Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Sa-27-2018.pdf
PDF · 107.81 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sa/27/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobkyne E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX M. proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa Bratislava, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. septembra 2018 pod č. XXX XXX XXXX 0 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) vydala dňa 22.06.2018 pod č. 735 402 9056 0 rozhodnutie, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 11.06.2018. Toto rozhodnutie prvostupňový správny orgán právne odôvodnil s poukazom na aplikáciu ustanovenia § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ďalej uviedol, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Poprade zo dňa 11.06.2018 nie je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa prvostupňového správneho orgánu posúdenie zdravotného stavu žalobkyne ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 11.06.2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
2. Na základe odvolania žalobkyne rozhodoval v predmetnej veci žalovaný - generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorý vydal rozhodnutie pod č. 735 402 9056 0 zo dňa 20.09.2018. Napádaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací
orgán rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia.
3. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že na základe podaného odvolania zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade zo dňa 04.09.2018.
4. Žalovaný generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa zo dňa 22.06.2018 a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto odvolaním napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20.09.2018 potvrdil.
II.
Argumenty žalobkyne v podanej žalobe
5. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia bez toho, aby uviedla bližšie dôvody. Uznesením súdu zo dňa 05.12.2018 bola žalobkyňa vyzvaná, aby označila jednotlivé žalobné dôvody. Na základe tohto uznesenia podaním zo dňa 20.12.2018 doplnila svoje podanie s tým, že poukázala na jej zdravotný stav, ktorý jej nedovoľuje vykonávanie žiadnej fyzickej činnosti a po odobratí sociálnej podpory ostane bez akéhokoľvek príjmu. Poukázala na zdravotný stav, ktorý jej spôsobuje veľké bolesti svalov a svalovú celkovú slabosť, ktorú musí tlmiť liekmi pre veľké bolesti, aby zvládala bolesti prekonať. Poukázala na svoju diagnózu fibromyalgia, ktorá je zistená lekárom, na ktorú jej nezaberajú lieky. Na základe uvedeného žiadala krajský súd o prešetrenie tohto rozhodnutia Sociálnej poisťovne s tým, aby krajský súd rozhodol v jej prospech.
III.
Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe
6. K podanej žalobe sa žalovaná vyjadrila písomným podaním zo dňa 23.01.2019, v ktorom zopakovala dôvody uvedené v napádanom rozhodnutí.
7. Ďalej uviedla, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 11. júna 2018 a dňa 4. septembra 2018.
8. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne posudkoví lekári sociálneho poistenia určili lumboischialgiu (Y zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E
- dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky X - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov hodnotené mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na strednej hranici percentuálneho rozpätia 20 % - 35 %, teda 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
9. Žalobkyňa je viac ako rok v sledovaní neurológa pre bolesti svalov, kĺbov, celkovú svalovú slabosť a nevýkonnosť. Absolvovala diferenciálnu diagnostiku, ktorá však neobjasnila príčinu týchto ťažkostí. Od mája 2018 je v liečbe T. pre D. - H. poruchu. Psychologickým vyšetrením bola potvrdená hlavne D. L.. V rámci diferenciálnej diagnosticky objektívnym zobrazovacím vyšetrením boli u žalobkyne potvrdené nezávažné H. zmeny H. Z. bez C., bez L. U. javov a bez poruchy H. Z.. Magnetickou rezonanciu bola potvrdená L. ktoré sú asymptomatické, teda bezpríznakové.
10. Iné ochorenia žalobkyne, intermitentný vertiginózny syndróm, polyartralgie, pomylagie, fibromyalgie, osteopénia, mitrálna regirgitácia I. stupňa a trikuspidálna regurgitácia II. stupňa, chronický únavový syndróm, úzkostná depresívna porucha, duodenálny vred v anamnéze, hemoroidy, pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie, preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. nebola zvýšená.
11. Posudkový lekár ústredia žalovanej v odbornom posudku o invalidite vyhodnotil nasledovnú zdravotnú dokumentáciu žalobkyne: lekárske správy z neurologických vyšetrení zo dňa 15.04.2009, zo dňa 19.05.2009, z januára 2017 a zo dňa 30.04-2018, lekárska správa z MRI vyšetrenia mozgu zo dňa 30.01.2015 lekárska správa z kardiologického vyšetrenia zo dňa 06.03.2017, prepúšťacie správy z hospitalizácii na neurologickom oddelení od 03.07.2017 do 07.07.2017, a 20.11.2017 do 25.11.2017, reumatologické vyšetrenie zo dňa 21.03.2018, psychologické vyšetrenie zo dňa 10.05.2017, hematologické vyšetrenie zo dňa 20.02.2017, ortopedické vyšetrenia zo dňa 04.04.2017, zo dňa 11.10.2017 a zo dňa 31.10.2017, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 28.05.2018, genetické vyšetrenie zo dňa 27.07.2018.
12. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je naďalej 30 %.
13. Po posúdení zdravotného stavu žalobkyne v odvolacom konaní, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastným vyšetrením, posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Poprade celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia určil naďalej na 30 %, a preto nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
14. K doloženiu výsledkov žalobkyne z ďalších vyšetrení žalovaná uvádza nasledovné:
15. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania.
16. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dodatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
17. Pre rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej o odvolaní žalobkyne bol rozhodujúci preukázaný zdravotný stav ku dňu rozhodnutia o odvolaní.
18. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 20.09.2018, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22.06.2018. Žalovaná mala za to, že rozhodnutia sú vecne správne a zákonné.
19. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobkyňa má možnosť požiadať o invalidný dôchodok novou žiadosťou prostredníctvo miestne príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, s predložením nových lekárskych správ.
20. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
21. Správny súd po preskúmaní obsahu žaloby zistil, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomocí správneho súdnictva, jedná sa o žalobu v sociálnych veciach, ďalej že je daná vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na jej rozhodnutie, žalobkyňa je aktívne procesne legitimovaná, rovnako žalovaný je pasívne procesné legitimovaný v predmetnej veci, správne žalobkyňa označila predmet preskúmania v správnom súdnictve - napadané rozhodnutie odvolacieho orgánu a taktiež, že
žalobu podala včas v zákonnej dvojmesačnej lehote, súčasne konajúci súd nezistil dôvod na odmietnutie žaloby, alebo na zastavenie konania.
22. Po preskúmaní žalobou napádaného rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že napadané rozhodnutie je zákonné a odôvodnené a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol a to z týchto dôvodov:
23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
25. Podľa §177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
26. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
27. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
28. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti tretej hlavy Správneho súdneho poriadku, ktorá je definovaná v § 199 ods. 1 S.s.p. pre účely tohto zákona okrem iného aj ako rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
29. Podľa § 199 ods. 2 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
30. Podľa § 202 ods. 2 S.s.p. alinea prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
31. Podľa § 203 ods. 2 S.s.p. pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
32. Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4 cit. zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona). Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu , oddiel E, položka č. 3 , písmeno b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre rozhodujúce zdravotné postihnutie vyjadriť v percentuálnom rozpätí 20-35 %,
pričom žalobkyni bola priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 %, čiže na hornej hranici zákonného rozpätia. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby T. 33. Súčasne, pokiaľ ide o iné zdravotné postihnutia, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálnej miery maximálne o 10 %, u žalobkyne boli síce diagnostikované aj ostatné zdravotné postihnutia , ani jedno z nich však nebolo ( v stave ku dňu vydania žalobou napádaného rozhodnutia) takého charakteru, ktoré by podstatnou mierou ovplyvnilo funkčný stav organizmu a odôvodňovalo tak navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.
34. Pokiaľ žalobkyňa namietala v žalobe svoje subjektívne ťažkosti, k tomuto správny súd uvádza, že správny súd preskúmava postup a rozhodnutie žalovaného , pričom ten posudzuje objektívny zdravotný stav podľa predložených lekárskych správ, z ktorých správny orgán je povinný vychádzať.
35. Z predloženého odborného lekárskeho posudku, ktorý bol vypracovaný v rámci odvolacieho konania dňa 04.09.2018 vyplýva, že u žalobkyne boli diagnostikované tieto ochorenia: Lumboischialgia, Intermitenný vertiginózny syndróm, Polyartralgie, Pomylagie, Fibromyalgia, Osteopénia, Mitrálna regirgitácia I. st. a trikuspidálna regurgitácia II+ st., Z. únavový syndróm, D. H. T., H. vred, Q.. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobkyne boli určené H. A. na chrbtici a Y. T., s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku zaradené do kapitoly XV, oddielu E, položky 3 písmeno b prílohy číslo 4 k zákonu o sociálnom poistení s percentuálnou mierou rozhodujúceho zdravotného postihnutia 30 %. Z posudku vyplýva, že žalobkyňa je 45 ročná osoba s učňovským vzdelaním, ktorá naposledy pracovala ako sanitárka, pričom viac ako rok pred rozhodnutím žalovaného bola v sledovaní neurológa pre bolesti svalov, kĺbov, celkovú únavu, svalovú slabosť, nevýkonnosť, absolvovala diferenciálnu diagnostiku, ktorá však neobjasnila príčinu týchto ťažkostí. Od mája 2018 v liečbe psychiatra pre úzkostnú - depresívnu poruchu, psychologickým vyšetrením potvrdená hlavne úzkostná symptomatológia. V rámci diferenciálnej diagnostiky objektívnym zobrazovacím vyšetrením potvrdené nezávažné degeneratívne zmeny driekovej chrbtice bez radikuopatie, bez senzomotirických výpadových javov a bez poruchy dynamiky chrbtice. Magnetickou rezonanciou bola potvrdená subarachnoidálna cysta a cysta perivaskulárneho priestoru, ktoré sú asymptomatické, teda bezpríznakové. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená vo výške 30 % pre ochorenie driekovej chrbtice, ktoré je objektivizované s miernym funkčným deficitom. Na základe uvedeného žalobkyňa nebola uznaná invalidnou podľa § 71 ods. 1 zákonom sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
36. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobkyne prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie žalovanej, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na základe objektivizovaných zdravotných ťažkostí žalobkyne, ktoré vyplynuli z predložených odborných lekárskych nálezov žalovaná správne označila jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, správne ho v zhode s diagnostickými závermi zaradila pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti správne vyjadrila v hornej polovici možného percentuálneho rozpätia z dôvodov, ktoré boli vyššie konkretizované.
37. Správne nepristúpila žalovaná k navýšeniu percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne o ďalších, maximálne možných 10 % pre jej pridružené zdravotné ťažkosti, pretože nebol zistený taký stupeň závažnosti, ktorý by mal pri iných zdravotných ťažkostiach tiež posudkový význam. Súčasne však ani jedno z nich, hodnotené samostatne, nedosahuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie.
38. Na základe takto úplne a správne zisteného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí žalobkyne dospela žalovaná k správnemu skutkovému zisteniu, že jej invalidita nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť nepoklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného správne vyvodila, že jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože ten je podmienený vznikom invalidity poistenca, ktorá u žalobkyne zistená nebola. Správne preto napadnutým rozhodnutím jej žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietla.
39. K jednotlivým žalobným námietkam správny súd uvádza nasledovné:
40. Žalobkyňa v podstate neuviedla žiadne žalobné námietky. Poukázala na svoje subjektívne ťažkosti súvisiace s diagnostikovanými ochoreniami predovšetkým na jej diagnózu fibromyalgiu a s tým súvisiace subjektívne ťažkosti. K tomuto správny súd uvádza, že tieto ochorenie žalobkyne je zahrnuté v rámci lekárskeho odborného posudku. S týmto sa správny orgán riadne vysporiadal pri určení miery poklesu pracovnej schopnosti. Napriek skutočnosti žalobkyňa v zásade neuviedla žiadnu konkrétnu žalobnú námietku, resp. uviedla len svoj nesúhlas s rozhodnutím a poukázala na svoje subjektívne ťažkosti. Správny súd s poukazom na ustanovenie § 202 ods. 2 Správneho súdneho poriadku posudzoval správnu žalobu žalobkyne neformálne a rovnako s poukazom na § 203 a ods. 2 Správne súdneho poriadku nebol viazaný len žalobnými dôvodmi žalobkyne, ale objektívne preskúmal zákonnosť žalobou napádaného rozhodnutia v celom rozsahu.
41. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 10Sžso/8/2012 zo dňa 26.09.2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pri vydaní rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či toto rozhodnutie bolo v súlade so zákonnými a inými predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo a je v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutí správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, resp. v opravnom prostriedku, a to z hľadiska, či uvedené procesné pochybenia správneho sú takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve však nie je podľa najvyššieho súdu nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.
42. Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, správny súd nemal dôvod pochybovať.
43. Správny súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a presvedčivým spôsobom reagovali aj na iné zdravotné postihnutia, ktoré boli podložené lekárskymi správami.
44. Žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali a nepredložila v súdnom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval ku dňu vydania žalobou napádaného rozhodnutia, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený, preto nebol dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu.
45. Po doplnení odborných vyšetrení, pokiaľ nimi bude preukázaný iný stav zdravotných ťažkostí než ten, ktorý bol zistený v tomto konaní, sa môže žalobkyňa domáhať priznania invalidného dôchodku novou žiadosťou.
46. Prvostupňový správny orgán a žalovaná teda rozhodli vecne správne a v súlade so zákonom, ak žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku zamietli.
47. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobkyne podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
48. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 S.s.p. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobkyni, aby nahradila žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).