Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-65-2025.pdf
PDF · 159.89 KB
Case nature
Subarea
24Co/65/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, adresa D. E. F. XXXX/ X, G., zastúpenej advokátskou kanceláriou: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 836 460, proti odporcovi: H. A. C., nar. XX.X.XXXX, adresa D. E. F. XXXX/X, G., zastúpenému advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Michal Antal, PhD., s.r.o., so sídlom Hlavná 13, Trnava, IČO: 55 121 071, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 11C/33/2025-42 zo dňa 17.4.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Odporcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľke v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e), g) a h) CSP, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. e), g), h), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (v texte aj len CSP).
3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že navrhovateľka v konaní osvedčila, že strany sporu sú manželmi (sobášny list č.l. 34) a majú dve maloleté deti - I., narodeného XX.XX.XXXX a C., narodenú XX.XX.XXXX (rodné listy č.l.32, 33). Taktiež bolo osvedčené, že navrhovateľka, odporca a ich maloleté deti spoločne užívali nehnuteľnosť, ktorá je predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - byt č. X, na 4. poschodí bytového domu na ulici E. F. X, G., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve sporových strán v podiele 1 u každého (výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. G. - č.l. 29). Navrhovateľka aktuálne spoločne s maloletými deťmi býva u svojho otca. Požadovaným neodkladným opatrením sa navrhovateľka domáhala zákazu vstupu odporcu do predmetného bytu, zákazu priblíženia a zákazu kontaktovania odporcom. Dôvodmi, pre ktoré požadovala nariadenie neodkladného opatrenia sú ňou tvrdené skutočnosti o násilí odporcu voči jej osobe, najmä verbálne útoky a fyzické potyčky, s presahom negatívneho vplyvu na psychickú pohodu a vývin maloletých detí.
4. Na to, aby prvoinštančný súd o zákaze vstupu do nehnuteľnosti v spoluvlastníctve, a teda o obmedzení vlastníckeho práva mohol rozhodnúť neodkladným opatrením, tak ako to navrhovateľka žiadala, musia byť splnené predpoklady upravené v ustanovení § 325 a nasl. CSP, a to existencia chráneného nároku a potreba bezodkladnej úpravy. Uvedené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia však v danom prípade osvedčené neboli. Rovnako tieto predpoklady neboli naplnené ani v ostatných častiach návrhu.
5. Súd prvej inštancie mal za to, že navrhovateľka nepreukázala bezprostredné nebezpečenstvo ujmy na jej právach konaním odporcu, v ktorej situácií by bolo dôvodné zasiahnuť formou ňou žiadanej neodkladnej úpravy. Súd nemal za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia zo strany odporcu, ktoré je nevyhnutným predpokladom nariadenia žiadaného neodkladného opatrenia v podobe zákazu vstupu do bytu odporcom. Obdobne nemal za osvedčené také konanie odporcu, v podobe akýchkoľvek výhražných správ, či aktuálneho neprimeraného obťažovania navrhovateľky, ktoré by si vyžadovalo zákaz kontaktovania, či približovania k navrhovateľke. Vo vzťahu k návrhu na zákaz kontaktovania navrhovateľky a zákaz približovania k nej, navrhovateľka ani netvrdí, že by sa odporca aktuálne o takéto približovanie, či nadmerné kontaktovanie pokúšal, že by ju akokoľvek prenasledoval, či kontaktoval atakujúcim spôsobom, či spôsobom vzbudzujúcim v nej strach (tvrdenie o obťažujúcom opakovanom kontaktovaní navrhovateľky odporcom je ešte z augusta roku 2024 a predstavuje ojedinelú situáciu). Odporca nebol vo veci vykázaný z bytu orgánmi polície, neboli proti nemu vyhodnotené trestné oznámenia vo veci akýchkoľvek útokov na navrhovateľku, súčasťou návrhu nie sú žiadne lekárske správy, ktoré by osvedčovali útoky odporcu na navrhovateľku. Navrhovateľka k návrhu ako dôkaz násilia zo strany odporcu predložila čestné prehlásenia jej dvoch kamarátok (č.l. 30,31), watsapp komunikáciu s jej kamarátkou a odporcom (č.l. 20-25) ako aj oznámenie na orgánoch policajného zboru zo dňa 10.4.2025. Zo žiadneho z týchto dôkazov však nemal súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia odporcu voči navrhovateľke. Z dôkazov predložených navrhovateľkou, vrátane nahrávok, sú zrejmé vzťahové konflikty medzi sporovými stranami, avšak množstvo z, v žalobe spomenutých konfliktných situácii, je už staršieho dáta (sama navrhovateľka uvádza, že manželská kríza vyvrcholila ešte v apríli 2024, z ktorého dátumu majú byť i fotografie červených fľakov na ruke navrhovateľky - č.l. 27), a teda neosvedčujú aktuálne ohrozenie navrhovateľky. Najaktuálnejší incident sa mal odohrať dňa 10.4.2025, kedy malo dôjsť k slovnej hádke medzi sporovými stranami, čo následne navrhovateľka nahlásila na polícii (oznámenie zo dňa 10.4.2025, podľa ktorého sporové strany „mali slovnú výmenu názorov, čo menovaná považuje za hrubé správanie voči svojej osobe.“ - č.l. 26). Samotné oznámenie na polícií predstavuje iba jednostranné tvrdenie žalobkyne, pričom, aj v prípade preukázania dôvodnosti tohto oznámenia o priestupku (k čomu však dosiaľ nedošlo), nedávna „slovná výmena názorov“ nemôže byť dostatočným podkladom na tak závažný zásah do práv odporcu (bez možnosti jeho vyjadrenia), akým je neodkladné opatrenie obmedzujúce jeho práv, vrátane práva na užívanie nehnuteľnosti. Pre súd sú len ťažko vyhodnotiteľné nahrávky predložené navrhovateľkou, a to vzhľadom na nemožnosť objektivizácie celkovej situácie, s poukazom na ich predloženie iba jednou zo sporových strán a nemožnosť zabezpečenia vyjadrenia odporcu, vzhľadom na krátkosť času. V každom prípade však ani z týchto nahrávok nemá súd za preukázanú intenzitu zásahu do práv žalobkyne vážneho charakteru (nad rámec vzťahových konfliktov medzi manželmi pri vzťahu v kríze), ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. Z nahrávok nie je osvedčený ani strach navrhovateľky, ani navrhovateľkou tvrdený strach maloletých detí, ktoré na nahrávkach hovoria slobodne svoj názor i verbálne trvajú na pozícii voči otcovi (čo by v situácii akútneho strachu nebolo zvládnuteľným). Samotná navrhovateľka pritom na nahrávkach koná a komunikuje asertívne, čo preukazuje jej rovnocennú pozíciu s odporcom, typickú pre konflikt, na rozdiel od nerovnovážnej pozície útočníka a obete v situácii násilia. Videonahrávka s fyzickou potyčkou rodičov vyvoláva zrejmý strach maloletého, čo je však pochopiteľným vzhľadom na fyzické zapojenie oboch rodičov a zraniteľnosť ich malého dieťaťa, avšak nie je z nej zrejmý žiaden priamy úmysel odporcu fyzicky napadnúť navrhovateľku, ale naopak verbálne deklarovanie existencie vzájomného konfliktu. Navrhovateľkou predložené čestné prehlásenia jej kamarátok opäť vychádzajú primárne z rozprávania navrhovateľky, neobsahujú svedectvá o žiadnom zásadnom útoku na navrhovateľku a vo všeobecnosti ich nemožno považovať za objektívny dôkaz o komplexnej situácii v spoločnej domácnosti sporových strán. Súd nemal v konaní za osvedčené požívanie návykových látok odporcom, ktorá skutočnosť tak zostáva iba v rovine tvrdenia navrhovateľky.
6. Na obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vylúčením z jej užívania, či uloženie zákazu kontaktovania, či približovania musí mať súd osvedčené zásadné skutočnosti spočívajúce v tom, že vylúčená osoba svojím konaním reálne ohrozuje telesnú či duševnú integritu inej osoby, pričom uvedené konanie prekračuje úroveň vzájomného vzťahového konfliktu sporových strán. Prvoinštančný súd na základe uvedeného uzatvoril, že navrhovateľka v konaní neuviedla také skutočnosti a nepredložila také dôkazy, ktorými by osvedčila, že odporca sa k nej správa takým spôsobom, že by jeho konanie predstavovalo hrozbu, ktorá by si vyžadovala potrebu neodkladnej a bezprostrednej úpravy pomerov medzi stranami vo forme nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Navrhovateľkou
predložené dôkazy osvedčujú, že medzi stranami existuje vzťahový konflikt, pričom zo strany odporcu sú jeho vyjadrenia častokrát emotívne, či nie výchovne správne, avšak tento konflikt nie je na úrovni, kde by súd mal osvedčené dôvodné podozrenie z násilia hroziaceho zo strany odporcu navrhovateľke. Skutočnosť, že situácia medzi stranami nedosahuje intenzitu a urgentnosť, ktorá by si vyžadovala nariadenie neodkladného opatrenia preukazuje aj to, že navrhovateľka nepristúpila v čase ňou tvrdeného posledného ohrozenia (10.4.2025) k privolaniu polície, ktorá by v prípade násilného správania odporcu vykázala (pričom z návrhu je zrejmé, že takejto možnosti si bola vedomá), ako aj skutočnosť, že hoci navrhovateľka tvrdí, že manželská kríza vyvrcholila v apríli roku 2024, po tejto skutočnosti naďalej s odporcom žila v spoločnej domácnosti bez podniknutia akýchkoľvek krokov jej ochrany. Existenciu obojstranného konfliktu preukazuje i to, že privolanie polície spomínal i samotný odporca. Súd prvej inštancie tak uzatvoril, že medzi sporovými stranami je osvedčená existencia konfliktu, ktorého riešenie neodkladným opatrením by nebolo prijateľným a primeraným, keď ide o inštitút výnimočného charakteru vyžadujúci existenciu skutkových okolností obzvlášť zásadného a urgentného charakteru (aj s poukazom na nemožnosť zabezpečenia vyjadrenia druhej strany vzhľadom na krátkosť v času), ktoré v tomto prípade osvedčené neboli. Ak navrhovateľka ako dôvod podania návrhu uvádza potrebu zabezpečenia bývania pre seba, či maloletých, na ktoré boli zvyknutí (v spojení s tým, že odporca vymenil na byte zámky a oni aktuálne bývajú u jej otca), má na toto iné právne prostriedky (vyplývajúce z ochrany spoluvlastníka nehnuteľnosti), ktoré majú prednosť pred nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré má iba subsidiárnu povahu.
7. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci splnené neboli, a preto návrh vo výroku I. preskúmavaného uznesenia zamietol.
8. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého by mal priznať náhradu trov konania odporcovi, avšak možnosť priznania náhrady vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
9. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu (proti výrokom I. a II.) podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie navrhovateľka z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP aj § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, pričom v úvode odvolania sa domáhala, aby bolo napadnuté uznesenie zmenené a nariadené neodkladné opatrenie v zmysle jej návrhu, hoci v závere odvolania odvolací petit vyznieva zmätočne, keď žiada súd nariadiť neodkladné opatrenie v znení, ktoré nie je uvedené a zároveň zrušiť napadnuté uznesenie.
10. V úvode odvolania sa navrhovateľka odvolala v celom rozsahu na svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokračovala, že v danom prípade ide o opatrenie v záujme konkrétnej osoby ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Navrhovateľka pritom k návrhu pripojila zvukové nahrávky, ktoré osvedčujú agresívne správanie sa odporcu na základe ktorých je možné sa domnievať, že jeho správanie ohrozovalo telesnú a duševnú integritu navrhovateľky, či jej bezpečnosť. Súd prvej inštancie sa s obsahom priložených nahrávok podľa odvolateľky žiadnym spôsobom nevysporiadal. Z pripojených nahrávok podľa odvolateľky vyplýva, že navrhovateľka je v blízkosti odporcu ohrozená možným fyzickým útokom, správanie sa odporcu je nepredvídateľné a skutočnosť, že doteraz tak ešte neurobil, neznamená, že v budúcnosti nemôže byť bezpečie navrhovateľky konaním odporcu v ohrození. Dňa 30.4.2025 navrhovateľka podala na Okresný súd Trnava návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, ktorý ako dôkaz pripojila k odvolaniu. Podľa odvolateľky prvoinštančný súd nesprávne a nedostatočne zhodnotil dôkazy pripojené k návrhu. Videozáznam zo dňa 19.4.2024 bol vyhotovený maloletým synom účastníkov v apríli 2024 a je na ňom počuť ako maloletý žiada o pomoc a dokonca samovoľne dvakrát pri takýchto hádkach rodičov išiel privolať na pomoc susedov. Skutočnosť, že syn účastníkov opakovane privolával susedov na pomoc, predstavuje významný nepriamy dôkaz o existencii vážnej hrozby. Táto skutočnosť nebola v rozhodnutí prvoinštančného súdu dostatočne zohľadnená, hoci ide o spontánnu reakciu dieťaťa na neúnosnú a nebezpečnú situáciu. Ako je známe z praxe, pokus o záznam agresívneho správania často vyvoláva ešte väčšiu agresiu násilníka, čo predstavuje neprimerané riziko pre obete. Odporca si spisoval zápisník, ktorého časť vo fotodokumentácii pripojila odvolateľka k odvolaniu, a častokrát v zápiskoch útočil aj na navrhovateľku, či niektoré zápisky mali čudný podtón. Väčšinu sms komunikácie odporca navrhovateľke
násilným spôsobom odstránil, a navrhovateľka nemá ako takéto správanie odporcu relevantným spôsobom preukázať. Situácie popísané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli ojedinelým incidentom, ide o pokračujúce opakované správanie, ktorého frekvencia a intenzita sa v čase neustále stupňuje. Závažnejší incident sa odohral v roku 2024, ale aj v roku 2025 odporca pokračuje, o čom svedčia nahrávky z januára a z apríla 2025. Dňa 19.4.2024 navrhovateľka kontaktovala políciu, pričom nebola informovaná o možnosti okamžitého vykázania a v strese nepožiadala o zápis. Nemožno bagatelizovať skutočnosť, že v minulosti sa navrhovateľka už obrátila na políciu, vyhľadala odbornú pomoc – právnika, psychológa a organizácie pre obete domáceho násilia. Tieto kroky jednoznačne preukazujú vážnosť situácie a navrhovateľkinu aktívnu snahu o ochranu seba a detí. Skutočnosť, že maloleté deti sú schopné vyjadriť svoj názor v navrhovateľkinej prítomnosti je výsledkom dlhodobého procesu budovania ich dôvery a pocitu bezpečia, ktorý im navrhovateľka zabezpečila najmä asertívnym a ochranným prístupom. Videozáznamy, či audionahrávky predložené v konaní nezachytávajú celý kontext situácie, najmä fyzické prejavy strachu maloletých detí ako trasenie, ukrývanie sa pod dekou, či plač. V tejto súvislosti pripojila ako dôkaz audionahrávku – konverzáciu medzi navrhovateľkou a maloletým I. zo dňa 9.2.2025. Navrhovateľka žila celý ten čas v obave a strachu a preto nepodala žiadne trestné oznámenie. Na podporu svojich tvrdení predložila aspoň čestné vyhlásenia kamarátok. Odvolateľka spolu s maloletými deťmi nemá žiadnym spôsobom doriešené nasledujúce bývanie, pretože sa odmietajú vrátiť späť do ich spoločnej domácnosti s odporcom – otcom. Navrhovateľka musí neustále hľadať prechodné ubytovanie, v súčasnosti je u jej otca a nedokáže si predstaviť, že by to takto ďalej malo fungovať až do majetkového vyporiadania po rozvode, ktoré môže trvať niekoľko rokov. Navrhovateľka sa cíti v bezvýchodiskovej situácii, nevidí iné riešenie ako ochrániť deti a seba, ako pretrhnúť kontakt s odporcom.
11. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti odvolateľka považuje v dostatočnej miere za osvedčené, že konanie a správanie odporcu v bezprostrednej blízkosti navrhovateľky ohrozuje jej telesnú integritu. V tejto súvislosti poukázala na závery Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.5.2021 sp. zn. 25Co/24/2021 a zdôraznila, že pri nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP vo veci zákazu priblíženia sa zákon nevyžaduje, aby odporca výslovne ohrozoval telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne. Neodkladné opatrenie podľa návrhu navrhovateľky je potrebné nariadiť z dôvodu, aby sa zabránilo prípadnému útoku odporcu na navrhovateľku, ktorý nie je možné vylúčiť. Účelom neodkladného opatrenia je ochrana telesnej a duševnej integrity navrhovateľky, ktorú je možné dosiahnuť aj zabezpečením takých podmienok, za ktorých sa eliminuje fyzický kontakt medzi účastníkmi tak, aby sa predchádzalo vzniku situácií, za ktorých by mohlo prísť k násiliu alebo inému nebezpečnému správaniu. Požadovanú vzdialenosť odvolateľka považuje za dostatočnú, keďže umožňuje navrhovateľke včas reagovať. Podľa právneho názoru odvolateľky opísaný skutkový stav, aktuálna situácia týkajúca sa bývania navrhovateľky a odporcu, ako aj vzájomné vzťahy a správanie sa odporcu voči navrhovateľke a maloletým deťom, plne odôvodňujú potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi, ide o stav, ktorý neznesie odklad a takáto úprava je naliehavá a potrebná. V prípade neposkytnutia okamžitej ochrany navrhovateľky a maloletým deťom pred odporcom by mohli vzniknúť vážne a ťažko napraviteľné následky.
12. Odporcovi odvolací súd doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, preskúmavané uznesenie a odvolanie navrhovateľky na vyjadrenie. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že predmetné uznesenie považuje za vecne správne, plne sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že vo veci nie je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia odporcu voči navrhovateľke a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
13. Podľa odporcu manželka účelovo súdu predkladá len tie situácie a dôkazy, ktoré sa jej hodia. Je to práve ona, ktorá je vo vzťahu nebezpečná, keďže sa účelovo snaží manipulovať nielen súd, ale dokonca i deti, aby v rozvodovom konaní dosiahla svoje ciele. Odporca je toho názoru, že určite nie je potrebný zásah súdnej moci v podobe obmedzenia jeho práv pohybu alebo užívania spoločného bytu. Poukázal na to, že priložené audio a video nahrávky predstavujú nezákonné dôkazy vyhotovené bez jeho súhlasu a preto v konaní nepoužiteľné. Napriek tomu ale uvádza, že situácie zachytené v nahrávkach boli zmanipulované, vykonštruované, scenár vopred pripravený a vyprovokované zo strany manželky. Z videí a audionahrávok nie je evidentný žiadny fyzický útok.
14. V prípade audionahrávky – konverzácie medzi navrhovateľkou a synom I. zo dňa 9.2.2025, podľa odporcu manželka naschvál ako profesionálna psychologička synovi umelo vnucuje strach. Pokiaľ na
videonahrávke – agresívne správanie manžela, I. kričal „nebite sa“, nekričal napríklad „nebi mamu“ a nevidno, že by deti boli rozrušené, nikto neplače, nemajú strach a dokonca I. je neemotívny.
15. K čestnému vyhláseniu F. J. odporca uviedol, že je z dátumu 30.3.2025, hoci posledné oznámenie o priestupku je až zo dňa 10.4.2025. Menovaná vo výpovedi potvrdzuje, že sa odporca k nej správal vždy slušne a milo, že si nemyslí, že by bil deti alebo manželku, no na druhej strane odporcu osočuje na základe slov manželky a hovorí o ňom, že nie je psychicky v poriadku, pričom vypovedá len z prezentácie manželky. K K. L. uviedol, že trvale žije mimo Slovenska, názor si spravila na základe písania a rozprávania manželky, ktoré sa nezakladá na pravde. K čestným prehláseniam kamarátok navrhovateľky uviedol, že tieto nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a ide len o ďalšiu umelú produkciu dôkazov voči nemu, ide totiž o zrejme zaujaté osoby a zároveň ich vyhlásenia vychádzajú len z reprodukcie manželky.
16. Odporca vo vyjadrení tiež poukázal na to, že s oboma deťmi má veľmi krásny citový vzťah, pravidelne s nimi chodí na krúžky, o čom ako dôkaz prikladá fotografie s deťmi. Odporca pokračuje, že rodinu plne finančne zabezpečuje, pravidelne ročne chodia na opakované dovolenky, o čom ako dôkaz pripojil fotografie. Uviedol, že neexistuje žiaden dôkaz, že sa o deti nevie postarať. Ako otec sa o deti plnohodnotne staral a trvá na tom, že sa dokáže bez akýchkoľvek problémov o deti postarať a zabezpečiť im plnohodnotný psychický a fyzický vývoj, dokáže plnohodnotne zastať funkciu tak otca, ako aj matky a zabezpečiť všetky potreby maloletých detí.
17. Odporca poukázal tiež na to, že sa zúčastnil psychologických kurzov, v ktorých sa vedie osobný denník. Skutočnosť, že mu manželka napriek jej vedomosti ohľadom týchto kurzov, s evidentne zlým úmyslom, účelovo a bez jeho súhlasu a vedomia, zobrala zo skrine denník, ktorého fotografie obsahu sama súdu predložila, len dokazuje, že jej správanie je manipulatívne a zákerné. Ako dôkaz pripojil listinné dôkazy o absolvovaní kurzov.
18. Ďalšou nepravdou, ktorú navrhovateľka uviedla je, že sa cíti v bezvýchodiskovej situácii a nevidí iné riešenie ako pretrhnúť kontakt s odporcom, keďže sama v návrhu na rozvod navrhuje upraviť odporcov styk s deťmi, takže žiaden dôvod, prečo by sa nemal s deťmi stýkať, neexistuje. Odporca zdôraznil, že manželka je vyštudovaný psychológ. Je presvedčený, že pri nahrávkach ňou vytvorených bol syn z jej strany manipulovaný. Z videí nadobudol presvedčenie, že pri otázkach manželky syn pozerá na ňu, avšak sa bojí povedať svoje pravé názory a pocity.
19. Odporca tiež poprel, že by na manželku fyzicky útočil, o existencii žiadnych fľakov na ruke dosiaľ nemal vedomosť a určite nevznikli jeho pričinením. Poukázal tiež na čestné prehlásenie (zrejme K. M.), ktoré sporuje a vyjadrenie a jeho obsah považuje za účelový, diktovaný manželkou a jednoznačne neobjektívny.
20. Nadväzne odporca poukázal na ust. § 187 ods. 1 CSP a čl. 11 ods. 2 CMP. Zdôraznil, že konanie manželky považuje za účelové z dôvodu prebiehajúceho konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Navrhovateľka si je totiž vedomá, že on má s deťmi vynikajúci vzťah a preto bude žiadať striedavú starostlivosť, čo sa týmto snaží evidentne zmariť. Ďalším dôvodom, ktorý manželka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zrejme sleduje, je donútiť odporcu opustiť spoločný byt.
21. Tvrdenia navrhovateľky ohľadne nadmerného užívania alkoholických nápojov odporcom sú podľa neho tiež klamstvom. Sama potvrdila, že žije zdravým životným štýlom, chodil v skorých ranných hodinách do fitnescentra, aby sa vrátil ešte pred budením detí a ich prípravou do školy či škôlky, kam ich vozil. Tiež totálnou fabuláciou zo strany navrhovateľky je, že užíva návykové látky. Pracuje vo výrobnom závode, kde je nulová tolerancia alkoholu v krvi a zamestnávateľ pravidelne robí náhodné kontroly užívania alkoholu a iných omamných látok. Okrem toho je pravidelný darca krvi a niečo také sa s darcovstvom vylučuje. Ako dôkaz v tejto súvislosti označil návrh na rozvod manželstva, návrh na vydanie neodkladného opatrenia, odvolanie navrhovateľky a prehľad odberov krvi.
22. Za klamlivú označil aj údajnú obavu detí z jeho osoby, keďže s deťmi má vybudovaný veľmi krásny, milujúci a citovo previazaný vzťah, čo sa manželka snaží zničiť. Deti sa na neho tešia a radi s ním trávia čas, keď sa im venuje. Ako dôkaz pripojil audionahrávku z 13.5.2025, kedy dali deťom na výber s kým chcú ísť plávať a obe si zhodne vybrali jeho. Ako dôkazy pripojil fotografie detí pri rôznych situáciách.
23. Odporca pokračoval, že odmieta, že by bol vo vzťahu násilný alebo že by na navrhovateľku fyzicky niekedy útočil. Popiera taktiež, že by navrhovateľke mal násilne zmazať sms správy. Keďže sama navrhovateľka v odvolaní uviedla, že vyhľadala pomoc odborníkov, keby situácia reálne bola taká, ako sa to snaží vykresliť, bola by jej určite poradená možnosť vykázania manžela z bytu. Odporca tiež poukázal na to, že manželka sa spolu s deťmi dobrovoľne odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojmu otcovi, pričom práve on ju žiadal a prosil, aby sa vrátila. I tvrdenia o výmene zámku na byte sa nezakladajú na pravde. Po odchode z domácnosti bola niekoľkokrát v byte, v čom jej žiadnym spôsobom nie je bránené. Ako dôkaz označil dôkazy o prítomnosti v byte 1, 2, 3 a dôkaz o tom, ako osobne preberá deti v byte.
24. V reakcii na to, že navrhovateľka druhým výrokom navrhuje, aby mu súd zakázal priblížiť sa k nej na vzdialenosť 10 metrov, odporca uviedol, že manželka z neho žiadnu obavu nemá. Práve naopak, obavu začína mať skôr on z nej, keďže sa evidentne snaží voči nemu využiť každé nesprávne slovo, krok, snaží sa ho vyprovokovať, neoprávnene obmedzuje jeho rodičovské práva a v záujme dosiahnutia svojich cieľov sa nestráni zasahovať do jeho súkromia a predložiť súdu jeho osobný denník. Dovolí so tvrdiť, že manželka sa týmto návrhom len snaží vylepšiť si postavenie v konaní o rozvod manželstva, ktorý je obligatórne spojený s rozhodovaním o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a pripraviť si pôdu k tomu, aby súd nenariadil striedavú starostlivosť.
25. K doručenému vyjadreniu odporcu predložila navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že súhlasí so svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, že údaje vo vyjadrení odporcu považuje za nepravdivé, očierňujúce jej osobu a postavenie matky a trvá na tom, aby odvolací súd vyhovel v plnom znení jej odvolaniu.
26. K použitiu dôkazov – fotky, nahrávky, denník a k údajnej manipulácii maloletých detí a súdu uviedla, že fotografie, nahrávky a záznamy komunikácie boli predložené v úplnom rozsahu, aby si súd mohol vytvoriť komplexný obraz o situácii v domácnosti. Nie sú žiadnym spôsobom upravované, ani zostrihané – ich účelom je zachytiť reálnu atmosféru a dynamiku vzťahu. Navrhovateľka dôrazne odmieta tvrdenia, že by išlo o svojvoľné zásahy, denník bol fyzicky voľne prístupný v domácnosti. Obsah denníka dokumentuje závažný psychický stav a dehonestujúce vyjadrenia voči navrhovateľke, ktoré zvyšovali jej obavu o bezpečnosť. Videonahrávka – agresívne správanie manžela, bola vyhotovená maloletým synom, ktorý v nej sám žiada o pomoc, čo nie je žiadna manipulácia, ale zúfalý akt maloletého dieťaťa svedčiaci o napätí v domácnosti. Navrhovateľka odmieta tvrdenia odporcu, že by vnucovala strach maloletému dieťaťu. Pokiaľ odporca tvrdí, že maloleté deti na zázname nie sú rozrušené, pravda je, že maloletý I. kričí „nebite sa“ a následne volá susedov – ide o reflex správania maloletého dieťaťa. Nízka emočná výbava, ktorú mu odporca vyčíta, je dôsledkom dlhodobého napätia v domácnosti.
27. K čestným prehláseniam F. J. a K. L. navrhovateľka uviedla, že F. J. bola na svadbe účastníkov, pozná ich roky a trávi čas s maloletými deťmi, teda má relevantné pozorovania. K. L. bola osobne odporcom kontaktovaná prvýkrát v auguste 2019 s tým, že manželom ničí manželstvo, následne ešte viackrát. Odporca písal aj jej manželovi, ktorého nikdy nevidel. V tejto súvislosti navrhovateľka spomenula situáciu, kedy mala ísť po K. L. na letisko, s čím odporca nesúhlasil. Podľa navrhovateľky ide teda o dôveryhodné osoby, ktorých výpovede vychádzajú zo skutočných skúseností, nie z reprodukcie manželky. Komunikácia s K. M., ktorú odporca predložil, poukazuje na nestálosť jeho postojov, pričom najskôr jej dobrovoľne poskytol informáciu o narodení dcéry, avšak neskôr ju vyzval, aby manželov prestala kontaktovať.
28. K životnému štýlu odporcu a starostlivosti o deti uviedla, že vzťah odporcu k deťom je slabý, svoju otcovskú rolu začal zdôrazňovať až v čase rozvodového sporu. Dlhé roky predtým neprejavoval žiadnu viditeľnú angažovanosť vo vzťahu k deťom. Nezúčastňoval sa na bežných a opakovaných činnostiach starostlivosti, prípadne len výnimočne a starostlivosť o deti zabezpečovala výhradne navrhovateľka. Rovnako nebol bežnou súčasťou každodenného života detí. Je teda zrejmé, že prezentovaný záujem odporcu o deti je primárne motivovaný prebiehajúcim konaním a nie dlhodobým a stabilným rodičovským zapojením. Navrhovateľka rovnako ako odporca podnikla kroky smerujúce k osobnostnému rastu a spracovaniu náročnej životnej situácie. Dlhodobo navštevuje psychologičku a v súčasnosti je účastníčkou psychologického výcviku, čo odzrkadľuje jej snahu porozumieť svojej životnej situácii, predchádzať konfliktom a podporiť zdravé rodinné prostredie pre deti. Podľa nej zvlášť znepokojujúcim je fakt, že odporca bez jej vedomia nadobudol zbraň z finančných prostriedkov patriacich
do BSM. V kombinácii s predchádzajúcimi prejavmi výbušného správania to vyvoláva odôvodnené obavy o bezpečnosť navrhovateľky a detí. Výcvik, ktorý absolvoval odporca, nemá výlučne terapeutický charakter, ale ide o manažérsky rozvojový program súvisiaci s jeho pracovným zaradením a môže byť účelovo prezentovaný ako zameraný na osobnostný rast, zatiaľ čo slúži predovšetkým na profesionálny kariérny postup.
29. K tvrdeniu odporcu, že navrhovateľka v spoločnom byte nebýva z vlastného rozhodnutia poukázala na to, že dňa 11.4.2025 v dopoludňajších hodinách potrebovala vyzdvihnúť svoj pracovný notebook, pričom pri príchode zistila, že zámková vložka bola vymenená alebo zablokovaná, vstup jej nebol umožnený. Až po upozornení na právne dôsledky takéhoto konania, odporca pristúpil k opätovnému sprístupneniu bytu. Zároveň sa v komunikácii opakovane pokúšal presvedčiť navrhovateľku, aby sa s deťmi do bytu vrátila napriek tomu, že on sám tam zotrvával, čo bolo v rozpore s pocitom bezpečia navrhovateľky. Navrhovateľka do bytu vstupovala výhradne vtedy, keď bol odporca neprítomný a to len z dôvodu nevyhnutnej potreby. V tejto súvislosti pripojila WhatsApp komunikáciu medzi účastníkmi k prítomnosti navrhovateľky v byte a sms správu, ktorú odporca adresoval matke navrhovateľky, ktorá naznačuje, že konal nevhodne, čo svedčí o jeho správaní. Priložený je aj výpis zmeškaných hovorov matky navrhovateľky, ktoré nasledovali po tom, ako nereagovala na jeho správu.
30. K tvrdeniam odporcu, ktorý popiera akýkoľvek fyzický útok voči navrhovateľke, navrhovateľka zdôraznila, že bola zo strany odporcu vystavená najmä psychickému násiliu, ale došlo aj k fyzickému násiliu. K fotografii fľakov na ruke navrhovateľky uviedla, že ide o skutočne následok jeho fyzického útoku a nie o účelovo vytvorené zranenie, ako sa odporca snaží tvrdiť.
31. Pokiaľ odporca poukazuje na to, že navrhovateľka bola informovaná o možnostiach riešenia situácie, vrátane vykázania z bytu, pretože navštívila odborníkov uviedla, že rozhodnutie vyhľadať pomoc prišlo až po opakovanej eskalácii násilia (najmä psychického), pričom sa dlhodobo nachádzala v zlom psychickom stave, ktorý jej znemožňoval konať racionálne a včas, hoci vyhľadala odbornú pomoc, nemalo to okamžitý účinok. Navrhovateľka sa návrhom nedomáha žiadneho neopodstatneného obmedzenia práv odporcu ako otca, ale výlučne ochrany vlastnej fyzickej a psychickej integrity, ktorá je dlhodobo narušovaná. Správanie odporcu (vyhrážky, nadmerná konzumácia alkoholu, verbálne útoky a kontrolované správanie) nie sú prejavmi bežného manželského konfliktu, ale predstavujú prejavy psychického násilia. Odporca svojím dlhodobým správaním systematicky oslaboval autonómiu navrhovateľky a zasahoval do jej súkromného a osobného priestoru, nielen výčitkami a sledovaním, ale aj snahou ovládať jej sociálne kontakty, čo je typický znak kontrolujúceho a manipulatívneho správania. Navrhovateľka nežiada o zákaz priblíženia a kontaktovania preto, aby zmarila otcovské práva odporcu, ale pretože má obavu o svoju bezpečnosť a psychické zdravie. Preto žiada súd, aby jej situáciu neposudzoval ako bežný manželský konflikt, ale ako dôvodný pokus ochrániť základné práva na dôstojnosť, zdravie a osobnú bezpečnosť.
32. Odporca vo svojej duplike, podanej prostredníctvom svojho právneho zastúpenia, uviedol, že posledné vyjadrenie navrhovateľky opätovne predstavuje len účelové prekrúcanie skutočnosti. Vôbec nie je pravdou, že by mal byť v danom vzťahu odporca agresor a navrhovateľka obeťou. V súčasnosti sú v rozvodovom konaní a je len pochopiteľné, že vzťahy medzi nimi boli vzájomne vyostrené a došlo aj ku konfliktným situáciám, nič z toho však nebolo jednostranné, ako to prezentuje navrhovateľka. Ak by nemali spoločné deti, tak by už navrhovateľku, s výnimkou rozvodových a majetkových vecí, asi ani nekontaktoval. Ako dôkaz odporca pripojil textovú komunikáciu s navrhovateľkou v poslednom období, ktorou poukazuje na v zásade normálnu komunikáciu rodičov o svojich deťoch. Navrhovateľka si podľa odporcu zrejme uvedomuje, že z jeho strany je ťažké preukázať nepravdivosť jej tvrdení, avšak to by nemalo byť jeho úlohou, lebo v zásade nie je možné negatívnu skutočnosť preukázať. Navrhovateľka na druhej strane úplne opomína, ako sa ona správa k odporcovi, ako neoprávnene proti jeho vôli odsťahovala deti zo spoločnej domácnosti, ako mu neoprávnene bráni a diktuje styk s deťmi, ako zľahčuje závažné zásahy do jeho intímneho súkromia, akým agresívnym spôsobom voči nemu vystupuje a obviňuje ho. Takto sa osoba, ktorá ma strach z druhého určite nespráva. Práve naopak, takto sa správa manipulátor.
33. Odporca absolútne odmietol, že by jeho vzťah s deťmi nebol dobrý, tieto tvrdenia navrhovateľky popiera. V súvislosti so zneužitím jeho súkromného denníka a jeho predloženia súdu, navrhovateľka toto správanie pre odporcu nepochopiteľne zľahčuje. Takýto prístup svedčí o nedostatku empatie
a manipulatívnosti. Pokiaľ ide o autentickosť ňou doložených videí, odporca nikdy netvrdil, že tieto ona technicky upravovala alebo zostrihala. Tvrdí, že navrhovateľka poukazuje len na situácie, pri ktorých sa jej to hodí, avšak situácie, kedy práve ona bola voči nemu agresívna, kričala a útočila na neho, vôbec nespomína a tvári sa, že k nim nedochádzalo. Ohľadne doložených čestných prehlásení, odporca zotrval na tom, že ide o kamarátky manželky, ktoré jej zrejme podpíšu o čo ich požiada. Naviac čestné prehlásenia nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a ide len o ďalšiu umelú produkciu dôkazov voči odporcovi. Pokiaľ ide o zbraň, túto má legálne, používa ju na športovú streľbu a na jej získanie samozrejme absolvoval psychologické posúdenie. Navyše rešpektoval prianie manželky a zbraň v byte nedrží, nikdy ju nemal pri sebe v prítomnosti navrhovateľky alebo detí. Nakoniec i petit, ktorého sa navrhovateľka domáha, keď žiada nielen zákaz jeho približovania k nej, ale navyše i o vylúčenie z ich spoločného bytu, svedčí o jej skutočných motívoch. K ostatným tvrdeniam navrhovateľky sa už vyjadrovať nebude, uviedol všetko čo bolo treba, a preto odkazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu.
34. V závere zhrnul, že manželkin návrh a snaha o obmedzenie odporcových práv prostredníctvom neodkladného opatrenia, úplne evidentne nepramení v údajnom strachu z jeho osoby. To je samozrejmé aj z toho, že mu arbitrárne obmedzuje styk s deťmi (nedovolí, aby s ním prespali čo len jednu noc cez víkend) ako i z jej celkového správania voči odporcovi. Navrhovateľku neprenasleduje, jej spoločnosť nevyhľadáva, kontaktuje ju v podstate len vo vzťahu k deťom. Jej návrh je preto nedôvodný, vypočítavý a rozhodnutie súdu prvej inštancie preto žiada ako vecne správne potvrdiť.
35. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.
36. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku – v texte aj len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že navrhovateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).
37. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými navrhovateľkou, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, najmä či bolo pre potrebu vydania neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčené dôvodné podozrenie odporcu z násilia orientovaného voči navrhovateľke, príp. ohrozovanie telesnej či duševnej integrity navrhovateľky konaním odporcu.
38. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu návrhu, i s ohľadom na to, že dôvodnosť podozrenia odporcu z násilia voči navrhovateľke podľa ďalej uvedeného nebola ničím osvedčená, ani navrhovateľka aktuálne nebýva v dotknutom byte, je názoru, že ide o neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 1 písm. f/ a g/, h/ CSP (a nie podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP) o ktorom je v zmysle § 328 ods. 2 aj v spojení s § 378 ods. 1 CSP potrebné rozhodnúť v lehote 30 dní od doručenia návrhu.
39. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený – osvedčený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých odvolaním odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
40. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
41. Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
42. Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
43. V zmysle § 324 ods. 1 a 2 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
44. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
45. Podľa § 325 ods. 2 písm. CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (písm. e/), nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená (písm. f/), písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená (písm. g/), sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená písm. h/).
46. Uvedené neodkladné opatrenia sú prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí nielen domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné.
47. V súvislosti s násilím je preto dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 cit. písm. e), f), g), h) CSP, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), f), g), h) CSP preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
48. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Násilie možno vo všeobecnosti definovať
ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia – ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012).
49. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia.
50. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk, dôkazné bremeno preukázať, resp. aspoň osvedčiť, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia zaťažovalo samotnú navrhovateľku. Jej povinnosťou bolo aspoň osvedčiť (nie nepochybne preukázať) dôvodné podozrenie z násilia odporcu voči nej, ako aj hodnoverne osvedčiť, že jej osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia i že odporca telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľky svojím konaním ohrozuje alebo že telesná alebo duševná integrita navrhovateľky môže byť konaním odporcu ohrozená. Odvolací súd, zhodne s prvoinštančným, je toho názoru, že navrhovateľka toto svoje dôkazné bremeno neuniesla, v dôsledku čoho nebolo preukázané bezprostredné nebezpečenstvo ujmy hroziacej navrhovateľke konaním odporcu a teda neboli splnené podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia v žiadnom jeho rozsahu.
51. Prioritne sa žiada poukázať na to, že nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP vyžaduje, aby v dotknutom byte bývala navrhovateľka, resp. v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP aby v byte bývala, zdržiavala sa alebo ho pravidelne navštevovala, čo ale v danom prípade nie je splnené, keďže predmetný byt aktuálne obýva výlučne odporca a navrhovateľka i s deťmi už dlhšiu dobu býva u svojho otca. Už len z tohto dôvodu neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) a f) CSP podľa prvého výroku navrhnutého petitu.
52. V konaní tiež nebolo osvedčené žiadne také konanie odporcu, ktoré by odôvodňovalo zákaz kontaktovania, či približovania sa odporcu k navrhovateľke, keď navrhovateľka ani netvrdila existenciu nejakých výhražných či nevhodných alebo nadpočetných kontaktov navrhovateľky odporcom rôznymi prostriedkami, ani neprimerané obťažovanie navrhovateľky jeho prítomnosťou. V dôsledku toho neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP podľa druhého a tretieho výroku navrhovaného petitu. Ako správne na to poukázal prvoinštančný súd, navrhovateľka ani netvrdí, že by sa odporca aktuálne o nevhodné približovanie sa k navrhovateľke, či jej nadmerné a neprimerané kontaktovanie, spôsobom vzbudzujúcom v nej strach vôbec pokúšal.
53. Odhliadnuc od uvedeného, dôkazmi predloženými navrhovateľkou neboli osvedčené ani ďalšie predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keď predloženými dôkazmi nebolo preukázané ani osvedčené násilie alebo aspoň hrozba násilia zo strany odporcu voči navrhovateľke. Predloženými dôkazmi - audionahrávkami, videonahrávkami, čestnými prehláseniami známych navrhovateľky, oznámením o priestupku, nebola osvedčená existencia násilia, prípadne hrozba násilia odporcu voči navrhovateľke. Prvoinštančný súd sa podrobne všetkými navrhovateľkou predloženými dôkazmi vyčerpávajúco vysporiadal v ods. 21 odôvodnenia jeho rozhodnutia, na ktoré závery, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje, s poukazom na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania (čl. 17 Základných princípov CSP) v podrobnostiach odkazuje. Nemožno tiež opomenúť, že odporca nebol vo veci orgánmi polície vykázaný z bytu, nebolo voči nemu začaté trestné stíhanie, neboli predložené žiadne lekárske správy osvedčujúce útok odporcu na navrhovateľku. Z predložených dôkazov nesporne vyplýva, že medzi manželmi aktuálne prebieha vzťahový matrimoniálny konflikt, spojený s napätím a vzájomnou nevraživosťou, ktorý vyústil do podania návrhu na rozvod manželstva, v dôsledku ktorého ale podľa osvedčeného nedošlo k jednostrannému
násiliu, a zo známych okolností prípadu ani nie je dôvodné predpokladať danosť reálnej hrozby takého násilia odporcu voči navrhovateľke. Za osvedčených skutočností, samotná existencia tohto obojstranného matrimoniálneho konfliktu medzi účastníkmi, bez osvedčenia dôvodného podozrenia z násilia odporcu voči navrhovateľke, resp. osvedčenia samotného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky odporcom, neodvodňuje riešenie tohto vzťahového problému navrhovaným neodkladným opatrením, keďže ide o inštitút výnimočného charakteru vyžadujúci existenciu skutkových okolností obzvlášť zásadného a urgentného charakteru, ktoré v danom prípade osvedčené neboli.
54. Pokiaľ odvolateľka zdôrazňuje, že skutočnosť, že maloletý syn účastníkov, aktuálne vo veku 7 rokov, v ktorom nie je schopný objektívne a reálne posúdiť sledovanú situáciu, pri konflikte rodičov opakovane privolával na pomoc susedov, sama osebe neosvedčuje existenciu vážnej hrozby, ako to tvrdí odvolateľka. Osobitne vtedy, ak žiaden z iných dôkazov násilie, resp. hrozbu násilia odporcu voči navrhovateľke neosvedčil. Pokiaľ odvolateľka argumentuje tým, že neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť, aby sa zabránilo prípadnému útoku odporcu na navrhovateľku, ktorý nie je možné vylúčiť, je potrebné uviesť, že vzájomný útok manželov nie je možné vylúčiť nikdy, avšak zákon pri vyššie citovaných ustanoveniach pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu násilia zakotvuje splnenie podmienok, ktoré v danom prípade naplnené neboli.
55. Ďalšie argumenty predostreté v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
56. V dôsledku uvedeného odvolacím súdom v spojení s odôvodnením preskúmavaného uznesenia súdom prvej inštancie, bolo potom dôvodné, aby bol predmetný návrh navrhovateľky na nariadenie daného neodkladného opatrenia v celom jeho rozsahu, pre nesplnenie zákonných podmienok, zamietnutý.
57. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom v spojení s odôvodnením preskúmavaného uznesenia súdom prvej inštancie po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, odvolací súd potom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správne, včítane vzhľadom a spôsob prvoinštančného rozhodnutia správneho výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím § 387 CSP, potvrdil.
58. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
59. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
60. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
61. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bol napokon úspešný odporca a preto odporcovi vzniklo právo na plnú náhradu trov konania voči neúspešnej navrhovateľke. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto odporcovi v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí,
priznal náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) voči navrhovateľke v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
62. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).