripadajúca na otca predstavuje sumu 408,57 Eur. Súd prvej inštancie však okrem toho, že ich len čiastočne (selektívne) vyšpecifikoval a skonštatoval ich výšku, sa touto otázkou nezaoberal, neprihliadal na vývoj životných nákladov, nezdôvodnil, z ktorých, resp. akých skutočností/okolností vychádzal a na základe čoho rozhodol, čím sa stáva jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. Matka namieta, že zvýšenie výživného tak, ako ho určil súd prvej inštancie nepokrýva potreby maloletej ani v minimálnej miere a je v rozpore so zásadami a zákonnými ustanoveniami upravujúcimi výšku vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Rovnako nesúhlasí s povolením splácania zročné výživné za obdobie od 18.10.2018 do 31.10 2019 v sume 1241,90 Eur v splátkach po 30,- Eur mesačne, čo by znamenalo, že si uvedenú povinnosť otec splní za cca 3,5 roka. Keďže otec naďalej plní vyživovaciu povinnosť v pôvodnej výške (170,- Eur) je predpoklad, že táto doba sa predĺži, čo rozhodne nie je v záujme maloletej a naďalej celá ťarcha zabezpečovania potrieb pre maloletú zostáva na matke. Matka ďalej spochybnila príjem otca, ktorý deklaruje ako manažér priemerný príjem 780 Eur, v konfrontácii s ním vyčíslenými životnými nákladmi vo výške 900 Eur. Okrem toho vytýka, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neprihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine), pričom súd musí zaviazať toho z rodičov, ktorý sa o dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej než zodpovedá polovici preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. V prípade súdneho rozhodnutia 37P/4/2019-189,
ktorým Okresný súd Bratislava III rozhodol o zvýšení výživného pre E.. F., je tomu naopak. Matka navrhuje odvolaciemu súdu zmeniť rozhodnutie v napadnutej časti a zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na E. F. na sumu 410 Eur mesačne počnúc dňom 18.10.2018, s povolením splácania zročného výživného v splátkach po 50 Eur mesačne.
7. Otec ďalej uviedol, že odvolanie matky nepovažuje za dôvodné a opodstatnené a ani za spôsobilé privodiť zmenu napádaného rozsudku v jej prospech, je všeobecné a otec ho považuje i za zavádzajúce, pretože neobsahuje pravdivé tvrdenia. Na druhej strane otec trvá na svojom odvolaní a jeho dôvodoch. Matka opakovane tvrdí skutočnosti, ktoré nijako nepreukazuje, neuvádza nič iné, čo by už súd prvej inštancie nebol pri vyhlásení rozsudku zohľadnil. Z jej odvolania vyplýva len nesúhlas s napádaným rozsudkom a jej nespokojnosť s výškou peňazí. Otec súhlasí s tým, že, vo veci nastala zmena pomerov, ale v smere zníženia jeho životnej úrovne a zvýšenia životnej úrovne matky, ktoré otec popísal. Ak má matka za to, že dcéry majú medzičasom inú (vyššiu) životnú úroveň, je to jej príjmom i rodinou, ktorá ju v ich životnom štandarde v Bratislave podporuje. Túto životnú úroveň ale nemožno žiadať od otca, ktorý takto zďaleka nežije. Matka vo vyjadrení popisuje, ako sa má dieťa podieľa na životnej úrovni rodičov, no neuvádza a nepreukazuje, v čom je životná úroveň otca vyššia a že otec si má žiť podľa nej „nadštandardne". Je úplne evidentné, že matke sa príjem otca nepáči, pretože to nesedí do jej „plánu" získať od otca čo najviac peňazí. To však na spochybnenie nestačí, keďže pre konanie na súde je potrebný iný dôkaz o opaku. Ak totiž matka nepredloží dôkaz o tom, že by jeho príjem mal byť iný (ako okrem toho opakovane písomne potvrdil nezaujatý zástupca zamestnávateľa), nemožno z preukázaných skutočností vyvodzovať žiadne iné závery ako tie, ktoré z nich vyplývajú. Aj v tomto smere ide len o nepreskúmateľné tvrdenie matky, ktoré nesprávnosť zhodnotenia napádaného rozsudku a tým dôvodnosť odvolania nezakladá. Otec opätovne poukázal na to, že výdavky predložené matkou považuje za neprimerane nadhodnotené potrebám maloletej a nezodpovedajúce životnej úrovni otca. Zo svojho jediného a preukázaného príjmu nemá z čoho takéto matkou požadované výdavky platiť a v tomto smere na seba nemôže prevziať žiadne majetkové, úverové ani iné riziká a objektívne nemá ani možnosť zabezpečiť si iný príjem. Je riadne zamestnaný v stabilnom zamestnaní H. R., pričom v poľnohospodárstve sú príjmy v priemere o 20% nižšie ako je to v iných odvetviach na Slovensku a vzhľadom na jeho vzdelanie a prax, narušený zdravotný stav ako aj rodinné pomery nebolo preukázané, že by sa mohol zariadiť inak v smere iného vyššieho príjmu alebo iného výhodnejšieho zamestnania. Žiada rozhodnúť v súlade s jeho odvolaním.
8. Odvolací súd preskúmal vec v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, ) a dospel k záveru, že odvolanie ako matky, tak aj otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku účastníci upovedomení zákonným spôsobom.
9. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o zvýšení výživného potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správny. V celom rozsahu sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie. Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť a doplniť, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej
úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.
10. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného, prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov
- skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, či ide zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine a ust. § 121 Civilného mimosporového poriadku dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho charakteru.
11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal podrobné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane maloletej, ako aj na strane jej rodičov v čase od poslednej úpravy, s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v predmetnej veci. Z tohto dokazovania vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd. V danom prípade došlo od poslednej úpravy výživného, ku zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť výživné na maloletú a to v rozsahu ako určil súd prvej inštancie. Odvolací súd zdôrazňuje, že posledné určenie výživného bolo v čase, keď maloletá mala 5 rokov. Matka návrh na zvýšenie výživného podala 18.10.2018, teda 7 rokov od poslednej úpravy výživného. Je nesporné, že sa za 7 rokov zmenili výrazne pomery na strane maloletej, ktorá je toho času dospievajúcim dievčaťom, približujúcim sa veku dospelosti, s čím sú spojené vyššie náklady ako pri 5 ročnom dieťati. Oprávnenými nákladmi nie sú len strava, ubytovanie, ošatenie, náklady súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, ale aj náklady na vzdelanie, voľnočasové aktivity, socializáciu, kultúrne vyžitie a pod. Suma 270 eur mesačne určená ako výživné na maloletú vo veku 12 rokov v čase podania návrhu na zvýšenie výživného, toho času už vo veku 15 rokov, je sumou primeranou na uspokojenie nevyhnutných potrieb maloletej. Dôležitá je i tá skutočnosť, že o maloletú sa výlučne stará matka, otec sa s maloletou nestýka, v starostlivosti s ňou nijako nepomáha. Všetka osobná starostlivosť je na matke, ktorá si vyživovaciu povinnosť okrem finančného prispievania, plní aj výkonom osobnej starostlivosti. Otec v odvolaní poukazuje na výšku svojho príjmu, ktorá mu neumožňuje platiť stanovené výživné. Odvolací súd zdôrazňuje, že výživné sa neurčuje len v závislosti od reálneho príjmu rodiča, ale jeho možností a schopností. Rodič je povinný si tak nastaviť svoje výdavky, aby v prvom rade mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť ku maloletému dieťaťu. Otec napriek tomu, že mal už vyživovacie povinnosti, a dosahoval príjem 780,- eur mesačne sa sám dobrovoľne rozhodol mať ďalšie dieťa, čo nemôže byť vyhodnotené v neprospech E. F.. Taktiež splácanie úveru zo strany otca vo výške 350,- eur mesačne, nemôže byť na ujmu zabezpečenia nevyhnutných nákladov na jeho maloleté dieťa. Na vyživovacej povinnosti otca, určenej v závislosti na nákladoch na maloletú a otcových možností a schopností, nemení nič ani skutočnosť, že matka maloletej dosahuje vyšší príjem ako otec. Odvolací súd podotýka, že príjem matky je 1.300 eur netto mesačne, čo nie je príjem, ktorý by bol nadštandardný, či výrazne vyšší oproti možnostiam otca. Výživné stanovené na sumu 270 eur nemožno vyhodnotiť ako nadštandardné výživné, ktoré by znamenalo pre maloletú zvýšenie jej životnej úrovne oproti životnej úrovne otca. K odvolacím argumentom matky, ktorá poukazuje na to, že náklady na maloletú sú vo výške 817,15 eur mesačne a teda otec by mal prispievať aspoň polovicou, nepovažuje odvolací súd za relevantnú. Náklady dieťaťa sa musia prispôsobiť pomerom rodičov, ich životnej úrovni. Matkou uvádzaná mesačná výška nákladov na maloletú je nadštandardná a nezodpovedá pomerom rodičov a ich životnej úrovni a nemožno túto sumu považovať za primeranú. Ak matka vynakladá vyššie výdavky na maloletú ako to umožňujú reálne pomery rodičov, nemožno to pripísať na ťarchu otca. Odvolací súd má
za to, že priemerné náklady na maloletú v jej veku sú zhruba 400-500 eur. Ako je už vyššie vysvetlené, má odvolací súd za to, že suma 270 eur mesačne od otca je primerane určená k potrebám maloletej, životnej úrovni otca, jeho možností a schopností. Matka namieta aj určenie možnosti otcovi platiť zročné výživné v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným. Odvolací súd i napriek tomu, že otec bude splácať zročné výživné 3 a pol roka a určenie možnosti platiť dlh v splátkach má byť skôr výnimočné, má v danom prípade za to, že je možné ponechať otcovi platiť dlh v splátkach ako stanovil súd prvej inštancie. Ak sa matka obáva, že nebude túto povinnosť plniť, je predsa zároveň určené, že ak bude otec v omeškaní so splácaním týchto splátok a to čo i len jednej, stane sa splatným celý dlh. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na to, že matka žiada výživné určiť na sumu 410 eur mesačne a pri tejto sume zročné výživné požaduje aby otec platil v splátkach po 50 eur mesačne, čo je v podstate rovnaká dlhá doba na splácanie zročného výživného. Odvolací súd má za to, že záujem maloletej na uspokojení jej potrieb pri výživnom od otca vo výške 270 eur mesačne a k tomu splátke zročného výživného vo výške 30,- eur mesačne, nie je ohrozený.
12. Odvolací súd nevzhliadol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by rozhodnutie súdu prvej inštancie nemalo obstáť. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené správne rozhodol, keď zvýšil výživné na maloletú na sumu 270 eur mesačne, keď od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletej a určená výška výživného zodpovedá oprávneným nákladom na maloletú ako aj možnostiam a schopnostiam otca. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
13. Odvolací súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).