Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Co-43-2025.pdf
PDF · 102.04 KB
Case nature
Subarea
26Co/43/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Peter Duman v právnej veci navrhovateľov: 1. A. B., narodený X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, D., 2. A. B., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, D., obaja zastúpení: JUDr. Mária Staríčková, advokátka, so sídlom Paulínska 19A, Trnava, proti povinnej: E. F., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, D., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 9C/61/2024-32 zo dňa 30. októbra 2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Senica č. k. 9C/61/2024-48 zo dňa 13. novembra 2024 a v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Senica č. k. 9C/61/2024-64 zo dňa 29. januára 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným a dopĺňacím uznesením súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Povinnej s a n e p r i z n á v a voči navrhovateľom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným a dopĺňacím uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov (správne navrhovateľov) na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovatelia domáhali uloženia povinnosti žalovanej (správne povinnej) zabrániť vnikaniu ňou chovaných mačiek na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov (správne navrhovateľov) v katastrálnom území D. - C., zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra „C“ číslo 130, výmera 631 m2, záhrada, parcela registra „C“ číslo 131/1, výmera 292 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ číslo 131/2, výmera 116 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“ číslo 131/3, výmera 44 m2, zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele číslo 131/2, garáž a sklad na parcele číslo 131/3 a zdržať sa zavlažovania nehnuteľností žalobcov (správne navrhovateľov) v katastrálnom území D. - C., zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra „C“ číslo 130, výmera 631 m2, záhrada, parcela registra „C“ číslo 131/1, výmera 292 m2, zastavaná plocha a nádvorie (prvý výrok) a žalovanej (správne povinnej) náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).
2. Napadnuté uznesenie v spojení s opravným a dopĺňacím uznesením súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 329 ods. 1, ods. 2, § 224, § 225 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené. Navrhovatelia potrebu okamžitej úpravy pomerov strán odôvodňovali tým, že v dôsledku vnikania mačky povinnej na ich nehnuteľnosti a následného správania sa povinnej prichádza k poškodzovaniu dobrého mena a povesti navrhovateľov, čím sa znižuje kvalita ich života, sú obmedzení sa svojich právach, nakoľko nemôžu vyjsť na svoj dvor v hroziacej obave o svoje zdravie, či už psychické alebo fyzické. Ako však samotní navrhovatelia uviedli, táto situácia trvá už dlhý čas, o čom svedčia
aj viaceré listinné dôkazy nimi doložené (oznámenie Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR zo dňa 30.11.2023, upovedomenie OR PZ v Senici zo dňa 10.8.2023, potvrdenie OO PZ Jablonica zo dňa 20.10.2021). Výpis zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľky v 2. rade, ktorý má preukazovať zhoršenie jej zdravotného stavu v dôsledku vyššie opísanej konfliktnej susedskej situácie, bol staršieho dáta (z roku 2021), takže ani tu neprišlo k náhlej zmene odôvodňujúcej okamžitý zásah súdu. Naliehavosť úpravy pomerov nebola preukázaná ani z doloženého uznesenia Okresnej prokuratúry, keďže trestné stíhanie voči navrhovateľovi v 1. rade bolo zastavené už v júli 2023 a napriek tomu sa doposiaľ súdnej ochrany svojich práv nedomáhal. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný až v októbri 2024, teda po vyše roku od ukončenia trestného konania. Pokiaľ ide o zavlažovanie palivového dreva, takisto nešlo o situáciu, ktorá by vznikla náhle a ktorá by vyžadovala okamžitý zásah súdu. Súd prvej inštancie uznal, že susedskú situáciu je potrebné riešiť, avšak s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že neexistujú dôvody pre bezodkladnú úpravu pomerov medzi sporovými stranami odôvodňujúce okamžitý zásah súdu. Taktiež nebolo zo strany navrhovateľov preukázané, ale ani tvrdené ohrozenie prípadnej exekúcie v danej veci. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. Súd prvej inštancie povinnej nepriznal nárok na náhradu trov konania, hoci bola vo veci plne úspešná, avšak v konaní jej žiadne trovy nevznikli.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podali odvolanie navrhovatelia z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku. K odvolaniu priložili fotografiu uschnutej tuje a zoznam telefonických hovorov na Políciu SR a Mestskú políciu Senica. V odvolaní uviedli, že nielen osvedčili, ale aj preukázali, že na nehnuteľnosti navrhovateľov opakovane vnikajú a pohybujú sa tam mačky chované povinnou a zároveň je preukázané, že zásah do vlastníckych a iných práv navrhovateľov je výrazný, nepomerne výraznejší ako pri bežnom vnikaní zvierat do susedných nehnuteľností. Dôkazy zo skoršieho obdobia neosvedčovali a nepreukazovali, že nejde o bezodkladnú úpravu pomerov, ale naopak, že ide o vnikanie opakujúce sa s fatálnymi následkami. Navrhovatelia očakávali, že povinná urobí po preukázaní neviny navrhovateľa vhodné opatrenia, aby sa situácia nezopakovala, situácia sa však zopakovala s odstupom času po zastavení trestného stíhania. Trestným konaním totiž bolo preukázané vnikanie mačky povinnej na nehnuteľnosti navrhovateľov a aj vážny zásah do práv navrhovateľov už vzniknutý, ktorý pri opakovaní vnikania mačky na nehnuteľnosti navrhovateľov opäť hrozí (úhyn ďalšej mačky po strete so psom a ďalšie krivé obvinenia navrhovateľa v 1. rade). Súd prvej inštancie opomenul kamerové záznamy a fotografie o vniknutí mačky zo dňa 8.6.2023, zo dňa 4.8.2024 a zo dňa 6.8.2024, z ktorých vyplýva, že zásahy do vlastníckych a iných práv navrhovateľov sa opakujú, a to aj v poslednom období (fotografie z 8/2024). Navrhovatelia dokonca v daný deň privolali hliadku PZ, ktorá ich odkázala na návrh na neodkladné opatrenie. U navrhovateľov ako osôb vyššieho veku, ktoré už majú vysoko negatívnu skúsenosť s vnikaním mačky na ich nehnuteľnosti, je tým daná bezodkladná potreba úpravy pomerov, nakoľko obava z vnikania mačky a s tým spojenými následkami je bezprostredne hroziaca, dôvodná a aktuálna. Zdravotný stav navrhovateľky v 2. rade preukazuje, že ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, nie vnikanie hocijakej mačky na susedné hocijaké nehnuteľnosti, ale nehnuteľnosti so psom, kde už k fatálnemu následku stretu mačky so psom došlo. Vnikanie mačky navyše nie je podmienené ročným obdobím ani počasím, ide o opakujúci sa stav, ktorý treba riešiť neodkladným opatrením a nie konaním vo veci samej, keďže k stretu môže dôjsť bezprostredne kedykoľvek. K zavlažovaniu, ktoré zasahuje na nehnuteľnosti navrhovateľov, uviedli, že zo strany povinnej ide už o schválnosť, ktorú nelimituje počasie ani ročné obdobie, nakoľko ak by to nebola schválnosť, zavlažovanie by povinná posunula dobrovoľne, keďže bola navrhovateľmi na to upozornená. Navrhovatelia osvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie.
6. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu navrhovateľov proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa povinná nevyjadrila.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným a dopĺňacím uznesením v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie v spojení s opravným a dopĺňacím uznesením je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
8. V prvom rade treba uviesť, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení i v opravnom a dopĺňacom uznesení označil strany ako „žalobcovia“ a „žalovaná“, s ktorým označením nemožno bezvýhradne súhlasiť, nakoľko v danej veci ide o konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nebude nasledované konaním vo veci samej. Vzhľadom na to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako „navrhovatelia“ a druhú stranu, t. j. tú, voči ktorej smeruje návrh na uloženie povinnosti zabrániť vnikaniu mačiek na nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľov a zdržať sa zavlažovania nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľov ako „povinná z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinná“. Odvolací súd preto vo svojom uznesení označoval strany ako „navrhovatelia“ a „povinná“, ktorí sú totožnými subjektami s tými, ktoré súd prvej inštancie označil ako „žalobcovia“ a „žalovaná“.
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i argumenty navrhovateľov predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Predovšetkým sa žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť). Odôvodnenie napadnutého uznesenia totiž nevykazovalo žiadne logické, skutkové ani právne medzery, bolo preto i objektívne presvedčivým (ktorou presvedčivosťou tu samozrejme je nutné mať na mysli schopnosť presvedčiť kohokoľvek s výnimkou toho, kto má záujem na celkom inom výsledku konania) a odvolaciemu súdu poskytovalo možnosť sa i len obmedziť na konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pre nutnosť vyporiadania sa aspoň stručne aj s odvolacími námietkami a pre celkovú úplnosť sa však žiada aj tu doplniť nasledovné:
11. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
14. V zmysle § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. V zmysle § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
17. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená), a to jednak v štádiu pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
18. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.
19. Navrhovatelia sa v prejednávanej veci domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti povinnej zabrániť vnikaniu ňou chovaných mačiek na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov a zdržať sa zavlažovania nehnuteľností navrhovateľov dôvodiac, že zásahy do vlastníckych a iných práv navrhovateľov sa opakujú, ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerov a je vážne ohrozený výkon ich práv nemožnosťou reálne užívať vlastné nehnuteľnosti s vlastným psom pre obavu jeho stretu s mačkou ako i nevhodné a neželané vnikanie vody, čím je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán. I podľa odvolacieho súdu nie je naplnený základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Odvolací súd má za to, že navrhovatelia neosvedčili také konanie protistrany, ktoré by vyžadovalo naliehavosť zásahu súdu na bezodkladnú úpravu pomerov. Táto potreba nastáva v prípadoch, kedy by nenariadením neodkladného opatrenia vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, respektíve, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Neodkladné opatrenie je totiž výnimočný inštitút, ktorý vyžaduje výnimočnú situáciu. K argumentom navrhovateľov, že zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia im súd prvej inštancie odoprel ochranu pred neprimeranými zásahmi do ich práv zo strany povinnej, odvolací súd uvádza, že niet pochybností o susedskom spore medzi stranami a je možné aj konštatovať vo vzťahu k prvej požiadavke na nariadenie neodkladného opatrenia, že bolo osvedčené vnikanie mačiek na nehnuteľnosti povinných, avšak nebolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spôsobenej obťažovaným nad mieru primeranú pomerom a vo vzťahu k druhej požiadavke nebolo osvedčené ani len zavlažovanie nehnuteľností navrhovateľov a už vôbec nebolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Odvolací súd sa plne stotožňuje s posúdením podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie a nemá k tomuto posúdeniu viac, čo dodať. Nebolo osvedčené, že je dané nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, teda jedna zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia (nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami) splnená nebola. Preto bolo dôvodným, aby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie zamietnutý.
20. Odvolací súd ďalej uvádza, že navrhovatelia k odvolaniu pripojili fotografiu uschnutej tuje a zoznam telefonických hovorov na Políciu SR a Mestskú políciu Senica, pričom predloženie týchto dôkazov až v odvolacom konaní ničím nezdôvodnili. Je nesporné, že navrhovatelia v odvolacom konaní v rámci procesného útoku predložili nové listinné dôkazy, avšak novoty v odvolacom konaní sú prípustné len zo zákonom taxatívne vymedzených dôvodov. 21. Podľa § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
22. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je preto prípustná len za splnenia zákonom taxatívne stanovených podmienok. Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom
podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda povinnosťou odvolateľa preukázať, že nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré uvádza až v odvolacom konaní, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Navrhovatelia pritom žiadne takéto dôkazy nepredložil a ani netvrdili, že ich prostriedky procesného útoku spočívajúce v nových listinných dôkazoch z nejakých dôvodov nemohli použiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní neboli splnené, odvolací súd na predmetné listinné dôkazy navrhovateľov nemohol prihliadnuť. Vychádzal preto len z výsledkov osvedčenia rozhodujúcich skutočností v konaní pred súdom prvej inštancie.
23. V preskúmavanej veci odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej ochrany navrhovateľov nebola spoľahlivo osvedčená dôvodnosť bezodkladnej potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že je naplnený prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Z osvedčených skutočností vypláva, že sa jedná o niekoľko rokov trvajúci stav, ktorí navrhovatelia doposiaľ neriešili žalobou vo veci samej proti ohrozeniu výkonu ich práva a domáhajú sa v prejednávanej veci ochrany pred zásahmi do ich práv formou neodkladného opatrenia, čo však nie je opodstatnené.
24. Navrhovatelia majú samozrejme možnosť brániť sa iným spôsobom, zásah súdu do tohto vzťahu navrhovaným neodkladným opatrením nie je nevyhnutný.
25. Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú odvolaciu argumentáciu, nespôsobilú privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
26. Odvolací súd, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadali navrhovatelia splnené neboli a súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia správne zamietol, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným a dopĺňacím uznesením podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a contrario Civilného sporového poriadku tak, že plne úspešnej povinnej nepriznal voči navrhovateľom nárok na náhrada trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že povinná bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, že povinnej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania.
28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).