Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/64/2025

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, E. F. - D., právne zast.: JUDr. Peter Svrček, advokát so sídlom K. G. F. XXXX/X, H., proti strane, ktorej sa má uložiť povinnosť: F. I., H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. X, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 31. marca 2025, č.k. -31, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Strane, ktorej sa mala uložiť povinnosť, nepriznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.), ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil protistrane zdržať sa nakladania so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 25/126- iny k pozemku EKN parc. č. 30 trvalý trávny porast o výmere 186 m2 v k. ú. a obci E. F., zapísanému na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k tomuto pozemku. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi sa ich náhrada nepriznáva (výrok II.).

2.

Súd prvej inštancie mal z výpisu LV č. XXX, k. ú E. F. osvedčené, že spoluvlastníkmi predmetnej vyššie označenej nehnuteľnosti sú D. J. v spoluvlastníckom podiele 59/126-ín, C. K. (v správe Slovenského pozemkového fondu) v spoluvlastníckom podiele 42/126-ín a F. I. v spoluvlastníckom podiele 25/120- ín, pri ktorej mene je vyznačená plomba na základe V 685/2025 – kúpna zmluva a zároveň poznámka o prebiehajúcom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Z čestných vyhlásení z roku 2005 L. C., F. I., K. C. mal osvedčené, že pri predaji rodičovského domu a pozemkov pod domom a záhradou v E. F. sa už so zomrelým B. C., nar. XX.XX.XXXX, dohodli, že sa vzdá svojho podielu na parcele č. 31 a 33, v častiach podľa nového číslovania a žiadajú, aby podiely vedené na LV č. XXX G. M. XXX, k. ú. E. F., boli prepísané na navrhovateľa. Z potvrdenia obce E. F. mal osvedčené, že parcelu EN 402 vytvorenú pozemno-knižnými parcelami č. 30, 33 a 34 tak, ako je zakreslená v geometrickom pláne č. 1621/2000, zo dňa 16.01.2001, od dávnej minulosti užíval zomrelý B. C. a jeho manželka F., H. N., bez akýchkoľvek zásahov a nárokov pôvodných vlastníkov, prípadne ich právnych nástupcov. Dospel k záveru, že v predmetnej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahoval zdôvodnenie, ani osvedčenie potreby okamžitého zásahu súdom. Okrem prebiehajúceho vkladového konania v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú navrhovateľom uvádzané iné

rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ neosvedčil, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu jeho práva, inak povedané, navrhovateľ neosvedčil, že by sa nenariadením neodkladného opatrenia zhoršilo jeho právne postavenie do takej miery, že by sa zmenou v osobe spoluvlastníka nemohol domáhať konečnej súdnej ochrany. Zmenou v osobe podielového spoluvlastníka predmetnej spornej nehnuteľnosti totiž nedôjde k zmene právneho postavenia navrhovateľa. Zmena v osobe spoluvlastníka nebráni navrhovateľovi, aby si podal určovaciu žalobu. Zároveň dal do pozornosti, že navrhovateľ dlhodobo akceptuje stav vedený v katastri nehnuteľnosti a to zápis vlastníckeho práva osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, ako i ostatných spoluvlastníkov zapísaných na LV č. XXX, k. ú. E. F.. Doposiaľ žalobu o určenie vlastníckeho práva, resp. žalobu, že jeho právny predchodca bol ku dňu svojej smrti vlastníkom spornej nehnuteľnosti, nepodal, hoci v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložil listinné dôkazy datované už v roku 2005. Vzhľadom na takýto dlhotrvajúci skoro dvadsaťročný stav by sa navrhovaným neodkladným opatrením zasiahlo do vlastníckych práv protistrany nad nevyhnutnú mieru. 3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie a prizná mu právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že svoj návrh dostatočne nezdôvodnil či potrebu urýchlenej úpravy pomerov neosvedčil. Ako prvý dôvod potreby okamžitej úpravy pomerov medzi stranami uviedol možné domáhanie sa ochrany svojej dobromyseľnosti nadobúdateľom podielu. Uviedol, že hoci sa dovolací i ústavný súd vo väčšine prípadov prikláňajú k možnosti preváženia zásady ochrany dobromyseľnosti nad zásadou „nemo plus iuris ad allium trasfere potest quam ipse habet“ iba v zákonom stanovených prípadoch (1 V Obdo 2/2020, , , ), nejde o jednotne prijímaný názor, keď napríklad najvyšší aj ústavný súd sa v niektorých rozhodnutiach priklonili na stranu ochrany dobromyseľného nadobúdateľa (, , ). Existuje teda reálna obava, že nadobúdateľ podielu by sa v prípade povolenia vkladu vlastníckeho práva mohol domáhať ochrany svojej dobromyseľnosti a dôvery v hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností, pričom nie je vylúčené, že súd konajúci na základe žaloby o určenie vlastníckeho práva by mu dal vzhľadom na nejednotnosť všeobecných súdov aj ústavného súdu pri riešení tejto otázky za pravdu. Druhou skutočnosťou odôvodňujúcou potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu, na ktorú v návrhu poukázal, je možnosť predpokladaného nadobúdateľa podielu D. J., vlastníka susedného pozemku (jediného možného záujemcu o kúpu podielu), dosiahnuť nadobudnutie vlastníckeho práva k celému pozemku od Slovenského pozemkového fondu. Ak je predpoklad správny, D. J. by bol v prípade povolenia vkladu jediným známym spoluvlastníkom pozemku EKN parc. č. 30, pričom zvyšný podiel vo veľkosti 42/126 je zapísaný na K. C. a spravovaný Slovenským pozemkovým fondom. D. J. by nič nebránilo tento podiel od fondu odkúpiť alebo podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom by spĺňal podmienky na odkúpenie podielu od fondu, ako sú zverejnené na jeho internetovej stránke. Ak by takáto situácia nastala, ešte viac sa mu sťaží ochrana jeho vlastníckeho práva. Ak by bola spoluvlastníčkou pozemku v čase podania určovacej žaloby F. I. (t.j. strana ktorej sa má uložiť povinnosť, resp. protistrana), jej procesná obrana by bola vzhľadom na jej čestné vyhlásenie z roku 2005 veľmi obmedzená. Má dôvodnú obavu, že v prípade nadobudnutia celého pozemku EKN parc. č. 30 D. J., hoc i len na krátky čas, by došlo po viac než 80 rokoch umiestnenia včelnice na tomto pozemku k jeho prinúteniu na jej likvidáciu. Z hľadiska umiestnenia včelnice má toto miesto ideálne podmienky pre život včiel a zachovanie cyklu nielen včiel, ale aj okolitej prírody.

K záveru súdu prvej inštancie, že vzhľadom na to, že dlhodobo nerieši ochranu svojho vlastníckeho práva podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva, by bolo nariadenie neodkladného opatrenia zásahom do vlastníckeho práva protistrany nad nevyhnutnú mieru, uviedol, že pozemok EKN parc. č. 30 je súčasťou pozemku CKN parc. č. 402, ktorý zahŕňa aj pozemok EKN parc. č. 33, zapísaný na liste vlastníctva č. XXX. Ako spoluvlastníčky tohto pozemku sú na základe uznesenia o dedičstve spis. zn. D 745/01 zapísané aj E. F., nar. X.X.XXXX, a K. C., nar. XX.X.XXXX, ktoré tieto podiely zdedili po svojom otcovi C. C., ktorý zomrel v roku 2001 a ktorý bol vnukom O. C., nar. XXXX. Predtým nechcel riešiť otázku svojho vlastníckeho práva k celému pozemku CKN parc. č. 402 súdnou cestou, keď by musel žalovať dve maloleté deti (v roku 2005 mali 13 a 9 rokov), navyše jeho vzdialené príbuzné. Myslel si, že mu postačuje čestné vyhlásenie ich matky K. C., ktoré priložil k návrhu. Aj v prípade protistrany predpokladal,

že nebude problém sa s ňou dohodnúť, keď v roku 2005 vyhlásila, že si vlastnícke právo k pozemku EKN parc. č. 30 (a ani 33) neuplatňuje. E. F. aj K. C. však po dosiahnutí plnoletosti previedli svoje podiely k pozemku EKN parc. č. 30 na D. J., o čom v danom čase žalobca nevedel a nemohol tomu zabrániť. V prípade protistrany sa však v priebehu konania o povolení vkladu dozvedel o uzavretí kúpnej zmluvy v prospech tretej osoby, preto sa snaží zabrániť protiprávnemu prevodu spoluvlastníckeho podielu.

Protistrana navyše v minulosti už vyhlásila, že vlastnícke právo k pozemku EKN parc. č. 30 jej nepatrí, a teda vyhovením návrhu by súd nezasiahol neprimerane do jej vlastníckeho práva, keď ona sama potvrdila, že jej nepatrí. 4. Krajský súd v Žilina ako odvolací súd ( ) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , a ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách a a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

5.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností zadokumentovaných v spise dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia zodpovedá kritériám uvedeným v ust. v spojení s , odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti ( ).

6.

Základným predpokladom dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody, alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorej zo strán konania ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami konania a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. 7. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či sa vedie konanie vo veci samej alebo nie) postačuje pre vyhovenie návrhu a poskytnutie predbežnej ochrany „len“ osvedčenie tvrdeného nároku; jeho preukázanie možno v konečnom dôsledku vysloviť až v meritórnom rozsudku. Uvedené je výrazom podstaty neodkladných opatrení – tieto majú poskytnúť okamžitú, predbežnú súdnu ochranu nárokom, ktoré nemožno v plnej miere preukázať, pretože na to nie je priestor v krátkom časovom úseku určenom pre rozhodovanie ( ). Súd preto prihliada na argumentáciu navrhovateľa z hľadiska jej osvedčenia, ktorý pojem na účely daného konania znamená „spravdepodobnenie“ nároku. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa teda v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv. Uvedené však neznamená, že súd môže akceptovať akékoľvek tvrdenia produkované stranami bez ich aspoň minimálnej podpory v podobe dôkazov nasvedčujúcich tomu, že skutková situácia formulovaná v podanom návrhu vyžaduje okamžitý zásah v podobe rozhodnutia súdu. 8. Samotná lehota na rozhodnutie však indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.

9.

Aj odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil naliehavosť bezodkladného zásahu súdu do pomerov strán, a teda neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Za podstatné považoval odvolací súd skutočnosť, že navrhovateľ nie je podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku a zmena v osobe podielového spoluvlastníka nemá vplyv na právne postavenie navrhovateľa. Absenciu bezodkladnosti požadovaného neodkladného opatrenia potvrdzuje aj dlhodobá pasivita navrhovateľa, ktorý doposiaľ neinicioval žiadne súdne konanie, ktorým by sa domáhal určenia vlastníckeho práva vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľom uvádzané dôvody, pre ktoré takúto vlastnícku žalobu nepodal, sú právne irelevantné. Taktiež sú bez relevancie aj dohady a domnienky navrhovateľa ohľadne osoby budúceho nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu (strany, ktorej sa mala uložiť povinnosť), ktoré neodôvodňujú vydanie neodkladného opatrenia s požadovaným obsahom. 11. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa spolu so závislým výrokom na náhradu trov konania, keď navrhovateľovi ako neúspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. 12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle tak, že strane, ktorej sa mala uložiť povinnosť, ako úspešnej strane nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to s poukazom na to, že jej preukázateľne v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli. 13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a 2 )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a 2 )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a 2 )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )