Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-1841-2023.pdf
PDF · 101.28 KB
Case nature
Subarea
65Ek/1841/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Obec Lúčky, so sídlom Lúčka 77, 082 71 Lúčka, IČO: 00 327 417, právne zast.: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., so sídlom Hlavná 111/25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Miroslav Ondrušek – advokát, so sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bradejov, IČO: 45244341, o vymoženie nepeňažného plnenia, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Radovan Ferenc, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 13, 080 01 Prešov, IČO: 35 512 36, pod č. 317EX 690/23 rozhodujúc o druhom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 88,46 eur ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 20.07.2023, sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Obce Lúčka sp. zn. LU-2023/004-OCU-019 zo dňa 07.03.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.06.2023 a vykonateľnosť dňa 26.06.2023 (ďalej len ako „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd dňa 01.08.2023 súdneho exekútora: JUDr. Radovan Ferenc, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 13, 080 01 Prešov, IČO: 35 512 36, pod č. 317EX 690/23 (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 01.08.2023 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného. Upovedomenie o začatí exekúcie povinný prevzal dňa 18.09.2023. Povinný podal dňa 02.10.2023 súdnemu exekútorovi do elektronickej schránky návrh na zastavenie exekúcie. Súd v tomto bode konštatuje, že prvý návrh na zastavenie exekúcie bol podaný zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok.
4. Súd o podanom návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol uznesením sp. zn. 65Ek/1841/2023 zo dňa 19.03.2024, tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods.3 Exekučného poriadku zamietol. Uznesenie sp. zn. 65Ek/1841/2023 zo dňa 19.03.2024 nadobudlo dňa 09.04.2024 právoplatnosť. Súdny exekútor doručil súdu dňa 20.01.2025 v poradí druhý Návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), ktorý bol súdnemu exekútorovi
doručený prostredníctvom ÚPVS od právneho zástupcu povinného dňa 23.12.2024. V poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po 15 dňovej lehote od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, a teda nemá odkladný účinok.
5. Povinný v poradí druhom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 25.11.2024, ktorý bol predložený súdu dňa 20.01.2025 sa vyjadril nasledovne: „Obec Lúčka – oprávnená v exekučnom konaní vydala exekučný titul ako aktívne nelegitimovaný subjekt, nesprávne posúdila skutkový stav, z ktorého následne vyvodila nesprávne a nezákonné právne posúdenie. Povinný podal dňa 09.10.2024 na Okresný úrad Prešov – oddelenie dopravných a pozemných komunikácii Podnet na preskúmanie Rozhodnutia č. LU-2023/004- OCU-019 Obce Lúčka zo dňa 07.03.2023 v zmysle § 65 ods. 1 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. Momentálne je na Okresnom úrade Prešov vedené správne konanie, v ktorom sa posudzuje zákonnosť a oprávnenosť vydania exekučného titulu oprávneným, ktoré majú preukázať, že vyššie špecifikované exekučné konania boli začaté neoprávnene a to na základe neplatných exekučných titulov. V súvislosti s tým má povinný za to, že vedenie exekučných konaní na základe takto vydaného exekučného titulu nie je v súlade so zákonom, nakoľko exekučný titul vydal aktívne nelegitimovaný subjekt a rovnako tento vyhodnotil posúdenie skutkového stavu nesprávne. Dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. je akákoľvek právna skutočnosť, ktorá z hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho hľadiska bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Rovnako dôvod na zastavenie exekúcie nemusí vyplývať len z Exekučného poriadku ale aj z iných ustanovení a procesný predpisov hmotného práva. V súvislostiach poukazujeme na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2011, sp. zn. 4 Cdo 11/2011. Dôvody na zastavenie exekúcií vznikli už od počiatku, a teda exekúcie nevznikli po práve. Zároveň rovnako ako v prípade vydania exekučného titulu, aj v tomto prípade má povinný za to, že oprávnená nie je aktívne legitimovaná podať návrh na vydanie exekúcie. Skutočnosti ako ani údaje v rozhodnutí nezodpovedajú reálnemu právnemu stavu, a teda takéto rozhodnutie nie je ani materiálne vykonateľné. Povinný má za to, že predmetné exekučné konania by malo byť zastavené, nakoľko existujú skutočnosti, ktoré bránia vymáhaniu exekučného titulu.“
6. Oprávnený sa k v poradí druhému návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril nasledovne: „Oprávnený uvádza, že mu nie je zrejmé z podania Povinného to, čo vôbec Povinný napadá. Keďže z jednej strany úvodom napáda Rozhodnutie č. LU-2023/004-OCU-019 zo dňa 07.03.2023 (ďalej len „napádané rozhodnutie“), a to z dôvodu vydania napádaného rozhodnutia mimo právomoci Opravného, následne však Povinný v návrhu cituje a poukazuje aj na existenciu Rozhodnutia č. LU-2024/144-OCU k čomu však neposkytuje žiadne objasnenie. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej (§ 123 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) musí obsahovať skutkové vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená (skutkové tvrdenia). V tejto súvislosti tak uvádzame, že celý návrh na zastavenie exekúcie sa skutkovo (a to ak vôbec) týka len konania v rámci napádaného rozhodnutia. Ak má Povinný pochybnosti o materiálnej správnosti exekučného titulu, mal využiť dostupné opravné prostriedky počas konania vo veci samej, ako napr. odvolanie či žalobu na správnom súde. Exekučný súd nemôže suplovať tieto opravné mechanizmy, pretože by tým narušil princípy právneho poriadku a právnej istoty. Povinný bol pri vydaní exekučného titulu dôsledne poučený o možnosti podať opravný prostriedok, prostredníctvom ktorého sa mohol domôcť preskúmavania ním tvrdeného nesprávneho zákonného postupu Oprávneného, pri vymáhaní si nároku, vyplývajúceho z napádaného rozhodnutia. Podľa Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, II. ÚS 326/2014, zo dňa 24.06.2014: „Účastníci správneho konania majú svoje priznané práva aktívne využívať a pokiaľ aktívne nepostupujú, nemôžu dôsledky vlastnej pasivity k týmto právam využiť ako argument pre tvrdenú nezákonnosť vydaného rozhodnutia správneho orgánu:“ Ak sa Povinný domnieval o nesprávnosti, resp. nezákonnosti predmetného rozhodnutia, namietať vecnú správnosť exekučného titulu mal povinný prostredníctvom podaného odvolania. Nakoľko tak neurobil, exekučný titul ako preukázateľne doručený nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Náležitosti formálnej vykonateľnosti jednoznačne vyplývajú z predloženého exekučného titulu. O náležitostiach materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu (rozsah, obsah plnenia ako aj existencia povinného) rovnako nemôže vzniknúť akákoľvek pochybnosť. Z uvedeného vyplýva, že akákoľvek argumentácia Povinného, ktorou dôvodí o zastavení exekučného konania, t. j. že Oprávnený nebol aktívne legitimovaný subjekt, resp. že došlo k nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu, z ktorého bolo následne nesprávne vyvodené právne posúdenie nie je uplatniteľná v rámci exekučného konania, ale výlučne v konaní vo veci samej. Argumentácia Povinného o nekompetentnosti orgánu, ktorý vydal exekučný titul, nespadá medzi zákonné dôvody na zastavenie exekúcie, ako sú definované vo vyššie citovanom ustanovení Exekučného poriadku. Exekúcia môže byť
zastavená iba na základe zákonom predpokladaných dôvodov, napríklad zániku vymáhanej povinnosti, zrušenia exekučného titulu alebo iných prekážok výkonu. Tieto okolnosti však v predmetnom prípade neboli preukázané a ani nenastali. Ak Povinný namieta správnosť alebo oprávnenosť exekučného titulu, je oprávnený uplatniť dostupné mimoriadne opravné prostriedky, avšak takéto podanie nie je dôvodom na zastavenie exekučného konania a nemá ani odkladný účinok na prebiehajúce exekučné konanie. V tejto súvislosti ešte Oprávnený uvádza, že hlavný predmet exekučného konania v tejto veci už bol vymožený (došlo k odstráneniu protiprávneho stavu spôsobeného Povinným, a to v réžii Oprávneného), meritom tohto exekučného konania v tomto štádiu sú už výlučne ďalšie súvisiace peňažné nároky (trovy exekúcie). Ihneď po nútenom splnení povinnosti (v rámci tohto exekučného konania) došlo zo strany Povinného opäť k nezákonnému zásahu do právneho stavu obnoveného Oprávneným, a z tohto dôvodu aj k uskutočneniu nového správneho konania, ktoré vyústilo do ďalšieho exekučného konania (sp. zn. 317EX 770/24- 11, 317EX 771/24-11 MJ). Z uvedených dôvodov žiadame súd, aby návrh na zastavenie exekúcie Povinného zamietol, a aby priznal Opravnému nárok na náhradu trov konania vo veci návrhu na zastavenie.
7. Súdny exekútor sa k poradí druhému návrhu na zastavenie exekúcie od povinného nevie vyjadriť, nakoľko mu nie sú známe skutočnosti, ktoré predchádzali exekučnému konaniu pred doručením poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. konaniu, v ktorom bol vydaný exekučný titul a v konaní, v ktorom súd posudzuje návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor v predmetnom exekučnom konaní neeviduje oznámenie o splnení nepeňažného nárok oprávneného, resp. súvisiaceho peňažného nároku oprávneného.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku: „V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, a o návrhoch na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 4 písm. b) a c) rozhoduje súd prednostne.
13. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
14. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila.
15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.
16. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
17. Súd uvádza, že preskúmal druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného.
18. Súd sa teda ako prvou zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, najmä či je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a či bol podaný v lehote. Povinný môže v priebehu exekučného konania podať viacero návrhov na zastavenie exekúcie, dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku však musí uplatniť včas, nakoľko pri návrhu na zastavenie exekúcie sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada, ktorej podstatou je, že určité (spravidla procesné) úkony sa musia všetky skoncentrovať v určitom štádiu konania. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, t.j. návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty okrem prípadu, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu nemôže prihliadnuť, t.j. návrh povinného na zastavenie exekúcie je teda v tejto časti právne neúčinný. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie
19. Povinný podal v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie, avšak toto druhé podanie bolo súdnemu exekútorovi doručené po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie predpokladanej Exekučným poriadkom na úspešné uplatnenie svojich práv. Súd uvádza, že povinný síce môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie, avšak
právne skutočnosti a dôvody musí uplatniť včas a teda do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. A keďže v konaní súdu o návrhu na zastavenie exekúcie súdom platí koncentračná zásada predpokladaná ust. § 61k ods. 2 a 3, teda ak skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu nebude prihliadať.
20. K uplatňovaniu tzv. koncentračnej zásady zavedenej do Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.04.2017 sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý napríklad v uznesení č. k. I.ÚS 149/2022-13 zo dňa 09. 03. 2022 uviedol, cit.: „Koncentrácia konania vyplývajúca z § 61k ods. 2 Exekučného poriadku sa prejavuje v tom, že povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr.“
21. Povinný v rámci podaného nového návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že dňa 09.10.2024 podal na Okresný úrad Prešov – oddelenie dopravných a pozemných komunikácii podnet na preskúmanie Rozhodnutia č. LU-2023/004-OCU-019 Obce Lúčka zo dňa 07.03.2023. V súvislosti s tým má povinný za to, že vedenie exekučného konania na základe takto vydaného exekučného titulu nie je v súlade so zákonom, nakoľko exekučný titul vydal aktívne nelegitimovaný subjekt, ktorý nesprávne posúdil skutkový stav, a teda takéto rozhodnutie nie je ani materiálne vykonateľné. Súd k vyššie uvedenému konštatuje, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Vo vykonávacom konaní už súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Súd uvádza, že správne konanie na Okresnom úrade v Prešove o zrušenie predmetného exekučného titulu to nemá samo o sebe žiadny vplyv na exekučné konanie a ani na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu, ktorý nebol zrušený ani zmenený. Nemožno dopredu očakávať, že exekučný titul bude zrušený, pričom prijatie názoru povinného, že v dôsledku prebiehajúceho správneho konania o zrušenie exekučného titulu možno očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku zrušenia alebo zmeny exekučného titulu, by nútilo exekučný súd zaoberať sa otázkou rozhodnutia vydaného v inom konaní, resp. zaoberať sa otázkou, na ktorú nemá kompetenciu, keďže úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Prebiehajúce konanie o zrušenie exekučného titulu nemá suspenzívny účinok, a teda nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Na základe vyššie uvedeného súd opätovne uvádza, že povinný nepreukázal zrušenie exekučného titulu, to že povinný preukázal, že podával podnet na preskúmanie exekučného titulu avšak nepreukázal, že došlo k jeho skutočnému zrušeniu sú pre exekučný súd bez právneho významu. Nakoľko exekučný súd disponuje exekučným titulom ktorý je právoplatný a vykonateľný má súd za preukázané, že exekúcia je vedená dôvodne a oprávnene.
22. Ďalšou skutočnosťou, ktorú povinný namietal bola skutočnosť, že oprávnený nie je aktívne vecne legitimovaný. Súd na tomto mieste uvádza, že aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je osoba oprávneného. Oprávneným v exekučnom konaní je osoba, ktorá je oprávnená z exekučného titulu, t. j. osoba, ktorej exekučný titul priznáva právo požadovať od povinného plnenie. Návrh na vykonanie exekúcie môže podať aj ten, kto preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. V prípade ak ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, jedná sa o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. V danom prípade mal súd za nesporne preukázané, že osoba oprávneného uvedená v návrhu na vykonanie exekúcie a v poverení je osoba zhodná s osobou označenou v exekučnom titule.
23. Súd k tvrdeniam povinného o materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu uvádza, že opätovne preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a taktiež predložený exekučný titul. Súd skúmal predložený exekučný titul a mal za preukázané, že tento exekučný titul je vykonateľný z materiálnej stránky. Súd
má za to, že materiálna vykonateľnosť predloženého titulu je daná, nakoľko v exekučnom titule je jednoznačne identifikovaný povinný, oprávnený, taktiež je v tomto exekučnom titule jasne vymedzená povinnosť žalovaného (v tomto konaní povinného) a právo žalobcu (v tomto konaní oprávneného). Vzhľadom na uvedené má súd za to, že podmienky materiálnej vykonateľnosti boli v rámci exekučného titulu splnené. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v prípade, ak by existoval nedostatok materiálnej (alebo aj formálnej) vykonateľnosti exekučného titulu, exekúcia by musela byť zastavená (R 58/1997).
24. Nakoľko podľa názoru súdu, povinný nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, povinný nepreukázal iné dôvody, ktoré by robili exekúciu neprípustnou, ako aj z dôvodu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po 15-dňovej lehote od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní, a súd ani z úradnej povinnosti nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.(I. výrok)
25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 199e ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
28. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, čím oprávnený mal úplný úspech vo veci, súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania ako výdavky na zastupovanie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 88,46 Eur (57,08 Eur + 14,84 Eur x 23% DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.