Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14CoP-95-2025.pdf
PDF · 115.95 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/95/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci navrhovateľky (matky): A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/X, F., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené (otec): G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, o určenie otcovstva k maloletému dieťaťu: J. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 54Pc/10/2024-70 zo dňa 31. januára 2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 54Pc/10/2024-70 zo dňa 31. januára 2025 v napadnutých výrokoch, ktorými bola uložená povinnosť otcovi platiť výživné mesačne na maloletú J. v sume 180 Eur vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa s účinnosťou od 22.02.2024 a zameškané výživné na mal. J. za obdobie od 22.02.2024 do 31.01.2025 vo výške 2.029,60 Eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 80 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a vo výroku o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že „Súd konanie o určenie otcovstva zastavuje. Maloletá J. H., nar. X.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Otec je povinný platiť výživné mesačne na maloletú J. v sume 180 eur vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa s účinnosťou od 22. 2. 2024. Zameškané výživné na mal. J. za obdobie od 22. 2. 2024 do 31. 1. 2025 vo výške2.029,60 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 80 eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Styk otca s mal. J. sa neupravuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. Návrhom doručeným okresnému súdu dňa 22.02.2024 sa matka domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by určil, že otcom maloletej J., nar. XX.XX.XXXX z matky A. H., nar. XX.XX.XXXX je G. H., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň navrhla maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca dieťaťa zaviazať prispievať na výživu maloletej J. sumou 180 eur mesačne odo dňa podania návrhu splatných vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Návrh skutkovo odôvodnila tým, že s otcom maloletej J. sú manželia už druhý rok. Predtým žili ako druh a družka. Otcovstvo k dcére neuznal, nakoľko bol 9 rokov vo výkone trestu. Snažila sa s ním žiť v spoločnej domácnosti a vychovať ich dcéru, ale bohužiaľ,
sa to nedalo. Nechce pracovať a neustále vznikali nezhody medzi nimi. Posledný rok spolu nežijú v spoločnej domácnosti. V januári 2024 podala návrh na rozvod manželstva.
3. V písomnom vyjadrení k návrhu muž, ktorého otcovstvo malo byť určené, uviedol, že nesúhlasí s celým návrhom. Potvrdil, že maloletá J., nar. XX.XX.XXXX je jeho dcéra, ale nesúhlasí s výškou výživného, ktoré vyžaduje, nakoľko je dlhodobo nezamestnaný bez príjmu. Žiada o zníženie na primeranú sumu, ktorú je schopný platiť mesačne 30 - 40 Eur. Súhlasí s tým, aby bola maloletá zverená do starostlivosti matky.
4. Na pojednávaní dňa 20.11.2024 matka a muž, ktorého otcovstvo malo byť určené, súhlasne vyhlásili, že otcom maloletej J. H. nar. XX.XX.XXXX matke A. H., nar. XX.XX.XXXX je G. H., nar. XX.XX.XXXX, čím došlo k určeniu otcovstva v súlade s § 90 Zákona o rodine. Keďže počas konania o určenie otcovstva došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, tak okresný súd konanie o určenie otcovstva v súlade s § 109 CMP zastavil a ďalej konal o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletej.
5. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 54P/20/2024-68 zo dňa 02.10.2024 bolo manželstvo rodičov mal. J. rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.11.2024.
6. Z potvrdenia o príjme matky zamestnávateľa Kysucké pekárne a. s. Čadca okresný súd zistil, že matka je zamestnaná v tejto spoločnosti od 26.10.2023 a dosiahla čistú mzdu v mesiaci 10/2023 vo výške 201,03 Eur, v mesiaci 11/2023 vo výške 841,02 Eur, v mesiaci 12/2023 vo výške 689,54 Eur, v mesiaci 1/2024 vo výške 851,56 Eur vrátane daňového bonusu 140 Eur, v mesiaci 2/2024 vo výške 1.525,85 Eur vrátane daňového bonusu 140 Eur. Podľa ďalšieho potvrdenia o príjme matky uvedeného zamestnávateľa zo dňa 18.09.2024 mala matka priemernú čistú mzdu vo výške 1.086,18 Eur za mesiace 3 - 8/2024 vrátane daňového bonusu vo výške 140 Eur mesačne.
7. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni okresný súd zistil, že otec nie je evidovaný ako zamestnanec, nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
8. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto zo dňa 03.04.2024 otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a v období od 01.02.2023 nepoberá pomoc v hmotnej núdzi ani štátne sociálne dávky. V období od 01.02.2023 poberá peňažný príspevok za opatrovanie, ktorého výška podľa pripojeného potvrdenia bola v roku v mesiacoch 7 - 12/2023 vo výške 569 Eur a v mesiaci január 2024 vo výške 403,81 Eur.
9. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca zo dňa 08.04.2024 je matka poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 60 Eur mesačne.
10. Zo správy C. K. E., s.r.o. zo dňa 09.12.2024 súd zistil, že otec bol v ich ambulancii vyšetrený 3-krát (17.02.2022, 04.12.2023, 12.04.2024), nebola mu zistená duševná porucha v pravom slova zmysle, hoci mal snahu túto simulovať, aj za podpory rodinných príslušníkov. V marci 2024 realizované psychologické vyšetrenie (C. J.) so záverom Simplexne štruktúrovaná osobnosť, subnormná, účelové a rentované snahy a správanie. Lieky neužíva žiadne. Osobnosť je nevyvážená, čo je jeho trvalo osobnostná a povahová charakteristika, ktorá neovplyvňuje jeho schopnosť vykonávať prácu, otázna je však jeho motivácia a výdrž, nakoľko nemá žiadne pracovné návyky.
11. Na pojednávaní matka zotrvala na návrhu na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti. Špecifikovala jej odôvodnené potreby, svoje príjmy, majetkové pomery a výdavky. Maloletá sa s otcom nestretáva, nežiada upraviť styk. Otec na pojednávaní súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matke, s maloletou sa nechce stýkať. K výdavkom uvádzaným matkou na maloletú dcéru sa vyjadriť nevedel. Špecifikoval svoje príjmy, výdavky, uviedol, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti, veci väčšej hodnoty.
12. Okresný súd s poukazom na § 90 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“), § 91 ods. 1 Zákona o rodine, § 109 CMP, § 110 CMP, § 36 ods. 1 Zákona o rodine, § 24 ods. 1 Zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 77 ods. 1 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.
Maloletá J. je vo veku 16 rokov, od narodenia jej osobnú starostlivosť zabezpečuje matka, otec sa na tejto starostlivosti nepodieľal, nakoľko bol vo výkone trestu odňatia slobody. Súd zveril maloletú J. do osobnej starostlivosti matky pri konštatovaní, že neboli zistené nedostatky v tejto starostlivosti ani zo strany kolízneho opatrovníka. Právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je založená na rovnakom postavení rodičov dieťaťa. Obaja tak majú povinnosť prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine).
13. Maloletá J. je žiačkou deviateho ročníka základnej školy, má bežné výdavky na svoju osobu, čo sa týka stravy, ošatenia, hygieny (súd ich považoval za odôvodnené vo výške 150 Eur strava - maloletá sa stravuje aj v škole, 70 Eur oblečenie, obuv - maloletá je vo vývine a rastie, je potreba častejšej výmeny ošatenia a obuvi, 30 Eur hygiena). V škole sú výdavky na obedy 20 - 22 Eur mesačne, má výdavky na cestovné do školy 1 Euro/1 cesta, spolu 40 Eur mesačne, školské výdavky ZRPŠ, zošity, pracovné pomôcky – okresný súd považoval za dôvodné v priemere 10 Eur mesačne. Výdavok na mobilný telefón predstavuje 20 Eur mesačne. Ďalej má maloletá výdavky na voľnočasové aktivity. Matka uvádzala vo vyhlásení zo dňa 12.04.2024 a na pojednávaní výdavky na maloletú v rozdielnych výškach, okresný súd tieto vychádzajúc z rozhodovania aj v iných veciach považoval za odôvodnené tak, ako sú uvedené vyššie.
14. Matka maloletej je zamestnaná, kde dosahuje príjem tak, ako je uvedené v bode 7 tohto odôvodnenia. Uplatňuje daňový bonus, ktorý v roku 2024 bol vo výške 140 Eur mesačne, od 01.01.2025 50 Eur mesačne, poberá prídavky na maloletú 60 Eur mesačne. Vlastní motorové vozidlo Kia ceed. Býva u priateľa, pričom výdavky na bývanie hradí priateľ. Otec maloletej je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Má príjem z fušiek, ktorý uvádzal vo výške 60 - 70 Eur za deň. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti, veci väčšej hodnoty. Býva u matky, kde výdavky na bývanie hradí jeho matka. Otec uvádzal, že si vybavuje invalidný dôchodok, nakoľko sa lieči psychiatricky, nemôže v práci dlho vydržať. Uvedené tvrdenia nepreukázal, pričom podľa správy ním označenej psychiatričky otcovi nebola zistená žiadna duševná porucha v pravom slova zmysle. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
15. Pri posudzovaní schopností a možností otca prispievať na výživu mal. J. výživným okresný súd nemal preukázané tvrdenia otca o tom, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje pracovať dlhšie, a teda sa môže zamestnať. Sám uvádzal príjem z fušiek denne vo výške 60 - 70 Eur, pričom podľa jeho vyjadrení ide o stavebné práce. Okresný súd preto pri určení výšky výživného vychádzal u otca z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré (potenciálne) mohol a môže mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav (tvrdenia o nepriaznivom zdravotnom stave neboli preukázané), schopnosti, prax, dopyt na trhu práce. Okresný súd mal za to, že otec môže dosahovať priemernú mzdu zamestnanca v hospodárstve SR, ktorá v druhom štvrťroku 2024 podľa štatistického úradu Slovenskej republiky bola vo výške 1.520 Eur, čo v prepočte podľa portálu platy.sk predstavuje sumu 1.155,63 Eur v čistom. Ak by otec dosahoval ním uvádzaný príjem 60 - 70 Eur za deň pri pravidelnom výkone práce, t.j. 20 dní v mesiaci, tak by dosahoval príjem 1.200 až 1.400 Eur mesačne. Vychádzajúc z uvedeného a pri zohľadnení skutočnosti, že časť výdavkov na maloletú je krytá prídavkom na dieťa a daňovým bonusom, je podľa okresného súdu v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej J. mesačne sumou vo výške 180 Eur pri konštatovaní, že sa inou formou na úhrade jej odôvodnených potrieb nepodieľa. Okresný súd určil vyživovaciu povinnosť otca od podania návrhu, t.j. od 22.02.2024 v súlade s návrhom matky. „Zameškané výživné za obdobie od 22.02.2024 do 31.01.2025 súd určil vo výške 2029,60 eur ako súčet pomernej časti zameškaného výživného za 8 dní mesiaca 2/2024 - 49,60 eur a nedoplatku za mesiace 3/2024 - 1/2025, teda 11 mesiacov krát 180 eur = 1980 eur. Zameškané výživné súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 80 eur spolu s bežným výživným. Nakoľko zameškané výživné rovnako ako bežné výživné je vykonateľné doručením, je otec povinný začať splácať zameškané výživné spolu s prvým bežným výživným splatným po doručení tohto rozsudku. Ak sa dostane do omeškania s ktoroukoľvek splátkou, stáva sa celý dlh splatným naraz.“ O úprave styku súd v súlade s § 25 ods. 2 Zákona o rodine rozhodol tak, že tento neupravil, nakoľko úpravu styku rodičia nežiadali. Výrok o trovách konania sa opiera o § 52 CMP.
16. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec, ktorý uviedol, že s výživným na maloleté dieťa J. H., nar. XX.XX.XXXX nesúhlasí, nie je možné z jeho strany platiť také vysoké výživné, je nezamestnaný, nemá žiaden príjem, iba niekedy chodí s bratom na fušky, a to iba raz za čas, príležitostne. Preto prosil o zníženie výživného, nakoľko nemá takú veľkú sumu z čoho zaplatiť. Momentálne je veľmi ťažké nájsť si robotu, keďže bol v minulosti vo väzení, a preto je to u zamestnávateľov ťažšie.
17. K doručenému odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka (č. l. 87 spisu), ktorá uviedla, že je spokojná s rozhodnutím súdu, ako rozhodol o výške výživného na maloletú J. H.. To, že sa otec odmala nestaral, tak môže byť spokojný s rozhodnutím súdu, a nie ešte odporovať. Nesúhlasí s jeho odvolaním, lebo má možnosť sa zamestnať. To, že sa mu nechce, nie je choroba, ale problém, je to zdravý dospelý chlap. Ak by sa takto správal každý otec, tak každé dieťa by za jeho lenivosť muselo trpieť tým, že otec na neho „kašle“.
18. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom
- otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolaní (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
19. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto mu nemôže dať za pravdu. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
20. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.
21. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
22. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
23. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako okresný súd.
24. Prispievať na výživu svojho dieťaťa je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov a ak aj si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 Zákona o rodine).
25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod.
27. Uvedené ustanovenie je vyjadrením zásady tzv. potencionality príjmu povinného rodiča, v zmysle ktorej súd pri určovaní výživného neprihliadne len na skutočný príjem povinného rodiča, ale na jeho schopnosti, možnosti a celkové majetkové pomery, t. j. prihliadať k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Rozhodujúci je potom príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity (práve takáto situácia v súdenej veci nastala). V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a s využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť (obdobne uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/200/2018 zo dňa 30.04.2019). Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného. Nový zákon tento princíp posilňuje. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov, siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov odvodených od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov, siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Relevanciu v zmysle následkov potencionality nemožno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takému konaniu došlo zo špekulatívneho, ale závažného dôvodu. Závažným dôvodom môže byť zdravotný stav, potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku rodiny, organizačné zmeny, potreba vykonávania starostlivosti o člena rodiny. Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod) je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho príjmu. Okresný súd z vykonaného dokazovania mal preukázané z uvedenia otca, že príjem z fušiek je denne vo výške 60 - 70 Eur, pričom podľa jeho vyjadrení ide o stavebné práce. Okresný súd preto pri určení výšky výživného vychádzal u otca z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré (potenciálne) mohol a môže mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav (tvrdenia o nepriaznivom
zdravotnom stave neboli preukázané), schopnosti, prax, dopyt na trhu práce. Okresný súd mal za to a odvolací súd vzhľadom na výsledky dokazovania v prvoinštančnom konaní s týmto záverom súhlasí, že otec môže dosahovať priemernú mzdu zamestnanca v hospodárstve SR, ktorá v druhom štvrťroku 2024 podľa štatistického úradu Slovenskej republiky bola vo výške 1.520 Eur, čo v prepočte podľa portálu platy.sk predstavujú sumu 1.155,63 Eur v čistom, ktoré skutočnosti v odvolacom konaní nespochybnil tvrdením, že momentálne je nezamestnaný a že chodí s bratom príležitostne na fušky. Ak v odôvodnení napadnutého rozsudku za tohto stavu okresný súd uviedol, že ak by otec dosahoval ním uvádzaný príjem v prvoinštančnom konaní, a to 60 - 70 Eur za deň pri pravidelnom výkone práce, t.j. 20 dní v mesiaci, tak by dosahoval príjem 1.200 až 1.400 Eur mesačne, ktorý záver na základe odvolacích dôvodov otca nebolo možné vo vyvolanom odvolacom konaní vyhodnotiť ako vecne nesprávny. K tvrdeniam otca v odvolaní, že nemá taký zárobok, aby mohol platiť takéto vysoké výživné, je podľa odvolacieho súdu potrebné uviesť, že nie sú pre rozhodnutie odvolacieho súdu, v danej skutkovej situácii, rozhodujúce, pretože rozhodujúce v tejto situácií, za použitia princípu potencionality, sú predpokladané príjmy otca.
28. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného na mal. dieťa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
29. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
30. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť.
31. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
32. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení § 52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal.
33. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
34. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP ).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).