Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/93/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXXXXX XXXXX C., D., E. XXXXX, C. F. G., zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: C. H., nar. XX.X.XXXX, bytom I. X, D., zastúpenému JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom, so sídlom Szakkayho 1, Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 28. mája 2024 č.k. -510

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: I. Určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - 3-izbového bytu č. X s príslušenstvom o výmere 80,07 m2, na X. poschodí, vo vchode X bytového domu - obytný dom I. X so súpisným číslom XXXX, stojaci na parcele registra „C“, parcelné číslo 3129, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 241 m2, v podiele 1/1, podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo výške podielu 1003/10000, pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo 3129, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 241 m2, v podiele 1003/10000, všetky nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXXX, v katastrálnom území J., obec D. - C. K., okres D. L.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v žalobe bližšie špecifikovaných (ďalej aj predmetná nehnuteľnosť alebo predmetný byt), aktuálne evidovaných vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý je v pomere k žalobcovi strýkom. Žalobca skutkovo tvrdil, že minimálne do marca 2014 bol evidovaným výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ktoré nadobudol ešte v novembri 2011 od svojej matky na základe darovacej zmluvy. Podľa jeho vedomostí v predmetnom byte bývala a aj býva jeho stará matka G. H., ktorá v čase, keď bol na návšteve na území Slovenskej republiky, keďže dlhodobo žije v zahraničí, konkrétne v apríli 2012, táto vyvolala konflikt ohľadom vlastníctva bytu a naliehala na žalobcu, aby došlo k prevodu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti na jej osobu. Na základe týchto skutočností žalobca dňa 24.4.2012 s ňou uzatvoril darovaciu zmluvu spísanú v štyroch rovnopisoch na dvoch stranách, ktorú tiež podpísal, svoj podpis dal úradne osvedčiť u notára H. L. D., a ku ktorej zmluve bola vyhotovená osvedčovacia doložka

pravosti podpisu zo dňa 24.4.2012 pod poradovým číslom M. XXXXXX/XXXX. Súčasne bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do KN, ktorý Správa katastra dňa 22.5.2012 svojim rozhodnutím zamietla z dôvodu, že darovacia zmluva z 24.4.2012 nespĺňala zákonné náležitosti najmä podľa § 5 zákona o vlastníctve bytov. Voči tomuto rozhodnutiu G. H. podala odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach pod sp.zn. rozhodol tak, že rozhodnutie Správy katastra Košice potvrdil. Zmenu vlastníctva k nehnuteľnostiam zistil až v priebehu roku 2018, keď v tom čase už bol evidovaný ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti žalovaný a tiež, že k bytu je zriadené vecné bremeno v prospech G. H.. Následne začal preverovať rozhodné skutočnosti, keď zistil, že dňa 14.3.2014 bol rozhodnutím zo dňa 13.3.2014 č. N. XXXX/XX Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom povolený vklad vlastníckeho práva v prospech starej matky žalobcu, na základe tejto darovacej zmluvy, ohľadne ktorej návrh na vklad podala dňa 20.2.2014 sama G. H.. Darovaciu zmluvu z 24.4.2012 však žalobca považoval za neplatnú z dôvodu jej falšovania za bližšej argumentácie podanej v žalobe. Súd poukázal tiež na stanovisko žalovaného, ktorý so žalobou nesúhlasil, pretože darovaciu zmluvu z 24.4.2012 nepovažoval za neplatnú a ktorý sa obhajoval tým, že svoje vlastnícke právo nadobudol legitímnym spôsobom, a to titulom darovacej zmluvy, ktorej vklad bol do KN povolený pod sp,zn. N./ XXXX z 23.7.2014.

3. Súd vo veci rozhodol prvým v poradí rozsudkom dňa 20.10.2022, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 8.2.2024, na základe čoho potom súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec opätovne skutkovo a právne posúdil, doplnil dokazovanie a po právnom posúdení veci podľa článku 20 ods. 1, 4 SR, , a zhodnotil, že predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - 3-izbového bytu č. X s príslušenstvom o výmere 80,07 m2 na X. poschodí vo vchode X bytového domu - obytný dom - I. O. X so súpisným č. XXXX stojaci na parcele registra C, parc. č. 3129, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 241 m2 v podiele 1/1 a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný, ako aj jeho právny predchodca, nadobudli vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na základe neplatných právnych úkonov, ktorými došlo k strate vlastníckeho práva žalobcu k týmto nehnuteľnostiam. Žalobca bol minimálne do marca 2014 evidovaným výlučným vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností, pričom uvedené nehnuteľnosti nadobudol v novembri 2001 od svojej matky H. C. na základe darovacej zmluvy zo dňa 15.10.2001. Žalobca bol v apríli 2012 na návšteve na území Slovenskej republiky, v tom čase stará mama žalobcu G. H. vyvolala konflikt ohľadom vlastníctva predmetných nehnuteľností a naliehala na žalobcu, aby došlo k prevodu vlastníctva nehnuteľností na ňu. Na žalobcu súčasne naliehal aj žalovaný, t.j. strýko žalobcu, pričom sa žalobcovi vyhrážal, že do doby, kým vlastníctvo k nehnuteľnostiam neprevedie, tak späť do C. F. G. neodcestuje. Na základe týchto skutočností žalobca dňa 24.4.2012 uzatvoril so starou mamou G. H. darovaciu zmluvu spísanú v 4 rovnopisoch na dvoch stranách. Podpis žalobcu bol na darovacej zmluve úradne osvedčený u notárky H. L. G. D.. K tejto darovacej zmluve bola vyhotovená osvedčovacia doložka o právoplatnosti podpisu zo dňa 24.4.2012 pod poradovým č. M. XXXXXX/XXXX. Správa katastra vydala dňa 22.5.2012 rozhodnutie, ktorým návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zamietla z dôvodu, že darovacia zmluva zo dňa 24.4.2012 nespĺňala zákonné náležitosti. Žalobca o týchto skutočnostiach nevedel, keďže bol v tom čase už v C. F. G.. Tam bol kontaktovaný telefonicky zo strany starej mamy G. H., že je potrebné podpísať darovacie zmluvy, ktoré mu pošle, aby bol prepis kompletný. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca darovaciu zmluvu zo dňa 24.4.2012 nepodpisoval na základe vlastného rozhodnutia, ale na základe tlaku starej mamy a vyhrážok žalovaného, tak na dodatočnú žiadosť starej mamy nereagoval. Zmenu vlastníctva k nehnuteľnostiam žalobca zistil až v priebehu roka 2018, kedy zistil, že ako výlučný vlastník nehnuteľnosti je evidovaný žalovaný, t.j. jeho strýko a súčasne k nehnuteľnostiam je zriadené vecné bremeno v prospech starej matky žalobcu. Žalobca podpisoval darovaciu zmluvu len dňa 24.4.2012 v 4 exemplároch na dvoch stranách. Inú darovaciu zmluvu ani inú zmluvu žalobca nepodpisoval. Žalobca darovaciu zmluvu, ktorá bola predmetom vkladového konania na základe návrhu G. H. zo dňa 20.2.2024 pod č. N. XXXX/XX nepodpisoval. Darovacia zmluva je datovaná dňa 24.4.2012, t.j. rovnaký deň, ako bola pôvodná darovacia zmluva, ktorej vklad bol zamietnutý. Súčasne táto darovacia zmluva je spísaná na troch stranách, nie dvoch stranách, pričom obsah druhej strany tejto darovacej zmluvy obsahuje skutočnosti, ktoré v pôvodnej darovacej zmluve zo dňa 24.4.2012 chýbali a pre ktorých absenciu bol vklad vlastníckeho práva v roku 2012 zamietnutý. Práve táto darovacia zmluva obsahuje rovnakú osvedčovaciu doložku notára o pravosti podpisu žalobcu ako tomu bolo pri darovacej zmluve, ktorej vklad bol zamietnutý. Na oboch týchto darovacích zmluvách má osvedčovacia doložka rovnaké poradové číslo M. XXXXXX/XXXX, čo spochybňuje pravosť exempláru darovacej zmluvy na troch stranách.

Je vylúčené, aby dve rôzne znenia darovacích zmlúv, i keď datované v rovnaký deň, mali rovnakú osvedčovaciu doložku o pravosti podpisu. Súd si vyžiadal zo správy katastra obidve darovacie zmluvy, pričom je vidieť, kde boli v spise previazané. Je teda zrejmé, že darovacia zmluva z roku 2012 pozostáva z dvoch listov a je k nej pripojený tretí list, t.j. osvedčenie o pravosti podpisu notárky H. L. D.. Darovacia zmluva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený v roku 2014, sa nachádza na troch listoch, to znamená po prvom liste nasledoval druhý list, ktorý nebol súčasťou predchádzajúcej zmluvy, tretia strana a na štvrtej strane je osvedčenie o pravosti podpisu osvedčené notárkou H. L. G. D.. Toto číslo osvedčeného podpisu a celá strana je na obidvoch darovacích zmluvách totožná. Je však vylúčené, čo uviedla notárka H. L. D. vo výpovedi, aby pod rovnakým overovacím číslom boli overené dve rôzne listiny, pričom za rôzne listiny sa považuje už len to, aby listina mala viac strán alebo iný počet strán. Z toho vyplýva, že druhá listina darovacej zmluvy nebola podpísaná žalobcom u notárky v takej podobe, v akej bola predložená správe katastra. V danom prípade existujú dve rôzne darovacie zmluvy, pričom prejav vôle pri každom právnom úkone sa viaže na konkrétnu zmluvu, teda nie je možné sa stotožniť s názorom, že ak žalobca, i keď pod nátlakom starej matky, prejavil vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu v roku 2012 a táto vôľa pretrvala aj v roku 2014, a teda že je ňou možné nahradiť prejav vôle k darovacej zmluve, ktorá bola predložená správe katastra v roku 2014. Podľa právneho názoru súdu je darovacia zmluva, ktorá bola predložená správe katastra v roku 2014, absolútne neplatným právnym úkonom, lebo tu chýba prejav vôle vo vzťahu k uzavretiu tejto darovacej zmluvy. Ak je neplatná darovacia zmluva predložená správe katastra v roku 2014, nemohla na základe neplatnej darovacej zmluvy nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam G. H.. Následne žalovaný nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od G. H..

4. Pokiaľ ide o návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania, podľa názoru súdu nebolo účelné vypočúvať žalovaného, pretože mal dostatok príležitostí zúčastniť sa pojednávaní a vyjadriť sa k veci. Naviac žalovaný a G. H. boli vypočutí pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach. Nie je ani predpoklad, aby si s odstupom 5 rokov pamätali viac. Žalovaný je doposiaľ zapísaný ako vlastník nehnuteľností na aktuálnom liste vlastníctva a je vecne pasívne legitimovaný v spore. Návrh žalobcu na znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológie súd neakceptoval, pretože žalobca nemá k dispozícii podpisy z roku 2012, ktoré by vedel pre účely znaleckého dokazovania predložiť. Nariadenie znaleckého dokazovania by preto nebolo hospodárne. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. , v zmysle ktorého súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka, nejde teda o jeho povinnosť vykonať výsluch akejkoľvek osoby, ktorú strany ako svedka navrhnú v zmysle ust. , ale súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, notárky a predloženými listinnými dôkazmi a následne vyhodnotil zistený skutkový stav. Argumentácia žalobcu v žalobe smerovala k podstatnej otázke, a to otázke platnosti právneho úkonu, keď žalobca tvrdil, že právny úkon (darovacia zmluva predložená v roku 2014 Správe katastra Košice) nebol vykonaný slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Vzhľadom k nastoleným otázkam, ktoré bolo potrebné riešiť, nebolo potom podstatné, aká bola verbalizovaná vôľa žalobcu vo vzťahu k tretím osobám. Podstatné je, či vôľa žalobcu pri predložení darovacej zmluvy v roku 2014 bola slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná. S prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, najmä s prihliadnutím na výpoveď notárky a výpoveď žalobcu súd uzavrel, že právny úkon - darovacia zmluva predložená Správe katastra Košice v roku 2014 nebola zo strany žalobcu urobená slobodne, vážne a zrozumiteľne a darovacia zmluva je neplatná v zmysle ust. (právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný). Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

5. O trovách konania rozhodol podľa , keď žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

6. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa a to, že súd rozsudok zdôvodnil v zásade iba jednou právnou skutočnosťou, resp. poukázal, že darovacia zmluva z roku 2012, ktorú podpísal spolu s G. H., je neplatná, keďže neobsahuje kogentné ustanovenia podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a následne dospel k záveru, že darovaciu zmluvu z roku 2014 nepodpísal tak, ako je to uvedené v darovacej zmluve a uvedené vyhodnotil opačne ako tomu bolo v jeho rozsudku zo dňa 20.10.2022, ktorý bol zrušený odvolacím súdom. Považoval za potrebné poukázať podľa jeho názoru na tú dôležitú skutočnosť, že predmetný byt bol majetkom jeho rodičov a do vlastníckej sféry jeho sestry sa dostal s cieľom pomôcť jej v súvislosti s vycestovaním, resp. opustením Slovenskej republiky a žalobcovi nevzniklo morálne právo vlastniť tento byt s prihliadnutím na to, že sa vysťahoval mimo

územia Slovenskej republiky. Mal za to, že rozsudok z procesného hľadiska neobstojí, nakoľko konajúci súd nevykonal dôkazy, ktoré boli navrhnuté písomným podaním zo dňa 21.5.2024 a tým mu bolo upreté právo na spravodlivý proces. Súd nevykonal výsluch svedkov, ktorí boli navrhovaní a v odôvodnení použil výsluch účastníkov konania, ktorý bol vykonaný v rámci prípravného konania v trestnej veci, vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach. Okrem toho rozhodnutie súdu je arbitrárne, nakoľko neberie do úvahy skutočnosť uvedenú v predchádzajúcej časti odvolania. Celé konanie bolo vedené ako konanie v zásade o platnosti, resp. neplatnosti darovacej zmluvy, ktorá bola predmetom vkladového konania, avšak on nebol účastníkom týchto zmlúv, resp. zmluvy z roku 2012 a skutočnosť uvádzanú žalobcom, t.j. že bol v pozadí podpisov týchto zmlúv je nepravdivá, pretože v tomto inkriminovanom období dlhodobo pracoval mimo SR. Poukázal na to, že rozsudok, ktorým v zásade sa mení zápis v KN, je čisto formalistický. Teória aj prax doteraz nedosiahla všeobecnú zhodu v otázke, že ak zákon určuje náležitosti zmluvy normou kogentnej povahy, má byť zmluva neplatná ako celok. Tento skôr formalistický záver prelomili viaceré rozhodnutia preferujúce voľnejší výklad, opretý o všeobecnú povahu súkromného práva, ako aj spoločensko-hospodársku funkciu zmluvy. Zo strany žalobcu ako darcu a G. H. došlo k prejavu vôle previesť tento byt, a to darovacou zmluvou z roku 2012 a iba skutočnosť, že zmluva neobsahovala skutočnosti ohľadom popisu bytu, nemôžu spôsobovať jej neplatnosť. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR , ktorý razí názor, že neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Rozhodnutie súdu je v rozpore s týmito ústavnoprávnymi zásadami, nakoľko súd sa uspokojil iba s tým, že darovacia zmluva z roku 2012 je neplatná, nakoľko neobsahovala ostatné náležitosti a nebola vkladu schopná. Aj napriek tomu, že prejav vôle zo strany zmluvných strán bol slobodný a vážny, darovacia zmluva, ktorú podpísali žalobca a G. H. iba konvalidovali stav, ktorý vznikol v súvislosti s pomocou žalobcov svojej dcére H. C.. Ako sa už zmienil, bol toho názoru, že bola porušená ústavná zásada rovnosť zbraní v predmetnom konaní, nakoľko účastníčkou konania mala byť aj G. H., ktorá bola účastníčkou všetkých troch darovacích zmlúv. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamieta.

7. Žalobca k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť, pretože je vecne správny. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a vykonal všetky stranami navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Okrem toho rozhodnutie je dostatočne a presvedčivo odôvodnené a správny bol aj procesný postup súdu predchádzajúci jeho vydaniu, keď súd sa dôsledne riadil obsahom zrušujúceho uznesenia krajského súdu. Žalovaný odvolanie odôvodňuje prevažne rovnako ako už argumentoval v doterajšom priebehu konania, s čím sa súd aj náležite vyporiadal. Žiaden z odvolateľom uplatnených odvolacích dôvodov nie je naplnený a odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Súd napadnutý rozsudok, pokiaľ žalobe vyhovel, odôvodnil tým, že žalobca, ktorý svoje vlastnícke právo riadne nadobudol, toto následne nestratil, a to ani v dôsledku povolenia vkladu darovacej zmluvy v prospech predchodkyne žalovaného v roku 2014, pretože vo vzťahu k tejto zmluve bolo preukázané, že žalobca nikdy neprejavil vôľu túto druhú darovaciu zmluvu uzatvoriť. Existujú dve rôzne darovacie zmluvy a prejav vôle pri každom právnom úkone sa viaže na konkrétnu zmluvu. Preto nie je možné sa stotožniť s názorom žalovaného, že už len preto, že žalobca, i keď pod nátlakom starej matky raz prejavil vôľu uzavrieť darovaciu zmluvu v roku 2012, táto pretrvala aj v roku 2014, a teda, že je ňou možné nahradiť prejav vôle k darovacej zmluve, ktorá bola predložená správe katastra v roku 2014. Druhá darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože tu chýba prejav vôle žalobcu vo vzťahu k jej uzatvoreniu. V ďalšom uviedol, čo súd z vykonaných dôkazov po skutkovej stránke zistil poukazujúc pritom na to, čo ohľadne prvej darovacej zmluvy a druhej darovacej zmluvy z obsahu súdneho spisu vyplýva, keď v konaní nebolo sporné, že prvá zmluva v rozsahu dvoch listov bola vyhotovená v štyroch vyhotoveniach, ktoré žalobca aj riadne podpísal na Notárskom úrade H. L. G. D. a sporné nebolo ani to, že všetky tieto vyhotovenia si vzala obdarovaná G. H.. Zrejmé je aj to, že dve z týchto štyroch vyhotovení boli predložené KN vo vkladovom konaní N. XXXX/XXXX. Zostávajúce dva originály žalovaný a ani G. H. súdu na výzvu nepredložili, a to iba potvrdzuje, že zo zostávajúcich dvoch vyhotovení prvej darovacej zmluvy vznikla pozmenením druhá darovacia zmluva o rozsahu troch listov. G. P. N. N. Q. H. L. G. D., rovnaké osvedčovacie číslo pravosti podpisu môže byť pridelené iba pre zhodné listiny a ak ide o overenie pravosti podpisu na rôznych listinách, musí byť pridelené pre podpis na každej listine rôzne osvedčovacie číslo, pričom ak ide o listiny s rôznym počtom strán, už len preto sa považujú za rôzne. Pokiaľ majú dve listiny rôzny počet strán, musia dostať dve čísla, lebo sú to už dve rôzne listiny. Aj keď sa teoreticky javia, že sú dve rovnaké, ale jedna má o jednu stranu viac, to si nevedela predstaviť, aby uvedené ušlo jej zamestnancom. Nemala žiaden dôvod pochybovať o tom, že by tieto postupy pri overovaní podpisu žalobcu neboli dodržané. Súd prvej inštancie vychádzal zo zrušujúceho uznesenia

odvolacieho súdu a tak ako uviedol aj odvolací súd, rozlišoval dve existujúce zmluvy s preukázateľne rôznym obsahom, s identickým dátumom, no zároveň s rovnakou osvedčovacou doložkou pravosti podpisu žalobcu. Za danej situácie potom súd posudzoval platnosť tej darovacej zmluvy, ktorej vklad bol správou katastra povolený, t.j. darovacej zmluvy pozostávajúcej z troch listov papiera a osvedčovacej doložky, ktorá bola predmetom vkladového konania N./XXXX. Žalovaný v odvolaní namieta iba to, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený (body I. a II. odvolania), že je založený na nesprávnom právnom posúdení veci (bod IV. a V. odvolania) a to, že súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovaným v podaní z 21. mája 2024 (bod III. odvolania). Iné skutočnosti, ktoré by mali naplniť ním uplatnené odvolacie dôvody, žalovaný v odvolaní neuplatňuje a ani neuvádza. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že súd rozsudok odôvodnil iba tým, že darovacia zmluva z roku 2012 je neplatná, tento jeho názor nezodpovedá obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý svoj právny názor a dôvody jasne a presvedčivo vysvetlí v bode 27. rozsudku. Súd totiž žalobe vyhovel preto, že žalobca svoje vlastníctvo prv nadobudnuté k bytu nestratil ani povolením vkladu druhej darovacej zmluvy, keďže táto je absolútne neplatným právnym úkonom, lebo tu chýba prejav vôle žalobcu vo vzťahu k jej uzatvoreniu. Žalovaný sa v odvolaní zaoberá aj otázkou, či prvá darovacia zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Túto otázku však záväzne vyriešil Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.zn. . Významným je teda to, že žalobe súd vyhovel nie preto, že prvá darovacia zmluva bola absolútne neplatná, ale preto, že absolútne neplatnou bola druhá darovacia zmluva. Vo vzťahu k prvej darovacej zmluve je podstatné to, že návrh na jej vklad bol právoplatne zamietnutý. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhol vo svojom podaní z 21. mája 2024, súd prvej inštancie k týmto navrhnutým dôkazom v napadnutom rozsudku vysvetlil, prečo tieto dôkazy nevykonal (bod 28). Nesúhlasil tiež s argumentáciou odvolateľa, že stranou v spore mala byť aj G. H., a to z toho dôvodu, že menovaná v konaní, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva, nie je za daných skutkových okolností pasívne vecne legitimovanou. Pokiaľ sám žalovaný mal záujem na tom, aby G. H. v konaní vystupovala, mohol jej vstup do konania v podobe intervenienta navrhnúť, čo ale neurobil. Napokon vyvrátil tiež argumentáciu odvolateľa o tom, že žalobcovi nepatrí morálne právo vlastniť predmetný byt a k tomu uviedol, že iba to, že žalobca žije dlhodobo v zahraničí, ho nemôže zbaviť vlastníckeho práva k bytu, akokoľvek by si to žalovaný želal. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania, v rozsahu danom a adísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Žalovaný v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (g) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

10. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv a ani iná vada, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

12. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného dopĺňa nasledovné.

14. Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti. Súd žalobe vyhovel, pretože darovaciu zmluvu, na základe ktorej mala nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu sporu G. H. (ako predchodkyňa žalovaného), súd vyhodnotil ako absolútne neplatná právny úkon. Uvedené bolo dôvodom, prečo následne nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od G. H. ani žalovaný.

15. Ako vyplýva z podaného odvolania, odvolateľ podstatu odvolania založil na namietaní, že súd prvej inštancie sa uspokojil iba s tým, že darovaciu zmluvu považoval za neplatnú pre nedostatok obligatórnej náležitosti, pre ktorú nebola zavkladovania schopná. V kontexte uvedeného akcentoval na formalistický prístup zo strany súdu s vyjadreným názorom, že okolnosť, že zmluva neobsahovala popis bytu, nemôže spôsobovať neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva, pretože prejav vôle oboch jej zmluvných strán bol jasný a zrozumiteľný, keď aj ústavný súd SR uvádza, že právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu nemožno akceptovať, lebo zasahujú do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti, resp. autonómnej vôle; neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou.

16. Predmetnej odvolacej námietke nebolo možné pripísať relevanciu, pretože súd prvej inštancie vyhovujúci rozsudok nezaložil na neplatnosti tej darovacej zmluvy, na základe ktorej nedošlo k zápisu G. H. ako novej vlastníčky predmetu sporu (prvej z dvoch darovacích zmlúv, ktorá pozostávala z dvoch strán) pre katastrálnym úradom konštatovanú absenciu podstatnej náležitosti, ale na neplatnosti tej darovacej zmluvy, na základe ktorej bola G. H. zapísaná ako vlastníčka predmetu sporu, ktorá napriek identickému dátumu vyhotovenia, pozostávala z iného počtu strán, a preto nebola totožná s darovacou zmluvou, ohľadne ktorej Správa katastra návrh na vklad zamietla.

17. V konaní bol relevantným najmä záver súdu, podľa ktorého:

- v danom prípade existujú dve rôzne darovacie zmluvy (hoci obe boli dátumované ku dňu 24.4.2012),

- na oboch darovacích zmluvách má osvedčovacia doložka potvrdenie notára o pravosti podpisu s rovnakým poradovým číslom,

- je vylúčené, aby dve rôzne znenia darovacích zmlúv, i keď dátumovaných v rovnaký deň, mali rovnakú osvedčovaciu doložku o pravosti podpisu,

- žalobca podpísal iba darovaciu zmluvu, ohľadne ktorej návrh na vklad do KN bol Správou katastra zamietnutý (rozhodnutím zo dňa 22.5.2012),

- žalobca podpisoval darovaciu zmluvu len 24.4.2012 v 4 exemplároch na dvoch stranách a inú zmluvu nepodpisoval,

- darovacia zmluva, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený v roku 2014, sa nachádza na troch listoch, to znamená po prvom liste nasledoval druhý list, ktorý nebol súčasťou predchádzajúcej zmluvy, tretia strana a na štvrtej strane je osvedčenie o pravosti podpisu osvedčené notárkou H. L. G. D.; toto číslo osvedčeného podpisu a celá strana je na obidvoch darovacích zmluvách totožná,

- druhá listina darovacej zmluvy nebola podpísaná žalobcom u notárky v takej podobe, v akej bola predložená správe katastra,

- darovacia zmluva, ktorá bola predložená správe katastra v roku 2014, je absolútne neplatný právny úkon, lebo tu chýba prejav vôle k jej uzavretiu.

18. Odvolateľ súdom zistené a posúdené v odvolaní nespochybnil, hoci práve tieto závery dávali podklad súdu na to, aby žalobe vyhovel.

19. Na uvedenom nemení nič ani odvolateľom namietané, že súd nevykonal dôkazy, ktoré boli navrhnuté písomným podaním zo dňa 21.5.2024 a že súd použil výsluch účastníkov, ktorý bol vykonaný v trestnej veci.

20. Medzi procesné práva strany sporu patrí nepochybne právo navrhovať vykonanie dôkazov. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu. Je totiž v právomoci súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ). Z uvedeného rezultuje, že súd v civilnom sporovom konaní

nie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a nie je ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, pretože posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu (, až 3 ), a nie sporových strán. Súd teda nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu.

21. Ako však súčasne vyplýva z ustálenej judikatúry vyšších autorít, na strane súdu je povinnosť o návrhoch na vykonanie dôkazov rozhodnúť, a pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť prečo a z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ktorú má navrhovaný dôkaz overiť alebo vyvrátiť, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania. Ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže nedisponuje vypovedacou potenciou vo väzbe na tvrdenie a nakoniec tretím argumentom je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.

22. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd jednak ozrejmil, prečo nevyhovel návrhom žalovaného vykonať dokazovanie, súčasne z obsahu jeho argumentácie (bod 28. odôvodnenia rozsudku) vyplýva, že tak učinil aj z dôvodu, že navrhované dôkazy sú bez relevancie k tým podstatným otázkam, ktoré bolo potrebné v konaní riešiť. Uvedené súčasne korešponduje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ktorý súčasne odvolateľ ani nenamietal a ku ktorému súd dospel najmä porovnaním oboch darovacích zmlúv, tiež výsluchom notárky a žalobcu.

23. Odvolateľ ďalej nedôvodne pripísal relevanciu tvrdenej okolnosti, že žalobcovi nevzniklo morálne právo vlastniť predmetný byt s prihliadnutím najmä a to, že žalobca sa vysťahoval mimo územia Slovenskej republiky. Otázka, či žalobca má alebo nemá morálne právo vlastniť predmetný byt, zjavne súvisí s pohľadom na danú vec zo strany niektorých členov rodiny, žalovaného neopomínajúc; táto otázka ale pre samotnú súdenú vec nebola podstatná.

24. Napokon odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu námietku v časti, v ktorej odvolateľ mal za to, že účastníčkou konania mala byť aj G. H., ktorá bola účastníčkou všetkých troch darovacích zmlúv.

25. Aj keď odvolateľ predmetnú námietku spojil s porušením zásady rovnosti zbraní, uvedeným spochybnil otázku pasívnej legitimácie.

26. V predmetnom konaní svedčí vlastnícke právo, určenia ktorého sa žalobca v konaní domáha, výlučne žalovanému, preto iba žalovaný (a nie aj iná osoba) je v konaní pasívne legitimovaný.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu vrátane jeho výroku o trovách konania ako závislého výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

28. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, z toho dôvodu mu odvolací súd priznal proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu ( v spojení s ).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).