Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_2C-109-2012.pdf
PDF · 206.72 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/109/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou, v spore žalobkýň: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX C., 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/XX, XXX XX C., obidve zastúpené: Hrčka - Sabó s.r.o, Advokátska kancelária, so sídlom Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, proti žalovaným: 1/ Winter Group spol. s r.o., IČO: 36 275 395, so sídlom Hollého 2001/4, Piešťany, 2/ Willard s.r.o., IČO: 44 906 960, so sídlom Teplická 2293/ 68, 921 01 Piešťany, obidvaja žalovaní zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Eckmann, s.r.o., IČO: 47 241 110, so sídlom Mierové námestie 14, 911 01 Trenčín, v konaní o určenie platnosti právneho úkonu, takto
r o z h o d o l :
I. Súd u r č u j e , že byt číslo 5 na 2. poschodí v bytovom dome C. G. XXX, H. I. J. K. G. X v katastrálnom území C., zapísanom na LV číslo XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele vo veľkosti 7585/54571-in vzhľadom k celku patrí do dedičstva po poručiteľke K. L., E. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 11.10.2023, naposledy bytom ul. J. K. XXX/X, XXX XX C..“
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobkyniam v 1. a 2. rade .
IV. Žalobkyňa v 1. rade, žalobkyňa v 2. rade a žalovaný v 2. rade n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 28.5.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.8.2012, sa pôvodná žalobkyňa domáhala určenia, že jej odstúpenie zo dňa 27.2.2012 od zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 25.10.2010 uzavretej so žalovaným v 1. rade, od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy č. 65/10 zo dňa 8.11.2010, od kúpnej zmluvy č. 65/10 zo dňa 8.11.2010 a notárskej zápisnice č. N 285/2010, Nz 41955/2010, NCRls 42606/2010 zo dňa 8.11.2010 uzavretej so žalovaným v 2. rade, je právne účinné. Zároveň žiadala, aby súd určil, že je vlastníčkou bytu č. 5 na 2. poschodí v bytovom dome súp. č. 141, I. J. K. X N. C. a podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 7585/54571, evidovaných na LV č. XXXX pre kat. územie C.. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že si chcela požičať sumu 2.000,- Eur potrebnú na zaplatenie platby schválenej rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome súp. č. XXX na J. K. X N. C. na vybudovanie vlastnej kotolne bytového domu, na čo ona nemala finančné prostriedky, obchodný zástupca žalovaného v 1. rade ju ako dôchodkyňu oslovil s ponukou poskytnutia pôžičky s tým, že musí podpísať určité formality, ktoré sú iba „naoko“, následne dňa 25.10.2010 ju navštívil v mieste jej bydliska a potvrdil vybavenie pôžičky s tým, že výšku splátok si môže určovať sama podľa svojich možností
tak, aby pôžička bola vrátená do troch rokov, t.j. do novembra 2013, s čím ona súhlasila. Následne obchodný zástupca žalovaného v 1. rade jej doniesol domov na podpis zmluvu o sprostredkovaní, ktorú ona podpísala bez toho, aby si ju prečítala. Dňa 8.11.2010 ju opätovne navštívil a predložil jej na podpis zmluvu o budúcej zmluve aj kúpnu zmluvu a osobne ju odviezol na notársky úrad za účelom podpísania notárskej zápisnice. Žalovaný v 1. rade ani nikto iný jej však nevysvetlili, čo je obsahom týchto listín, ktoré ona pred podpisom nečítala, iba ich podpísala, keďže malo ísť len o listiny „na oko“. Dôverovala obchodnému zástupcovi, že všetko sa dá do pôvodného stavu po 3 rokoch, keď uhradí pôžičku. Takýmto spôsobom podpísala aj kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu jej bytu na ul. J. K. N. C. na žalovaného v 2. rade. Pôvodná žalobkyňa uviedla, že v auguste 2011 poukázala žalovanému v 2. rade na úhradu pôžičky sumu 2.876,- Eur, no napriek tomu vo februári 2012 jej bol doručený exekučný príkaz na vypratanie bytu, na základe čoho ona pochopila, že bola podvedená. Následne niekoľkokrát telefonicky kontaktovala žalovaného v 2. rade a dožadovala sa podpísania zmluvy o pôžičke, avšak bezvýsledne, preto listom zo dňa 27.2.2012 odstúpila od zmluvy o budúcej zmluve č. 65/10 zo dňa 8.11.2010, od kúpnej zmluvy č. 65/10 zo dňa 8.11.2010, ako aj od notárskej zápisnice č. N 285/2010, Nz 41955/2010, NCRls 42606/2010 spísanej dňa 8.11.2010 notárkou O. N. C., ktoré listiny uzatvorila v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, v omyle vyvolanom žalovaným v 1. rade a podvodným konaním žalovaných, pričom všetky úkony sú v rozpore s jej ústnymi dohovormi so žalovaným v 1. rade a bol nimi zastieraný skutočný právny úkon o poskytnutí pôžičky. Poukázala na to, že na strane oboch žalovaných vystupovala iba jedna a tá istá fyzická osoba, ktorou bola uvedená do omylu, že žalovaný v 1. rade na jej písomné odstúpenie od zmlúv vôbec nereagoval a žalovaný v 2. rade jej písomne oznámil, že odstúpenie považuje za neúčinné, preto sa žalobkyňa ochrany svojich práv domáha podanou žalobou v súdnom konaní.
2. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 6. marca 2018 uviedol, že pokiaľ ide o navrhovaný petit, ktorým sa žalobkyňa domáha určenia právnej účinnosti prejavu vôle žalobkyne o odstúpení od právnych úkonov špecifikovaných v podanej žalobe, žalovaný v 2. rade namieta, že na takomto určení nemôže byť daný na strane žalobkyne naliehavý právny záujem pričom v súdnom konaní ani nie je možné domáhať sa vyslovenia právnej účinnosti prejavu vôle v zmysle navrhovaného petitu. Na strane žalobkyne nemôže byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení právnej účinnosti prejavu vôle o odstúpení od Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 25. októbra 2010 a od Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy číslo 65/10 zo dňa 8. novembra 2010 a to z dôvodu, že Zmluva o sprostredkovaní jej splnením zanikla a označená Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy zanikla márnym uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá. Čo sa týka posúdenia platnosti resp. neplatnosti odstúpenia žalobkyne od Kúpnej zmluvy číslo 65/10 zo dňa 8. novembra 2010 ani na tomto požadovanom určení nie je na strane žalobkyne daný naliehavý právny záujem, nakoľko predmetná otázka môže byť riešená nanajvýš ako predbežná otázka vo vzťahu k určovaciemu návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáha určenia jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti označenej v žalobe. Domáhať sa určenia právnej účinnosti odstúpenia od notárskej zápisnice nie je podľa názoru žalovaného v 2. rade vôbec možné. Ďalej uviedol, že poukazuje na to, že celý text žaloby vychádzal len jednostranných a ničím nepodložených vlastných tvrdení a konštrukcií žalobkyne, pričom žalobkyňa nepredložila akýkoľvek dôkaz a nenavrhla v tomto smere vykonanie žiadneho dokazovania. Žalovaný v 2. rade mal so žalobkyňou záujem vstúpiť len do právneho vzťahu kúpnej zmluvy a z jeho strany sa nejednalo o simuláciu žiadneho iného právneho úkonu. Trvá na tom, že žalobkyňa dopredu poznala význam listín, ktoré dňa 8. novembra 2010 so žalovaným uzatvárala a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že Kúpna zmluva zo dňa 8. novembra 2010 bola poňatá do notárskej zápisnice, ktorá obsahuje doložku o tom, že notárska zápisnica bola účastníčke konania prečítaná a vysvetlená, jej obsah bol účastníčkou schválený a na znak súhlasu s jej obsahom bola notárska zápisnica účastníčkou vlastnoručne podpísaná. Žalovaný v 2. rade rozporuje tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého by príslušnú kúpnu zmluvu v mene žalovaného v 2. rade mala podpisovať osoba údajne vystupujúca aj za žalovaného v 1. rade. Z Kúpnej zmluvy číslo 65/10 zo dňa 8. novembra 2010 je zrejmé, že za žalovaného v 2. rade ju uzatváral v tom čase jeden zo štatutárnych zástupcov žalovaného v 2. rade v súlade so zápisom v obchodnom registri. Zároveň poukázal na to, že žalobkyni ako účastníčke kúpnej zmluvy číslo 65/10 zo dňa 8. novembra 2010 bolo doručované rozhodnutie vtedajšej C. M. P. číslo V 1814/10 zo dňa 9. novembra 2010 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti predmetu prevodu v prospech žalovaného v 2. rade ako kupujúceho. Je teda zrejmé, že žalobkyňa musela mať, a aj mala, jednoznačnú vedomosť o prevode vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti
na žalovaného v 2. rade a táto jej vedomosť korešpondovala s jej úmyslom a vážnym prejavom vôle previesť vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti. Rovnako tak žalobkyni bola zo strany žalovaného v 2. rade súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami vyplatená celá dojednaná výška kúpnej ceny zmysle výdavkového pokladničného dokladu žalovaného v 2. rade zo dňa 8. novembra 2010. Na základe uvedeného žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť.
3. Pôvodná žalobkyňa v replike zo dňa 4. 6. 2018, doručenej súdu dňa 6. 6. 2018, uviedla, že zotrváva na tom, že platne a účinne odstúpila od zmlúv, tak ako je to uvedené v žalobe. Pre svoju obhajobu dáva do pozornosti súdu netypický spôsob konania kupujúceho, ktorý spočíva v tom, že ju doslova dotlačil na notársky úrad za účelom spísania notárskej zápisnice vo forme osvedčenia povinnej osoby, keď je táto v dobrej viere osobou predávajúcou , pričom jej žalovaný predložil podpísať kúpnu zmluvu iba vo svojom aute. Už len táto skutočnosť je dôkazom o tom, že konanie žalovaných bolo voči žalobkyni nekalé. Žalobkyňa zotrváva na tom, že všetky vyššie uvedené zmluvy uzatvorila v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, a preto oprávnene od týchto zmlúv odstúpila. Ďalej poukazuje na to, že Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 25. októbra 2010, Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 8. novembra 2010, Kúpnu zmluvu zo dňa 8. novembra 2010 podpísala tá istá osoba. Upozorňuje na to, že Zmluvu o budúcej zmluve ako aj Kúpnu zmluvu, obidve zo dňa 8. novembra 2010, podpísala v aute zástupcu oboch žalovaných.
4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 17.10.2018, doručenom súdu dňa 29.10.2018, uviedol, že pokiaľ ide o navrhovaný petit, ktorým sa žalobkyňa domáha určenia právnej účinnosti prejavu vôle žalobkyne o odstúpení od právnych úkonov špecifikovaných v podanej žalobe, na takomto určení nemôže byť daný na strane žalobkyne naliehavý právny záujem. Na strane žalobkyne nemôže byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení právnej účinnosti prejavu vôle o odstúpení od Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 25. októbra 2010 od Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy č. 65/10 zo dňa 8. novembra 2010 a to z dôvodu, že Zmluva o sprostredkovaní jej splnením zanikla a označená Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy zanikla márnym uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá. Čo sa týka posúdenia platnosti resp. neplatnosti odstúpenia žalobkyne od Kúpnej zmluvy číslo 65/10 zo dňa 8. novembra 2010 ani na tomto požadovanom určení nie je na strane žalobkyne daný naliehavý právny záujem, nakoľko predmetná otázka môže byť riešená nanajvýš ako predbežná otázka vo vzťahu k určovaciemu návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáha určenia jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti označenej v žalobe. Ďalej uviedol, že okrem výroku, ktorým sa žalobkyňa domáha určenia právnej účinnosti prejavu jej vôle a odstúpenie od Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 25. októbra 2010, nie je žalovaný v 1. rade pasívne vecne legitimovaným subjektom sporov, čo do ostatných navrhovaných petitov. Ďalej uviedol, že žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že kúpnu zmluvu uzatvorenú so žalovaným v 2. rade mala uzatvoriť v aute a následne súčasne tvrdí, že mala byť údajne dotlačená k jej uzatvoreniu na notárskom úrade. V tomto smere žalovaný v 1. rade podporne poukazuje na to že podpis na kúpnej zmluve, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí byť vždy úradne osvedčený. Uzatvorenie napadnutej kúpnej zmluvy len v aute v zmysle tvrdenia žalobkyne je potom celkom vylúčené a nereálne. Čo sa týka údajného spoločného zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade pri uzatváraní sporných zmlúv označených v žalobe žalovaný v 1. rade nevie z akých reálnych skutočnosti žalobkyňa pri formulácii týchto tvrdení vychádza.
5. Pôvodná žalobkyňa na pojednávaní dňa 11.3.2019 prostredníctvom právnej zástupkyne zobrala žalobu voči žalovanému v 1. rade späť v celom rozsahu a žiadala voči nemu konanie zastaviť. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 11.3.2019 so späťvzatím súhlasil. Na základe späťvzatia žaloby voči žalovanému v 1. rade súd postupom podľa ust. § 145 ods. 2 CSP konanie voči žalovanému v 1. rade v rozhodnutí vo veci samej zastavil.
6. Okresný súd Trebišov rozsudkom č.l. 2C/109/2012 - 197 zo dňa 10.06.2019 konanie proti žalovanému v 1. rade zastavil (I.), žalobu zamietol (II.), žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobkyni (III.) a žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalobkyni (IV.).
7. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby napadla včas podaným odvolaním pôvodná žalobkyňa, nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie, že jej tvrdenia boli vyvrátené vykonaným dokazovaním, a to jej výpoveďou ako aj svedeckou výpoveďou notárky O. N. C.. Zopakovala, že zmluvu podpísala v aute a pred notárkou boli už len overené podpisy a poprela, že by jej na notárskom úrade bolo vysvetlené, že sa
jedná o kúpnu zmluvu. Trvala na tom, že ako osoba s prihliadnutím na svoj vek bola zneužitá a privedená do omylu, pretože naivne verila sprostredkovateľovi, pričom je zrejmé, že akékoľvek následné zmluvy, ktoré boli podpísané z jej strany, boli urobené za stiesnených a nevýhodných podmienok. Nesúhlasila ani s názorom súdu, že kúpna cena bytu vo výške 13.200,- Eur je primeraná, pretože trhová cena bytu je oveľa vyššia a už samotná táto skutočnosť podľa názoru žalobkyne potvrdzuje, že kúpna zmluva bola uzatvorená za nápadne nevýhodných podmienok. Za tým účelom bolo potrebné, aby súd zistil trhovú cenu predmetného bytu, čo však neurobil. Rovnako súd pochybil, keď nevypočul ňou navrhovaných svedkov p. L., D. a J., ktorí mohli potvrdiť ňou tvrdené skutočnosti, ktoré mali podstatný vplyv na konečné rozhodnutie súdu. V danom prípade súd vychádzal pri rozhodnutí iba z výpovede svedkyne notárky O. C., pričom nevykonal ani jeden dôkaz smerujúci k objektívnemu zisteniu skutkového stavu a zisteniu ňou tvrdených skutočností. Keďže nevykonal ňou navrhované dôkazy v celom rozsahu, neboli uplatnené ďalšie prostriedky procesného útoku. Navrhla preto, aby odvolací súd v časti napadnutej podaným odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Zároveň žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania.
8. Žalovaný v 2. rade (ďalej tiež len „žalovaný“) vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný, logicky a vyčerpávajúco odôvodnený a odvolacie námietky žalobkyne sú úplne nedôvodné. Mal za to, že súd prvej inštancie vec správne skutkovo aj právne posúdil, dôsledne sa vysporiadal s tvrdeniami žalobkyne, ako aj s obranou žalovaných, vykonal vo veci dôkladné dokazovanie v potrebnom rozsahu výsluchom žalobkyne, svedkyne, oboznámením obsahu katastrálneho spisu a mnohých listinných dokumentov. Fakt, že žalobkyňa sa s právnym názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nie je dôvodom na zrušenie, či zmenu napadnutého rozsudku, zvlášť za situácie, ak ňou podané odvolanie je vágne odôvodnené a predstavuje len jednostranné a ničím nepodložené tvrdenia žalobkyne tak, ako ich prezentovala už v konaní pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o tvrdenie o mieste podpisu spornej kúpnej zmluvy, súd prvej inštancie absolútne jasne a zrozumiteľne v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, z akého dôvodu sa toto tvrdenie žalobkyne ukázalo ako úplne nepravdivé a rozporné so skutočným stavom veci. Žalobkyňa v konaní nevyprodukovala ani jediný dôkaz, ktorý by preukazoval alebo potvrdzoval jej tvrdenie o podpise spornej kúpnej zmluvy na inom mieste, ako vyplýva z overovacej doložky na kúpnej zmluve. Naopak, konkrétnymi listinnými dôkazmi ako aj svedeckou výpoveďou O. N. C. bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy reálne došlo práve na notárskom úrade O. C.. Notárka O. N. C. vo svojej výpovedí vyvrátila možnosť, že by žalobkyňa nevedela o druhu a následkoch právnych úkonov vyplývajúcich z listín, ktoré na notárskom úrade podpisovala. Uvedená svedkyňa absolútne vylúčila čo i len teoretickú možnosť existencie omylu u žalobkyne ohľadne obsahu uzatváraných zmluvných typov. Naviac, v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyni ako účastníčke kúpnej zmluvy č. 65/10 zo dňa 8.11.2010 bolo doručované rozhodnutie C. M. P. č. V 1814/10 zo dňa 9.11.2010 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetu prevodu podľa označenej kúpnej zmluvy v prospech žalovaného v 2. rade ako kupujúceho. Je teda zrejmé, že žalobkyňa musela mať a aj mala jednoznačnú vedomosť o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na žalovaného, ktorá korešpondovala s jej úmyslom a vážnym prejavom vôle previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, pričom jej vek nemá akýkoľvek vplyv na platnosť, určitosť a právnu záväznosť napadnutej kúpnej zmluvy. Fakt, že žalobkyňa vie vnímať a rozpoznať dôležitosť právnych úkonov je preukázaný i tým, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie je podpísané ňou samotnou, teda nie je podávané prostredníctvom právneho zástupcu. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala ani tvrdenie o údajne neprimerane nízkej kúpnej cene predmetu prevodu podľa napadnutej kúpnej zmluvy, teda v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, ktoré ju v konaní zaťažovalo. Mal za to, že výsluch žalobkyňou navrhovaných svedkov, ktorých dokonca nevedela ani presne označiť, nebol pre rozhodnutie o uplatnenom nároku vôbec potrebný. Právny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, je v súlade so súdnou praxou. Podľa žalovaného rozhodnutie súdu prvej inštancie možno považovať za ústavne konformné a niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali jeho závery, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní (napr. IV. ÚS 112/05, I.ÚS 117/05, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo dňa 16.11.2011). S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny a zákonný potvrdil a priznal mu voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
9. Žalobkyňa v doplnení odvolania predložila lekársku správu z psychiatrickej ambulancie Q. R. B. zo dňa 8.10.2019 a žiadala, aby odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní prihliadol aj na tento dôkaz.
10. V odvolacej replike žalobkyňa uviedla, že skutočnosti uvádzané vo vyjadrení žalovaného sú tendenčné a v celom rozsahu trvá na dôvodoch podaného odvolania aj na odvolacom návrhu.
11. Žalovaný v odvolacej duplike k odvolaniu a podaniam žalobkyne uviedol, že žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila jeho argumentáciu ani správnosť skutočností, na ktoré poukazoval vo vyjadrení zo dňa 20.9.2019. Mal za to, že na lekársku správu žalobkyne zo dňa 8.10.2019 nemožno vôbec prihliadať, nakoľko bola predložená až po uplynutí odvolacej lehoty a ide o nový prostriedok procesného úkonu, pre ktorý nie sú splnené podmienky uvedené v ust. § 366 CSP. Žalobkyňa tento listinný dôkaz evidentne mohla predložiť už v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ak ho považovala za dôležitý pre rozhodnutie, pretože nič jej nebránilo podrobiť sa príslušnému lekárskemu vyšetreniu ďaleko skôr, a nie až po vydaní rozsudku, ktorým bola jej žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Predmetná lekárska správa z 8.10.2019 v zásade predstavuje len interpretáciu tvrdení žalobkyne, pričom z jej obsahu vyplýva, že u žalobkyne sa prejavuje správna základná orientácia, nie sú prítomné poruchy vnímania a neprejavujú sa ani patologické poruchy v obsahu myslenia. Podľa názoru žalovaného aj predmetná lekárska správa teda jednoznačne potvrdzuje, že pre žalobkyňu museli byť dostatočne známe, pochopiteľné a zrozumiteľné všetky následky napadnutých právnych úkonov. Predloženie lekárskej správy z 8.10.2019 žalobkyňou až po rozhodnutí súdu prvej inštancie a po podaní odvolania, vnímal žalovaný ako celkom účelové a tendenčné. Podľa žalovaného tiež skutočnosť, že odvolanie proti rozsudku a podania zo dňa 9.10.2019 a 15.10.2019 sú podpísané osobne samotnou žalobkyňou, potvrdzuje schopnosť a spôsobilosť žalobkyne „byť vo veci jasne zorientovaná“.
12. Odvolací súd uznesením č.k. 5Co/69/2021-268 zo dňa 25.08.2022 rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 2C/109/2012 – 197 zo dňa 10.06.2019 zrušil v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a v súvisiacom výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie odstrániť vytknuté nedostatky doterajšieho rozhodovania a konať predpísaným procesným postupom, zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti z hľadiska tvrdení účastníkov a relevantného hmotného práva a zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre svoje nové rozhodnutie, a to vykonaním stranami navrhnutých dôkazov, posúdiť ako predbežnú otázku platnosti zmlúv uzatvorených medzi žalobkyňou a žalovanými, príp. tiež dôvodnosť odstúpenia žalobkyne od uzavretých zmlúv a prehlásenia v notárskej zápisnici v súvislosti s uzavretou kúpnou zmluvou (v prípade ak žalobkyňa zotrvá na podanej žalobe v tejto časti). Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP súd opätovne posúdi dôvodnosť podanej žaloby, postupujúc v konaní v súlade s procesným predpisom a ústavnými zásadami tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán a rozhodne o žalobe v zrušenej časti. Zároveň uložil súdu prvej inštancie posúdiť uzavreté zmluvy v intenciách ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka, poukázal na ust. § 49a ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka a dal do pozornosti aj ust. § 39a Občianskeho zákonníka.
13. Právny zástupca žalovaného v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 28.11.2022 (č.l.288) opätovne poukázal na to, že svedkyňa O. C. podrobne a komplexne popísala celý proces uzatvárania právnych úkonov, osobitne notárskych zápisníc, na jej notárskom úrade, vyvrátila možnosť, že by (pôvodná) žalobkyňa nevedela o druhu a následkoch právnych úkonov. Poukázal na to, že žalobkyni bolo doručené aj rozhodnutie vtedajšej C. M. P. č. V 1814/10 zo dňa 09.11.2010 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetu prevodu podľa označenej kúpnej zmluvy v prospech žalovaného v 2. rade ako kupujúceho. Zároveň uviedol, že žalovaný v 2. rade sa správal zodpovedne ako vlastník a riadne platil daň z nehnuteľnosti.
14. V priebehu konania pôvodná žalobkyňa K. L. dňa XX.XX.XXXX zomrela, preto tunajší súd uznesením č.k. 2C/109/2012 – 340 zo dňa 17.05.2024 v zmysle § 63 ods. 1, 2 CSP pokračoval v konaní s dedičmi pôvodnej žalobkyne – A. B. a D. E..
15. Podaním zo dňa 22.01.2025 žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu žiadali aby súd pripustil zmenu petitu žaloby reflektujúci na situáciu, že pôvodná žalobkyňa zomrela, preto súd uznesením č. k. 2C/109/2012 – 387 zo dňa 25.03.2025 pripustil zmenu žaloby v tomto znení:
„ Odstúpenie žalobkyne zo dňa 27.02.2012 od Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy číslo 65/10 zo dňa 08.11.2010, od Kúpnej zmluvy číslo 65/10 zo dňa 08.novembra 2010, od Notárskej zápisnice číslo N 285/2010, NZ 41955/2010, NCR1s 42606/2010 zo dňa 08.11.2010 uzavretej so žalovaným v 2. rade je právne účinné. Súd určuje, že byt číslo 5 na 2. poschodí v bytovom dome C. G. XXX, H. I. J. K. G. X v katastrálnom území C., zapísanom na LV číslo XXXX a k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele vo veľkosti 7585/54571-in vzhľadom k celku patrí do dedičstva po poručiteľke K. L., E. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 11.10.2023, naposledy bytom ul. J. K. XXX/X, XXX XX C..“
16. Súd vo veci vykonal viacero pojednávaní a zistil tento skutkový stav.
17. Pôvodná žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou bytu číslo 5 na 2. poschodí v bytovom dome C. G. XXX, H. I. J. K. G. X v katastrálnom území C., zapísanom na LV číslo XXXX a k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele vo veľkosti 7585/54571-in vzhľadom k celku. Táto nehnuteľnosť sa stala predmetom kúpnej zmluvy č. 65/10 zo dňa 08.11.2010 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade za kúpnu cenu 13. 200,- Eur, s tým, že suma 100,- Eur jej mala byť vyplatená ako záloha a suma 13.100,- Eur v deň podpisu zmluvy. V ten istý deň dňa 08.11.2010 bola uzavretá medzi tými istými účastníkmi zmluva o budúcej zmluve, kde žalovaný v 2. rade ako budúci predávajúci sa zaviazal uzavrieť so žalobkyňou ako budúcou kupujúcou kúpnu zmluvu na predmetný byt. Predmetom budúcej kúpy bol vyššie špecifikovaný byt za kúpnu cenu 15.576,- Eur. Budúcu kúpnu zmluvu sa zaviazali uzatvoriť do 08.05.2011. Žalobkyňa zároveň toho istého dňa 08.11.2010 vo forme notárskej zápisnice N 285/2010, Nz 41955/2010, NCRls 42606/2010 spísala Osvedčenie o vyhlásení povinnej osoby podľa § 41 Exekučného poriadku o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou vyprataním bytu, v ktorom vyhlásila, že uznáva svoj nepeňažný záväzok voči žalovanému v 2. rade na základe kúpnej zmluvy č. 65/10 zo dňa 08.11.2010 v plnom rozsahu, zaviazala sa uvoľniť predmetnú nehnuteľnosť do dňa 08.05.2011 a súhlasila v prípade nesplnenia jej záväzku z predmetnej kúpnej zmluvy s výkonom exekúcie vyprataním bytu. Zároveň toho istého dňa 08.11.2010 podala žalobkyňa spolu so žalovaným v 2. rade návrh na zápis vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2. rade. Žalobkyňa následne žalovanému v dvoch splátkach uhradila celkovo sumu 2 876,- Eur, avšak vo februári 2012 jej bol doručený exekučný príkaz na vypratanie bytu. Žalobkyňa si zmluvy uzavreté so žalovaným v 2. rade neprečítala, mala záujem uzavrieť zmluvu o pôžičke a požičať si sumu 2000,- Eur potrebnú na zaplatenie platby schválenej rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome súp. č. XXX na J. K. X N. C. na vybudovanie vlastnej kotolne bytového domu. Po zistení, že nepodpísala zmluvu o pôžičke listom zo dňa 27.2.2012 odstúpila od Zmluvy o budúcej zmluve č. 65/10 zo dňa 8.11.2010, od Kúpnej zmluvy č. 65/10 zo dňa 8.11.2010, ako aj od Notárskej zápisnice č. N 285/2010, Nz 41955/2010, NCRls 42606/2010 spísanej dňa 8.11.2010 notárkou O. N. C., ktoré listiny uzatvorila v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, v omyle vyvolanom žalovaným v 1. rade a podvodným konaním žalovaných, pričom všetky úkony sú v rozpore s jej ústnymi dohovormi so žalovaným v 1. rade a bol nimi zastieraný skutočný právny úkon o poskytnutí pôžičky.
18. Právna zástupkyňa pôvodnej žalobkyne na pojednávaní dňa 11.03.2019 predniesla, že na podanej žalobe trvá, uviedla, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v prospech žalobkyne a má za to, že odstúpenie od zmlúv, predovšetkým od kúpnej zmluvy, zo dňa 27.2.2012 je platné. Uviedla, že žalobkyňa bola v aute uvedená do omylu a bola informovaná, že neuzatvára kúpnu zmluvu ale len zmluvu o pôžičke. Žalobkyňa nemala žiadne vedomosti čo podpisuje, predaj bytu s ňou nebol odkonzultovaný.
19. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 11.03.2019 predniesol, že k uzatvoreniu predmetných zmlúv došlo na notárskom úrade O. C., samotná žalobkyňa mala požiadavku uzavrieť ako kúpnu zmluvu tak aj zmluvu o budúcej zmluve. K tomu kto za žalovaného v 2. rade uzatváral zmluvy a k tomu kto podával návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa vyjadriť nevedel. Uviedol, že kúpna cena vo výške 13.100,- Eur bola žalobkyni vyplatená v hotovosti podľa príjmového pokladničného dokladu pri uzatváraní predmetných zmlúv.
20. Právny zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 10.06.2019 predniesla, že zotrváva na svojich prednesoch a vyjadreniach. Predovšetkým poukazuje na to, že žalobkyňa uzatvorila uvedené zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a preto od týchto zmlúv účinne odstúpila. Predovšetkým poukázala na kúpnu zmluvu, ktorú podpísala v aute. Kúpna cena bola stanovená na sumu 15.576,- Eur a v notárskej zápisnici v ten istý deň, ktorý učinila, bola suma 13.200,- Eur, čiže tu je rozdiel 1.800,- Eur. V skutočnosti žalobkyňa bola uvedená do omylu a chcela podpísať iba zmluvu o pôžičke a z uvedeného dôvodu zaplatila žalovanému v 2. rade sumu 2.600,- eur. Obidve zmluvy podpisovala jedna a tá istá osoba v aute, kde žalobkyňa nemala možnosť si to ani prečítať. V aute bola žalobkyňa uvedená do omylu s tým, že sprostredkovateľ jej tvrdil, že nedochádza k žiadnej kúpnej zmluve, len k zmluve o úvere. Žalobkyňa nemala žiadne vedomosti, že podpisuje kúpnu zmluvu. V aute podpísala Zmluvu o budúcej zmluve a Kúpnu zmluvu a tieto boli následne odovzdané notárke. Keďže žalobkyňa mala vedomosť, že ide o zmluvu o pôžičke, tak žalovanému v 2. rade uhradila nejaké splátky, ktoré žalovaný v 2. rade prijímal.
21. Právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 10.06.2019 odmietal konštrukciu vytváranú žalobkyňou, že zmluvy mali byť uzavreté v aute, nakoľko na tieto právne úkony je potrebná overovacia doložka. Uviedol, že jediným účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy bolo získanie finančných prostriedkov žalobkyňou. Keďže každá zmluva – právny úkon je dostatočne zreteľne označený, tak má za to, že snaženie sa o inú interpretáciu vôle je neprípustné. Overovacia doložka na kúpnej zmluve je úplne zjavná a zrejmá. Konštrukcia o tom, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy nemá absolútne akékoľvek opodstatnenie a je úplne vylúčené, aby len uzatvorením kúpnej zmluvy v aute bez toho, aby došlo k overovaniu podpisu vôbec mohol ten právny úkon byť následne predmetom zavkladovania na katastri a napokon z overovacej doložky vyplýva, že tie právne úkony boli priamo podpisované na Notárskom úrade, to znamená, nedošlo iba k uznaniu podpisu za svoj vlastný, ale priamo k uzatvoreniu tých právnych úkonov. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobkyne poukazuje na to, že jej klientka v čase, keď uzatvárala právny úkon so žalovaným v 2. rade mala nedostatok finančných prostriedkov, tak to už je priamym dôkazom o tom, že teda jediným účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy bolo získanie finančných prostriedkov, a teda riadny prevod vlastníckeho práva. Je predsa nepochybné, že ak by teda žalobkyňa už v tom čase nemala dostatok finančných prostriedkov na úhradu nejakej platby do zjednodušene povedané „do fondu opráv“, že by mala ďalšie prostriedky na vrátenie akejkoľvek pôžičky.
22. Pôvodná žalobkyňa na pojednávaní dňa 10.6.2019 vo svojej výpovedi uviedla, že na základe jej telefonického zisťovania za ňou prišiel pracovník do miesta jej bydliska. Následne spolu v aute odišli na Notársky úrad, kde jej v aute dal podpísať zmluvy, pričom ona si ich neprečítala. Po podpísaní zmlúv v aute jej na notárskom úrade notárka povedala niečo o kúpnopredajnej zmluve a zároveň jej aj povedala, že ide o predaj bytu. Následne spolu s pracovníkom spoločnosti šli na kataster, kde opätovne niečo podpísala bez toho, aby si to prečítala. V ten deň jej bolo vyplatených 1500,- eur. Celá akcia na notárskom úrade netrvala ani päť minút. Napriek tomu, že jej notárka vravela, že ide o kúpnopredajnú zmluvu, tak si stále myslela, že uzatvára len zmluvu o pôžičke, pričom ju nikto nepoučil a neoboznámil o podmienkach pôžičky. Žalovanému v druhom rade poslala na účet celkovo 1900,- eur ako splátky úveru a to v dvoch splátkach. Uvedenú sumu mala ušetrenú na pohreb. Na to, že byt predala prišla až v čase keď bol nový vlastník zverejnený na internete. Po tomto zistení sa psychicky zrútila a navštevuje psychiatra. Túto situáciu začala riešiť až keď dostala príkaz na vypratanie bytu. Opakovane uviedla, že byt predať nechcela, chcela len pôžičku, zmluvy nečítala pretože na nich pre problémy s očami nevidela, nerozmýšľala a podpísala čo jej dali podpísať. Následne sa na katastri roztriasla. Celý proces trval dvadsať minút, z toho na notárskom úrade cca 5 minút, takže by si ani nemala čas to všetko prečítať. Zároveň jej pracovník uviedol, že bol na Bytovom družstve pre nejaké doklady.
23. Svedkyňa O. N. C., notárka Notárskeho úradu O. N. C. vzhľadom na to, že ju žalobkyňa nezbavila povinnosti zachovať mlčanlivosť, vo svojej výpovedi dňa 10.06.2019 sa vyjadrila k procesu uzatvárania notárskych zápisníc na jej notárskom úrade. Uviedla, že niekedy prídu klienti z ulice a vidí ich 10 minút, nakoľko ide o jednoduchú kúpnu zmluvu alebo zmluvu o pôžičke a za 20 minút je ten úkon pripravený. Avšak nie je podstatné ako dlho úkon trvá, ale podstatné je, či tomu účastníkovi je vysvetlené, samozrejme len v prípade toho konkrétneho exekučného titulu, či vie, čo podpisuje a to je vysvetlené vždy veľmi precízne. Uviedla, že je všeobecne známa tým, že príliš veľa a príliš dôkladne všetko vysvetľuje a určite každý človek, ktorý u nej podpisoval listinu, tak vedel čo podpisuje. K tomu ako dlho trvá celý proces je veľmi ťažko sa vyjadriť. Listina je písaná stále tak, aby klient videl veľmi dobre čo
podpisuje. Zvykne ľuďom ukazovať ešte aj prstom, čítať a vysvetľovať veľmi polopatisticky, skôr menej právne, viac mediačne, aby si ľudia boli vedomí toho čo podpisujú. Ak je na listine osvedčovacia doložka a je tam pečiatka úradu, tak to znamená, že pred tým pracovníkom, ktorý samozrejme v pracovnej zmluve má všetko, čo má mať, teda sľub mlčanlivosti a poverenie vykonávať tento konkrétny úkon, je pred ním podpísaná. Pracovník nezodpovedá za to, čo v tej listine je. To nie je problém overenia podpisu, dokonca na tej doložke tá klauzula aj je, aby to každý vedel a nemýlil si, že keď u notára podpisuje nejakú listinu, takže ten notár tú listinu aj odobruje. Notár len overí podpis za 2,87 Eur a vôbec neskúma, čo v tej listine je. Uviedla, že niekedy nad rámec veci, keď sa jej zdá, že niekto je príliš stratený, tak to ona sama ešte špeciálne vysvetľuje. Zdôraznila, že na jej notárskom úrade nie je možné, aby žalobkyňa podpísala notársku zápisnicu a nevedela, čo je jej obsahom. Zároveň uviedla, že listina musí byť vždy podpísaná pred pracovníkom úradu, nie je možné dať overovaciu doložku na zmluvu dodatočne na listinu, ktorá by pred povereným pracovníkom úradu nebola podpísaná.
24. Svedok S. J. vo svojej výpovedi dňa 21.01.2025 uviedol, že pracoval v spoločnosti Winter group s.r.o., náplňou jeho práce bola realitná činnosť, s tým, že v mene Winter Group s.r.o. uzatváral zmluvy po celom Slovensku, pričom sa jednalo o nájomné zmluvy, kúpne zmluvy, sprostredkovateľské zmluvy, všetky čo sa týkalo realitnej činnosti. Zmluvy o pôžičke však neuzatváral. Uviedol, že bolo bežné , že v jeden deň sa uzatvorila kúpna zmluva aj zmluva o budúcej zmluve, pričom v rámci praxe sa stretol aj s tým, že jednou zmluvou osoba predala svoju nehnuteľnosť a zároveň sa jej poskytla možnosť iným druhom zmluvy, že si túto nehnuteľnosť odkúpi hneď naspať. Ďalej uviedol, že za žalovaného Willard s.r.o. zmluvy neuzatváral a nemohlo sa ani stať, žeby pôvodnej žalobkyni predložil na podpis zmluvu v mene spoločnosti Willard s.r.o. Na pôvodnú žalobkyňu K. L. si už nepamätal.
25. Svedok R. L. doručil súdu svoje písomné vyjadrenie zo dňa 21.1.2025 v ktorom uviedol, že konateľom spoločnosti bol do roku 2011, meno žalobkyne mu nič nehovorí a po 14 rokoch si už nebude nič pamätať.
26. Právny zástupca žalobkýň v 1. a 2. rade na pojednávaní dňa 21.1.2025 poukázal na ods. 14 a 17 uznesenia odvolacieho súdu, že je nelogické aby pôvodná žalobkyňa mala skutočnú a vážnu vôľu predať byt v ktorom bývala, previesť ho do vlastníctva tretej osoby a zároveň podpísať zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorej tento byt mala po uplynutí 6 mesiacov spätne odkúpiť za cenu zvýšenú o 2.300,- Eur, čo vzhľadom na jej sociálne pomery a finančnú závislosť bolo nereálne a žalobkyňa týmto spôsobom trvale stratila možnosť spätne kúpiť byt do svojho vlastníctva. Zároveň poukázal aj na inštitút tzv. súkromnoprávnej úžery podľa § 39a Občianskeho zákonníka. Uviedol, že na výsluchu svedkov R. L. a p. D. netrvá.
27. Právny zástupca žalovaného v 2. rade na pojednávaní dňa 25.01.2025 uviedol, že jeho tvrdenia sú bezo zmien.
28. Z notárskej zápisnice N 285/2010, Nz 41955/2010, NCRls 42606/2010 zo dňa 8.11.2010 (č.l. 9 spisu) je zrejmé, že žalobkyňa ako povinná osoba uzavrela dňa 8. 11. 2010 kúpnu zmluvu poradové číslo 65/10 so žalovaným v 2. rade Willard s.r.o. ako oprávnenou osobou. Predmetom kúpnej zmluvy je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., zapísaným na C. M. P. na LV číslo XXXX ako a) byt číslo 5, 2. poschodie vchod 2, nachádzajúci sa na ulici J. K. N. C. na parc. č. 3259 v celosti, b) podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele vo veľkosti 7585/54571-in vzhľadom k celku. Podľa článku VII. Kúpnej zmluvy kúpna cena nehnuteľnosti je zmluvnými stranami dohodnutá na sumu 13.200 EUR. Podľa článku VIII. Kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci uhradí kúpnu cenu vo výške 13.200 EUR nasledovne: a) časť kúpnej ceny vo výške 100 EUR kupujúci zaplatil ako zálohu na kúpnu cenu nehnuteľnosti v hotovosti spoločnosti Winter Group spol. s r.o. b) zostatok kúpnej ceny vo výške 13.100 EUR vyplatí kupujúci k rukám predávajúcej v deň podpisu kúpnej zmluvy. Predávajúca zároveň podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie a prepočítanie finančnej čiastky vo výške 13.100 EUR. Podľa článku XI. bod 8 Kúpnej zmluvy sa predávajúca zaväzuje, že predmetnú nehnuteľnosť uvoľní najneskôr do 8. 5. 2011.
Kúpna zmluva poradové číslo 65/10 zo dňa 8. novembra 2010 je neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice. Žalobkyňa ako povinná osoba vyhlasuje, že uznáva svoj nepeňažný záväzok voči žalovanému v 2. rade na základe Kúpnej zmluvy poradové číslo 65/10 zo dňa 8. novembra 2010 v plnom rozsahu. Žalobkyňa ako povinná osoba vyhlasuje, že v prípade, že sa ako predávajúca z predmetnej nehnuteľnosti nevysťahuje ani vyprace z predmetu prevodu a takto od vyprataného neodovzdá kľúče kupujúcemu v dohodnutej lehote, t.j. najneskôr do 8. 5. 2011 a to bez akéhokoľvek nároku na bytovú náhradu, výslovne a neodvolateľne súhlasí, v prípade nesplnenia jej záväzku z predmetnej kúpnej zmluvy, za podmienok v nej uvedených, s výkonom exekúcie vyprataním bytu s priamou vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice a s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1997 Z.z. v znení neskorších predpisov. Táto notárska zápisnica obsahuje právny záväzok, v ktorom je vyznačená osoba oprávnená - Willard s.r.o., povinná osoba K. L., právny dôvod - kúpna zmluva zo dňa 8. novembra 2010 medzi osobou oprávnenou a osobou povinnou, predmet a čas plnenia - záväzok vysťahovať sa, vypratať predmet prevodu a od vyprataného predmetu prevodu odovzdať kupujúcemu kľúče, v dohodnutej lehote uvedenej v článku XI. bod 8, kúpnej zmluvy, t.j. najneskôr do 8. 5. 2011 a to bez akéhokoľvek nároku na bytovú náhradu, súhlas povinnej osoby s exekúciou a vykonateľnosťou. Podľa čl. 6 predmetnej notárskej zápisnice o tomto bola notárska zápisnica napísaná, účastníčke konania prečítaná, vysvetlená, účastníčkou schválená a na znak súhlasu pred notárkou O. N. C. vlastnoručne podpísaná.
29. Z kúpnej zmluvy por.č. 65/10 zo dňa 8.11.2010 (č.l. 13 spisu ) je zrejmé, že ju ako predávajúca uzavrela žalobkyňa so žalovaným v 2. rade ako kupujúcim. Predmetom kúpnej zmluvy je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., zapísaným na C. M. P. na LV číslo XXXX ako c) byt číslo 5, 2. poschodie vchod 2, nachádzajúci sa na ulici J. K. N. C. na parc. č. 3259 v celosti, d) podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele vo veľkosti 7585/54571-in vzhľadom k celku. Podľa článku VII. Kúpnej zmluvy kúpna cena nehnuteľnosti je zmluvnými stranami dohodnutá na sumu 13.200 EUR. Podľa článku VIII. Kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci uhradí kúpnu cenu vo výške 13.200 EUR nasledovne: c) časť kúpnej ceny vo výške 100 EUR kupujúci zaplatil ako zálohu na kúpnu cenu nehnuteľnosti v hotovosti spoločnosti Winter Group spol. s r.o. d) zostatok kúpnej ceny vo výške 13.100 EUR vyplatí kupujúci k rukám predávajúcej v deň podpisu kúpnej zmluvy. Predávajúca zároveň podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie a prepočítanie finančnej čiastky vo výške 13.100 EUR. Podľa článku XI. bod 8 Kúpnej zmluvy sa predávajúca zaväzuje, že predmetnú nehnuteľnosť uvoľní najneskôr do 8. 5. 2011. Podľa čl. XII bod 5 Kúpnej zmluvy zmluvné strany prehlasujú, že sa podrobne oboznámili s touto zmluvou, ktorej porozumeli, súhlasia s jej obsahom, ktorý je prejavom ich slobodnej a pravej vôle a na znak súhlasu pripájajú pod túto zmluvu svoje podpisy. Kúpnu zmluvu podpísal za kupujúceho Willard s.r.o. konateľ spoločnosti Q. R. L. a ako predávajúca K. L., ktorej podpis je osvedčený Osvedčením o pravosti podpisu zo dňa 8. novembra 2010 pod poradovým číslom O 766610/2010.
30. Zo Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy č. 65/10 zo dňa 8. novembra 2010 (č.l.19 spisu) je zrejmé, že ju uzavrel ako budúci predávajúci žalovaný v 2. rade Willard s.r.o. a budúci kupujúci žalobkyňa K. L.. Predmetom zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy je záväzok budúceho predávajúceho, že predá za odplatu (15.576,- Eur čl. VII zmluvy) budúcemu kupujúcemu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., zapísaným na C. M. P. na LV č. XXXX ako byt číslo 5, 2. poschodie vchod 2, nachádzajúci sa na ulici J. K. N. C. na parc. č. 3259 v celosti, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele vo veľkosti 7585/54571-in vzhľadom k celku. Podľa článku III. predmetnej zmluvy budúci predávajúci a budúci kupujúci sa podpisom tejto zmluvy o budúcej zmluve zaväzujú uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k vyššie opísaným nehnuteľnostiam a to najneskôr do 8. 5. 2011. Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy podpísala ako budúci kupujúci T. L. a ako budúci predávajúci Willard s.r.o. konateľ spoločnosti Q. R. L..
31. Zo Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 25. októbra 2010 (č.l. 26 spisu) je zrejmé, že ju uzavrel žalovaný v 1. rade ako sprostredkovateľ Winter group s.r.o. a žalobkyňa ako záujemca. Predmetom zmluvy bol záväzok sprostredkovateľa, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C., zapísaným na C. M. P. na LV číslo XXXX ako byt číslo 5, 2. poschodie vchod 2, nachádzajúci sa na ulici J. K. N. C. na parc. č. 3259 v celosti, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele vo veľkosti 7585/54571- in vzhľadom k celku. Podľa článku III. predmetnej zmluvy kúpna cena vyššie špecifikovaných nehnuteľnosti je 13.200,- Eur, provízia sprostredkovateľa je 100,- Eur. Predmetnú zmluvu podpísal zástupca sprostredkovateľa a ako záujemca žalobkyňa.
32. Z Okamžitého odstúpenia od Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 25. októbra 2010 zo dňa 27. 2. 2012 (č.l. 30 spisu) je zrejmé, že žalobkyňa v zmysle § 48 ods. 1, ods. 2 a § 49 Občianskeho zákonníka odstúpila od Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 25. októbra 2010 z dôvodu, že uvedená listina je úkonom, ktorý zastiera skutočný úkon, ktorý následne vykonal žalovaný v 1. rade. Táto listina je vo vážnom rozpore s ústnymi dohovormi a je uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok a zo strany žalovaného v 1. rade bol vyvolaný omyl na strane žalobkyne.
33. Podľa Okamžitého odstúpenia od Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy číslo 65/10 zo dňa 8. novembra 1010, okamžitého odstúpenia od kúpnej zmluvy poradové číslo 65/10 zo dňa 8. novembra 2010, okamžitého odstúpenia od Notárskej zápisnice spísanej notárskym úradom O. N. C. zo dňa 8.11.2010 pod č. N 285/2010, Nz 41955/2010, NCrls 42606/2010 (č.l.42 spisu) žalobkyňa v zmysle § 48 ods. 1, ods. 2 a § 49 Občianskeho zákonníka odstúpila od Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy číslo 65/10 zo dňa 8. novembra 1010, od kúpnej zmluvy poradové číslo 65/10 zo dňa 8. novembra 2010, od Notárskej zápisnice spísanej notárskym úradom O. N. C. zo dňa 8.11.2010 pod č. N 285/2010, Nz 41955/2010, NCrls 42606/2010, nakoľko považuje uvedené listiny za uzavreté v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Zároveň zakázala žalovanému v 2. rade vykonať exekúciu vedenú pod č. k. EX 147/11, ktorú považuje za nezákonnú.
34. Podľa Zákazu vykonať exekúciu vyprataním bytu číslo 5 na obci J. hrdinov číslo 141/2 v katastrálnom území C. zo dňa 27. 2. 2012 (č.l. 32 a 34 spisu) žalobkyňa zakázala vykonať dňa 2. marca 2012 súdnu exekúciu vyprataním bytu číslo 5 na ulici J. K. G. XXX/X v katastrálnom území C. súdnemu exekútorovi O. R. K.. Dôvodom zákazu je to, že v zmysle § 48 ods. 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpila od všetkých písomných listín, ktoré boli iba zastieracími prejavmi zo strany spoločnosti Villard s.r.o. a Winter group spol s.r.o., ktoré uviedli žalobkyňu do vážneho omylu a vážne ju poškodili na jej právach, keď úkon úveru zastreli kúpnou zmluvou za ktorou sa skrýva úžera a z uvedeného dôvodu považuje exekúciu za neprípustnú.
35. Podľa Oznámenia o odklade exekúcie zo dňa 28. 2. 2012 (č.l. 36spisu) žalobkyňa oznámila súdnemu exekútorovi O. R. K., že podala návrh súdu o odklad exekúcie vedenej pod č. k. EX 147/11.
36. Podľa návrhu žalobkyne na odklad exekúcie vedenej pod č. k. EX 145/11 zo dňa 28. februára 2012 ( č.l.37 spisu) žalobkyňa ako povinná osoba sa domáhala odkladu exekúcie.
37. Podľa potvrdenia o vklade v hotovosti zo dňa 18. 8. 2011 (č.l. 41 spisu) je zrejmé, že žalobkyňa vložila na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX sumu 976,- EUR.
38. Podľa potvrdenia o vklade v hotovosti zo dňa 23. 8. 2011 (č.l. 41 spisu) je zrejmé, že žalobkyňa vložila na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX sumu 1.900,- EUR.
39. Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 8. novembra 2010 (č.l. 99 spisu) je zrejmé že žalovaný v 2. rade Willard s.r.o. vyplatil na základe kúpnej zmluvy číslo 65/10 žalobkyni K. L. sumu 13.100,- Eur. Výdavkový pokladničný doklad je podpísaný príjemcom K. L..
40. Z prehľadu pohybov z čísla účtu C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX zo dňa 28.11.2022 (č.l.290 spisu) súd konštatuje, že žalovaný v 2. rade uhrádzal daň z nehnuteľnosti v prospech mesta C. v rokoch 2011 – 2022 s variabilným symbolom 0120002262 a doplňujúcou informáciou – DzN L..
41. Zo žiadosti pôvodnej žalobkyne o predĺženie zmluvy č. 65/10 zo dňa 19.04.2011 (č.l.292 spisu) súd konštatuje, že pôvodná žalobkyňa žiadala žalovaného v 2. rade o predĺženie zmluvy k 08.05.2011.
42. Zo žiadosti pôvodnej žalobkyne zo dňa 04.10.2011 (č.l.294 spisu) súd konštatuje, že pôvodná žalobkyňa žiadala žalovaného v 2. rade o predĺženie lehoty do 31.3.2012 na realizovanie podmienok zmluvy a zároveň žiadala, aby jej bolo aj naďalej umožnené bývanie v byte.
43. Z lekárskej správy Q. R. B., Psychiatrická ambulancia, zo dňa 08.10.2019 (č.l.228) súd konštatuje, že žalobkyňa uviedla, že stále prebieha súdny spor, nakoľko v roku 2010 chcela pôžičku a bola jej podstrčená kúpna zmluva, netušila, že to bolo ohľadom bytu. Obj. okrem iného nálada chronicky subdepresívna – depresívna s úzkostnou zložkou, obavnými ideáciami. Kognitivne funkcie zníženné v rámci ľahkej kognitívnej poruchy, hlavne zložka sústredenia, novopamäti, pracovnej pamäti – pri somatickej polymorbidite, cievnych zmenách.
44. Z lekárskej správy oftalmologičky Q. Q. R. zo dňa 15.02.2017 (č.l.80 spisu), súd konštatuje, že pôvodná žalobkyňa od detstva zle vidí, na ľavom oku má poškodenú rohovku, od r. 1994 je liečená pre glaukom s poruchou zorného poľa bilat., od r. 2000 dispenzarizovaná pre diabetickú retinopatiubilat, od r. 2006 postupná progresia katarakty bilat a v roku 2016 operácia katarakty vpravo.
45. Zo spisu Katastrálneho úradu v Košiciach, C. M. P. sp. zn. V 1814/10 súd zistil že: · Návrh na zápis vkladu vlastníckeho práva zo dňa 8. novembra 2010 (č.l. 147 spisu) podali spoločne predávajúca K. L. a žalovaný v 2. rade Willard s.r.o. a tento je podpísaný K. L. a Q. R. L. - konateľom žalovaného v 2. rade. · Výpis z listu vlastníctva číslo XXXX zo dňa 10. novembra 2010 (č.l. 156 spisu), kde je ako vlastník predmetných nehnuteľnosti uvedený žalovaný v 2. rade Willard s.r.o. bol žalobkyni K. L. doručený dňa 18. novembra 2010, kde na doručenke (č.l. 157 spisu) žalobkyňa svojím podpisom potvrdila prevzatie tejto písomnosti.
46. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
47. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
48. Podľa § 126 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
49. Podľa § 132 ods. 1, 2 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
50. Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
51. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
XX. Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
53. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
54. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
55. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
56. Podľa § 39a OZ neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
57. Podľa § 41a ods. 2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
58. Podľa § 48 ods. 1, 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
59. Podľa § 49 OZ, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
60. Podľa § 49a OZ, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
61. Podľa § 642 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
62. Podľa § 50a ods. 1 OZ, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
63. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
64. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
65. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
66. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
67. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
68. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
69. Po vrátení veci súdu prvej inštancie je predmetom konania po zmene žaloby určenie, že · odstúpenie žalobkyne zo dňa 27. 2. 2012
- od Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy číslo 65/10 zo dňa 8. 11. 2010,
- od Kúpnej zmluvy číslo 65/10 zo dňa 8. novembra 2011,
- od Notárskej zápisnice číslo N 285/2010, Nz 41955/2010, NCRls 42606/2010 zo dňa 8. 11. 2010 uzavretej so žalovaným v 2. rade je právne účinné.
· že byt číslo 5 na 2. poschodí v bytovom dome C. G. XXX, H. I. J. K. G. X v katastrálnom území C., zapísanom na LV číslo XXXX a k podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele vo veľkosti 7585/54571-in vzhľadom k celku patrí do dedičstva po poručiteľke K. L., E. M., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 11.10.2023, naposledy bytom ul. J. K. XXX/X, XXX XX C..
70. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv(právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
71. Pôvodná žalobkyňa podanou žalobu sledovala určenie, že je vlastníčkou dotknutých nehnuteľností, teda podanou žalobou sledovala dosiahnutie zhody zápisu vo verejnom registri so skutočným právnym stavom. V takomto prípade naliehavý právny záujem pôvodnej žalobkyne na určení práva je daný vždy, ak zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovanému. V tomto prípade určovacia žaloba nemusí mať preventívny účel a môže byť i prostriedkom ochrany už porušeného práva. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že pôvodná žalobkyňa mala na predmetnej určovacej žalobe naliehavý právny záujem.
72. Ak je v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti iná osoba ako poručiteľ a je pritom medzi touto osobou a dedičmi sporná otázka platnosti právneho úkonu, na základe ktorého nadobudla táto iná osoba vlastníctvo k nehnuteľnosti, súd v konaní o dedičstve nie je oprávnený bez ďalšieho túto spornú otázku (a v nadväznosti na ňu, či poručiteľ bol či nebol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľnosti) posudzovať. V takomto prípade však dedič (dedičia) naliehavý právny záujem na určení v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, že určitá vec bola ku dňu smrti poručiteľa jeho vlastníctvom, má. Naliehavý právny záujem žalobkýň v 1. a 2. rade na žalobe o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti (o určenie, že vec patrí do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov) potom vyplýva priamo z ust. § 36a ods.2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam(katastrálny zákon) v znení jeho zmien.
73. V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP).Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia, inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. mája 2019, sp. zn.8Cdo/94/2018).
74. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že aktívna legitimácia dediča v konaní o určenie vlastníctva poručiteľa je daná, ak prichádza do úvahy, že dedičovi môže byť v budúcnosti, v konaní o dedičstve poručiteľa, potvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k veci, ktorá patrí do dedičstva.
75. S poukazom na uznesenie odvolacieho súdu bol súd povinný v prvom rade platnosť kúpnej zmluvy č. 65/10 zo dňa 08.11.2010 posúdiť v intenciách ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka a to z pohľadu náležitosti vôle a prejavu vôle pôvodnej žalobkyne pri uzatvorení kúpnej zmluvy o predaji svojho bytu.
76. Kúpna zmluva je právnym úkonom, ktorým sa vo všeobecnosti sleduje (trvalá) výmena veci za peniaze (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 144/2010, z 30.03.2011).
Kupujúci z vážnej kúpnej zmluvy nekupuje vec preto (s tým úmyslom), aby bola dočasne "napísaná" na jeho osobu s tým, že po vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov predávajúcim prevedie "list vlastníctva späť'" na osobu predávajúceho. Kupujúci z platnej (vážnej) kúpnej zmluvy kupuje vec preto, aby výmenou za peniaze získal vlastníctvo veci; nemá preto žiaden dôvod čakať dohodnutý čas, kým mu predávajúci nevráti kúpnu cenu, ale aby takým spôsobom realizoval svoje kúpnou zmluvou trvale nadobudnuté vlastnícke právo. 77. Ako vyplýva z cit. ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je určovaný (definovaný) prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z uvedených definičných znakov právneho úkonu má rozhodujúci význam znak uvedený ako prvý, spočívajúci v jednote vôle a jej prejavu. Pokiaľ by totiž neexistovala vôľa (napr. z dôvodu fyzického donútenia), nebol by ani právny úkon; právny úkon by však nebol ani vtedy, ak by nedošlo k prejavu vôle. Z uvedeného je zrejmé, že nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu je vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka (fyzickej osoby) k zamýšľanému (chcenému) následku. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým na základe objektívnych skutočností, t.j. okolností, za ktorých bola vôľa prejavená, pričom osobitný zreteľ sa kladie na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Neprihliada sa však na motív (vnútornú pohnútku) prejavenej vôle, okrem prípadu, ak by bol právnym úkonom prejavený a tým sa stal jeho súčasťou. Pokiaľ ide o prejav vôle, je ním akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania poznateľná inými osobami, pričom nie je podstatné, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne.
78. Ako uviedol odvolací súd, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu (§ 588 OZ). Základným predpokladom kúpnej zmluvy je právne relevantná vôľa vlastníka predmet kúpy predať (previesť svoje vlastnícke právo na kupujúceho) a právne relevantná vôľa kupujúceho predmet prevodu kúpiť (stať sa vlastníkom prevádzanej veci); na vznik kúpnej zmluvy teda treba zhodný prejav vôle predávajúceho a kupujúceho o predmete kúpy a jeho cene. S nedostatkom tejto právne relevantnej vôle účastníka zmluvy (ak chýba vôľa ako základ právneho úkonu), ako aj s nedostatkami náležitostí vôle (to znam. ak právny úkon nie je urobený slobodne a vážne), zákon spája sankciu absolútnej neplatnosti právneho úkonu (§ 37 ods. l OZ), na ktorú (absolútnu neplatnosť) je súd povinný prihliadať z úradnej moci. Slobodu vôle vylučuje fyzické donútenie alebo psychický nátlak spočívajúci v tom, že na konajúceho pôsobí bezprávna vyhrážka. Pritom bezprávna vyhrážka môže pochádzať buď priamo od druhého účastníka právneho úkonu, alebo aj od tretej osoby, o ktorej však druhý účastník právneho úkonu vedel či vedieť musel a situáciu využil. Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne) vtedy, ak podľa okolností konkrétneho prípadu je zrejmé, že konajúci svojim prejavom nechcel spôsobiť (vyvolať) právne účinky, ktoré právne normy s takýmto prejavom spájajú. Existenciu skutočnej a vážnej vôle k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol právny úkon urobený, najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevzbudzujú pochybnosti o tom, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal svojim prejavom privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom vôle spája. Pokiaľ konajúca osoba nemala záujem urobeným právnym úkonom tieto právne účinky vyvolať, nejednala s vôľou vážnou. Ak vzniknú pochybnosti o vážnosti vôle, ako je tomu aj v prejednávanej veci vzhľadom na žalobkyňou opísané okolnosti, za ktorých boli sprostredkovateľská zmluva, kúpna zmluva, zmluva o budúcej kúpnej zmluve a medzi ňou a žalovanými uzatvorené a podpísaná notárska zápisnica o uznaní záväzku žalobkyne a jej súhlase s vykonateľnosťou vyprataním bytu - je potrebné posudzovať všetky konkrétne okolnosti prípadu a na ich podklade aj z hľadiska ich vzájomných súvislostí potom urobiť príslušný záver o existencii alebo nedostatku skutočnej a vážnej vôle účastníka právneho úkonu.
79. Pôvodná žalobkyňa počas celého konania namietala, že si chcela len požičať sumu 2000,- Eur potrebnú na zaplatenie platby schválenej rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome súp. č. XXX na J. K. X N. C. na vybudovanie vlastnej kotolne bytového domu. Tvrdila, že telefonicky sa prostredníctvom kolegyne spojila s pani D., ktorá jej ďalší deň poslala pracovníka, ktorý jej celkovo poskytol sumu 1500,- Eur s tým, že jej dal podpísať zmluvy, ktoré si však neprečítala, nakoľko mala problém so zrakom. Z tvrdenia pôvodnej žalobkyne vyplynulo, že nemala v úmysle predať svoj byt žalovanému v 2. rade, jej vôľa teda nesmerovala k uzavretiu zmluvy o prevode bytu do vlastníctva tretej osoby a trpela teda nedostatkom vážnosti. Skutočná vôľa žalobkyne nezodpovedala jej prejavu, keďže podpisom zmluvy
(zmlúv) sa žalobkyňa domnievala, že podpisuje zmluvu o pôžičke, preto aj zaplatila žalovanému v 2. rade splátky v celkovej výške 1900,- Eur. Ako poukázal aj odvolací súd v ods. 14 uznesenia, pochybnosti o vážnosti (existencii) vôle žalobkyne smerujúcej k uzavretiu kúpnej zmluvy v danom prípade boli objektivizované už samotným procesom uzatvorenia zmlúv a reťazením viacerých právnych vzťahov - súčasným uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy spolu s kúpnou zmluvou a nadväzujúcej notárskej zápisnice o prehlásení o uznaní nepeňažného záväzku na vypratanie bytu a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, okolnosťami, za ktorých boli sporné zmluvy žalobkyňou podpísané, ktoré boli (okrem zmluvy o sprostredkovaní predaja) obchodným zástupcom konajúcim v mene a na účet žalovaných žalobkyni predložené na podpis súčasne toho istého dňa 8.11.2010, pričom nie nepodstatnou okolnosťou pri tomto posúdení je tiež zrýchlené vkladové konanie (rozhodnutie C. M. P. č. V 1814/10 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k predmetu prevodu podľa kúpnej zmluvy zo dňa 8.11.2010 v prospech žalovaného v 2. rade ako kupujúceho, bolo vydané dňa 9.11.2010). Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 8.11.2010 žalobkyňa mala svoj byt odpredať žalovanému v 2. rade a toho istého dňa podpísala zároveň aj zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej sa zaviazala (ako budúca kupujúca) tento byt od žalovaného v 2. rade (ako budúceho predávajúceho) kúpiť a žalovaný sa zaviazal byt žalobkyni odpredať, a to najneskôr do 8.5.2011 za splnenia podmienky, že pred podpisom zmluvy žalobkyňa ako kupujúca zaplatí predávajúcemu kúpnu cenu bytu vo výške 15.576,- Eur. Zároveň notárskou zápisnicou spísanou dňa 8.11.2010 na Notárskom úrade O. N. C. v P. žalobkyňa uznala svoj nepeňažný záväzok voči spol. Willard s.r.o. so sídlom v Piešťanoch, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.11.2010 v plnom rozsahu a vyhlásila, že ak sa z predmetnej nehnuteľnosti najneskôr do 8.5.2011 nevysťahuje a nevyprace, a to bez akéhokoľvek nároku na bytovú náhradu a kľúče neodovzdá kupujúcemu, výslovne a neodvolateľne súhlasí s výkonom exekúcie vyprataním bytu, a to s priamou vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Pri bežnom chode vecí po rokovaniach o uzavretí kúpnej zmluvy sa mala pripomienkovať zmluvná dokumentácia, ktorá mala byť pôvodnej žalobkyni zaslaná, aby mala dostatočný časový priestor sa s ňou oboznámiť. Súd v konaní žalovaného v 2. rade vidí aj rozpor s dobrými mravmi, pri ktorom bol využitý vyšší vek žalobkyne ako aj jej dôverčivosť vo vyriešení situácie – získania potrebných finančných prostriedkov na stavbu kotolne. Súd má za to, že nemôže požívať právnu ochranu, keď k uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 08.11.2010 došlo za neštandardných okolností, keď žalovaný v 2. rade aktívne odviezol pôvodnú žalobkyňu na notársky úrad, kde došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy resp. k overeniu podpisu žalobkyne na kúpnej zmluve, pričom žalobkyňa ako predávajúca nemala možnosť sa oboznámiť s textom takto závažného dokumentu vopred, mala ho podpísať na mieste, bez výraznejšieho časového priestoru. V rozpore s dobrými mravmi je postup žalovaného, ktorý úplne neštandardne požadoval toho istého dňa spísanie notárskej zápisnice aj na súhlas s vykonateľnosťou pokiaľ ide o vypratanie nehnuteľností.
80. Súd má za to, že pôvodná žalobkyňa bola vystavená časovému tlaku, nemala možnosť sa s obsahom listín oboznámiť vopred napriek tomu, že išlo o právny úkon vysokej hodnoty ( išlo o právny úkon týkajúci sa nehnuteľnosti, v ktorej mala pôvodná žalobkyňa obydlie), pričom zároveň došlo k zneužitiu jej vyššieho veku a dôverčivosti, čím došlo k naplneniu tak objektívneho znaku civilnoprávnej úžery, ktorým je konanie smerujúce k získaniu plnenia v hrubom nepomere s poskytnutým plnením (žalovaným poskytnutá suma 1.500,- Eur oproti kúpnej cene uvedenej v zmluve o budúcej zmluve 15 576,- Eur), ako aj viacerých subjektívnych znakov (tieseň, neskúsenosť, rozrušenie, dôverčivosť pôvodnej žalobkyne), splnenie ktoréhokoľvek z nich pri súbehu so splnením objektívneho znaku vedie k naplneniu a uplatneniu inštitútu civilnoprávnej úžery (§ 39a OZ).
81. Dôvodová správa k zákonu č. 106/2014 Z.z. vymedzuje tieseň ako mimoriadne ťaživú situáciu poškodeného (alebo inej osoby, ktorej tieseň pociťuje poškodený ako tieseň vlastnú), vyvolanú určitou, hoc len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej uspokojenie nie je v možnostiach poškodeného. Spravidla pôjde o hospodárske ťažkosti, splatnosť dlhu, ktorého nesplatenie môže vážne ohroziť spoločenské postavenie poškodeného. Môže ísť aj o iné ťažkosti, napr. záujem zachovať vlastníctvo bytu na vyriešenie neľahkej sociálnej situácie. V tiesni môže poškodený konať aj vtedy, ak má dostatočné prostriedky na jej odstránenie, nemá ich však k dispozícii okamžite (strata alebo odcudzenie dokladov a potrebnej hotovosti ďaleko od domova pod. V predmetnom prípade šlo o získanie potrebných financií na výstavbu kotolne v bytovom dome. Neskúsenosť spočíva „napríklad v nedostatočnej znalosti cien, nákupných možností spravidla v spojení s dôverčivosťou. Ide teda predovšetkým o neskúsenosť pri vybavovaní majetkových záležitostí. To môže
vyplývať z neskúsenosti v širšom zmysle, resp. z neskúsenosti v určitej oblasti ľudskej činnosti, ktorá má dopad na majetkovú sféru človeka. Rozrušenie je stav prudkého pohnutia mysle vyvolaný určitou bezprostredne predchádzajúcou udalosťou, ktorá obzvlášť intenzívne zasiahla citovú zložku duševného života poškodeného do tej miery, že v tomto stave nebol schopný uvážiť, či hodnota jeho plnenia alebo sľubu plnenia zodpovedá hodnote plnenia páchateľa voči nemu. Dôverčivosť predstavuje stav a konanie spotrebiteľa, ktorý ako tzv. slabšia zmluvná strana nedisponuje takou mierou obozretnosti, ktorá by mu zaručila ochranu jeho práva pri ekonomickej nadvláde dodávateľa. Spotrebiteľ je tak náchylný uveriť všetkým prezentovaným skutočnostiam, keďže objektívne nemá dispozíciu na kvalifikované posúdenie dodávateľom poskytovaných skutočností.
82. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je úplne nelogické a racionálnemu úsudku odporujúce, aby žalobkyňa mala skutočnú a vážnu vôľu svoj byt, v ktorom trvale bývala (v konaní nebolo preukázané, že by v čase uzavretia zmluvy mala aj inú možnosť bývania), previesť do vlastníctva tretej osoby a zároveň (v ten istý deň) podpísať zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorej mala tento byt po uplynutí 6 mesiacov spätne odkúpiť do svojho vlastníctva, a to už za vyššiu kúpnu cenu (zvýšenú o sumu 2.376,- €), čo vzhľadom na jej sociálne pomery a finančnú závislosť bolo nereálne a žalobkyňa týmto spôsobom v podstate natrvalo stratila možnosť spätne odkúpiť byt do svojho vlastníctva. Takýto mechanizmus uzatvorených zmlúv a reťazenie viacerých právnych vzťahov rozhodne nie je štandardným postupom, predvídaným normami súkromného práva v prípade predaja bytu uzavretím (jedinej) kúpno-predajnej zmluvy a takéto konanie zmluvnej strany predstavuje jednoznačné obchádzanie zákona a svedčí o tom, že išlo o obojstranne predstierané právne úkony, svojim účelom slúžiace na poskytnutie pôžičky a zabezpečenie záväzku z poskytnutej pôžičky. Zároveň ide o také závadné a aj nemorálne konanie, ktoré nemožno považovať za právne akceptovateľné i z toho dôvodu, že uzavreté zmluvy spôsobujú hrubý nepomer medzi právami oboch účastníkov právneho vzťahu a vo vzájomných plneniach. Z uvedených dôvodov je taký právny úkon, v tomto prípade kúpna zmluva zo dňa 08.11.2010, sankcionovaný absolútnou neplatnosťou v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ, nakoľko nespĺňa náležitosti skutočnej a vážnej vôle (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 2535/99).
83. Súčasne ide o právne úkony neplatné v zmysle ust. § 39 OZ, a to z dôvodu obchádzania zákona, konkrétne ustanovení zmlúv o pôžičkách a ustanovení o zabezpečení záväzkov, pre rozpor s dobrými mravmi. Dôsledkom absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2010 je, že nenastali účinky prevodu vlastníckeho práva a pôvodná žalobkyňa zostala naďalej vlastníčkou nehnuteľnosti. Keďže pôvodná žalobkyňa počas konania zomrela, súd po zmene žaloby rozhodol vo výroku I. tohto rozsudku tak, že určil, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po pôvodnej žalobkyni.
84. K časti uplatneného nároku, o určenie, že odstúpenie žalobkyne zo dňa 27. 2. 2012 od Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy číslo 65/10 zo dňa 8. 11. 2010, od Kúpnej zmluvy číslo 65/10 zo dňa 8. novembra 2011, od Notárskej zápisnice číslo H. XXX/XXXX, H. XXXXX/XXXX, NCRls 42606/2010 zo dňa 8. 11. 2010 uzavretej so žalovaným v 2. rade je právne účinné, súd uvádza, že ako bolo vyššie uvedené, súd kúpnu zmluvu zo dňa 08.11.2010 vyhlásil za absolútne neplatnú, pričom absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal; preto právne účinky, t.j. subjektívne práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. To však platí len za predpokladu, že skutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno podľa platného právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2010 žalobkyňou nemožno priznať právne účinky, keďže kúpna zmluva bola neplatná od samého počiatku čo spôsobilo neplatnosť aj zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 08.11.2010, keďže žalovaný v 2. rade sa nestal vlastníkom predmetného bytu a teda sa ani nemohol platne zaviazať k budúcemu predaju spornej nehnuteľnosti. Čo sa týka odstúpenia od Notárskej zápisnice číslo N 285/2010, Nz 41955/2010, NCRls 42606/2010 zo dňa 8. 11. 2010, ktorá obsahuje vyhlásenie o uznaní záväzku a výslovný súhlas s vykonateľnosťou exekúcie podľa § 41 Exekučného poriadku, k tomu súd uvádza, že takto spísaná notárska zápisnica má podľa § 41 Exekučného poriadku povahu exekučného titulu, pričom spĺňa požiadavky stanovené zákonom na dobrovoľné uznanie záväzku a výslovný súhlas s jeho vymáhaním formou exekúcie. Z formálno-právneho hľadiska ide o verejnú listinu, ktorej právne účinky sú porovnateľné s právoplatným
súdnym rozhodnutím (§ 45 ods. 2 Notárskeho poriadku). Odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon je upravené v Občianskom zákonníku pre prípady zmluvných záväzkových vzťahov. V danom prípade však o zmluvu nejde – predmetná notárska zápisnica nepredstavuje dvojstranný právny úkon, ale ide o jednostranné vyhlásenie povinnej osoby, ktoré bolo zachytené v zákonom predpísanej forme a ktorému zákon priznáva účinky exekučného titulu. Z týchto dôvodov neexistuje právna možnosť jednostranného odstúpenia od notárskej zápisnice podľa § 41 Exekučného poriadku. Je však potrebné uviesť, že v predmetnej notárskej zápisnici pôvodná žalobkyňa ako povinná osoba vyhlásila že uznáva svoj nepeňažný záväzok voči žalovanému v 2. rade na základe Kúpnej zmluvy poradové číslo 65/10 zo dňa 8. novembra 2010 v plnom rozsahu, keďže predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná a tento záväzok pôvodnej žalobkyne teda nikdy nevznikol a zápisnica je ako exekučný titul právne neúčinná. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobu v prevyšujúcej časti ( o určenie, že odstúpenie žalobkyne zo dňa 27.2.2012 je právne účinné) zamietol.
85. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
86. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
87. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
88. V súlade s citovaným ustanovením § 255 ods.1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodol tak, že žalobkyne v 1. a 2. rade a žalovaný v 2. rade nemajú nárok na náhradu trov konania, nakoľko v konaní boli rovnako úspešní (žalobkyne v 1. a 2. rade vo výroku I. a žalovaný v 2. rade vo výroku II, )
89. Čo sa týka žalovaného v 1. rade, v danom prípade za zastavenie konania zodpovedá pôvodná žalobkyňa, ktorá procesne zavinila zastavenie konania tým, že žalobu voči nemu vzala späť bez uvedenia dôvodu, vznikol v súlade s § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov žalovanému v 1. rade. Súd preto rozhodol, že žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalobkyni v 1. a 2. rade.
90. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.