Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_60Cb-27-2024.pdf
PDF · 132.04 KB
Case nature
Area
Subarea
60Cb/27/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne ATOS PLUS, s.r.o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 969/13, Moldava nad Bodvou 045 01, IČO: 44 928 777, zastúpenej JUDr. Alexandrom Parajosom, advokátom so sídlom Skladná 236/64, Košice - mestská časť Juh 040 01, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, zastúpenej FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 7325/14, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 08, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 4.644,03 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 4.644,03 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 4.644,03 eura od 13.09.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamieta.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 98,24 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou z 24.09.2024 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 4.644,03 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. V žalobe uviedla, že strany sporu uzavreli poistnú zmluvu č. 6607631164 havarijné poistenie motorového vozidla G. V., U.: F Dňa 30.01.2024 došlo k poškodeniu označeného motorového vozidla (totálna škoda). Škodová udalosť bola žalovanej nahlásená a žalobkyňa si uplatnila nárok z havarijného poistenia. Žalovaná poistné plnenie odmietla poskytnúť, pretože aplikovala výluku - vozidlo bolo využívané na účely prepravy osôb, pričom poistná zmluva bola dojednaná na bežné využívanie. K uvedenému likvidačnému záveru dospela žalovaná na základe zmluvy o výpožičke z 30.01.2024, v zmysle ktorej bolo vozidlo v čase škodovej udalosti vo faktickej držbe tretej osoby. V čase uzatvárania poistnej zmluvy žalobkyňa účel využívania motorového vozidla neriešila, pretože žalovaná mala vedomosť o rozsahu podnikateľskej činnosti žalobkyne (predmete podnikania) priamo od žalobkyne a je uvedený aj v obchodnom registri. Až dodatočne žalobkyňa zistila, že poistné riziko, na ktoré sa žalovaná odvoláva by bolo čo do poistného o 50 % drahšie. Aj napriek tomu mala žalovaná poskytnúť poistné plnenie krátené o 50 %, pričom možno hovoriť o „podpoistení“. Uplatnila si preto nárok na poistné plnenie v sume 4.644,03 eura - 50 % zo sumy 9.288,06 eura. Túto sumu vypočítala žalobkyňa tak, že od všeobecnej hodnoty motorového vozidla 14.382,29 eura odpočítala hodnotu zvyškov 2.650 eur (tieto veličiny uviedla žalovaná v liste zo 14.02.2024). Od výslednej sumy 11.732,29 eura odpočítala DPH, čo predstavuje sumu 9.776,91 eura. Následne ešte odpočítala 5 % spoluúčasť (sumu 488,85 eura) a výslednú sumu 9.288,06 eura vydelila 2. Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia do omeškania uplatnila si žalobkyňa voči
nej aj úrok z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 4.644,03 eura od 10.09.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur. Tvrdenia preukazovala zmluvou o výpožičke z 30.01.2024, oznámením žalovanej z 28.08.2024, oznámením žalovanej o totálnej škode zo 14.02.2024, poistkou č. 6 607 631 164, návrhom poistnej zmluvy, vyjadrením k náhrade škody, prílohou k návrhu na uzavretie poistnej zmluvy havarijného poistenia KASKO na diaľku, informáciou pre spotrebiteľa, informačným dokumentom o poistnom produkte, zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 (ďalej len „Zmluvné dojednania“), osobitnými poistnými podmienkami poistenie motorových vozidiel č. 356, osobitnými poistnými podmienkami pre rozsah asistenčných služieb havarijného poistenia vozidiel do 3 500 kg č. 2010, osobitnými poistnými podmienkami pre poistenie veci pre prípad odcudzenia alebo vandalizmu OPP OV 206, osobitnými poistnými podmienkami pre poistenie veci pre prípad živelných udalostí OPP Ž 156, všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku VPP MP 106 (ďalej len „VPP“), rozsahom vstupnej obhliadky, poistnou zmluvou - táto bola predložená aj podaním doručeným súdu 10.12.2024.
2. Žalovaná sa k žalobe žalobkyne vyjadrila podaním z 28.11.2024, pričom nárok žalobkyne neuznala v celom rozsahu a označila ho za nedôvodný. Potvrdila, že strany sporu uzavreli poistnú zmluvu č. 6607631164, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla vo vlastníctve žalobkyne J. V., U.: F Poukázala na list žalovanej z 28.08.2024, ktorým žalobkyni oznámila, že škodová udalosť nie je likvidná, teda nejde o poistnú udalosť, a to vzhľadom na existenciu výluky z poistenia. Šetrením bolo zistené, že motorové vozidlo bolo využívané na účely prepravy osôb. Poistná zmluva bola pritom dojednaná na bežné využívanie. V zmysle Článku V písm. b) Zmluvných dojednaní sa poistenie nevzťahuje na škody na vozidle, pokiaľ je vozidlo používané na iné účely ako je uvedené v poistnej zmluve (napr. požičovňa, taxislužba, autoškola, prenájom vozidla medzi fyzickými a právnickými osobami a osobná cestná doprava vykonávaná cestnými osobnými vozidlami, ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje 9 osôb vrátane vodiča). Žalobkyňa nemala v rámci poistnej zmluvy pripoistené poistné riziko - požičovňa, taxislužba, autoškola, prenájom vozidla medzi fyzickými a právnickými osobami ani osobná cestná doprava vykonávaná cestnými osobnými vozidlami, ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje 9 osôb vrátane vodiča, čo nepopiera ani samotná žalobkyňa. Podstatou výluky je, že ak nastala niektorá z okolností definovaných ako výluka, poisťovateľ neposkytne poistné plnenie, aj keby formálne išlo o poistnú udalosť vymedzenú v poistnej zmluve (poistných podmienkach). Škodová udalosť nespĺňala podmienky na poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovanej, keďže vznikla zjavne v dôsledku rizika vylúčeného z dohodnutého poistenia.
3. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 05.12.2024. Podľa žalobkyne má žalovaná pred a pri uzatváraní poistenia postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa sa obrátila na žalovanú prostredníctvom jej makléra, ktorému uviedla informácie potrebné pre účely uzatvorenia poistnej zmluvy havarijného poistenia. Medzi týmito informáciami boli informácie o predmete podnikania žalobkyne (vrátane taxislužby), čo napokon vyplýva aj z výpisu z obchodného registra. Žalobkyňa mala plnú dôveru v to, že jej bude ponúknutá adekvátna poistná zmluva havarijného poistenia - podľa možnosti čo najlacnejšia. O poistnom (ne)krytí sa žalobkyňa dozvedala až v momente odmietnutia poistného plnenia zo strany žalovanej. Nesúhlasila so žalovanou, že mala dohodnuté len bežné využívanie vozidla, pretože v texte poistnej zmluvy a ani v poistných podmienkach sa takýto výraz nenachádza. V texte poistnej zmluvy účel využitia vozidla úplne absentuje. Súdu predložila výpis z obchodného registra, návrh poistnej zmluvy.
4. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadrila, hoci na vyjadrenie bola vyzvaná uznesením Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 60Cb/27/2024 zo 06.12.2024, ktoré jej bolo doručené 10.12.2024.
5. Súd nariadil pojednávanie na deň 11.06.2025, na ktorom strany sporu zotrvali na písomných podaniach. Žalovaná upriamila pozornosť na to, že žalobkyni boli predložené dva návrhy poistnej zmluvy, pričom sama si vybrala lacnejšiu alternatívu bez pripoistenia taxislužby. Škodová udalosť nastala pri výkone taxislužby, resp. výpožičky, čo zakladá výluku. Motorové vozidlo bolo dávané do dispozície tretím osobám, pretože v čase škodovej udalosti vozidlo bolo riadené ďalšou osobou odlišnou od tej, ktorej bolo vozidlo vypožičané. Podstatou výluky je to, aby vozidlo neprechádzalo do dispozície inej osoby, pretože vzniká väčšie riziko vzniku škodovej udalosti.
6. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či postup žalovanej, ktorá neposkytla poistné plnenie, bol správny. Presnejšie v liste z 28.08.2024 označenom ako „Škodová
udalosť číslo 9572276644 zo dňa 30.01.2024, Vyrozumenie k oznámeniu škodovej udalosti z poistnej zmluvy číslo 6607631164/5729061839 KS 163ET VF1JL000361462369“ žalovaná žalobkyni oznámila, že 28.08.2024 bola ukončená likvidácia predmetnej škody. Šetrením bolo zistené, že vozidlo bolo používané na účely prepravy osôb. Poistná zmluva na predmetné vozidlo bola dojednaná na bežné využívanie. V zmysle Zmluvných dojednaní Článok V písm. b) sa poistenie nevzťahuje na škody na vozidle, pokiaľ je vozidlo používané na iné účely ako je uvedené v poistnej zmluve (napr. požičovňa, taxislužba, autoškola, prenájom vozidla medzi fyzickými a právnickými osobami a osobná cestná doprava vykonávaná cestnými osobnými vozidlami, ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje 9 osôb vrátane vodiča). Nebolo pritom sporné, že bolo uzavreté havarijné poistenie motorového vozidla XXXXXXXXXX, V. na základe poistnej zmluvy č. 6607631164, že došlo k poškodeniu motorového vozidla (k totálnej škode, čo napokon vyplýva aj z listu žalovanej zo 14.02.2024), a že škodová udalosť bola riadne žalovanej nahlásená. Žalovaná nerozporovala výšku požadovaného plnenia v sume 4.644,03 eura a ani to, že plnenie odmietla z dôvodu uplatnenej výluky poskytnúť.
7. Súd následne uvádza relevantné právne posúdenie. Podľa § 261 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
8. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
10. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
11. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Súd v súlade s vyššie uvedeným vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 4,25 % zvýšenej o 9 percentuálnych bodov.
12. Podľa § 2 nariadenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
13. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
14. Podľa § 797 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému
na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
15. Podľa § 799 ods. 1, 2 a 3 veta prvá Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
16. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
17. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
20. Zároveň platí, že ak strany sporu uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania tak v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/59/2020 z 19.10.2020 a sp. zn. 3Obdo/68/2020 zo 14.12.2020 je vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov na doplnenie dokazovania jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces.
21. Súd zdôrazňuje, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/66/2020 z 28.10.2020 platí, že „V zmysle judikatúry ÚS SR (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) sú právny názor a hodnotiace úsudky súdu vlastné až samotnému rozhodnutiu vo veci, nie však postupu v zmysle ust. § 118 ods. 2 OSP (porovnaj aj uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/3/2016 z 22. marca 2017, sp. zn. 5Cdo/211/2013 z 13. mája 2014). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania (čl. 11 ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Pri výkone spravodlivosti súd nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými predbežnými závermi o skutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným predbežným právnym posúdením. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolatelia neodôvodnene namietali, že nedodržaním procesného postupu podľa ust. § 181 ods. 2 CSP bolo porušené ich právo na spravodlivý proces“.
22. Ďalej konajúci súd upriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré
môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
23. Úvodom súd upriamuje pozornosť na to, že, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Súd sa preto zaoberal len dôvodnosťou aplikovanej výluky zo strany žalovanej (bod 6. tohto rozsudku) a akákoľvek argumentácia žalovanej neuvedená v liste z 28.08.2024 je pre toto konanie už irelevantná.
24. Súd sa následne zaoberal tým, či žalovaná postupovala správne, keď odmietla poskytnúť poistné plnenie (bod 6. tohto rozsudku). Z § 788 Občianskeho zákonníka vyplýva, že poistná udalosť je definovaná ako náhodná udalosť. Náhodnou udalosťou je každá udalosť, o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú, že môže nastať, v čase dojednania poistenia však nevedia, kedy sa tak stane, prípadne či sa tak stane. Náhodnou udalosťou nie je udalosť, o ktorej sa v čase uzavretia poistenia vie, že už nastala a ani udalosť, ktorú úmyselne privodil ten, na koho majetok sa poistenie vzťahuje. Náhodnou udalosťou môže byť aj udalosť, ktorá nastala v dobe, kedy hrozí vysoký stupeň vzniku dohodnutého poistného rizika. Pozitívnym vymedzením poistnej udalosti je teda kumulácia poistného rizika a ujmy vo sfére poisteného. Výber poistného rizika je vecou obchodnej stratégie žalovanej. Naproti tomu negatívnym vymedzením poistnej udalosti sa zo systému pozitívne určenej skupiny poistných udalostí vyberie množina škodových udalostí, ktoré nepodliehajú poistnému krytiu zo strany poisťovne
- výluky z poistenia.
25. Z predloženej poistnej zmluvy súd zistil, že táto neobsahuje žiadne vymedzenie bežného využívania vozidla. Žalobkyňa je podnikateľský subjekt, ktorý podniká podľa výpisu z obchodného registra okrem iného aj v oblasti taxislužba s počtom vozidiel 3 (tri). Táto činnosť je preto pre žalobkyňu bežná. Z dôvodu, že sa žalovaná v konaní bránila tým, že motorové vozidlo bolo používané v čase poistnej udalosti na iný účel ako tomu bolo v čase uzatvorenia poistnej zmluvy, tak je pre posúdenie tejto otázky rozhodujúce a zásadné posúdiť a preukázať aký účel používania motorového vozidla je teda uvedený v poistnej zmluve, aby bolo možné následne posúdiť či pri poistnej udalosti bolo vozidlo používané na iný účel alebo nie a či je tak daná výluka z poistenia alebo nie. Ako už súd uviedol z obsahu poistnej zmluvy vyplýva, že v nej výslovne žiaden účel, na ktorý by malo byť používané havarijne poistené vozidlo uvedený nie je. Bolo preukázané predložením iného návrhu poistnej zmluvy, že je možnosť dohodnúť percentuálnu prirážku za taxislužbu. Treba však zdôrazniť, že ide iba o dojednanie „prirážky“ a nie o určenie „účelu“ použitia poistených motorových vozidiel. Teda ak zmluvné strany nevyužili možnosť v zmluve dohodnúť prirážku, tak toto samo o sebe ešte neznamená, že poistené motorové vozidlo nemohlo byť využívané na účel prenechania do užívania tretej osoby. Súd tak má za to, že v poistnej zmluve sa účel použitia poisťovaného vozidla výslovne neuvádza a jej obsah nevylučuje, že sa vozidlo poisťuje aj za účelom prenechania do užívania tretej osoby. Už toto samo o sebe by postačovalo na prijatie záveru, že tvrdenie žalovanej o tom, že vozidlo bolo používané v čase poistnej udalosti na iný účel ako bol uvedený v poistnej zmluve je nesprávne, pretože ak v predmetnej zmluve nie je uvedený výslovne žiaden účel použitia, tak je možné vozidlo používať na akýkoľvek účel a nikdy to nebude „iný“ ako v zmluve dojednaný účel použitia.
26. Okrem toho pokiaľ žalovaná tvrdila, že vozidlo bolo využívané na účely prepravy osôb tak toto jej tvrdenie nie je ničím preukázané a podložené. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno pri aplikovanej
výluke ale znáša žalovaná, ktorá z aplikovanej výluky vyvodzuje priaznivé dôsledky pre seba. Žalovaná aplikovanú výluku ničím nepreukázala. Keďže v poistnej zmluve nie je uvedený účel používania vozidla nemožno aplikovať výluku s odkazom na požičovňu, taxislužbu, autoškolu, prenájom vozidla medzi fyzickými a právnickými osobami a osobnú cestnú dopravu vykonávanú cestnými osobnými vozidlami, ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje 9 osôb vrátane vodiča. V rámci súdneho sporu bola predložená len zmluva o výpožičke z 30.01.2024, na základe ktorej žalobkyňa vypožičala (bezodplatne) motorové vozidlo B.Y., čo nenapĺňa ani jeden z vyššie demonštratívne uvedených príkladov, keďže výpožička je bezodplatná, zatiaľ čo ostatné prípady uvádzané žalovanou sú odplatné. Žalovaná nepreukázala, že B. Y. neužíval motorové vozidlo bežným spôsobom a tým naplnil výluku z poistenia. Žalovaná preto nedôvodne aplikovala výluku (a tú ani nepreukázala), pretože Zmluvné dojednania neupravujú výluku pre prípad dočasného bezodplatného prenechania vozidla inej osobe.
27. V tomto smere súd poukazuje aj na iné rozhodnutia, s ktorými sa plne stotožňuje a ich argumentáciu preberá. Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 1Cob/119/2020 z 27.05.2021 uviedol, že „Súd prvej inštancie v danom prípade postupoval správne, keď obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že sa jedná o výluku z poistenia neuznal, keď žalovaný nepreukázal, že žalobca prevádzkoval v čase vzniku škody na motorovom vozidle činnosť s MV, ktorá by zakladala výluku z poistenia. Ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, prenájom dopravných prostriedkov, resp. „autopožičovňa“, tak ako je uvedené vo výlukách z poistenia, čl. V písm. b) ZD, je v zmysle §630 Obchodného zákonníka možný iba na základe zmluvy obligatórne vyžadujúcej písomnú formu a tiež odplatne. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany žiadnym spôsobom nepreukázal odplatné prenechanie MV I. W. na základe písomnej zmluvy. Tento mal MV prenechané od žalobcu do dočasného užívania a toto užíval bežným spôsobom, pričom písomne čestne prehlásil dňa 5.8.2018, že MV užíval v čase vzniku poistnej udalosti bez nájomnej alebo inej zmluvy a bez finančného alebo nefinančného nároku. Je potrebné zdôrazniť, že žiadne z ustanovení Zmluvy o havarijnom poistení ani poistných podmienok neustanovuje výluku pre prípad dočasného bezodplatného prenechania vozidla inej osobe, strany si ustanovenia Zmluvy o havarijnom poistení, resp. ustanovenia ostatných poistných podmienok pre tento prípad neupravili. Obrana žalovaného spočívajúca v tom, že žalobca opakovane požičiaval MV tretím osobám, a to v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto ostala výlučne v rovine tvrdení. Nemožno tak súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že je irelevantné, či k prenechaniu užívania vozidla dochádza na základe písomnej zmluvy, resp. odplatne, nakoľko práve v odplatnosti a písomnej forme zmluvy o nájme dopravného prostriedku sa rozlišuje medzi nájmom motorového vozidla ako podnikaním a medzi výpožičkou MV, ktorá je bezodplatná a nejde o prevádzkovanie podnikania, ale prenechanie veci na dočasné užívanie, ako správne skonštatoval súd prvej inštancie.“. Aj v ďalšom rozhodnutí sp. zn. 2Cob/91/2021 z 16.01.2024 Krajský súd v Bratislave uviedol, že „odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že by sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s tvrdením žalovaného, že vozidlo bolo poistené na iné účely ako bolo používané a v tomto čase došlo k jeho odcudzeniu, takže sa jedná o výluku z poistenia. V článku IV písmeno b) zmluvných dojednaní žalovaného je ako výluka z poistenia uvedené, že nevznikne právo na plnenie ani pokiaľ je vozidlo používané na iné účely, ako je uvedené v poistnej zmluve (požičovne, taxi, autoškola a pod.). Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že žalobca je právnickou osobou s viacerými predmetmi činnosti, jedným z nich je prenájom motorových vozidiel a pri podpise poistnej zmluvy označil, že vozidlo bude používať na "bežné účely". Ide výhradne o zodpovednosť zmluvných strán, aby si zistili a preverili, aký má každá strana predmet podnikania, navyše ak ide o tak významnú okolnosť ako v tomto spore. Žalobca má v predmete podnikania prenájom motorových vozidiel a teda, ak dlhodobo vozidlo prenajal určitej osobe (či už ako nájom či podnájom), ide o bežný výkon jeho činnosti a z jeho strany sa nejedná o výluku z poistenia. Žalovaný nepreukázal v konaní, že by žalobca označením pri použití vozidla ako použitie bežné, žalovaného zavádzal resp., že by konanie žalobcu bolo účelové, v záujme určenia nižšieho poistného, ako je bežné pri užívaní vozidla na účel ako bolo použité. Žalobca v návrhu zmluvy, ako aj v poistnej zmluve samotnej uviedol všetky údaje riadne a v súlade s vtedy platným stavom, najmä v kontexte jeho predmetu podnikania. Žalovaný uvedené akceptoval, svojim podpisom vyjadril súhlas a zmluvou bol viazaný. K odvolacej námietke, kde žalovaný namieta výklad súdu prvej inštancie pojmu autopožičovňa a jeho nesprávnu interpretáciu v poistných podmienkach odvolací súd uvádza, že z gramatického výkladu pojmu „požičať“ vyplýva poskytnúť niekomu vec na dočasné užívanie, na istý vymedzený čas. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca prenechal do užívania vozidlo podnájomcovi na základe zmluvy o podnájme, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú za súhlasu prenajímateľa. Zo žiadneho súdu predloženého dôkazu nevyplýva skutočnosť o prevádzkovaní autopožičovne zo strany žalobcu, resp. poskytovaní, požičiavaní
poisteného vozidla na dočasné užívanie. Výraz "autopožičovňa" nie je termín právny a pokiaľ sa stal súčasťou zmluvných dojednaní, bolo potrebné tento pojem upresniť, a teda jednoznačne rozlíšiť, či sa jedná aj o jednorazové požičanie vozidla, alebo viacnásobné, či sa jedná o požičanie vozidla na dobu určitú, resp, časové obdobie dlhšie, alebo iba krátkodobé a pod, tak, aby prejav vôle nepripúšťal rôzny výklad. Žalobca preukázal, že dal do podnájmu vozidlo konkrétnej spoločnosti, pre ich individuálne určeného zamestnanca (ako referentské vozidlo) a to na dlhšie časové obdobie, na dobu neurčitú. Je zrejmé, že nešlo o krátkodobé či jednorazové požičanie si vozidla ako tomu býva pri autopožičovniach, známych z hovorovej reči, na ktorú sa žalovaný odvoláva. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaný nepreukázal, že žalobca by prevádzkoval "autopožičovňu" a že dlhodobý prenájom (podnájom) vozidla je identický s autopožičovňou. Z predložených dokumentov nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne uzavrieť, že by žalobca použil predmet poistenia v rozpore s poistnou zmluvou a s dojednaným účelom. Žalovaný použil v zmluve nejednoznačné pojmy a preto nie je možné ustáliť, čo žalovaný zamýšľal pojmom požičovňa-autopožičovňa. Zmluvná strana, ktorá vniesla určité pojmy za ne zodpovedá, pretože nejednoznačnosť môže mylne prinútiť druhú zmluvnú stranu uzavrieť zmluvu, ktorú by za iných okolností neuzatvorila.“.
28. Z vykonaného dokazovania má preto súd za to, že žalovaná nesprávne aplikovala výluku, a následne nesprávne odmietla poskytnúť poistné plnenie. Žalobkyňa má preto nárok na poskytnutie poistného plnenia v sume 4.644,03 eura. Táto výška nebola medzi stranami sporu sporná a navyše žalobkyňa požaduje len polovičné poistné plnenie (bod 1. tohto rozsudku).
29. V spore tak nebola zo strany žalovanej preukázaná dôvodnosť nepriznania poistného plnenia. Podľa súdu preto žalovaná nepreukázala kvalifikovaný právny dôvod nepriznania poistného plnenia, t. j. nedôvodne odmietla poskytnúť požadované poistné plnenie. Naproti tomu žalobkyňa riadne zdokladovala, že došlo k poškodeniu motorového vozidla. Splnila si preto svoje povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvného vzťahu uzavretého so žalovanou, a teda má právo na poskytnutie poistného plnenia, ktoré žalovaná neplnila z dôvodu nesprávne aplikovanej výluky. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 4.644,03 eura žalobkyni. Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia do omeškania, zaviazal súd zároveň žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol uplatnený vo výške 13,25 % ročne (v súlade s bodom 11. tohto rozsudku) zo sumy 4.644,03 eura. Úrok z omeškania súd priznal od 13.09.2024, teda po uplynutí 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti v súlade s bodom 14. tohto rozsudku (šetrenie ukončené 28.08.2024 - bod 6. tohto rozsudku). Žalobkyňa požadovala ale úroky z omeškania už od 10.09.2024, t. j. od času, kedy ešte mohla žalovaná plniť bez toho, aby sa dostala do omeškania, a preto súd žalobu žalobkyne v tejto časti - úroky z omeškania požadované skôr než od 13.09.2024 zamietol ako nedôvodnú. Aj podľa Článku XI bod 25. VPP poistné plnenie je splatné do 15 dní po skončení vyšetrovania nutného na zistenie rozsahu povinnosti žalovanej plniť.
30. Žalovaná musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade nepriznania plnenia dostane do omeškania. Uvedené má základ v § 797 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva nepochybne povinnosť žalovanej plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa žalovaná dostala do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobkyňa právo požadovať od žalovanej popri plnení úroky z omeškania. Ak teda žalovaná oznámila, že plniť nebude, nezbavuje ju to povinnosti - v prípade úspechu protistrany v súdnom konaní, zaplatiť aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t. j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnila. Nedôvodné nepriznanie poistného plnenia resp. jeho zníženie nemôže poisťovateľovi poskytovať výhodu v podobe, žeby sa takýmto konaním nedostal do omeškania, pretože by mohlo dôjsť k strate motivácie riadne si plniť záväzkový vzťah a spoliehať sa na odloženie splatnosti záväzku až k dátumu právoplatného rozhodnutia súdu. Poisťovne ako právnické osoby súkromnoprávnej povahy majú totiž všetky kapacity na to, aby dokázali preukázaný nárok riadne a včas prešetriť a poskytnúť odborné stanovisko. Je rovnako dôležité zdôrazniť, že poistení budú mať voči poisťovateľom v drvivej väčšine prípadov postavenie de facto slabšej strany. Je preto nevyhnutné trvať na oprávnenosti nároku poisteného na úroky z omeškania v prípade nesprávneho posúdenia plnenia zo strany poisťovne, pretože v opačnom prípade by v súvislosti s plnením poistenému podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 596/2017 bol nastolený taký stav, že poisťovateľ, v značnej personálnej aj finančnej presile, by sa svojej povinnosti mohol vyhnúť prostredníctvom vágnej odpovede poistenému bez hrozby sankcionovateľnosti tohto konania. Nemožno
potom hovoriť o preventívnej, represívnej ani satisfakčnej funkcii úrokov z omeškania, pokiaľ pre úplné vylúčenie ich hradenia poisťovateľovi postačuje uviesť dôvody odmietnutia plnenia, a to bez ohľadu na ich kvalitu či opodstatnenosť nároku poisteného. Akceptáciou tohto stavu by poisťovatelia nemuseli pristupovať k prešetrovaniu poistných udalostí zodpovedne a kvalifikovane a mohli by sa pokúsiť vyhnúť svojej povinnosti poskytnúť plnenie aj v riadne preukázaných prípadoch. Takýto status narúšajúci rovnosť medzi subjektmi súkromnoprávnych vzťahov nemôže byť v právom štáte za žiadnych okolností akceptovaný. Súd nesúhlasí s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 447/2022 z 20.09.2022 a ani s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/122/2002 a sp. zn. 5Cdo/140/2021, pretože súd nevykonáva šetrenie škodovej udalosti. Jediný subjekt, ktorému Občiansky zákonník zveruje oprávnenie šetriť poistnú udalosť je poisťovňa. Súd v žiadnom prípade nevykonáva šetrenie poistnej udalosti a tým pádom jeho rozhodnutie ani nemôže predstavovať skončenie šetrenia, keďže súd nie je orgánom nahradzujúcim povinnosť poisťovne šetriť. Práve preto majú úroky z omeškania význam a súd ich musí priznať, keďže poisťovňa porušila svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť. Súd v konečnom dôsledku len preveruje správnosť postupu poisťovne. Opačný výklad zákona opomína dopady, ktorý takýto výklad môže mať. Tu súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 309/2020, ktorých závery (hoci ide o povinné zmluvné poistenie) platia aj pre tento prípad. Každá poisťovňa by mohla logicky bez sankcie oddialiť riešenie nepriznaného poistného plnenia ,,odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre poisťovňu“. S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi (akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma dovolací súd, či ústavný súd. Pokiaľ by skutočne poistiteľ prakticky nemal poskytnúť aj úroky z omeškania skôr ako právoplatne rozhodne súd, potom sa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď pri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Takýto výklad sa dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy a konajúci súd ho kategoricky odmieta.
31. Pokiaľ si žalobkyňa uplatnila sumu 40 eur predstavujúcu paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, tak súd jej žalobu v tejto časti zamietol. Podľa R 11/2023 je možné priznať paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za splnenia predpokladu, že ide o platby uskutočnené, ako odplaty za obchodné transakcie, resp. transakcie medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci, ktoré vedú k dodávke tovaru alebo k poskytnutiu služieb za odplatu (čl. 1 ods. 2 a čl. 2 bod 1 Smernice 2011/7/EÚ). Poskytnutie poistného plnenia z havarijného poistenia túto definíciu celkom zjavne nespĺňa, keďže nejde o dodanie tovaru a ani o poskytnutie služieb za odplatu. V tejto časti je žaloba žalobkyne nedôvodná.
32. V nadväznosti na uvedené súd zaviazal žalovanú na zaplatenie poistného plnenia v sume 4.644,03 eura žalobkyni. Keďže sa žalovaná dostala s poskytnutím poistného plnenia do omeškania, zaviazal súd zároveň žalovanú aj na zaplatenie žalobkyni úroku z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 4.644,03 eura od 13.09.2024 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamietol.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 2 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Súd poukazuje na to, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu prezentovanej judikátom R 34/2005 (uznesenie najvyššieho súdu z 27. apríla 2004, sp. zn. 1MCdo/1/2004) platí, že procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky nemožno v odôvodnených prípadoch považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ale za čiastočný úspech v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p.
- pozn. súdu). Predmetný judikát najvyššieho súdu nebol prekonaný neskorším judikátom najvyššieho súdu, prípadne stanoviskom príslušného kolégia najvyššieho súdu alebo rozhodnutím veľkého senátu príslušného kolégia najvyššieho súdu, preto je tento judikát najvyššieho súdu s celou svojou autoritou ipso facto naďalej záväzný. Aktuálnosť predmetného judikátu potvrdil najvyšší súd v uznesení z 27. júla 2023, sp. zn. 3Obdo/54/2022, ktorý sa k judikátu R 34/2005 prihlásil a zvýraznil, že procesný neúspech v príslušenstve pohľadávky má vplyv na pomer úspechu strany vo veci, a teda aj od rozhodnutia o príslušenstve pohľadávky závisí výrok o nároku na náhradu trov konania. Totožný právny záver zastáva nielen judikatúra, ale aj právna doktrína, pričom súd odkazuje na komentár k Civilnému sporovému poriadku, v zmysle ktorého procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o
plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Pre určenie pomeru úspechu a neúspechu strán sporu je potrebné vychádzať z hodnoty nároku ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, t. j. ku dňu 11.06.2025. Žalobkyňa požadovala zaplatenie istiny 4.644,03 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 4.644,03 eura od 10.09.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur. Ku dňu vyhlásenia rozsudku (11.06.2025) ide celkovo o sumu 5.147,63 eura (4.644,03 eura + 463,60 eura + 40 eur). Zo sumy 5.147,63 eura ku dňu vyhlásenia rozsudku súd žalobkyni prisúdil sumu 5.102,58 eura (4.644,03 eura + 458,55 eura) a vo zvyšku jej žalobu zamietol. Žalobkyňa tak bola úspešná v sume 5.102,58 eura, čo k žalovanej sume 5.147,63 predstavuje úspech 99,12 %. Žalovaná bola úspešná v zamietajúcej časti 45,05 eura, čo k žalovanej sume predstavuje úspech 0,88 %. Čistý úspech žalobkyne je potom 98,24%.
34. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 98,24 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Mestským súdom Bratislava III samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom súde Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.