Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/10/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobkýň: X.) R. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, X., X.) T. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, X., zastúpených spoločnosťou Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906 464 a spoločnosťou Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o., Špitálska 43, Bratislava, IČO: 36 855 995, proti žalovanému: T. J., nar. XX.XX.XXXX, O. X. X. XX, X., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Žalovaný je povinný odstrániť zo sociálnej siete Facebook z profilu T. J. - T. J. status (príspevok) zo dňa 26.01.2021 uverejnený na: V.:/..K..S.?J., W. C. Y. X. C. P. B. Z. B. XXXX/XXXX Z. J. XX.XX.XXXX v znení:

"Jedna z TOP tlačoviek pána K.! Ale to čo predviedla možno aj podgurážená moderátorka T. na konci nemá obdobu v novinárčine.. :-) Minule mala podobne spomalene reakcie aj T. O. - ako keby pili z jedného pohára.... Novinárka, či moderátorka O. T. po logikcej úvahe K. o politickom prenasleodvaní povedala - že ona to tak nevidí?! :-) Ale veď ona nemusí nič vidieť - nech en pretlmočí K. úvahy verejnosti a budú to vidieť diváci a aj premýšľať nad tým svoim vlastným vedomím... No nič - tam treba kameru, aby bolo vidno tvár toho, kto kladie otázky - inak toto tu nikde sa nepohne... Pán K., prosím vás - informujte ma, kedy máte tlačovky na N..L. - rád by som prišiel si takúto chuťovku užiť naživo:-) V.:/..O..S..../.-G.-K.-C.-P.-U.-L.... U. #. #., T. J., G. K., #. #. #. #.

II. Súd poučuje žalovaného, že môže podať voči žalobkyniam žalobu, ktorej predmetom bude náhrada škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

III. Žalobkyni I. a žalobkyni II. sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyne sa návrhom doručeným súdu dňa 04.02.2021 domáhajú nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť zo sociálnej siete Facebook zo svojho profilu T. J. - T. J. status (príspevok) zo dňa 26.01.2021 uverejnený na: V.:/..K..S. XXXXXXXXXXXXXX/posts/XXXXXXXXXXXXXXXX/?J., W. C. Y. X. C. P. B. Z.N. B. XXXX/XXXX Z. J. XX.XX.XXXX.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne odôvodnili tým, že žalovaný uverejnil na sociálnej sieti Facebook v rámci profilu ním spravovaného žalovaným s názvom T. J. - T. J. (V.:/..K..S..J..XXXX) J. XX.XX.XXXX C. S. XX:XX B. L. (U.): "Jedna z TOP tlačoviek pána K.! Ale to čo predviedla možno aj podgurážená moderátorka T. na konci nemá obdobu v novinárčine.. :-) Minule mala podobne spomalene reakcie aj T. O. - ako keby pili z jedného pohára.... Novinárka, či moderátorka O. T. po logikcej úvahe K. o politickom prenasleodvaní povedala - že ona to tak nevidí?! :-) Ale veď ona nemusí nič vidieť - nech en pretlmočí K. úvahy verejnosti a budú to vidieť diváci a aj premýšľať nad tým svoim vlastným vedomím... No nič - tam treba kameru, aby bolo vidno tvár toho, kto kladie otázky - inak toto tu nikde sa nepohne... Pán K., prosím vás - informujte ma, kedy máte tlačovky na N..L. - rád by som prišiel si takúto chuťovku užiť naživo:-) V.:/..O..S..../.-G.-K.-C.-P.-U.-L.... U. #. #., T. J., G. K., #. #. #. #. (Ď. I. ".). Výrok o "možno aj podguráženej moderátorky T. sa zjavne týka žalobkyne v 1. rade, ktorá je redaktorkou O. T.ZA H. zúčastnila sa danej tlačovej besedy poslanca K. dňa 25.01.2021. Jej otázky a výmena názorov s G.. K. získala širokú pozornosť verejnosti a informovali o nej mnohé médiá, ako aj samotná strana U.-U.. Žalobkyňa v 2. rade je v statuse označená celým menom: T. O..

3. Žalobkyne v návrhu uviedli, že žalovaný statusom šíri nepravdivé informácie o žalobkyni 1/ tvrdením, že sa na tlačovej besede poslanca Národnej rady SR a predsedu U.-U. G. K. dňa 25.01.2021 zúčastnila "podgurážená", t. j. po požití alkoholu a v podnapitom stave. Zároveň na adresu žalobkyne 2/ žalovaný nepravdivo uviedol, že na inej tlačovej besede v minulosti mala z rovnakého dôvodu (t. j. z opitosti) spomalené reakcie. Žalobkyne podotkli, že neexistuje žiadny skutkový základ pre uvedené tvrdenia. Je zjavné, že žalovaný referoval na kontroverziu žalobkyne v 2. rade s poslancom G. K. na tlačovej konferencii strany U.-U. zo dňa 14.01.2021. Útok poslanca K. na novinárov, osobitne na žalobkyňu v 2. rade, a následná výmena názorov medzi politikom a žalobkyňou v 2. rade mala značný ohlas v rámci slovenskej verejnosti (V.:/..F..S.?P.). Žalovaný svoje tvrdenia o vystupovaní žalobkýň pod vplyvom alkoholu nijako neodôvodnil, a ani nepredložil žiadne fakty, ktoré by jeho tvrdenia potvrdzovali alebo tvorili akýkoľvek skutkový základ. Sporné tvrdenia žalovaného v statuse sú nepravdivé a závažným spôsobom zasahujú do práv žalobkýň na ochranu osobnosti, najmä do ich občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a ich mena. Sloboda prejavu pripúšťa kritiku osôb, avšak táto musí byť odôvodnená a podložená faktami. Tie však v statuse žalovaného úplne absentujú a respondenti sa z obsahu statusu nedozvedia, z čoho žalovaný pri tvrdení o "podguráženosti" žalobkýň na tlačových konferenciách poslanca K. vychádzal. Respondenti žalovaného tak z obsahu statusu nemôžu ani len tušiť, prečo by žalobkyne mali byť podgurážené, a či existuje na toto tvrdenie nejaký dôkaz, alebo reálny skutkový základ. To, že žalovaný subjektívne hodnotí reakcie žalobkýň ako "spomalené" neznamená, že je namieste tvrdenie o "podguráženosti", resp. o požití alkoholu, ktoré ovplyvňujú reakcie žalobkýň. Nikto okrem žalovaného záver o ovplyvnení žalobkýň alkoholom z ich vystupovania nevyvodil. Priemerný divák z vystupovania žalobkýň na uvedených tlačových konferenciách, ani objektívne nemohol dospieť k záverom ekvivalentným záverom žalovaného z jeho statusu. Ústny prejav žalobkýň, ich slovná konfrontácia s poslancom K., ako ani iné prejavy zo záznamov predmetných tlačových konferencií objektívne ani v najmenšom nenasvedčujú, že by žalobkyne boli "podgurážené". Nie je možné sa brániť tým, že žalovaný len o danej skutočnosti špekuloval a dával legitímne otázky na stav žalobkýň. V prvom rade žalovaný sa na žiadnej z tlačových konferencií strany U.-U. osobne nezúčastnil. Osobne teda nemohol získať ani len indície (nieto dôkazy), že žalobkyne by mohli byť čo i len teoreticky pri výkone svojho povolania pod vplyvom alkoholu. Nie je známe, že by sa žalobkyne kedykoľvek v minulosti zúčastnili na akejkoľvek tlačovej konferencii pod vplyvom alkoholu. Rovnako tak nie je známe, že by žalobkyne požívali v zvýšenej miere alkoholické nápoje, alebo že by kedykoľvek v minulosti na verejnosti vystupovali v "podguráženom stave". Neexistuje teda žiaden skutkový základ pre akúkoľvek špekuláciu na túto tému. Žalovaný v statuse nedáva legitímne otázky, pre ktoré existuje nejaký skutkový základ. Tvrdenie žalovaného je len zlomyseľná fabulácia s cieľom poškodiť žalobkyne. Výrok žalovaného na adresu žalobkýň o ich podguráženosti však nemá žiadny racionálny základ, nie je ani zdôvodnený či podložený nejakým skutkovým základom. Rovnako nevyplýva z akýchkoľvek udalostí z minulosti. Tvrdenia zo strany žalovaného o "podguráženosti" žalobkýň presiahli hranicu, ktorú sú žalobkyne ako verejne pôsobiace osoby povinné tolerovať. Predložené dôkazy jednoznačne preukazujú, že žalovaný je nepoučiteľný a patologicky šíri urážlivé tvrdenia o tretích osobách. Urážky žalovaného sú naďalej šírené na internete, sociálnych sieťach, a tak prístupné tisícom ďalších osôb, ktoré na

internete hľadajú informácie o žalobkyniach. Z dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobkyne osvedčili existenciu difamačného statusu o ich osobe, a že je daná dôvodnosť uloženia neodkladného opatrenia, na základe ktorého by daný status musel byť zo siete Facebook žalovaným odstránený. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne pripojili notársku zápisnicu č. N 19/2021, Nz 1652/2021, NCRls 1679/2021 zo dňa 27.01.2021, spísanú na notárskom úrade notárky Y.. O. U., spolu s prílohou obsahujúcou predmetný status žalovaného na jeho facebookovej stránke zo dňa 25.01.2021.

4. Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. -73, zo dňa 11.02.2021 zamietol návrh žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia. Po uznesení Krajského súdu v Bratislave, č.k.: - 177 zo dňa 30.04.2021, ktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. -73, zo dňa 11.02.2021, bola predmetná sporová vec dňa 08.06.2021 náhodným výberom pridelená novému zákonnému sudcovi.

5. Podľa (ďalej len ""), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

14. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

15. Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

16. Podľa , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

17. Aj keď je súd v sporovom konaní viazaný žalobným návrhom žalobcu, nie je ním viazaný doslovne. Súd posudzuje každé podanie podľa jeho obsahu (viď ). Súd pri formulovaní výroku môže použiť iné slová, ako navrhoval žalobca, pretože iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia. Pri formulácii výroku rozhodnutia však súd musí dbať o to, aby tento výrok z obsahového hľadiska vyjadroval to, čoho sa žalobca podanou žalobou (prípadne návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia) domáhal.

18. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného.

19. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. V zmysle vyššie uvedeného teda súd pred nariadením neodkladného opatrenia musí posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

20. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s obsahom samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení boli splnené všetky zákonné podmienky, a preto návrhu žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

21. Súd dospel k záveru, že žalobkyne osvedčili základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia - preukázali potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán tým, že preukázali existenciu nebezpečenstva bezprostredne im hroziaceho, najmä s ohľadom na vyjadrenia obsiahnuté v predmetnom statuse, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na ich právach chránených ustanoveniami a , a to na práve na ochranu občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a mena. Právo slobody prejavu slovom, písmom, tlačou, obrazom a iným spôsobom je síce zaručené SR v čl. 26, ale pri jeho výkone je potrebné v demokratickej spoločnosti dodržiavať

rešpektovať právo na ochranu osobnosti, ako základné ústavné právo. V európskom právnom prostredí je pritom právo na ochranu osobnosti považované za jedno z najsilnejších práv a je prirodzené, že právo slobody prejavu mu musí ustúpiť.

22. v citovaných ustanoveniach a nasl. poskytuje ochranu subjektom, proti ktorým smeroval zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť a ohrozujúci ich uplatnenie a ohrozenie v spoločnosti, prípadne ich dobré meno. Podmienkou pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti je preukázanie, že došlo k neoprávnenému zásahu, resp. že konanie bolo objektívne spôsobilé takýto zásah spôsobiť. Obe tieto podmienky musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo dotknutej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu znášať sankcie. Pritom okrem práv spätých s ochranou osobnosti zaručuje aj iné základné práva a slobody, napr. právo na súdnu ochranu a slobodu prejavu. Ich uplatňovanie a právna ochrana musia byť proporcionálne a vzájomne vyvážené tak, aby sa nadmernou ochranou jedného práva nepotlačila ochrana iného práva.

23. Do osobnostných práv fyzických osôb podľa a nasl. možno neoprávnene zasiahnuť jednak skutkovými tvrdeniami, ale takisto aj neprimeranými hodnotiacimi úsudkami. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia a o také hodnotiace úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný (znevažujúci) charakter. To znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv fyzických osôb (viď obdobne aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18.09.2008).

24. Kritiku, ktorej úplne chýba vecný základ a pre ktorú nemožno nájsť žiadne zdôvodnenie, je potrebné považovať za kritiku neprimeranú. Pre zváženie legitímnosti zverejnenia informácie je pritom dôležité skúmať aj motív toho, kto informáciu zverejnil. Pokiaľ bolo motívom zverejnenia informácie poškodiť druhého či získať na jeho úkor prospech (slávu, uznanie, pozornosť), a to bez toho, aby si šíriteľ overil pravdivosť tejto informácie (alebo jej dokonca sám neveril), nemožno hovoriť o legitímnom výkone slobody prejavu (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 05.12.2017).

25. V nadväznosti na uvedené konajúci súd konštatuje, že žalobkyne hodnoverne osvedčili dôvodnosť a trvanie subjektívneho nároku na ochranu osobnostných práv pred neoprávnenými zásahmi v zmysle a nasl. , ktorým sa má poskytnúť predbežná ochrana nariadením neodkladného opatrenia. Je potrebné uviesť, že neoprávnený zásah do osobnostných práv možno vyvolať jednak uverejnením nepravdivých údajov, uverejnením síce pravdivých skutkových tvrdení, ktoré však majú osočujúcu povahu, a teda pôsobia difamačne, vyvolávajú znevažujúci dojem alebo v neposlednom rade aj uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky), pokiaľ je neoprávnená, teda vybočuje z hraníc vecnosti, konkrétnosti a primeranosti čo do obsahu a formy, čím sa míňa svojmu účelu. Je všeobecne známou skutočnosťou, že pre žalobkyne ako novinárky a osoby verejne známe je práve posudzovanie otázok týkajúcich sa ich profesionality, etických štandardov a morálky kľúčovým tak pre ich dobrú povesť a dôveryhodnosť ako aj pre dôveryhodnosť a rešpektovanosť média pod ktorým vystupujú. Status žalovaného, kde žalovaný o.i. uvádza ...."to čo predviedla možno aj podgurážená moderátorka T. na konci nemá obdobu v novinárčine.. minule mala podobne spomalene reakcie aj T. O. - ako keby pili z jedného pohára...., považoval konajúci súd za taký hodnotiaci úsudok, ktorý má difamačný charakter a ktorého uverejnenie je bez akéhokoľvek skutkového základu. V tomto smere je bez právneho významu či skutočne došlo k ujme žalobkýň a touto skutočnosťou sa súd ani nezaoberal, keďže stačí objektívna spôsobilosť uvedeného neprípustného hodnotiaceho úsudku takúto ujmu spôsobiť. Výroky žalovaného v tomto statuse bez akéhokoľvek skutkového základu (uvedené nevyplýva zo žiadnych verejne dostupných informácií a ani z informácie zverejnených žalovaným) nepriamo spochybňujú profesionalitu oboch žalobkýň a navodzujú dojem, že obe žalobkyne pri výkone svojej práce sú v stave "možnej podguráženosti". Žalovaný zverejnil predmetný status na svojej facebookovej stránke, kde má väčší počet sledovateľov a ktorá je verejne prístupná aj ostatným používateľom tejto sociálnej siete, teda má značný dosah na verejnosť. Pritom platí (vo všeobecnosti), že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana osobnostných práv fyzickej osoby či ochrana dobrej povesti právnickej osoby (viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.10.2016). Ujma, ktorá môže byť spôsobená žalobkyniam, môže narastať každým dňom v príčinnej súvislosti s tým, ako sa s týmito výrokmi žalovaného oboznámi čoraz viac ľudí. Tieto výroky žalovaného, ktorý komentuje

spoločenské dianie a tvrdí o sebe, že je novinárom, sa teda objektívne môžu dostať k širokej verejnosti, ktorej časť môže týmto informáciám uveriť. Pokračovanie v protiprávnom konaní, resp. udržiavanie protiprávneho stavu by mohlo viesť k nenapraviteľnej, príp. ťažko napraviteľnej ujme na právach a právom chránených záujmoch žalobkýň. Sloboda prejavu nie je úplne bezbrehá a žalovaný je za svoje vyjadrenia zodpovedný rovnako ako každý iný človek, pričom s ohľadom na fakt, že sa dlhodobo na verejnosti prezentuje ako novinár, aj u neho je možné predpokladať vyššiu dôveryhodnosť zo strany istej časti verejnosti, teda aj vyššiu mieru zodpovednosti za neoprávnené výroky.

26. Nariadeným neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyne domáhajú, ide teda o efektívny prostriedok procesnej ochrany v konaní uplatnených práv. Nariadené neodkladné opatrenie takisto nevytvorí nenávratný stav a rovnako platí, že sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia ( ). Napokon, nariadenie neodkladného opatrenia nie je neprimerané, t. j. neobmedzí žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Za situácie, kedy má súd za osvedčené, že hodnotiace úsudky žalovaného sú bez akéhokoľvek skutkového základu, pričom ide o tvrdenia znevažujúceho charakteru, objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv fyzických osôb, sú dané základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo nevyhnutné na ochranu osobnostných práv žalobkýň, uvedomujúc si pritom, že tým zároveň dôjde k obmedzeniu garantovanej slobody prejavu žalovaného.

27. K samotnému výroku neodkladného opatrenia obsiahnutého vo výroku tohto uznesenia, je potrebné uviesť, že súd nie je viazaný doslovným znením návrhu, ale tento posudzuje podľa jeho obsahu. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu vykonateľnosti predmetného uznesenia, súd do výroku neodkladného opatrenia prevzal aj celé znenie inkriminovaného príspevku (statusu) žalovaného na jeho facebookovej stránke zo dňa 26.01.2021, keďže žalobcom predložená notárska zápisnica nie je súčasťou uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a v zmysle nariadil neodkladné opatrenie v znení tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

28. Súd neuložil žalobkyniam povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle pretože bol toho názoru, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie konči, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania, keďže ide o také neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a v danom prípade nie je nasledované žalobou rozhodol súd v zmysle v spojení s ust. Cs.p. podľa pomeru úspechu vo veci a úspešným žalobkyniam priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o trovách konaniach rozhodne súdny úradník po právoplatnosti unesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.