Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-6Csp/81/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. a sudcov JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F. XX, XXX XX G., zastúpená: JUDr. Ivo Babjak, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 42227534, proti žalovanému: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O. BOX 205, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 37927795, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.125,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. -164 zo dňa 6. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úver č. XXXXXXXX/ XXXXXXXXX v Článku VI: Zabezpečenie návratnosti mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru bod 1 v znení: Mimoriadny medziúver a stavebný úver poskytnutý na základe tejto zmluvy, vrátane príslušenstva, bude zabezpečený nasledovnými druhmi zabezpečenia „avalista blankozmenky: A. B., rodné číslo XXXXXX/XXXX dátum narodenia XX.X.XXXX, trvale bytom E. F. XX, XXX XX G.“ je neprijateľná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.125,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.125,- eur od 10.10.2020 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V poradí tretím výrokom priznal žalobkyni proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil skutkový stav, podľa ktorého sa žalobkyňa žalobou zo dňa 23.11.2020 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.125,- eur s príslušenstvom. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX zo dňa 28.9.2005 uzatvorená medzi H. G. G., A. ako veriteľom a dodávateľom na jednej strane a A. D. a B. D. ako dlžníkmi a spotrebiteľmi na druhej strane, kde žalobkyňa vystupovala ako ručiteľka, je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a preto celý vzťah treba posudzovať podľa spotrebiteľského práva. Zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobkyňou ako dlžníkom a spotrebiteľom a žalovaným ako veriteľom a dodávateľom, je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou. Žalobkyňa ako avalistka na zmenke, ktorá mala slúžiť na zabezpečenie úveru č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, bola Zmenkovým platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 6.4.2010 zaviazaná spoločne a

nerozdielne s dlžníkmi A. D. a B. D. zaplatiť právnemu predchodcovi žalovaného H. G. G., A. sumu 11 280,05 eura. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.10.2010 postúpila H. G. G., A. svoju pohľadávku na žalovaného. Žalovaný cestou súdneho exekútora začal vymáhať pohľadávku na podklade exekučného titulu Zmenkového platobného rozkazu sp.zn. -43 zo dňa 6.4.2010. Rozhodnutiu o splácaní dlhu Zmenkovým platobným rozkazom neprebehlo súdne konanie, kde by sa mohla brániť. Okresný súd Svidník exekúciu uznesením sp. zn. zastavil a uviedol, že je nesporné, že vymáhaný nárok voči žalobkyni zo strany súdneho exekútora vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9.10.2020. Zo správy súdneho exekútora zo dňa 22.4.2020 sa dozvedela, že súdnemu exekútorovi uhradila 6.500,- eur. Z tejto sumy súdny exekútor zaslal žalovanému sumu 2.125,- eur. Keďže žalovanému plnila na základe exekúcie sp. zn. a táto exekúcia bola zastavená, odpadol dôvod plnenia podľa 451 ods. 2 . U žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne.

3. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že podpísala úverovú zmluvu na požiadanie svojho syna s nevestou, ktorí chceli kúpiť dom. Podpísala všetky papiere, ktoré jej dali na podpis, čo je avalista nerozumela, takéto výrazy ako blankozmenka, avalista, dohoda o vyplňovacom práve dovtedy nepočula a ani teraz ich nepozná a nemá žiadnu skúsenosť s blankozmenkou. Pri podpise nič jej nebolo vysvetlené ani nebola poučená. Syn pôžičku nesplácal a ona jedného dňa dostala exekúciu na dom.

4. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 3.10.2005 je zrejmé, že ju uzavrel pôvodne oprávnený (H. G. G., A.) ako veriteľ a okrem dlžníkov aj žalobkyňa ako avalista blankozmenky. Vlastný právny vzťah týkajúci sa strán vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy.

5. Rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom bol zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. . Zo spisu zmenkového súdu a z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie rovnako ako konštatoval aj súd v exekučnej veci sp. zn. , uviedol, že vymáhaný nárok žalovaného v konaní na Okresnom súde Prešov sp. zn. vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení žalovaného a predloženého originálu zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, z ktorej plnenie bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Z výsluchu žalobkyne bolo preukázané, že žalobkyňa pri podpísaní zmenky nevedela, že sa automaticky stáva ručiteľkou na poskytnutom úvere. Pojmy ako avalista, vystaviteľ, zmenečník a pod. jej nič nehovorili. Zmenku, ako aj príslušné dokumenty, podpísala len z dôvodu, že boli podmienkou poskytnutia pôžičky jej synovi a neveste. Európska komisia k výkladu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/102/EHS a čl. 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že Smernica 87/102/EHS nezakazuje síce použitie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale znenie článku 9 však výslovne prikazuje, aby v prípade, ak členské štáty použitie zmeniek povolili, musia zároveň zabezpečiť vhodnú ochranu spotrebiteľa v takých situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa podľa názoru komisie je potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, čím je zahrnutá aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok, ak to vyplýva z legislatívy EÚ a judikatúry Súdneho dvora EÚ. Za neprijateľné zmluvné podmienky podľa ods. 4 písm. a) v uvedenej spotrebiteľskej zmluve sa považuje najmä ustanovenie, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorým sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy. Používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách je neprijateľná zmluvná podmienka, lebo avalista podpíše zmenku, na ktorej nie je uvedená suma a dátum splatnosti. Výšku sumy si dopíše ten, kto drží zmenku a vôbec to nemusí byť ten, v prospech koho bola zmenka vystavená, čo je aj tento prípad. Žalovaný nikdy nepreukázal zmluvu o postúpení pohľadávky z H. na žalobkyňu. Sumu na zmenke si tak dopíše držiteľ zmenky bez toho, aby táto suma bola preskúmaná súdom. Žalobkyňa bez toho, aby vedela, koľko sú dlžníci dlžní veriteľovi na základe zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol vydaný bez preskúmania dlžnej čiastky, plnila sumu uvedenú v zmenkovom platobnom rozkaze. Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa ( Smernice Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť súd preveruje z úradnej moci (rozsudok SD EÚ C-240/98 až C-244/98). Neprijateľná podmienka upravená v spotrebiteľskej zmluve je neplatná ( ). Na základe uvedeného súd o napadnutej zmluvnej podmienke rozhodol tak, že je neprijateľná.

6. Čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.125,- eur. Súd považoval nárok uplatnený zo strany žalobkyne za dôvodný a preukázaný. Zo správy súdneho exekútora zo dňa 22.4.2020 je zrejmé, že žalobkyňa uhradila súdnemu exekútorovi sumu 6.500,- eur a súdny exekútor z tejto sumy zaslal žalovanému sumu 2.125,- eur. Okresný súd Svidník dňa 3.8.2020 rozhodol uznesením sp. zn. o zastavení exekúcie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.10.2020. Bolo preukázané, že žalobkyňa žalovanému plnila na základe exekúcie sp. zn. , táto exekúcia bola zastavená a tak odpadol aj dôvod plnenia žalobkyne žalovanému. Keďže súd určil, že blankozmenka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky zakladá plnenie bez právneho dôvodu, t. j. bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je žalovaný povinný vydať (, ), súd aj v tejto časti žalobe žalobkyne vyhovel. K zásahu do vzniku právneho stavu v rozpore s Exekučného poriadku, na ktorý odkazuje vo vyjadrení žalovaný, súd poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR pod R 48/2009. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.125,- eur od nasledujúceho dňa po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie do zaplatenia v súlade s .

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s .

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a prizná žalovanému voči žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu. Namietal, že súd prvej inštancie dostatočne presvedčivo neuviedol, v čom spočíva neprijateľnosť citovanej zmluvnej podmienky úverovej zmluve. Súdom prvej inštancie určené ustanovenie zmluvy o úvere ako neprijateľná zmluvná podmienka neobsahuje povinnosť plnenia spotrebiteľom a nejedná sa o ustanovenie, s ktorým by sa žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy. K tvrdeniu súdu, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky je v možnosti doplnenia sumy na zmenke, uviedol, že právo na vyplnenie blankozmenky bolo dojednané v osobitnej dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 28.9.2005 a nemá základ v zmluvnom dojednaní, ktoré bolo súdom určené za neprijateľné. Súd prvej inštancie nevysvetlil, v čom má spočívať nerovnováha v právach a povinnostiach strán zmluvy o úvere, konkrétne v zmluvnom ustanovení, ktoré určil za neprijateľné. Zmenečné ručenie v čase podpisu zmluvy o úvere predstavovalo zákonom prípustný spôsob zabezpečenia zaplatenia pohľadávky, preto je vylúčené, žeby sa jednalo o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán zmluvy, t.j. je vylúčené označenie čl. VI. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V tomto smere je odvolaním napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Konštatovanie súdu o nepreukázaní postúpenia pohľadávky z úveru je v rozpore s odsekom 8 odôvodnenia rozhodnutia o vykonaní dôkazu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.10.2010. Tvrdenie žalobkyne o nevedomosti, že sa stáva ručiteľkou vyvracia podpis na podpisovej strane zmluvy o úvere s označením jej právneho postavenia. Pre nepreskúmateľnosť výroku I. o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je nesprávny aj súvisiaci výrok o povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie v sume 2.125,- eur. Súd v rozsudku neurčil, že blankozmenka v zmluve o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto je vylúčené, žeby na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne. Procesným zastavením exekúcie nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktoré bolo podkladom vedenia exekúcie. Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Prešov pod č.k. -43 zo dňa 6.4.2010 je naďalej stále platným rozhodnutím súdu, na ktoré žalobkyňa plnila. Žalobkyňa plnila na existujúcu pohľadávku judikovanú rozhodnutím súdu, preto je vylúčené, aby toto plnenie predstavovalo plnenie bez právneho dôvodu.

9. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Poukázala na ust. o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od

dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. V danom prípade zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah. Zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere uzatváral žalobca ako občan - fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári predchodcu žalovaného a mala predtlačený text. Do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníkov, výška poskytnutého úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2011 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa, a.s. proti G. M.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. K obdobnému záveru o prelomení zásady zmenky ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu ku spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965 - II. Zaitschrift fürdas gesamte Handelsrecht und Wirtschaftrecht 191/62 Hamm, publikovaný v časopise Neue juristische Wochenschrift, 1965 str. 1125. Ak teda vo vyššie uvedenej veci ESD C- 419/11 skúmal Súdny dvor EÚ, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o to viac je odôvodnený záver o skúmaní postavenia spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka a v tej súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľských zmlúv. Taktiež je potrebné uviesť, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 16.11.2010 vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10, bolo rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií (a nielen sankcií, ale akýchkoľvek zmluvných dojednaní) obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. V bode 37 tohto rozhodnutia proti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je uvedené, že sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice číslo 93/13, a to že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V bode 38. uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných stranám nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v o spotrebiteľských úveroch v rôznom znení do 31.12.2007 a od 1.1.2008. Posledná platná právna úprava v o spotrebiteľských úveroch dokonca zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne a právne správny a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS/78/05).

12. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak obchodník nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi obchodníkom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takejto podmienky, obchodník je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Obchodník má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca obchodníka. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, obchodník je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

15. Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa , súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

17. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa , pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa . Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

19. Podľa , zmluva ďalej obsahuje podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek.

20. Podľa , ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek,8) musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

21. Podľa veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.

22. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten, cit.: ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované nato, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. ako nekalú.“). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porovnaj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10)

23. Základnou charakteristikou neprijateľných podmienok je, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. To znamená, že dodávateľovi priznávajú silnejšie právne postavenie ako spotrebiteľovi. Nekalosť zmluvných dojednaní je v takomto prípade potrebné posúdiť s ohľadom na povahu plnenia (tovaru alebo služieb) zo zmluvy, na všetky okolnosti v dobe uzavretia zmluvy a všetky ostatné podmienky spotrebiteľskej zmluvy alebo iné zmluvy, od ktorých je spotrebiteľská zmluva závislá.

24. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-96/14, Súdny dvor konštatoval, cit.: „Článok 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že podmienka obsiahnutá v poistnej zmluve, ktorej cieľom je zaručiť uhrádzanie dlžných splátok veriteľovi v prípade úplnej práceneschopnosti dlžníka, patrí pod výnimku uvedenú v tomto ustanovení len v prípade, že vnútroštátny súd konštatuje po prvé, že vzhľadom na povahu, všeobecnú štruktúru a ostatné ustanovenia zmluvného rámca, do ktorého patrí, ako aj jej právny a vecný kontext táto podmienka vymedzuje základný prvok tohto rámca, ktorý ako taký charakterizuje, a po druhé, že táto podmienka je formulovaná jasne a zrozumiteľne, to znamená, že je pre spotrebiteľa zrozumiteľná nielen z gramatického hľadiska, ale že zo zmluvy jasne vyplýva aj konkrétne fungovanie mechanizmu, ktorého sa dotknutá podmienka týka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.“

25. Vo veci C-186/16 Súdny dvor rozhodol tak, že „1. Článok 4 ods. 2 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „hlavný predmet zmluvy“ v zmysle tohto ustanovenia zahŕňa zmluvnú podmienku, akou je zmluvná podmienka v spore vo veci samej, uvedenú v zmluve o úvere vyjadrenom v cudzej mene, ktorá nebola individuálne dohodnutá a na základe ktorej sa má úver splatiť v rovnakej cudzej mene, v akej bol dohodnutý, keďže táto podmienka určuje základné plnenie charakterizujúce túto zmluvu. Táto podmienka, pokiaľ je formulovaná jasne a zrozumiteľne, tak nemôže byť považovaná za nekalú. 2. Článok 4 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavka, podľa ktorej má byť zmluvná podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne, predpokladá, že v prípade zmlúv o úvere musia finančné inštitúcie poskytnúť dlžníkom informácie dostatočné na to, aby dlžníkom umožnili prijať obozretné rozhodnutia založené na dobrej informovanosti. V tejto súvislosti táto požiadavka predpokladá, že podmienka, podľa ktorej sa má úver splatiť v rovnakej cudzej mene, v akej bol dohodnutý, je pochopiteľná pre spotrebiteľa jednak na úrovni formálnej a gramatickej, ale zároveň aj pokiaľ ide o jej konkrétny dosah v tom zmysle, aby priemerný spotrebiteľ, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný, mohol nielen vedieť o možnosti revalvácie alebo devalvácie cudzej meny, v ktorej bol úver dohodnutý, ale aj posúdiť potenciálne významné ekonomické dôsledky tejto

zmluvnej podmienky pre jeho finančné záväzky. Vnútroštátnemu súdu prislúcha vykonať v tejto súvislosti potrebné overenia.“ Obdobne Súdny dvor EÚ rozhodol aj vo veci C-125/18 bod 2, Smernica 93/13, a najmä jej článok 4 ods. 2 a jej článok 8, sa má vykladať v tom zmysle, že súd členského štátu je povinný preskúmať jasnú a zrozumiteľnú povahu zmluvnej podmienky týkajúcej sa hlavného predmetu zmluvy, a to nezávisle od toho, či článok 4 ods. 2 tejto smernice bol prebratý do právneho poriadku tohto členského štátu.

26. V danom prípade sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu prvej inštancie domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.125,- eur s príslušenstvom. Vo vyjadrení k odporu zo dňa 15.2.2021 (č.l. 35 spisu) svoj návrh rozšírila o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 15048314/447490704 v Čl. VI.

27. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 3.10.2005 bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného a dlžníkmi A. a B. D. a žalobkyňou ako avalistkou blankozmenky. Zmenkovým platobným rozkazom sp.zn. zo dňa 6.4.2010 bola žalobkyňa zaviazaná spoločne a nerozdielne s dlžníkmi zo zmluvy zaplatiť právnemu predchodcovi žalovaného H. G. G., A. sumu 11.280,05 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.10.2010 postúpila H. G. G., A. svoju pohľadávku na žalovaného. Na základe upovedomenia o začatí exekúcie EX 1567/2013 začal súdny exekútor vymáhať pohľadávku 7.314,40 eur. Okresný súd Svidník uznesením sp.zn. zo dňa 3.8.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.10.2020 exekúciu zastavil z dôvodu, že súdnym exekútorom vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa súdnemu exekútorovi uhradila sumu 6.500,- eur a súdny exekútor zaslal žalovanému sumu 2.125,- eur.

28. V podanom odvolaní žalovaný namietal nepreskúmateľnosť záveru súdu prvej inštancie o neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky v zmluve o úvere. S touto námietkou žalovaného nie je možné sa stotožniť.

29. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie v bode 32. odôvodnenia rozsudku konštatuje, že v danom prípade žalobkyňa pri podpísaní zmenky nevedela, že sa automaticky stáva ručiteľkou na poskytnutom úvere. Pojmy ako avalista, vystaviteľ, zmenečník a pod. jej nič nehovorili. Zmenku, ako aj príslušné dokumenty, podpísala len z dôvodu, že boli podmienkou poskytnutia pôžičky jej synovi a neveste. Európska komisia k výkladu čl. 6 odstavec 1 Smernice Rady 93/102/EHS a čl. 4 Smernice Rady 87/102/EHS vyslovila názor, že Smernica 87/102/EHS nezakazuje síce použitie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale znenie článku 9 však výslovne prikazuje, aby v prípade, ak členské štáty použitie zmeniek povolili, musia zároveň zabezpečiť vhodnú ochranu spotrebiteľa v takých situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa podľa názoru komisie je potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa, čím je zahrnutá aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok, ak to vyplýva z legislatívy EÚ a judikatúry Súdneho dvora EÚ. Za neprijateľné zmluvné podmienky podľa ods. 4 písm. a) v uvedenej spotrebiteľskej zmluve sa považuje najmä ustanovenie, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorým sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy. Používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách je neprijateľná zmluvná podmienka, lebo avalista podpíše zmenku, na ktorej nie je uvedená suma a dátum splatnosti. Výšku sumy si dopíše ten, kto drží zmenku a vôbec to nemusí byť ten, v prospech koho bola zmenka vystavená, čo je aj tento prípad. Sumu na zmenke si tak dopíše držiteľ zmenky bez toho, aby táto suma bola preskúmaná súdom. Žalobkyňa bez toho, aby vedela, koľko sú dlžníci dlžní veriteľovi na základe zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol vydaný bez preskúmania dlžnej čiastky, plnila sumu uvedenú v zmenkovom platobnom rozkaze. Pojem vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa ( Smernice Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť súd preveruje z úradnej moci (rozsudok SD EÚ C-240/98 až C-244/98). upravená v spotrebiteľskej zmluve je neplatná ( ).

30. Odvolací súd dodáva, v danom prípade nebolo preukázané, že táto zmluvná podmienka bola individuálne dojednaná v súlade s . Právny predchodca žalovaného predložil stranám na podpis formulárovú zmluvu, do ktorej len doplnil údaje. Zmluvnú podmienku v zmluve o úvere žalobkyňa podpísala bez toho, aby mala vedomosť o tom, o aký úkon ide a aké finančné následky z neho plynú. V zmysle vyššie citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je

potrebné zmluvné podmienky formulovať jasne a zrozumiteľne, to znamená, aby bola pre spotrebiteľa zrozumiteľná nielen z gramatického hľadiska, ale aby zo zmluvy jasne vyplývalo aj konkrétne fungovanie mechanizmu, ktorého sa dotknutá podmienka týka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť všetky dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.

31. Zmenečné ručenie v čase podpisu zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere predstavovalo zákonom prípustný spôsob zabezpečenia zaplatenia pohľadávky, avšak použitie zmenky bolo limitované ust. , ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. V danom prípade však nebolo preukázané, že veriteľ postupoval v súlade s .

32. Pokiaľ krajský súd napriek námietkam sťažovateľa vzneseným počas súdneho konania (najmä v odvolaní sťažovateľa) dospel k právnemu záveru o nepotrebnosti/nemožnosti skúmania obsahu spotrebiteľskej zmluvy, teda pôvodného právneho vzťahu medzi prvým majiteľom zmenky a sťažovateľom (vystaviteľom zmenky), ktorý bol právnym titulom vystavenia zmenky, Ústavný súd Slovenskej republiky hodnotí jeho prístup ako formalistický, ktorý neprimeraným spôsobom znížil právnu ochranu prináležiacu sťažovateľovi v postavení spotrebiteľa. Ústavný súd Slovenskej republiky tiež zastáva názor, že konajúce súdy mali pristúpiť ku skúmaniu platnosti predloženej zmenky, vychádzajúc zo záveru, že v spotrebiteľských veciach všeobecne uznávaný princíp „vigilantibus iura scriptae sunt“ ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, vychádzajúc tak zo samotnej povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, v ktorých je neinformovanosť spotrebiteľov často zneužívaná v ich neprospech, keďže len malé percento spotrebiteľov dokáže vyhodnotiť nekalú povahu zmluvnej podmienky. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/150/2018 z 15. augusta 2018, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 33/2018)

33. Správnym je aj záver súdu prvej inštancie o povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Zmluvná podmienka v čl. VI. Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, o zabezpečení návratnosti mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru avalistom blankozmenky, žalobkyňou bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku a plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky zakladá plnenie bez právneho dôvodu, preto povinnosťou žalovaného je vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.125,- eur. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa uhradila súdnemu exekútorovi sumu 6.500,- eur. Exekúcia bola uznesením súdu prvej inštancie sp.zn. zastavená, preto odpadol dôvod, pre ktorý plnila žalobkyňa oprávnenému ( ). Z podania súdneho exekútora vyplýva, že oprávnenému poukázala sumu 2.125,- eur a túto sumu žalovaný v konaní nenamietal. Exekučným titulom bol Zmenkový platobný rozkaz, pri vydaní ktorého sa zmenkový súd nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy o úvere, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi. V tomto konaní súd prvej inštancie konštatoval, že zmluvná podmienka v čl. VI. Zmluvy zabezpečenie návratnosti úveru avalistom blankozmenky je neprijateľná zmluvná podmienka a preto plnenie na základe neplatnej blankozmenky, na základe ktorej bol vydaný Zmenkový platobný rozkaz je plnenie bez právneho dôvodu.

34. Zásada, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené (§ 61 Exekučného poriadku), znamená, že právne pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli, nemôžu byť exekúciou dotknuté. Uvedená zásada však nevylučuje, aby za podmienok stanovených zákonom došlo k zrušeniu rozhodnutí vydaných v exekučnom konaní s cieľom napraviť nesprávnosti týchto rozhodnutí. Pri schvaľovaní rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností už exekučné konanie nemá sporový charakter. Súd rozhodne o schválení rozvrhu výťažku aj v prípade zastavenia exekučného konania. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra 2008, sp. zn. )

35. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie bol správne zistený skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu boli vyvodené správne právne závery vo vzťahu uplatňovaného nároku žalobcu o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok. Odvolací súd nevzhliadol dôvody pre zopakovanie vykonaného dokazovania na nariadenom pojednávaní a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania ( a contrario).

36. K námietke o nesprávnom právnom posúdení podľa odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

37. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa potvrdil ako vecne správny.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením v spojení s podľa procesného výsledku konania. V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).