Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-106-2024.pdf
PDF · 128.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7C/109/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Štefan Strýček, advokát, so sídlom F. Kráľa č. 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 942 987, proti žalovaným: 1/ F. G., C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, XXX XX E., 2/ J. E., C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX E., 3/ K. A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX L. – M., 4/ N. O., C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovanej 4/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/109/2022 - 166 zo dňa 28.11.2023, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa m á voči žalovanej 4/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že prvým výrokom podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 1/ až 4/ k parcele CKN č. 4041/2 – trvalé trávne porasty o výmere 173 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie E., obec E., I. E., zrušil a nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, druhým výrokom podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných 2/ až 4/ k parcele CKN č. 4042/2 – trvalé trávne porasty o výmere 7 m2, zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie E., obec E., I. E., zrušil a nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, tretím výrokom žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným z titulu náhrady za spoluvlastnícke podiely nasledovné sumy: žalovanej 1/ sumu 190,52 eur, žalovanému 2/ sumu 21,56 eur, žalovanému 3/ sumu 21,56 eur, žalovanej 4/ sumu 540,10 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a štvrtým výrokom žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. 1.1. Okresný súd v prvom rade uviedol, že žalovaná 4/ nesúhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva z viacerých dôvodov. Jednak preto, že parcela 4041/2 má byť jej jedinou prístupovou cestou k jej šope, nachádzajúcej sa na parcele CKN 4048 a jednak preto, že obidve sporné parcely CKN 4041/2 a CKN 4042/2 majú byť jedinou prístupovou cestou k jej parcele CKN 4044. Tieto dôvody uvádzané žalovanou 4/, pokiaľ by bola preukázaná ich pravdivosť, by mohli predstavovať dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalobu zamietol. Avšak po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že dôvody uvádzané žalovanou 4/, neboli preukázané, preto nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd žalobu zamietnuť. Žalovaná ďalej namietala, že parcela 4041/2 má byť jej jedinou prístupovou cestou k jej šope, ktorá je postavená na parcele CKN 4048. Bolo nesporné, že parcela CKN 4048 patrí vlastnícky dcére žalobkyne P. Q.. Z katastrálnej mapy a ohliadky vyplynulo, že pokiaľ chce žalovaná do šopy vstúpiť, vždy musí prejsť najskôr cez parcelu
CKN 4048, ktorej nie je vlastníčkou. To znamená, že pokiaľ by dcéra žalobkyne zamedzila žalovanej prístup na parcelu CKN 4048, tak sa žalovaná do šopy vôbec nedostane, a to ani z parcely CKN 4041/2. Žalovaná nemá do šopy žiaden priamy prístup, pri ktorom by nemusela prejsť cez parcelu CKN 4048, ktorej nie je vlastníčkou. Z katastrálnej mapy a ohliadky tiež vyplynulo, že prístup do šopy cez časť parcely CKN 4048, cca 1 meter, má žalovaná aj priamo z prvej obecnej cesty EKN 7075. Inými slovami, žalovaná môže vojsť do šopy z jej prednej strany, priamo z prvej obecnej cesty, pričom cca 1 meter musí prejsť aj cez parcelu CKN 4048. Na prednej strane šopy je niekoľko dverí. Hoci žalovaná tvrdila, že sa na prístup nevyužívajú a sú zabednené, to však nemožno považovať za relevantný dôvod, pre ktorý by sa ako prístup využívať nemohli. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná nemusí parcelu CKN 4041/2 využívať na prístup do šopy, môže využívať prístup z prvej obecnej cesty, pretože v oboch prípadoch musí prejsť cez parcelu CKN 4048. To znamená, že v prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva k parcele CKN 4041/2 a jej prikázania do výlučného vlastníctva žalobkyni, sa prístup žalovanej do šopy nezhorší, pretože za rovnakých podmienok – cez parcelu CKN 4048, môže do šopy vojsť spredu z prvej obecnej cesty. 1.2. Okresný súd mal zato, že je potrebné prihliadať aj na dôvodnosť a intenzitu využívania prístupu do šopy zo strany žalovanej 4/. Žalovaná má v šope uskladnené drevo a rôzny materiál. Samotná žalovaná predložila Kúpno-predajnú zmluvu, ktorú uzatvorila ako predávajúca s kupujúcim R. J. dňa 05.11.2015, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalovaná môže mať svoje veci v šope len dočasne, kým si ich nepresťahuje. Žalovaná ešte v júli 2023 na pojednávaní uviedla, že v šope bola naposledy vlani jedenkrát a príležitostne tam ide ňou poverená osoba. Aj vypočutí svedkovia H. F. a H. F. ju minimálne rok nevideli do šopy ísť. Predmetná šopa je v dezolátnom stave, je naklonená napravo (smerom k domu dcéry žalobkyne), hrozí prepadnutie strechy a jej spadnutie. 1.3. Žalobkyňa prejavila záujem, že by na vlastné náklady pomohli žalovanej šopu vypratať, s čím žalovaná súhlasila a uviedla, že následne zabezpečí jej likvidáciu. Uvedené sa však v priebehu konania napokon nestihlo nezrealizovať. Berúc do úvahy všetky uvedené kritériá, a to že v prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva k parcele CKN 4041/2 a jej prikázania do výlučného vlastníctva žalobkyni sa prístup žalovanej do šopy nezhorší, pretože za rovnakých podmienok – cez parcelu CKN 4048, môže do šopy vojsť spredu z prvej obecnej cesty, berúc do úvahy dezolátny stav šopy a záujem žalovanej o jej likvidáciu, ako aj veľmi sporadické využívanie prístupu žalovanej do šopy, dospel súd k záveru, že v danom prípade nejde o dôvod hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci zachovanie podielového spoluvlastníctva.
1.4. Ako ďalší dôvod na zamietnutie žaloby žalovaná 4/ uvádzala, že obidve sporné parcely CKN 4041/2 a CKN 4042/2 majú byť jedinou prístupovou cestou k jej parcele CKN 4044. Z vykonaného dokazovania, najmä ohliadky na mieste samom a výsluchu svedkov, mal okresný súd preukázané, že parcela CKN 4041/2 v podstate tvorí časť záhrady pri rodinnom dome súp. č. XXX, v ktorom býva dcéra žalobkyne P. Q., sčasti je oplotená, sčasti oplotená nie je, na jej časti sa nachádzajú stromy a stavebný materiál. Prechod cez ňu je možný priamo z prvej obecnej cesty EKN 7075. Na rozdiel od toho, parcela CKN 4042/2 nie je prístupná zo žiadnej obecnej cesty, dlhodobo, niekoľko rokov sa nevyužíva ako prechod na parcelu CKN 4044, resp. inú parcelu, pretože je husto zarastená krovím a stromami a možno povedať, že v súčasnosti je neprechodná. Na prechod cez ňu by bolo nutné vykonať väčšie terénne úpravy (vyklčovať kroviny, zrezať stromy a pod.). Bolo preukázané, že sporné parcely žalovaná v rade 4/ ako prístup na parcelu CKN 4044 dlhodobo nevyužíva a potvrdili to aj svedkovia. Všetci svedkovia zhodne uviedli, že na parcelu CKN 4044 sa chodilo buď z druhej strany, cez druhú obecnú cestu CKN 4766 a pokiaľ sa chodievalo z prvej obecnej cesty EKN 7075, prešlo sa cez parcelu EKN 2288 až na druhú obecnú cestu CKN 4766 a odtiaľ sa prešlo na pozemok CKN 4044. Parcela CKN 4044 je oplotená elektrickým oplotkom spolu aj s ďalšími susediacimi parcelami a je zrejmé, že spoločne s ďalšími susediacimi parcelami je využívaná ako pasienok, na ktorý je prístup z druhej obecnej cesty. Tento prístup sa javí aj v súčasnosti ako najvhodnejší. Je však pravdou, že v takom prípade sa musí prejsť cez pozemok EKN 2243/3, ktorý je vo vlastníctve tretích osôb. 1.5. Súd prvej inštancie mal zato, že pre prípad, že by v budúcnosti bol prístup cez parcelu EKN 2243/3 k parcele CKN 4044 žalovanej zamedzený zo strany jej vlastníkov, môže žalovaná využívať ako prístup prechod podľa varianty 3 navrhnutej žalobkyňou. Ide o prístup z prvej obecnej cesty EKN 7075, cez parcelu EKN č. 2288, kde je žalovaná 4/ podielovou spoluvlastníčkou, cez parcelu EKN č. 2289/2, kde je opäť žalovaná 4/ podielovou spoluvlastníčkou, priamo na parcelu CKN č. 4044. Hoci žalovaná tvrdila, že táto varianta nie je možná, lebo parcela CKN 4049 je J., uvedené z Listov vlastníctva nevyplýva. Ako už súd vyššie uviedol, parcela CKN 4049 nemá založený list vlastníctva, preto je pri vlastníckych vzťahoch potrebné vychádzať zo stavu registra „E“, podľa ktorého ide o parcelu
EKN 2288, ktorá je zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX, ktorej je žalovaná v 4/ rade podielovou spoluvlastníčkou v podiele 2/16. V prípade parcely EKN 2289/2, ktorá je zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX, je žalovaná v rade 4/ podielovou spoluvlastníčkou v podiele 5/12 (zápis pod B 5). Táto je sčasti totožná s parcelou registra „C“ 4045, ktorá tiež nemá založený list vlastníctva, preto je pri vlastníckych vzťahoch potrebné vychádzať zo stavu registra „E“. Vzhľadom na uvedené dospel okresný súd k záveru, že aj v prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám bude mať žalovaná zachovaný prístup k parcele CKN 4044, preto v danom prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal zrušiť podielové spoluvlastníctvo, žalovaná 4/ existenciu takýchto dôvodov hodných osobitného zreteľa nepreukázala, hoci ju zaťažovalo dôkazné bremeno. Preto okresný súd podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných k sporným nehnuteľnostiam v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka zrušil a vyporiadal. Pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa v prvom rade v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaoberal tým, či je rozdelenie nehnuteľností dobre možné, hoci žalobkyňa ani žalovaní tento spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nenavrhovali. Obidva pozemky sú umiestnené v zastavanom území obce E.. Pozemok CN 4041/2 je v podstate súčasťou záhrady dcéry žalobkyne, ktorá nehnuteľnosť užíva a má výmeru 173 m3. Druhý pozemok CKN 4042/2 má výmeru len 7 m2. U oboch pozemkov je žalobkyňa väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou (podiely 521/640 a 553/960). Rozdelenie pozemkov podľa veľkosti spoluvlastníckych podiel pre jednotlivých spoluvlastníkov by bolo neúčelné vzhľadom ich výmeru 173 m2 a 7 m2. Pri rozdelení by vzhľadom na spoluvlastnícke podiely žalovaných vznikli pozemky o výmere od 0,03 m2 do 21,63 m2. Preto mal okresný súd zato, že rozdelenie nehnuteľností nie je dobre možné a neprichádza v danej veci do úvahy. Keďže rozdelenie nehnuteľnosti nebolo dobre možné, pristúpil okresný súd k druhému spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. V danom prípade prejavila záujem stať sa výlučným vlastníkom obidvoch nehnuteľností len žalobkyňa, žiaden zo žalovaných nenavrhol, aby boli nehnuteľnosti prikázané do jeho výlučného vlastníctva, preto okresný súd prikázal obidve nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne. 1.6. Žalobkyňa v žalobe navrhovala náhradu vo výške 15 eur/m2. Žalovaná 4/ s touto výškou náhrady nesúhlasila a žiadala náhradu vo výške 22 eur/m2. Ostatní žalovaní nemali voči výške náhrady žiadne námietky. Žalobkyňa súhlasila s výškou náhrady navrhnutou žalovanou 4/, preto pri určovaní primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných vychádzal súd z tejto sumy 22 eur za 1 m2. Takáto výška náhrady bola jednak nesporná a jednak ju súd považuje za primeranú, aj vzhľadom na predloženú kúpnu zmluvu (iný dôkaz k cene predložený nebol). Pri výpočte náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných bral okresný súd do úvahy výmeru pozemkov, výšku spoluvlastníckych podielov jednotlivých žalovaných a náhradu 22,- eur za 1 m2. 1.7. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že plný úspech v spore nemala žalobkyňa ani žalovaní, pretože hoci súd podielové spoluvlastníctvo zrušil, žalobkyňa v priebehu konania vzhľadom na námietky žalovanej 4/ voči cene upravila žalobu a zvýšila náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných zo sumy pôvodne navrhnutej v žalobe 15,- eur za 1 m2 na sumu 22,- eur za 1 m2. Okresný súd prihliadol i na to, že žalobkyňa pred podaním žaloby na súd nevyzvala žalovaných na uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a tým nevytvorila žiaden priestor na to, aby vec bola mimosúdne vyriešená bez vzniku súdnych trov.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná 4/ v zákonnej lehote odvolanie, ktoré doplnila podaním doručeným súdu dňa 28.02.2024. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. 2.1. Žalovaná 4/ v podanom odvolaní uviedla, že dňa 28.10.2023 zasadal Okresný súd Čadca. Sudkyňa dala slovo H. B., ktorý do diktafónu predniesol svoju reč. Následne žalovaná 4/ chcela povedať svoje vyjadrenie, čo jej zo strany sudkyne nebolo umožnené. S návrhom žalobkyne zo dňa 16.12.2022 nesúhlasila. Cenu žiadala zmeniť v súlade s trhovou cenou okolitých pozemkov rovnakého charakteru v obci Čierne. Žalovaná 4/ trvala na tom, že nikdy ústne ani písomne nesúhlasila s predajom svojho podielu. Predajom jej podielu by mohlo dôjsť k situácií, keď by žalobkyňa oplotila svoje parcely a žalovanej 4/ by bol znemožnený prístup na parc. 4044. H. B. jej poslal mapy, kde nakreslil spôsob prechodu na jej pozemok cez parcely, ktoré nie sú v jej vlastníctve (ani vo výlučnom ani v podielovom) a to: z obecnej cesty cez parc. 4049 nemôže prejsť na jej parcelu, lebo parc. 4049 vlastnia J.. Ani H. B. nevie, že č. 2288 pozemkovoknižné číslo a nie číslo parciel a ona nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom. Z obecnej cesty cez parc. 4060 nemôže prechádzať na jej parcelu, lebo parc. 4060 vlastnia D. a S..
Taktiež nemôže prejsť cez parc. 4051, nakoľko ju N. D.. Jediný spôsob ako môže žalovaná 4/ prejsť na jej parcelu, je cez chodník 4041/1,2/, 4042/2. V rozsudku sa píše, že parc. 4042/2 je len veľmi ťažko prechodná, je hrubo zarastená stromami, krovinami a húštinami. Parcely 4041/2,4042/2 sú prechodné, cez obidve parcely prechádza tadiaľ Q. a A. B.. Je pravda, že Q. užíva časť parc. 4049 (J.). Keď mala byť obhliadka, tak upratovali a kosili. Z časti parc. 4049 využívali na svoj prospech. Stromy na parc. 4049 boli poškodené. Spôsobila to rodina Q.. Drevené podvaly spomínané v rozsudku sa nenachádzajú na parcele žalovanej 4/, ale na parcele, ktorá patrí rodine Priečkovej. V minulosti boli podvaly použité na oplotenie ich pozemku. Ako je to možné, že to nevedela A. B. a svedkovia (T. B. a F.), ktorí tvrdili, že o parcely poznajú od malička. A. a T. B. tvrdili, že parcely, ktoré teraz vlastnia, sa v minulosti starali kosením a ostatnými prácami, keď nevedeli, ako mohli vykonávať starostlivosť o tieto pozemky, keď nepoznajú ich minulosť. Žalovaná 4/ trvá na tom, aby jej žalobkyňa vrátila m2, ktoré sú pripísané na parc. 2313. Po svojej matke zdedila len 326 m2 a nie 652 m2. Rozdiel má pripísaný z parcely žalovanej 4/, čo priznala. Žalovaná 4/ ďalej uviedla, že upozornila H. B. a listom Okresný súd Čadca, v ktorom žiadala, aby jej najskôr vrátili jej m2, ktoré jej nepatria a až potom môže od nej žiadať, aby jej žalovaná 4/ predala časť parciel. Žalovaná 4/ žiadala, nech sa A. B. preukáže dedičským konaním, že zdedila 652 m2.
2.2. Žalovaná 4/ ďalej uviedla, že v deň konania prehliadky sa nedostavila na miesto, kde sú parcely, lebo vzhľadom na jej ťažký zdravotný stav nebola schopná čakať na mieste obhliadky – stáť. Preto čakala pri bránke na jej pozemku, nakoľko žalobkyňa by mala prejsť okolo jej plota. O tomto probléme na Okresnom súde Čadca nehovorila, nakoľko mala zlé skúsenosti. Keď jej prišlo slabo, nemohla dýchať, prosila sudkyňu, že musí ísť k oknu a nadýchať sa čerstvého vzduchu, sudkyňa jej povedala nie a pokiaľ má takéto problémy, mala poslať na miesto jej niekoho iného. Avšak žalovaná 4/ sa chcela obhajovať sama. 2.3. Žalovaná 4/ ďalej trvala na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.10.2023. Opätovne zdôraznila, že svedok F. nemohol v minulosti vedieť, kde sa nachádza parc. 4044, nakoľko všetky parcely na U. vlastnila rodila žalovanej 4/. Všetky parcely sa kedysi volali U., G. sa delili na U., D. V. J.. G. rozdelenie nebolo vtedy ľudovo známe a do terajšej doby ani F.. Svedok F. musí mať vedomosť o skutočnosti, že všetky parcely pod názvom U. obrábali rodičia žalovanej 4/ a žalovaná 4/. Mala zato, že svedok F. musí vedieť, kto na U. sušil seno a kto sa o neho staral. Svedok F. sa venoval viac čiernemu predaju dreva vo svoj prospech. Svedok ďalej nemôže vedieť, či žalovaná 4/ chodí do šopy parc. 4049. Svedok F. nemôže vedieť, kedy žalovaná 4/ chodí šopy alebo jej pomocník, ktorý jej pomáha. Žalovaná 4/ mala zato, že svedok nie je dôveryhodný, nakoľko mu nechcela predať záhradu, tak sa chodil na Obecný úrad E. viackrát sťažovať, že oplotenie záhrady žalovanej 4/ zasahuje do miestnej komunikácie. Obecný úrad dal vytýčiť záhradu a zistil, že oplotenie nezasahuje do miestnej komunikácie. Ako dôkaz predložila vyjadrenie Obecného úradu E.. Z pomsty ničil ich oplotenie. Ďalej žalovaná 4/ v odvolaní uviedla, že svedkyňa T. B. tvrdila, že Chalupisko bolo spoločné, čo nie je pravda. V minulej dobe Chalupisko patrilo rodine žalovanej 4/ a kosenie zabezpečovali oni. Svedkyňa sa nepodieľala na žiadúcich prácach na parcelách. Žalovaná 4/ navrhla, aby E. B. písomne doložila, kto kosil na jej podiele parciel a keď to nebude vedieť doložiť, žalovaná 4/ žiada za tie roky finančnú náhradu. Všetci svedkovia nie sú dôveryhodní, a preto by sa na ich výpovede na súde nemalo prihliadať. O tom, že táto svedkyňa nie je dôveryhodná, svedčí aj to, že na obhliadke klamala o príbuzenskom vzťahu s A. B.. Žalobkyňa na súde potvrdila, že sú v rodinnom vzťahu. V závere odvolania žalovaná 4/ uviedla, že jej parc. 4044 prenajala na určitú dobu bezplatne susedovi D. na jeho vlastnú žiadosť len na určitú dobu. V minulosti U. viackrát prenajali bezplatne a niekto z jeho údajných spoluvlastníkov nič nenamietal. Tiež sa A. B. nikdy nepodieľala na kosení, na žiadnych prácach na parcelách. Keď niečo potrebovala, tak sa prišla vždy opýtať, či môže niečo na U. W.. 2.4. Žalovaná 4/ odvolanie doplnila, pričom mala zato, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazoch k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne, alternatívne zrušiť z toho dôvodu, že ak by predala svoj podiel na parc. 4041/2, 4042/2, tak sa nedostane na jej parc. 4044. Žalobkyňa mala možnosť vymeniť časť parciel za svoje parcely a nemusela súdne vymáhať. Žalovaná 4/ žiadala žalobkyňu, aby jej vrátila najskôr parc. 2313 – 326 m2. Aby ďalej žalobkyňa preukázal uznesením v dedičskom konaní, koľko po svojej matke zdedila.
3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej 4/ vyjadrila. Uviedla, že odvolanie žalovanej 4/ tak, ako jej všetky doterajšie vyjadrenia sú čisto účelové a vo vzťahu k predmetu konania irelevantné. Žalovaná 4/ neustále menila svoje vyjadrenia a požiadavky, pričom najskôr tvrdila, že sa nebude môcť dostať do svojej šopy, ktorú má na cudzom pozemku a ktorú sa zaviazala, že do konca októbra 2023 zbúra, avšak neučinila tak.
Následne začala s argumentáciou, že sa nebude mať ako dostať na svoj pozemok C KN č. 4044, kde žalobkyňa listinnými dôkazmi preukázala, že na to má viacero možnosti, viacero variant, čo potvrdila aj ohliadka na mieste samom. Predloženie vyjadrenia p. H. je vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantné, nakoľko parcela EKN č. 2288 je v podielovom spoluvlastníctve, kde žalovaná v 48/ rade je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 2/16, t. j. 65,75 m2, pričom pani H. má podiel 1/16, t. j. 32,88 m2. Z vyjadrenia pani H. je zrejmé, že dala žalovanej 4/ súhlas na prechod cez parcelu E KN č. 2288, aby sa mohla dostať na jej parcelu C KN č. 4044, čo je jedna z variant, ktoré môže žalovaná využiť na prístup na svoj pozemok. Žalovaná 4/ nikdy nevyužívala sporné parcely na prístup k svojim pozemkom v časti ktorú nazvala „U.“. Miestna časť označená žalovanou 4/ ako U. H. vo vzťahu k predmetu konania irelevantná, a ak žalovaná 4/ poukazuje na svoj pozemok C KN č. 4044, žalobkyňa preukázala listinnými dôkazmi a ohliadkou na mieste samom, že žalovaná 4/ má niekoľko možností, ako sa dostať na svoj pozemok. Žalovaná 4/ sa účelovo nezúčastnila ohliadky na mieste samom, aby následne mohla nedôvodne útočiť na súd prvej inštancie, či spochybňovať výpovede svedkov. Ak by sa zúčastnila ohliadky na mieste samom, mohla svedkom priamo klásť otázky, ale keďže vedela, koho žalobkyňa navrhla ako svedkov, radšej sa ohliadky nezúčastnila. Spochybňovanie svedeckých výpovedí v čase, keď svedkovia nemôžu k tomu zaujať svoje stanovisko je neprípustné. Tvrdenie žalovanej 4/, že žalobkyňa si mala údajne prepísať akúsi výmeru z jej parcely je vo vzťahu k predmetu konania irelevantné a naviac nepravdivé. Žalobkyňa poukázala na tú skutočnosť, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemalo byť podielové spoluvlastníctvo zrušené a naviac žalobkyňa je väčšinovou vlastníčkou na obidvoch sporných parcelách. 4. Žalovaná 4/ sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadrila tak, že opätovne uviedla, že chodník vznikol vypustením záhrady, aby sa mohli dostať do šopy a tiež, keď si starí rodičia skracovali cestu ku parcelám, ktoré vlastnili. Starý dom, kde je chodník nebol oplotený. Keď sa robil geodetický plán, tak žalovaná chodník nechala na tieto účely. Žalovaná 4/ uviedla, že už má 80 rokov a pamätá si to viac ako svedkovia a žalobkyňa.
4.1. Žalovaná 4/ sa nestotožnila s tvrdením žalobkyne. Uviedla, že H. dala upozornenie F., keď vytrhávali oplotenie na parc. 4048, ktorá vtedy patrila žalovanej 4/, aby nerobili problémy, keď dala robiť oplatenie na tejto parcele. Nedovolila chodiť cez parc. 4049 ku parc. 4044. Žalovaná 4/ ďalej uviedla, že po smrti rodičov H. sa parc. 4049 rozdelila medzi jej rodinu. Žalovaná 4/ nemá súhlas súčasných vlastníkov parc. 4049 na prechod na jej parc. 4044. H. B. stále spochybňoval vyjadrenia žalovanej 4/ tým, že nikdy nevyužívala U.. Podotkla, že advokát nepozná jej diagnózy a nemôže posúdiť, či sa mohla zúčastniť obhliadky alebo nie. Žalovaná 4/ uviedla, že prečo žalobkyňa keď dávala žiadosť 22.03.2022, nežiadala výmenu, časť parcely, keď vo všetkých parcelách pri parc. žalovanej 4/ je spoluvlastníčkou ale vymáha na silu časť podielu od žalovanej 4/, s ktorým predajom žalovaná 4/ nesúhlasí. Tvrdenie, že žalobkyňa si mala údajne prepísať akúsi výmenu, je nepravdivé.
4.2. Ďalej uviedla, že od začiatku pojednávania žiadala, aby žalobkyňa žalovanej 4/ metre, ktoré jej nepatria vrátila. Ako by mohla žalovaná 4/ uvažovať o predaji časti parciel, ktoré žiada, keď žalobkyňa nečestne jedná a nechce žalovanej 4/ vrátiť jej metre. Žalovaná 4/ navrhla, aby žalobkyňa a T. B. písomne potvrdili, kedy sa starali o U., A. kto im kosil a kde dávali seno, nakoľko to predtým robili starí rodičia žalovanej 4/. Po roku 1970 dávali U. kosiť koscovi, ktorému platili. Neskôr ho prenajali bez finančnej náhrady Q., ktorí tam pásli kravu a sušili seno pre dobytok. 5. K vyjadreniu žalovanej 4/ sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších vyjadrení, ktoré vo veci učinila. Mala zato, že žalovaná 4/ opätovne uvádza skutočnosti, ktoré nesúvisia s predmetom konania. Opätovne spomína akéhosi svojho pomocníka, keď ju súd vyzval na pojednávaní, aby ho riadne označila, aby mohol byť prípadne vypočutý ako svedok, tak toto žalovaná 4/ odmietla a nevykonala to. Teraz ho opätovne spomína, že mal odvážať dosky. Na pojednávaní dňa 18.07.2023 bolo žalovanej 4/ uložené, aby do 17.08.2023 oznámila súdu, mená a adresy osôb, ktoré jej majú pomáhať a ktoré chodia do šopy, prípadne ich mala zabezpečiť na ohliadku dňa 27.09.2023, kde by boli vypočuté tieto osoby ako svedkovia. Žalobkyňa nechce od žalovanej 4/ nič násilím, ako uvádza žalovaná 4/, ale len uplatnila svoje zákonné právo v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by podielové spoluvlastníctvo nemalo byť zrušené a vyporiadané. V zmysle platnej právnej úpravy, nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve. Iný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nepripadá do úvahy a to aj vzhľadom na výmery obidvoch sporných parciel a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa je na oboch parcelách väčšinovou vlastníčkou. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná 4/ de facto svojimi postojmi a vyjadreniami preukázala, že ona vôbec nepotrebuje predmetné parcely, nakoľko aj vo svojich vyjadreniach spomína, že ju žalobkyňa
mohla vyzvať na výmenu vlastníctva v sporných parcelách s vlastníctvom v iných parcelách. Žalovaná 4/ neustále spochybňuje výpovede svedkov, keď oni sa už nemôžu k týmto jej tvrdeniam vyjadriť. 5.1. Žalobkyňa mala zato, že žalovaná 4/ sa účelovo nezúčastnila ohliadky na mieste samom, kde mohla svedkom klásť otázky. Tvrdenie žalovanej 4/, že nevedela, že budú svedkovia vypočutí na ohliadke neobstojí, nakoľko táto skutočnosť vyplýva zo Zápisnice z pojednávania zo dňa 18.07.2023. Žalovaná 4/ sa zaviazala v liste zo dňa 10.08.2023, že do konca októbra 2023 vyprázdni šopu a dá ju zvaliť, ktorá je mimochodom hrozbou pre zdravie a majetok okoloidúcich. Tak, ako všetky vyjadrenia žalovanej 4/, tak aj toto vyjadrenie je len čistým zavádzaním súdu, nakoľko šopa stále stojí a ohrozuje všetkých na okolo. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania žalovanej 4/ v rozsahu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). 8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. 9. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalovanej 4/ formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť odvolateľky za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (ustanovenie § 380 ods. 1 CSP). 10. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 11. Námietku žalovanej 4/ týkajúcu sa nesúhlasu so zrušením podielového spoluvlastníctva jednak z dôvodu, že parcela 4041/2 má byť jedinou prístupovou cestou k jej šope nachádzajúcej sa na parcele CKN 4048 a jednak z dôvodu, že obidve sporné parcely CKN 4041/2 a CKN 4042/2 majú byť jedinou prístupovou cestou k jej parcele CKN 4044, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Podľa odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie s touto námietkou náležite vyporiadal v bodoch 35. až 41. odôvodnenia, na ktoré odôvodnenie zároveň odvolací súd odkazuje. Aj podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne ustálil, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by podielové spoluvlastníctvo nemalo byť zrušené a vyporiadané. Krajský súd zdôrazňuje, že podľa platnej právnej úpravy nikto nemôže byť nútený, aby zotrvával v podielovom spoluvlastníctve. Iný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nepripadá do úvahy, a to aj vzhľadom na výmery oboch sporných parciel, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa je na oboch parcelách väčšinovou vlastníčkou.
12. Pokiaľ žalovaná 4/ namietala, resp. spochybňovala výpovede svedkov vykonané v rámci ohliadky na mieste samom s tým, že nevedela, že svedkovia boli vypočutí, odvolací súd vyhodnotil uvedenú námietku ako nedôvodnú, keďže uvedená skutočnosť vyplýva zo Zápisnice z pojednávania zo dňa 18.07.2023. Okrem toho odvolací súd poukazuje na body 14. a 15. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal ohliadku na mieste samom, na ktorú sa nedostavila žalovaná 4/, hoci termín ohliadky na mieste samom vzala na vedomie na vyššie uvedenom pojednávaní.
13. Ďalšie argumenty žalovanej 4/ v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 14. Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu, nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne protirečivé, alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. 15. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľky boli neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil. 16. Ako nadväzujúci výrok bol posudzovaný aj výrok o trovách prvoinštančného konania, ku ktorému odvolateľka nevymedzila žiadnu konkrétnu námietku. Potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, tak zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore. 17. Možno zhrnúť, že v odvolacom konaní žalovaná 4/ neprodukovala žiadne skutkové ani právne argumenty, spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v jej prospech. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP, s ktorým sa stotožňuje. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanej 4/, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
V Žiline, dňa 28. mája 2025
JUDr. Roman Tichý
predseda senátu
JUDr. Vladimír Topoľančík
člen senátu
JUDr. Eva Malíková