Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/57/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci manželky (matky): A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., zastúpenej: JUDr. Darina Kučerová, advokátka, so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, proti manželovi (otcovi): B. F. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. H. XXXX, zastúpenému: JUDr. Ján Kanaba ml., advokát, so sídlom J. Zemana 3141/101, Trenčín, v konaní o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva: I. C., nar. XX. XX. XXXX a J. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenými kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -583 zo dňa 1. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -583 zo dňa 1. októbra 2024 v napadnutých výrokoch II., III., IV., V., VI. a VII. p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol; výrokom II. maloleté deti zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky; výrokom III. určil, že právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok majú obaja rodičia; výrokom IV. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej I. sumou 150,- Eur mesačne a na výživu maloletej J. sumou 150,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva; výrokom V. rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa maloletými deťmi každý párny týždeň od piatka od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do nasledujúceho štvrtka do 08.00 hod., počas vianočných sviatkov a prázdnin každý párny rok od 26.12. od 09.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod. a od 31.12. od 09.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov a prázdnin každý nepárny rok od 23.12. od 15.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roka od 09.00 hod. do 05.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov a prázdnin každý párny rok od Veľkého piatka od 09.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., pričom počas uvedených prázdnin a sviatkov stretávanie otca s maloletými deťmi tak ako je upravené v bežnom roku neprebieha; výrokom VI. určil, že otec si maloleté deti prevezme od matky a odovzdá matke v mieste jej bydliska. Po nástupe maloletých detí do školského zariadenia, bude miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí počas školských dní školské zariadenie, ktoré deti budú navštevovať. V prípade choroby maloletých detí alebo mimo školských dní bude miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí bydlisko matky. Matka je povinná deti na styk s otcom riadne pripraviť a styk otcovi umožniť; výrokom VII. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd citujúc o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zákona o rodine, , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

- 5 , , , , , konštatoval, že v manželstve rodičov maloletých detí nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Od 22. 11. 2022 nežijú manželia v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, nehospodária spolu, netrávia spolu voľný čas. S rozvodom manželstva obaja manželia súhlasili, preto manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol, dodajúc, že pre maloleté deti pochádzajúce z tohto manželstva bude vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov. 3. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, okresný súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletých detí je ich zverenie do osobnej starostlivosti matky. Zo znaleckého posudku psychiatra MUDr. Jozefa Vidu (ďalej aj len „znalec“) vyplynulo, že ani jeden z rodičov netrpí duševnou poruchou, avšak matka vykazuje akcentované histriónske a otec emočne nestabilné, impulzívne a narcistické rysy osobnosti. Hoci tieto rysy nedosahujú intenzitu poruchy osobnosti, ide o trvalé povahové charakteristiky, ktoré nie je možné odstrániť liečbou a majú vplyv na správanie a reakcie rodičov. Obom rodičom bola odporúčaná psychoterapeutická intervencia. Otcovi bolo vzhľadom na predchádzajúcu diagnostikovanú závislosť od alkoholu, pretrvávajúce pitie a absenciu náhľadu na jeho chorobnosť odporučené systematické ambulantné protialkoholické liečenie. Zároveň okresný súd poukázal na trestný rozkaz z roku 2017, ktorý bol vydaný voči otcovi za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, v ktorom bola otcovi uložená aj povinnosť podrobiť sa protialkoholickému liečeniu, ktorú si otec podľa vlastného vyjadrenia splnil. Zo znaleckého posudku psychologičky PhDr. Mgr. Aleny Bednárovej (ďalej aj len „znalkyňa“) bolo zistené, že maloleté deti majú silné citové väzby k obom rodičom a reagujú na nich pozitívne. Znalkyňa nezistila preferenciu jedného z rodičov, čo pripisovala doterajšej rovnomernej striedavej starostlivosti. Upozornila však, že v ranom veku detí je vplyv matky pre ich emocionálny a sociálny vývin kľúčový. Matku hodnotila ako kooperatívnu, avšak veľmi citlivú na reakcie okolia a náchylnú k dezorganizácii v záťažových situáciách. U matky zachytila hysterické črty, zvýšenú potrebu pozornosti a riziko agovania, preto jej odporučila individuálnu psychoterapiu za účelom zlepšenia emočnej regulácie a frustračnej tolerancie. Osobnosť otca je podľa znalkyne impulzívna, narcistická, s nízkou sebakritickosťou, náchylnosťou k neadekvátnemu správaniu a rezistenciou voči zmene. Vzhľadom na skutočnosť, že v anamnéze má otec diagnostikovanú závislosť od alkoholu, bez konštatácie aktívne prebiehajúcej závislosti, znalkyňa konštatovala, že otec nemá náhľad na chorobnosť svojho stavu, v čase znaleckého vyšetrenia bola zrejmá jeho snaha o konzumentské pitie, bagatelizuje alebo zamlčiava informácie o predchádzajúcej liečbe. Poukázala na riziko agresívnych prejavov, keďže intoxikácia u neho znižuje zábrany. Znalkyňa zdôraznila, že striedavá osobná starostlivosť v aktuálnom období nie je pre maloleté deti vhodná, keďže potrebujú stabilné výchovné prostredie, pravidelný režim a rodičia majú veľmi narušenú komunikáciu. Nedostatočná je najmä kooperácia rodičov v základných otázkach týkajúcich sa potrieb maloletých detí, ktorá je pre profitovanie maloletých detí v nízkom veku zo striedavej osobnej starostlivosti kľúčová. Okresný súd ďalej uviedol, že otec žije v spoločnej domácnosti s maloletou partnerkou (narodenou v roku 2008), ktorá je tehotná s termínom pôrodu v marci 2025. Táto skutočnosť bola potvrdená rodičmi partnerky otca, jej školou, aj kolíznym opatrovníkom. Maloletá partnerka pritom dlhodobo absentuje v škole bez riadneho ospravedlnenia. Uvedené okresný súd považoval za výrazne rizikové, najmä vzhľadom na tvrdenia matky, že maloleté deti v čase neprítomnosti otca strážila práve táto maloletá partnerka otca, čo potvrdila aj znalkyňa ako neudržateľný stav. Okresný súd sa plne stotožnil s odbornými závermi znalkyne, ako aj so stanoviskom Centra pre deti a rodiny F., ktoré taktiež neodporučilo pokračovať v striedavej osobnej starostlivosti vzhľadom na nízky vek maloletých detí, potrebu emočného pripútania k jednej primárnej osobe a nefunkčnú komunikáciu rodičov. Pri rozhodovaní prihliadol aj na to, že matka aspoň čiastočne priznáva význam roly otca v živote maloletých detí, zatiaľ čo otec rolu matky systematicky znevažuje a nerešpektuje citové väzby maloletých detí k matke. Na strane matky bolo pozitívne aj to, že na odporúčanie znalcov dobrovoľne nastúpila na individuálnu psychoterapiu a podľa správy psychologičky zo septembra 2024 dosiahla zlepšenie a stabilizáciu psychického stavu. Otec odporúčanú liečbu odmieta s tvrdením, že nemá dôvod ju absolvovať. Okresný súd nevyhovel námietkam otca voči znaleckým posudkom, keďže neboli zistené žiadne rozpory v záveroch znalcov. Napriek ospravedlneniu znalkyne z pojednávania neodročil pojednávanie, keďže jej osobná prítomnosť nebola nevyhnutná a ďalšie predlžovanie konania by bolo v rozpore so záujmom maloletých detí.

4. Otázka výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v prípade ich zverenia do osobnej starostlivosti matky nebola v konaní sporná. Pokiaľ ide o otázku úpravy styku otca s maloletými deťmi okresný súd vychádzal z návrhov rodičov, odporúčaní kolízneho opatrovníka a faktického stavu, podľa ktorého maloleté deti počas trvania striedavej osobnej starostlivosti prespávali u otca najviac tri noci nepretržite. Zohľadnil aj vzdialenosť medzi bydliskami rodičov, približne 30 minút jazdy. Okresný súd mal preukázané, že maloleté deti majú s otcom kvalitný vzťah a stabilné citové puto, ktoré je vhodné ďalej rozvíjať. Maloleté deti u otca dlhodobo prespávali a neboli zistené žiadne nedostatky, ktoré by bránili pokračovaniu prespávania; aj matka súhlasila s víkendovým prespávaním. Okresný súd rozhodol, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatka od 15.00 do nedele do 18.00 hod., čím bude mať zabezpečený celý víkendový čas s maloletými deťmi. Počas týždňa, v nepárnych týždňoch, upravil styk od stredy od 15.00 do štvrtka do 8.00 hod., a to aj s prespaním. 5. Okresný súd považoval za primerané a postačujúce upraviť vianočné a veľkonočné sviatky. Vianočný styk stanovil tak, aby maloleté deti neboli u otca viac ako tri noci nepretržite a zároveň aby v roku, keď sú u jedného rodiča na Štedrý deň, trávili Silvester s druhým rodičom. Štedrý deň okresný súd, v zhode s kolíznym opatrovníkom, určil striedavo – jeden rok s matkou a jeden rok s otcom, keďže otec má rovnaké právo stráviť tento sviatočný deň s maloletými deťmi. Veľkonočné sviatky upravil tak, že každý párny rok bude otec s maloletými deťmi od Veľkého piatka od 9.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod., pretože toto zodpovedá rozsahu najviac troch nocí. Letné prázdniny okresný súd neupravil, keďže týždňové alebo dvojtýždňové bloky nepovažoval za primerané vzhľadom na vek maloletých detí a ich doterajšie skúsenosti s maximálne trojdňovým prespávaním u otca. O mieste odovzdávania a preberania maloletých detí rozhodol tak, že počas trvania starostlivosti matky budú maloleté deti odovzdávané v mieste jej bydliska a po nástupe do školského zariadenia v tomto zariadení počas školských dní. Považoval tento postup vzhľadom na frekvenciu styku a vzdialenosť rodičov za štandardný a v záujme maloletých detí. Na záver okresný súd dôrazne poukázal na záver znalkyne, podľa ktorej rodičia vzájomne neprejavujú skutočný záujem o spoluprácu a namiesto snahy o dohodu sa sústreďujú na poukazovanie chýb toho druhého, čím vytvárajú pre maloleté deti nepriaznivé a zaťažujúce prostredie. Obom rodičom pripomenul, že ich základnou povinnosťou je vytvárať maloletým deťom stabilné, bezpečné a podporné prostredie, čo zahŕňa aj rešpektovanie úlohy druhého rodiča a konštruktívnu komunikáciu v záujme detí, nie v záujme vlastných osobných sporov. 6. Proti výroku V. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka, uvádzajúc, že určený rozsah styku nezodpovedá najlepšiemu záujmu maloletých detí. Navrhla, aby odvolací súd v napadnutom výroku rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle jej návrhu. Podľa jej názoru by styk otca s maloletými deťmi mal byť upravený len v párny týždeň od soboty 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Čas preberania maloletých detí v piatok o 15.00 hod. je nevyhovujúci, keďže v tom čase je v práci, preto ak by odvolací súd bol názoru, že styk otca s maloletými deťmi má začať v piatok, žiadala posun jeho začiatku na 16.00 hod. Rovnako uviedla, že 18.00 hodina pre koniec styku je vzhľadom na vek maloletých detí neprimerane neskorá, pretože ich po návrate musí okúpať, dať im večeru, upokojiť a pripraviť na spánok, preto navrhla odovzdanie maloletých detí otcom o 17.00 hodine. Nesúhlasila ani s úpravou styku v nepárnom týždni so stredajším prespávaním. Poukázala na to, že bolo preukázané, že otec žije v spoločnej domácnosti so 16-ročnou partnerkou, ktorá je tehotná, má problémy s dochádzkou do školy a podľa jej názoru nepredstavuje vhodnú osobu pre pravidelný kontakt s maloletými deťmi. Tvrdila, že takéto prostredie nie je pre maloleté deti vhodné a ich časté prevážanie každý týždeň je v rozpore s ich záujmami. Pokiaľ ide o vianočné sviatky, s ohľadom na vek maloletých detí nie je vhodné, aby trávili Štedrý deň u otca, pretože podľa znaleckého posudku primárnou vzťahovou osobou je práve ona. Navrhla, aby maloleté deti boli u otca počas vianočných sviatkov v párnych rokoch od 27. decembra do 29. decembra a následne od 31. decembra do 2. januára. V súvislosti s Veľkou nocou navrhla, aby boli maloleté deti v párnych rokoch u otca len na Veľkonočný pondelok od 10:00 do 17:00 hod., keďže ide o dievčatá, ktoré budú v tomto období prirodzene tráviť čas aj s kamarátmi. Pri zdôvodňovaní odvolania poukazovala aj na závery znalcov a centra pre deti a rodiny, podľa ktorých striedavá osobná starostlivosť nie je v záujme maloletých detí a mohla by mať negatívny dopad na ich psychický vývin. V neposlednom rade pripomenula, že otec je abstinujúci alkoholik, tvrdiaci, že nepije, avšak ona sama mala pri viacerých odovzdávaniach maloletých detí dôvod domnievať sa, že bol po prehýrenej noci, nekoncentrovaný, výbušný a vulgárny aj v prítomnosti maloletých detí.

7. Proti výrokom II., III., IV., V. a VI. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec z dôvodov uvedených v v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a navrhol, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. zmenil a upravil jeho styk s maloletými deťmi aj počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 09:00 hod. do 07.07. do 18:00 hod. a od 15.07. od 09:00 hod. do 21.07. do 18:00 hod., od 01.08. od 09:00 hod. do 07.08. do 18:00 hod. a od 15.08. hod. do 21.08. do 18:00 hod. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Tvrdil, že okresný súd sa neopodstatnene oprel o závery znalcov z odboru psychiatrie a psychológie, ktoré podľa jeho názoru neboli jednoznačné, obsahovali rozpory a okresný súd ich vyhodnotil selektívne, v neprospech neho, bez toho, aby ich kriticky posúdil vo vzájomných súvislostiach. Zdôraznil, že vo svojom písomnom podaní z 17.09.2024 upozorňoval na protirečivé časti znaleckých posudkov a na to, že mnohé zistenia naopak potvrdzovali jeho rodičovské kompetencie a vhodnosť pokračovania striedavej osobnej starostlivosti. 8. V súvislosti so znaleckým posudkom MUDr. Vidu poukazoval otec v odvolaní na to, že znalec síce konštatoval u neho výskyt niektorých osobnostných čŕt (impulzívnych a narcistických), no zároveň výslovne uviedol, že tieto rysy u neho nedosahujú intenzitu poruchy osobnosti a že mu neboli známe žiadne negatívne prejavy týchto rysov pri starostlivosti o maloleté deti. Podstatné je aj to, že znalec potvrdil, že v súčasnosti neexistujú u neho známky aktívnej závislosti od alkoholu. Tvrdil, že závery znalca sú nejednoznačné, na jednej strane uviedol, že diagnostické kritériá závislosti boli splnené v minulosti, skonštatoval absenciu príznakov aktuálnej závislosti a napriek tomu mu odporučil liečbu. Považoval toto odporúčanie za rozporné, keďže nie je jasné, prečo má byť odporúčaná liečba osobe, ktorá podľa samotného znalca v súčasnosti nemá aktívny problém. Okresný súd sa s týmito protirečivosťami nevysporiadal a bez ďalšieho prevzal odporúčanú liečbu ako argument v jeho neprospech. Vo vzťahu k znaleckému posudku psychologičky PhDr. Bednárovej namietal, že jej konečný záver o nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti nekorešpondoval s jej vlastnými, podrobne rozpísanými odpoveďami. Zdôrazňoval, že znalkyňa sama konštatovala, že maloleté deti majú vytvorené silné citové putá k obom rodičom, že pozitívne reagovali na kontakt s otcom aj s matkou, že nebola zistená preferencia jedného rodiča, že práve dlhodobé striedanie prispelo k tomu, že si maloleté deti vytvorili rovnomerný a bezpečný vzťah k obom rodičom. Za situácie, keď maloleté deti už dva roky žili v striedavej osobnej starostlivosti, mala znalkyňa podľa neho, posúdiť vplyv tohto modelu na maloleté deti fakticky, nie len hypoteticky. Znalkyňa vôbec nehodnotila, ako maloleté deti zvládali už dlhodobo fungujúci režim, či prejavovali stres, odmietanie alebo akékoľvek negatívne dôsledky. Tvrdil, že žiadne objektívne zistenia o ohrození maloletých detí striedaním neexistovali a znalkyňa podľa jeho názoru vychádzala len z všeobecných predpokladov o potrebách detí v útlom veku, nie z individuálnych zistení. Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, podľa ktorého striedavá osobná starostlivosť môže byť pre rodičov s narušenou komunikáciou motiváciou k zlepšeniu spolupráce, keďže podporuje rovnosť rodičovských rolí a znižuje konfliktný potenciál spojený s asymetriou pri zverení maloletého dieťaťa len jednému rodičovi. Práve tento model môže viesť k zlepšeniu komunikácie, nie k jej zhoršeniu, ale okresný súd nereflektoval žiadne alternatívne interpretácie. Za kľúčovú označoval aj skutočnosť, že zlá komunikácia medzi rodičmi je podľa neho spôsobená primárne matkou, ktorá odmietala komunikovať, blokuje jeho kontakt, ignoruje potrebu vymieňať si základné informácie o maloletých deťoch a neparticipovala na opatreniach smerujúcich k zlepšeniu komunikácie, čo bolo zaznamenané aj v podkladoch centra pre deti a rodiny. Znalkyňa túto skutočnosť prehliadla a nevenovala jej pozornosť, pričom okresný súd opäť jednostranne vyhodnotil problémy v komunikácii ako dôvod na nezverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a nie na jej podporu. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne prijal informácie týkajúce sa jeho súčasného vzťahu bez toho, aby ich overil, a neadekvátne ich použil ako argument proti nemu. Poukazoval na to, že riaditeľ školy a matka uvádzali podľa neho neúplné a nepravdivé tvrdenia o jeho domácnosti, ktoré neboli preverované. Okresný súd prevzal tieto tvrdenia bez kritického hodnotenia a použil ich ako argument o jeho „životnom štýle“, hoci objektívne zistenia kolízneho opatrovníka nikdy nepreukázali žiadne nedostatky v jeho domácnosti, ani v starostlivosti. 9. V procesnej rovine vytýkal otec okresnému súdu, že najprv sám uznal potrebu vypočuť znalkyňu , no neskôr od výsluchu upustil s odôvodnením, že by to predĺžilo konanie. Zastával názor, že okresný súd mal zabezpečiť plnohodnotné objasnenie tvrdení obsiahnutých v znaleckom posudku. Skutočná príčina nevykonania výsluchu spočívala v tom, že okresný súd považoval za významné informácie z podnetu školy o jeho partnerke, a keď tieto boli predložené na pojednávaní, upustil od ďalšieho dokazovania, hoci ich pravdivosť je podľa neho sporná. V závere uviedol, že dva roky trvajúce striedanie prebiehalo bez akýchkoľvek problémov a maloleté deti zvládali pobyty u oboch rodičov bez ťažkostí. Zdôraznil aj situáciu z októbra 2024, keď matka po nehode umožnila, aby maloleté deti boli u neho šesť nocí v kuse,

čo maloleté deti bez problémov zvládli. Uvedené vyvracia argumenty o tom, že maloleté deti nie sú schopné dlhšieho pobytu v jednej domácnosti mimo matky.

10. Otec k odvolaniu matky vo svojom vyjadrení uviedol, že ho považuje za nedôvodné. Matka žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnila, prečo chce zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku upravujúcom jeho styk s maloletými deťmi. Stotožnil sa s úpravou styku počas vianočných a veľkonočných prázdnin, pretože ako otec má rovnaké právo ako matka tráviť s maloletými deťmi aj tieto dni. Pokiaľ matka uvádza, že centrom pre deti a rodiny ako aj znalcami bolo konštatované, že striedavá osobná starostlivosť môže mať vážne následky na psychický vývoj maloletých detí, toto nie je pravda. Rovnako zavádzajúce je aj tvrdenie matky, že je primárnou vzťahovou osobou pre maloleté deti, pretože v znaleckom posudku je konštatované, že súdna znalkyňa nezaznamenala preferenciu jedného rodiča na úkor druhého. Vo vzťahu k narážkam matky na to, že je abstinujúci alkoholik poukázal na výsledky znaleckého dokazovania, v rámci ktorých znalec skonštatoval, že svoje konanie vie v súčasnosti ovládať a že ani akcentované osobnostné rysy, ani závislosť od alkoholu ho samé o sebe neobmedzujú v zabezpečovaní riadnej starostlivosti o maloleté deti a samé o sebe nezakladajú predpoklad jeho nebezpečnosti pre ne. Rovnako skonštatoval súdny znalec, že mu v súčasnosti nie sú u neho známe okolnosti preukazujúce aktívne prebiehajúcu závislosť od alkoholu.

11. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že trvá na svojom odvolaní a považuje napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III. a IV. za vecne správny. Uviedla, že otec spochybňuje znalecký posudok psychiatra MUDr. Vidu, ako aj znalecký posudok psychologičky PhDr. Mgr. Aleny Bednárovej, avšak vo svojom odvolaní vytrhol ich závery z kontextu. Okresný súd pritom v napadnutom rozsudku podrobne rozobral tieto posudky v odsekoch 41., 42. a nasledujúcich a jasne vysvetlil, prečo zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. Považovala za prirodzené, že si maloleté deti v útlom veku vytvárali primárnu citovú väzbu práve k nej ako matke, pričom sa o maloleté deti vždy starala s láskou a zodpovednosťou. Po vynesení rozsudku jej otec začal výraznejšie komplikovať život – už dvakrát mala na vozidle prerezané pneumatiky, čo jej sťažilo zabezpečenie prevozu maloletých detí. Na sociálnych sieťach o nej opakovane zverejňuje urážlivé a nepravdivé tvrdenia, hoci sa na informatívnom stretnutí rodičov zaviazal, že o nej ani o maloletých deťoch nebude nič zverejňovať. V tejto súvislosti poukazovala aj na to, že otec v odvolaní prezentoval spolužitie s neplnoletou partnerkou ako bezproblémové, a to napriek tomu, že táto osoba je sama dieťaťom a nie je schopná zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloleté deti. Vyjadrila obavu, že jej prítomnosť v domácnosti otca môže negatívne ovplyvniť zdravie a psychický vývin maloletých detí. K námietke, že okresný súd nevypočul znalkyňu uviedla, že okresný súd tento postup jasne zdôvodnil dlhodobou práceneschopnosťou znalkyne a jej výsluch by konanie neúmerne predĺžil, čo by bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí. Zdôraznila, že centrum pre deti a rodiny aj znalkyňa zhodne konštatovali, že striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletých detí, pričom ona je podľa odborných záverov primárnou vzťahovou osobou. K tvrdeniam otca o požívaní alkoholu uviedla, že s otcom žila a pozná jeho správanie. Pamätá si incidenty, kedy ju fyzicky napádal pod vplyvom alkoholu aj bez neho. Otec je agresívny a schopný spraviť čokoľvek, aby jej ublížil, pričom si neuvedomuje, že najviac tým ubližuje práve maloletým deťom. Za mimoriadne závažné považovala aj jeho spolužitie s neplnoletou priateľkou, čo podľa nej dokresľuje jeho morálny profil. 12. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca vo vzťahu k jej odvolaniu uviedla, že považuje otcovo tvrdenie, že striedavá osobná starostlivosť nemala negatívny vplyv na psychický vývin maloletých detí za nepravdivé a odporujúce záverom centra pre deti a rodiny, aj psychologičky PhDr. Mgr. Bednárovej. Uvádzala, že oba subjekty jednoznačne konštatovali, že striedavá osobná starostlivosť je pre tak malé deti nevhodná a môže mať dlhodobé následky, pričom samotná znalkyňa upozornila, že reálny dopad sa ukáže až vo vyššom veku maloletých detí. Pripomenula, že v čase vydania neodkladného opatrenia o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti ich ešte dojčila. Otec ju z domácnosti vyhodil, odmietol jej maloleté deti vydať a napriek tomu, že denne cestovala približne 60 kilometrov, nedokázala sa k maloletým deťom dostať. Ani polícia jej nepomohla a otec odmietal rešpektovať potrebu maloletých detí byť s ich primárnou vzťahovou osobou. Znalkyňa poukázala na riziko separačnej krízy pri odlúčení maloletých detí od nej a zdôraznila, že striedanie prostredí pri tak malých deťoch narušuje ich denný režim, stabilitu, aj pocit bezpečia. Uviedla tiež, že otec jej neposkytoval riadne informácie, ponižoval ju, urážal ju pred maloletými deťmi aj na sociálnych sieťach, označoval ju za „šiši“ a vytváral nepriateľskú atmosféru, ktorá je nezlučiteľná s podmienkami striedavej osobnej starostlivosti. Podľa nej otec nie je schopný konštruktívnej komunikácie, ani rešpektovania jej úlohy pri výchove, čo je v rozpore s potrebami maloletých detí. Opätovne poukázala aj na domácnosť otca, ktorý žije s neplnoletou 16-

ročnou partnerkou, s ktorou čaká dieťa. Podľa jej tvrdení maloleté deti rozprávali, akým spôsobom sa otec k tejto partnerke správa, vrátane správania, ktoré malo aj intímny charakter a ktoré bolo absolútne nevhodné, aby mu boli maloleté deti vystavené. Mala obavu, že tento typ prostredia môže na maloletých deťoch zanechať vážne a negatívne následky. Termíny styku, ktoré navrhovala, podľa nej zabezpečujú stabilitu pre maloleté deti, minimalizujú čas strávený v nevhodnom prostredí a umožňujú maloletým deťom upokojiť sa a viesť konečne usporiadaný a bezpečný život. Nikdy nepopierala úlohu otca vo výchove, avšak jeho správanie podľa nej smeruje k tomu, aby sa jej prostredníctvom maloletých detí mstil. Znalkyňa v záveroch znaleckého posudku upozornila na potenciálne riziko užívania alkoholu zo strany otca, ktoré je potrebné sledovať, avšak otec to odmieta a naopak o nej šíri nepravdivé informácie, že je psychiatrickým pacientom. Vyhľadanie psychologickej pomoci je však dôsledok toho, že potrebovala zvládať emocionálny tlak, agresivitu a dlhodobé útoky zo strany otca. V súvislosti so striedaním vianočných sviatkov chcela, aby maloleté deti trávili Štedrý deň s ňou, pričom poukázala na to, že otec aj pri svojej staršej dcére rešpektoval rovnaké pravidlo – Štedrý večer trávi s matkou a k nemu chodí až na ďalší deň. Podľa nej by prítomnosť staršej dcéry u otca zároveň pomohla maloletým deťom adaptovať sa počas sviatkov, najmä ak otcovi pribudne ďalšie maloleté dieťa. 13. Otec vo svojom vyjadrení zotrval na podanom odvolaní. Nestotožnil sa s názorom matky, že v odvolaní poukázal na skutočnosti vytrhnuté z kontextu znaleckých posudkov. Odmietol tvrdenia matky, že prepichol pneumatiky na jej osobnom motorovom vozidle, pretože sa v čase, keď sa to malo stať, nachádzal doma. V súvislosti s týmto incidentom nebol kontaktovaný políciou. Pokiaľ ide o očierňovanie na sociálnych sieťach, opak je pravdou, len sa bráni voči obvineniam matky. Nie je dôvodná ani obava matky v súvislosti so starostlivosťou jeho partnerky o maloleté deti, pretože opakovane uviedol, že sa o maloleté deti stará výlučne on.

14. Otec sa vyjadril, že matka žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnila, prečo chce zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku upravujúcom jeho styk s maloletými deťmi. Pokiaľ matka opakovane uvádza, že centrom pre deti a rodiny, ako aj znalcami bolo konštatované, že striedavá osobná starostlivosť môže mať vážne následky na psychický vývoj maloletých detí, toto nie je pravda. Jedná sa len o zavádzajúce, ničím nepodložené tvrdenie matky. Vo vzťahu k narážkam matky na to, že je abstinujúci alkoholik poukázal na výsledky znaleckého dokazovania, v rámci ktorých MUDr. Vido skonštatoval, že svoje konanie vie v súčasnosti ovládať a že ani akcentované osobnostné rysy, ani závislosť od alkoholu ho samé o sebe neobmedzujú v zabezpečovaní riadnej starostlivosti o maloleté deti a samé o sebe nezakladajú predpoklad jeho nebezpečnosti pre ne. Rovnako nie je pravda, že by matka v čase opustenia spoločnej domácnosti maloleté deti dojčila, ani to, že by jej neumožňoval styk s maloletými deťmi. Pokiaľ ide o matkou zvýrazňovanú zlú komunikáciu medzi nimi dvoma, bola to práve ona, ktorá sa dlhodobo vyhýbala súdom nariadenému výchovnému opatreniu zameranému na zlepšenie vzájomnej komunikácie. Ak matka sústavne poukazuje na nevhodnosť jeho domácnosti, potom je potrebné dodať, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojou dospievajúcou dcérou, ktorá má od malička psychické problémy (pokus o samovraždu), ktoré pramenia zo zlých zážitkov z nepriaznivého vplyvu matky na ňu v detstve. 15. Matka vo svojom vyjadrení zotrvala na podanom odvolaní a na vyjadreniach produkovaných v odvolacom konaní.

16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenými subjektami ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolania matky a otca nie sú dôvodné, preto ho v napadnutých výrokoch II., III., IV., V., VI. a VII. potvrdil ako vecne správne cez úpravu v ojení s . 17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je

konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v . Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne ( ). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne k odvolacím dôvodom matky a otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu ( ). 18. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vzhľadom na zásadne rozdielne predstavy rodičov o ďalšom usporiadaní pomerov k maloletým deťom nebola medzi nimi možná dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva. Matka sa domáhala zverenia maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, kým otec žiadal ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, prípadne do svojej osobnej starostlivosti, ak by odvolací súd takémuto návrhu nevyhovel, domáhal sa aspoň širšej úpravy styku. Za tejto situácie bolo úlohou súdu prvej inštancie a rovnako aj úlohou odvolacieho súdu pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia skúmať všetky rozhodujúce okolnosti významné pre posúdenie, aká forma osobnej starostlivosti najlepšie zodpovedá záujmu maloletých detí, a to predovšetkým ich citové väzby, vývinové potreby, doterajší spôsob zabezpečovania osobnej starostlivosti, stabilitu budúceho výchovného prostredia, osobnostné a výchovné predpoklady oboch rodičov, ako aj ich schopnosť vzájomne komunikovať a spolupracovať pri zabezpečovaní potrieb maloletých detí. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie naznačeným spôsobom postupoval, keď v odsekoch 37 až 45 podrobne vyhodnotil výsledky opakovaných šetrení pomerov, závery kolízneho opatrovníka, Centra pre deti a rodiny F., ako aj závery znaleckého dokazovania z odboru psychiatrie a psychológie, a svoje skutkové aj právne závery založil na komplexnom posúdení veci, nie na izolovanom vytrhnutí jednotlivých skutočností z kontextu.

19. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. 20. Podľa Dohovoru o právach dieťaťa, nesú obaja rodičia spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. 21. Podľa majú rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 22. Podľa , ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, môže súd zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa; ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, súd musí skúmať, či bude takáto forma starostlivosti v záujme dieťaťa. 23. Podľa , súd pri rozhodovaní rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a prihliadne najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. 24. Z uvedeného vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť nie je automatickým dôsledkom samotnej rodičovskej spôsobilosti oboch rodičov, ani automatickým nárokom rodiča, ktorý ju požaduje, ale len jednou z možných foriem usporiadania pomerov, ktorá prichádza do úvahy iba vtedy, ak v konkrétnych pomeroch konkrétneho prípadu najlepšie zodpovedá záujmu maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, hoci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obaja rodičia majú o maloleté deti záujem a obaja disponujú rodičovskými kompetenciami. Prvoinštančný súd správne nevychádzal len z tej okolnosti, že bytové pomery oboch rodičov spĺňajú predpoklady pre zdravý rast a vývoj maloletých detí a že pri šetreniach pomerov neboli zistené zásadné materiálne nedostatky, ale zohľadnil aj to, že rodičia dlhodobo nedokážu kooperovať, a to ani v základných otázkach starostlivosti o maloleté deti, ich tvrdenia o tých istých udalostiach sa výrazne rozchádzajú, komunikácia medzi nimi je výrazne narušená, sprevádzaná vulgarizmami, osočovaním a výčitkami, rodičia sa vzájomne očierňovali aj navonok a podávali na seba oznámenia. Tieto skutkové zistenia okresný súd výslovne uviedol najmä v odsekoch 37 a 45 napadnutého rozsudku a odvolací súd ich považuje za významné a správne, pretože práve schopnosť rodičov komunikovať a spolupracovať predstavuje jednu zo základných podmienok funkčnej striedavej osobnej starostlivosti. Ak rodičia nie

sú schopní dohodnúť sa ani na bazálnych otázkach týkajúcich sa denných potrieb maloletých detí, zdravotného stavu, režimu a organizácie starostlivosti, nemožno rozumne očakávať, že model striedavej osobnej starostlivosti bude fungovať tak, aby bol pre maloleté deti stabilizujúcim prvkom; naopak, hrozí, že sa stane ďalším zdrojom napätia a nepredvídateľnosti, ktorá sa bude prenášať práve na ne.

25. V tejto súvislosti neobstojí odvolacia argumentácia otca, že zhoršená komunikácia rodičov sama osebe nemá byť prekážkou striedavej osobnej starostlivosti, prípadne že práve nariadenie striedavej starostlivosti môže rodičov motivovať k lepšej kooperácii. Takáto argumentácia abstrahuje od konkrétneho skutkového stavu tejto veci. Napadnuté rozhodnutie totiž nevyplýva z paušálneho záveru okresného súdu, že každá zhoršená komunikácia rodičov vylučuje striedavú starostlivosť, ale z konkrétne zisteného stavu, že v posudzovanom prípade išlo o dlhodobú, intenzívnu a mnohovrstevnú konfliktnosť, prejavujúcu sa nielen vo verbálnej rovine, ale aj v absencii elementárnej kooperácie pri zabezpečovaní potrieb maloletých detí, pri ich preberaní a odovzdávaní, pri zdieľaní informácií o zdravotnom stave a dennom režime a v celkovom nastavení rodičov voči sebe navzájom. Práve z tohto dôvodu nebolo možné prijať názor otca, že striedavá osobná starostlivosť sama osebe vyvolá pozitívnu zmenu v komunikácii rodičov. Súd rozhoduje podľa existujúceho stavu a zistených pomerov, nie na základe predpokladu, že autoritatívnym rozhodnutím vynúti budúcu zmenu postoja účastníkov/ rodičov. Aj keď otec v odvolaní prenáša zodpovednosť za zlyhávajúcu komunikáciu predovšetkým na matku a poukazuje na jej blokovanie kontaktov, neochotu poskytovať informácie a pôvodne slabšiu spoluprácu s centrom pre deti a rodiny, ani to nemení nič na podstate veci, že výsledkom dokazovania nebola funkčná rodičovská kooperácia, ale naopak vzťahová a komunikačná dysfunkcia, ktorá v čase rozhodovania súdu prvej inštancie objektívne existovala a mala byť zohľadnená v záujme maloletých detí. 26. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj tie odvolacie námietky otca, ktorými spochybňuje závery znaleckého dokazovania a tvrdí, že odpovede znalcov v skutočnosti nasvedčujú vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie neprevzal znalecké závery nekriticky, ale posudzoval ich vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi. Otec vo svojom odvolaní vyberá jednotlivé čiastkové závery znalcov, najmä to, že uňho neboli v súčasnosti zistené negatívne prejavy osobnostných rysov vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti, že nie sú známe okolnosti preukazujúce aktívne prebiehajúcu závislosť od alkoholu, že obaja rodičia sú schopní sa o maloleté deti postarať a že maloleté deti nepreukazujú preferenciu jedného rodiča na úkor druhého a z týchto izolovaných zistení vyvodzuje záver o vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti. Takýto postup však podľa odvolacieho súdu nie je správny. Ani zistenie, že obaja rodičia disponujú rodičovskými kompetenciami, ani zistenie, že maloleté deti majú vzťah k obom rodičom, samo osebe nevedie k záveru, že striedavá osobná starostlivosť je v ich záujme. Rozhodujúce je, či v konkrétnych pomeroch budú takto lepšie zaistené potreby maloletých detí. Práve v tomto smere okresný súd nadviazal na odborné závery psychologického znaleckého dokazovania a na závery Centra pred deti a rodiny F., podľa ktorých striedavá osobná starostlivosť nie je vhodnou formou starostlivosti pre maloleté deti v útlom veku z hľadiska naplnenia ich potrieb, naviazania sa a emocionálneho pripútania sa k jednej primárnej osobe, pričom vplyv matky v raných štádiách vývinu je pre maloleté deti kľúčový, najmä v emocionálnej a sociálnej oblasti. Tieto závery okresný súd výslovne zhrnul v odsekoch 38, 40 a 45 rozsudku. Skutočnosť, že maloleté deti boli počas konania dočasne v režime striedania podľa neodkladného opatrenia, ešte neznamená, že takýto režim je z dlhodobého hľadiska pre ne prospešný a má byť automaticky prenesený aj do konečnej úpravy pomerov po rozvode manželstva ich rodičov. Okresný súd výslovne uviedol, že po formálnej stránke mohol takýto model fungovať, avšak z hlbšieho psychologického hľadiska nemôže byť považovaný za vhodný vzhľadom na vek maloletých detí, ich potrebu rutiny, naviazania a emocionálnej stability. Ani odvolací súd preto nevidí rozpor medzi jednotlivými čiastkovými závermi znalcov a konečným hodnotením okresného súdu, že v danom období striedavá osobná starostlivosť nie je v prospech maloletých detí, resp. že táto forma starostlivosti lepšie zaistí ich potreby. 27. Neobstojí ani ďalšia odvolacia námietka otca, že súd prvej inštancie nevykonal všetky ním navrhované dôkazy, najmä že nevypočul na pojednávaní znalkyňu, resp. že sa dostatočne nevysporiadal s jeho písomným vyjadrením k znaleckým posudkom. Zo samotného odôvodnenia rozsudku okresného súdu je zrejmé, z akých dôkazov vychádzal a aké myšlienkové závery z nich vyvodil; skutočnosť, že okresný súd neprijal vysvetlenie otca o rozpornosti znaleckých záverov, ešte neznamená, že dôkazy nevykonal alebo nevyhodnotil. Súd nie je povinný vykonať všetky účastníkom navrhované dôkazy, ale len tie, ktoré považuje za potrebné na zistenie rozhodujúceho skutkového stavu. V prejednávanej veci mal okresný súd k dispozícii rozsiahle listinné dôkazy, výsledky opakovaných šetrení, správy Centra pre deti a rodiny F., stanovisko kolízneho opatrovníka, ako aj dva znalecké posudky z relevantných

odborov. Takto vykonané dokazovanie poskytovalo dostatočný podklad pre rozhodnutie o forme osobnej starostlivosti a odvolací súd nezistil, že by nevykonanie ďalšieho dokazovania mohlo viesť k inému záveru o zverení maloletých detí. 28. Odvolací súd sa stotožňuje aj s hodnotením súdu prvej inštancie, pokiaľ pri výbere rodiča, ktorému budú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, neprihliadal len na materiálne a bytové podmienky rodičov, ale aj na ich osobnostné profily, životný štýl, mieru rešpektu k výchovnej role druhého rodiča a riziká identifikované znalcami. Okresný súd v odseku 46 rozsudku ako „rizikovejšieho“ rodiča pri zabezpečovaní riadnej starostlivosti vyhodnotil otca s poukazom na v anamnéze diagnostikovanú závislosť od alkoholu v nadväznosti na akcentované rysy jeho osobnosti a potvrdené pretrvávajúce konzumné pitie alkoholu, pričom súčasne poukázal na to, že matka aspoň čiastočne pripúšťala dôležitosť výchovnej role druhého rodiča, kým otec rolu matky skôr znevažuje, neakceptuje jej citové vzťahy s maloletými deťmi a len minimálne reflektuje potrebu maloletých detí budovať si citové väzby k matke. Odvolací súd považuje tento záver za logický a súladný s vykonaným dokazovaním. Nie je rozhodujúce, či znalec z odboru psychiatrie odporučil otcovi liečenie, ale to, že aj podľa zistení, na ktoré poukazuje sám otec, bol v jeho anamnéze diagnostikovaný problém s alkoholom a z odborného hľadiska mu bolo odporúčané systematické ambulantné liečenie, zatiaľ čo súd prvej inštancie pri celkovom hodnotení rizikovosti rodičov vychádzal zo širšieho kontextu jeho osobnostného nastavenia, životného štýlu a správania voči druhému rodičovi, nielen z jedinej izolovanej vety znaleckého posudku. Odvolací súd sa preto nestotožnil s názorom otca, že by prvoinštančný súd v tejto časti vychádzal zo zmätočných alebo vnútorne rozporných záverov; podstatné je, že okresný súd hodnotil mieru rizika pre budúce zabezpečenie potrieb maloletých detí komplexne a v tejto rovine je jeho záver preskúmateľný a vecne správny. 29. Rovnako správne považoval prvoinštančný súd za významnú aj skutočnosť, že maloleté deti sú deťmi útleho veku. V odseku 36 rozsudku okresný súd uviedol, že v čase rozhodovania mali maloleté 2,5 roka, nenavštevovali materskú školu a išlo teda o maloleté deti, u ktorých je potreba stability režimu, kontinuity starostlivosti a emocionálneho ukotvenia obzvlášť dôležitá. Na túto skutočnosť nadviazal jednak kolízny opatrovník, jednak Centrum pred deti a rodiny F. a psychologické znalecké závery, podľa ktorých je vplyv matky v raných štádiách vývinu kľúčový najmä v emocionálnej a sociálnej oblasti a striedavá osobná starostlivosť sa z psychologického hľadiska nejaví ako prospešná. Otec v odvolaní namieta, že takáto argumentácia je príliš všeobecná a bolo by ju možné použiť v podstate proti každej striedavej osobnej starostlivosti. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Okresný súd nevyvodzoval nevhodnosť striedavej starostlivosti iba z veku maloletých detí ako jediného kritéria, ale vek maloletých detí hodnotil v spojení s ich vývinovými potrebami, s potrebou stabilného režimu, s existujúcou konfliktnosťou rodičov, s absenciou ich kooperácie a s výsledkami odborného psychologického posúdenia. Až súhrn týchto faktorov viedol k záveru, že striedavá osobná starostlivosť nie je v aktuálnom období v ich prospech.

30. Odvolací súd nepovažuje za spôsobilú zmeniť záver o zverení ani odvolaciu argumentáciu otca smerujúcu k tomu, že matka sama nerešpektovala výchovné opatrenia, pôvodne nespolupracovala s centrom pre deti a rodiny, blokovala komunikáciu a mala neprijateľné výroky na jeho adresu. Ani odvolací súd neprehliada, že vo vzťahu matky k otcovi sa v priebehu konania objavovali konfliktné postoje a že aj na strane matky boli zachytené komunikačné a emočné ťažkosti. Okresný súd však tieto skutočnosti neignoroval; naopak, v odseku 40 rozsudku uviedol, že matka sa spočiatku odmietala zapájať do sedení, neskôr začala spolupracovať, spoločné stretnutia odmietala z dôvodu deklarovaného strachu z otca a pri rozhovoroch reagovala úzkostne alebo afektívne. Z týchto zistení však okresný súd správne nevyvodil záver, že by matka bola rodičom nespôsobilým alebo menej vhodným na osobnú starostlivosť o maloleté deti. Naopak, pri konečnom porovnaní oboch rodičov dospel k záveru, že práve u matky je vhodnejšie výchovné prostredie, a to aj preto, že na rozdiel od otca aspoň čiastočne rešpektuje význam druhého rodiča v živote maloletých detí. Skutočnosť, že matka mala voči otcovi výhrady, sama osebe nevedie k záveru, že zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti je v rozpore s ich záujmom. Rozhodujúce je, že zo všetkých vykonaných dôkazov nevyplývali dôvody spochybňujúce jej schopnosť zabezpečovať každodennú starostlivosť o maloleté deti, zatiaľ čo pri otcovi boli identifikované viaceré rizikové faktory, ktoré prvoinštančný súd zohľadnil. 31. Významné je aj to, že súd prvej inštancie nepodriadil svoje rozhodnutie iba otázke, ktorý z rodičov je „lepší“ v abstraktnom zmysle slova, ale ktorý z rodičov poskytuje v konkrétnej situácii vhodnejšie a bezpečnejšie prostredie pre maloleté deti. V tomto smere prihliadal aj na súdu sa javiace potenciálne dôvodné námietky matky týkajúce sa rizikovosti situácie, keď v čase neprítomnosti otca mala maloleté deti podľa zistení strážiť aj jeho maloletá partnerka, pričom bolo preukázané, že otec s maloletou partnerkou žije v spoločnej domácnosti. Hoci samo osebe toto zistenie nebolo rozhodujúcim dôvodom

nezverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, súd prvej inštancie ho správne hodnotil ako jednu z okolností, ktoré v spojení s ďalšími zistenými skutočnosťami neviedli k záveru o vhodnosti takého modelu starostlivosti, ale naopak podporovali záver o potrebe jedného stabilného prostredia pre maloleté deti a zachovania pravidelného styku s druhým rodičom. 32. Odvolací súd preto uzatvára, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky. Tento záver nebol založený na apriórnej preferencii matky ako ženy, ani na formalistickom odklone od striedavej osobnej starostlivosti, ale na komplexnom zhodnotení veku maloletých detí, ich vývinových potrieb, doterajšieho spôsobu starostlivosti, záverov odborníkov, miery rizík na strane rodičov a úplne nedostatočnej schopnosti rodičov spolupracovať. 33. Z obsahu spisu vyplýva, že k dohode rodičov o úprave styku nedošlo, a preto bol súd prvej inštancie povinný upraviť styk autoritatívne tak, aby bol zachovaný pravidelný, stabilný a pre maloleté deti predvídateľný kontakt s rodičom, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti a súčasne aby táto úprava rešpektovala ich vek, vývinové potreby a potrebu stability výchovného prostredia. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia (najmä v nadväznosti na závery uvedené v odsekoch 37. až 45.) vychádzal z komplexného posúdenia pomerov v rodine, vrátane doterajšieho spôsobu realizácie kontaktov, komunikácie rodičov a záverov odborných subjektov, a nastavil model styku ako pravidelné striedanie kontaktov počas týždňa aj víkendov, doplnené o úpravu počas sviatkov a prázdnin.

34. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolacie námietky matky smerujúce k ďalšiemu zužovaniu styku otca, pretože okolnosti, ktoré viedli k záveru o nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti, samy osebe neodôvodňujú také obmedzenie styku, aké matka požaduje. Správne preto okresný súd zvolil model, v ktorom sú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky ako vhodnejšieho rodiča pre každodennú starostlivosť v aktuálnom vývinovom období, pri súčasnom zachovaní široko koncipovaného, pravidelného a predvídateľného styku otca s maloletými deťmi, keďže len takto nastavené pomery zabezpečujú jednak stabilitu ich výchovného prostredia, ako aj zachovanie a rozvíjanie vzťahu k obom rodičom.

35. V prvom rade k námietke rozsahu styku odvolací súd uvádza, že návrh matky smerujúci k jeho výraznému obmedzeniu by viedol k neprimeranému zásahu do práva maloletých detí na zachovanie vzťahu k otcovi. Úprava styku nemá byť len formálnym naplnením práva rodiča na kontakt s dieťaťom, ale má zabezpečiť reálne udržiavanie a rozvíjanie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Rozsah styku určený súdom prvej inštancie poskytuje otcovi časový priestor na to, aby sa podieľal na výchove maloletých detí aj v rámci bežného denného režimu, čo je v ich záujme. Obmedzenie styku spôsobom navrhovaným matkou by tento cieľ nenapĺňalo. Pokiaľ matka namietala konkrétne časové nastavenie styku, najmä požiadavku na posunutie času odovzdania maloletých detí z dôvodu pracovných povinností, ako aj úpravu nedeľného odovzdania, odvolací súd uvádza, že tieto okolnosti samy osebe neodôvodňujú zásah do rozhodnutia súdu prvej inštancie. Určený režim styku je štandardný, predvídateľný a realizovateľný, pričom rodičia sú povinní si praktické otázky výkonu styku prispôsobiť tak, aby bol zabezpečený riadny chod starostlivosti o maloleté deti. K námietke matky smerujúcej k nevhodnosti prostredia na strane otca odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by tieto okolnosti predstavovali reálne ohrozenie maloletých detí. Samotná existencia partnerského vzťahu otca nie je bez ďalšieho dôvodom na obmedzenie styku, pokiaľ neboli preukázané konkrétne negatívne dopady na maloleté deti. Pokiaľ ide o námietku matky týkajúcu sa úpravy styku počas sviatkov, odvolací súd uvádza, že ich striedanie medzi rodičmi predstavuje štandardné a vyvážené riešenie, ktoré umožňuje maloletým deťom udržiavať vzťah s oboma rodičmi aj v tomto období. Odvolací súd si je vedomý, že najmä vianočné sviatky sú rodinné sviatky, matka je citovo naviazaná na maloleté deti a má záujem tráviť s maloletými deťmi každý jeden Štedrý deň. Nepopierateľne, Štedrý deň má veľký emocionálny a symbolický význam, a práve preto je podľa odvolacieho súdu dôležité, aby maloleté deti mohli tento deň prežiť s oboma rodičmi. Rovnako sa odvolací súd stotožnil aj s úpravou styku otca s maloletými deťmi počas veľkonočných sviatkov, keďže na základe zvolenej úpravy si maloleté deti budú môcť užiť sviatočnú atmosféru oboch rodín svojich rodičov počas alternatívnych rokov. 36. Odvolací súd sa zároveň zaoberal aj eventuálnym návrhom otca na rozšírenie styku. Ani tento návrh nepovažuje za dôvodný. Úprava styku určená súdom prvej inštancie už predstavuje pomerne široko koncipovaný model kontaktu. Jeho ďalšie rozšírenie, najmä počas letných prázdnin, by sa svojím rozsahom a intenzitou približovalo modelu striedavej osobnej starostlivosti, ktorý však nebol vyhodnotený ako vhodný. Odvolací súd zdôrazňuje, že úprava styku musí predstavovať rovnováhu medzi právom rodiča na kontakt s dieťaťom a potrebou stability jeho výchovného prostredia. V danom

prípade je táto rovnováha napadnutým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie upravujúcom styk otca s maloletými deťmi zachovaná.

37. Záverom odvolací súd uvádza, že úprava styku stanovená súdom prvej inštancie je primeraná, rešpektuje právo maloletých detí na zachovanie vzťahu k obom rodičom a zároveň zabezpečuje stabilitu ich výchovného prostredia, a preto ani v tejto časti nenašiel dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia. 38. K odvolaniu otca viažucemu sa k výroku súdu o práve oboch rodičov maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, ako aj k určeniu jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom odvolací súd konštatuje, že toto neobsahuje žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu viažucu sa vecne k uvedeným výrokom rozsudku okresného súdu. Odvolateľ je pritom povinný vymedziť, z akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení, či záverov sa mal súd prvej inštancie voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia, či priamo rozhodnutím samotným a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo má ísť o nezákonnosti (tzv. odvolacie dôvody podľa – 366 v spojení s – 63 ). Ohľadom právnej argumentácie sa odvolateľ nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti s konkrétnymi skutkovými námietkami. Odvolateľ musí uviesť, aké aspekty dejov, či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (obdobne rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. ). Po vykonaní odvolacieho prieskumu potom odvolací súd konštatuje, že v odvolaní otca neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu v tejto časti.

39. Ďalšie odvolacie argumenty otca a matky už odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp.zn. ÚS SR , sp.zn. , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 40. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III., IV., V., VI. a VII. potvrdil ako vecne správny cez úpravu v v spojení s a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu cez úpravu v . 41. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 42. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa , dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa , dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa , v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.