Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cr-2-2024.pdf
PDF · 122.14 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cr/2/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: Boris Osvald - Stolárstvo Boro, IČO: 46296742, Jula Horvátha 905/40, 967 01 Kremnica, právne zastúpený WEBBER LEGAL, s. r. o., Duchovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50680552, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Andrea Cviková, Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o žalobe o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a . Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktoré je žalobca p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške. Súd p r i z n á v a tlmočníkovi Mgr. Petrovi Marčekovi bytom Bratislava, Krajná 32 odmenu za vykonanie úkonu v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne súd osobitným uznesením. Trovy tlmočného v rozsahu 100 % z n á š a štát.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovských rozsudkov sp.zn. 63/08/21 Mo a sp.zn. 67/08/21 Mo zo dňa 04.02.2022 vydané rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom.
2.Žalobca v podanej žalobe uviedol, že mu boli doručené rozhodcovské rozsudky, ktorých zrušenia sa domáha. K veci uviedol, že dňa 04.10.2018 dal žalovaný žalobcovi podpísať Žiadosť o úver a dňa 12.10.2018 žalobca podpísal Zmluvu o úvere č. XXXXXX-XXXXX a rozhodcovskú doložku a dňa 12.11.2018 žalobca podpísal ďalšiu Žiadosť o úver a dňa 13.10.2018 (správne má byť 13.11.2018) žalobca uzavrel Zmluvu o úvere č. XXXXXX-XXXXX a rozhodcovskú zmluvu. Žalobca v spore tvrdil, že zmluvy neuzatváral ako fyzická osoba podnikateľ, ale ako súkromná osoba- spotrebiteľ. Žalovaný využil žalobcovu nevedomosť, nakoľko príjmy žalobcu plynuli z jeho podnikania a zneužil aj jeho finančnú tieseň. Žalobca je osobou s postihnutím, je hlucho-nemý. Žalobca sa dostal do finančných problémov, do špirály úverov, nakoľko v roku 2017 bol podvedený finančnou sprostredkovateľkou, ktorá mu dala uzatvoriť úverovú zmluvu so zaťažení nehnuteľnosti. Od roku 2018 je liečený antidepresívami. Žalobca chcel použiť peniaze na úhradu svojich starých dlhov a nie na podnikanie. Zmluva o úvere je koncipovaná ako podnikateľská zmluva a predstavuje záujem žalovaného obchádzať predpisy na ochranu spotrebiteľa. Konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi. Odplata je v hrubom nepomere s predpismi. Zmluva neobsahuje takmer žiadne náležitosti, najmä údaj o úrokovej sadzbe, celkovej čiastke a RPMN, čiže úver je bezúročný a bez poplatkov. Tiež nebol dodržaný postup podľa § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Nakoľko neboli dodržané predpisy na ochranu spotrebiteľa, nebola ani platne dojednaná rozhodcovská zmluva.
3.Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená žiadna spotrebiteľská zmluva. Poukázal na to, že rozhodcovský súd vyzval žalobcu oznámením zo dňa 30.08.2021 na podanie žalobnej odpovede k žalobe a prílohám. Žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) oznámenie prevzal dňa 15.10.2021, k žalobe sa však nevyjadril, rovnako sa to týka aj druhého rozhodcovského konania. Žaloba je neprípustná z dôvodu zmeškania lehoty na jej podanie a súčasne na jej obsah nie je možné prihliadať, pretože ide o uplatňovanie tvrdení, ktoré žalobca neuplatnil v rámci rozhodcovského konania. Žalovaný poukázal na to, že vzťah strán sporu vyplývajúcu z uzavretých zmlúv je vzťahom podnikateľský, uzatvorený v režime obchodného práva. Zo znenia čl.1 ods.1 Zmluvy vyplýva, že žalovaný poskytol peňažné prostriedky žalobcovi na výkon jeho podnikateľskej činnosti. V zmluve je žalobca označený ako podnikateľ. Uvedenú skutočnosť žalobca nerozporoval a to ani v rozhodcovskom konaní. Uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie Žiadosti o úver. V nej sa žalobca identifikoval ako fyzická osoba- podnikateľ, ktorá požiadala o poskytnutie PROFI úveru na podnikateľské (investičné) účely, identifikoval sa svojim IČO-m, účelom čerpania úveru- prevádzkový a konkretizovaním, že ide o opravu auta na. Žalobca mesiac po uzavretí prvej zmluvy požiadal opätovne o ďalší uver a to v zmysle Žiadosti zo dňa 12.11.2018, v ktorej popri svojich identifikačných údajoch a údajov týkajúcich sa podnikateľskej činnosti uviedol, že úver žiada za účelom nákupu materiálu/ dreva do stolárskej dielne. Následne uzavrel Zmluvu o úvere. Žalovaný poukázal na to, že zmluvy sú pri určení toho, aký úkon bol medzi stranami sporu vykonaný a uzavretý jednoznačné. Žalobca obsah uzatvorených zmlúv ani následne nespochybňoval. Tvrdenie žalobcu s odstupom času, že zmluvy uzatváral ako spotrebiteľský subjekt, je dôkazom o zavádzaní a to buď v čase uzatvárania zmlúv alebo pre účely tohto konania. Ani v jednom prípade nejde o postup, ktorý požíval súdnu ochranu. Pri všetkých úkonoch konal žalobca slobode a vedome. Za účelom zabezpečenia splatenia úveru čerpaného od žalovaného nebolo zriadené žiadne záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu.
4.Na pojednávaniach strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach (žalovaný v zmysle písomných ospravedlnení). Právny zástupca žalobcu doplnil, že pokiaľ by súd žalobu žalobcu zamietol, žiada, aby súd žalovanému nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa a poukazom na mentálnu a finančnú situáciu žalobcu.
5.Súd vykonal dôkaz výsluchom žalobcu. Žalobca potvrdil, že komunikoval s pani A., a to ešte aj pri predchádzajúcich úveroch. Následne uviedol, že s pani A., ktorá bola z PROFI CREDIT-u komunikoval mailom alebo SMS správami. Úver nebral ako podnikateľ. Vypísal Žiadosť a následne aj Zmluvu. Listiny podpisoval elektronicky. Potom to vytlačil a poslal jej to. Následne mu prišli peniaze. Postup bol rovnaký pri oboch zmluvách. Zmluvy nečítal, obsahu nerozumel. Zmluvy si neprečítal, pretože dôveroval pani A.. K tomu, či žiadal od zástupkyne žalovaného vysvetlenie niektorých častí zmluvy, ktorým prípadne nerozumel, žalobca uviedol, že on jej dôveroval a preto to podpísal. Suma z prvého úveru mu bola poslaná na jeho bežný účet v Slovenskej sporiteľni a suma z druhého úveru na jeho osobný účet do VÚB, ktorý používa aj na živnosť. Oba úvery bral preto, lebo potreboval splatiť svoje staré úvery. K tomu, prečo nereagoval na listiny doručované z rozhodcovského súdu, žalobca uviedol, že si s tým nevedel rady (s listinami a výzvami), preto sa obrátil na advokátsku kanceláriu a oni to mali vyriešiť. Následne žalobca špecifikoval, že pokiaľ komunikoval so žalovaným , tak to bolo prostredníctvom pani A. (nie pani A.), poznal ju už predtým, pretože s ňou vybavoval prechádzajúci úveru v Quatre. Od žalovaných chcel pôžičku na osobnú potrebu. Nevedel, že zmluvy so žalovaným sú vyhotovené tak, že sú určené na podnikanie. Nikto mu nevysvetlil, že sú určené na podnikateľské účely. Peniaze nepoužil na podnikateľské účely. Na otázku jeho právneho zástupcu, či si uplatnil úroky a poplatky z týchto úverov ako náklady na podnikanie, či si znížil základ dane, žalobca uviedol, že na to to nepoužil, ani o tom nevedel, že sa to dá takto použiť.
6.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmlúv, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7.Podľa § 52 ods. 4 toho istého zákona spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8.Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
9.Podľa § 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní tento zákon upravuje a) rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
10.Podľa § 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.
11.Podľa § 1 ods.4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona nemožno rozhodovať ani spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
12.Podľa § 40 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
13.Podľa § 40 ods.4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. 14.Podľa § 41 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
15.Podľa § 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tento zákon upravuje a) spotrebiteľské rozhodcovské konanie.
16.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a to Žiadosťou o úver zo dňa 04.10.2018, že žalobca požiadal žalovaného o Biznis úver. Žalobca bol v Žiadosti označený ako žiadateľ Obchodné meno: Boris Osvald- Stolárstvo BORO, IČO: 46296742, právna forma: SZČO, adresa sídla /miesta podnikania Jula Horvátha 905/40, Kremnica, fyzická osoba- podnikateľ, účel čerpania úveru: prevádzkový, špecifikácia účelu čerpania úveru: oprava auta na podnikateľské účely. Prehlásenie, že svojim podpisom potvrdzuje, že žiada o úver na podnikateľské účely a je si vedomý právnych následkov v prípade nepravdivosti tohto prehlásenia. Žalobca Žiadosť podpísal.
17.Žalovaný v spore preukázal a to Zmluvou o úvere č.253749-37001(uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), ktorú žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 12.10.2018, že poskytol žalobcovi úver vo výške 3.000 €. Žalobca bol v Zmluve označený ako dlžník Boris Osvald- Stolárstvo BORO, IČO: 46296742, sídlo Jula Horvátha 905/40, Kremnica, zapísaný v Živnostenskom registri Okresný úrad Žiar nad Hronom, reg.č. 680-16344. V čl.1.1 Zmluvy je konštatované, že žalovaný ako veriteľ poskytne žalobcovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej výške 3.000 €, na účel, ktorý je určený pre poskytnutie úveru. V čl.1.2 je uvedené, že dlžník pri uzatváraní a plnení Zmluvy
vystupuje ako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver využije na účel vyplývajúci/súvisiaci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti: prevádzkové náklady: oprava auta na podnikateľské účely. Zmluva je opatrená podpisom žalobcu pričom je k podpisu uvedené: Boris Osvald- Stolárstvo BORO. Súčasťou Zmluvy bol aj Splátkový kalendár, kde bol žalobca opätovne označený ako Boris Osvald- Stolárstvo BORO, pričom Splátkový kalendár podpísal ako dlžník s označením Boris Osvald- Stolárstvo BORO.
18.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a to ďalšou Žiadosťou o úver zo dňa 12.11.2018, že žalobca požiadal žalovaného o Biznis úver. Žalobca bol v Žiadosti označený ako žiadateľ Obchodné meno: Boris Osvald- Stolárstvo BORO, IČO: 46296742, právna forma: SZČO, adresa sídla /miesta podnikania Jula Horvátha 905/40, Kremnica, fyzická osoba- podnikateľ, účel čerpania úveru: prevádzkový, špecifikácia účelu čerpania úveru: nákup dreva na výrobu do stolárskej dielne. Prehlásenie, že svojim podpisom potvrdzuje, že žiada o úver na podnikateľské účely a je si vedomý právnych následkov v prípade nepravdivosti tohto prehlásenia. Žalobca Žiadosť podpísal.
19.Žalovaný v spore preukázal a to Zmluvou o úvere č.253749-37001(uzatvorenej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), ktorú žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 13.11.2018, že poskytol žalobcovi úver vo výške 3.000 €. Žalobca bol v Zmluve označený ako dlžník Boris Osvald- Stolárstvo BORO, IČO: 46296742, sídlo Jula Horvátha 905/40, Kremnica, zapísaný v Živnostenskom registri Okresný úrad Žiar nad Hronom, reg.č. 680-16344. V čl.1.1 Zmluvy je konštatované, že žalovaný ako veriteľ poskytne žalobcovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej výške 3.000 €, na účel, ktorý je určený pre poskytnutie úveru. V čl.1.2 je uvedené, že dlžník pri uzatváraní a plnení Zmluvy vystupuje ako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver využije na účel vyplývajúci/súvisiaci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti: prevádzkové náklady: nákup dreva na výrobu do stolárskej dielne. Zmluva je opatrená podpisom žalobcu pričom je k podpisu uvedené: Boris Osvald- Stolárstvo BORO. Súčasťou Zmluvy bol aj Splátkový kalendár, kde bol žalobca opätovne označený ako Boris Osvald- Stolárstvo BORO, pričom Splátkový kalendár podpísal ako dlžník s označením Boris Osvald- Stolárstvo BORO.
20.Súd poukazuje na skutočnosť, že Žiadosti o úver ako aj Zmluvy o úvere sú v podstatnej časti, (ktorej obsah v zásade žalobca rozporuje) vyhotovené obsahovo veľmi jednoducho a zrozumiteľne, pochopiteľne pre osobu priemerne rozumovo vyspelú. Aj keď žalobca v žalobe poukazuje na svoje zdravotné postihnutie (je hlucho-nemý) táto skutočnosť mu nebráni vykonávať podnikateľskú činnosť (čo ani v spore netvrdil) a vstupovať do záväzkovo-právnych vzťahov, okrem iného aj uzatvárať zmluvy (úverové, kúpne...). Pokiaľ žalobca predložil súdu lekársku správu týkajúcu sa jeho zdravotného stavu pred uzatvorením úverových zmlúv, z lekárskej správy zo dňa 22.01.2018 nevyplývajú žiadne obmedzenia pre žalobcu týkajúce sa jeho konania, konštatujú sa pretrvávajúca cefalea (bolesť hlavy) zvýrazňujúca sa v stresových situáciách, prejavy sociálnej úzkosti a poruchy spánku, indikovaná medikamentózna liečba. Z lekárskych správ z roku 2020, 2021, tieto správy sú už z obdobia po uzatvorení zmlúv vyplýva, že u žalobcu ide o nešpecifikovanú úzkostnú poruchu, s tým, že mu bola odporúčaná medikamentózna liečba.
21.V spore nebolo sporné, že žalobca v čase žiadania o úvere ako aj v čase uzatvorenia Zmlúv o úvere bol osobou SZČO, ktorú podnikateľskú činnosť vykonával s obchodným menom Boris Osvald- Stolárstvo BORO, IČO: 46296743. Nesporné bolo aj tvrdenie žalovaného, že žalobca danú podnikateľskú činnosť vykonáva na základe živnostenského oprávnenia od roku 2011.
22.Medzi stranami bolo sporné, či vzťah strán sporu pri uzatváraní Zmlúv o úvere bol vzťahom spotrebiteľským alebo nie. Žalobca v spore tvrdil, že išlo o vzťah spotrebiteľský.
23.V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmlúv, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch, definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
24.Tvrdenie žalovaného, že žalobca mal postavenie podnikateľa (SZČO) a nie spotrebiteľa vyplýva jednoznačne z nasledujúcich skutočností. Zo Žiadosti o úver zo dňa 04.10.2018 už z úvodu vyplýva jej označenie a to, že ide o Biznis úver, ktorá skutočnosť je na Žiadosti aj zvýraznená (väčšie písmo, tmavšie
písmo). Uvedené pri pozretí na Žiadosť nie je možné prehliadnuť. Žalobca bol v Žiadosti označený ako žiadateľ Obchodné meno: Boris Osvald- Stolárstvo BORO, IČO: 46296742, právna forma: SZČO, adresa sídla /miesta podnikania Jula Horvátha 905/40, Kremnica, fyzická osoba- podnikateľ. V Žiadosti je jasne a zrozumiteľne uvedený účel čerpania úveru: prevádzkový, špecifikácia účelu čerpania úveru: oprava auta na podnikateľské účely. Prehlásenie, že svojim podpisom potvrdzuje, že žiada o úver na podnikateľské účely a je si vedomý právnych následkov v prípade nepravdivosti tohto prehlásenia. Žalobca Žiadosť podpísal. Na základe tejto Žiadosti následne uzavrel Zmluvu o úvere č.253749-37001 dňa 12.10.2018. V tejto súvislosti súd poukazuje na nie menej podstatnú skutočnosť, že žalobca Zmluvu podpisoval s časovým odstupom od Žiadosti o úver (04.10.2018), čiže mal dostatočný časoví priestor sa s ňou oboznámiť, prípadne požiadať inú osobu o jej posúdenie. Zo Zmluvy o úvere vyplýva, že (je to uvádzané v úvode), že sa uzatvára podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z obsahu Zmluvy je zrejmé, v Zmluve jasne a zrozumiteľne uvedené, že nžalobca bol v Zmluve označený ako dlžník Boris Osvald- Stolárstvo BORO, IČO: 46296742, sídlo Jula Horvátha 905/40, Kremnica, zapísaný v Živnostenskom registri Okresný úrad Žiar nad Hronom, reg.č. 680-16344. V čl.1.1 Zmluvy je konštatované, že žalovaný ako veriteľ poskytne žalobcovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej výške 3.000 €, na účel, ktorý je určený pre poskytnutie úveru. V čl.1.2 je uvedené, že dlžník pri uzatváraní a plnení Zmluvy vystupuje ako podnikateľský subjekt a poskytnutý úver využije na účel vyplývajúci/súvisiaci s výkonom jeho podnikateľskej činnosti: prevádzkové náklady: oprava auta na podnikateľské účely. Zmluva je opatrená podpisom žalobcu pričom je k podpisu uvedené: Boris Osvald- Stolárstvo BORO. Súčasťou Zmluvy bol aj Splátkový kalendár, kde bol žalobca opätovne označený ako Boris Osvald- Stolárstvo BORO, pričom Splátkový kalendár podpísal ako dlžník s označením Boris Osvald- Stolárstvo BORO.
25.Rovnako sa vyššie uvedené skutočnosti týkajú aj druhej Žiadosti o úver zo dňa 12.11.218 a následne uzatvorenej Zmluvy o úvere č. 253749-37001 zo dňa 13.11.2018.
26.Tvrenia žalovaného, že nejde o vzťah spotrebiteľský potvrdzuje aj vyjadrenie B. A., ktorá za žalovaného so žalobcom komunikovala vo vzťahu k zmluvám o úvere, ktorá uviedla, že žalobca reagoval na jej inzerát zo žiadosťou o pôžičku. Následne spolu komunikovali mailom alebo SMS, vzhľadom na zdravotné postihnutie žalobcu. Doklady potrebné k spracovaniu jej poslal žalobca do mailu, na základe čoho vypracovala pre neho ponuku. Pôžička mu bola schválená, dohodli si osobný kontakt, žalobca Zmluvy podpísal, kópie dostal. Nejasnosti alebo otázky, ktoré žalobca mal si písali na A4. Všetky potrebné dokumenty dostal, kde mal jasne napísané podmienky či už splácania, poskytnutia, čo si mohol preštudovať. Ten istý postup bol aj pri poskytnutí druhej pôžičky, kde mu bolo vyhovené zo strany PROFI CREDIT-u, pretože spĺňal podmienky. Uviedla, že si stojí za tým, že žalobca bol riadne oboznámený s podmienkami a porozumel čo podpisuje. Mal možnosť si Zmluvy preštudovať, nakoľko dostal kópie, a ak by s niečím nesúhlasil mal možnosť do 14 dní peniaze vrátiť.
27.Súd poukazuje aj na nie úplne zodpovedné konanie žalobcu pri uzatváraní Zmlúv, nakoľko uviedol, že Zmluvy si neprečítal, nakoľko dôveroval pani A.. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť od roku 2011, preto sa od neho dôvodne očakáva zodpovedný prístup k zmluvným vzťahom. Na ťarchu žalovaného nemôže byť ani skutočnosť, že žalobca neuviedol úver v rámci svojho daňového priznania. Súd neuveril tvrdeniu žalobcu, že nevedel, že vstupuje do zmluvných vzťahov so žalobcom ako fyzická osoba – podnikateľ, a to na základe už vyššie konštatovaných skutočností (odstavec 24.-26.). Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že peniaze z úverov nepoužil na podnikanie, ale na splatenie predchádzajúcich úverov, z obsahu zmlúv jednoznačne vyplýva účel poskytnutia úveru. Pokiaľ žalobca nevyužil poskytnuté úvery na účel uvádzaný v zmluvách porušil tým zmluvné ustanovenia.
28.Definíciu spotrebiteľskej zmluvy, dodávateľa a spotrebiteľa uvádza § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 2 písm.a/ v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy definuje spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalobca so žalovaným neuzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nejde ani o Zmluvu spotrebiteľskú.
29.Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uzatvára, že žalobca vstúpil do vzťahu so žalovaným v súvislosti s uzavretými úverovými zmluvami ako podnikateľský subjekt a nemôže požívať ochranu ako spotrebiteľ.
30.Rozhodcovským rozsudkom súdu zriadeného spoločnosťou sp. zn. 67/08/21 Mo zo dňa 04.02.2022 bola žalobcovi (v tom konaní žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (v tom konaní žalobcovi) sumu 9.028,17 € a iné. Žalovaný si nárok uplatnil s poukazom na uzatvorenú Zmluvu o úvere č. XXXXXX zo dňa 13.11.2018. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že nárok žalovaného bol posúdený s poukazom na ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní. Zároveň rozhodcovský súd konštatoval, že vzťah žalobcu a žalovaného je vzťahom obchodnoprávnym, nakoľko žalobca (v tom konaní žalovaný) bol v čase uzatvorenie zmluvy podnikateľským subjektom a pri vzniku ktorého je zo zmluvy o úvere zrejmé, že sa mal týkať jeho podnikateľskej činnosti. Rozhodcovský súd vyzval žalobcu (v tom konaní žalovaného ) oznámení zo dňa 30.08.2021 na podanie žalobnej odpovede k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní od doručenia. Žalobca oznámenie prevzal dňa 15.10.2021. V lehote a ani neskôr sa k žalobe nevyjadril. Rozhodcovský súd sa v odôvodnení rozsudku bližšie venoval aj vysvetleniu, prečo osobu žalobcu (v tom konaní žalovaného) posúdil ako osobu- podnikateľa. Rozsudok bol žalobcovi (v tom konaní žalovanému) doručený dňa 11.03.2022.
31.Ďalším Rozhodcovským rozsudkom súdu zriadeného spoločnosťou sp. zn. 63/08/21 Mo zo dňa 04.02.2022 bola žalobcovi (v tom konaní žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (v tom konaní žalobcovi) sumu 8.837,91 € a iné. Žalovaný si nárok uplatnil s poukazom na uzatvorenú Zmluvu o úvere č. XXXXXX zo dňa 12.10.2018. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že nárok žalovaného bol posúdený s poukazom na ustanovenia zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní. Zároveň rozhodcovský súd konštatoval, že vzťah žalobcu a žalovaného je vzťahom obchodnoprávnym, nakoľko žalobca (v tom konaní žalovaný) bol v čase uzatvorenie zmluvy podnikateľským subjektom a pri vzniku ktorého je zo zmluvy o úvere zrejmé, že sa mal týkať jeho podnikateľskej činnosti. Rozhodcovský súd vyzval žalobcu (v tom konaní žalovaného) oznámení zo dňa 30.08.2021 na podanie žalobnej odpovede k žalobe a jej prílohám v lehote 15 dní od doručenia. Žalobca oznámenie prevzal dňa 15.10.2021. V lehote a ani neskôr sa k žalobe nevyjadril. Rozhodcovský súd sa v odôvodnení rozsudku bližšie venoval aj vysvetleniu, prečo osobu žalobcu (v tom konaní žalovaného) posúdil ako osobu- podnikateľa. Rozsudok bol žalobcovi (v tom konaní žalovanému) doručený dňa 11.03.2022.
32.Súd poukazuje na skutočnosť, že v oboch rozhodcovských konaniach boli žalobcovi riadne doručené žaloby, výzvy a prílohy, ku ktorým sa v stanovenej lehote 15 dní od ich doručenia nevyjadril, žiadne skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel. Nespochybnil ani to, že obe Zmluvy o úvere uzatvoril ako podnikateľský subjekt, pričom rozhodcovský súd svoje úvahy o jeho podnikateľskej činnosti riadne a zrozumiteľne vysvetlil.
33.Na posúdenie nároku žalobkyne súd musí aplikovať ustanovenie zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní s odkazom na ustanovenie § 1, § 2 a § 4. Nie je možné vec podriadiť pod zákonnú úpravu zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nakoľko uvedený zákon sa vzťahuje na spotrebiteľské rozhodcovské konanie, čo nie je prípad žaloby žalobkyne, vzhľadom na už vyššie konštatované skutočnosti.
34.Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobcovi boli rozhodcovské rozsudky doručené dňa 11.03.2022 a žalobu o zrušenie rozhodcovských rozsudkov podal dňa 10.05.2022, čiže v zákonom stanovenej lehote.
35.Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, skutočnosti uvedené v § 40 ods.1 písm.a/ zákona č. 244/2002 Z.z. Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu (§ 40 ods.4 zákona č. 244/2002 Z.z.)
36.Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca v rozhodcovských konania žiadny z dôvodov uvedený v § 40 ods.1 písm.a/ zákona č. 244/2002 Z.z. v lehote na to stanovenej a ani bez zbytočného odkladu nenamietal. Táto skutočnosť medzi stranami sporu bola nesporná. Pokiaľ by ich aj žalobca namietal, súd by na dôvody zrušenia rozhodcovských rozsudkov neprihliadol. Vzhľadom na to, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, súd jeho žalobu zamietol. 37.Podľa § 155 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
38.Podľa § 155 ods.2 CSP trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
39.Vzhľadom na to, že žalobca je hluchonemí, súd do konania pribral tlmočníka z odboru posunková reč Mgr. Petra Marčeka. Súd tlmočníkovi priznal odmenu za vykonané úkony v rozsahu 100 %, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením, Trovy s tým spojené, znáša štát v rozsahu 100 %.
40.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41.Žalovaný bol v spore úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
42.Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v prípade zamietnutia žaloby žiada, aby súd žalovanému nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa s poukazom na mentálnu a finančnú situáciu žalobcu.
43.Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255a nasl.CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Predkladateľ uviedol, že z dôvodu, že uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, má sa to vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009). 44.Výnimočnosť, pre ktorú by súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal nespočíva v okolnostiach danej veci (žalobca pri náležitej opatrnosti mal vedieť do akého zmluvného vzťahu so žalovaným vstupuje, žalobca nespochybňoval tvrdia žalovaného v rozhodcovskom konaní, že je podnikateľským subjektom...). Ani skutočnosť, že žalobca je osobou hluchonemou, nie je bez ďalšieho dôvodom na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Žalobca je SZČO, vykonáva podnikateľskú činnosť,
pričom každá podnikateľská činnosť prioritne smeruje k dosiahnutiu zisku. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, síce v priebehu sporu doručil daňové priznanie ako aj výpisy z účtu žalobcu (síce na preukázanie iných skutočností), tieto sú však z rokov 2017-2019, čiže nie z aktuálneho obdobia. Pokiaľ zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal nepriznať náhradu trov konania s poukazom na finančnú situáciu žalobcu, túto nijakým spôsobom nešpecifikoval, nepreložil súdu žiadne relevantné doklady. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že nie je možná aplikácia ustanovenia § 257 CSP, smerujúca k nepriznaniu náhrady trov konania žalovanému.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok).