Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Sas/3/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpená: Mgr. Peter Lindeman, advokát, Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, IČO: 42 239 290, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29 augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.02.2025, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.02.2025 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Žalobkyňa prvýkrát požiadala o invalidný dôchodok žiadosťou zo dňa 11.06.2018, ktorá bola zamietnutá rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 22.06.2018 (podkladom ktorého bol lekársky posudok z 11.06.2018) v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 20.09.2018 (podkladom ktorého bol lekársky posudok z 04.09.2018). Správna žaloba podaná žalobkyňou o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 20.09.2018 bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. -40 zo dňa 05.09.2019.

2. Žalobkyňa druhýkrát požiadala o invalidný dôchodok žiadosťou zo dňa 23.11.2021, ktorú Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla rozhodnutím zo dňa 16.12.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), postupom podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), z dôvodu, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 %, a preto podľa zákona o sociálnom poistení nie je invalidná. Podkladom prvostupňového rozhodnutia bol lekársky odborný posudok o invalidite zo dňa 11.11.2021.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 25.03.2022 zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo 16.12.2021. Podkladom rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne bol lekársky odborný posudok o invalidite zo dňa 08.03.2022.

4. Správny súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. -56 zo dňa 27.05.2024 zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala prieskumu a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 25.03.2022.

5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (kasačný súd) rozsudkom sp. zn. zo dňa 12.12.2024 na základe kasačnej sťažnosti podanej žalobkyňou, zmenil vyššie označený rozsudok správneho súdu z 27.05.2024 tak, že rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 25.03.2022 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Pričom vlastné dôvody, pre ktoré kasačný súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne boli vymedzené v bode 31. rozsudku s podrobným uvedením identifikovaných nedostatkov lekárskeho posudku posudkového lekára ústredia z 08.03.2022 ako kľúčového podkladu skoršieho rozhodnutia žalovaného z 25.03.2022. Z týchto dôvodov potom kasačný súd v bode 32. rozsudku „považoval za dôvodnú námietku žalobkyne týkajúcu sa nepresvedčivosti záverov plynúcich z lekárskeho posudku“ a uviedol: „Možno dodať, že len taký posudok je možné považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí. Posudkový lekár v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, dôsledne sa vyjadrí ku všetkým skutočnostiam uvedeným v predložených lekárskych správach, riadne vyhodnotí zdravotný stav žalobkyne z hľadiska všetkých zdravotných postihnutí, pričom svoj záver presvedčivo a riadne odôvodní. Žalovaná následne znovu rozhodne o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému ... rozhodnutiu zo 16. decembra 2021.“

6. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.02.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia opätovne rozhodol o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu, a to tak, že opätovne v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Podkladom napadnutého rozhodnutia bol (nový) posudok o invalidite zo dňa 13.02.2025, v ktorom (zhodne so skorším posudkom zo dňa 08.03.2022) posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, dospel k záveru, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

II.

Súdne konanie

7. Žalobou elektronicky podanou Správnemu súdu v Košiciach dňa 23.04.2025, v zákonom stanovenej lehote, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.02.2025, vrátenia veci na ďalšie konanie a náhrady trov. Svoje žalobné námietky vymedzila žalobkyňa v podstatnej časti nasledovne:

- Namieta že Sociálna poisťovňa nepostupovala pri svojom rozhodovaní v súlade s ustanoveniami zákona a ďalšími právnymi predpismi a jej rozhodnutie je nesprávne, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, a odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné a nepresvedčivé, nedávajúce odpovede na všetky podstatné otázky.

- Poukazuje na to, že odborný posudok z 13.02.2025 v prevažnej časti obsahuje doslovný opis predložených lekárskych správ, následne ich sumár a hodnotenie posudkového lekára a v závere je konštatované, že ku dňu vypracovania posudku nebol preukázaný taký závažný dlhodobo nepriaznivý stav žalobkyne, napriek dočasnej PN od 10/2019, ktorý by podmieňoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako o 35%. Namieta, že takýto odborný posudok nespĺňa kritériá formulované v rozhodnutí kasačného súdu a na tomto posudku založené rozhodnutie žalovanej je nesprávne a nezákonné.

- S poukazom na definíciu ochorenia - fibromyalgia zdôrazňuje, že v žiadnych výskumoch či štúdiách sa všeobecne nepíše o tom, že by toto ochorenie malo spôsobovať imobilitu, ktorá by mala byť pri určovaní miery poklesu schopnosti pracovať smerodajná. Podľa žalobkyne tvrdenie, že nejaví známky imobility a preto nemôže dostať invalidný dôchodok, je neopodstatnené a nezhoduje sa so štúdiami a výskumom

a aktuálne dostupnými informáciami o tomto ochorení. Poukazuje na to, že z viacerých lekárskych správ špecialistov (predložených žalobkyňou) vyplýva diagnostikovanie tohto ochorenia a konkrétne poukazuje resp. cituje z nasledovných lekárskych správ: z neurologického vyšetrenia z 05.11.2019, z neurologického vyšetrenia z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina z 28.09.2021, z prepúšťacej správy z hospitalizácie z 1. internej kliniky univerzitnej nemocnice E. od 21.01.2020 do 31.01.2020.

- Vo vzťahu k novému odbornému lekárskemu posudku formulovala žalobkyňa výhrady v piatich bodoch.

- (1) Namieta, že odborný posudok ignoruje jej psychické problémy a iné diagnózy. Pričom psychické problémy boli v rozhodnutí označené ako súčasť fibromyalgie a preto neboli pripočítané ako samostatné faktory na zvýšenie percent. Zdôrazňuje, že ide o samostatné ochorenie, ktoré je väčšinou komorbiditou fibromyalgie nie však jej diagnostickou súčasťou, preto mali byť uznané zo strany posudkového lekára a malo dôjsť k navýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Konkrétne podľa žalobkyne ide o diagnózy: Úzkostná depresívna porucha F41.2, ku ktorej uvádza, že bola v posudku odmietnutá ako súčasť fibromyalgie. Radykulopartia C7 a L5-S1, ku ktorej uvádza, že bola v posudku ignorovaná pri posudzovaní závažnosti zdravotného stavu. Periférna neurogénna lézia v inervácii L5, S1 bilaterálne, ku ktorej uvádza, že bola diagnostikovaná už v roku 2017, ale v posudku nebola zohľadnená ako samostatná diagnóza so samostatným percentuálnym hodnotením. Osteoartóza drobných kĺbov a osteopénia, ku ktorým uvádza, že síce boli v posudku spomenuté, ale neboli hodnotené samostatne. Hypoglykémia, vertigózny syndróm, hydronefrózia a iné sekundárne diagnózy, ktoré boli v posudku uvedené, avšak posudkový lekár ich nezaradil medzi závažné faktory ovplyvňujúce schopnosť práce.

- (2) Namieta zavádzajúce hodnotenie funkčnej schopnosti, keď napriek dôkazom o zhoršenej hybnosti, chronickej bolesti a potrebe opory pri chôdzi, posudkový lekár vyhodnotil stav ako bez výrazného funkčného obmedzenia, čo je v rozpore s predloženými lekárskymi správami a zdravotným stavom žalobkyne. Zdôrazňuje, že v tomto smere je odborný posudok v rozpore aj s rozhodnutím kasačného súdu, ktorý uviedol, že žalovaná sa má zaoberať prehodnotením invalidity žalobkyne s dôrazom na obmedzenie pohybu a funkčnú neschopnosť.

- (3) Namieta, že z odborného lekárskeho posudku nevyplýva, že by posudkový lekár vychádzal z odborných zdrojov alebo klinických štúdií, ktoré reflektujú najnovšie poznatky o hlavnom ochorení.

- (4) Pri stanovení miery invalidity sa zdá, že lekár hodnotil len mobilitu pacientky, čo je nesprávne, pretože fibromyalgia sa primárne prejavuje centrálnou senzibilizáciou bolesti a poruchami nervového systému, ktoré sú invalidizujúce aj pri zachovanej schopnosti chôdze.

- (5) Z odborných štúdií (napríklad F. B.) vyplýva, že diagnóza fibromyalgie môže viesť k ťažkému invalidizujúcemu stavu s výrazným dopadom na kvalitu života, pracovnú schopnosť a dennú sebestačnosť pacienta. V posudku však chýba akákoľvek analýza toho, ako fibromyalgia ovplyvňuje každodenné fungovanie žalobkyne, výkonnosť a schopnosť pracovať v akejkoľvek forme.

- V ďalšom žalobkyňa namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho postupu, keď žalobkyňa pred jeho vydaním nemala dostatočnú možnosť vyjadriť sa k novému odbornému lekárskemu posudku, resp. zaujať k nemu stanovisko.

- Namieta, že posudok nesprávne interpretuje dôkazy a ignoruje fakt, že žalobkyňa má ťažkosti s chôdzou a každodennými aktivitami a neposkytuje žiadne podložené zdôvodnenie, prečo bola žalobkyni stanovená práve 35% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú mieru považuje za podhodnotenú. Podľa žalobkyne posudkový lekár ignoroval závery uvedené v rozhodnutí kasačného súdu, ignoroval závažnosť a invalidizujúci stav žalobkyne, ignoroval všetky ostatné diagnózy alebo ich nesprávne priradil pod symptómy diagnózy fibromyalgie. Žalobkyňa má za to, že jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 40 % a malo by sa prehodnotiť zaradenie žalobkyne

- kód diagnózy M79.70 (Fibromyalgický syndróm) do vyššej percentuálnej skupiny miery poklesu schopnosti pracovať (konkrétne podľa žalobkyne jej zdravotné postihnutie malo byť určené podľa prílohy č. 4 k ako ochorenie zaradené do kapitoly XV, oddiel C, položka 1., písmeno c) ťažké formy, trvalo aktívne progredujúce, liečbou ťažko ovplyvniteľné) a priradiť percentuálne hodnotenie i za ďalšie ignorované diagnózy.

- Poukazuje na to, že ide o celosvetovú chorobu, ktorá je v iných krajinách uznávaná aj pre invalidný dôchodok. Zdravotný stav pacientov s týmto ochorením sa stále časom zhoršuje, nakoľko nikto nevie podať správnu liečbu. Lekári rôzneho zamerania túto chorobu nevedia liečiť, posúvajú si týchto pacientov od dverí k dverám. Zdôraznila, že na základe silných liekov, ktoré majú vplyv na pozornosť a sústredenie, nie je schopná zvládať ani bežné domáce práce, nieto ešte chodiť do práce a so zdravotnými problémami nie je schopná viesť plnohodnotný život.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.06.2025 zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, na správnom a komplexnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, dostatočnom zistení skutkového stavu a vecnej správnosti svojich záverov, a preto žalobu navrhol zamietnuť. Vo vyjadrení tiež uviedol vlastné vysvetlenia na podporu správnosti postupu a záverov posudkového lekára.

9. Žalobkyňa v replike zo dňa 27.08.2025 uviedla, že nesúhlasí s obsahom vyjadrenia žalovaného a trvá na dôvodnosti žaloby. Predmetné vyjadrenie bolo zaslané na vedomie žalovanému.

10. Na pojednávaní konanom dňa 29.04.2026 prítomní účastníci resp. ich zástupcovia zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.

III.

Relevantná právna úprava

11. Relevantné ustanovenia (ďalej len „“):

- Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

- Podľa 199 ods. 1 písm. a) , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

- Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

- Podľa , správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba,

- Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

12. Relevantné ustanovenia o sociálnom poistení (ďalej len „“):

- Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

- Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

- Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

- Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

- Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

- Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

- Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.

- Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

- Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

- Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

IV.

Posúdenie veci správnym súdom

13. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, a postup ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a . Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom predloženého dávkového a posudkového spisu, na pojednávaní súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

14. Predmetom prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 23.11.2021, podkladom ktorého bol odborný lekársky posudok zo dňa 13.02.2025.

15. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení na základe posúdenia zdravotného postihnutia konkrétnej osoby (§ 71 ods. 5). Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods.3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver

posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Zistenia posudkových lekárov sú teda odbornými závermi na podklade odborných nálezov, pričom uvedené činnosti vykonávajú posudkoví lekári ako odborníci na základe zákona po splnení zákonom stanovených podmienok na výkon ich činnosti.

16. Lekársky posudok je v konaní pred správnym orgánom, ako aj pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je správny orgán resp. súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Inak povedané pokiaľ lekársky posudok tvoriaci podklad rozhodnutia správneho orgánu takými charakteristikami nedisponuje, potom ani samotné rozhodnutie správneho orgánu opierajúce sa o jeho závery nemôže byť spôsobilé obstáť v teste zákonnosti.

17. V predmetnej veci bol podkladom napadnutého rozhodnutia odborný lekársky posudok (ústredia) zo dňa 13.02.2025, ktorý bol preto relevantný aj pre posúdenie veci správnym súdom, a to osobitne s ohľadom na to, či v tomto posudku boli odstránené diskrepancie vytknuté v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu zo dňa 12.12.2024 skoršiemu posudku zo dňa 08.03.2022 tvoriacemu podklad skoršieho rozhodnutia žalovaného.

18. Podkladom skoršieho odborného lekárskeho posudku z 08.03.2022 ako aj posudku relevantného v predmetnej veci zo dňa 13.02.2025 boli nasledovné lekárske správy:

- z neurologického vyšetrenia (fakultná nemocnica Žilina, E. G.) z 23.01.2019

- z hospitalizácie na neurologickom oddelení (fakultná nemocnica Žilina) 18.03.2019 - 29.03.2019

- z neurologického vyšetrenia (fakultná nemocnica Žilina, E. G.) z 16.05.2019

- z neurologického vyšetrenia (fakultná nemocnica Žilina, E. G.) z 19.06.2019

- z psychiatrického vyšetrenia (ambulancia H., E. I.) z 02.11.2019

- z neurologického vyšetrenia (nemocnica Stará Ľubovňa, E. H.) z 05.11.2019

- z ortopedického vyšetrenia (Ortoslov s.r.o., Kežmarok, E. J.) z 12.11.2019

- z imunoalergologického vyšetrenia (MEDRIK s.r.o., Kežmarok, E. I.) z 12.11.2019 a 05.12.2019

- z endokrinologického vyšetrenia (ENDIA s.r.o., Kežmarok, E. K.) z 05.12.2019 a 11.12.2019

- z reumatologického vyšetrenia (národný ústav reumatických chorôb, Piešťany, E. L.) z 19.12.2019

- z ortopedického vyšetrenia (Ortoslov s.r.o., Kežmarok, E. J.) z 02.01.2020

- z hospotalizácie na internej klinike (univerzitná nemocnica Martin) 21.01.2020 - 31.01.2020

- z reumatologického vyšetrenia (nečitateľný názov poskytovateľa a lekára) z marec 2020

- z neurologického vyšetrenia (nemocnica Stará Ľubovňa, E. H.) z 26.05.2020

- z ORL vyšetrenia (ambulancia H., E. E.) z 09.05.2021

- z neurologického vyšetrenia (fakultná nemocnica Žilina, E. G.) z 28.09.2021

- z genetického vyšetrenia výsledok (univerzitná nemocnica Staré mesto, Bratislava) z 31.01.2022

19. Podkladom posudku relevantného v predmetnej veci zo dňa 13.02.2025 boli aj nasledovné neskoršie lekárske správy:

- z reumatologického vyšetrenia (Košice, E. E.) z 11.10.2022

- z neurologického vyšetrenia (fakultná nemocnica Žilina, E. G.) z 25.11.2022

- z neurologického vyšetrenia (nemocnica Stará Ľubovňa, E. H.) z 09.02.2023

- z oftalmologického vyšetrenia (očná klinika Poprad) z 02, 03, 09, a 10/2024

- všeobecného lekára (MEDEZAH s.r.o, Ľubica, E. M.) z 31.01.2025

20. Z lekárskeho posudku z 13.02.2025 je zrejme, že ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne bola ustálená fibromyalgia resp. fibromyalgický syndróm (obdobne ako v skoršom posudku), čo

žalobkyňa nenamieta. Žalobkyňa nenamieta ani zaradenie rozhodujúceho ochorenia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení pod kapitolu XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel C

- iné choroby mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, položka 1 - iné ochorenia mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy. Ale namieta posudkové závery čo do zaradenia rozhodujúceho ochorenia pod písm. b) kapitoly XV, oddiel C, položky 1 ako stredne ťažké formy s určením 35 %-ného poklesu zárobkovej schopnosti žalobkyne a nie pod písm. c) ako ťažké formy, ako aj nenavýšenie percentuálnej miery poklesu jej zárobkovej schopnosti v zmysle § 71 ods. 8 citovaného zákona pre ďalšie ochorenia (obdobne ako tomu bolo aj v skoršom posudku).

21. Skoršiemu posudku zo dňa 08.03.2022 tvoriacemu podklad skoršieho rozhodnutia žalovaného boli vytknuté v zrušujúcom rozsudku kasačného súdu zo dňa 12.12.2024 (v bode 31.) nasledovné diskrepancie:

„... posudkový lekár v predmetnom posudku konštatoval, že vo viacerých odborných vyšetreniach je uvádzaný fibromyalgický syndróm bez závažného funkčného postihnutia na viacerých úsekoch pohybového aparátu, pričom už bližšie tieto odborné vyšetrenia nešpecifikuje, rovnako takýto záver nevyplýva ani z popisu jednotlivých lekárskych vyšetrení v časti „Odborný lekársky posudok“. Na druhej strane však z lekárskej správy z marca 2020 (deň bližšie nečitateľný a rovnako označenie lekára), z ktorej vyplýva, že u žalobkyne sú detekované celkové chronické prejavy, chronická bolesť s únavovým syndrómom, v nevyhnutnej symptomatickej liečbe s progredujúcimi prejavmi so značným vplyvom na disabilitu. Z lekárskej správy z neurologického vyšetrenia z 21. septembra 2021 vyplýva výrazné obmedzenie pohybu v ľavom ramene do elevácie a rotácie, z neurologického vyšetrenia z 05. novembra 2019 (E. H.) je zase zrejmé, že u žalobkyne ide o chronické a invalidizujúce ochorenie s nepriaznivou prognózou, ochorenie výrazne zneschopňuje, negatívne ovplyvňuje denné aktivity s konštatovaním, že s ohľadom na rozsiahlu chronickú bolesť je ťažké viesť plnohodnotný a nezávislý život. Taktiež možno poukázať na lekársku správu z ortopedického vyšetrenia z 12. novembra 2019, z ktorej vyplýva predpísanie dvoch kusov francúzskych bariel [túto skutočnosť potvrdil aj (prvostupňový) posudkový lekár v lekárskom posudku z 11. novembra 2021].

Posudkový lekár žalovanej vo svojom lekárskom posudku z 08. marca 2022 tiež uvádzal, že v lekárskych správach je pri viacerých liečebných procedúrach uvádzané, že došlo k zmierneniu ťažkostí, pričom opäť tieto lekárske správy bližšie nešpecifikuje a rovnako takýto záver nevyplýva ani z popisu jednotlivých lekárskych vyšetrení v časti „Odborný lekársky posudok“. Možno poukázať na Prepúšťaciu správu z hospitalizácie žalobkyne na neurologickom oddelení (18. marec 2019 až 29. marec 2019), z ktorej vyplýva, že žalobkyňa bola prijatá k autohemoterapii ónovou zmesou plus k lokálnej aplikácii zmesi ón / kyslík do bolestivých bodov s tým, že liečba mala parciálny (čiastkový) efekt. V tomto smere však možno uviesť, že toto konštatovanie pochádza z marca 2019, pričom už z vyššie uvádzaných záverov z lekárskych vyšetrení (napríklad z 12. novembra 2019, z marca 2020) vyplýva, že stav žalobkyne je chronický s nepriaznivou prognózou, teda postupne sa zhoršujúci so značným vplyvom na disabilitu.

Ako dostatočne neodôvodnené považuje najvyšší správny súd aj záver posudkového lekára ohľadom nezohľadnenia chronického únavového syndrómu ako aj anxiózne depresívneho syndrómu, ktorý (primárne) v kontexte na možné navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % v súlade s nepovažoval za opodstatnené tieto diagnózy hodnotiť samostatne, ale iba ako súčasť fibromyalgického syndrómu. Posudkový lekár však opäť neoznačil žiadnu lekársku správu, z ktorej by vyplývalo, že anxiózne depresívny syndróm, ale aj chronický únavový syndróm je súčasťou už fibromyalgického syndrómu, keď napríklad z lekárskej správy z marca 2020 sú uvedené popri sebe chronické diagnózy tak Fibromyalgia, ako aj chronický únavový syndróm. Podobne možno poukázať na prepúšťaciu správu z hospitalizácie žalobkyne na internej klinike od 21. januára 2020 do 31. januára 2020, kde v časti „Epikríza“, ako aj v časti „Záver“ je uvádzaný fibromyalgický syndróm, anxiózne depresívny syndróm a chronický únavový syndróm a nevyplýva, že by u týchto diagnóz išlo o súčasť fibromyalgického syndrómu. Z predmetnej správy tiež vyplýva, že u žalobkyne bolo realizované neurologické a psychiatrické vyšetrenie pre objektívnu subkompenzáciu anxiózne depresívneho stavu pri dlhodobom chronickom únavovom syndróme a generalizovanom fibromyalgickom syndróme. Rovnako ani sám posudkový lekár pre žalobkyňu zrozumiteľným spôsobom bližšie neuviedol, na základe akých skutočností nemožno tieto diagnózy posudzovať samostatne.

22. Posudkový lekár v posudku z 13.02.2025:

- Uviedol charakteristiku fibriológie tak, že ide o „ochorenie neurologické spôsobené neurologickou nerovnováhou v centrálnom nervovom systéme. Medzi hlavné a prvotné prejavy tohto ochorenia patrí chronická bolesť, ktorá mení intenzitu i miesto bolestivosti. Bolesť sprevádza únava, z ktorej je ťažké sa vyspať, nakoľko je ťažké dosiahnuť dobrý spánok. Diagnostika ochorenia je zložitá a multidisciplinárna

- je potrebná spolupráca lekárov z niekoľkých odborov, ako je reumatológia, neurológia či rehabilitácia, ktorú často sprevádza psychiatrická či psychoterapeutická starostlivosť. Rovnaký prístup vyžaduje aj liečba, ktorá sa obvykle skladá nielen z medikamentov proti bolesti, ale ďalších liekov liečiacich či tlmiacich ostatné prejavy choroby. Súčasťou liečby by mala byť tiež nejaká forma, fyzioterapie a psychoterapie.“

- Zaradenie rozhodujúceho ochorenia žalobkyne pod stredne ťažké formy [ktoré sú v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení charakterizované ako - dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s menšou poruchou funkcie kĺbu (obmedzenie funkcie o 1/3), so značnými subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym röntgenovým nálezom, prípadne s občasným laboratórnym zápalovým nálezom, s postihnutím N. H. O. G. H., s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu, s percentuálny rozpätím 25 - 35 %] s určením 35 %-ného poklesu zárobkovej schopnosti dôvodil poukazom na neurologické vyšetrenie z 28.09.2021, v ktorom sa uvádzajú značné subjektívne ťažkosti, ktoré neboli objektivizované somatickým vyšetrením. V objektívnom náleze je popisovaná chybnosť na viacerých úsekoch pohybového aparátu bez závažnej funkčnej poruchy, s obmedzenou pohyblivosťou ľavého ramena pri dvíhaní (elevácia - dvíhanie). V závere vyšetrenia je uvádzané, že sa jedná o fibromyalgický syndróm so všetkými sekundárnymi prejavmi (porucha spánku, koncentrácie, pamäti, chronický únavový syndróm). Preto je dôvodné zaradenie rozhodujúceho ochorenia ako dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s menšou poruchou funkcie kĺbu (k čomu posudkový lekár uviedol, že v danom prípade ide o menšiu poruchu funkcie kĺbov - bez výraznejšieho obmedzenia pohyblivosti, až na jedno neurologické vyšetrenie popisujúce obmedzenie zdvihnutia končatiny, bez korelátu v reumatologických vyšetreniach - pri poslednom v októbri 2022 - sú horné aj dolné končatiny bez synovitídy a bez redukcie hybnosti, chrbtica bez obmedzenia, bedrové kĺby, kolená, členky voľné), so značnými subjektívnymi ťažkosťami (k čomu posudkový lekár uviedol, že popisovanými žalobkyňou), stacionárnym röntgenovým nálezom, bez zápalovej laboratórnej aktivity, pri postihnutí viacerých kĺbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu.

- Nemožnosť zaradenia rozhodujúceho ochorenia pod ťažké formy [ktoré sú v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení charakterizované ako - ťažké formy, neovplyvniteľné liečbou, trvale aktívne, progredujúce, s výraznými deštruktívnymi röntgenovými zmenami a ťažkou poruchou funkcie, postihujúce niekoľko kĺbov, s percentuálny rozpätím 60 - 80 %] dôvodil tým, že ťažká forma nie je dokumentovaná, nie sú popisované progredujúce zmeny ani výrazné deštruktívne röntgenové zmeny, ani ťažká porucha funkcie viacerých kĺbov, nakoľko sa podľa všeobecného posudkového hľadiska miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určuje podľa funkčného postihnutia (rozsahov pohybu a deficitu). Posudkový lekár ďalej na podporu svojich záverov o nemožnosti zaradenia ochorenia pod ťažké formy dôvodil, že podľa viacerých reumatologických a neurologických vyšetrení, vrátane posledného neurologického vyšetrenia z februára 2023 už nie je popisované obmedzenie pohyblivosti ani v ramene. Je v ňom popisovaná znížená citlivosť - hypestéza nártu ľavej nohy, chrbtica - poklopovo bolestivá, palpačné bolestivé body typické pre fibromyalgický syndróm, stojí v norme bez titubácií, chôdza výrazne šetriaca s bolestivým našľapovaním. Bez zmienky o chôdzi s pomocou zdravotníckych pomôcok, na čo poukazuje rozsudok najvyššieho súdu, odvolávajúci sa na ortopedické vyšetrenie z 12.11.2019 pri negatívnom objektívnom náleze: klinicky chrbtica a palpačne aj poklopov bolestivá v driekovej oblasti, paravertebrálne spazmy svalov v celom rozsahu, vyhladená lordóza. Orientačne, neurologicky pozitívny Lasseque pri doťahovaní, bez zmienky o chôdzi, napriek tomu boli doporučené francúzske barly (bez odôvodnenia), s jediným kontrolným ortopedickým vyšetrením z januára 2020, kde sa uvádza: subjektívne aj klinicky je stav stacionárny, čo sa týka axiálneho skeletu a váhonosných kĺbov.

- V ďalšom posudkový lekár vyjadruje svoje hodnotiace závery k osteopénii, keď uvádza, že denzitometrické vyšetrenie 16.12.2019 je v pásme pokročilej osteopénie, čo je posudkovo nehodnotiteľné (posudkovo hodnotiteľný je až stupeň osteoporózy s prípadnými patologickými zlomeninami na substitučnej liečbe).

- V ďalšom posudkový lekár vyjadruje svoje hodnotiace závery k únavovému syndrómu a úzkostnej depresívnej poruche, keď uvádza, že tieto nie je možné zvlášť hodnotiť aj napriek ich vymenovaniu v prepúšťacej správe z 1. internej kliniky v Martine, nakoľko sú súčasťou prejavov a liečby fibromyalgického syndrómu. Uvádza, že diagnóza chronického únavového syndrómu je založená na diferenciálnej diagnostike, je veľmi ťažká, založená na subjektívnych príznakoch pacienta, má veľa symptómov, ktoré sú príznakmi aj pri iných ochoreniach. Neexistuje žiadne diagnostické alebo laboratórne vyšetrenie k potvrdeniu prítomnosti chronického únavového syndrómu. Diferenciálno- diagnosticky je treba vylúčiť množstvo ochorení (anamnesticky, fyzikálne, laboratórne), ktoré by mohli byť príčinou únavy, ale v tomto prípade ide o sekundárny stav, ktorý sprevádza iné základné vážnejšie ochorenie. Aj preto bol chronický únavový syndróm z prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení k 01.08.2023 vynechaný. Posudkový lekár uviedol, že ľahké formy úzkostnej depresívnej poruchy (pri subdepresívnej nálade popisovanej v psychiatrickom vyšetrení z roku 2019 na bazálnej liečbe, do toho času bez dokladovania kontrolných vyšetrení) nie sú prílohou č. 4 k zákonu o sociálnom poistení ani hodnotené. Aj preto nepodmieňujú uvedené symptómy, zvyšovanie základnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 a odsek 8 zákona o sociálnom poistení.

- Na záver posudkový lekár podotýka, že zdravotný stav fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktorú má oprávnenie výlučne posudkový lekár na základe získanej špecializácie v odbore posudkové lekárstvo v súlade s platnou legislatívou a nie odborný lekár vo svojom záverečnom vyjadrení, bez špecializácie v odbore posudkové lekárstvo. A uzatvoril, že ku dnešnému dňu nebol preukázaný tak závažný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav napriek dočasnej PN od 10/2019, ktorý by podmieňoval mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 35 %.

23. Správny súd po oboznámení sa s takto vymedzenými dôvodmi odborného lekárskeho posudku z 13.02.2025 dospel k záveru, že ho charakterizuje absencia riadneho a logického zdôvodnenia, ako aj diskrepancie medzi závermi posudkového lekára a diagnózami odborných lekárov a nimi opísaného klinického obrazu žalobkyne v lekárskych správach, obsah ktorých je v posudku zhrnutý.

24. Podstatnú logickú protirečivosť dôvodov predmetného posudku správny súd vidí v tom, že posudkový lekár hodnotí disabilitu žalobkyne a závažnosť jej stavu práve s dôrazom na funkčné poruchy pohybového aparátu, a to napriek posudkovým lekárom vymedzenej charakteristike rozhodujúceho ochorenia (fibromyalgie), ako ochorenia neurologického spôsobeného neurologickou nerovnováhou v centrálnom nervovom systéme, medzi hlavné a prvotné prejavy ktorého ochorenia patrí chronická bolesť, ktorá mení intenzitu i miesto bolestivosti, bez toho, že by uvádzal obmedzenie funkčnosti pohybového aparátu ako prejav tohto ochorenia.

25. Najmä, keď dôvodil stredne ťažkú formu rozhodujúceho ochorenia s poukazom na popisovanú hybnosť na viacerých úsekoch pohybového aparátu bez závažnej funkčnej poruchy, s obmedzenou pohyblivosťou ľavého ramena pri dvíhaní (elevácia - dvíhanie) podľa objektívneho nálezu z neurologického vyšetrenia z 28.09.2021, aj s poukazom na menšiu poruchu funkcie kĺbov - bez výraznejšieho obmedzenia pohyblivosti. A obdobne nemožnosť zaradenia rozhodujúceho ochorenia pod ťažké formy dôvodil funkčnosťou pohybového aparátu, keď uviedol, že podľa viacerých reumatologických a neurologických vyšetrení, vrátane posledného neurologického vyšetrenia z februára 2023 už nie je popisované obmedzenie pohyblivosti ani v ramene, je popisovaný stoj v norme bez titubácií, chôdza výrazne šetriaca s bolestivým našľapovaním, bez zmienky o chôdzi s pomocou zdravotníckych pomôcok.

26. Pokiaľ posudkový lekár zdôrazňuje, že podľa všeobecného posudkového hľadiska miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa funkčného postihnutia a k tomu v zátvorke uvádza „rozsahov pohybu a deficitu“, z uvedeného nie je jednak jednoznačne zrejmé, či tým sám zdôrazňuje ako rozhodné funkčné postihnutie pri rozhodujúcom ochorení práve funkčnú poruchu pohybového aparátu a ak áno, tak vzhľadom na ním vymedzenú charakteristiku rozhodujúceho ochorenia a jej prejavov nie je zrejmé z akého dôvodu.

27. Z posudku nie je zrejmé akým spôsobom vyhodnotil posudkový lekár chronickú bolesť, ktorá je aj podľa neho hlavným a prvotným prejavom tohto ochorenia (fibromyalgie), a to s ohľadom na funkčné postihnutie organizmu, keď dospel k záveru, že v danom prípade ide o dlhotrvajúce neprogredujúce

formy ochorenia, občas recidivujúce, so značnými subjektívnymi ťažkosťami, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu (s percentuálnym rozpätím 25 - 35 %) a nie o ťažké formy, neovplyvniteľné liečbou, trvale aktívne, progredujúce, s ťažkou poruchou funkcie (s percentuálnym rozpätím 60 - 80 %]. Najmä z posudku nie je zrejmé akým spôsobom a či posudkovým lekárom boli vo vzťahu k týmto záverom zohľadnené charakteristiky rozhodujúceho ochorenia a závery niektorých lekárskych správ označených v posudku: Lekárska správa z neurologického vyšetrenia z 28.09.2021 v časti jej záverov, že „podľa klinického priebehu dochádza u ochorenia pri vyčerpaní všetkých možností liečby invalidizácii“. Lekárska správa z reumatologického vyšetrenia z 03/2020 v časti jej záverov, že ide o „celkovú chronickú bolesť a únavový syndróm, v nevyhnutnej symptomatickej liečbe s progredujúcimi prejavmi so značným vplyvom na disabilitu ... ochorenie limituje možnosti adekvátneho pracovného zaradenia“. Lekárska správa z neurologického vyšetrenia z 25.11.2022 v časti v ktorej sa vo vzťahu k diagnostike fibromyalgie uvádza, že boli „vykonané početné vyšetrenia k vylúčeniu iného somatického ochorenia“. Ďalej lekárska správa z neurologického vyšetrenia zo dňa 09.02.2023, v ktorej sa uvádza záver, že je aplikovaná „liečba symptomatická analgetikami (paralen, tramal)“. Nakoniec posledná lekárska správa všeobecného lekára zo dňa 31.01.2025, v ktorej sa uvádza, že „moderná bio liečba na fibromyalgiu nie je a doterajšia liečba je bez efektu“ tiež, že žalobkyňa „pri výrazných bolestiach dostávala sériu injekčných analgetík a antireumatík na zmiernenie bolesti v priebehu rokov a jej zdravotný stav sa zhoršuje“.

28. Správny súd, obdobne ako kasačný súd vo vzťahu ku skoršiemu lekárskemu posudku, nepovažuje za dostatočne a zrozumiteľne odôvodnené ani závery posudkového lekára ohľadne nemožnosti zohľadnenia únavového syndrómu a anxiózne depresívneho syndrómu pre navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Najmä ak sú tieto v lekárskych správach, na ktoré už poukázal kasačný súd označené ako samostatné diagnózy a posudkový lekár nemožnosť ich hodnotenia pre zvýšenie percentuálnej miery poklesu zárobkovej schopnosti žalobkyne dôvodí tým, že sú súčasťou prejavov a liečby fibromyalgického syndrómu, resp. ide o sekundárny stav sprevádzajúci iné základné závažnejšie ochorenie, resp. ide o symptómy (príznaky) základného ochorenia, ako aj tým, že tieto nie sú podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení ani hodnotené. Tieto závery formuloval posudkový lekár bez označenia takých lekárskych správ, z ktorých by vyplývalo, že anxiózne depresívny syndróm a chronický únavový syndróm sú vo vzťahu k fibromyalgického syndrómu súčasťou jeho prejavov a liečby, sekundárnym sprevádzajúcim stavom, resp. jeho symptómom. Zároveň sa javí ako logicky nepresvedčivé, keď nehodnotiteľnosť únavového syndrómu, ako aj anxiózne depresívneho syndrómu, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení dáva posudkový lekár do súvislosti s nemožnosťou zohľadnenia týchto chorôb pre účely zvyšovania percentuálnej miery poklesu zárobkovej schopnosti podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona. Osobitne, ak z posudku nie je zrejmé, či a akým spôsobom boli tieto diagnózy resp. podľa posudkového lekára prejavy, sprevádzajúce stavy, symptómy zohľadnené pri hodnotení stupňa závažnosti rozhodujúceho ochorenia. Obdobne z posudku nie je zrejmá a odôvodnená ani možnosť hodnotenia ostatných diagnóz žalobkyne (okrem pokročilej osteopénie) pre účely percentuálneho navýšenia jej miery poklesu zárobkovej schopnosti.

29. Pokiaľ žalovaný v reakcii na žalobné námietky vo svojom vyjadrení k žalobe predložil ďalšie vysvetlenia na podporu správnosti postupu a záverov posudkového lekára v posudku tvoriacom podklad napadnutého rozhodnutia, správny súd zdôrazňuje, že pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je rozhodnou zrozumiteľnosť a dostatočná odôvodnenosť skutkových zistení žalovaného opierajúcich sa o odborný lekársky posudok, tvoriaci jeho podklad. V prípade absencie splnenia kvalitatívnych požiadaviek na obsah lekárskeho posudku, dodatočné vysvetlenia v priebehu súdneho konania uvedené zo strany žalovaného nemôžu byť spôsobilé korigovať.

30. Reflektujúc posudkovým lekárom zdôraznenú výlučnosť jeho oprávnení a význam vyjadrenia odborného lekára nedisponujúceho špecializáciou v odbore posudkové lekárstvo a obdobným oprávnením, považuje správny súd za potrebné vo všeobecnosti dodať, že aj keď na posúdenie miery poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť je výlučne oprávnený posudkový lekár, nie je možné opomenúť, že tento nutne disponuje atestáciou len v odbore posudkového lekárstva a nie odbornosťou (atestáciou) v rôznorodých a špecifických medicínskych oblastiach (napr. v danom prípade v odbore neurológia, psychiatria, ale aj všeobecné lekárstvo a iné). Táto okolnosť už sama osebe, ako aj v spojení so skutočnosťou, že podkladom posudkových záverov môžu byť len lekárske správy z tej ktorej medicínskej oblasti (mimo atestovanej oblasti posudkového lekára) odôvodňuje dôslednejší prístup k stanoviskám a vyjadreniam v jednotlivých medicínskych oblastiach kvalifikovaných lekárov

znalých symptomatiky pacienta. Osobitne v prípadoch, ak ide o ochorenie istým spôsobom špecifické. S uvedeným v podstate korešponduje aj zákonná požiadavka (v § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení) spolupráce posudkového lekára pri výkone lekárskej posudkovej činnosti s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne resp. aj možnosť posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

31. Pre úplnosť správny súd uvádza, že žalobkyňou vznesenú námietku vady procesného postupu žalovaného, keď pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného nebola oboznámená s jeho podkladom - posudkom z 13.02.2025, nehodnotil ako dôvodnú, nakoľko takýto postup žalovaného nie je spôsobilý v okolnostiach veci založiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

32. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd postupom podľa , z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (výrok I.).

33. Podľa prvé veta , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správny v ďalšom konaní viazaný. Preto bude úlohou žalovaného v ďalšom konaní vec opätovne právne posúdiť a k tomuto posúdeniu si zabezpečiť relevantné podklady pre ustálenie skutkového stavu (najmä lekársky posudok, v ktorom posudkový lekár opätovne vyhodnotí mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, dôsledne sa vyjadrí ku všetkým skutočnostiam uvedeným v predložených lekárskych správach, riadne vyhodnotí zdravotný stav žalobkyne z hľadiska všetkých zdravotných postihnutí a svoj záver presvedčivo a riadne odôvodní), rešpektujúc právny názor správneho súdu.

34. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, správny súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému (výrok II.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu.

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).