Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-4Sa/13/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., právne zastúpená advokátom: Mgr. Peter Lindeman, so sídlom Murgašova 86/1, 058 0l Poprad, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X z 25.03.2022 vo veci nepriznania invalidného dôchodku a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou 06.06.2022 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sa žalobkyňa domáhala, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 735 402 9056 0 z 25.03.2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj len „SP“) č. XXX XXX XXXX X zo 16.12.2021 o zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznanie jej invalidného dôchodku, aby z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia žalovaného bolo toto zrušené a vec mu vrátená na nové konanie a žalobkyni, aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania,

2. Podľa a a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobkyne, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, náhodnými technickými prostriedkami pridelené zákonnej sudkyni správneho súdu senátu „15Sa“.

Administratívne konanie

3. Podľa žalovaným predloženého administratívneho (posudkového a dávkového) spisu, sa žalobkyňa (ešte pod svojim pôvodným priezviskom Reľovská, pozn. súdu) 29.11.2017 dostavila na pobočku Sociálnej poisťovne v Poprade (SP) s ústnou žiadosťou o priznanie jej invalidného dôchodku od 20.11.2017. Listom č. E./XXXX (bez dátumu) SP vyzvala žalobkyňu, aby sa 11.06.2018 dostavila do pobočky SP za účelom spísania písomnej žiadosti o priznanie invalidného dôchodku s poučením, že toto konanie sa začína dňom spísania žiadosti o dôchodok.

4. Dňa 11.06.2018 sa uskutočnilo v SP so žalobkyňou ústne pojednávanie za účelom spísania rozhodujúcich skutočností pre posúdenie jej žiadosti o priznanie invalidity, pričom v zápisnici o tomto ústnom pojednávaní je uvedená pracovná, sociálna, rodinná a osobná anamnéza žalobkyne, ako aj opis jej dovtedajších ochorení a jej subjektívnych ťažkostí. Podľa zápisnice žalobkyňa predložila k svojej žiadosti nasledujúce lekárske správy:

- správa neurológa z 15.04.2009;

- správa neurológa z 19.05.2009 (MUDr. Bártová), dg. H81. 8;

- správa z vyšetrenia MR mozgu z 30.01.2015;

- správa hematológa z 20.12.2016 z dôvodu odoslania na vyšetrenie F. G. (obsahuje iba subjektívny popis ťažkosti žalobkyňou, výsledky krvných testov ako aj anamnézu žalobkyne bez diagnostického záveru, keďže fotokópia správy nie je úplná, pozn. súdu); a z 20.02.2017 - diagnostický záver: nezistený vrodený ani získaný trombofilný stav, kontrola podľa potreby s odporúčaním vyšetrenia u neurológa;

- správa neurológa z 01/2017 (MUDr. Bártová) - subjektívny opis pretrvávajúcich bolesti chrbtice a kĺbov so záverom – polyt VAS Polyartragie Osteopenia v liečbe s odporúčaním na MR mozgu;

- správa z vyšetrenia MR mozgu z 15.02.2017 (MUDr. Karaffyová) záver Hypoplastická ACP I. dx.;

- správa kardiológa zo 06.03.2017 (F. H.) záver mierna hyperkinéza;

- správa z ortopedického vyšetrenia zo 04.04.2017;

- správa klinického psychológa sa 10.05.2017 (E. H.) - popisované zistenie pravdepodobnosti úzkostného stavu, tenzie, miernej depresie;

- správa ortopéda (MUDr. Slovík) z 11.10.2017 - popisované ťažkosti pri chôdzi, opuch pravej nohy, naordinovaná medikamentózna liečba; zo dňa 31.10.2017- popisovanie klinické zlepšenie stavu čo sa týka nohy, naordinovaná medikamentózna liečba;

- prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení nemocnice v Poprade v období od 30.07.2017 do 07.07.2017 na odporúčanie F. I. prijatá pre svalovú slabosť a bolesti v oblasti bedrového kĺbu, so záverom čiastočne zlepšeného a stabilizovaného stavu; diagnostický záver G54. 4 polytopný VAS. Polymyalgie;

- správa neurológa z 26.10.2017 (MUDr. Gálik) nepotvrdený polyneuropathický sy. Na DK; G96. 8 iná choroba CNS;

- prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení nemocnice v Levoči v čase od 20.11.2017 do 25.11.2017 (MUDr. Kubaľová) - prijatie pre zhoršenie bolesti chrbtice a svalstva rúk a ramien; diag. záver negatívny EMG nález bez výraznejšej patológie; nepotvrdená pre- ani postsynaptická porucha neuromuskulárnej transmisie, nepotvrdená kompresívna neuropatia na horných končatinách, stav stabilizovaný prepustená do ambulantného režimu; odporúčaný režim vertebropata;

- správa reumatológa z 18.04.2018 (MUDr. Letkovská) - záver rtg. nález nesvedčí pre zápalové reumatické ochorenie; prítomná pozitivita bodov typických pre syndróm fibromyalgie; odporúčaná konzultácia s psychiatrom; kontrola sa z hľadiska reumatológie nevyžaduje;

- správa neurológa z 30.04.2018 (MUDr. Gurčík) - žalobkyňou subjektívne popísanie zhoršenia bolesti kĺbov; záver – polytopný VAS; nepotvrdené zápalové reumatické ochorenie, chronický únavový syndróm, Vertigin. sy. zmiešaného typu v dok.; naordinovaná medikamentózna liečba a psychiatrický dispenzár;

- správa z reumatologického vyšetrenia Piešťany z 21.03.2018;

- správa psychiatra z 28.05.2018 (MUDr. Remecká) popis depresívnej poruchy (F 41.2) naordinovaná medikamentózna liečba;

- správa z ambulantného vyšetrenia lekárskej genetiky z 27.07.2018 (MUDr. Mistrík) nepotvrdenie ľahšej formy SMA (spinálna svalová atrofia). Podľa zápisnice posudkový lekár na základe uvedených podkladov zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ako aj po vyjadrení žalobkyne a vlastného vyšetrenia oznámil žalobkyni, že nie je uznaná invalidnou s tým, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, ktoré je zaradené do kapitoly XV- choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E pod položku 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b) - s miernym funkčným postihnutím s E. J. A. K. L., K. K. H., obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne zo zákonného rozpätia 20% - 35% na strednej hranici hodnotou 30 % s tým, že keďže ostatné ochorenia žalobkyne nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, preto posudkový lekár nenavýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Bez stanovenia dátumu kontrolnej lekárskej prehliadky. Proti uvedenému záveru žalobkyňa nemala žiadne námietky.

5. Sociálna poisťovňa, ústredie (SP) svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 22.06.2018 zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 11.06.2018. Žalovaný svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 20.09.2018 odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu SP v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie SP potvrdil. Žaloba žalobkyne (zmena priezviska na rodné priezvisko „Šugeraková“ povolená od 25.10.2018, pozn. súdu) o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 735 402 9056 0 z 20.09.2018 bola zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -40 z 05.09.2019 (nadobudol právoplatnosť 24.09.2019, kasačná sťažnosť podaná nebola).

6. Dňa 08.01.2020 žalobkyňa opätovne požiadala o priznanie invalidného dôchodku počnúc od 01.09.2017, pričom zo záznamu o uplatnení tohto nároku vyplýva, že žiadosť o priznanie invalidného dôchodku bude so žalobkyňou spísaná po predložení dokladov potrebných na jej spísanie (zabezpečenie dôkazných prostriedkov zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne).

7. V Zápisnici o ústnom pojednávaní z 11.11.2021 (žalobkyňa posudzovaná v neprítomnosti, z dôvodu protipandemických opatrení proti šíreniu choroby COVID), o spísaní žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok, je uvedená pracovná, sociálna, rodinná a osobná anamnéza žalobkyne, ako aj opis jej dovtedajších ochorení [fibromyalgický syndróm, nepotvrdená Pompeho choroba; hospitalizovaná pre hypoglikemické stavy, PET, NET vylúčený, hydronefróza vľavo na podklade striktúry ureteru]. Podľa zápisnice podkladom pre posúdenie žiadosti žalobkyne boli nasledujúce lekárske správy:

- správa neurológa z 23.01.2019 (MUDr. Vyletelka) - vykonané početné vyšetrenia k vylúčeniu iného somatického ochorenia; dg. záver – Fibromyalgický syndróm;

- prepúšťacia správa z plánovanej hospitalizácie na neurologickom oddelení nemocnice v Žiline v období od 18.03.2019 do 29.03.2019 z dôvodu diagnózy M79.70 (MUDr. Hrobáriková);

- správa neurológa zo 16.05.2019 (MUDr. Vyletelka) - vykonané početné vyšetrenia k vylúčeniu iného somatického ochorenia; dg. záver – Fibromyalgický syndróm;

- správa neurológa z 19.06.2019 (F. M.) záver fibromyaligický syndróm;

- správa neurológa z 05.11.2019 (F. H.) - subjektívne žalobkyňu udávané dlhodobé migrujúce bolesti svalov a kĺbov celom tele a únava; dg. záver – Fibromyalgia na viacerých miestach (M79.70) s nasledujúcim popisom cit. „Ide o chronické a invalidizujúce ochorenie s nepriaznivou prognózou. Pokračovať v liečbe, režimových opatreniach, nepreťažovať ax. skelet, staticky, dynamicky, namáha do tolerancie, vyhýbať sa provok. momentom, (...) Vzhľadom na rozsiahlu chronickú bolesť je ťažké viesť plnohodnotný a nezávislý život.“ s odporúčaným režimu vertebropata, pravidelné cvičenie a pri zhoršení ústavná liečba;

- správa psychiatra z 05.12.2019 (MUDr. Remecká) – diag. Anxiózne depresívna porucha;

- správy endokrinológa z 05.12.2019 (MUDr. Pjontková) - záver - hypoglykémie anamnesticky; Fibromyoalgický syndróm; Anx. Depr. Porucha; chronický únavový syndróm ... (diagnostické závery z už uvedených správ) a z 11.12.2019 s identickým záverom ako vyššie a so žiadosťou endokrinológa z 11.12.2019 (MUDr. Pjontková) o hospitalizáciu žalobkyne za účelom vydiferencovania hypoglykémii z dôvodu hypoglykémie po minimálnej záťaži;

- správa ortopéda z 12.11.2019 a 02.01.2020 (MUDr. Slovík) - subjektívne aj klinický stav stacionárny čo sa týka chrbtice a kĺbov; odporúčaný primeraný pohyb, úprava stravy, naordinované medikamentózna liečba;

- správy z imunológie a alergológie z 12.11.2019 a z 05.12.2019 (MUDr. Rímska) - záver atopický terén nezistený, vylúčená celiakia, hormonálna imunita v norme, v bunkovej imunite pokles;

- správa reumatológa z 19.12.2019 (MUDr. Letkovská) záver – fibromyalgický syndróm, bez podstatnej zmeny v porovnaní s predošlým vyšetrením;

- prepúšťacia správa z hospitalizácie na internom oddelení nemocnice v Martine v období od 21.01.2020 do 31.01.2020 (F. H.) - súčasťou správy sú závery sono vyšetrenia [bez zistení]; psychiatrického konzília [Anxiózno - depresívna porucha v liečbe s odporúčaním pokračovať v nastavení liečbe]; z neurologického vyšetrenia [hybnosť sila symetrická, nález v norme bez patológie, svalstvo difúzne bolestivé, dig. Fibromyalgický syndróm, nález v norme odporúčaná starostlivosť reumatológa]; z CT vyšetrenia [bez ložiskových zmien pankreasu, mierna hydronefróza I. sin na podklade pozápalovej striktúry prox. ureteru] s konečným záverom diagnóz: Hypoglykémia bližšie neurčená; Fibromyalgia na viacerých miestach;

- správa z 03/2020 (nečitateľná pečiatka lekára) – artrologický nález: bez artritídy bolestivé trapézy, kolená, členky; chronické diagnózy: Fibromyalgia, chronický únavový syndróm, Osteoartroza inic. artroza DIP klbov; v správe je uvedené cit. „... chronická bolesť a únavový syndróm, v nevyhnutnej

symptomatickej liečbe stav s progredujúcimi prejavmi so značným vplyvom na disabilitu. Nepreťažovať kĺby a chrbticu, ochorenie limitujúce možnosti adekvátneho pracovného zaradenia.“;

- správa internistu z 21.05.2020 (MUDr. Šutarík) so záveru CT vyšetrenia v Košiciach z 05.03.2020

- vylúčená prítomnosť neuroendokriného nádoru, s končeným záverom internictu o diagnózach: Hypoglykémia bližšie neurčená; Fibromyalgia na viacerých miestach s popisom cit. „Nález zatiaľ hodnotíme ako ľahké hypoglykémie z možných viacerých príčin, viď dg. Záver“;

- správa neurológa z 26.05.2020 (F. H.) - bolestivé body typické pre fibrómyalg. syndróm, Spurlingov test negatívny; dg. Fibromyalgia na viacerých miestach; iná polyneuropatia, bližšie určená;

- správa neurológa z 28.09.2021 (MUDr. Vyletelka) - vykonané početné vyšetrenia k vylúčeniu iného somatického ochorenia; dg. záver – Fibromyalgický syndróm;

- správa z vyšetrenia žalobkyne na ORL ambulancií z 05/2021 (MUDr. Mečár). Podľa zápisnice posudkový lekár na základe uvedených podkladov zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne ustálil, že žalobkyňa nie je uznaná invalidnou s tým, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu C - iné choroby mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, položka 1 - iné ochorenia mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, písm. b) - dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce s menšou poruchou funkcie kĺbu, so značnými subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym RTG nálezom eventuálne občasným laboratórnym zápalovým nálezom s postihnutím jedného kĺbu i viacerých kĺbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu Posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne zo zákonného rozpätia 23% - 35% v hornej hranici tohto rozpätia hodnotou 35 % s dodatkom cit. „Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkový lekár nenavyšuje percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.“

8. Sociálna poisťovňa, ústredie (SP) svojim rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 16.12.2021 zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok z 11.11.2021 s odôvodnením, že u žalobkyne v zmysle záveru odborného posudku o invalidite posudkového lekára SP Poprad z 11.11.2021, nebol zistený zdravotný stav spôsobujúci pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a teda podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“), žalobkyňa nenapĺňa znaky invalidnej osoby. V odbornom posudku o invalidite, vypracovanom posudkovým lekárom 11.11.2021, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia SP, posudkový lekár zhrnul diagnostické závery odborných vyšetrení tak, ako vyplývajú z predloženej lekárskej dokumentácie žalobkyne so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím podľa týchto podkladov je u žalobkyne ochorenie – Fibromyalgia na viacerých miestach (M 79.70), zaradené do kapitoly XV, oddielu C., položky 1 písm. b) zákona, z dôvodu ochorenia ktorého bola u žalobkyne stanovená 35% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že na zvýšenie tejto percentuálnej miery neboli zohľadnené ďalšie zdravotné ťažkosti žalobkyne, keďže ich následkom jej ľahké funkčné obmedzenie a nepodmieňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

9. Žalobkyňa vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu SP č. XXX XXX XXXX X zo 16.12.2021 namietala, že toto vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu; jeho odôvodnenie nie je logické a presvedčivé. Podľa žalobkyne z odborného posudku posudkového lekára SP nie je zrejmé akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov na základe, ktorých vyvodil svoj záver, t.j. nie je z neho zrejmé, z akého dôvodu ochorenie žalobkyne Fibromyalgický syndróm bolo zaradené do kapitoly XV, oddielu C, položky 1 písm. b) a nie pod písm. c) , keď podľa lekárskych správ toto ochorenie u žalobkyne výrazne zneschopňuje a negatívne ovplyvňuje denné aktivity, je chronické a invalidizujúce ochorenie s nepriaznivou prognózou, ktoré je aj v iných krajinách uznané pre invalidný dôchodok z dôvodu, že stav pacientov s týmto ochorením sa časom zhoršuje a lekári ho nevedia liečiť. Poukázala, že so zdravotnými problémami, ktoré má, nie je schopná viesť plnohodnotný život a má za to, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že už viac ako 5 rokov aj z dôvodu jej zdravotného stavu je PN (od novembra 2016), takže podľa žalobkyne lekárske správy odôvodňujú, aby jej ochorenie bolo zaradené do kapitoly XV, oddielu C, položky 1 písm. c) a nie písm. b) . Okrem toho sa SP podľa žalobkyne nedostatočne vysporiadala aj s ďalšími ochoreniami žalobkyne, ktoré má diagnostikované a ktoré by boli spôsobilé privodiť navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v tomto smere je rozhodnutie SP neodôvodnené, aj keď z lekárskych

správ podľa žalobkyne vyplýva, že bolo u nej diagnostikované ochorenie chronický únavový syndróm a tiež Anxiózne depresívny syndróm. Z uvedených dôvodov navrhla žalobkyňa rozhodnutie SP zrušiť.

10. V súvislosti s odvolaním žalobkyne proti rozhodnutiu SP č. XXX XXX XXXX X zo 16.12.2021, SP vec postúpila 10.02.2022 svojmu posudkovému lekárovi v Poprade za účelom prehodnotenia správnosti, úplnosti a presvedčivosti jeho skoršieho posudku, ktorý bol podkladom pre odvolaním napadnuté rozhodnutie SP. Posudkový lekár SP, pobočka Poprad po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne 28.02.2022, nevyhovel odvolaniu žalobkyne zotrval na svojich záveroch. Z uvedeného dôvodu 28.02.2022 SP postúpila odvolanie žalobkyne na vybavenie žalovanému.

11. Odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu SP č. XXX XXX XXXX X zo 16.12.2021, bolo zamietnuté rozhodnutím žalovaného (Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne) č. 735 402 9056 0 z 25.03.2022 a súčasne ním bolo potvrdené rozhodnutie SP. Žalovaný vo svojom rozhodnutí v prvom rade upriamil pozornosť na to, že posudkovú činnosť sociálneho poistenia môže vykonávať iba osoba odborne spôsobilá, ktorá má špecializáciu v odbore posudkové lekárstvo a že jeho činnosť spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania na podklade jeho vyšetrenia, zdravotnej dokumentácie a správ odborných lekárov. Žalovaný uviedol, že keďže v dôsledku odvolania žalobkyne, posudkový lekár sociálneho poistenia SP, pobočka Poprad, aj po opätovnom 28.02.2022 vykonanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne zotrval na svojich skorších záveroch, predložil posudkový spis na prešetrenie posudkovému lekárovi žalovaného, ktorý tiež opätovne posúdil zdravotný stav žalobkyne 08.03.2022 (odborný lekársky posudok z 08.03.2022 je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia žalovaného) a to z dôvodu opatrení počas krízovej situácie v jej neprítomnosti, preskúmaním jej zdravotnej dokumentácie, pričom závery z nich sumarizoval nasledovne. Žalobkyňa bola od roku 2003 liečená v reumatologickej, neurologickej a ortopedickej ambulancii pre bolesti chrbtice s pocitom tŕpnutia končatín, ktoré boli sprevádzané závratmi a celkovou slabosťou; absolvovala množstvo vyšetrení, liečebných procedúr ambulantnou formou aj formu hospitalizácie; zobrazovacie vyšetrovacie metódy (ME, CT, RTG, EMG) sa prikláňali k vertebrogennému bolestivému syndrómu na viacerých úsekoch chrbtice; test na Pompeho a Fábryho chorobu bol negatívny; genetické vyšetrenie nepotvrdilo spinálnu atrofiu; psychologickým vyšetrením v roku 2017 sú uvedené počínajúce známky organického postihnutia CNS; psychiatrické vyšetrenie so záverom úzkostne-depresívny syndróm; hematologické vyšetrenie trombofilný stav nepotvrdilo; v prepúšťacej správe z hospitalizácie z 25.11.2007 sa prvýkrát uvádza informácia o bolesti svalstva, čo vytvorilo podozrenie (nie potvrdenie) na fibromyalgiu; imunologické vyšetrenie z roku 2019 bez patológie; v roku 2019 reumatológom potvrdené, že v oblasti chrbtice nie sú závažné funkčné poruchy, sú prítomné bolestivé fibromyalgické body; opakované reumatologické vyšetrenie v roku 2020 uvádza chronický únavový syndróm, začínajúcu artrózu drobných kĺbov končatín a osteoartrózu bez závažného funkčného postihnutia v oblasti pohybového aparátu; diagnóza fibromyalgie bola stanovená per exclusionem (vylúčením ostatného, vylučovacou metódou, pozn.) v prepúšťacej správe z hospitalizácie realizovanej od 21.01.2020 do 31.01.2020 pre stavy hypoglykémie; neurologické vyšetrenie z 28.09.2021 indikuje značne subjektívne ťažkosti žalobkyne cit. „... ktoré neboli objektivizované somatickým vyšetrením, kde je hybnosť na viacerých úsekoch pohybového aparátu bez závažnej funkčnej poruchy, čo je v rozpore so subjektívnymi ťažkosťami účastníčky konania. V závere vyšetrenia je uvádzané, že sa jedná o fibromyalgický syndróm s uvedením všetkých administratívne uvádzaných príznakov pri tomto ochorení, bez akéhokoľvek objektívneho vyšetrenia, ktoré by tieto príznaky aj potvrdili - aké závažné sú poruchy spánku, aké závažné sú poruchy kognitívnych funkcií pri uvádzaní porúch pamäti a koncentrácii, závažnosť únavového syndrómu, ktorý sa hodnotí podľa určitých kritérií (napr. Holmesova tabuľa). Len strohé vymenovanie týchto príznakov sa javí skôr rentovo účelové ako reálne. Posudkový lekár po zhodnotení všetkých doložených lekárskych nálezov posudkovo hodnotí onemocnenie podľa objektívnych klinických vyšetrení a ich záverov (nie je možné posudkovo hodnotiť subjektívne ťažkosti účastníčky konania, ktoré sú časovo podmienené neurolabilitou), ktoré sa hodnotia podľa prílohy č. 4 Vo viacerých odborných vyšetreniach je uvádzaný fibromyalgický syndróm bez závažného funkčného postihnutia na viacerých úsekoch pohybového aparátu. Pri hodnotení syndrómu fibromyalgie sa jedná o reumatologické onemocnenie, preto aj jej liečba a sledovanie podľa odbornosti je zverené odbornému lekárovi reumatológovi. (...) Alfanumerický kód podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb je M 79.0 - bližšie neurčený reumatizmus: fibrimyalgia, fibrozitída. Hodnotenie pod písm. c), ktorého sa dožaduje účastníčka konania, nie je podľa záverov odborných vyšetrení odôvodnené, nakoľko ani v jednom odbornom náleze sa neuvádza, že sa jedná o ťažkú formu

fibromyalgie, je len dlhotrvajúca. V lekárskych správach je pri viacerých liečebných procedúrach uvádzané, že došlo k zmierneniu ťažkosti. Na základe uvedeného nemožno tvrdiť, že onemocnenie je liečbou neovplyvniteľné. Zobrazovacími vyšetrovacími metódami (RTG, MR, CT, EMG) neboli dokázané deštruktívne zmeny na viacerých úsekoch pohybového aparátu (sú popisované len degeneratívne zmeny nezávažného charakteru), nie je prítomná ťažká funkčná porucha v oblasti pohybového aparátu s postihnutím viacerých kĺbov.“ Podľa žalovaného posudkový lekár SP vo svojom odbornom posudku jasne a zrozumiteľne odôvodnil mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá nepodmieňuje invaliditu s tým, že lekárska správa neurológa z 05.11.2019 uvádza fibromyalgický syndróm, nie fibromyalgiu ako chorobu, čo je značný rozdiel s tým, že táto lekárska správa síce uvádza viaceré príznaky, avšak bez akýchkoľvek objektívnych odborných vyšetrení, že sa jedná o ťažké invalidizujúce onemocnenie, obdobne ako je tomu aj pri správe neurológa z 28.09.2021. Žalovaný v ďalšom uviedol cit. „Stanovenie diagnózy – fibromyalgický syndróm per exklusionem, v prepúšťacej správe z hospitalizácie od 21. januára 2020 do 31. januára 2020 na I. internej klinike univerzitnej nemocnice F. je stanovená na základe postupného vyučovania možných príčin choroby. Túto metódu nemožno považovať za potvrdenie choroby, pretože pri definitívnom potvrdení choroby je potrebné presne stanoviť až v rámci diferenciálnej diagnózy o aké onemocnenie sa jedná.“ Napokon žalovaný konštatoval, že je síce pravdou, že fibromyalgia je závažné ochorenie (s dodatkom, že v danom prípade však bol indikovaný iba fibromyalgický syndróm), ktorej symptómy nemusia vždy podmieňovať invaliditu a viacerými liečebnými postupmi je ich možné zmierniť a zlepšiť. Záverom žalovaný uviedol, že, keďže chronický únavový syndróm je v lekárskych správach žalobkyne uvádzaný bez akýchkoľvek odborných vyšetrení, ktoré by zhodnotili stupeň jeho závažnosti a taktiež, keďže anxiózne depresívny syndróm je odbornými lekármi popisovaný ako súčasť fibromyalgického syndrómu, nie je dôvod na ich samostatné hodnotenie, tieto iné zdravotné postihnutia sú posudkovo nezávažné . Z uvedených dôvodov žalovaný konštatoval správnosť rozhodnutia SP o tom, že žalobkyňa nie je invalidnou, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s dodatkom, že uvedený záver je podporený a dostatočne odôvodnený predloženými odbornými vyšetreniami a nálezmi odborných lekárov, ktoré sú bez vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Naviac s poukazom, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila žiadne nové dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť záveru SP, aj z toho dôvodu žalovaný rozhodnutie SP potvrdil a odvolanie žalobkyne ako nedôvodné zamietol. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni doručené 08.04.2022.

Súdne konanie

12. Žalobkyňa svoju správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného (generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne) č. 735 402 9056 0 z 25.03.2022, argumentačne odôvodnila tvrdením, že toto rozhodnutie je založené na nedostatočne zistenom skutkovom stave ohľadne jej skutočného zdravotného stavu s, podľa žalobkyne, nesprávnym záverom, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je menej ako 40%, čo je podľa žalobkyne v rozpore so závermi jej odborných lekárov. Rozhodnutie žalovaného je nedostatočné a nepresvedčivé a nedáva odpovede na podstatné otázky. Podľa žalobkyne odborný posudok SP z 11.11.2021 iba sumarizuje obsah jej lekárskych správ, avšak nie je dostatočne odôvodnený z hľadiska, akými úvahami sa SP riadila pri hodnotení dôkazov na základe, ktorých zaradila žalobkyni diagnostikované ochorenie fibromyalgia do kapitoly XV, oddielu C, položky 1, písm. b), ktorému zodpovedá zákonná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť maximálne v hornej hranici 35%. Podľa žalobkyne z lekárskeho posudku nie je dostatočne zrejmé ani to, prečo označené ochorenie nebolo možné, tak ako sa toho domáhala žalobkyňa, zaradiť do kapitoly XV, oddiel C, položka 1, písm. c), ale iba pod písm. b) zákona, keď podľa žalobkyne z lekárskej správy vyplýva, že sa jedná o ochorenie výrazne zneschopňujúce, negatívne ovplyvňujúce denné aktivity, je chronické a invalidizujúce ochorenie s nepriaznivou prognózou a vzhľadom na rozsiahlu chronickú bolesť je ťažké viesť plnohodnotný a nezávislý život. Podľa žalobkyne sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s uvedeným konštatovaním a taktiež sa nevysporiadal ani s ďalšími ochoreniami, ktoré jej boli diagnostikované a ktoré sú spôsobilé privodiť navýšenie percentuálnej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nepravdivé sú tvrdenia žalovaného o tom, že fibromyalgický syndróm a fibromyalgia sú dve odlišné veci, podľa žalobkyne ide o dvojaké označenie pre to isté ochorenie s tým, že podľa lekárskych správ neurológov z 05.11.2019 [cit. „... ide o invalidizujúce ochorenie s nepriaznivou prognózou ... ochorenie výrazne zneschopňujúce, negat. ovplyvňujúce denné aktivity. Vzhľadom na rozsiahli chronickú bolesť je ťažké viesť plnohodnotný a nezávislý život.“] a z 28.09.2021 [cit. „... u pacientky sa jedná o fibromyalgický

syndróm so všetkými sekundárnymi prejavmi (porucha spánku, koncentrácie, pamäti, chronický únavový syndróm). Podľa klinického priebehu dochádza u ochorenia pri vyčerpaní všetkých možností liečby k invalidizácii.“], bol žalobkyni diagnostikovaný fibromyalgický syndróm a podľa prepúšťacej lekárskej správy z 21.01.2020 a 31.01.2020 aj chronický únavový syndróm. Podľa žalobkyne sa posudkoví lekári žalovaného snažia spochybniť závery uvedených lekárskych správ z dôvodu ich neznalosti o správnych metódach a postupoch diagnostikovania fibromyalgického syndrómu, ktoré nie sú spojené s použitím zobrazovacích vyšetrovacích metód (RTG, MR, CT, EMG) a ktoré metódy nie sú uvedené ako diagnostické postupy pre diagnostikovanie zmieneného syndrómu ani v odbornom článku F. F. B. a F. F. L., E., uverejneného v časopise „Neurológie pro praxi“, ako ani v internetovom článku „Aké má fibromyalgia prejavy“ (obidva články boli prílohou žaloby, pozn.) Okrem toho posudkoví lekári žalovaného nezohľadnili všetky žalobkyni diagnostikované ochorenia s dodatkom, že v tomto smere rozhodnutie SP nie je zdôvodnené vôbec a aj rozhodnutie žalovaného je bez bližšieho odôvodnenia, žalobkyňa nesúhlasí s tým, že chronický únavový syndróm, ktorý jej bol diagnostikovaný skôr ako fibromyalgický syndróm, by nemal byť samostatne hodnotený a žalobkyňa nesúhlasí ani s tým, že anxiózne depresívny syndróm je súčasťou fibromyalgického syndrómu. Záverom žalobkyňa identicky ako vo svojom odvolaní v rámci administratívneho konania zopakovala, že fibromyalgický syndróm je chronické a invalidizujúce ochorenie s nepriaznivou prognózou, ktoré je aj v iných krajinách uznané pre invalidný dôchodok z dôvodu, že stav pacientov s týmto ochorením sa časom zhoršuje a lekári ho nevedia liečiť. Poukázala, že so zdravotnými problémami, ktoré má, nie je schopná viesť plnohodnotný život a má za to, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa nežiadala nariadiť vo veci pojednávanie.

13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v prvom rade zdôraznil, že na posudzovanie nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov sú potrebné odborné lekárske znalosti, ktorými v konaní vo veciach sociálneho poistenia disponujú posudkoví lekári, ktorí posudzovali zdravotný stav žalobkyne na základe jej doloženej zdravotnej dokumentácie a záverov odborných lekárov. Žalovaný zopakoval závery svojho posudkového lekára s tým, že podľa záverov odborných vyšetrení je uvádzané síce dlhotrvajúce ochorenie, ale nie na úrovni ťažkého funkčného postihnutia pohybového aparátu. Ďalej sú konštatované značne subjektívne ťažkosti žalobkyne, ale bez objektívne dokázaných akýchkoľvek deštrukčných zmien na svalovo-kostrovom systéme s dodatkom, že z viacerých lekárskych správ vyplýva, že liečbou došlo k zmierneniu ťažkosti. Žalovaný podotkol, že podľa lekárskych správ F. H. a F. M., ktorí nemajú špecializáciu v odbore posudkové lekárstvo sú ich tvrdenia skôr rentovo účelové ako posudkovo pravdivé, s ktorými závermi sa posudkový lekár oboznamuje, avšak nie sú preňho zaväzujúce, pretože posudkový lekár hodnotí zdravotný stav podľa objektívneho klinického vyšetrenia. Posudkový lekár nespochybňuje závery objektívneho somatického vyšetrenia, avšak sa nestotožňuje s vyjadreniami odborných lekárov, vyslovenými bez odbornej špecializácie z posudkového lekárstva o tom, že zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Posudkový lekár nehodnotí zdravotný stav na účely invalidity na základe odborných článkov prezentovaných v populárno-vedeckých časopisoch, ale na základe objektívnych lekárskych nálezov a uvedené články sú skôr informatívne pre laickú verejnosť s neúplným vedeckými údajmi a pre posudkového lekára nie sú zaväzujúce, len informatívne. Žalovaný podotkol, že v prípade ťažkosti žalobkyne viesť plnohodnotný a nezávislý život, má žalobkyňa možnosť požiadať o posúdenie zdravotného stavu za účelom kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia zhodnotením jej funkčnej poruchy a stupňa postihnutia. Nie sú odôvodnené pochybnosti žalobkyne, že jej zdravotný stav nebol náležite posúdený a tento záver plynie len z jej subjektívneho presvedčenia, ktoré nepostačuje na spochybnenie posudkových zistení, keďže žalobkyňa nepredložila také listinné dôkazy, najmä odborné lekárske nálezy, ktoré by spochybnili závery posudkových lekárov. Žalovaný má za to, že lekársky posudok, ktorý bol podkladom pre jeho rozhodnutie je presvedčivý a úplný s dodatkom, že posudková medicína sa zaoberá klinickou medicínou dokumentovanými chorobnými zmenami a z nich vyplývajúci funkčný postih. Záverom žalovaný s odkazom na svoje dôvody uvádzané v žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorých sa žalovaný v plnom rozsahu dovolával, navrhol správnemu súdu správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie.

14. Žalobkyňa vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu iba uviedla, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí a trvá na všetkých svojich vyjadreniach v podanej žalobe, ktorú považuje za dôvodnú.

15. K stanovisku (replika) žalobkyne, ktoré bolo žalovanému doručené 16.11.2022, žalovaný už svoje stanovisko (duplika) nezaujal.

16. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“; viď vyššie) následne už konala vo veci od 01.06.2023 zákonná sudkyňa správneho súdu.

17. Podľa (ďalej len „“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.“

18. Podľa a v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. (2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“

19. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“

20. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.“

21. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 27.05.2024 verejne vyhlásil podľa , bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa a podľa a , keďže žalobkyňa v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.

Právne východiská

22. Podľa psím. c) v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“

23. Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“

24. Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie (a) Sociálnej poisťovne.“

25. Podľa prvej vety v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.“

26. Podľa v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.“

27. Podľa o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo aj len „“) v jeho znení účinnom ku dňu podania žiadosti žalobkyňou (ďalej len „“) „Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.“

28. Podľa až 4 „(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe (a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a (b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.“

29. Podľa až 8 „(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.“

30. Príloha č. 4 k mala označenie „PERCENTUÁLNA MIERA POKLESU ZÁROBKOVEJ ČINNOSTI PODĽA DRUHU ZDRAVOTNÉHO POSTIHNUTIA ORGÁNOV A SYSTÉMOV“ Kapitola XV, prílohy č. 4 k , mala označenie „CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU“ a jej oddiel C mal označenie „INÉ CHOROBY MÄKKÉHO TKANIVA, SYNOVIÁLNEJ BLANY A ŠĽACHY“ Podľa kapitoly XV, oddielu C a položky 1. písm. b), prílohy č. 4 k „Iné ochorenia mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy (b) dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s menšou poruchou funkcie klbu (obmedzenie funkcie o 1/3), so značnými subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym röntgenovým nálezom, prípadne s občasným laboratórnym zápalovým nálezom s postihnutím jedného klbu i viacerých klbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu“ – ktoré ochorenie mohlo byť ohodnotené mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí cit. „25%-35%.“ Podľa kapitoly XV, oddielu C a položky 1. písm. c), prílohy č. 4 k „Iné ochorenia mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy (c) ťažké formy, neovplyvniteľné liečbou, trvalé aktívne, progredujúce, s výraznými deštruktívnymi röntgenovými zmenami a ťažkou poruchou funkcie, postihujúce niekoľko klbov“ - ktoré ochorenie mohlo byť ohodnotené mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí cit. „60%-80%.“

31. Podľa „Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť (b) dôchodkového poistenia.“

32. Podľa a „(3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie (a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnos. (5) Ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.“

33. Podľa „Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

34. V danom prípade žalobkyňa svojou žalobou namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného o neuznaní jej invalidity dôvodiac, že žalovaný a ani SP ako prvostupňový správny orgán nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutie (i) jednako v tom smere, prečo žalobkyňou vnímaný jej zlý zdravotný stav nezakladá jej invaliditu, keď z jej lekárskych správ má vyplývať, že žalobkyni diagnostikované ochorenie (fibromyalgický syndróm) značne sťažuje bežný život a je invaliduzujúcim ochorením; (ii) jednako v tom smere, z akého dôvodu žalobkyni diagnostikované rozhodujúce zdravotné postihnutie (fibromyalgický syndróm) nebolo pre účely posudzovania percentuálnej miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zaradené do kapitoly XV, oddielu C, položky 1. písm. c) v prílohe č. 4 k s vyšším percentuálnym rozptylom pre jeho ohodnotenie ako invaliduzujúceho, ale bolo zaradené iba pod písm. b) tejto položky s nižším percentuálnym rozptylom pre jeho ohodnotenie ako invaliduzujúceho, napriek tomu, že z lekárskych správ žalobkyne má tiež vyplývať nepriaznivá prognóza vývoja tohto ochorenia, ktoré je v mnohých krajinách uznávané ako podmieňujúce invaliditu pre jeho neliečiteľnosť a napokon (iii) aj v tom smere, z akého dôvodu správne orgány pre účel ustálenia končenej percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť nezobrali do úvahy aj ďalšie žalobkyni diagnostikované ochorenia (chronický únavový syndróm; anxiózne depresívny syndróm), ktoré by túto percentuálnu mieru mohli navýšiť. Podľa žalobkyne jej lekárske správy odôvodňujú záver o jej zlom zdravotnom stave, v ktorom dôsledku tak má žalobkyňa za to, že v jej prípade mala byť SP, ako aj žalovaným určená vyššia percentuálna miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, než žalovaným ustálených iba 35%.

35. V súvislosti s uvedeným sa správnemu súdu žiada najsamprv upriamiť pozornosť na skutočnosť, že v zmysle zákona o sociálnom poistení (č. ), posúdenie otázky vzniku invalidity, nie je otázkou právnou, ale otázkou výsostne odbornou medicínskou, na kvalifikované zodpovedanie ktorej sú logicky nevyhnutné odborné medicínske znalosti a skúsenosti, ktorými zaiste nedisponuje ani Sociálna poisťovňa, do kompetencie ktorej bolo zákonom zverené oprávnenie rozhodovať (nie posudzovať) priznanie tohto „statusu“ invalidity a takýmito odbornými medicínskymi znalosťami nedisponuje ani správny súd. Z uvedených dôvodov zákon o sociálnom poistení zveril oprávnenie posúdiť s odbornou starostlivosťou zdravotný stav žiadateľa o priznanie mu invalidného dôchodku, akreditovaným posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ( ), o závery odborného lekárskeho posudku ktorých sa potom opiera a dovoláva sa ho rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Samozrejme uvedené neznamená, žeby posudkový lekár mohol konať alebo prijímať svoje, pre ďalšie rozhodovanie Sociálnej poisťovne, podstatné závery svojvoľne, práve naopak, závery lekárskeho odborného posudku posudkového lekára o invalidite musia byť riadne, zrozumiteľne a v logických súvislostiach vzhľadom na všetky ním preskúmavané lekárke správy ( ) aj odôvodnené tak, aby boli postupy a uvažovanie posudkového lekára pri prijímaní týchto záverov preskúmateľnými (napr. aj iným kontrolným posudkom) a aby týmto jeho záverom, v ich logických súvislostiach porozumel aj subjekt nedisponujúci medicínskou odbornosťou, t.j. tak žiadateľ o invalidný dôchodok, ktorého zdravotný stav sa posudzuje, ako aj Sociálna poisťovňa rozhodujúca na základe tohto medicínskeho posúdenia o priznaní invalidity, či správny súd toto rozhodnutie preskúmavajúci. Z uvedených dôvodov, aj správny súd, ktorý nie je dostatočne medicínsky erudovaný, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci nepriznania invalidity (v danom prípade rozhodnutia žalovaného), môže preskúmavať len úplnosť, presvedčivosť a zákonnosť tohto rozhodnutia, ako aj posudku posudkového lekára, z ktorého toto rozhodnutie vychádza. Inými slovami povedané, správny súd nemá oprávnenie prehodnocovať medicínske závery posudkového lekára, ani ich meniť napr. v tom smere, žeby vyhodnotil určitú diagnózu žiadateľa ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žiadateľom, toto oprávnenie správny súd nemá, správny súd môže posúdiť iba úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť odôvodnenia odborného lekárskeho posudku v nadväznosti na ním zohľadnené a posudzované lekárske správy a iné podklady o zdravotnom stave žiadateľa o invalidný dôchodok.

36. Vzhľadom k uvedenému, správny súd argumentačne podporne poukazuje aj na vyjadrenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) v tomto smere, napr. v

rozhodnutí sp. zn. z 24.08.2022, podľa ktorého cit. „V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia ( v spojení s ) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia ( menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.“

37. Okrem už uvedeného správny súd dáva do pozornosti (identicky ako aj žalovaný vo svojom rozhodnutí) skutočnosť, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzuje na podklade lekárskych správ zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok nie na základe subjektívnych pocitov žiadateľa (t.j. jeho subjektívneho prežívania ochorenia), ale objektívne, t.j. tak, ako sa to ktoré ochorenie vzhľadom na jeho stav, objektívne symptómy (príznaky) a liečbu vzhľadom na medicínske poznatky, objektívne javí byť závažným s jeho prípadným vplyvom na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žiadateľa v porovnaní so zdravým jedincom, ktorá miera poklesu je vo vzťahu k tomu ktorému konkrétnemu ochoreniu taktiež objektívne zákonom určená v prílohe č. 4 k a to príslušným percentuálnym rozpätím. Inými slovami, posudkový lekár posudzuje možný vplyv konkrétneho ochorenia na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť objektívne a nie vzhľadom na to, ako konkrétny žiadateľ, ktorý týmto ochorením trpí toto ochorenie subjektívne prežíva či vníma na úrovni symptómov (napr. danosť rôzneho prahu vnímania a znášania bolesti pri tej istej príčine), čo môže byť ovplyvnené aj tým, aký je osobný postoj pacienta k ochoreniu, jeho spolupráca a akceptovanie nastavenej liečby a pod. (napr. ak pacient nespolupracuje pri nastavenej liečbe, subjektívne môže ochorenie vnímať ťažšie v porovnaní s pacientom, ktorý pri tej istej diagnóze liečbu plne akceptuje a pod.), samozrejme ak toto subjektívne vnímanie ochorenia neprerastie do ďalšej objektívne existujúcej medicínskej diagnózy.

38. Posudkový lekár po preskúmaní všetkých žiadateľom jemu predložených lekárskych správ a iných podkladov o zdravotnom stave žiadateľa, tieto preskúma a zistí, či u žiadateľa možno konštatovať dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v dôsledku, na podklade týchto lekárskych správ u neho indikovaného ochorenia, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvá u žiadateľa dlhšie ako jeden rok a ktoré súčasne u žiadateľa spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( zákona o sociálnom poistení), ktoré ochorenia sa nachádzajú v zozname ochorení uvedených „tematicky“ (t.j. podľa príbuznosti postihnutých orgánov alebo časti tela) v jednotlivých položkách kapitol prílohy č. 4 k . Posudkový lekár označí takéto ochorenie, za, pre posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tzv. „rozhodujúce zdravotné postihnutie“ u žiadateľa, následne toto „rozhodujúce zdravotné postihnutie“ priradí podľa jeho charakteru k príslušnému písmenu, príslušnej položky v kapitole prílohy č. 4 k , pri písmene príslušnej položky a kapitoly ktorej, je už zákonom určené percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri tom ktorom konkrétnom „rozhodujúcom zdravotnom postihnutí“, pričom iba v rámci tohto rozpätia posudkový lekár môže určiť pri konkrétnom žiadateľovi, konkrétny percentuálny pokles jeho schopnosti pri tomto ochorení vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného je zrejmým, že k tomu, aby bolo transparentným, akými úvahami sa posudkový lekár pri určení konkrétnej percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u konkrétneho žiadateľa z uvedeného percentuálneho spektra (od – do) riadil, musí posudkový lekár svoje úvahy aj zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť. Treba mať na pamäti, že ak by konkrétny žiadateľ trpel viacerými ochoreniami, ktoré každé z nich by bolo možné zaradiť do zoznamu ochorení v prílohe č. 4 k , tak pri každom jednom z nich, z k

nemu prislúchajúceho percentuálneho rozpätia, posudkovým lekárom určenej konkrétnej percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, pre záver, či táto osoba týmito ochoreniami trpiaca má o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a teda či je invalidnou, sa jednotlivé takto určené percentuálne miery nesčítavajú (§ 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení). Súčasne je však významným, že takto kvôli tomu ktorému konkrétnemu „rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu“ žiadateľa určenú (najvyššiu) percentuálnu mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, možno túto percentuálnu mieru navýšiť o najviac 10%, ak žiadateľ trpí aj inými ochoreniami, ktoré síce nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, avšak vzhľadom k ich závažnosti ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení), odôvodnenie charakteru a závažnosti ktorých v interakcii s ich možným vplyvom na pokles miery vykonávať zárobkovú činnosť, je opäť na posudkovom lekárovi, aby zrozumiteľne a presvedčivo vo svojom posudku vysvetlil, z akého dôvodu „bolo“ alebo „nebolo“ možné tieto ďalšie ochorenia vzhľadom k ich charakteru a závažnosti, zohľadniť pri „navýšení“ alebo „nenavýšení“ k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu už určenej percentuálnej miery poklesu žiadateľa vykonávať zárobkovú činnosť.

39. V danom konkrétnom prípade, po oboznámení sa s obsahom posudkového spisu žalobkyne, ako aj s odbornými lekárskymi posudkami, vyhotovenými v čase po podaní odvolania žalobkyňou proti prvostupňovému rozhodnutiu SP č. 735 402 9056 0 zo 16.12.2021, a to tak posudkového lekára SP, pobočka Poprad z 28.02.2022, ako aj posudkového lekára žalovaného (ústredie) z 08.03.2022, dospel správny súd k záveru, že pre účely posúdenia zdravotného stavu žalobkyne a jeho príčinnej súvislosti s ustálením miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, boli obidvoma posudkovými lekármi bezo-zvyšku zohľadnené a vyhodnotené závery lekárskych správ zo všetkých odborných vyšetrení žalobkyne a tieto ich závery s týmito lekárskymi správami a ich diagnostickými závermi plne korešpondujú. Preto podľa správneho súdu je neopodstatnenou námietka žalobkyne, že jej zdravotný stav nebol úplne posúdený, pričom v tomto smere žalobkyňa netvrdila ani nepreukázala, žeby v tomto procese posudzovania jej zdravotného stavu posudkovým lekárom SP alebo žalovaným boli opomenuté alebo nezohľadnené niektoré z jej lekárskych správ a v tomto ohľade z posudkového spisu nezistil pochybenie ani správny súd.

40. Námietky žalobkyne sa tiež týkali nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov (SP a žalovaného) o posúdení jej žiadosti z 11.11.2021 vo veci priznania jej invalidného dôchodku, v ktorej súvislosti žalobkyňa vo svojej žalobe adresne poukázala predovšetkým na neodôvodnenosť lekárskeho posudku posudkového lekára, pobočka Poprad z 11.11.2021. V tej súvislosti však správny súd dodáva, že označený lekársky posudok z 11.11.2021 nebol podkladom pre konečné rozhodnutie žalovaného, pretože žalovaný si dal svojim posudkovým lekárom vypracovať nový lekársky posudok z 08.03.2022, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie žalovaného č. 735 402 9056 0 z 25.03.2022 a ktorý lekársky posudok v interakcii na odvolacie námietky žalobkyne, poskytol žalobkyni odpovede aj na otázky, ktoré neboli možno vyčerpávajúco a transparentne odôvodnené už posudkovým lekárom SP, pobočka Poprad. Z uvedeného pohľadu je tak žalobná námietka žalobkyne nesprávne cielená, avšak aj napriek tomu, keďže v tomto prípade sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, v konaní o ktorej správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi ( ) a je oprávnený takúto žalobu posudzovať neformálne ( ), správny súd preskúmal odôvodnenie rozhodnutia žalovaného vychádzajúceho z lekárskeho posudku jeho posudkového lekára z 08.03.2022 aj s ohľadom na žalobné námietky žalobkyne.

41. V súvislosti s prvou žalobnou námietkou žalobkyne, podľa ktorej z rozhodnutia žalovaného, ako ani z jemu predchádzajúceho rozhodnutia SP, ako prvostupňového správneho orgánu nie je zrejmým, akými úvahami sa správne orgány riadili, keď dospeli k záveru, že žalobkyňou vnímaný jej zlý zdravotný stav nezakladá jej invaliditu, aj napriek tomu, že z jej lekárskych správ má vyplývať, že žalobkyni diagnostikované ochorenie fibromyalgický syndróm značne sťažuje bežný život a je invaliduzujúcim ochorením, správny súd v prvom rade dáva do pozornosti, že rozhodnutie SP a žalovaného, nie je rozhodnutím, ktoré by bolo vydané v rámci zákonom povolenej voľnej správnej úvahy, t.j. nejedná sa o rozhodnutie, ktoré by záviselo iba od ľubovôle či úvahy žalovaného, ale toto rozhodnutie je založené na odborných záveroch posudkového lekára o vyhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok (v tomto prípade žalobkyne) na podklade diagnostických záverov z jeho odborných lekárskych vyšetrení, ktorý lekársky posudok je tak pre rozhodnutie žalovaného záväzným východiskom, avšak samozrejme aj tento lekársky posudok musí byť logicky odôvodnený. Iným slovami, žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne nerozhodoval na podklade svojej úvahy o selektívnom hodnotení

lekárskych správ žalobkyne, t.j. tak, žeby sám žalovaný pripisoval podstatnejší či menej podstatný význam jednotlivým týmto lekárskym správam, ale rozhodoval vychádzajúc výlučne iba z odborných záverov posudkového lekára. Posudkový lekár žalovaného z diagnostických záverov jemu predložených lekárskych správ žalobkyne jasne ustálil, že v prípade žalobkyne je jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím fibromyalgický syndróm, t,j, reumatologické ochorenie svalov (podľa klasifikácie chorôb je M 79.0 - bližšie neurčený reumatizmus), sprevádzané pretrvávajúcou chronickou bolesťou svalov na viacerých miestach (bolestivé body), ktorý záver je plne v zhode aj so samotnou žalobkyňou v lekárskych správach popisovanými jej subjektívnymi zdravotnými ťažkosťami. Posudkový lekár následne pre potrebu zaradenia tohto ochorenia žalobkyne do príslušnej položky a písmena v oddiely C, kapitoly XV, kde sú v prílohe č. 4 k uvedené ochorenia svalstva, v zmysle záverov vyhodnocovaných lekárskych správ ustálil úroveň závažnosti tohto ochorenia konkrétne u žalobkyne z hľadiska jeho symptómov (príznakov, prejavov), pričom konštatoval, že u žalobkyne sa jedná síce o dlhotrvajúce ochorenie so značnými subjektívnymi ťažkosťami žalobkyne (bolesť, únava, psychické ťažkosti), avšak nejedná sa o ťažkú formu fibromyalgie, ktorá by bola spojená so závažným funkčným postihnutím pohybového aparátu s postihnutím viacerých kĺbov a zobrazovacími vyšetrovacími metódami (RTG, MR, CT, EMG) neboli dokázané deštruktívne zmeny pohybového aparátu (sú popisované len degeneratívne zmeny nezávažného charakteru), bez ťažkej funkčnej poruchy pohybového aparátu [napr. - prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení nemocnice v Levoči v čase od 20.11.2017 do 25.11.2017 (MUDr. Kubaľová) - diag. záver negatívny EMG nález bez výraznejšej patológie, nepotvrdená kompresívna neuropatia na horných končatinách, stav stabilizovaný prepustená do ambulantného režimu; - správa reumatológa z 18.04.2018 (MUDr. Letkovská) - záver rtg. nález nesvedčí pre zápalové reumatické ochorenie, prítomná pozitivita bodov typických pre syndróm fibromyalgie, kontrola sa z hľadiska reumatológie nevyžaduje; - správy neurológa z 23.01.2019 a zo 16.05.2019 (MUDr. Vyletelka)

- vykonané početné vyšetrenia k vylúčeniu iného somatického ochorenia, dg. záver – Fibromyalgický syndróm; - správa reumatológa z 19.12.2019 (MUDr. Letkovská) záver fibromyalgický syndróm, bez podstatnej zmeny v porovnaní s predošlým vyšetrením; - prepúšťacia správa z hospitalizácie na internom oddelení nemocnice v Martine v období od 21.01.2020 do 31.01.2020 (F. H.) súčasťou správy sú závery sono vyšetrenia [bez zistení], z neurologického vyšetrenia [hybnosť sila symetrická, nález v norme bez patológie, svalstvo difúzne bolestivé, dig. Fibromyalgický syndróm, nález v norme odporúčaná starostlivosť reumatológa; - správa z 03/2020 artrologický nález bez artritídy bolestivé trapézy, kolená, členky; chronické diagnózy; - správa internistu z 21.05.2020 (MUDr. Šutarík) so záverom CT vyšetrenia vylúčená prítomnosť neuroendokriného nádoru; - správa neurológa z 26.05.2020 (F. H.) bolestivé body typické pre fibrómyalg. syndróm, Spurlingov test negatívny; dg. Fibromyalgia na viacerých miestach; iná polyneuropatia, bližšie určená; - správa neurológa z 28.09.2021 (MUDr. Vyletelka) vykonané početné vyšetrenia k vylúčeniu iného somatického ochorenia; dg. záver – Fibromyalgický syndróm]. Ani z jednej z posudzovaných lekárskych správ nevyplýva, žeby boli u žalobkyne zistené ťažké funkčné poruchy pohybového aparátu, z ktorého dôvodu záver posudkového lekára žalovaného plne korešponduje s popisom úrovne závažnosti u žalobkyne diagnostikovaného ochorenia tak, ako je tento popis uvedený v kapitole XV, oddiele C, položke 1. písm. b), prílohy č. 4 k , podľa klasifikácie ktorej ide o dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s menšou poruchou funkcie klbu, so značnými subjektívnymi ťažkosťami, so stacionárnym röntgenovým nálezom, prípadne s občasným laboratórnym zápalovým nálezom s postihnutím jedného klbu i viacerých klbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu. Následne po zaradení žalobkyni diagnostikovaného ochorenia fibromyalgický syndróm do, jeho závažnosti zodpovedajúcej kapitoly XV, oddielu C, položky 1. písm. b) v prílohe č. 4 k , posudkový lekár žalovaného určil u žalobkyne 35% mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, t.j, posudkový lekár žalovaného sa pri tomto určení „orientoval“ iba v rámci zákonného percentuálneho rozptylu tohto ohodnotenia, ktorý pre označené zaradenie bol v rozpätí cit. „25%-35%.“, takže posudkový lekár určil u žalobkyne ohodnotenie na hornej hranici tohto percentuálneho rozptylu a teda plne v súlade so zákonom. Avšak keďže podľa cit. , sa za invalidnú osobu môže považovať iba osoba, ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktorú zákonnú podmienku žalobkyňa nespĺňala, žalovaný na podklade odborného záveru svojho posudkového lekára žalobkyňu v súlade so zákonom za invalidnú neuznal a nepriznal jej invalidný dôchodok.

42. V súvislosti s uvedeným sa správnemu súdu žiada opakovane dať do pozornosti (tiež viď aj vyššie), že posudkový lekár žalovaného, ako aj posudkový lekár SP posúdili zdravotný stav žalobkyne

výlučne len na podklade diagnostikovaných faktov, t.j. na podklade odbornými lekárskymi postupmi a metódami zistených skutočností popísaných v jednotlivých lekárskych správach žalobkyne a nie podľa subjektívneho vnímania prejavov ochorenia samotnou žalobkyňou, a to z už vyššie uvedených dôvodov, t.j. že vo všeobecnosti subjektívne prežívanie (znášanie) ochorenia tým ktorým jedincom nie je objektívne merateľným ani explicitným, pretože každý jednotlivec hoc aj to isté ochorene, ale znáša rôzne. Preto pri tom ktorom ochorení existujú jeho objektivizované vonkajšie prejavy, ktoré sú zistiteľné vyšetrovacími metódami a podľa ktorých je tak možné nestranne určiť objektívny, opakujem nie subjektívny, stupeň jeho závažnosti či charakteru. Obdobne tak aj v prípade žalobkyne, jej diagnostikovaný fibromyalgický syndróm, ako už bolo vyššie uvedené, je ochorením bolesti svalstva, pričom „bolesť“ ako taká nie je merateľnou a je vnímateľnou rôzne, rôznymi subjektami na rôznej úrovni, preto existujú medicínske postupy (napr. vyšetrenie zobrazovacími metódami) na objektivizovanie závažnosti tohto ochorenia, t.j. napr. či ochorenie vygradovalo do takého stupňa závažnosti, že jeho dôsledkom je alebo nie je funkčná poruchy pohybového aparátu. Z uvedených dôvodov, je tak osobné vnímanie závažnosti tohto ochorenia samotnou žalobkyňou pre posudkového lekára nie smerodajným, pretože ten vychádza z objektívnych lekárskych nálezov, pričom v tomto prípade dokonca posudkový lekár žalovaného konštatoval, že objektivizované výsledky vyšetrení nekorešpondujú s opisom závažnosti zdravotných ťažkostí tak, ako ich subjektívne popisuje žalobkyňa, keď uviedol cit. „... hybnosť na viacerých úsekoch pohybového aparátu bez závažnej funkčnej poruchy, čo je v rozpore so subjektívnymi ťažkosťami účastníčky konania.“ Navyše je nutné dodať, že posudkový lekár žalovaného, ako už bolo uvedené, určil na základe ním ustáleného stupňa závažnosti žalobkyni diagnostikovaného fibromyalgického syndrómu, 35% mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, pričom súčasne konštatoval, že toto ochorenie bolo žalobkyni diagnostikované vylučovacou metódou iných ochorení bez toho, aby subjektívne ťažkosti žalobkyne boli aj cit. „... objektivizované somatickým vyšetrením....“ V uvedenej spojitosti je nutné dodať, že doplnenie uvedených vyšetrení nie je v kompetencii posudkového lekára žalovaného, ale v kompetencii ošetrujúcich lekárov žalobkyne, pričom nie je vylúčené, že po objektivizácii, t.j. po potvrdení subjektívnych ťažkostí žalobkyne aj objektívnymi vyšetreniami, by mohol byť v budúcnosti záver posudkového lekára iný. Napokon v spojitosti s prvou žalobnou námietkou žalobkyne neobstojí ani jej odkaz na v jednej z jej lekárskych správ (správa neurológa z 28.09.2021) uvedený opis klinického priebehu ochorenia fibromyalgického syndrómu, podľa opisu ktorého cit. „... dochádza u ochorenia pri vyčerpaní všetkých možností liečby k invalidizácii.“ Totižto opis klinického priebehu je všeobecným opisom, ktorý súvisí s určitou chorobou alebo s jej príznakmi, t.j. je charakteristický pre určitú chorobu, t.j. ide o všeobecný opis pravdepodobného priebehu ochorenia, čo ale bez potvrdzujúcich lekárskych vyšetrení bez ďalšieho neznamená, že tento priebeh nastal alebo musí nastať aj u žalobkyne.

43. Z uvedených dôvodov je podľa správneho súdu postup a závery žalovaného na podklade lekárskeho posudku jeho posudkového lekára, plne v súlade s obsahom posudkového spisu a aj v súlade so zákonom, preto túto prvú žalobnú námietku žalobkyne možno považovať za nedôvodnú.

44. Nedôvodnou je aj v poradí druhá žalobná námietka žalobkyne, podľa ktorej žalovaný neodôvodnil, prečo jej diagnostikované ochorenie fibromyalgického syndrómu bolo zaradené iba pod písm. b), položky 1., oddielu C a kapitoly XV v prílohe č. 4 k , podľa ktorého je rozptyl percentuálneho ohodnotenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť iba v rozpätí 25%

- 35%, a prečo nebolo zaradené pod písm. c), položky 1., oddielu C a kapitoly XV v prílohe č. 4 k , podľa ktorého je rozptyl percentuálneho ohodnotenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až v rozpätí 60% - 80%. Totižto podľa opisu písm. c), položky 1., oddielu C a kapitoly XV v prílohe č. 4 k sem patria cit. „Iné ochorenia mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy (c) ťažké formy, neovplyvniteľné liečbou, trvalé aktívne, progredujúce, s výraznými deštruktívnymi röntgenovými zmenami a ťažkou poruchou funkcie, postihujúce niekoľko kĺbov“ Žalovaný odôvodnil túto námietku žalobkyne, ktorá bola aj jej odvolacou námietkou konštatovaním, že žalobkyňou navrhované zaradenie cit. „... nie je podľa záverov odborných vyšetrení odôvodnené, nakoľko ani v jednom odbornom náleze sa neuvádza, že sa jedná o ťažkú formu fibromyalgie, je len dlhotrvajúca. V lekárskych správach je pri viacerých liečebných procedúrach uvádzané, že došlo k zmierneniu ťažkosti. Na základe uvedeného nemožno tvrdiť, že onemocnenie je liečbou neovplyvniteľné. Zobrazovacími vyšetrovacími metódami (RTG, MR, CT, EMG) neboli dokázané deštruktívne zmeny na viacerých úsekoch pohybového aparátu (sú popisované len degeneratívne zmeny nezávažného charakteru), nie je prítomná ťažká funkčná porucha v oblasti pohybového aparátu s postihnutím viacerých kĺbov.“

Inými slovami, nezakladá sa na pravde tvrdenie žalobkyne, žeby v naznačenom smere rozhodnutie žalovaného nebolo odôvodneným, ba naopak, odôvodneným je a navyše toto jeho odôvodnenie plne korešponduje so zvermi vyhodnocovaných lekárskych správ žalobkyne, pričom opakovane aj na tomto mieste je nutné podotknúť, že aj napriek prognostickým opisom, podľa ktorých sa jedná o invaliduzujúce ochorenie, ešte neznamená, že takýto stav bol zistený u žalobkyne v čase rozhodovania žalovaného.

45. Napokon je nepravdivou aj posledná žalobná námietka žalobkyne, podľa ktorej žalovaný neodôvodnil z akého dôvodu nenavýšil žalobkyni určenú percentuálnu mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť aj kvôli žalobkyni zisteným ďalším ochoreniam a to anxiózne depresívny syndróm a chronický únavový syndróm. V tejto spojitosti totižto žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil a to tým, že, keďže chronický únavový syndróm je v lekárskych správach žalobkyne uvádzaný bez akýchkoľvek odborných vyšetrení, ktoré by zhodnotili stupeň jeho závažnosti a taktiež, keďže anxiózne depresívny syndróm je odbornými lekármi popisovaný ako súčasť fibromyalgického syndrómu, nie je dôvod na ich samostatné hodnotenie, teda tieto iné zdravotné postihnutia sú posudkovo nezávažné. V súvislosti s uvedeným správny súd, ktorý nemá oprávnenie a ani odborné vedomosti na prehodnocovanie záverov posudkového lekára žalovaného a je oprávnený hodnotiť iba úplnosť a presvedčivosť jeho záverov, iba navyše podotýka, že napr. aj z v žalobe žalobkyňou uvádzanej lekárskej správe neurológa z 28.09.2021 je uvedené cit. „... u pacientky sa jedná o fibromyalgický syndróm so všetkými sekundárnymi prejavmi (porucha spánku, koncentrácie, pamäti, chronický únavový syndróm), ak aj podľa žalobkyňou k žalobe predloženého vedecko-populárneho článku s názvom „Aké má fibromyalgia prejavy ?, je únava symptómom (prejavom) ochorenia fibromyalgický syndróm. Okrem toho aj v prípade popri rozhodnom zdravotnom postihnutí existujúcich ochoreniach by sa malo jednať o ochorenia odborne popísané ako spôsobilé mať vplyv na zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

46. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového stavu, preto správny súd v súlade s v spojení s , správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

47. Záverom smerom k žalobkyni, správny súd dodáva, že pokiaľ u nej dôjde k zmene skutočností pre priznanie invalidného dôchodku, preskúmavaným rozhodnutím žalovaného, nie je dotknuté právo žalobkyne podať si novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, o ktorej žiadosti SP rozhodne novým rozhodnutím.

48. Podľa „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“

49. Podľa „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“

50. Podľa „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

51. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd mu právo na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.