Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/5/2008

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Milana Deáka,

v exekučnej veci oprávneného R. s.r.o., P., IČO : X., zastúpeného JUDr. R. M., advokátom

V., P., Bratislava, proti povinnému B., spol. s.r.o., H., IČO : X., o zaplatenie 4 965 000,-- Sk

istiny s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. Er 798/00,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu

Okresného súdu Bratislava IV z 30. augusta 2007, č.k. Er 798/00-74, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 30. augusta 2007 č.k.

Er 798/00-74 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 30. augusta 2007 č.k. Er 798/00-74 schválil

rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území F., vedenej

na liste vlastníctva č. X., parc.č. X. ako pozemok – zastavané plochy a stavba súp.č. X.,

na parc.č. X., v ktorom rozdeľovaný výťažok predstavoval sumu 1 506 000,-- Sk, ktorú

rozvrhol tak, že na trovy exekúcie a odmenu súdneho exekútora JUDr. J. P. pripadla suma

1 230 800,-- Sk a oprávnenému suma 275 200,-- Sk s tým, že zostatok pohľadávky zostal

neuspokojený. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 4 ods. 1 v spojení s § 5 ods. 1 vyhl.č.

o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a ustanoveniami až

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Dospel k záveru, že navrhnutý rozvrh výťažku je

v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami.

Proti tomuto uzneseniu prvostupňového súdu podal dňa 1. apríla 2008 na základe

podnetu oprávneného s poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1

písm. a/, c/ mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý

navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Poukázal na to, že exekučné konanie je osobitný typ občianskeho súdneho konania, ktorý

má sporový charakter a je upravené Exekučným poriadkom. Subsidiárne však na exekučné

konanie, v procesných pravidlách neobsiahnutých v Exekučnom poriadku, je nutné aplikovať

(vyplýva to z ustanovenia ). Keďže Exekučný poriadok vo svojich

ustanoveniach neobsahuje všeobecnú úpravu týkajúcu sa podmienok konania je potrebné

aplikovať , v zmysle ktorého súd v každom okamihu konania skúma, či sú

splnené podmienky konania, umožňujúce mu vo veci konať. Jednou z podmienok konania je

aj spôsobilosť byť účastníkom konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je

nedostatkom neodstrániteľným a súd v prípade zistenia tohto nedostatku musí konanie

zastaviť. Vytýkal preto prvostupňovému súdu, že v predmetnej veci nedostatočne skúmal, či

sú splnené podmienky konania. Ako povinný subjekt vystupovala obchodná spoločnosť B.

spol. s.r.o.. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že uvedená spoločnosť bola zrušená

bez právneho nástupcu 27. marca 2002 a teda v konaní vystupoval ako účastník ten, kto

nemal spôsobilosť byť jeho účastníkom. Od uvedeného dátumu prestali byť splnené

podmienky konania a súd mal na túto skutočnosť prihliadať z úradnej moci. V zmysle

ustanovenia v prípade, ak počas konania dôjde k zániku právnickej

osoby bez právneho nástupcu, súd musí konanie zastaviť. Ak súd konanie nezastavil, je

konanie postihnuté vadou spôsobujúcou nezákonnosť vydaných ďalších rozhodnutí. Poukázal

aj na to, že oprávnený v danej veci návrhom z 25. marca 2003 (č.l. 52) v zmysle

ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku navrhol zastavenie exekúcie.

Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného pod č.

50/2004 dispozičná zásada, ktorou je ovládané exekučné konanie, sa prejavuje aj v

spôsobe jeho skončenia. Ak ten, kto podal návrh na nariadenie exekúcie alebo jeho

právny nástupca navrhne jeho zastavenie, musí mu súd vyhovieť a exekúciu zastaviť.

Napriek tomu súd v danej veci rozhodnutím z 8. februára 2006 č.k. Er 798/00-68, Ex 217/00

návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol. Dôvodil tým, že už bol udelený

príklep vydražiteľovi a v zmysle ustanovenia § 61 Exekučného poriadku by nebolo

možné vrátiť vlastnícke právo povinnému, a preto by bolo zastavenie konania neúčelné.

Súd si v danej veci vyložil ustanovenie § 61 Exekučného poriadku nesprávne. Uvedené

ustanovenie by bolo možné aplikovať na situáciu, ak by sa v priebehu exekúcie ukázalo, že

táto vôbec nemala byť vykonaná. V takomto prípade by už vykonaný úkon exekútora

nebolo možné zrušiť. Navrátenie do pôvodného stavu ani nebolo zámerom oprávneného. Z

jeho podania je zrejmé, že podľa neho povinný už nedisponuje žiadnym ďalším

majetkom a na ďalšom pokračovaní exekúcie nemá záujem. Boli teda splnené

podmienky len na čiastočné zastavenie exekúcie. Preto boli teda dané dva dôvody na to, aby

súd exekúciu zastavil. V štádiu, keď súd schvaľuje rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti,

exekúcia už nemá charakter sporového konania, ale mení sa na konanie nesporové a súd ho

musí dokončiť aj po tom, čo bolo konanie zastavené. Ak by súd konanie zastavil, malo by

to nepochybne vplyv na spôsob jeho rozhodnutia v napadnutom uznesení. Predovšetkým

by na spôsob určenia odmeny exekútora aplikoval iné ustanovenia vyhlášky. Na danú

situáciu, v prípade zastavenia konania, by nebolo možné aplikovať súdom použité

ustanovenie § 4 ods. 1 vyhlášky, ale súd by musel postupovať podľa § 16 ods. 2 vyhlášky.

Oprávnený sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi mimoriadneho dovolania

podaného generálnym prokurátorom Slovenskej republiky.

Súdny exekútor vo svojom vyjadrení považoval postup prvostupňového súdu a jeho

rozhodnutie za vecne správne. Poukázal na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku, v zmysle

ktorého je navrátenie do predošlého stavu vylúčené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu navrhovateľa ( a

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 1 ) preskúmal napadnuté rozhodnutie okresného súdu a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení

s ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tzv. inými

vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že v konaní došlo k vadám

uvedeným v ( ) a že napadnuté rozhodnutie súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení ( ).

Z ustanovenia vyplýva, že v občianskom súdnom konaní súdy

prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré

neboli splnené dobrovoľne a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušeniu práv

a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali

na úkor týchto osôb.

Podľa občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej

upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo

ohrozené alebo porušené.

V zmysle kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd

pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolanie je prípustné a zároveň dôvodné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

Podľa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného

predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis

neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

V zmysle § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak

zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku môže súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to

vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Na rozvrhovom pojednávaní sa určí poradie a spôsob úhrady nárokov, na ktoré treba

prihliadať (§ 155 Exekučného poriadku).

V zmysle vyhlášky č. v znení neskorších predpisov základom

na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné

plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až § 16).

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej

určenie, najmenej však 500,-- Sk a najviac 1 000 000,-- Sk.

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže

časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením,

pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny

je výška vymoženej pohľadávky.

V prejednávanej veci bolo potrebné súhlasiť s právnym názorom mimoriadneho

dovolateľa v tom, že súd nedostatočne skúmal, či sú splnené podmienky konania. Ako

povinný subjekt v danej veci vystupovala obchodná spoločnosť B. spol. s.r.o. Keďže z výpisu

z obchodného registra vyplýva, že uvedená spoločnosť bola zrušená bez právneho nástupcu

27. marca 2002, v konaní vystupoval ako účastník ten, kto nemal spôsobilosť byť jeho

účastníkom. Od uvedeného dátumu prestali byť splnené podmienky konania a súd mal na túto

skutočnosť prihliadať z úradnej moci. V zmysle ustanovenia v prípade, ak

počas konania dôjde k zániku právnickej osoby bez právneho nástupcu, súd musí

konanie zastaviť. Ak súd konanie nezastavil, je konanie postihnuté vadou spôsobujúcou

nezákonnosť vydaných ďalších rozhodnutí.

Dôvodná bola aj námietka mimoriadneho dovolateľa v tom, že oprávnený návrhom

z 25. marca 2003 (č.l. 52) v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného

poriadku navrhol zastavenie exekúcie. Vychádzajúc z dispozičnej zásady, ktorou je

ovládané aj exekučné konanie, mal súd tomuto jeho návrhu vyhovieť. Napriek tomu súd

v danej veci rozhodnutím z 8. februára 2006 č.k. Er 798/00-68, Ex 217/00 návrh

oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol. Dôvodil tým, že už bol udelený príklep

vydražiteľovi a v zmysle ustanovenia § 61 Exekučného poriadku by nebolo možné

vrátiť vlastnícke právo povinnému, a preto by bolo zastavenie konania neúčelné. Súd si v

danej veci vyložil ustanovenie § 61 Exekučného poriadku nesprávne. Uvedené

ustanovenie by bolo možné aplikovať na situáciu, ak by sa v priebehu exekúcie ukázalo, že

táto vôbec nemala byť vykonaná. V takomto prípade by už vykonaný úkon exekútora

nebolo možné zrušiť. Navrátenie do pôvodného stavu ani nebolo zámerom oprávneného. Z

jeho podania je zrejmé, že podľa neho povinný už nedisponuje žiadnym ďalším

majetkom a na ďalšom pokračovaní exekúcie nemá záujem. Boli teda splnené

podmienky len na čiastočné zastavenie exekúcie.

V danej veci boli teda dané dva dôvody na to, aby súd exekúciu zastavil. V štádiu, keď

súd schvaľuje rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti, exekúcia už nemá charakter sporového

konania, ale mení sa na konanie nesporové a súd ho musí dokončiť aj po tom, čo bolo konanie

zastavené. Ak by súd konanie zastavil, malo by to nepochybne vplyv na spôsob jeho

rozhodnutia v napadnutom uznesení. Predovšetkým by na spôsob určenia odmeny exekútora

aplikoval iné ustanovenia vyhlášky.

Pokiaľ súdny exekútor s poukázaním na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku,

v zmysle ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené, namietal,

že vyhovením mimoriadnemu dovolaniu nemôže byť dotknutý právny stav, ktorý nastal

právoplatnosťou napadnutého uznesenia, treba uviesť, že uvedené ustanovenie vyjadruje

zásadu, že právne pomery niekoho iného ako účastníka konania, ktoré exekúciou vznikli,

nemôžu byť dotknuté. Nemožno však z neho vyvodiť, že by za podmienok stanovených

zákonom nebolo možné dosiahnuť nápravu nesprávností rozhodnutí vydaných v exekučnom

konaní, týkajúcich sa výlučne účastníkov exekučného konania, ako tomu bolo

v prejednávanej veci.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s , , keďže to

vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu

nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia

, rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. októbra 2008

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková