Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoEk/20/2024

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Sídl. C. XXXX/XX, XXX XX A., o vymoženie pohľadávky v sume 1.838,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. -67 zo dňa 11.06.2024 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eura do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia , a , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo „EP“) a vyhlášky. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd uviedol, že exekučné konanie sa začalo dňa 10.03.2011. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 12.04.2011. Dňa 29.03.2016 doručil oprávnený súdu prostredníctvom súdneho exekútora doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa EP. Oprávnený v podaní označenom ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vyhlásil, že peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na účel povolania. Oprávnený bol toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúce sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Vzhľadom na to sa predmetné ustanovenia na dané exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorej zmenka zabezpečovala. Dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu a tým pádom aj exekučného spisu súdu, ktorý súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zároveň oprávnený uvádza, že medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.

2. Súd mal po preskúmaní spisového materiálu za preukázané, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote do 22.01.2016, ale až 29.03.2016, teda po uplynutí zákonnej lehoty. Súd v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1

Exekučného poriadku poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -7 z 08.11.2016 a uznesenie č. k. -11 z 13.09.2016. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti (t. j. do 22.01.2016) je zastavenie exekúcie. Súd pritom nemôže odpustiť zmeškanie lehoty ( Exekučného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej exekúcii sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia Exekučného poriadku, súd exekúciu zastavil.

3. Súd podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku rozhodol o tom, že súdny exekútor má nárok na zaplatenie odmeny v minimálnej výške podľa § 14 ods. 1 vyhlášky t. j. 33,19 eura zvýšené o 20 % DPH. Pretože zastavenie exekúcie zavinil oprávnený rozhodol súd podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy súdneho exekútora znáša oprávnený.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenia epreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia. Uviedol, že hlavný kauzálny vzťah s povinným nie je spotrebiteľským, čo vyplýva už z exekučného titulu a návrhu na vykonanie exekúcie. Povinný v čase podpísania zmluvy a vystavení zmenky prehlásil, že peňažné prostriedky žiada poskytnúť na výkon podnikania, preto nie je možné na danú vec aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku tak, ako to urobil exekučný súd. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú, boli súčasťou exekučného spisu tak, ako na to upozornil exekučný súd oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený mal za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia v spojení s Exekučného poriadku splnil.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil. Pri posúdení otázky prípustnosti odvolania voči napadnutému uzneseniu odvolací súd vychádzal z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 15.03.2023.

6. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach a novelizovaný o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa ého poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . (2) Ustanovenia o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný , ktorý v prechodnom ustanovení prvej vety upravil, že ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa obsahu spisu sa exekučné konanie začalo dňa 10.03.2011, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 09.02.2011 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. pod sp. zn. SR 14717/10. Následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 23.03.2011, doručeným súdu dňa 01.04.2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 12.04.2011 súd prvej inštancie poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Následne dňa 29.03.2016 bolo súdnym exekútorom súdu doručené postúpenie oznámenia oprávneného, a to podania oprávneného označeného ako Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -14 zo dňa 31.10.2016 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil na základe tej právnej skutočnosti, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal spôsobilosť vo

veci konať. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený, pričom odvolací súd uznesením č. k. -57 zo dňa 21.03.2023 rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na to, že súd sa nevysporiadal s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie v súvislosti s ust. § 243f Exekučného poriadku. Po vrátení veci v predmetnej exekúcii rozhodol súd prvej inštancie opätovne, a to napadnutým uznesením, ktorým exekúciu zastavil v súlade s ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.

8. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na zmenkového a šekového v znení ) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

9. Podľa § 243f ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015: (1) V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona (01.01.2016) a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (2) Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia, sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako. (3) Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú. (4) Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). (5) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví. (6) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

10. Účelom uvádzania skutočností v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku je, aby exekučný súd mohol posúdiť vlastný vzťah, na základe ktorého bola zmenka vystavená. Preto sa táto povinnosť týka každého oprávneného, ktorý si uplatňuje právo z exekučného titulu vydaného na základe zmenky. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v ustanoveniach , , a Exekučného poriadku na základe je exekučný súd povinný ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospeje k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťuje v súlade s novelizovaným ustanovením zákona zmenkového a šekového, a to s cieľom zistenia, či povinnému bola v konaní pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom poskytnutá taká primeraná ochrana, aká spotrebiteľovi podľa predpisov spotrebiteľského práva patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je súd tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré sa začali pred týmto dňom, v súlade s ustanovením Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti zákona. V prípade nedoplnenia návrhu v súlade s ust. je príslušný exekučný súd povinný exekúciu zastaviť podľa ust. Exekučného poriadku, resp. jeho doplnenia po zákonom určenej lehote je príslušný exekučný súd povinný exekúciu zastaviť podľa ust. Exekučného poriadku.

11. Dňa 29.03.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené prostredníctvom súdneho exekútora podanie oprávneného – Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, ktorým sa vyjadril k aplikácii § 243f a § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na prebiehajúce exekučné konanie. Tvrdil, že hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože povinný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ. Táto skutočnosť musí byť známa súdnemu exekútorovi aj súdu. Uviedol, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Vzhľadom na to sa predmetné ustanovenia nemôžu aplikovať na dané exekučné konanie. Povinný bol v čase podpísania zmluvy o úvere registrovaný ako podnikateľ a konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dôkazy sú súčasťou exekučného spisu.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne exekúciu zastavil spolu s konštatovaním, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku bolo potrebné doručiť podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti predmetného zákona, t. j. odo dňa 23.12.2015. Oprávnený doručil toto doplnenie súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016, avšak súdny exekútor doplnenie oprávneného doručil súdu prvej inštancie až dňa 29.03.2016. Nemožno považovať podanie oprávneného, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21.01.2016 a následne bolo súdnym exekútorom postúpené exekučnému súdu dňa 29.03.2016, ako doplnené včas, pretože doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo potrebné doručiť exekučnému súdu, v zákonom ustanovenej lehote 30 dní odo dňa 23.12.2015, a nie súdnemu exekútorovi. V tomto smere odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.11.2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor [§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku (pozri napr. aj , )].

13. Aj preto bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci uskutočnil a doručil v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu. V nadväznosti na uvedené Ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene, zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie, ku ktorým dospeli.

14. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní namietal, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil, s týmto sa odvolací súd stotožniť nemohol, pretože skutočnosti, ktoré mal v súlade s ust. a Exekučného poriadku oprávnený doplniť, neboli súčasťou exekučného spisu pred nadobudnutím účinnosti novely č. a súčasne tieto skutočnosti oprávnený v súlade so zákonom uloženou povinnosťou vyplývajúcou z ust. Exekučného poriadku ani nedoplnil. Povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona má oprávnený v každom exekučnom konaní vedenom na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Táto povinnosť doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nie je stanovená len v prípade povinného – spotrebiteľa, ale pre všetky exekúcie, ak je povinný fyzickou osobou a ide o nárok vyplývajúci zo zmenky. Až pri následnom skúmaní doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie exekučný súd skúma hlavný kauzálny vzťah, pričom ak dospeje k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie spotrebiteľa, skúma, či mu bola v konaní pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom poskytnutá primeraná spotrebiteľská ochrana. Keďže si v danej veci oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku v zákonnej lehote nesplnil, bol daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, a to bez toho, aby exekučný súd skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, a teda rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol o zastavení predmetnej exekúcie podľa Exekučného poriadku.

15. Nad rámec uvedeného však odvolací súd konštatuje, že zo zmluvy o úvere je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a dlžník, v tomto spore povinná, je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Ide teda o vzťah, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, čo znamená, že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo. Na tomto závere tvrdenie

oprávneného, že povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere konal ako podnikateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nie je spôsobilé zmeniť prijatý záver, pretože oprávnený tieto tvrdené skutočnosti riadne pred súdom nepreukázal, a tie ani nevyplývajú zo zmluvy o úvere, či ďalších predložených listín. Ani skutočnosť, že povinný bol v čase uzatvorenia zmluvy o úvere registrovaný ako podnikateľ, nie je spôsobilá ovplyvniť prijatý záver. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka vo všeobecnosti ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, majúcu za následok kvalifikáciu úveru za tzv. iný, t. j. nespotrebiteľský úver, ktorý sa riadi výlučne úpravou v zmluve a , v tomto prípade dôkazné bremeno ťaží veriteľa (oprávneného). Bezpečným preukázaním tejto skutočnosti pritom nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie alebo povolanie povinného a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom jeho činnosti vôbec uzavretie príslušnej zmluvy malo. Oprávnený svoju dôkaznú povinnosť v tomto smere nesplnil, preto vymedzenie účelu poskytnutia úveru "na výkon podnikania" malo rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec.

16. Oprávnený v podanom odvolaní taktiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia, pretože neobsahuje zákonom stanovené podmienky vyplývajúce z . Odvolací súd predmetnú námietku oprávneného vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie v danom prípade v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, celkom jasne uviedol dôvody, pre ktoré exekúciu zastavil, predmetné uznesenie je dostatočne podrobné, ale i jasné a zrozumiteľné, jeho odôvodnenie ako celok vyhovuje náležitostiam . To, že oprávnený s týmito závermi nesúhlasí, neznamená nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

17. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ako vecne správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a v odvolacom konaní inak úspešnému povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).